Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/52/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci navrhovateľky: Y.. U. X. G.., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XXX, P. B. O., t.č. bytom I. XXX/X, XXX XX L., proti odporcovi: T.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX L., o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. dieťaťu : H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., za účasti Okresnej prokuratúry L., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -648 zo dňa 16.03.2023, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výrokoch II., III., IV. tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu mal. H. sumou 330 Eur od 8.1.2021 do 31.8.2023 a od 1.9.2023 do budúcna sumou 430 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. V predmetnom konaní sa Manželka (ďalej aj ako „matka“) podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s manželom (ďalej aj ako „otcom“), za súčasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H., a to spôsobom jej zverenia do osobnej starostlivosti matky a úpravy vyživovacej povinnosti vo výške 350,- eur mesačne.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Konanie o úprave styku otca s mal. H. X., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e.

II. Z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. H. X., nar. XX.X.XXXX sumou 450,- eur mesačne od 1.9.2022, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Z a p o č í t a v a otcovi sumu 2.310,- eur ako splatenú časť výživného za obdobie od 1.9.2022 do 31.3.2023.

IV. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2022 do 31.3.2023 činí zo strany otca pre mal. H. X. sumu 840,- eur, ktorý je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd v konaní rozsudkom zo dňa 24.11.2020 rozviedol manželstvo účastníkov konania a upravil rodičovské práva a povinnosti voči mal. H. na čas po rozvode manželstva. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2021. Krajský súd ako odvolací súd zrušil rozsudok vo výrokoch o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením zo dňa 30.9.2021. Rozsudkom zo dňa 19.4.2022 , č.k. -526 súd prvej inštancie zveril mal. H. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. predmetného rozsudku prerušil konanie v časti o určenie výživného na čas po rozvode manželstva do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2022.

4. Predmetom konania tak zostalo určenie výživného na čas po rozvode manželstva a úprava styku.

5. Súd konanie o úpravu styku zastavil, vzhľadom na to, že otec zobral návrh na úpravu styku späť. Vo vzťahu k určeniu výživného súd zohľadnil, že od 1.9.2022 došlo na strane mal. H. k zmene pomerov, pretože nastúpil na stredoškolské štúdium, súd výživné za čas od nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva až do 1.9.2022 neurčil s poukazom na existujúcu súdnu úpravu. Vo vzťahu k výške výživného súd poukázal na možnosti s schopnosti otca ako povinného z výživného, ktorý je aktívny advokát a podľa zistenia súdu mu je v jednom konaní priznaná odmena 8.513,47 Eur.

6. Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku podal odvolanie manžel, z odvolacích dôvodov v zmysle ust. a v spojení s , , a . V napadnutej časti, tj. výroky II., III., IV. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti výroku o výživnom.

7. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že súd zvýšil výživné na sumu 450,- eur mesačne, argumentujúc, že táto zohľadňuje potreby mal. dieťaťa a to od 1.9.2022, kedy z hľadiska veku dieťaťa a prípravy na stredoškolské štúdium, záujmov dieťaťa, došlo k nárastu výdavkov pre dieťa. V konaní nebol žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukázal zvýšené potreby na mal. dieťa od 1.9.2022. K súdom priznanej náhrade trov právneho zastúpenia, ktorú súd považoval za relevantnú pre ustálenie príjmu otca uviedol, že zo sumy 8.513,47 eur priznaných trov uhradil sociálnej poisťovni na poistnom sumu 2.512,62 eur a všeobecnej zdravotnej poisťovni 1.464,09 eur. Zároveň za opravu auta P. E rok výroby 2008 zaplatil sumu 715,50 eur, matke maloletého uhradil v decembri na výživnom sumu 651,- eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške 8.513,47 eur mu boli priznané za zastupovanie za 10 rokov právneho zastupovania v tejto kauze, pričom išlo o výnimočný spor, ktorý bol 5x prejednávaný na odvolacom súde a raz na dovolacom súde, išlo teda o zriedkavý súdny spor vôbec nie bežný, z ktorého by sa dal usudzovať jeho pravidelný mesačný príjem.

8. Manželka, kolízny opatrovník a okresný prokurátor vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť, zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že je namieste postup podľa .

10. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim

rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

11. Podľa § 24, ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Súdna úprava výživného v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. sa týkala obdobia na čas do rozvodu manželstva v súlade s ust. § 36 a nasl. Zákona o rodine. Skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 50, § 86 zákona o rodine; teraz § 36, § 65) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov ( R 31/1968). V prejednávanom prípade výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2021. Týmto momentom stratila predchádzajúca právna úprava výživného účinnosť, a preto bolo potrebné zaoberať sa určením výživného v tomto konaní od 8.1.2021 do budúcna, bez ohľadu na právnu úpravu výživného do rozvodu manželstva. Nesprávnemu právnemu záveru súdu zodpovedá určenie výživného až od 1.9.2022 do budúcna, tak ako to učinil súd prvej inštancie, preto odvolací súd zmenil obdobie, za ktoré je výživné určené. Otec vo svojom odvolaní namieta, že existujú dve rozhodnutia o výživnom popri sebe, pričom predchádzajúce súdne rozhodnutie nebolo zrušené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stratu účinnosti skoršieho súdneho rozhodnutia, ktorá nastala spolu s účinnosťou právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva priamo zo zákona, a na to, že nie je potrebné ju rušiť výrokom súdneho rozhodnutia.

13. V kontexte podaného odvolania sa odvolací súd stotožnil s námietkou nie presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k mal. H. ustálil, že od 1.9.2022 došlo na strane mal. H. k zmene pomerov v tom, že začal pripravovať na štúdium na strednej škole. Vychádzajúc z potenciality príjmu otca ako povinného rodiča uzavrel, že je v jeho možnostiach s schopnostiach prispievať na jeho výživu sumou 450 Eur mesačne. Odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že otcom tvrdený príjem vo výške 800 -900 Eur mesačne nezodpovedá možnostiach a schopnostiam otca, ktorý je advokátom a vykonáva dlhoročnú prax ( ako samotný otec uviedol, v spore zastupoval klienta vyše 10 rokov). Na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že v čase od 8.1.2021 do 31.8.2023 boli pomery na strane oprávneného ako aj povinného z výživného nezmenené, ako to bolo zistené v konaní a zodpovedalo zákonným kritériám určenie výživného vo výške 330 Eur mesačne vychádzajúc z potenciality príjmu otca, ktorý bol ustálený na sumu 1.763 Eur mesačne ( viď odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. -619 zo dňa 10.11.2022). Odvolací súd na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie má za to, že ku výraznej zmene pomerov na strane mal. H. došlo od 1.9.2023, kedy nastúpil do prvého ročníka štúdia na strednej škole. Nesporne, v súvislosti so stredoškolským štúdium sú späté vyššie výdavky, ako aj v súvislosti s vývinom mal. H.. Judikatúra vo veciach výživného považuje nástup na vyššiu formu vzdelávania za zmenu pomerov, čo odzrkadľuje pri rozhodovaní o výške výživného.

14. Záver súdu o zmene možností a schopností na strane povinného z výživného však považuje odvolací súd za nesprávny. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. ). Za potenciálny príjem je možné považovať len taký príjem, ktorý zodpovedá tak schopnostiam a možnostiam povinného, ako aj ponuke a dopytu na rozumne regionálne určenom trhu práce, ktorá je adekvátna schopnostiam a

možnostiam povinného. Celkom iste je namieste v prípade otca mal. H. vychádzať z potencionality jeho príjmu a nie z ním tvrdeného príjmu 800 - 900 Eur mesačne, avšak záver súdu o tom, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 450 Eur mesačne s poukazom na súdne rozhodnutie o priznaní odmeny za právne zastupovanie vo výške 8.513,47 Eur vybočuje z mantinelov kritérií, z ktorých má súd pri určení výšky výživného vychádzajúc z potencionality príjmov povinného vychádzať. Podľa názoru odvolacieho súdu na strane otca nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala prijatie iného záveru o výške jeho príjmov ako v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , t.j., že je potrebné ustáliť príjem povinného rodiča vychádzajúc z údajov verejne dostupných na portáli www.platy.sk , kde je mesačný príjem advokáta s praxou na pozícii 3-5 rokov v okrese X., X. X., pracujúceho v oblasti právo, legislatíva 2.514 Eur, čo predstavuje sumu 1.763 Eur v čistom.

15. Pre konkretizáciu výšky výživného vzal odvolací súd podporne do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Životnej etape dieťaťa stredná škola, veku dieťaťa XX-XX rokov veku oprávneného prislúcha pri neexistencii ďalšej vyživovacej povinností štandardne 24 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri ustálenom príjme otca vo výške priemerne 1.763,- eur takto určené výživné predstavuje sumu 430 Eur mesačne.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením. Otec požiadal odvolací súd o odklad vykonateľnosti výroku o výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na neexistenciu právnej úpravy, ktorá by súdu umožňovala odložiť vykonateľnosť súdneho výroku o výživnom. Odloženie vykonateľnosti je prípustné iba podľa v prípadoch výkonu rozhodnutia. Preto o predmetnom návrhu otca odvolací súd nerozhodoval.

17. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že vo vzťahu k dlžnému výživnému nie je dôvod na uloženie lehoty na plnenie a v súlade s je otec povinný uhradiť prípadné dlžné výživné doručením rozhodnutia.

18. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti postupom podľa v spojení s ust. , a to spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania. V danom prípade nie sú známe žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnuté inak ako spôsobom vyplývajúcich z , a preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).