Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/49/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad a otec G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/X, v konaní o určenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -557 zo dňa 26.11.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III.

II. Mení rozsudok vo výrokoch I. a II. tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou 330 Eur mesačne, od 2.12.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 2.12.2019 do 30.11.2021 vo výške 4.359 Eur je otec povinný zaplatiť lehote do 31.12.2023, k rukám matky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Predmetom konania je návrh matky maloletého A. na určenie výživného.

Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom sp. zn.15P/282/2019 - 557zo dňa 26.11.2021 zaviazal otca mal. prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2019, Zaostalé výživné za obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2021 v sume 1.250,- eur súd otcovi povolil uhradiť v 100-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Proti rozsudku podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu mal. A. v zmysle jej návrhu.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť.

Ďalšie vyjadrenie predniesli otec a matka v rámci podanej odvolacej repliky, bezo zmeny odvolacieho návrhu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru o splnení zákonných predpokladov pre zmenu v časti napadnutého rozsudku.

Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd pri určení výživného vychádzal zo zákonnej domnienky, že je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na svoj vek, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a aj dopyt na trhu práce dosahovať príjem, ktorý odôvodňuje platenie výživného vo výške 200 Eur mesačne. Pokiaľ došlo na jeho strane k zníženiu príjmu v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu, šlo len o prechodné obdobie, nejde o zmenu trvalého charakteru, ktorú by súd mohol zobrať do úvahy pri určení výšky výživného. Otec môže naďalej vykonávať svoju prácu a týmto spôsobom sa riadne podieľať na výžive mal. dieťaťa. Samotný otec uviedol, že matka ako koncipientka má už svoju klientelu a jej príjem by reálne mal byť okolo 800,- až 900,- eur v čistom.

Matka vo svojom odvolaní namieta súdom určenú výšku výživného. Má za to, že otec že otec ako advokát má omnoho vyššiu sumu príjmu, než z akej zrejme vychádzal súd prvej inštancie. Podľa portálu H. je priemerný mesačný príjem advokáta cca 2.627,52 Eur. V praxi je však omnoho vyšší. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri určení výšky výživného je v prejednávanom prípade potrebné vychádzať z možností a schopností otca dosahovať príjme. Otcom tvrdené zdravotné problémy sa nepreukázali ako problémy trvalého charakteru, ktoré by mali za následok zníženie jeho schopností dosahovať príjem. Vyživovacia povinnosť voči svojmu dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou a otec by sa mal snažiť urobiť všetko preto, aby zabezpečil výchovu svojho syna. Vychádzajúc z údajov verejne dostupných na portáli www.platy.sk je mesačný príjem advokáta s praxou na pozícii 3-5 rokov v okrese Brezno, Banská Bystrica, pracujúceho v oblasti právo, legislatíva 2.514 Eur, čo predstavuje sumu 1.763 Eur v čistom. Je preto podľa názoru odvolacieho namieste pri ustálení výšky potenciálneho príjmu otca vychádzať z tejto sumy. Otec, ktorý preukazuje neschopnosť uhrádzať výživné v dôsledku exekučného konania sa do tejto situácie dostal vlastným zavinením tak, že neuhrádzal súdom určené výživné. Okrem toho je potrebné poukázať aj na majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu v obci I.. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 10 – 14 rokov zodpovedá 15 – 19 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd má za to, že spravodlivej výške výživného v prejednávanom prípade zodpovedá suma 330 Eur mesačne, ktorá predstavuje 19 % potenciálneho príjmu otca.

Matka v odvolaní namieta správnosť záveru o tom, že v prejednávanom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za čas pred podaním návrhu. Súd vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na priznanie výživného spätne pred podaním návrhu uviedol, že matke dieťaťa nič nebránilo podať návrh na určenie výživného už v roku 2018 kedy vedela o skutočnosti, že otec riadne nehradí výživné. Matka v odvolaní poukazuje na to, že sa začiatkom septembra 2019 dozvedela, že otec neuhrádza náklady na bývanie. Práve domnienka matky, že otec uhrádza všetky

náklady na bývanie bola dôvodom, pre ktorý navrhovateľka nepodala návrh o určenie výživného na mal. dieťa už skôr a teda práve táto skutočnosť jej v tom zabránila. Ak by otec celé mesiace matku nezavádzal, návrh by už bola podala v septembri 2018. Odvolací súd vo vzťahu k argumentácii matky poukazuje na charakter výživného. Ide o plnenie, ktorého účelom je zabezpečiť hradenie bežných potrieb oprávneného. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou, ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné (§ 76, ods. 2 Zákona o rodine). Odvolací súd rozumie argumentácii matky, ktorá mala za to, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou hradenia nákladov na bývanie maloletého a jeho matky. Ako bolo uvedené, aj prípadná dohoda rodičov na takejto forme plnenia výživného by bola neplatná pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona o rodine. Za takejto situácie je potrebné dať za pravdu súdu prvej inštancie, že matka sa mala obrátiť na súd hneď potom, ako otec prestal, resp. neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť s návrhom na určenie výživného. Ak matka za otca uhradila dlhy správcovi bytu, plnila tak za iného, čo zakladá možné bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Toto je však už nad rámec rozhodovania súdu v konaní starostlivosti súdu o mal. dieťa a úpravu výživného.

Matka v odvolaní napáda správnosť záveru súdu o povolení splácania dlžného výživného otcovi v splátkach spolu s bežným výživným. Tým, že odvolací súd zmenil výšku výživného, zmenila sa aj výška dlžného výživného za obdobie od 2.12.2019 (deň podania návrhu) do 30.11.2021, ktorá predstavuje sumu 4.359 Eur. Odvolací súd dáva za pravdu matke, ktorá poukazuje na postoj otca v konaní o výživné. Povinnosť otca uhradiť sumu 4.359 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku by však vzhľadom k nepriaznivým ekonomickým okolnostiam, v ktorých sa otec (hoci svojim vlastným zavinením) momentálne nachádza, predstavovala vážne ohrozenie jeho existenčných podmienok, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny dopad na jeho schopnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, čo by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Preto predĺžil odvolací súd paričnú lehotu do 30.12.2023.

Za daného stavu odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. , v spojení s ust. napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).