Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-10-2024.pdf
PDF · 117.25 KB
Case nature
Subarea
9Co/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: A. Š., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XX, X., zastúpená JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: X. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. H.Ž. XX/A, Q. U., zastúpený JUDr. Patrik Ozimanič, advokát so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 54 345 511, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. januára 2024 č.k. 47C/51/2023-47, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie nasledujúceho znenia : Odvolací súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne ako záložnej veriteľky na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného dlžníka, a to na nehnuteľnostiach:
- nachádzajúcich sa V. A..Ú.. Q. U., H. X., H. Q. U., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu X. na E. Č.. Č. XXXX ako byt č. X, V. XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (popis stavby: J. L.), ktorý sa nachádza na pozemku parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
- nachádzajúcich sa v k.ú. Q. U., H. X., H. Q. U., ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu X. na E. Č.. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s X.Z.Ý. Č. XXXX/X o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 93.572,91 € s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou bol dňa 08.12.2023 podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresný súd v Banskej Bystrici a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 14.12.2023, ktorým sa voči žalovanému domáhala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobkyne ako záložnej veriteľky na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného dlžníka, a to na nehnuteľnostiach : - nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q. U., H. X., obec Q. U., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu X. na liste vlastníctva číslo XXXX T. B. Č.. X, V. XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (X. Q.: J. L.), ktorý sa nachádza na pozemku parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/ X o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; - nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q. U., H. X., H. Q. U., ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu X. na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha ( ďalej len „ nehnuteľnosti“ ), a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 93.572,91 € s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou bol dňa 08.12.2023 podaný návrh na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní na Okresný súd v Banskej Bystrici. Zároveň rozhodol , že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, 2, § 344 C.s.p. § 324 ods.1, § 326 ods. 1 , 2, § 329 ods. 1, 2 C.s.p. , keď uviedol, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, za predpokladu, že je tu obava z ohrozenia jej exekúcie. Samotný výkon záložného práva však môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd tak môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a prostredníctvom jeho nariadenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa spolu s oprávnením pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, naopak, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nie je možné zasiahnuť do majetkových práv povinného subjektu, hoci len zriadením záložného práva, v prípade, že základ nároku žalobcu nie je minimálne osvedčený. Okrem existencie nároku musí veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
1.2. Po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa vo svojom návrhu dostatočne neosvedčila existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie jej pohľadávky, ktorá jej mala vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 93.572,91 €. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých zákonom daných predpokladov, ktorými sú: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, c) majetková ujma, ktorá postihuje postihnutého a d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Nesmie ísť pritom o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek získaniu majetkového prospechu bezdôvodné obohatenie vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, t. j. dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý. 1.3. V danom konkrétnom prípade žalobkyňa tvrdila, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 93.572,91 € z dôvodu, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 3.000,- € malo vzniknúť z dôvodu, že žalobkyňa dňa 18.05.2018 vykonala úhradu namiesto žalovaného v nadväznosti na faktúru vystavenú na meno žalovaného, ktorú úhradu žalobkyňa preukazovala predložením detailu pohybu zo dňa 18.05.2018 a faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 27.08.2018 s dátumom splatnosti dňa 03.09.2018. Z detailu pohybu predloženého žalobkyňou pritom vyplýva, že dňa 18.05.2018 bola odoslaná platba vo výške 3.000,- € v prospech spoločnosti V. Q.. J.. H.. v prospech účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak z tohto listinného dôkazu nemal súd za osvedčené, z akého účtu bola platba realizovaná, že išlo o bankový účet žalobkyne, a teda, že platbu realizovala žalobkyňa za žalovaného. Ďalej má bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne pozostávať zo sumy v celkovej výške 28.572,91 €, ktorá mala podľa žalobkyne vzniknúť následkom viacerých bankových prevodov žalobkyne smerom žalovanému na jeho
bankový účet. Existenciu svojej pohľadávky pritom žalobkyňa preukazovala predložením exportov z internetbankingu za obdobie od 06.06.2018 do 21.10.2023, ktorý však v podobe, ktorý bol súdu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložený, nie je čitateľný, a tak z neho nie je možné zistiť, v prospech akého účtu sumy odchádzali, kto je držiteľom tohto bankového účtu, ani to v akých konkrétnych výškach boli sumy poukazované a ani účel poukázania týchto finančných prostriedkov. Žalobkyňa v ňou podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani len netvrdila, z akého dôvodu malo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na základe týchto prevodov vzniknúť. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pritom vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným boli do februára 2022 manželmi, pričom väčšina platieb, na ktoré žalobkyňa poukazuje, prebehla za trvania manželstva a žalobkyňa súdu ani len netvrdila, žeby sa jednalo o finančné prostriedky poukazované v prospech účtu žalovaného z finančných prostriedkov, ktoré patrili do výlučného vlastníctva žalobkyne. Napokon bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného pozostáva zo sumy 62.000,-€, ktorú žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o úvere, kde výška úveru predstavovala 124.000,- € a kde figurovali ako dlžníci žalobca a žalovaný a peniaze získané z úveru boli použité na nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorú okolnosť preukazovala predložením Zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti 18.03.2021 (ďalej aj ako „Zmluva“). Zmluva predložená žalobkyňou osvedčuje skutočnosť, že dňa 18.03.2021 uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako spoludlžník so spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 Zmluvu, na základe ktorej banka poskytla žalobkyni a žalovanému účelový úver vo výške 124.000,-€ za účelom splatenia poskytnutého úveru, pričom ako financovaná nehnuteľnosť boli uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ku ktorým žalobkyňa žiada zriadiť záložné právo. Žalobkyňa so žalovaným sa zaviazali dotknutý úver splácať v 312 splátkach vo výške 460,- €. Uvedenou zmluvou o úvere žalobkyňa osvedčila, že im so žalovaným vznikol spoločný dlh voči Tatra banka, a.s. v celkovej výške 124.000,- €, pričom súdu nebolo zrejmé, z akého dôvodu má polovica tejto sumy (suma 62.000,- €) bez ďalšieho predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne a žalobkyňa súdu uvedenú okolnosť nijakým spôsobom nevysvetlila. Sama skutočnosť, že za finančné prostriedky získané z úveru, kde boli spoludlžníkmi tak žalobkyňa ako aj žalovaný, bola financovaná nehnuteľnosť patriaca do výlučného vlastníctva žalovaného, nezakladá bez ďalšieho existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne v rozsahu polovice poskytnutého účelového úveru. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani netvrdila, že by na tento dlh splnila viac, ako bola povinná plniť, resp. že by plnila za žalovaného niečo, na čo nebola povinná a uvedenú okolnosť súdu ani nijakým spôsobom neosvedčila. 1.4. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko žalobkyňa neosvedčila v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia existenciu a trvanie jej pohľadávky voči žalovanému, ktorá predstavuje jednu z podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, súd sa už splnením ďalších podmienok nezaoberal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neúspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) , f) , h) C.s.p., ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení. Uviedol, že účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť, že veriteľ bude v budúcnosti schopný svoju pohľadávku riadne uspokojiť z majetku dlžníka. Na to, aby mohlo byť zabezpečovacie opatrenie nariadené musí byť splnených niekoľko predpokladov: 1/ musí byť podaný návrh, 2/ musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, 3/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovatˇ peňažnú pohľadávku a 4/ musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. V zmysle vyššie uvedeného možno skonštatovať, že v predmetnej veci boli nepochybne splnené podmienky 1/ až 3/. Z pohľadu súdu môže byť teda otázna jedine podmienka 4/, teda obava z budúceho zmarenia exekúcie. V tomto smere nemožno dospieť k inému záveru, než k tomu, že žalobkyňa dostatočne osvedčila, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. K tomuto poskytla hneď niekoľko dôkazov a
k návrhu priložila aj samotný návrh na vydanie platobného rozkazu spolu so všetkými jeho prílohami. Žalobkyňa priložila k návrhu inzerát, ktorým preukázala, že sa žalovaný zbavuje (snaží zbaviť) majetku, pričom výška pohľadávky činí sumu 93.572,91 €, vo vzťahu ku ktorej bol podaný aj návrh na vydanie platobného rozkazu, a žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by mal žalovaný aj iný majetok, ktorý by mohol postačovať na zabezpečenie predmetnej pohľadávky.
2.1. Žalobkyňa je toho názoru, že nárok odôvodnila dostatočne a predložila v tomto smere hneď niekoľko dôkazov. Žalobkyňa popísala v čom dlh spočíva, teda, že ide o bezdôvodné obohatenie a zdôvodnila aj celkovú výšku dlhu, ktorá korešponduje s predloženými dôkazmi. Aj zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva ako vznikli jednotlivé dlhy. Žalobkyňa si teda povinnosť vyžadovanú zákonom splnila. Zdôvodnila existenciu pohľadávky, pričom súčasne podala aj návrh na vydanie platobného rozkazu, čo preukazuje, že z jej strany nejde len o akúsi špekuláciu, ale má záujem o to, aby bola jej pohľadávka aj judikovaná a následne v prípade, ak žalovaný nebude plniť dobrovoľne aj vymožená. Žalobkyňa existenciu pohľadávky osvedčovala jednak v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tiež návrhom na vydanie platobného spolu s jeho prílohami v ktorom je existencia pohľadávky taktiež dostatočne zdôvodnená, pričom k návrhu bol priložený aj inzerát, že žalovaný sa nehnuteľnosť v jeho vlastníctve snaží predať. Ak sa toto žalovanému podarí, tak samotný zmysel konania o zaplatenie a následná prípadná exekúcia budú v značnej miere sťažené, pričom presne tomuto má inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúžiť a zabrániť. Napriek vyššie uvedenému však došlo k zamietnutiu návrhu žalobkyne s argumentáciou, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému. Žalobkyňa poukázala na komentované znenie Civilného sporového poriadku, 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310: A. Löwy a nato, že podľa tohto ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia nie je možné poskytnúť iba vtedy, ak ide o zjavne nedôvodný alebo neexistujúci nárok, resp. ak základ nárok nie je ani minimálne osvedčený. Na základe logického výkladu uvedeného je nevyhnutné dospieť k záveru, že v prípade, ak je nárok osvedčený aspoň minimálne, resp. ak nie je nárok zjavne nedôvodný alebo neexistujúci, tak potom je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Intenzitu osvedčenia nároku, aká je vyžadovaná v zmysle vyššieho, žalobkyňa bezpochyby splnila, pričom k návrhu priložila hneď niekoľko dôkazov, pričom pohľadávka bola zdôvodnená v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu. V tomto smere opätovne poukázal na znenie Civilného sporového poriadku, 2. vydanie, 2022, s. 1297- 1310: A. Löwy, na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 294/2020 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/6/2010.
3. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žiadal napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila skutočnosťou, že sa mal údajne na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Tento údajný nárok žalobkyne v celom rozsahu spochybnil a mal za to, že nie je dôvodný. Práve dôvodnosť je jednou zo zásadných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Túto podmienku však žalobkyňa nesplnila, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ako správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom uznesení zo dňa 12.01.2024 (ktoré bolo napadnuté odvolaním), žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť svojho nároku. V podstate neosvedčila ani jeden z celkovo troch tvrdených skutkov, ktorými malo dôjsť k údajnému obohateniu (3.000 €; 28.572,91 € za obdobie 06.06.2018 až 03.01.2023 spočívajúce podľa žalobkyne vo viacerých platbách a prevodoch v jeho prospech; 62.000 € z titulu uzavretia zmluvy o úvere). Žalovaný mal zato, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Vychádzal z tvrdení a dokladov, ktorými svoj nárok žalobkyňa osvedčovala. Tieto vyhodnotil ako nedostatočné pre osvedčenie nároku a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čím rozhodol správne a v súlade so zákonom. To, že si svoju povinnosť žalobkyňa nesplnila dostatočným spôsobom, nemožno vyčítať súdu prvej inštancie. Nebolo úlohou súdu prvej inštancie suplovať úlohu žalobkyne a dotvárať jej skutkové tvrdenia, či ju vyzývať na predloženie spôsobilých dôkazov. Ak by priznal ochranu jej domnelému nároku napr. na základe nečitateľného dôkazu, nedostatočne vysvetleného ba až sporného nároku na polovicu úveru, či na základe dokladov, z ktorých nie je jasné, komu patril účet, z ktorého sa platba realizovala, jednoznačne by porušil zákon, pretože by priznal ochranu domnelému právu. Súd prvej inštancie toto vykonať odmietol, čím postupoval v súlade so zákonom a správne.
3.1. Čo sa týka dôvodnosti nároku, žalovaný má pochybnosti o tom, či vôbec ešte prebieha upomínacie konanie (v ktorom by mala žalobkyňa uplatňovať základný nárok - teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to tvrdila), resp. v akej fáze toto konanie je. Totiž návrh na vydanie platobného rozkazu
mal byť podaný ešte v decembri. Nakoľko je už mesiac február a ku dňu podania tohto odvolania mu nebol doručený ani len platobný rozkaz, možno mať dôvodnú pochybnosť o tom, či návrh na vydanie platobného rozkazu (ktorý žalobkyňa priložila ako dôkaz aj do tohto konania), nebol odmietnutý a konanie zastavené. Aj to by len potvrdzovalo nedôvodnosť tvrdeného nároku, čo by znamenalo, že neexistuje ani dôvod na nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia.
3.2. Okrem dôvodnosti nároku, zákon vyžaduje na priznanie ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia splnenie aj iných náležitostí. Napr. musí byť splnená podmienka, že exekúcia bude nevydaním zabezpečovacieho opatrenia, ohrozená. Toto však žalobkyňa osvedčovala len inzerátom. Inzerát však vôbec nič nedokazuje. Výpovedná hodnota inzerátu je (tento dôkaz preukazuje to), že on inzeruje nehnuteľnosť za účelom jej predaja, teda že chce nehnuteľnosť predať. Avšak z tohto dôkazu (automaticky a bez ďalšieho) nevyplýva (ani logicky nemôže), že sa ho snaží predať, aby sa zbavil majetku, ako sa to snažila súdu prezentovať žalobkyňa. Na to, aby sa tieto domnienky preukázali, by museli existovať iné dôkazy, ktoré by skutočne nasvedčovali tomu, že cieľom je vyhnúť sa povinnosti splniť dlh žalobkyni. Lenže on o žiadnom dlhu nemá vedomosť, pretože žiaden ani neexistuje a tento domnelý dlh ani neuznáva (k jeho dôvodnosti sa už vyjadril vyššie). Dôvod záujmu predať nehnuteľnosť je len jeden, a tým je, že sa mu má zvýšiť úroková sadzba. Splátka zvýšiť takmer o 100 % (na cca 700 €). Nakoľko žije sám a nepotrebuje tak veľký dom, je úplne logické, že chce ušetriť na splátke a znížiť svoje náklady na život. Preto chce nehnuteľnosť predať. Žalobkyňa teda neosvedčila, že exekúcia by bola ohrozená. Ak by súdy poskytovali ochranu akémukoľvek tvrdeniu o tom, že existuje domnelá pohľadávka a len preto je potrebné zablokovať majetok domnelého dlžníka, išlo by o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva, čím by bola porušená aj zásada primeranosti. Vlastnícke právo je z hľadiska základných ústavných a ľudských práv chránené najvyššou možnou mierou a je možné doň zasiahnuť len veľmi výnimočne. Súd musí v takom prípade aplikovať aj test proporcionality. Žalovaný má za to, že pri kolízii vlastníckeho práva a hypotetického a domnelého nároku na zaplatenie údajného dlhu by malo mať prednosť jednoznačne vlastnícke právo a jeho ochrana. Súd prvej inštancie tak aj v tomto smere postupoval správne. V tomto smere poukázal na judikatúru ( rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 21Cob/92/2018, Okresného súdu Galanta, sp.zn.: 30C/75/2022.
3.3. Z hľadiska formálnej stránky odvolania žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní v podstate neuvádza žiadnu vlastnú odvolaciu argumentáciu (odvolacie dôvody). Odvolacie dôvody síce formálne uvádzané v odvolaní sú, avšak z textu odvolania nie sú vôbec zrejmé pochybenia súdu, ktoré žalobkyňa namieta, inak povedané, odvolacie dôvody nie sú aplikované na konkrétny prípad a žalobkyňa nevytýka konkrétne porušenia súdu prvej inštancie, ktoré by mali napĺňať akýkoľvek z menovaných odvolací dôvodov. Navyše v prevažnej časti odvolania len cituje, či parafrázuje odbornú literatúru, resp. opakuje argumentáciu pôvodného návrhu, čo však po obsahovej a kvalitatívnej stránke odvolania nemôže postačovať, či nahrádzať odvolacie dôvody (z materiálneho hľadiska). Odvolanie tak podľa názoru žalovaného nespĺňa minimálne obsahové náležitosti, ktoré by spĺňať malo. V odvolaní sa má poukazovať na pochybenie súdu, resp. vysvetliť v čom spočíva to ktoré pochybenie a čím, to ktoré pochybenie, naplňuje, ten ktorý odvolací dôvod. V odvolaní nie je priestor na to, opakovať argumentáciu uvádzanú v pôvodnom návrhu, či túto argumentáciu dopĺňať, alebo rozširovať. Nakoľko je odvolací súd viazaný skutkovým, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), nemožno ani akceptovať prípadné doplnenie skutkových tvrdení, či nebodaj dôkazov. Súd druhej inštancie, ako odvolací súd má v konečnom dôsledku „len“ posúdiť, či rozhodnutie je vecne správne.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenie v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.1. Podľa § 343 ods. 1,2 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5.2. Podľa § 344 ods. 2 C.s.p ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie .
7. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho odôvodnila tým, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil vo výške 93.572,91 €, pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe viacerých skutočností a pozostáva z 3 súm. Suma dlhu žalovaného voči žalobkyni je sama o sebe v takej výške, kedy na jej uspokojenie bude potrebný predaj nehnuteľnosti, nakoľko nemá vedomosť o inom majetku žalovaného. Žalobkyňa sa pred podaním návrhu pokúšala so žalovaným dohodnúť, na čo žalovaný nereagoval a namiesto toho, aby pristúpil k splneniu jeho povinnosti voči žalobkyni, začal sa zbavovať majetku z dôvodu, že si je vedomý svojho dlhu voči nej. O predaji domu s pozemkom žalovaný žalobkyňu nijakým spôsobom neupovedomil. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa snaží zbaviť majetku, čo môže ohroziť resp. znemožniť budúci nútený výkon súdneho rozhodnutia, pretože ak by reálne došlo k predaju nehnuteľností, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k dlžnej sume vo výške 93.872,91 € nepochybne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja podielu na nehnuteľnostiach, nakoľko žalovaný takou sumou nedisponuje a na uspokojenie takejto pohľadávky pritom podľa žalobkyne nepostačuje ani iný majetok žalovaného. Žalobkyňa mala za to, že s ohľadom na výšku žalovanej sumy je nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie nehnuteľnosti žalovaného je na mieste. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému svojou výškou ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi dvoma fyzickými osobami, pričom pokiaľ žalovaný nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií alebo majetku, čo podľa vedomostí žalobkyne nemá, tak neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného.
8. Na podklade skutkových tvrdení uvádzaných žalobkyňou v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doložením listinných dôkazov odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže v predmetnej právnej veci možno skonštatovať, že sú splnené všetky predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uvedené pod a), b), c), d) (pozri odsek 6.). Žalobkyňa podala na súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré spĺňa všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 C.s.p., tiež § 132 C.s.p., ako aj osobitné náležitosti v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vymedzila predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, tiež označila dôvody svojej obavy, pre ktoré považuje exekúciu za ohrozenú a to vzhľadom na celkové majetkové pomery žalovaného a skutočnosť, že žalovaný uskutočnil reálne kroky smerujúce k predaju nehnuteľností, keď rodinný dom ponúkol k predaju (č.l. 37 spisu). Žalobkyňou tvrdená existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie sa tak odvolaciemu súdu javí ako reálna a teda si vyžaduje zásah v podobe nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísala skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a trvanie svojho peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a to neuhradená pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 93.572,91€ s príslušenstvom uplatnená v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici návrhom zo dňa 08.12.2023 na vydanie platobného rozkazu ( č.l. 11 spisu) . Z dikcie ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. pokiaľ ide o predmet záložného práva vyplýva podmienka, že aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, musí byť prevoditeľný; na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného takýmto prevoditeľným zálohom nesporne sú. Zároveň je splnená aj požiadavka uvedená pod c), že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky - v tomto prípade ňou má byť už spomínaná pohľadávka žalobkyňa
žalovaná v inom súdnom konaní. Žalobkyňa v prospech ktorej je zriadené zabezpečovacie opatrenie a ktorá bude mať exekučný titul, získava také postavenie záložného veriteľa, ktoré ju oprávňuje začať s výkonom záložného práva, a to v súlade s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ( príp. § 151k a nasl. Občianskeho zákonníka ), predajom zálohu podľa zákona o dobrovoľných dražbách alebo sa domáhať uspokojenia podľa Exekučného poriadku. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalovaný ako vlastník svoje vlastnícke právo nestráca, a pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené ( § 334 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p. ), je možné podať návrh na jeho zrušenie.
9. Vzhľadom na závery uvedené v odseku 8. nepovažuje odvolací súd argumenty žalovaného (pozri odsek 3. až 3.3.) za dôvodné, ktoré by bránili nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
10. Odvolací súd s poukazom na závery uvedené vyššie mal zato, že sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
11. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni, ktorá mala v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, priznal odvolací súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).