Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47C/51/2023

Zmenené rozhodnutím 9Co/10/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: A. Š., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XX, X., zastúpená JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: X. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. H.Ž. XX/A, Q. U., zastúpený JUDr. Patrik Ozimanič, advokát so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 54 345 511, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. januára 2024 č.k. 47C/51/2023-47, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie nasledujúceho znenia : Odvolací súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne ako záložnej veriteľky na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného dlžníka, a to na nehnuteľnostiach: - nachádzajúcich sa V. A..Ú.. Q. U., H. X., H. Q. U., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu X. na E. Č.. Č. XXXX ako byt č. X, V. XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (popis stavby: J. L.), ktorý sa nachádza na pozemku parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, - nachádzajúcich sa v k.ú. Q. U., H. X., H. Q. U., ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu X. na E. Č.. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s X.Z.Ý. Č. XXXX/X o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 93.572,91 € s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou bol dňa 08.12.2023 podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresný súd v Banskej Bystrici a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní. II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%."

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/A, XXX XX Q. U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 14.12.2023 z a m i e t a .

II. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobkyne ako záložnej veriteľky na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného dlžníka, a to na nehnuteľnostiach

- nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q. U., okres X., obec Q. U., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu X. na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt č. X, vchod XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcele registra „C.“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,

- nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q. U., okres X., obec Q. U., ktoré sú evidované katastrálnym odborom H. Ú. X. na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok parcely registra „C.“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelým číslom XXXX/X o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 93.572,91 € s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou bol dňa 08.12.2023 podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresný súd v Banskej Bystrici. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd žalovaného zaviazal nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil vo výške 93.572,91 €, pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe viacerých skutočností a pozostáva z 3 súm. Suma vo výške 3.000,00 € predstavuje úhradu zo dňa 18.05.2018 vykonanú žalobkyňou namiesto žalovaného v nadväznosti na faktúru vystavenú na meno žalovaného. Suma vo výške 28.572,91 € vznikla následkom viacerých bankových prevodov žalobkyne smerom žalovanému na jeho bankový účet, pričom k úhradám došlo od 06.06.2018 do 03.01.2023. Suma vo výške 62.000,00 € vznikla zo zmluvy o úvere, kde výška úveru predstavovala 124.000,00 € a kde figurovali ako dlžníci žalobkyňa aj žalovaný a peniaze získané z úveru boli použité na nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa mala teda za to, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil vo výške 93.572,91 €. Žalobkyňa mala za to, že existencia jej pohľadávky resp. podmienky trvania a dôvodnosti nároku sú splnené a jej nárok je osvedčený exportmi z internetbankingu za obdobie od 06.06.2018 do 21.10.2023, dokladom o úhrade sumy 3.000,00 €, úverovou zmluvou a faktúrou na úhradu kúpnej ceny domu v prospech žalovaného. Suma dlhu žalovaného voči žalobkyni je podľa žalobkyne sama o sebe

v takej výške, kedy na jej uspokojenie bude potrebný predaj nehnuteľnosti, nakoľko žalobkyňa nemala vedomosť o inom majetku žalovaného. Do úvahy podľa žalobkyne neprichádza premlčanie nároku, nakoľko žalobkyňa a žalovaný boli manželmi a väčšina dlhu vznikla za trvania manželstva, ktoré bolo vo februári 2022 rozvedené. Od nárokov, ktoré vznikli po februári roku 2022 ešte neuplynuli ani dva roky, teda je vo vzťahu k nim premlčanie vylúčené. Žalobkyňa sa pred podaním návrhu pokúšala so žalovaným dohodnúť, na čo žalovaný nereagoval a namiesto toho, aby pristúpil k splneniu jeho povinnosti voči žalobkyni, začal sa zbavovať jeho majetku podľa žalobkyne z dôvodu, že si je vedomý svojho dlhu voči nej. O predaji domu s pozemkom žalovaný žalobkyňu nijakým spôsobom neupovedomil. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa snaží zbaviť majetku, čo môže ohroziť resp. znemožniť budúci nútený výkon súdneho rozhodnutia, pretože ak by reálne došlo k predaju nehnuteľností, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k dlžnej sume vo výške 93.872,91 € nepochybne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja podielu na nehnuteľnostiach, nakoľko žalovaný takou sumou nedisponuje a na uspokojenie takejto pohľadávky pritom podľa žalobkyne nepostačuje ani iný majetok žalovaného. Žalobkyňa mala za to, že s ohľadom na výšku žalovanej sumy je nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie nehnuteľnosti žalovaného je na mieste. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému svojou výškou ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi dvoma fyzickými osobami, pričom pokiaľ žalovaný nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií alebo majetku, čo podľa vedomostí žalobkyne nemá, tak neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného.

3. Podľa (ďalej len „ “) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20221201> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, za predpokladu, že je tu obava z ohrozenia jej exekúcie. Samotný výkon záložného práva však môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením

záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd tak môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a prostredníctvom jeho nariadenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa spolu s oprávnením pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, naopak, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nie je možné zasiahnuť do majetkových práv povinného subjektu, hoci len zriadením záložného práva, v prípade, že základ nároku žalobcu nie je minimálne osvedčený. Okrem existencie nároku musí veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

13. Po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa vo svojom návrhu dostatočne neosvedčila existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému.

14. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie jej pohľadávky, ktorá jej mala vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 93.572,91 €. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých zákonom daných predpokladov, ktorými sú: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, c) majetková ujma, ktorá postihuje postihnutého a d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Nesmie ísť pritom o prípad, kedy napriek získaniu majetkového prospechu bezdôvodné obohatenie vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, t. j. dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý.

15. V danom konkrétnom prípade žalobkyňa tvrdila, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 93.572,91 € z dôvodu, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 3.000,00 € malo vzniknúť z dôvodu, že žalobkyňa dňa 18.05.2018 vykonala úhradu namiesto žalovaného v nadväznosti na faktúru vystavenú na meno žalovaného, ktorú úhradu žalobkyňa preukazovala predložením detailu pohybu zo dňa 18.05.2018 a faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 27.08.2018 s dátumom splatnosti dňa 03.09.2018. Z detailu pohybu predloženého žalobkyňou pritom vyplýva, že dňa 18.05.2018 bola odoslaná platba vo výške 3.000,00 € v prospech spoločnosti VILBAU s. r. o. v prospech účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak z tohto listinného dôkazu nemá súd za osvedčené, z akého účtu bola platba realizovaná, že išlo o bankový účet žalobkyne, a teda, že platbu realizovala žalobkyňa za žalovaného.

16. Ďalej má bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne pozostávať zo sumy v celkovej výške 28.572,91 €, ktorá mala podľa žalobkyne vzniknúť následkom viacerých bankových prevodov žalobkyne smerom žalovanému na jeho bankový účet. Existenciu svojej pohľadávky pritom žalobkyňa preukazovala predložením exportov z internetbankingu za obdobie od 06.06.2018 do 21.10.2023, ktorý však v podobe, ktorý bol súdu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložený, nie je čitateľný, a tak z neho nie je možné zistiť, v prospech akého účtu sumy odchádzali, kto je držiteľom tohto

bankového účtu, ani to v akých konkrétnych výškach boli sumy poukazované a ani účel poukázania týchto finančných prostriedkov. Žalobkyňa v ňou podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani len netvrdila, z akého dôvodu malo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na základe týchto prevodov vzniknúť. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pritom vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným boli do februára 2022 manželmi, pričom väčšina platieb, na ktoré žalobkyňa poukazuje, prebehla za trvania manželstva a žalobkyňa súdu ani len netvrdila, žeby sa jednalo o finančné prostriedky poukazované v prospech účtu žalovaného z finančných prostriedkov, ktoré patrili do výlučného vlastníctva žalobkyne.

17. Napokon bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného pozostáva zo sumy 62.000,00 €, ktorú žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o úvere, kde výška úveru predstavovala 124.000,00 € a kde figurovali ako dlžníci žalobca a žalovaný a peniaze získané z úveru boli použité na nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorú okolnosť preukazovala predložením Zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti 18.03.2021 (ďalej aj ako „Zmluva“). Zmluva predložená žalobkyňou osvedčuje skutočnosť, že dňa 18.03.2021 uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako spoludlžník so spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 Zmluvu, na základe ktorej banka poskytla žalobkyni a žalovanému účelový úver vo výške 124.000,00 € za účelom splatenia poskytnutého úveru, pričom ako financovaná nehnuteľnosť boli uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ku ktorým žalobkyňa žiada zriadiť záložné právo. Žalobkyňa so žalovaným sa zaviazali dotknutý úver splácať v 312 splátkach vo výške 460,00 €. Uvedenou zmluvou o úvere žalobkyňa osvedčila, že im so žalovaným vznikol spoločný dlh voči Tatra banka, a.s. v celkovej výške 124.000,00 €, pričom súdu nebolo zrejmé, z akého dôvodu má polovica tejto sumy (suma 62.000,00 €) bez ďalšieho predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne a žalobkyňa súdu uvedenú okolnosť nijakým spôsobom nevysvetlila. Sama skutočnosť, že za finančné prostriedky získané z úveru, kde boli spoludlžníkmi tak žalobkyňa ako aj žalovaný, bola financovaná nehnuteľnosť patriaca do výlučného vlastníctva žalovaného, nezakladá bez ďalšieho existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne v rozsahu polovice poskytnutého účelového úveru. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani netvrdila, že by na tento dlh splnila viac, ako bola povinná plniť, resp. že by plnila za žalovaného niečo, na čo nebola povinná a uvedenú okolnosť súdu ani nijakým spôsobom neosvedčila.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko žalobkyňa neosvedčila v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia existenciu a trvanie jej pohľadávky voči žalovanému, ktorá predstavuje jednu z podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, súd sa už splnením ďalších podmienok nezaoberal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

19. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neúspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.