Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/68/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: P. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Č. XXX/XX, XXX XX P., C. G. Č. XXX/XX, XXX XX P., W.: XXXXXXXX, zastúpeného: Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 663 160, proti žalovanému: Poľno - Čergov, s.r.o., so sídlom Hlavná 238/2, 082 67 Terňa, IČO: 36 460 664, zastúpenému advokátskou kanceláriou: AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, o zaplatenie sumy 6.600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -195 z 25.4.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 6.600,- eur s prísl.. Priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca si faktúrou 2120102, splatnou 19.1.2012, uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu sumy 6.600,- eur z titulu uloženia veci v areáli jeho hospodárskeho dvora v P.. Žalovaný však uvedenú faktúru neuhradil napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný.

3. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.11.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 7.11.2016, okrem iného uviedol, že žalobca má od roku 2004 vlastnícke a užívacie práva k nasledovným nehnuteľnostiam evidovaným pre obec a k. ú. Terňa, a to: LV XXX - parcely registra „C“ XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X - vlastníkom celých parciel je žalobca LV XXX - parcela registra „E“ XXX/X - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely + zvyšok na nájomnú zmluvu so SPF LV XXXX - parcela registra „E“ XXX - žalobca je spoluvlastníkom parcely + na zvyšok má nájomnú zmluvu so SPF LV XXXX - parcela registra „E“ XXX - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely + na zvyšok má nájomnú zmluvu so SPF LV XXXX - parcela registra „E“ XXX - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely + na zvyšok má nájomnú zmluvu so SPF

LV XXXX - parcely registra „E“ XXX/X a XXX/X - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely + na zvyšok má nájomnú zmluvu so SPF LV XXX - parcely registra „E“ XXX/X a XXX/XXX - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely + na zvyšok má nájomnú zmluvu so SPF LV XXXX - parcely registra „E“ XXX/X a XXX/X - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely + na zvyšok má nájomnú zmluvu so SPF LV XXXX - parcela registra „E“ XXX - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely + na zvyšok má nájomnú zmluvu so SPF.

4. Uvedené nehnuteľnosti sú graficky znázornené na priloženej katastrálnej mape. Taktiež sú vyznačené obrubou na satelitnej snímke hospodárskeho dvora v P., ktorého sa tento spor týka. Žalovaný minimálne od roku 2004 užíva nehnuteľnosti graficky vyznačené v zmysle predchádzajúceho dôkazu, a ktoré vlastní žalobca, prípadne ktoré má žalobca v ostatnej časti celku v nájme. Ide o nehnuteľnosti uvedené vyššie, a ktoré tvoria časť hospodárskeho dvora. Strany sporu uzatvorili dňa 27.1.2005 dohodu o rozdelení pôdy, ktorou žalovaný súhlasil, že žalobca bude užívať nehnuteľnosti uvedené v samotnej dohode. Na tomto hospodárskom dvore už od začiatku roku 2004 skladoval žalovaný svoje stroje, slamu, seno, vlek, pluh, vlečku, rotačnú kosu, vlečku na balíky, lis na seno, kombajny, traktory a podobne, ktoré súvisia s jeho podnikaním v rovnakej sfére ako žalobca, a teda vo sfére poľnohospodárskej činnosti. Jednotlivé hnuteľné veci možno vidieť zo satelitných snímok a jednak z fotografií, ktoré žalobca taktiež pripája.

5. Táto dokumentácia vznikla počas niekoľkých rokov, nakoľko žalovaný napriek opakovaným výzvam stále svoje veci uskladňoval na pozemku žalobcu, pričom nemal k tomu žiaden súhlas. Preto žalobca vystavil žalovanému za užívanie týchto nehnuteľností faktúru na sumu 6.600,- eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca však dostatočne určito a jednoznačne nešpecifikuje, ktoré konkrétne pozemky, v akom presnom časovom období mal žalovaný užívať bez právneho dôvodu vo forme uskladňovania hnuteľných veci. Predložené satelitné snímky a fotografie, pri ktorých nie je zrejme kto ich vyhotovil, kedy boli vyhotovené, kde boli vyhotovené, aké veci - hnuteľné a nehnuteľné veci zachytávajú, vo vlastníctve koho sú a pod., nemajú takú dôkaznú silu, aby jednoznačne určito a nezameniteľne špecifikovali skutočnosti, ktoré je potrebné zdokladovať a preukázať, aby bol uplatnený nárok žalobcu dostatočne vyšpecifikovaný a zároveň aj preukázaný. Uplatnený nárok žalobcu nie je teda dostatočne určitý, aby ho mohol súd žalobcovi voči žalovanému priznať. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu a v priebehu konania uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, je potrebné uviesť, že uplatnený nárok žalobcu nie je možné priznať len z dôvodu jeho neurčitosti, ale aj z dôvodu jeho premlčania v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Ak aj skutočne došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému užívaniu nejakých pozemkov v určitom období na úkor žalobcu, v súvislosti s vystavenou faktúrou č. 2120102 zo strany žalobcu, ktorá bola vystavená dňa 5.1.2012, je zrejmé, že k údajnému bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného malo dôjsť v období pred 5.1.2012. Žalobca si faktúrou č. 2120102, splatnou dňa 19.1.2012 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 6.600,- eur, voči žalovanému teda začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba najneskôr dňa 20.1.2012 a uplynula tak najneskôr dňa 20.1.2014. Žalobca však uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti na súde až dňa 7.11.2016 - písomným podaním zo dňa 4.11.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 7.11.2016, teda nepochybne po uplynutí premlčacej doby. Preto súd žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje skutkové a právne zhodnotenie tej skutočnosti, prečo súd nebral do úvahy 10-ročnú premlčaciu lehotu a nepovažoval bezdôvodné obohatenie, ku ktorému na strane žalovaného došlo za úmyselné. Žalovaný dlhodobo užíval pozemky, ktoré mu vlastnícky nepatrili, a teda bol uzrozumený, hoci i v smere nepriameho úmyslu, že obmedzuje vlastnícke právo tretej osoby bez toho, aby jej obmedzenie akokoľvek nahradil. Je vylúčené, aby uskladňoval svoje veci na svojom pozemku nedbanlivostne, a teda nevedel, že mu nepatria.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že premlčacia 10-ročná lehota je objektívna a v jej rámci sa posudzuje plynutie subjektívnej lehoty. Ak subjektívna lehota uplynula, nemá už plynutie

objektívnej 10-ročnej lehoty žiadny význam. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. V následných vzájomných vyjadreniach (, , ) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 6.600,- eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vyplynúť z toho, že žalovaný uskladňoval veci súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou na nehnuteľnostiach - parcelách vlastnícky patriacich žalobcovi.

16. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne uzavrel postupom podľa a nasl., že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní sú premlčané, nakoľko nároky na kompenzáciu bezdôvodného obohatenia vznikli žalobcovi najneskôr 20.1.2012, pričom však žaloba bola zmenená v rovine bezdôvodného obohatenia až 7.11.2016, teda zjavne po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty tak, ako to vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (, ).

17. Argumentácia žalobcu uvedená v jeho odvolaní, ktorá sa týka údajnej nutnosti aplikácie 10-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo úmyselne, nie je právne významná a spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci, než aké prijal súd prvej inštancie. Ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, nie je právne významné, či uplynula objektívna premlčacia lehota, pretože v prvom rade je potrebné zaoberať sa subjektívnou premlčacou lehotou a posudzovať začiatok jej plynutia, prípadne či už uplynula.

18. Súd prvej inštancie v tomto smere vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ konštatoval, že v prejednávanej veci sa riadi režim premlčania uplatňovaných nárokov ustanoveniami . Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane upriamil pozornosť všeobecných súdov na to, že napriek hmotnoprávnemu posúdeniu nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení , ich premlčanie sa riadi ustanoveniami ( - 397 ), ak ide o vzťahy medzi podnikateľmi tak, ako je to v prejednávanej veci (, ), v ktorej mala byť aplikovaná štvorročná premlčacia lehota počítaná od momentu, kedy nárok mohol byť po prvýkrát uplatnený na súde, teda prvý deň po splatnosti predmetnej faktúry na sumu 6.600,- eur, t. j. 20.1.2012. Pokiaľ žaloba vo veci bola podaná 26.1.2015 ňou uplatnené nároky premlčané nie sú. V tomto smer nie je právne významné ani to, že právna kvalifikácia nárokov titulom bezdôvodného obohatenia bola ustálená až v podaní doručenom na súd prvej inštancie 7.11.2016, pretože ide len o právnu kvalifikáciu nároku, ktorou súd nie je viazaný a nárok ako taký uplatnený bol už 26.1.2015 podaním žaloby. Takýmto spôsobom však žalobca v priebehu konania náležite neargumentoval a nepoužil túto argumentáciu ako odvolací dôvod, pretože namiesto toho sa zaoberal možnou ( podľa jeho názoru ) aplikáciou 10 ročnej premlčacej lehoty uvedenej v .

19. Najpodstatnejšie je však to, že žalobca vo svojom odvolaní nijako nespochybnil závery súdu prvej inštancie o tom, že sa mu nepodarilo preukázať skutočný rozsah a konkrétnu špecifikáciu nehnuteľností, ktoré mali byť postihnuté tzv. zabratím zo strany žalovaného v podobe uskladňovania jemu patriacich

vecí na parcelách patriacich žalobcovi a že žaloba je v tomto smere nejasná, neurčitá a nároky ňou uplatňované (v závislosti od toho) nepreukázané.

20. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine vecnej vlastne nespochybnené a kľúčové úvahy žalobcu uvedené v jeho odvolaní o premlčaní nie sú právne významné. Pretože správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).