Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu - Tech s.r.o., so sídlom Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 643 083, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému ENERGIO-PTS spol. s r.o., so sídlom Kremnička 5A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 013 498, zastúpenému AS Legal s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava 3, IČO: 36 857 688, za ktorého koná advokát JUDr. Milan Šulva, o zaplatenie 10.772,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -515 zo dňa 6.júna 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -515 zo dňa 6.júna 2019 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10. 772,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.332,89 eur od 1.2.2011 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 3.439,80 eur od 7.3.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur, a to jednak titulom ceny za práce vykonané pri výstavbe priemyselnej haly vo Fiľakove na základe Zmluvy o dielo a vystavenej faktúry č. 10150006 vo výške 3.439,80 eur, splatnej dňa 6.3.2015 a jednak titulom pohľadávky vo výške 7.332,89 eur, postúpenej z právneho predchodcu žalobcu Ing. Antona Kocúra KA - tech, s miestom podnikania 053 32 Hnilčík, IČO: 45 359 130, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2012.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -249 zo dňa 6.7.2017 tak, že konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.332,89 eur od 1.12.2011 do 30.3.2015 zastavil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, keď v odôvodnení konštatoval, že po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala žalovaná istina vo výške 10.772,69 eur nezmenená a pozostávala z nespornej pohľadávky vo výške 3.439,80 eur vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu, na základe ktorej si žalobca ako zhotoviteľ vyúčtoval sumu 3.439,80 eur za dodatočne vykonané práce pri výstavbe výrobnej haly vo Fiľakove, žalovaný existenciu samotnej zmluvy ani výšku pohľadávky nepoprel. Ďalej žalovaná suma pozostávala z medzi stranami spornej pohľadávky vo výške 7.332,89 eur,

sumy, ktorú sa žalovaný podľa Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.12.2014 zaviazal uhradiť žalobcovi do 30.3.2015. Po vykonanom dokazovaní súd považoval existenciu tejto pohľadávky za preukázanú a nárok žalobcu za dôvodný. Žalobca predložil v konaní listinný dôkaz

- písomne uzatvorenú Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá obsahovala podpisy aj odtlačok pečiatky oboch strán sporu. Na základe vykonaných dôkazov súd v konaní ustálil, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 10.772,69 eur. Súd však žalobu zamietol z dôvodu žalovaným vznesenej hmotnoprávnej námietky zániku záväzku titulom započítania s inou, na započítanie spôsobilou pohľadávkou, ktorá mu vznikla voči žalobcovi z titulu nároku na náhradu škody vo výške 11.385,99 eur, ktorú si uplatnil len ako kompenzačnú námietku do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zo strany žalobcu napadnuté odvolaním voči výroku rozhodnutia o zamietnutí žaloby ako aj voči výroku o nároku na náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -360 zo dňa 16.8.2018 rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd vyslovil svoj záver, že súd prvej inštancie v časti žalobcom uplatnenej pohľadávky v celkovej výške 10.772,69 eur spolu s príslušenstvom zistil dostatočne skutkový stav veci, svoje rozhodnutie podrobne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, čím sa žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 10.772,69 eur titulom ceny za práce vykonané pri výstavbe priemyselnej haly pri Fiľakove stala nespornou.

5. Predmetom dokazovania následne zostala len existencia na započítanie spôsobilej pohľadávky vo výške 11.385,99 eur, ktorá mala vzniknúť žalovanému voči žalobcovi titulom nároku na náhradu škody, pohľadávku ktorú žalovaný uplatnil v rámci svojej procesnej obrany ako kompenzačnú námietku do výšky žalobcom uplatnenej sumy. Podľa tvrdení žalovaného škoda bola spôsobená žalobcom v dôsledku oneskoreného odovzdania priemyselnej brány vo Fiľakove bez potrebnej sprievodnej dokumentácie, nakoľko sa jednalo o vyhradené technické zariadenie. Predmetnú dokumentáciu si musel zabezpečovať, žalobcu na jej odovzdanie dodatočne vyzýval a tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s týmto oneskoreným dodaním potrebných dokladov v podobe úrokov z omeškania, ktoré mu na základe Zmluvy o dielo č. 0209/2014 uzatvorenej 2.9.2014 vyúčtoval jeho zmluvný partner a objednávateľ priemyselnej haly (obchodná spoločnosť Syngas, s.r.o.) faktúrou č. 2015-001 vo výške 11.385,99 eur a tieto úroky z omeškania si započítal proti inej pohľadávke žalovaného oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 8.8.2016.

6. Keďže žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uplatnil v konaní hmotnoprávnu námietku zániku záväzku titulom započítania s inou jeho na započítanie spôsobilou pohľadávkou, ktorá mu mala vzniknúť voči žalobcovi z titulu nároku na náhradu škody vo výške 11.385,99 eur, súd sa v konaní zaoberal otázkou, či tento nárok žalovaného je dôvodný a zisťoval, či žalovaný v zmysle preukázal existenciu základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti žalobcu, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou, pričom príčinná súvislosť musí byť priama, nepostačuje ak je len sprostredkovaná. Žalovaný svoj nárok na náhradu škody odvodzoval od Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo dodanie a montáž priemyselnej brány pre výrobnú halu vo Fiľakove, kde zhotoviteľom bol žalobca a objednávateľom žalovaný. Zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu, pričom v konaní medzi stranami nebolo sporné uzavretie tejto zmluvy, žalobca existenciu zmluvy o dielo nepoprel a svoj záväzok dodať a vykonať montáž priemyselnej brány pre žalovaného nespochybnil.

7. Sporné medzi stranami bolo, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvných povinností, keď žalobca nedodal objednané dielo s potrebnou technickou dokumentáciou v dohodnutom čase a tiež či dodanie diela s touto dokumentáciou bolo predmetom objednávky. Súd poukázal na ust. vyhl. č. , podľa ktorej bol žalobca povinný zabezpečiť technickú dokumentáciou v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami, ktorej obsah je bližšie špecifikovaný v Prílohe č. 3 tejto vyhlášky. Súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalobcu s dodaním predmetnej brány zabezpečiť aj spotrebnú sprievodnú technickú dokumentáciu, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že táto nebola predmetom objednávky a jej dodanie nebolo jeho zmluvou povinnosťou. Svedok K. P. síce pred súdom uviedol, že nebýva bežnou praxou, aby dodávateľ vypracovával pre objednávateľa revíznu správu, ale vierohodnosť tejto výpovede bola oslabená existenciu podzákonnej normy, ktorá jasne stanovuje,

že úlohou dodávateľa je zabezpečiť potrebnú sprievodnú technickú dokumentáciu k výhradných technickým zariadeniam a v akom rozsahu. Ďalej súd konštatoval, že Protokol o odbornej prehliadke a odbornej skúške zo dňa 29.10.2015, ktorý bol v konaní predložený, je iba jedným z viacerých dokumentov tvoriacich sprievodnú technickú dokumentáciu k vyhradenému technickému zriadeniu a ich výpočet je uvedený v Prílohe č. 3 vyhlášky č.

8. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo či, a kedy došlo zo strany žalobcu k riadnemu odovzdaniu diela. V danom prípade žiadnym zo stranami navrhnutých a vykonaných dôkazov nebola potvrdená pravdivosť tvrdenia žalobcu, že skutočne dostal pokyn od žalovaného, resp. ním poverenej osoby na odovzdanie diela pánovi Svitekovi, ktoré tvrdenie bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou samotného Ing. Vladimíra Sviteka, ktorý uviedol, že takéto zariadenie nepreberal, nebol na to oprávnený a nedostal od žalovaného na prevzatie diela a príslušných dokumentov žiaden pokyn. Podľa názoru súdu bolo toto tvrdenie žalobcu vyvrátené aj výpoveďou svedka Tomáša Koribaňu, ktorý poprel, že by dal žalobcovi pokyn, aby dielo s dokumentáciou odovzdal Ing. Svitekovi. Y. týchto svedkov mal súd preukázané skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca neodovzdal objednané dielo v zmysle zmluvy osobe na to oprávnenej, na základe čoho súd dospel k záveru, že na strane žalobcu došlo týmto k porušeniu zmluvných povinností, keď príslušné doklady zaslal žalovanému až v rámci písomnej komunikácie predchádzajúcej tomuto súdnemu sporu, teda až spolu s listom zo dňa X.X.XXXX. Súd ďalej uviedol, že podľa jeho názoru ani skutočnosť, že spoločnosť VS Elektroservis, s. r. o., ktorej konateľom je Ing. Vladimír Svitek, a ktorá je ako žiadateľ uvedená na predloženom Odbornom stanovisku Technickej inšpekcie, a. s. zo dňa 8.4.2016 nepreukazuje, že Ing. Svitek bol žalovaným poverený na preberanie všetkých potrebných technických dokumentov k dielu. Žalovaný naviac predložením odovzdávacieho protokolu 8/2014, ktorý bol spísaný medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 8.12.2014 a týkal sa inej časti tohto istého diela preukázal, že zaužívanou praxou medzi zmluvnými stranami pri odovzdávaní diela, resp. jeho časti bolo aj spisovanie odovzdávacieho protokolu a jeho podpísanie zhotoviteľom aj objednávateľom. V. mal podľa názoru súdu postupovať žalobca aj v prípade odovzdania zhotovenej brány, keď však na odovzdávacom protokole zo dňa 29.10.2015 absentuje podpis žalovaného, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaný dielo zjavne neprevzal, keď protokol nepodpísal. Na základe týchto dôkazov mal súd preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu v tom smere, že dielo nebolo vykonané a odovzdané spôsobom a v čase dohodnutými v zmluve.

9. Súd ďalej uviedol, že žalovaný existenciu škody ako ďalšieho zákonného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu odôvodnil tým, že v dôsledku nedodania sprievodnej dokumentácie k predmetnej bráne zo strany žalobcu sám nemohol splniť svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k jeho zmluvnému partnerovi a hlavnému objednávateľovi diela - spoločnosti Syngas, s. r. o., v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania koncovému odberateľovi - firme Syngas, s. r. o. Vznik škody žalovaný odvodzoval od ukrátenia inej svojej pohľadávky voči firme Syngas, s. r. o., ktorá mu faktúrou č. 2015-001, splatnou dňa 8.8.2016 vyúčtovala úrok z omeškania vo výške 11.385,99 eur a následne započítacím prejavom ku dňu 8.8.2016 tento nárok započítala voči pohľadávke žalovaného. Žalovaný uhradenie tejto faktúry, a teda aj vznik škody preukázal písomným započítacím prejavom spoločnosti Syngas, s. r. o., ktorá si ku dňu 8.8.2016 tento nárok započítala voči inej pohľadávke žalovaného.

10. Žalovaný v konaní predložil Zmluvu o dielo č. 0209/2014 uzavretú medzi spoločnosťou Syngas, s. r. o. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom zo dňa 2.9.2014, predmetom ktorej bola stavba „Elektráreň na biomasu“ vo Fiľakove, a ktorou mal súd preukázané, že zmluvné strany sa v článku X. bod 10.1 dohodli na tom, že v prípade porušenia povinnosti podľa čl. III., IV. tejto zmluvy si budú účtovať úroky z omeškania v prospech oprávnenej zmluvnej strany vo výške 0,05 % z celkovej hodnoty diela za každý deň omeškania. Dielo malo byť podľa zmluvy odovzdané zo strany žalovaného 43. - 44. týždeň roku 2015, teda najneskôr dňa 1.11.2015. Odovzdávací protokol k Zmluve o dielo č. 0209/2014 zo dňa 2.9.2014 je datovaný 15.6.2016, kde v rámci tohto protokolu bolo konštatované omeškanie celkovo o 231 dní. Pokiaľ žalobca rozporoval výpočet celkovej sumy úroku z omeškania vo výške 11.385,99 eur, keď podľa neho bol žalovaný v omeškaní len 226 dní, čomu zodpovedá úrok z omeškania v celkovej výške 11.138,75 eur (nie 11.385,99 eur) súd konštatoval, že táto skutočnosť nemá vplyv na výsledok sporu, pretože žalovaný si v rámci kompenzačnej námietky uplatnil nárok na náhradu škody len do výšky žalovanej sumy. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že ak by bol úrok z omeškania vyčíslený nesprávne, teda vyššou sumou, ako mal byť, je vecou žalovaného, aby si nárok na prípadný rozdiel uplatnil voči spoločnosti Syngas, s.r.o. Súd ďalej uviedol, že výpoveďou svedka Ing.

Radoslava Primusa mal preukázané, že on podpisoval odovzdávací protokol zo dňa 15.6.2016 a všetky nedostatky konštatované v odovzdávacom protokole a omeškanie žalovaného súviseli s nedodaním potrebnej sprievodnej dokumentácie k zhotovenej bráne, ktorá skutočnosť bola potom aj dôvodom, prečo spoločnosť Syngas, s. r. o. pristúpila k uplatneniu nároku na úrok z omeškania v zmysle čl. X. zmluvy. Súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že ak žalobca spolu so zhotovenou bránou nedodal všetky potrebné doklady v dohodnutom termíne, týmto jeho konaním vznikla žalovanému škoda, čím mal súd preukázanú aj existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vzniknutou škodou žalovaného. Pokiaľ žalobca v rámci svojej obrany v konaní predložil listinné dôkazy zabezpečené prostredníctvom stavebného úradu Mesta Fiľakovo, ktorými žalobca mienil preukázať, že dielo muselo byť v tom čase zo strany žalobcu dokončené a riadne odovzdané, inak by tento návrh nemohol byť podaný, súd prvej inštancie dospel k záveru, že z uvedených dôkazov nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca odovzdal žalovanému kompletnú sprievodnú dokumentáciu k bráne včas, pretože návrhu na kolaudáciu diela nebolo vyhovené, keď kolaudačné konanie bolo prerušené a žalobca bol vyzvaný na doplnenie chýbajúcich údajov. Bolo potrebné predložiť aj stanovisko Technickej inšpekcie, a. s. alebo inej právnickej osoby oprávnenej na posudzovanie technickej dokumentácie k realizačnému projektu stavby. Zároveň bolo konštatované, že zvisle posuvná brána, teda technické zariadenie zdvíhacie je určeným výrobkom podľa Nariadenia vlády SR č. a je potrebné splniť požiadavky tohto predpisu.

11. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že žalovaný nikdy predtým vady diela žalobcovi nevytýkal a dielo u neho nereklamoval súd poznamenal, že predmetom uplatneného nároku žalovaného bol nárok na náhradu škody. Preukázanie tzv. notifikačnej povinnosti, teda včasné upozornenie na vady diela zo strany žalovaného by malo podstatný právny význam len v prípade, uplatnenia nároku z titulu zodpovednosti za vady diela, z právneho hľadiska ide o odlišné zodpovednostné nároky, preto súd tieto tvrdenia žalobcu pre právne posúdenie danej veci nepovažoval za relevantné. Rozhodujúcou tu bola skutočnosť, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcu vznikla žalovanému škoda a tá sa mohla prejaviť aj s časovými odstupom, keď až s časovým odstupom bola žalovanému vystavená faktúra na úhradu úrokov z omeškania. Žalovaný sám v konaní uvádzal, že nárok zo zodpovednosti za vady diela si prostredníctvom súdu nemal v úmysle voči žalobcovi nikdy uplatňovať a nárok na náhradu vzniknutej škody si uplatnil len ako svoju procesnú obranu v tomto súdnom konaní.

12. Na základe týchto dôkazov potom súd s poukazom na ust. vyhodnotil, že žalovaný preukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u žalobcu a vznikol mu nárok na náhradu škody vo výške minimálne 11.135,75 eur, teda v sume prevyšujúcej žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 10.772,69 eur.

13. Pokiaľ žalobca namietal, že splatnosť dlhu nastala až po podaní žaloby, súd konštatoval, že nie je právne významná ani táto skutočnosť, nakoľko v zmysle pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Potom s poukazom na ust. súd vyhodnotil, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie, nakoľko v prípade vzájomných pohľadávok žalobcu aj žalovaného ide o peňažné pohľadávky, teda pohľadávky rovnakého druhu, obe pohľadávky sú splatné a vzhľadom na ich výšku vzájomne sa kryjú. Dospel potom k záveru, že vznesená hmotnoprávna námietka žalovaného je dôvodná, keď pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorú má titulom náhrady škody, a to až do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu.

14. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia veci súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

16. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že došlo k naplneniu dôvodov pre podanie odvolania vyplývajúcich z ust. , a . Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

nesprávne právne posúdil vec, keď vyhodnotil, že prípadné nedodanie sprievodnej dokumentácie k dielu nemožno považovať za vady diela. Poukázal na ust. , podľa ktorého ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v , má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Z uvedeného vyplýva, že prípadné nedodanie sprievodnej dokumentácie k predmetnej bráne je potrebné považovať za vadu dodanej brány, dodaného tovaru. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný až do dňa obdržania predžalobnej výzvy nenamietal riadne a včasné dodanie brány, teda bránu dovtedy považoval za dodanú riadne, včas a bez vád. Ďalej poukázal na výpoveď revízneho technika Ing. Hozzu, ktorý uviedol, že revíziu predmetnej brány vykonal dňa 29.10.2015. Spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. vykonávajúca technickú inšpekciu uviedla, že revízna správa sa považuje za protokol o odovzdaní brány. O odovzdaní brány v predmetný deň mal vedomosť Ing. Svitek, ktorý uviedol, že „viem, že tam boli, ale nebol som, nevidel som montáž.....“. Žalovaný ako objednávateľ v zmysle mal povinnosť čo najskôr po odovzdaní diela prezrieť dielo, ako aj celú sprievodnú dokumentáciu k dielu a k dielo alebo jeho dokumentácia neboli odovzdané riadne a včas, mal si tieto vady u žalobcu uplatniť.

17. Ďalej uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, konanie má inú vadu. Pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné, aby bol preukázaný vznik škody, porušenie povinnosti a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Ani jeden z atribútov potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody však nebol naplnený. Zdôraznil, že ani v rozhodnutí o prerušení konania ani v odbornom stanovisku Technickej inšpekcie, a. s. Banská Bystrica zo dňa 8.4.2016 sa neuvádza, že by spoločnosť Syngas, s. r. o. ako účastník, ktorý požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia nedodal k návrhu na kolaudáciu diela aj sprievodnú dokumentáciu k bráne. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd si svojvoľne doplnil dokazovanie o tvrdenie, že „Skutočnosť, že stavebný úrad výslovne nežiadal predloženie technickej dokumentácie k spornej bráne ešte neznamená, že spoločnosť Syngas s. r. o. touto dokumentáciou už v tom čase disponovala“. Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd mal logicky dospieť k právnemu názoru, že pokiaľ sprievodná dokumentácia nie je explicitne uvedená ako chýbajúca, bola spoločnosťou Syngas s. r. o. stavebnému úradu dodaná. V tomto bode vidí žalobca konštatovanie súdu ako účelové a značne svojvoľné bez ohľadu na poskytnuté dôkazy. Rovnako podľa názoru žalobcu neobstojí ako svedecká výpoveď Ing. Radoslava Primusa, keď na jednej strane svedok tvrdí, že jediné, čo im k odovzdaniu diela chýbalo, bola sprievodná dokumentácia k bráne, na druhej strane stavebný úrad prerušil konanie o vydanie kolaudačného rozhodnutia z dôvodu, že spoločnosť Syngas, s. r. o. nedodala mnoho iných dokladov a inú dokumentáciu, pričom chýbajúca dokumentácia k bráne v tomto rozhodnutí o prerušení absentuje. Svedok ďalej tvrdil, že pravdepodobne žalovaného vyzývali na dodanie tejto dokumentácie, no v konaní nebola predložená žiadna výzva zo strany žalovaného alebo spoločnosti Syngas, s. r. o. na odovzdanie tejto dokumentácie, preto svedeckú výpoveď považuje len účelovú a rozpornú, nakoľko žalovaný a spoločnosť Syngas, s. r. o. sú osobami personálne aj majetkovo prepojenými. Žalobca má za to, že súd povýšil tvrdenie svedkov, Ing. Vladimíra Sviteka a Ing. Radoslava Primusa, ktorí so žalovaným dlhoročne pracujú a ktorých svedecké výpovede žalobca pre mnohé rozpory vo výpovedi spochybnil nad tvrdenie Ing. Antona Kocúra. Rovnako ako žalobca, ani žalovaný nepredložil o údajnom neprevzatí dokumentácie žiadne iné relevantné dokumenty. Napriek tomu, že išlo o tvrdenie proti tvrdeniu, prvostupňový súd tak jedno z týchto tvrdení bezdôvodne povýšil nad druhé.

18.Žalobca zastáva právny názor, že nebolo jeho povinnosťou preukázať, že dokumentáciu odovzdal, hoci v skutočnosti táto dokumentácia odovzdaná bola. Keďže odovzdanie dokumentácie bolo na základe ústnej dohody, žalobca nemal možnosť v tomto prípade produkovať iné dôkazy na jeho obranu ako tie, ktoré predniesol na prvostupňovom súde. Za rozporuplné považuje žalobca aj tvrdenie súdu v odseku 29, kde súd bez akéhokoľvek dokazovania vyvodil záver, že na dôležité úkony ako vyžiadanie odborného stanoviska od Technickej inšpekcie, a.s. za žalovaného Ing. Svitek, resp. spoločnosť VS Elektroservis, s.r.o. oprávnenie mala, ale na prebratie technickej dokumentácie od riadne odovzdanej malej časti diela, teda sekčnej brány už povolenie nemala. Aj v tomto výroku považuje žalobca rozsudok okresného súdu za prejav svojvôle.

19. Ďalej namietal, že súd absolútne neprihliadal na skutočnosť tvrdenú žalobcom, že ak žalovaný stratil sprievodnú dokumentáciu k dodávanej bráne, táto skutočnosť nemôže byť žalobcovi na ťarchu a už vôbec nie, keď si túto dokumentáciu dokázal žalovaný zabezpečiť sám, keď ako sám tvrdí aj vykonal. Prečo však tak vykonal až potom, čo mu žalobca doručil predžalobnú výzvu, to už žalovaný

súdu neuviedol a očividne sa súd touto otázkou ani nezaoberal a bez zohľadnenia všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo, priznal žalovanému kompenzačnú námietku. Vyhodnotenie skutkového stavu tak, že nedošlo k dodaniu sprievodnej dokumentácie k bráne len na základe svedeckých výpovedí spriaznených osôb, ktorých hodnovernosť výpovede bola spochybnená a vyvrátená aj listinnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia sú v rozpore s výpoveďami Ing. Antona Kocúra, konateľa žalobcu, považuje žalobca za predčasné a arbitrárne. Uviedol, že žalovaný za podporu svojich výpovedí nepredložil súdu okrem výpovedí svedkov žiadne iné dôkazy, pričom žalobca v konaní uviedol množstvo dôkazov o tom, že predmetná brána vrátane jej sprievodnej dokumentácie bola odovzdaná riadne a včas. Dôkazom o tejto skutočnosti malo byť najmä tvrdenie žalobcu o tom, že ak by nebola sprievodná dokumentácia odovzdaná žalovanému riadne a včas, tento mal možnosť uplatniť si u žalobcu vady diela bezodkladne po jeho prevzatí a nie až po polroku od dňa prevzatia predmetnej brány. Podľa názoru žalobcu súd neprihliadol na množstvo dôkazov predkladaných žalobcom, z ktorých vyplývalo, že žalovaný považoval dielo za odovzdané riadne a bez vád, a to až do času, keď obdržal od žalobcu predžalobnú výzvu. Ak bolo do času odovzdania predžalobnej výzvy dielo odovzdané riadne a a včas, potom nemohlo mať vady spočívajúce v neskoro dodanej sprievodnej dokumentácii. Súd absolútne nezohľadnil argumenty žalobcu o tom, že vo vzťahu k predmetnej stavbe bol žalobca len subdodávateľom, kým práve žalovaný bol dodávateľom a neprihliadol ani na skutočnosti tvrdené svedkom Ing. Hozzom, že je bežnou praxou pri vykonávaní subdodávok, že si priami dodávatelia a nie subdodávatelia nechajú vyhotoviť vlastné revízne správy. Napriek uvedenému žalobca v konaní preukázal, že mal k predmetnej bráne vyhotovenú revíznu správu zo dňa 29.10.2015, z čoho vyplýva, že brána bola namontovaná a plne funkčná, teda dodaná riadne a včas, pričom žalovaný až do obdržania predžalobnej výzvy si od žalobcu neuplatnil žiadne vady spočívajúce v údajnej nedodanej dokumentácii, a to aj napriek tomu, že v novembri 2015, t. j. mesiac po odovzdaní brány žalobcom, žalovanému dodala spoločnosť Syngas, s.r.o. návrh na kolaudáciu stavby Elektráreň na biomasu vo Fiľakove“. Súd tak podľa názoru žalobcu bezdôvodne povýšil výpoveď svedka Ing. Sviteka nad výpoveď konateľa žalobcu, pričom takto nesprávne skonštatoval porušenie povinnosti žalobcom.

20. S prihliadnutím na všetky skutočnosti zastáva žalobca právny názor, že okresný súd vydal rozsudok, v ktorom nesprávne posúdil právnu otázku týkajúcu sa prípadnej existencie vád dodanej brány, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd navyše na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam, keď celé rozhodnutie postavil na svedeckých výpovediach osôb, osobne, či majetkovo prepojených so žalovaným a vyprodukované listinné dôkazy vyhodnotil v rozpore s ich logickým výsledkom Okresný súd sa navyše v odôvodnení rozsudku absolútne nezaoberal mnohými argumentmi a dôkazmi žalobcu, ktorými preukazoval účelné konanie žalovaného s cieľom vyhnúť sa zaplateniu žalobcovej pohľadávky, či už išlo o argumenty týkajúce sa prepojenia spoločnosti Syngas, s. r. o. so žalovaným, či inými skutočnosťami rozhodnými pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy v zmysle žalobného petitu.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s dôvodmi odvolania sa nestotožňuje a považuje skutkové a právne hodnotenie veci uvedenej v napádanom rozsudku za správne, úplné a zrozumiteľné. Súd prvej inštancie už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.7.2017, ktorý bol zrušený uznesením odvolacieho súdu z dôvodu, že nie je dostatočne preukázané, že súčasťou dodávky podľa zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou Syngas, s. r. o. bola i dodávka vstupnej elektrickej brány a nie je dostatočne preukázané, že vznik škody u žalovaného spočívajúci v povinnosti znášať sankcie voči spoločnosti Syngas, s. r. o. je v príčinnej súvislosti s omeškaním žalobcu s dodaním vstupnej elektrickej brány na základe zmluvy o dielo. Vady zrušeného rozsudku súdu prvej inštancie sú uvedené v bodoch 23 - 26 uznesenia odvolacieho súdu. Za účelom objasnenia vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie podľa pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie predovšetkým založením Zmluvy o dielo č. 0209/2014 do súdneho spisu, výsluchom Ing. Radoslava Primusa, konateľa spoločnosti Syngas, s. r. o., ktorý pôsobil v rozhodnom v čase v spoločnosti a účtovnými dokladmi žalovaného.

23. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že priemyselné vstupná brána bola súčasťou dodávky podľa Zmluvy o dielo č. 0209/2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Syngas, s. r. o. a žalovaným, nedodanie vstupnej priemyselnej brány, ktorej dodanie zabezpečoval žalobca bolo jediným a výlučným dôvodom, prečo spoločnosť Syngas, s. r. o. pokutovala žalovaného, teda jediným a

výlučným dôvodom, prečo žalovanému vznikla škoda, faktúra č. 2015-001 vystavená spoločnosťou Syngas, s. r.o. bola riadne žalovaným zaúčtovaná v príslušnom období roku 2016, nejedná sa o antidatovaný dokument. Jasným dôkazom je daňové priznanie žalovaného za zdaňovacie obdobie 1.1.2016, 31.12.2016, kde je na strane 2 v riadku 180 uvedená čiastka 11.385,99 eur (zhodná s fakturovanou výškou), teda žalovaný už v roku 2016 uvádzal predmetnú faktúru vo svojom daňovom priznaní.

24. Ďalej uviedol, že odvolací súd iné vady voči rozsudku zo dňa 6.7.2017 súdu prvej inštancie a jeho postupu neuvádzal, pričom žalobca opakovane poukazuje na ním uvedené právne a skutkové posúdenie, ktoré uvádzal i v predchádzajúcich vyjadreniach a odvolaní proti rozsudku zo dňa 6.7.2017, a s ktorým sa odvolací súd nestotožnil resp. súdu prvej inštancie nevytkol ďalšie vady v odôvodnení rozhodnutia, či v procesnom postupe.

25. K otázke porušenia zmluvných povinností žalobcom žalovaný uviedol, že pre posúdenie splnenia povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa - dodanie priemyselnej brány na stavbe výrobnej haly vo Fiľakove riadne a včas dodať dielo je nevyhnutné opierať sa o dokazovanie vykonané pred prvoinštančným súdom. Žalobca tvrdí, že riadne a včas dielo odovzdal dňa 28.10.2015, keď tvrdí, že nebolo jeho povinnosťou odovzdať vstupnú bránu spolu so sprievodnou dokumentáciou, avšak v rozpore s vyššie uvedeným zároveň tvrdí, že napriek tomu dielo odovzdal spolu so sprievodnou dokumentáciou a túto odovzdal Ing. Svitekovi, rovnako ju zaslal samotnému žalovanému dňa 3.6.2016 a založil do spisu. Vzhľadom ku skutočnosti, že k odovzdaniu vstupnej brány spolu so sprievodnou dokumentáciou nikdy nedošlo, pričom táto bola výhradným technickým zariadením v zmysle vyhlášky č. , žalovaný nemohol vstupnú užívať. V konaní bolo preukázané, že svedok Svitek neprevzal v mene žalovaného sprievodnú dokumentáciu k vstupnej bráne, pričom táto skutočnosť bola uvádzaná nielen svedkom Svitekom, ale opakovane aj samotným žalovaným. Žalovaný nemôže niesť dôkazné bremeno ohľadne negatívnej skutočnosti, teda ohľadne toho, že nedošlo k odovzdaniu brány zo strany žalobcu, pretože nie je v objektívnych možnostiach žalovaného preukázať, že určitá udalosť nenastala. Žalobca tvrdil, že sprievodnú dokumentáciu odovzdal Ing. Svitekovi, čo žalovaný v konaní jeho svedeckou výpoveďou vyvrátil, a to sa javí ako postačujúce. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.5.2010 sp. zn. . Ďalej uviedol, že svedok Hozza vo svojej výpovedi tvrdil, že zhotoviteľ môže, ale nemusí mať povinnosť dodať sprievodnú dokumentáciu. Z vyhlášky jasne vyplýva, že je povinnosťou zhotoviteľa dodať sprievodnú dokumentáciu. Sám žalobca, ktorý zhotovil protokol o odovzdaní predmetnej brány, ktorý obsahoval výpočet sprievodnej dokumentácie, z čoho vyplýva, že žalobca si bol vedomý svojej povinnosti dodať sprievodnú dokumentáciu žalovanému. Žalobca tak podľa názoru žalovaného naďalej ignoruje svoje povinnosti mu ustanovené vyššie uvedenou vyhláškou.

26. Čo sa týka právneho posúdenia nárokov žalovaného, ktoré mu vznikali v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcom, zastáva názor, že súd správne právne kvalifikoval nároky žalobcu (správne žalovaného) ako nárok na náhradu škody. Uviedol, že škoda, ktorá bola spôsobená žalovanému porušením povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa diela nemôže byť krytá žiadnym z nárokov z vád diela, pretože takto vzniknuté nároky sa vzťahujú len k samotnému dielu, pričom žalovaný by si mohol vybrať len z nárokov uvedených v . Škoda, ktorá vznikla žalovanému spočívala v sankcii, ktorú musel žalovaný niesť v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom, pričom súd vec bezchybne právne posúdil, keď určil, že takýto nárok treba kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. Čo sa týka argumentácie žalobcu a poukazovanie na ust. Obchod. zákonníka žalovaný uviedol, že žalobca argumentuje, že sa v danej veci jednalo o vady dokladov, avšak podľa názoru žalovaného v konaní bolo preukázané, že žiadne sprievodné doklady žalovanému neboli dodané, takže nemohol namietať ich vady. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje predmetné ustanovenie za neaplikovateľné na danú vec.

27. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

28. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je toho názoru, že žalovaný vo svojom vyjadrení len spochybňuje argumentáciou žalobcu, o ktorú odvolanie opiera s tým, že žalobca v konaní predložil dostatočné množstvo dôkazov na preukázanie dôvodnosti a opodstatnenosti žaloby, ktoré žalovaný účelovo spochybňuje bez toho, aby nárok žalobcu nesporne vyvrátil predložením jednoznačných dôkazov. Vzhľadom na uvedené sa v celom rozsahu pridržiava svojich tvrdení v

odvolaní. Poukázal na ust. s tým, že prípadné nedodanie sprievodnej dokumentácie k predmetnej bráne je potrebné považovať za vadu dodanej brány, dodaného tovaru. Z ust. jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody môže vzniknúť jednej zmluvnej strane v prípade, ak druhá zmluvná strana poruší svoju povinnosť. Okresný súd Banská Bystrica vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že nedodanie sprievodnej dokumentácie k dodávanému dielu nemožno považovať za vady diela, preto nemožno vyjadriť súhlas s argumentáciou žalovaného, že tieto tvrdenia žalobcu boli v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátené. Žalobca má za to, že tieto súd len nesprávne posúdil. Opätovne uviedol, že súhlasí s názorom okresného súdu, že nárok zo zodpovednosti za vady diela nie je totožný s nárokom na náhradu škody, avšak ak dielo podľa tvrdenia súdu nemalo vady spočívajúce v nedodanej sprievodnej dokumentácii, potom ani nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu. Keďže nedošlo zo strany žalobcu k porušeniu povinnosti a porušenie povinnosti je jedným z predpokladov k priznaniu nároku na náhradu škody, logicky nemohlo dôjsť ani k vzniku nároku na náhradu škody. Pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné, aby bol preukázaný vznik škody, porušenie povinnosti a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Má za to, že atribúty potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody v danom prípade neboli naplnené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2013 sp. zn. .

29. Tiež zdôraznil, že ani v rozhodnutí o prerušení konania, ani v odbornom stanovisku Technickej inšpekcie, a. s. Banská Bystrica z 8.4.2016 sa neuvádza, že by spoločnosť Syngas, s. r.o. ako účastník, ktorý požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia nedodal k návrhu na kolaudáciu diela aj sprievodnú dokumentáciu k bráne. Žalobca trvá na tom, že prvostupňový súd nezohľadnil v odôvodnení rozsudku skutočnosť, že žalovaný a spoločnosť Syngas, s. r. o., ktorej mala údajne škoda vzniknúť sú prepojenými osobami. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu uvedenom v odvolaní a napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy v zmysle žalobného petitu.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , viazaný odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania ( ), nakoľko skutkové zistenia okresného súdu nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovaním, nevyžadoval si to ani verejný záujem, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

31. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

32. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

33. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. -249 zo dňa 6.júla 2017 konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.332,89 eur od 1.12.2011 do 30.3.2015 zastavil, vo zvyšku žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. -360 zo dňa 16.8.2018 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v napadnutej časti zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď v odôvodnení odvolací súd okrem iného uviedol, že v tomto štádiu konania nie je preukázané, či fakturovanie úrokov z omeškania vo výške 11.385,99 eur spoločnosťou Syngas, s. r. o. skutočne súvisí s náhradou škody, ktorú si v konaní ako kompenzačnú námietku voči žalobcovi uplatnil žalovaný a zatiaľ nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a konaním žalobcu.

34. V novom konaní mal okresný súd skúmať, či škoda, ktorá mala vzniknúť žalovanému vo výške 11.385,99 eur súvisí s konaním žalobcu, či je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu, teda

či to bol žalobca, ktorý zapríčinil, že dielo bolo zo strany žalovaného odovzdané spoločnosti Syngas, s. r. o. o 231 dní neskôr, a čo spôsobilo takéto omeškanie zo strany žalovaného. 35. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyzval žalovaného na predloženie Zmluvy o dielo č. 0209/2014, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou žalovaného a spoločnosťou Syngas, s. r. o. Lučenec, z ktorej napokon odvodzoval svoj nárok na náhradu škody. Muselo byť preukázané, či uvedené meškanie má súvis s porušením povinnosti žalobcu vyplývajúcim zo zmluvy o dielo uzavretej v ústnej forme medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný predmetnú zmluvu o dielo č. 0209/2014 zo dňa 2.9.2014 doložil. Predmetom zmluvy bola Dodávka a montáž oceľovej konštrukcie a dodávka opláštenia objektu Elektráreň na biomasu Fiľakovo. Podľa čl. IV. malo byť dielo odovzdané 43. - 44. týždeň roku 2015. V čl. X. si strany dohodli, že v prípade porušenia povinnosti čl. III.,IV. tejto zmluvy si budú účtovať úroky z omeškania v prospech oprávnenej zmluvnej strany vo výške 0,5 % z celkovej hodnoty diela za každý deň omeškania.

36. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane ibaže poukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

37. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Pre vznik zodpovednosti za škodu podľa sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v . Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodu, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností.

38. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svoj návrh na náhradu škody voči žalobcovi v konaní odvodzoval od zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo dodanie a montáž priemyselnej brány pre výrobnú halu vo Fiľakove, kde zhotoviteľom bol žalobca, objednávateľom žalovaný, keď podľa súdu žalobca jednak existenciu Zmluvy o dielo nepoprel a svoj záväzok dodať a vykonať montáž priemyselnej brány pre žalovaného nespochybnil. Sporné bolo, či došlo k porušeniu zmluvných povinností, keď žalobca nedodal objednané dielo s potrebnou technickou dokumentáciou v dohodnutom čase a či dodanie diela s touto dokumentáciou bolo predmetom objednávky. Uvedenú skutočnosť, teda či dodanie diela s celou dokumentáciou bolo predmetom objednávky žalobca spochybňoval. Na č. l. 175 spisu sa nachádza dokument, kde je uvedené „Namontovaná v HALA - Fiľakovo zo dňa 29.10.2015“, je tam uvedený typ brány, sériové číslo a rok výroby a okrem iného aj text, že „odberateľ potvrdzuje správnosť fungovania všetkých mechanizmov a riadiaceho systému a taktiež kompletnú dodávku brány. Pri preberaní brány boli odovzdané následné dokumenty, a to vyhlásenie o zhode, záručný list, návrh na montáž, údaje o výrobku, návrh na obsluhu, servisná knižka“. Odvolací súd zdôrazňuje, že tento dokument podpísaný žalovaným nie je, nachádza sa na ňom len pečiatka a nečitateľný podpis žalobcu. Zároveň sa na č. l. 173 spisu nachádza Protokol o odbornej prehliadke a odbornej skúške z toho istého dňa, t. j. 29.10.2015, vyhotovený Radoslavom Hozzom, odborným pracovníkom zdvíhacích zariadení, pričom sa jedná o bránu typu K2IM, výrobné číslo 27170, výška zdvihu 4000mm, šírka 4000mm, hmotnosť 223,13 kg, obsahom ktorého protokolu bolo preverenie správnosti namontovaného bránového systému a preskúšanie jeho správnej činnosti a podľa zhodnotenia odbornej skúšky je zdvíhacie zariadenie z hľadiska bezpečnosti spôsobilé ďalšej prevádzky. Na č. l. 174 spisu sa nachádza záručný list na predmetnú bránu potvrdený žalobcom.

39. Na č. l. 141 spisu je Odovzdávací protokol z 15.6.2016, uzavretý medzi spoločnosťou Syngas, s. r. o. Lučenec ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom vyplývajúci zo Zmluvy o dielo č. 0209/2014, predmetom ktorej bola „Dodávka a montáž oceľovej konštrukcie a dodávka opláštenia objektu - Elektráreň na biomasu Fiľakovo“, kde v hodnotení objednávateľ uviedol, že odovzdanie diela je v omeškaní celkom 231 dní. Objednávateľ si uplatní sankcie za oneskorené dodanie diela. Medzi vadami

a nedorobkami je uvedené, že brána nevyhovuje bezpečnostnej prevádzke, chýbajú potrebné podklady a ďalej v časti Dohoda o odstránení - termín je uvedené, že investor si sám zabezpečí chýbajúcu dokumentáciu a bezpečné sprevádzkovanie brány.

40. Odvolací súd poukazuje aj na Stanovisko TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. (č.l. 194), podľa ktorého pre vyhradené technické zariadenie v zmysle vyhlášky MPSVR SR č. v znení neskorších predpisov zabezpečí dodávateľ vyhradeného technického zariadenia sprievodnú dokumentáciu na používanie vyhradeného technického zariadenia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3 horemenovanej vyhlášky.

41. Z v rozhodnutí citovaných ustanovení vyhlášky č. , ako aj prílohy č. 1, 3 k predmetnej vyhláške a po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca bol povinný zabezpečiť sprievodnú technickú dokumentáciu poskytovanú na používanie výhradného technického zariadenia, keďže je dodávateľom vyhradeného technického zariadenia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Poukazuje na prílohu č. 3 k vyhláške, ktorá stanovuje, čo obsahuje technická dokumentácia vyhradeného technického zariadenia.

42. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vec prejednal, zisťoval skutočnosti pôvodne mu vytknuté odvolacím súdom. Po doplnení a vykonaní dokazovania dospel k opätovnému právnemu záveru, že žalovaný preukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u žalobcu a vznikol mu nárok na náhradu škody minimálne vo výške 11.135,75 eur, teda v sume prevyšujúcej žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 10.772,69 eur, s ktorým záverom sa odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd považoval rozsah súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania za dostatočný za účelom zistenia skutkového stavu a vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie považoval za správne.

43. V súvislosti s námietkami žalobcu odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď výlučne súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie.

44. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

45. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

46. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. .

48. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).