Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/70/2016

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/2/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu TP - Tech s.r.o., so sídlom Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 643 083, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému ENERGIO-PTS spol. s r.o., so sídlom Kremnička 5A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 013 498, zastúpenému AS Legal s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava 3, IČO: 36 857 688, za ktorého koná advokát JUDr. Milan Šulva, o zaplatenie 10.772,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/70/2016-515 zo dňa 6.júna 2019 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/70/2016-515 zo dňa 6.júna 2019 potvrdzuje. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobcu - Tech s.r.o., so sídlom Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 643 083, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému ENERGIO-PTS spol. s r.o., so sídlom Kremnička 5A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 013 498, v konaní zastúpenému JUDr. Milanom Šulvom, advokátom AS Legal s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava 3, IČO: 36 857 688, o zaplatenie 10.772,69 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 18. 07. 2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.772,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.332,89 Eur od 01. 02. 2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.439,80 Eur od 07. 03. 2015 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to jednak titulom ceny za práce vykonané pri výstavbe priemyselnej haly vo Fiľakove na základe Zmluvy o dielo a vystavenej faktúry č. 10150006 vo výške 3.439,80 Eur, splatnej dňa 06. 03. 2015 a jednak titulom pohľadávky vo výške 7.332,89 Eur, postúpenej z právneho predchodcu žalobcu Ing. Antona Kocúra - KA - tech, s miestom podnikania 053 32 Hnilčík, IČO: 45 359 130, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 06. 2012. Svoju žalobu odôvodnil tým, že predmetom postúpenia pohľadávky bola pôvodne suma 51.550,20 Eur, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu na základe ústne uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služby návrhu solárnych systémov a technických riešení so žalovaným a vystavenej faktúry č. 0132010 zo dňa 28. 12. 2010, znejúcej pôvodne na sumu 149.800,- Eur s dátumom splatnosti dňa 31. 01. 2011 a po postúpení bola v účtovníctve žalobcu evidovaná pod číslom A.. Z celkovej dlžnej sumy 51.550,20 Eur žalovaný postupne uhradil dňa 05.06.2012 sumu 12.000,- Eur, dňa 24. 07. 2012 sumu 5.000,- Eur, dňa 03. 10. 2012 sumu 6.500,- Eur a dňa 31. 12 .2013 sumu 4.500,- Eur. Následne časť pohľadávky zanikla na základe oznámenia žalobcu zo dňa 15. 12. 2013 o započítaní vzájomných pohľadávok vo výške 10.860,- Eur a písomne uzatvorenej Dohody medzi stranami sporu zo dňa 31. 12. 2014 o započítaní vzájomných pohľadávok vo výške 5.357,31 Eur, ktorou sa žalovaný zároveň zaviazal uhradiť žalobcovi zvyšnú časť pohľadávky v sume 7.332,89 Eur do 30. 03. 2015. Žalovaný však dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, preto si žalobca okrem vyššie uvedenej pohľadávky 3.439,80 Eur s príslušenstvom, uplatnil žalobou aj nárok na zaplatenie dlžnej sumy 7.332,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto čiastky odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti pôvodne vystavenej faktúry č. 0132010, t. j. od 01.02.2011 až do zaplatenia.

2. Žalobca dňa 03.04.2017 v rámci predbežné prejednania sporu vzal svoju žalobu v časti úroku z omeškanie vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 7.332,89 Eur od 01.02.2011 do 30.03.2015 späť, uznávajúc rozpor v jeho tvrdení ohľadom splatnosti tejto časti pohľadávky, keď v žalobe sa odvolával na písomne uzatvorenú Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31. 12. 2014, ktorou sa strany dohodli na splatnosti pohľadávky do 30.03.2015. Na uplatnenom nároku spočívajúcom v istine vo výške 10.772,69 Eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.332,89 Eur od 31. 03. 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.439,80 Eur od 07. 03. 2015 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, trval.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. - 249 zo dňa 06.07.2017 tak, že konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.332,89 Eur od 01. 12. 2011 do 30. 03. 2015 zastavil, žalobu vo veci zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, keď v odôvodnení konštatoval, že po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala žalovaná istina vo výške 10.772,69 Eur nezmenená a pozostávala z nespornej pohľadávky vo výške 3.439,80 Eur, vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo, uzavretej medzi stranami sporu, na základe ktorej si žalobca ako zhotoviteľ faktúrou č. 1015006, splatnou dňa 06. 03. 2015, vyúčtoval sumu 3.439,80 Eur za dodatočne vykonané práce pri výstavbe výrobnej haly vo Fiľakove, pričom žalovaný existenciu samotnej zmluvy ani výšku pohľadávky nepoprel. Zároveň žalovaná suma pozostávala z medzi stranami spornej pohľadávky vo výške 7.332,89 Eur, sumy ktorú sa žalovaný podľa Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31. 12. 2014 zaviazal uhradiť žalobcovi do 30. 03. 2015. Po vykonanom dokazovaní súd považoval existenciu tejto pohľadávky za preukázanú a nárok žalobcu za dôvodný, okrem iného aj z dôvodu, že žalobca v konaní predložil listinný dôkaz - písomne uzatvorenú Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31. 12. 2014, pričom táto obsahovala podpisy aj odtlačok pečiatky oboch strán sporu. Súd však žalobu zamietol z dôvodu žalovaným vznesenej hmotnoprávnej námietky zániku záväzku titulom započítania s inou jeho na započítanie spôsobilou pohľadávkou, ktorá mu vznikla voči žalobcovi z titulu nároku na náhradu škody vo výške 11.385,99 Eur.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zo strany žalobcu napadnuté odvolaním voči výroku rozhodnutia o zamietnutí žaloby, ako aj voči výroku o nároku na náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -360 zo dňa 16.08.2018 rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil záver, že súd prvej inštancie v časti žalobcom uplatnenej pohľadávky v celkovej výške 10.772,69 Eur spolu s príslušenstvom zistil dostatočne skutkový stav veci, svoje rozhodnutia podrobne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 10.772,69 Eur titulom ceny za práce vykonané pri výstavbe priemyselnej haly vo Fiľakove na základe zmluvy o dielo a vystavenej faktúry vo výške 3.439,80 Eur a titulom pohľadávky vo výške 7.332,89 Eur, postúpenej z právneho predchodcu žalobcu Ing. Antona Kocúra - KA - Tech. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 06. 2012, sa tak v priebehu tohto konania stala nespornou.

5. Predmetom dokazovania ostala potom len existencia na započítanie spôsobilej pohľadávky vo výške 11.385,99 Eur, ktorá mala vzniknúť žalovanému voči žalobcovi titulom nároku na náhradu škody, pohľadávku ktorú žalovaný uplatnil v rámci svojej procesnej obrany ako kompenzačnú námietku do výšky žalobcom uplatnenej sumy. Podľa tvrdení žalovaného škoda bola spôsobená žalobcom v dôsledku oneskoreného odovzdania priemyselnej brány vo Fiľakove bez potrebnej sprievodnej dokumentácie, nakoľko sa jednalo o vyhradené technické zariadenie. Potrebnú dokumentáciu si musel zabezpečovať sám. Žalobcu na jej odovzdanie dodatočne vyzýval, pričom škoda mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s týmto oneskoreným dodaním potrebných dokladov v podobe úrokov z omeškania, ktoré mu na základe Zmluvy o dielo č. 0209/2014 uzatvorenej dňa 02.09.2014 vyúčtoval jeho zmluvný partner a objednávateľ priemyselnej haly (obchodná spoločnosť Syngas, s.r.o.) faktúrou č. 2015-001 vo výške 11.385,99 Eur a tieto úroky z omeškania si započítal proti inej pohľadávke žalovaného oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 08.08.2016. Žalovaný uviedol, že predmetom ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola dodávka a montáž oceľovej konštrukcie výrobnej haly, ktoré zahŕňalo okrem zhotovenia brány, aj opláštenie celého objektu. Túto časť diela žalobca žalovanému odovzdal dňa 08. 12. 2014 tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a bežnou praxou zaužívané, na základe Odovzdávacieho protokolu 8/2014 podpísaného oboma stranami

sporu. K protokolárnemu odovzdaniu tej časti diela, kde predmetom bolo už len zhotovenie brány, nedošlo. Žalobca síce bránu zhotovil, avšak potrebnú sprievodnú dokumentáciu k nej nedodal.

6. Žalobca k vznesenej kompenzačnej námietke uviedol, že žalovaný nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalobcu, nakoľko dodanie sprievodnej dokumentácie k priemyselnej bráne vo Fiľakove nebolo predmetom objednávky, napriek tomu dokumentáciu odovzdal včas podľa pokynov bývalého konateľa žalovaného V. F. osobe, ktorá bola na mieste prítomná, a to A.. Y. R.. V rámci realizácie daného projektu bol A.. R. zodpovedný za plnenie viacerých úloh a rovnako bol oprávnený aj na získanie stanoviska od Technickej inšpekcie a.s. Bolo preto zaužívanou praxou, že za týmto účelom preberal aj potrebné dokumenty k celému projektu. Žalobca trval na tom, že na jeho strane k porušeniu zmluvných ani iných povinností nedošlo. Uviedol, že žalovaný taktiež nepreukázal vznik škody a už vôbec nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu. Navyše žalovaný nikdy predtým vady diela žalobcovi nevytýkal, pred doručením predžalobnej výzvy vady diela u žalobcu nereklamoval, pretože žalobca dielo riadne vykonal. Brána v čase odovzdania diela nevykazovala žiadne vady. Na preukázanie svojich tvrdení o riadnom odovzdaní diela vyžiadal od príslušného stavebného úradu Mesta Fiľakovo informácie o kolaudačnom konaní, ktoré začalo na návrh spoločnosti Syngas, s.r.o. ako hlavného investora stavby už dňa 03.11.2015. Podľa jeho názoru, ak by žalobca bránu nezhotovil riadne, spoločnosť Syngas, s.r.o. by návrh na kolaudáciu stavby nepodávala. Kolaudačné konanie bolo prerušené, pričom navrhovateľovi boli vytýkané viaceré nedostatky. V rozhodnutí o prerušení konania však nebola žiadna zmienka o nedostatkoch v technickej dokumentácii k spornej bráne. Ani z vyžiadanej kópie stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. zo dňa 08. 04. 2016, ktoré ako jeden z chýbajúcich dokladov malo byť podľa rozhodnutia stavebného úradu k návrhu doplnené, výslovne nevyplývali žiadne nedostatky súvisiace s predmetnou bránou. Technická inšpekcia, a.s. len všeobecne konštatovala potrebu dodržiavania osobitných bezpečnostných predpisov. Podľa revíznej správy vypracovanej K. P. dňa 29. 10. 2015 brána bola spôsobilá bezpečnej prevádzky. Žalobca tiež spochybňoval faktúru č. 2015-001 vystavenú spoločnosťou Syngas, s.r.o. žalovanému zo dňa 08. 08. 2016 v sume 11.385,99 Eur a považoval ju len za fiktívny doklad, pretože výnosy z tejto faktúry sa neprejavili v aktívach účtovnej závierky spoločnosti za príslušné účtovné obdobie. Žalobca navyše spochybňoval aj výšku vypočítaného úroku z omeškania, keď podľa jeho názoru, ak by aj bol žalovaný v omeškaní s odovzdaním diela, toto omeškanie ku dňu vyhotovenia odovzdávacieho protokolu zo dňa 15. 06. 2016 trvalo len 226 dní, nie 231 dní, čomu zodpovedá úrok z omeškania v celkovej výške 11.138,75 Eur (dohodnutý denný úrok z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 98.573,- Eur).

7. Súd, okrem listinných dôkazov súvisiacich s uplatnenou pohľadávkou žalobcu, vykonal dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to výzvou žalovaného na ukončenie prác - pokusom o zmier zo dňa 24. 05. 2016, odpoveďou žalobcu na pokus o zmier zo dňa 03. 06. 2016, listom žalovaného zo dňa 10. 06. 2016, listom žalobcu zo dňa 23. 08. 2016 - vrátením neoprávnene vystavenej faktúry č. 16230 žalovaného zo dňa 10.08.2016 na sumu 11.385,99 Eur, internetovým výpisom z obchodného registra spoločnosti Syngas, s.r.o. a DTP Group s.r.o., účtovnými závierkami spoločnosti Syngas, s.r.o. pre účtovné obdobia rokov 2015-2018, odpoveďou Mesta Fiľakovo na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 31.07.2017, Rozhodnutím Mesta Fiľakovo č. O.-R.-XXX/XXXX zo dňa 26.11.2015, Rozhodnutím Mesta Fiľakovo o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku č. O.-R.-XX/XXXX zo dňa 18.07.2016, Kolaudačným rozhodnutím Mesta Fiľakovo č. O.-R.-XXX/XXXX zo dňa 28.12.2016, odpoveďou Mesta Fiľakovo na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 08.08.2017, Odborným stanoviskom Technickej inšpekcie, a.s. k projektovej dokumentácii Č.. XXXX/X/ XXXX zo dňa 08.04.2016.

8. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov oboch strán sporu, výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov - A.. Y. R., K. P., V. F. C. A.. K. J., ako aj listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, a to najmä Zmluvou o dielo č. 0209/2014 zo dňa 02.09.2014 uzavretou medzi spoločnosťou Syngas, s.r.o. a žalovaným, Cenovo technickou informáciou - špecifikáciou žalovaného, opätovnou výzvou žalovaného na ukončenie prác - pokus o zmier zo dňa 01.06.2016, Odovzdávacím protokolom k zmluve o dielo č. 0209/2014 zo dňa 15.06.2016, faktúrou č. 2015-001 zo dňa 08.08.2016 vystavenou žalovanému dodávateľom Syngas, s.r.o. na sumu 11.385,99 Eur, Oznámením spoločnosti Syngas, s.r.o. o započítaní pohľadávok zo dňa 08.08.2016, faktúrou č. 16230 zo dňa 10.08.2016 vystavenou žalobcovi zo strany žalovaného na sumu 11.385,99 Eur, Odovzdávacím protokolom 8/2014 zo dňa 08.12.2014, Vyhlásením o úžitkových vlastnostiach priemyselnej brány K2 l, fotografiou štítku z brány, Odovzdávacím protokolom zo dňa 29.10.2015, Protokolom o odbornej prehliadke a odbornej skúške zo

dňa 29.10.2015, Stanoviskom spoločnosti TÜV SÜV Slovakia s.r.o., Daňovým priznaním žalovaného za rok 2016, vyjadrením spoločnosti Syngas, s.r.o. k účtovaniu faktúry č. 2015-001.

9. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie vykonal dokazovanie oboznámením s historickým výpisom z obchodného registra žalovaného, z ktorého vyplýva, že funkcia bývalého konateľa V. F. zanikla dňom 13.11.2014. Následne boli jeho štatutárnymi zástupcami len A.. R. F. C. Ľ. F..

10. Z vykonaných dôkazov súd v konaní zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž priemyselnej brány typu KRISPOL 4000x4000 RAL 9006 s prechodovými dverami a elektrickým pohonom pre výstavbu výrobnej haly vo Fiľakove, kde žalovaný vystupoval v pozícii objednávateľa a žalobca v pozícii dodávateľa. Podľa tvrdenia konateľa žalobcu predmetom objednávky bola len dodávka a montáž brány, bez vypracovania sprievodnej dokumentácie a revíznej správy. Predmetnú bránu riadne namontoval a odovzdal dňa 29.10.2015. K odovzdaniu diela teda došlo v zmysle dohody, keď aj napriek skutočnosti, že nebol povinný zabezpečiť vyhotovenie revíznej správy, dielo spolu s dokumentáciou odovzdal v uvedený deň, po telefonickej dohode s pánom V. F. (bývalým konateľom a spolupracovníkom žalovaného) pánovi A.. Y. R., ktorý bol prítomný na stavbe. Revíziu osobne nevykonával, avšak revízia bola vykonaná a revízna správa vypracovaná revíznym technikom K. P.. V čase, keď bránu namontoval, mu pán V. F. vyslovene povedal, že všetky dokumenty má nechať pánovi A.. R., čo aj urobil. Následne uvedené dokumenty, teda certifikát o zhode, spolu s protokolom o odbornej prehliadke (tzv. revíznou správou), servisnou knižkou, záručným listom a zoznamom obsluhou zaškolených ľudí, zaslal žalovanému na jeho žiadosť dňa 03.06.2016 opätovne.

11. Z výsluchu konateľa žalovaného A.. R. F. súd zistil, že predmetom zmluvy bola dodávka brány s montážou, aj s kompletnou sprievodnou dokumentáciou, pretože v danom prípade sa jednalo o vyhradené zdvíhacie technické zariadenie, ktoré bez revíznej správy nemožno spustiť do prevádzky. Vzhľadom na charakter zariadenia, je potrebné toto zriadenie dodávateľom dodať aj s potrebnými dokladmi automaticky a uvedená požiadavka nemusí byť výslovne špecifikovaná v predmete objednávky. Brána mala byť dodaná spolu s dokumentáciou a odovzdávacím protokolom, pretože podlieha kontrole technickou inšpekciou. Žalovaný uviedol, že v zmysle ústne uzavretej dohody mal žalobca vykonať montáž brány dňa 28.10.2015, po ukončení práce ich mal vyzvať na prevzatie diela a odovzdať to priamo niektorému konateľovi ich firmy, resp. nimi poverenej osobe. Oni však nikoho prevzatím diela nepoverili. Podľa jeho vyjadrenia na stavbách sa vždy všetko odovzdáva protokolárne. Bolo to tak dohodnuté aj v rámci zmluvného vzťahu medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Odovzdávací protokol, ktorý bol predložený do súdneho spisu, bol zaslaný žalovanému právnym zástupcom žalobcu až spolu s vyjadrením zo dňa 03.06.2010, pričom tento nie je riadne vyplnený a hoci obsahuje výpočet dokladov, ktoré sa mali odovzdať spolu s dodanou bránou, tieto zo strany žalobcu neboli všetky nikdy žalovanému odovzdané. K bráne chýbala kompletná technická dokumentácia, a to revízna správa, poučenia, certifikáty, oficiálne odovzdanie so zaškolením obsluhy, návod na obsluhu. Investor stavby im preto neprevzal dielo bez patričnej dokumentácie, lebo by mal následne problém so prevádzkovaním zariadenia.

12. Z výsluchu V. F., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti Syngas, s.r.o. od 21.12.2015, súd zistil, že žalovaný odovzdal dielo spoločnosti Syngas, s.r.o. až v júni 2016, dovtedy nemali k dispozícii všetky dokumenty. Chýbali certifikáty, manuál na užívanie týkajúci sa brány ako zdvíhacieho zariadenia. Brána bola súčasť diela. Všetko ostatné okrem brány bolo v poriadku. Brána nebola zo strany žalobcu dodnes protokolárne odovzdaná. Svedok potvrdil, že s konateľom žalobcu ohľadne brány komunikoval, pretože sa poznajú, sú spolužiaci, avšak nie ako zástupca žalovaného. Pýtal sa ho, čo sa deje, prečo neodovzdal papiere. A.. R. nedal pokyn na odovzdanie dokumentácie, pretože A.. R. bol zodpovedný len za dodávku technológie, nie za stavbu. Rovnako nedal pokyn ani žalobcovi, aby dokumenty odovzdal A.. R.. Potvrdil, že K. J. v mene spoločnosti Syngas, s.r.o. podával návrh na kolaudáciu stavby v novembri 2015, pričom kolaudačné konanie bolo prerušené. Stavebným úradom bolo vytýkaných viacero nedostatkov a chýbajúcich dokladov. Nespomínal si, že by ich vyzývali práve na chýbajúce doklady k bráne. Podľa jeho vyjadrenia návrh na kolaudáciu bol podaný skôr preto, aby zistili, aké podklady budú potrebné, nakoľko nemali dobrú skúsenosť s príslušným stavebným úradom. Faktúra vystavená žalovanému bola riadne zaúčtovaná.

13. Z výsluchu A.. K. J., konateľa spoločnosti Syngas, s.r.o., súd zistil, že so žalovaným spolupracovali na výstavbe diela - Elektráreň na Biomasu vo Fiľakove, kde žalovaný bol na základe uzavretej zmluvy

o dielo ich dodávateľom. Predmetom zmluvy okrem iného bola aj výstavba haly, opláštenie objektu a zhotovenie brány. Práve problémy s dodávkou brány boli dôvodom, že dielo od žalovaného neprevzali v dohodnutom termíne. Keďže brána je vyhradené technické zariadenie, z hľadiska jej bezpečného prevádzkovania potrebuje skúšky a certifikáty. Dielo bolo z väčšej časti zhotovené. Iné vady, týkajúce sa opláštenia a pod., na diele neboli. Vady spočívali len v tom, že žalovaný neodovzdal potrebné dokumenty k bráne, chýbali certifikáty, skúšky, ktoré im neboli dodané tak, aby mohli dielo bezpečne prevádzkovať. Svedok uviedol, že so žalovaným sa pravidelne stretávali, o dodanie dokladov ho viackrát urgovali ústne a pravdepodobne aj písomne. Napriek tomu sa rozhodli, že požiadajú o kolaudáciu stavby už koncom roka 2015. Podľa jeho vyjadrenia proces kolaudácie bol komplikovaný a zdĺhavý, preto nemohli čakať na partnera. Návrh na kolaudáciu podávali skôr ako disponovali dokladmi. Potvrdil, že bol osobne prítomný pri odovzdávaní diela žalovaným. Nespomínal si na presný dátum. Po nahliadnutí do odovzdávacie protokolu zo dňa 15.06.2016 potvrdil, že tento sám podpisoval. V protokole vytýkané vady sa týkali práve chýbajúcich dokladov, certifikátov a skúšok k bráne. Svedok uviedol, že žalovaného penalizovali úrokom z omeškania, lebo nebolo možné iným spôsobom sa dostať k týmto dokumentom. Technická inšpekcia, a.s. k vydaniu odborného stanoviska zo dňa 08.04.2016 vyžadovala všetky podklady, aby mohla schváliť bezpečnosť celej stavby. K osobe A.. Y.Í. R. uviedol, že tento bol jeden z dodávateľov, mal na starosti dodávku technológie.

14. Svedok A.. Y. R. uviedol, že pracoval na stavbe výrobnej haly vo Fiľakove pre žalovaného ako dodávateľ časti technológia a dodávateľ elektroinštalácie celého objektu. Nemal vedomosť o tom, ako prebiehali kontrakty medzi stranami sporu. Osobu konateľa žalobcu bližšie nepoznal. Pri výstavbe predmetnej haly a zabezpečení elektroinštalácie, počítali s prípojkou pre elektrickú bránu s tým, že sa vynechala zásuvkovú skriňa, do ktorej sa mala predmetná brána zaústiť. Následne, keď končili so stavbou a vykonávala sa kontrola bezpečnosti celej prevádzky, zástupcovia technickej inšpekcie, okrem iných bodov, vytkli aj nedostatočnú bezpečnosť brány, ktorá sa nedala v určitom bode zastaviť. Aby mohlo dôjsť ku kolaudácii, museli tento problém odstrániť, zasiahli do brány a prepojili vnútri ovládanie. Svedok ďalej uviedol, že predmetnú bránu, po vykonaní jej montáže od žalobcu nepreberal. Nemal na to dôvod, ani žiadne oprávnenie. Nebol nikým poverený na prevzatie tohto diela, od pána V. F. pokyn na prevzatie brány nedostal.

15. Z výsluchu svedka K. P. súd zistil, že ako revízny technik spolupracujúci so žalobcom vypracoval protokol o odbornej skúške a odbornej prehliadke k žalobcom dodávanej priemyselnej bráne. Revízia prebiehala tak, že podľa jednotlivých bodov uvedených v správe skontroloval chod brány, koncové polohy brány, uzamknutie, ukotvenie brány. K riadnemu užívaniu brány je potrebný manuál teda návod na obsluhu, servisná knižka, súčasťou dodávky je aj záručný list a certifikát a pokiaľ ide o vyhradené zariadenie, čo sú zariadenia s výškou zdvihu od 2700 mm a viac, tak aj revízna správa. Vypracovávanie revíznych správ však závisí na dohode zmluvných strán, nakoľko nie každá montážna firma má svojho revízneho technika. Firmy, ktoré revíznych technikov nemajú, to automaticky nerobia. Revízia sa musí zabezpečiť ďalšou osobou, čo sa potom prejaví aj v cene. V čase, keď vykonával revíziu brány, táto bola funkčná. Jediný bezpečnostný prvok, ktorý brána mala spočíval v tom, že po uvoľnení ovládacieho tlačidla, brána mala v určitom bode zastať, čo v danom prípade fungovalo.

16. V konaní bol žalovaným, ako príloha listu žalobcu zo dňa 03.06.2016 adresovaného žalovanému, predložený certifikát o zhode výrobcu a podpísaný dňa 29.10.2015 žalobcom, Protokol o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhotovený dňa 29.10.2015 svedkom K. P. a opatrený odtlačkom pečiatky svedka ako odborného pracovníka zdvíhacích zariadení, z ktorého vyplýva, že u brány od výrobcu Krispol Sp, Z o.o., typ: K2 IM, výr. číslo 27170 je výška zdvihu 4000 mm, ako aj záručný list a odovzdávací protokol zo dňa 29.10.2015, podpísaný len žalobcom.

17. Žalovaný taktiež predložil odovzdávací protokol 8/2014 spísaný medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 08.12.2014, predmetom ktorého bola stavba: oceľová konštrukcia haly - Šavoľská cesta, Fiľakovo. Odovzdávací protokol je podpísaný obidvoma stranami sporu a opatrený odtlačkom pečiatky oboch zmluvných strán.

18. Z predloženej Zmluvy o dielo č. 0209/2014 uzavretej medzi spoločnosťou Syngas, s.r.o. so sídlom J.A. Komenského 374 01/ 1A, 984 01 Lučenec ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, vyplýva, že predmetom zmluvy bola dodávka a montáž oceľovej konštrukcie a dodávka opláštenia objektu - Elektráreň na biomasu, Fiľakovo. Cena diela bola dohodnutá na sumu 98.573,- Eur bez DPH

(čl. III. bod 3.1 zmluvy), doba odovzdania diela 43 - 44. týždeň 2015 (čl. IV. bod 4.1 zmluvy). V článku X. bod 10.1 sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade porušenia povinnosti podľa čl. III., IV. tejto zmluvy si budú účtovať úroky z omeškania v prospech oprávnenej zmluvnej strany vo výške 0,05% z celkovej hodnoty diela za každý deň omeškania.

19. Z odovzdávacieho protokolu k Zmluve o dielo č. 0209/2014 zo dňa 15.06.2016 súd zistil, že objednávateľom diela bolo konštatované omeškanie diela o 231 dní s tým, že objednávateľ si uplatní sankcie za oneskorené dodanie diela, pričom boli vytknuté vady a nedorobky, kde sekčná brána nevyhovuje bezpečnej prevádzke a chýbajú potrebné doklady.

20. Z faktúry č. 2015-001 vystavenej dodávateľom Syngas, s.r.o. pre odberateľa - žalovaného dňa 08.08.2016 na sumu 11.385,99 Eur súd zistil, že predmetom fakturácie bol úrok z omeškania za 231 dní v zmysle Zmluvy o dielo 0209/2014 zo dňa 02.09.2014 na stavbe „Elektráreň na biomasu“ vo Fiľakove.

21. Z oznámenia o započítaní pohľadávok na úhradu záväzkov zo dňa 08.08.2016 súd zistil, že spoločnosť Syngas, s.r.o. adresovala žalovanému jednostranný právny úkon - započítací prejav, ktorým došlo k zániku ich pohľadávky označenej variabilným symbolom 2015-001 zo dňa 08.08.2016 v sume 11.385,99 Eur započítaním s inou pohľadávkou žalovaného.

22. Z faktúry č. 16230 vystavenej žalovaným ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa dňa 10.08.2016 na sumu 11.385,99 Eur súd zistil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi škodu, ktorá mu bola spôsobená neukončením a neodovzdaním priemyselnej brány na stavbe Elektrárne na biomasu vo Fiľakove, s dátumom platnosti dňa 23.08.2016.

23. Z Rozhodnutia Mesta Fiľakovo č. O.-R.-XXX/XXXX zo dňa 26.11.2015 súd zistil, že spoločnosť Syngas, s.r.o. podala dňa 03.11.2015 návrh na kolaudáciu časti stavby: „Elektráreň na biomasu - Fiľakovo“, kde uvedeným rozhodnutím bolo kolaudačné konanie prerušené. Stavebný úrad vyzval navrhovateľa na doplnenie viacerých dokladov, vrátane stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. Banská Bystrica alebo inej právnickej osoby oprávnenej na posudzovanie technickej dokumentácie k realizačnému projektu stavby.

24. Podľa odborného stanoviska k projektovej dokumentácii č. Technickej inšpekcie, a.s., so sídlom Trnavská cesta 56, 821 01 Bratislava, zo dňa 08.04.2016 je technické zariadenie posuvné - zvisle posuvná brána určeným výrobkom podľa nariadenia vlády SR č. Pri uvedení na trh alebo do prevádzky je potrebné splniť požiadavky tohto predpisu.

Podľa (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Podľa , ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa , pri vadách diela platia primerane až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa vety prvej , nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.

Podľa vyhlášky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, táto vyhláška ustanovuje technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

Podľa Prílohy č. 1 k vyhláške č. , II. časť B., písm. f) technické zariadenia zdvíhacie skupiny B podľa druhu sú: zvislá posuvná brána s motorovým pohonom s výškou zdvihu nad 2,7 m.

Podľa vyhlášky č. , sprievodnú technickú dokumentáciu poskytovanú na používanie vyhradeného technického zariadenia zabezpečí dodávateľ vyhradeného technického zariadenia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3.

Podľa Prílohy č. 3 k vyhláške č. , sprievodná technická dokumentácia vyhradeného technického zariadenia obsahuje: a) údaje identifikujúce výrobcu alebo dodávateľa, základné údaje o technickom zariadení najmenej v rozsahu prílohy č. 4 a charakteristiku prostredia, v ktorom môže zariadenie pracovať, b) pokyny na používanie alebo odkazy na predpisy, ktoré obsahujú 1. prípustný spôsob používania, 2. návod na obsluhu, nastavovanie, údržbu, opravy, prehliadky a skúšky vrátane výkresov a schém potrebných na vykonávanie týchto činností a ochranných opatrení, ktoré sa musia vykonať pri týchto činnostiach, 3. požiadavky na vedenie technickej dokumentácie a dokladov, 4. požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb vykonávajúcich obsluhu, nastavovanie, údržbu, opravy, prehliadky a skúšky, 5. návod na montáž, vyskúšanie a podmienky uvedenia technického zariadenia do prevádzky, 6. požiadavky na zabezpečenie stability technického zariadenia počas prepravy, montáže, používania, počas skúšania, počas predvídateľných porúch, demontáže a podľa potreby aj v čase mimo jeho prevádzky,

7. zoznam náhradných dielov a príslušenstva, c) preberacie dokumenty, a to 1. pasport, revíznu knihu alebo iný dokument technického zariadenia v rozsahu určenom bezpečnostnotechnickými požiadavkami, 2. odborné stanovisko k dokumentácii, ak bolo vydané, 3. doklad o súlade technického zariadenia s bezpečnostnotechnickými požiadavkami, 4. osvedčenie o typovej skúške technického zariadenia, ak bola vykonaná, 5. osvedčenie o úradnej skúške alebo inej skúške vykonanej oprávnenou právnickou osobou alebo o skúške vykonanej revíznym technikom výrobcu alebo revíznym technikom, 6. atesty, certifikáty a iné.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia; pred uvedením strojového zariadenia na trh alebo do prevádzky je výrobca alebo jeho splnomocnenec povinný a) zabezpečiť, aby strojové zariadenie spĺňalo príslušné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti strojového zariadenia uvedené v prílohe I smernice, a ak ide o strojové zariadenie na aplikáciu pesticídov aj požiadavky na ochranu životného prostredia uvedené v prílohe I bode 2.4 smernice, b) zabezpečiť, aby bola k dispozícii technická dokumentácia podľa prílohy VII časti A smernice okrem štvrtej vety, pričom ak sa strojové zariadenie vyrába alebo uvádza na trh v Slovenskej republike, musí byť technická dokumentácia vyhotovená v slovenskom jazyku a pre návod na použitie platia ustanovenia prílohy I bodu 1.7.4.1. smernice, c) zabezpečiť potrebné informácie, najmä návody, d) vykonať posúdenie zhody podľa , e) vydať na každé strojové zariadenie ES vyhlásenie o zhode podľa prílohy II oddielu 1 časti A a oddielu 2 smernice a zabezpečiť, aby toto vyhlásenie bolo priložené k strojovému zariadeniu, f) umiestniť označenie CE podľa .

25. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10.772,69 Eur s príslušenstvom, pozostávajúcej zo sumy 3.439,80 Eur, vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo, uzavretej medzi stranami sporu a žalobcom vystavenej faktúry č. 1015006, splatnej dňa 06. 03. 2015 a zo sumy 7.332,89 Eur, pohľadávka ktorá bola žalobcovi postúpená jeho právnym predchodcom Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 06. 2012 a vyplývala aj z písomnej Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31. 12. 2014, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi do 30. 03. 2015. Žalobca v priebehu konania preukázal, že mal voči žalovanému peňažnú pohľadávku v celkovej výške 10.772,69 Eur.

26. Keďže žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uplatnil v konaní hmotnoprávnu námietku zániku záväzku titulom započítania s inou jeho na započítanie spôsobilou pohľadávkou, ktorá mu mala vzniknúť voči žalobcovi z titulu nároku na náhradu škody vo výške 11.385,99 Eur, súd sa v konaní zaoberal otázkou, či tento nárok žalovaného je dôvodný, keď v tejto súvislosti konštatoval, že na úspešné uplatnenie nároku z titulu zodpovednosti za škodu je v zmysle potrebné, aby žalovaný ako poškodený preukázal existenciu základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenia právnej povinnosti žalobcu, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou, pričom príčinná súvislosť musí byť priama, nepostačuje, ak je len sprostredkovaná.

27. Žalovaný svoj nárok na náhradu škody v konaní odvodzoval od Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo dodanie a montáž priemyselnej brány pre výrobnú halu vo Fiľakove, kde zhotoviteľom bol žalobca a objednávateľom žalovaný. Súd konštatoval, že v zmysle ustanovení zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu, pričom v konaní medzi stranami nebolo sporné uzavretie tejto zmluvy, keď žalobca existenciu zmluvy o dielo nepoprel a svoj záväzok dodať a vykonať montáž priemyselnej brány pre žalovanému nespochybnil.

28. Sporné medzi stranami konania bolo, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvných povinností, teda či žalobca dodal objednané dielo s potrebnou sprievodnou technickou dokumentáciou v dohodnutom čase, pričom medzi stranami bola sporná už tá skutočnosť, či dodanie diela s touto dokumentáciou bolo predmetom objednávky. V zmysle Prílohy č. 1 k vyhláške č.

upravujúcej rozdelenie technických zariadení podľa miery ohrozenia, a to II. časti - B. písm. f) je zdvíhacím zariadením skupiny B aj zvislá posuvná brána s motorovým pohonom s výškou zdvihu nad 2,7 m. Vzhľadom na parametre dodávanej priemyselnej brány, ktorá mala výšku zdvihu 4000 mm, túto bolo potrebné považovať za výhradné technické zdvíhacie zariadenie. Keďže žalobca v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupoval v pozícii dodávateľa, s poukazom na ustanovenie vyhlášky č. , bol povinný zabezpečiť sprievodnú technickú dokumentáciu v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami, ktorej obsah je bližšie špecifikovaný v Prílohe č. 3 tejto vyhlášky. Preto napriek rozporným tvrdeniam strán konania súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalobcu s dodaním predmetnej brány zabezpečiť aj potrebnú sprievodnú technickú dokumentáciu. Neobstojí tu tvrdenie žalobcu, že táto nebola predmetom objednávky a jej dodanie nebolo jeho zmluvnou povinnosťou. Svedok K. P. síce pred súdom uviedol, že nebýva bežnou praxou, aby dodávateľ vypracovával pre objednávateľa revíznu správu. Vierohodnosť tejto jeho výpovede však bola oslabená existenciou podzákonnej normy, ktorá jasne stanovuje, že úlohou dodávateľa je zabezpečiť potrebnú sprievodnú technickú dokumentáciu k výhradným technickým zariadeniam a v akom rozsahu. Zároveň súd konštatoval, že Protokol o odbornej prehliadke a odbornej skúške zo dňa 29.10.2015, ktorý bol v konaní predložený, je iba jedným z viacerých dokumentov tvoriacich sprievodnú technickú dokumentáciu k vyhradenému technickému zariadeniu a ich výpočet je uvedený v Prílohe č. 3 vyhlášky č.

29. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo, či a kedy došlo zo strany žalobcu k riadnemu odovzdaniu diela. Konateľ žalobcu v rámci jeho výsluchu pred súdom tvrdil, že dielo vrátane všetkých dokumentov odovzdal podľa pokynu V. F. pánovi A.. Y. R. v zmluvou určený deň, a to 29.10.2015. V danom prípade žiadnym zo stranami navrhnutých a vykonaných dôkazov nebola potvrdená pravdivosť tvrdenia žalobcu, že skutočne dostal pokyn od žalovaného, resp. ním poverenej osoby na odovzdanie diela pánovi Svitekovi. Toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou samotného A.. Y. R., ktorý uviedol, že takéto zariadenie nepreberal, nebol na to oprávnený a nedostal od žalované na prevzatie diela a príslušných dokumentov žiadny pokyn. Zároveň bolo toto tvrdenie žalobcu vyvrátené aj výpoveďou svedka V. F., ktorý poprel, že by dal žalobcovi pokyn, aby dielo s dokumentáciou odovzdal A.. R.. Výpoveďou týchto svedkov mal súd preukázané skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca neodovzdal objednané dielo v zmysle zmluvy osobe na to oprávnenej, na základe čoho súd dospel k záveru, že na strane žalobcu došlo týmto k porušeniu zmluvných povinností, keď príslušné doklady zaslal žalovanému až v rámci písomnej komunikácie predchádzajúcej tomuto súdnemu sporu, teda až spolu s listom zo dňa 03.06.2016. Podľa názoru súdu ani skutočnosť, že spoločnosť VS Elektroservis, s.r.o., ktorej konateľom je A.. Y.K. R. a ktorá je ako žiadateľ uvedená na predloženom Odbornom stanovisku Technickej inšpekcie, a.s. zo dňa 08.04.2016 nepreukazuje, že A.. R. bol žalovaným poverený na preberanie všetkých potrebných technických dokumentov k dielu. Naviac žalovaný predložením odovzdávacieho protokolu 8/2014, ktorý bol spísaný medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 08.12.2014 a ktorý sa týkal inej časti toho istého diela, preukázal, že zaužívanou praxou medzi zmluvnými stranami pri odovzdávaní diela, resp. jeho časti, bolo aj spisovanie odovzdávacieho protokolu a jeho podpísanie zhotoviteľom aj objednávateľom. Takto mal postupovať žalobca aj v prípade odovzdania zhotovenej brány, avšak z predloženého odovzdávacieho protokolu zo dňa 29.10.2015, ktorý nebol riadne vyplnený a bol podpísaný len konateľom žalobcu, kde absentuje podpis žalovaného, možno vyvodiť záver, že žalovaný dielo zjavne neprevzal, keď protokol nepodpísal. Na základe týchto dôkazov mal súd potom preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu v tom smere, že dielo nebolo vykonané a odovzdané spôsobom a v čase dohodnutými v zmluve.

30. Žalovaný existenciu škody, ako ďalšieho zákonného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, odôvodnil tým, že v dôsledku nedodanie sprievodnej dokumentácie k predmetnej bráne zo strany žalobcu, sám nemohol splniť svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k jeho zmluvnému partnerovi a hlavnému objednávateľovi diela - spoločnosti Syngas, s.r.o., v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou č. 2015-001, splatnou dňa 08.08.2016 vo výške 11.385,99 Eur. Žalovaný uhradenie tejto faktúry a teda aj vznik škody preukázal písomným započítacím prejavom spoločnosti Syngas, s.r.o., ktorá si ku dňu 08.08.2016 tento nárok započítala voči inej pohľadávke žalovaného. Žalovaný v konaní predložil Zmluvu o dielo č. 0209/2014 uzavretú medzi spoločnosťou Syngas, s.r.o. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, zo dňa 02.09.2014, ktorou mal súd preukázané, že zmluvné strany sa v článku X. bod 10.1 dohodli na tom, že v prípade porušenia povinnosti podľa čl. III., IV. tejto zmluvy si budú účtovať úroky z omeškania v prospech oprávnenej zmluvnej strany vo výške 0,05 % z celkovej hodnoty diela za každý deň omeškania. Dielo malo byť podľa zmluvy odovzdané zo strany žalovaného 43. - 44. týždeň roku 2015, teda najneskôr

dňa 01.11.2015. Odovzdávací protokol k Zmluve o dielo 0209/2014 zo dňa 02.09.2014 je datovaný dňom 15.06.2016, kde v rámci tohto protokolu bolo konštatované omeškanie celkovo o 231 dní. Pokiaľ žalobca rozporoval výpočet celkovej sumy úroku z omeškania vo výške 11.385,99 Eur, keď podľa neho bol žalovaný v omeškaní len 226 dní (nie 231 dní), čomu zodpovedá úrok z omeškania v celkovej výške 11.138,75 Eur (nie 11.385,99 Eur) súd konštatoval, že táto skutočnosť nemá vplyv na výsledok tohto sporu, pretože žalovaný si v rámci kompenzačnej námietky uplatnil nárok na náhradu škody len do výšky žalovanej sumy. Ak bol úrok z omeškania vyčíslený nesprávne, teda vyššou sumou, ako mal byť, je vecou žalovaného, aby si nárok na prípadný rozdiel uplatnil voči spoločnosti Syngas, s.r.o. Výpoveďou svedka A.. K. J. mal súd preukázané, že on podpisoval odovzdávací protokol zo dňa 15.06.2016 a všetky nedostatky konštatované v odovzdávacom protokole a omeškanie žalovaného súviseli s nedodaním potrebnej sprievodnej dokumentácie k zhotovenej bráne. Táto skutočnosť potom bola aj dôvodom, prečo spoločnosť Syngas, s.r.o. pristúpila k uplatneniu nároku na úrok z omeškania v zmysle čl. X. zmluvy. Súd na základe týchto skutočností dospel preto k záveru, že ak žalobca spolu so zhotovenou bránou nedodal všetky potrebné doklady v dohodnutom termíne, týmto jeho konaním vznikla žalovanému škoda, čím mal súd preukázanú aj existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vzniknutou škodou žalovaného.

31. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že faktúra vystavená spoločnosťou Syngas, s.r.o. mala byť fiktívnym dokladom a jej zaúčtovanie nevyplýva z účtovnej závierky tejto spoločnosti, súd konštatoval, že predmetom konania v danej veci nebolo skúmanie dodržiavania účtovných predpisov tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu. Súd preto predložené účtovné závierky nepovažoval za relevantný dôkaz, vyvracajúci nárok žalovaného na náhradu škody. Ak by aj vyšlo najavo, že zo strany zmluvného partnera žalovaného bola faktúra zúčtovaná nesprávne a došlo tak k porušeniu účtovných predpisov, táto skutočnosť by nemala vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť úroky z omeškania a teda ani vplyv na vznik samotnej škody.

32. Žalobca v rámci svojej obrany v konaní predložil listinné dôkazy, zabezpečené prostredníctvom stavebného úradu Mesta Fiľakovo, z ktorých vyplýva, že spoločnosť Syngas, s.r.o. podala na príslušný stavebný úrad návrh na kolaudáciu stavby už dňa 03.11.2015, čím žalobca mienil preukázať, že dielo muselo byť v tom čase zo strany žalobcu dokončené a riadne odovzdané, inak by tento návrh nemohol byť podaný. Podľa názoru súdu na základe týchto dôkazov nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca odovzdal žalovanému kompletnú sprievodnú dokumentáciu k bráne včas, pretože návrhu na kolaudáciu diela doručeného stavebnému úradu dňa 03.11.2015 nebolo vyhovené, keď rozhodnutím Mesta Fiľakovo č. O.-R.-XXX/XXXX zo dňa 26.11.2015 bolo kolaudačné konanie prerušené a navrhovateľ bol vyzvaný na doplnenie chýbajúcich dokladov. V zmysle uvedeného rozhodnutia Mesta Fiľakovo bolo potrebné predložiť aj stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. Banská Bystrica alebo inej právnickej osoby oprávnenej na posudzovanie technickej dokumentácie k realizačnému projektu stavby. Odborné stanovisko k projektovej dokumentácii č. 2450/2016 bolo Technickou inšpekciou, a.s. vypracované dňa 08.04.2016 a okrem iného je v ňom obsiahnuté aj upozornenie na plnenie požiadaviek bezpečnostných predpisov, ktoré pri užívaní stavieb a ich súčastí, pracovných priestorov a technických zariadení môžu ovplyvniť bezpečnosť ochrany zdravia pri práci. Zároveň bola v tomto stanovisku konštatovaná aj skutočnosť, že zvisle posuvná brána, teda technické zariadenie zdvíhacie, je určeným výrobkom podľa Nariadenia vlády SR č. a je potrebné splniť požiadavky tohto predpisu. S poukazom na citovaného Nariadenia vlády SR súd v tomto kontexte len príkladmo uvádza, že pred uvedením takéhoto strojového zariadenia do prevádzky musí byť k dispozícii technická dokumentácia podľa prílohy VII časti A smernice (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES) a tiež musia byť k zariadeniu zabezpečené potrebné informácie a návody. Skutočnosť, že stavebný úrad výslovne nežiadal predloženie technickej dokumentácie k spornej bráne ešte neznamená, že spoločnosť Syngas, s.r.o. touto dokumentáciou už v tom čase disponovala.

33. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že žalovaný nikdy predtým vady diela žalobcovi nevytýkal a dielo u neho nereklamoval, súd v tomto kontexte poznamenáva, že predmetom uplatneného nároku žalovaného bol nárok na náhradu škody. Preukázanie tzv. notifikačnej povinnosti, teda včasné upozornenie na vady diela zo strany žalovaného, by malo podstatný právny význam len v prípade uplatnenia nároku z titulu zodpovednosti za vady diela. Z právneho hľadiska ide o odlišné zodpovednostné nároky, preto súd tieto tvrdenia žalobcu pre právne posúdenie danej veci nepovažoval za relevantné. Rozhodujúcou tu bola skutočnosť, či v dôsledku porušenia zmluvných

povinností žalobcu vznikla žalovanému škoda a tá sa mohla prejaviť aj s časovým odstupom, ako tomu bolo aj v danom prípade, keď až s časovým odstupom bola žalovanému vystavená faktúra na úhradu úrokov z omeškania. Žalovaný sám v konaní uvádzal, že nárok zo zodpovednosti za vady diela si prostredníctvom súdu nemal v úmysle voči žalobcovi nikdy uplatňovať a nárok na náhradu vzniknutej škody si uplatnil len ako svoju procesnú obranu v tomto súdnom konaní.

34. Na základe vykonaných dôkazov a takto zisteného skutkového stavu súd s poukazom na ustanovenie vyhodnotil, že žalovaný preukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u žalobcu a vznikol mu nárok na náhradu škody vo výške minimálne 11.135,75 Eur, teda v sume prevyšujúcej žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 10.772,69 Eur.

35. Pohľadávka na náhradu škody sa stáva splatnou až na výzvu veriteľa na splnenie dlhu, pričom žalovaný v konaní preukázal, že žalobcu vyzval na úhradu sumy 11.385,99 Eur a vystavil žalobcovi faktúru č. 16230, splatnú dňa 23.08.2016. Súd preto v danom prípade konštatoval, že nie je právne významná ani skutočnosť, namietaná žalobcom, že splatnosť dlhu nastala až po podaní žaloby, nakoľko v zmysle pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Súd potom s poukazom na vyhodnotil, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie, nakoľko v prípade vzájomných pohľadávok žalobcu aj žalovaného, ide o peňažné pohľadávky, teda pohľadávky rovnakého druhu, obe pohľadávky sú splatné a vzhľadom na ich výšku vzájomne sa kryjú. Súd teda dospel k záveru, že vznesená hmotnoprávna námietka žalovaného je dôvodná, keď pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorú má titulom náhrady škody, a to do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia veci súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu úspešnému žalovanému, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.