Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/100/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie sumy 3.416,28 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -69 zo dňa 11. júna 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a to v časti nepriznania úroku vo výške 55,10 Eur tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 55,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo zvyšnej časti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.416,28 eur, úrok z omeškania 1,34 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 3.418,27 eur od 18.08.2018 do 21.08.2018, zo sumy 3.416,28 eur od 22.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,10 eur od 18.08.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09.01.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 3.600,-

Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach. Žalovaný riadne splátky neuhrádzal, preto veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru k 17.08.2018.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu uplatnenej istiny, úroku do zosplatnenia úveru a úroku z omeškania. V prevyšujúcej časti ohľadne uplatneného úroku žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu 3.416,28 Eur spolu s príslušenstvom špecifikovaným vo výroku I. rozsudku, pretože je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením istiny. Výška úroku z omeškania zodpovedala zákonnej úprave k 18.08.2018. Žalovaný na istinu doposiaľ uhradil 181,73 Eur, preto v konaní súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny. Súd žalobcovi nepriznal úrok vo výške 5,90% ročne zo špecifikovaných súm za špecifikované obdobia, pretože tento predstavuje úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tiež nepriznal ani úrok vo výške 55,10 Eur, pretože tento žalobca bližšie nešpecifikoval a nie je tak zrejmé, či ide o úrok uplatnený za obdobie pred alebo po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd bol toho názoru, že u žalobcu neexistuje nárok na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Mal za to, že vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zanikla zmluva o spotrebiteľskom úvere, a teda týmto okamihom sa zastavila zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa riadne platiť dohodnuté úroky a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine iba tie úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade žalobca nešpecifikoval, ktoré uplatnené úroky boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru a či vôbec niektorá časť uplatneného nároku bola splatná k dátumu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol neúspešný v konaní iba v nepatrnom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti. Odvolanie právne odôvodnil ust. a (ďalej len „“). K nároku na zmluvný úrok po zosplatnení poukázal na to, že existuje množstvo zákonných ustanovení z ktorých priamo, resp. výkladom vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov. V podanom odvolaní citoval niektoré ustanovenia , z ktorých nepriamo vyplýva podmienenosť povinnosti platenia zmluvného úroku držbou peňažných prostriedkov. Poukázal na to, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. V odvolaní ďalej poukázal na rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. K nároku na zmluvný úrok do zosplatnenia úveru poukázal na to, že priamo v žalobe v čl. III uviedol, že suma 55,10 Eur predstavuje dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, pričom ako prílohu k žalobe pripojil aj prepočet zmluvných úrokov do zosplatnenia úveru. Ďalej uviedol, že úroková sadzba 5,90% p.a. vyplýva zo zmluvy. Mal za to, že riadne špecifikoval uplatnený úrok do zosplatnenia úveru. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že tento odvolací dôvod bol naplnený, pretože súd prvej inštancie z predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav, a to vo vzťahu k špecifikácii uplatneného úroku vo výške 55,10 Eur do zosplatnenia úveru.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo.

13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. K námietke žalobcu, že po zosplatnení mu patrí aj úrok z istiny odvolací súd uvádza, že by nemali byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.

15. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným

zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

16. Predčasné zosplatnenie úveru tak predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach tak na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

17. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

18. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

19. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. V predmetnom prípade žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru k 17.08.2018, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver a zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 07.05.2014.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úroku 5,90% ročne z ním špecifikovaných súm za špecifikované obdobia uvedené v žalobe je dôvodný, pretože ide o nárok na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, na ktoré žalobca vzhľadom na vyššie uvedené už nemá nárok. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné rozsudok v uvedenej časti potvrdiť.

22. Súd prvej inštancie v zamietavom výroku zamietol tiež nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 55,10 Eur z dôvodu, že žalobca bližšie nešpecifikoval, či ide o úrok za obdobie do zosplatnenia úveru

alebo o úrok za obdobie po zosplatnení úveru, pričom žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že túto sumu špecifikoval už v samotnej žalobe, a to s poukazom na prílohu žaloby. Vo vzťahu k uvedenému nároku, preto odvolací súd preskúmal predložený spis a dospel k záveru, že žalobcom bol uvedený nárok špecifikovaný, pričom ide o nárok na zaplatenie sumy, ktorá žalobcovi patrila do zosplatnenia predmetného spotrebiteľského úveru.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v podanej žalobe v bode III (č.l. 2). špecifikoval uplatnenú pohľadávku, pričom pod druhou odrážkou uviedol, že si uplatňuje úroky vo výške 55,10 Eur, ktoré predstavujú v zmysle zmluvy dohodnutý úrok, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru, a to do jeho predčasného zosplatnenia. Prílohu podanej žaloby tvoril okrem iného aj tzv. „Prepočet zmluvných úrokov“ (rub č.l. 29), z ktorého vyplýva, že suma 55,10 Eur bola vypočítaná za obdobie od 09.01.2018 do 17.08.2019, t.j. do vyhlásenia predčasného zosplatnenia úveru. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobcom uplatnená suma úroku vo výške 55,10 Eur bola sumou uplatnenou do vyhlásenia predčasnej splatnosti a ide o sumu, na ktorej zaplatenie mal a má žalobca nárok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy vo vzťahu k uplatnenému úroku vo výške 55,10 Eur, teda žalobca už v podanej žalobe špecifikoval uvedenú sumu. Na základe uvedeného bolo preto potrebné rozsudok v tejto časti zamietavého výroku rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť a žalobcovi priznať nárok na zaplatenie aj tejto požadovanej sumy.

24. Vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania odvolací súd poukazuje na to, že aj napriek tomu, že v odvolacom konaní došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie, toto rozhodnutie nemalo zásadný vplyv na výsledok rozhodnutia o súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania, preto odvolací súd konštatuje, že tento výrok je správny a nebol dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa nepriznania požadovaného zmluvného úroku vo výške 5,90% ročne z nezaplatenej istiny za obdobie po zosplatnení za správne, preto v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby rozsudok v zmysle zmenil tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 55,10 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní čiastočne, a to len vo vzťahu k časti napadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Vo vzťahu k zvyšku napadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol úspešný, preto v tejto časti bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu sporových strán bol v odvolacom konaní rovnaký, odvolací súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).