Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-13-2019.pdf
PDF · 121.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne B. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému Súkromná základná umelecká škola Rosnička, so sídlom Červený Kláštor 63, 059 06 Červený Kláštor, IČO: 42 088 551, právne zastúpený Advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o. so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného dané žalovaným dňa 20.06.2019 j e n e p l a t n é .
II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 21.08.2019 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni dňa 20.06.2019 je neplatné a rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania. Nárok odôvodnila tým, že dňa 20.06.2019 bolo žalobkyni riaditeľkou žalovaného osobne odovzdané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalovaný odôvodnil tým, že žalobkyňa sa v dňoch 06.05.2019 až 08.05.2019 nedostavila na vzdelávací program organizovaný žalovaným. Uvedeným konaním sa mala žalobkyňa dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo malo byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa namietala porušenie pracovnej disciplíny tým, že svoju neprítomnosť na uvedenom školení riadne vopred oznámila a bol jej v tomto zmysle udelený súhlas a to dňa 29.04.2019 riaditeľkou školy, ktorá ju vyzvala, že to má oznámiť M.. U. Q.. Prítomná tam bola V. J.. Následne mu žalobkyňa telefonovala. Pán Q. jej povedal, že môže ostať doma, ak nejde na školenie. Dôvodom neúčasti žalobkyne bolo, že malo ísť o trojdňové školenie na Zemplínskej Šírave spojené s ubytovaním, pritom žalobkyňa sa ako samoživiteľka stará o maloletého syna B. Č., ktorý mal v rozhodnom čase 11 rokov a nemohol ostať doma sám počas školského roka. Žalobkyňa od 05.09.2011 vykonávala svoju prácu vždy riadne a dochvíľne, nemala jedinú neodôvodnenú absenciu v práci. Navyše v deň 08.05.2019 bol štátny sviatok. Dňa 22.06.2019 žalobkyňa oznámila žalovanému, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí a žiada, aby jej bola prideľovaná práca.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, keď pracovný pomer žalovaná ukončila dňa 20.06.2019 a žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola doručená na súd až 21.08.2019. Skutkové tvrdenia žalobkyne žalovaná popierala. Žalobkyňa síce oznámila žalovanému, že sa nezúčastni kontinuálneho vzdelávania z dôvodu, že nemá kde nechať mal. deti, avšak ďalšie tvrdenia žalobkyne
sú nepravdivé. Nie je pravdou, že pri rozhovore mala byť prítomná V. J.. Taktiež nepravdivé tvrdenie žalobkyne bolo o tom, že neprítomnosť na predmetnom školení bola vopred odsúhlasená zriaďovateľom žalovaného. M.. Q. žalobkyni jasne oznámil, že kontinuálne vzdelávanie je povinné pre všetkých pedagogických zamestnancov školy. V žiadnom prípade žalobkyni neudelil súhlas, aby sa školenia nezúčastnila. Navyše, akýkoľvek názor tretej osoby na neúčasť žalobkyne na povinnom školení by bol z tohto hľadiska irelevantný, pretože ospravedlniť neúčasť žalobkyne mohla len žalovaná, ktorá tak neurobila. Skutočnosť, že od 05.09.2011 žalobkyňa vykonávala prácu riadne a dochvíľne žalovaná popiera. Žalobkyňa bola viackrát upozornená na neplnenie pracovných povinností, napr. písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny za neprístojné správanie, porušovanie medziľudských vzťahov voči zamestnancom žalovanej. Skutočnosť, že v deň 08.05.2019 bol deň pracovného pokoja nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre tento prípad. Ak u žalobkyni nastala situácia, pre ktorú mala za to, že sa nemôže zúčastniť povinného školenia, išlo by o tzv. prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorú mala včas oznámiť zamestnávateľovi a žiadať o poskytnutie pracovného voľna. Túto povinnosť si žalobkyňa nesplnila, nepožiadala o pracovné voľno nijakým spôsobom. Absencia žalobkyne na povinnom školení bola neospravedlnenou absenciou v práci. Žalobkyňa patrila medzi hašterivých zamestnancov, mala problém plniť príkazy nadriadených, mala ľahostajný prístup k dodržiavaniu základných pracovných povinností. Žalobkyňa sa neocitla v núdzovej situácii, mala dostatok času na to, aby si usporiadala osobné záležitosti na plnenie pracovných povinností. O tom, že žalobkyňa si bola plne vedomá neospravedlnenej absencie v práci svedčí skutočnosť, že dňa 21.05.2019 kontaktovala V. J. za účelom vykonania úhrady odvodu do príslušných poisťovní za dni, počas ktorých sa nezúčastnila povinného školenia.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že podala žalobu dňa 20.08.2019 do elektronickej schránky súdu. K skutkovým tvrdeniam žalovaného uviedla, že upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny z 26.01.2018 nie je predmetom tohto konania a taktiež z 20.01.2014. Predmetom tohto konania môže byť preto výlučne neprítomnosť žalobkyne na školení v dňoch 06.05.2019 až 08.05.2019. Žalovaný opomenul najzávažnejšiu vec povinnosť výkonu práce vo sviatok 08.05.2019. Žalobkyňa za žiadnych okolnosti nemohla byť povinná pracovať vo sviatok. Aj pri najprísnejšom možnom výklade mohla byť žalobkyňa povinná zúčastniť sa školenia v dňoch 06.05.2019 až 07.05.2019. Dňa 08.05.2019 jej pracovná povinnosť vzniknúť nemohla. Keď zamestnávateľ ukončil pracovný pomer aj za neúčasť na školení dňa 08.05.2019, ukončil ho neplatne.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalovaná nerozporuje to, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dostatočne meniť, ani tak nekoná. Je úplne legitímne, že pri jej okamžitom skončení pracovného pomeru prihliadal žalovaný aj na predchádzajúce problematické správanie žalobkyne a na neadekvátny prístup k plneniu jej pracovných povinností. Žalobkyňa klame, keď tvrdí, že vždy pracovala riadne, bola dochvíľna, ani raz nemala neospravedlnenú absenciu v práci. Ak žalobkyňa skutočne mala dôvod na to, že jej neúčasť na školení bola vopred zjavne ospravedlnená, prečo nerozporovala krátenie dovolenky, neohradila sa voči nemu. Od žiadneho zamestnávateľa nemožno očakávať, že bude donekonečna tolerovať opakovaný nezodpovedný prístup svojich zamestnancov k plneniu pracovných úloh. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 51Cdo 81/2010, z ktorého vyplýva, že ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
5. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe v plnom rozsahu trvala. Uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru je absolútne neplatné s tým, že nespĺňa formálne i hmotnoprávne náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru v prípade, že u žalovaného pôsobí odborová organizácia, nebolo prejednané touto organizáciou. Čo sa týka hmotnoprávnych náležitosti, žalovaný nariadil žalobkyni povinnosť dostaviť sa do práce aj vo sviatok 08.05.2019, pričom podľa § 94 ods. 4 Zákonník práce, vo sviatok možno zamestnancom nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni a to prácou nepretržitej prevádzky a práce potrebné pre stráženie objektu zamestnávateľa. Nebola naplnená ani intenzita porušenia pracovnej disciplíny, resp. závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, pretože nie je možné očakávať
od zamestnanca, aby nastúpil do práce, plnil povinnosti, ktoré sú v rozpore so zákonom. Žalovaný nepreukázal závažné následky, ktoré boli spôsobené konaním žalobkyne. Nebolo preukázané, že týmto konaním bola žalovanému spôsobená škoda. Žalobkyňa sa z objektívnych dôvodov nemohla na školení zúčastniť. Do toho času si žalobkyňa plnila pracovné povinnosti riadne, zodpovedne, dosahovala úspechy. Samotná štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že vo vzťahu k plneniu pracovných povinností nemala výhrady.
6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy z 05.09.2011. Dňa 20.06.2019 jej bolo zo strany žalovaného doručované okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom nepotvrdila prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na pracovnej porade v predstihu asi 3 týždňov bolo oznámené učiteľom, že majú absolvovať vzdelávaciu aktivitu v dňoch 06.05.2019 až 08.05.2019 na Zemplínskej Šírave. Žalobkyňa má 2 školopovinné deti: 12 ročného a 15 ročného syna, je rozvedená, s deťmi je sama. Exmanžel v tom čase bol v Nemecku. Žalobkyňa uviedla, že oslovila svoju mamu, svokru, ale nikto nemohol s deťmi zostať. Následne v pondelok 29.04.2019 za prítomnosti V. J. oznámila riaditeľke žalovaného, že sa nemôže školenia zúčastniť. Následne na podnet riaditeľky telefonovala 01.05.2019 pánovi Q.. On jej povedal, že robí to kvôli nám, záver bol taký, že nech si to ešte vyrieši. Povedal jej, že či nemá zobrať jej deti k sebe domov k jeho mame. Keby jej riaditeľka povedala, že za to ju čaká okamžité skončenie pracovného pomeru, tak by asi deti zobrala so sebou. Až 20.06.2019 pri osobnom pohovore jej riaditeľka povedala, že si môže vybrať buď okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď s mesačným odstupným. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí ani s jedným, ani druhým. Následne jej bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa sa pýtala pri telefonickom rozhovore pána Q., či má ísť dňa 06.05.2019 a 07.05.2019 do práce, v pondelok učila v Holumnici, mali tam generálnu skúšku. On jej povedal, že generálnu skúšku si môže preložiť a má ostať doma.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Poukázal na vyjadrenie k predmetu sporu. K vyjadreniu žalobkyne uviedol, že neuvádzala pravdu. V žalobe tvrdila, že jej bol udelený súhlas na to, aby sa nemusela školenia zúčastniť. Uvedené bolo vyvrátené výsluchom svedka i štatutárnej zástupkyne žalovaného. Taktiež žalobkyňa zavádzala súd, keď tvrdila, že pri udelenom súhlase mala byť osobne prítomná V. J., ktorá to poprela. Neúčasť v práci je základným porušením pracovných povinností, ktorá je uložená každému zamestnancov. Nešlo o prvé porušenie pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k výsluchu svedkov mamy a exsvokry žalobkyne vzniesol právny zástupca žalovaného námietku zaujatosti, pričom mama žalobkyne mala časový priestor, aby sa o deti žalobkyne mohla postarať. Všetci svedkovia, okrem pána Q., dokazovali úplne iné skutočnosti ako súvisia s predmetom sporu. Žalobkyňa mala možnosť okrem iného požiadať o udelenie dovolenky, o to nepožiadala. Mala možnosť využiť inštitút prekážok v práci na strane zamestnanca, čo nevyužila. Predmetného školenia sa zúčastnili aj osoby, ktoré ráno na školenie prišli, večer odišli. Uvedené konanie spôsobilo žalovanému škodu, keď bolo zaplatené miesto pre žalobkyňu.
8. Štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. Uviedla, že predmetné školenie bolo po asi 3 rokoch. V rámci školenia mala byť oslava aj jej narodenín. Ona to neorganizovala, organizovali to zamestnanci. Zamestnanci dostali oznámenie o realizácii školenia v dostatočnom predstihu. Žalobkyňa sa u nej zastavila, bolo to v pondelok, že na školenie nemôže prísť, lebo má malé deti. Štatutárna zástupkyňa žalovaného jej uviedla, že je to povinné vzdelávanie, aby si zabezpečila niekoho ku deťom. Žalobkyňa bola neodbytná, tak jej povedala, aby telefonovala pánovi Q., aby jej potvrdil, že je to povinné. Mala pocit, že ju jednoducho nerešpektuje. Predmetného školenia sa zúčastnili všetci zamestnanci okrem dvoch učiteliek, ktoré boli v tom čase práceneschopné. Pán Q. jej následne povedal, že žalobkyňa mu telefonovala a uviedol jej, že tam musí ísť. Následne už žalobkyňa nič neoznamovala, na školenie neprišla. Dňa 09.05.2019 jej bolo poslané upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Ide o tretie porušenie pracovnej disciplíny za nekolegiálne správanie. Žalobkyňa si stále nejakým spôsobom robila čo chce, nerada spolupracuje, sťažnosti boli aj zo strany kolegov.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, žalobkyne, svedkov: K. H., B.. K. Č., B.. I. N. a B. N., listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou žalobkyne, okamžitým skončením pracovného pomeru, nesúhlasom žalobkyne, rodnými listami maloletých detí žalobkyne, dokladom o ospravedlnení neprítomnosti v práci od žalobkyne, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovaného, štatutárnej zástupkyne žalovaného,
svedka M.. U. Q., listinnými dôkazmi: upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
10. Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 05.09.2011, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace na výkon funkcie učiteľa Základnej umeleckej školy so 100 %-ným úväzkom.
11. Dňa 20.06.2019 žalovaný dal žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 os. 1 písm. b) Zákonníka práce za závažné po rušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že v dňoch od 06.05.2019 do 08.05.2019 sa na pokyn zamestnávateľa nedostavila na vzdelávanie organizované zamestnávateľom v rámci kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov. Svoju absenciu zamestnávateľovi neoznámila a ani neodôvodnila svoju neprítomnosť na povinnom vzdelávaní. Tým porušila zákonné povinnosti zamestnanca stanovené Zákonníkom práce.
12. Žalobkyňa s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasila. Žiadala, aby jej bola naďalej prideľovaná práca.
13. Žalobkyňa v konaní predložila rodný list maloletého syna B. Č., nar. XX.XX.XXXX a ospravedlnenku v súvislosti s celodennou starostlivosťou o maloleté dieťa dňa 25.01.2018.
14. Žalovaný súdu predložil upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne a to zo dňa 20.11.2014 a následne z 26.01.2018 za to, že sa dňa 25.01.2018 nedostavila na pracovisko.
15. Svedkyňa V. J. na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracuje od roku 2016 ako ekonómka. Nebola prítomná pri rozhovoroch medzi žalobkyňou a riaditeľkou žalovaného ohľadne školenia, ktoré malo byť 06.05.2019 až 08.05.2019. Bola prítomná pri ukončení pracovného pomeru žalobkyne. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa neprevzala. Žalobkyňa ju kontaktovala v čase OČR-ky. Od vedenia školy dostala pokyn, že keďže sa predmetného školenia žalobkyňa nezúčastnila, tak je ju potrebné odhlásiť z poisťovne. V minulosti sa stretla s problémom absencie na strane žalobkyne v deň 25.01.2018, pričom žalobkyňa potvrdenie o návšteve lekára doniesla až na druhý deň. V deň 25.01.2018 neprišla do práce, čakali ju žiaci, aj učitelia.
16. Svedkyňa K. H. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej dcéra. Hneď ako sa dozvedela, že sa má zúčastniť predmetného školenia, ju oslovila s tým, že má ísť na školenie. Ona jej uviedla, že nemá nikde ísť, že má deti, že kde ich dá. Ona s nimi nemohla zostať doma. Pracuje stále ako učiteľka, býva v Spišskej Starej Vsi, pričom deti chodia do školy v Spišskej Novej Vsi a druhý na športovú školu v Poprade. Chcela pomôcť dcére, ale nedalo sa to.
17. Svedkyňa B.. K. Č. na pojednávaní uviedla, že je exsvokra žalobkyne. Pomáha jej s deťmi ako sa dá. Pred školením jej volala niekoľkokrát. Zhodou okolnosti v tom čase jej dcéra predčasne porodila dieťa v Malackách, bolo potrebné jej ísť pomôcť so staršími deťmi. Preto nemohla v tom čase pomôcť žalobkyni s maloletými deťmi. Nepokladali to za hrozné. Nie je pravdou, že by žalobkyňa flákala prácu. Exmanžel žalobkyne bol v tom čase v Nemecku, nemohol byť s deťmi. Podľa názoru svedkyne to hraničí až so šikanou.
18. Svedkyňa B.. I. N. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná, keď ešte učila na základnej škole. V jej triede mala elokované pracovisko Rosnička. Spolupracovali cca 5 rokov, boli v jednej triede. Chodili k nej deti na klavír, viedla pohybové krúžky s rómskymi deťmi. Od 10.07.2019 je svedkyňa vo funkcie riaditeľky ZŠ. Keď žalobkyňa dostala okamžité skončenie pracovného pomeru, tak jej navrhla, aby jej viedla krúžky v rámci Centra voľného času. S deťmi pracuje žalobkyňa vynikajúco, pripravuje rôzne vystúpenia, pomáha, je veselá, úprimná, má nekonfliktnú povahu.
19. Svedkyňa B.Á. N. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná zo zamestnania. Bola zamestnankyňou Materskej školy Huncovce do 31.10.2019. Žalovaný tam mal prenajaté priestory. Bola akurát v práci, keď dostali telefonát, že nesmú žalobkyňu pustiť do budovy, že s ňou bol rozviazaný pracovný pomer. O dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru sa dozvedela od žalobkyne. Bolo to pre ňu nepredstaviteľné akým spôsobom bol skončený pracovný pomer so žalobkyňou, a že mohla vstúpiť do budovy iba s dvoma pracovníkmi žalovaného. So žalobkyňou nebol žiaden problém,
nikdy sa nestalo, že by neprišla na hodinu alebo porušila pracovné povinnosti. Veľmi dobrý vzťah mala aj s kolegami v rámci materskej školy.
20. Svedok M.. U. Q. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňu pozná z pracovného pomeru u žalovaného, so štatutárnou zástupkyňou žalovaného sú priatelia. Predmetnému školeniu v dňoch 06.05.2019 až 08.05.2019 predbiehalo oznámenie na porade zamestnancov. Následne žalobkyňa bola osobne za riaditeľkou žalovaného, kde nedošli k nijakému záveru s tým, že nechce, nemôže ísť na školenie. Tieto informácie mal od štatutárnej zástupkyne žalovanej. Následne mu žalobkyňa telefonovala 01.05.2019. Opísala prekážky, ktoré jej bránia zúčastniť sa školenia. On jej povedal, že na školenie musí ísť. Stále to isté rozprávali dookola, povedal jej, že v týchto dňoch je riaditeľské voľno, nemôže ísť do práce. Nikdy jej nepovedal, že má zostať doma. Žalobkyňa mala problém s rešpektovaním rozhodnutí riaditeľky. Z toho dôvodu bola odkázaná na neho ako zástupcu zriaďovateľa školy. Žalobkyňa niektoré veci nechcela alebo nevedela akceptovať.
22. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
23. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20200101>.
24. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
25. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
26. Podľa § 57 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
27. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
28. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
30. Podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce, vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
31. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20200101>; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.
32. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
33. Na začiatku konania bolo namietané žalovanou stranou dodržanie lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Z obsahu spisu súd zistil, že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola na súd doručená 20.08.2019 o 19.15 hod. elektronickou formou. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované 20.06.2019. Z uvedeného súd ustálil, že žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podaná včas v zmysle § 77 Zákonníka práce.
34. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 05.09.2011 v pracovnej pozícii učiteľ v základnej umeleckej škole. Dňa 20.06.2019 bolo doručované osobne zo strany žalovaného žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z 20.06.2019, ktoré žalobkyňa odmietla prevziať.
35. V zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne nastali dňom 20.06.2019 keď žalobkyňa odmietla prijatie písomnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru obsahovalo všetky zákonné náležitosti, bolo učinené písomne, bol v ňom skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo dané v lehote v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
36. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne, konkrétne že v dňoch od 06.05. 2019 do 08.05.2019 sa na pokyn zamestnávateľa nedostavila na vzdelávanie organizované zamestnávateľom v rámci kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, pričom svoju absenciu zamestnávateľovi neoznámila, ani nezdôvodnila svoju neprítomnosť na povinnom vzdelávaní. Za účelom absolvovania uvedeného kontinuálneho vzdelávania bolo riaditeľom zároveň vyhlásené riaditeľské voľno. Týmto konaním porušila svoje základné povinnosti zamestnanca stanovené Zákonníkom práce, predovšetkým povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, vrátane povinnosti vyplývajúcej z pracovnej náplne, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2011, a to pracovať svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, ako aj využívať pracovný čas na prácu.
37. V konaní bolo nesporné, že v dňoch 06.-08.052019 sa žalobkyňa nezúčastnila vzdelávacieho programu kontinuálneho vzdelávania v mieste Zemplínska Šírava organizovaného žalovaným.
38. Podľa obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru z 20.06.2019 uvedený skutok podľa žalovaného predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru.
39. Sporné v konaní bolo, či daný skutok možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru.
40. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd dospel k záveru, že daný skutok žalobkyne nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
41. Pri posúdení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu, osobu zamestnanca, doterajší postoj k plneniu pracovnej disciplíny, spôsob, intenzitu porušenia
konkrétnej pracovnej disciplíny, situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, či konanie spôsobilo škodu.
42. Súd konštatuje, že žalobkyňa tým, že v dňoch 06.-.08.05.2019 sa nezúčastnila vzdelávacej aktivity organizovanej žalovaným, sa nedopustila porušenia pracovnej disciplíny, už vôbec nie vo vzťahu k dňu 08.05.2019, ktorý je štátnym sviatkom. Uvedený skutok vôbec nemožno subsumovať pod závažné porušenie pracovnej disciplíny.
43. Je potrebné poukázať na ust. § 57 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého bolo možné vyslať žalobkyňu na pracovnú cestu za účelom absolvovania vzdelávacej aktivity mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska žalobkyne len so súhlasom žalobkyne. Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zákon mu ustanovuje povinnosť zabezpečovať ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, avšak bez súhlasu zamestnancov nie mimo obvodu pracoviska, resp. bydliska zamestnanca.
44. Navyše deň 08.05. je v zmysle § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. dňom pracovného pokoja. Podľa § 94 ods. 4, 5 Zákonníka práce vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. V danom prípade nebolo možné v súlade so zákonom platne nariadiť žalobkyni výkon práce.
45. Z ustanovení § 81 Zákonníka práce vyplýva povinnosť zamestnanca plniť pokyny nariadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že v danom prípade nemožno konštatovať, že pokyn zúčastniť sa vzdelávacej aktivity mimo miesta pracoviska alebo bydliska zamestnanca, bez jeho súhlasu a v deň pracovného pokoja, je pokynom vydaným v súlade s právnymi predpismi.
46. Za daných okolností skutok žalobkyne nemožno kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne.
47. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že i keď žalobkyňa tvrdila, že zástupca zriaďovateľa žalovaného súhlasil s tým, aby sa vzdelávacej aktivity nezúčastnila, táto skutočnosť bola vyvrátená výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovaného, svedkov U. Q. i svedkyne V. J.U..
48. Pri posudzovaní skutku žalobkyne súd prihliadol i na konkrétne okolnosti prípadu, že žalobkyňa oznámila vopred zamestnávateľovi, že vzhľadom na zabezpečenie osobnej starostlivosti o mal. deti sa vzdelávacej aktivity v mieste Zemplínska Šírava nemôže zúčastniť. Výsluchom žalobkyne i svedkov K. H. i K. Č. bolo preukázané, že žalobkyňa sa snažila zabezpečiť v predmetných dňoch starostlivosť o mal. deti prostredníctvom iných osôb, avšak neúspešne. Bolo preukázané, že pracovné povinnosti si žalobkyňa doposiaľ splnila riadne. Pokiaľ namietala štatutárna zástupkyňa žalovaného postoj žalobkyne k pokynom nadriadeného, uvedené nemá vplyv na posúdenie skutku namietaného porušenia pracovnej disciplíny v dňoch 06.-08.05.2019. Navyše táto okolnosť aj vzhľadom na tvrdenie svedkov I. N., B. N.Í. sa javí súdu ako sporná. Tým, že sa žalobkyňa nezúčastnila vzdelávacej aktivity, nespôsobila žalovanému žiadne dôsledky a ak žalovaný uhrádzal cenu za ubytovanie, resp. stravu žalobkyne v dňoch 06.-.08.05.2019, táto škoda v minimálnom rozsahu neodôvodňuje iné posúdenie skutku žalobkyne.
49. Pri rozhodovaní vo veci súd aplikoval i rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít:
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 21Cdo 414/2001, podľa ktorého pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny je potrebné vziať do úvahy konkrétne pomery zamestnávateľa a zaoberať sa aj dopadom konania zamestnanca na zamestnávateľa.
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 95/2009, podľa ktorého hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1) osoba zamestnanca, 2) funkcia, ktorú zamestnanec zastáva (pracovné zaradenie), 3) jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4) spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných
povinností, 5) situácia, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, 6) dôsledky porušenia pracovnej disciplíny, t .j. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi napríklad škodu.
- rozhodnutie Vrchního soudu Praha 6Cdo 45/1994, podľa ktorého súd môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa.
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo 1228/1999 (R 21/2001), podľa ktorého pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, že zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom vnútornom predpise) hodnotí určité konanie zamestnanca.
50. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.