Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/190/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Tibor Varga - VITAFLÓRA, Vrbová nad Váhom 133, IČO 11711434, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Detvaiom, Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 26. 08. 2015 proti rozhodnutiu žalovaného č. 1107822/2015 zo dňa 07. 07. 2015, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1107822/2015 zo dňa 07. 07. 2015 ako i dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra č. 9410402/5/5425064/14/Rig zo dňa 15. 12. 2014 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis správcu dane) súd zistil, že na základe upovedomenia žalovaného zo dňa 04. 11. 2011 bola u žalobcu dňa 22. 11. 2011 začatá daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, o čom bol v tento deň spísaný úradný záznam. Kontrolu vykonávalo Daňové riaditeľstvo SR v zmysle ust. Z. z o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011 a v jej priebehu žalobca predložil i faktúry a ďalšie doklady uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 11. 2011. 2. Za účelom preverenia faktúr podľa dodávateľov a odberateľov, resp. preverenia zdaniteľných obchodov a faktúr podľa dodávateľov a odberateľov boli spísané zápisnice o miestnom zisťovaní u daňových subjektov: Poľnohospodárske družstvo Okoč-Sokolec (dňa 31. 01. 2012), AGROSID, a. s., Odbytová organizácia výrobcov - družstvo Okoč, Odbytová organizácia výrobcov - družstvo Blahovo (všetky dňa 15. 02. 2012).

3. V súvislosti so žalobcom deklarovaným obchodom so spoločnosťou EUdreams Építőipari Termelő És Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (skrátený názov EUdreams Kft.), Teréz Körüt, Budapest požiadal žalovaný dňa 01. 03. 2012 maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES z dôvodu pochybností o obchode, preprave, platbe, podozrenia z podvodu a následne v podaní zo dňa 12. 03. 2012 požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Ministerstvo financií SR v podaní zo dňa 16. 03. 2012 oznámilo žalovanému,

že lehotu na ukončenie daňovej kontroly predlžuje o 6 mesiacov. Následne bol žalobca v podaní zo dňa 26. 03. 2012 upovedomený o tom, že daňovú kontrolu nie je možné ukončiť do 6 mesiacov odo dňa jej začatia a lehota na jej vykonanie bola predĺžená o 6 mesiacov.

4. Dňa 26. 04. 2012 vydal žalovaný rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií vo veci intrakomunitárnych obchodov na finančnú správu Maďarska, Českej republiky a Talianska a v konaní sa bude pokračovať po doručení všetkých odpovedí na medzinárodné dožiadania.

5. Po prerušení daňovej kontroly sa žalobca v podaní zo dňa 16. 07. 2012 domáhal jej pokračovania, resp. v podaní zo dňa 27. 07. 2012 žiadal o nahliadnutie do spisu. Dňa 06. 08. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu, ktorému bolo predložených okrem iného i 21 žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10. 02. 2012, 01. 03. 2012 a 02. 03. 2012. Žalobca sa opakovane domáhal pokračovania vo výkone daňovej kontroly v podaní zo dňa 21. 11. 2012, 04. 01. 2013, 27. 11. 2013, 05. 03. 2014 pričom na tieto jeho podania žalovaný reagoval v podaní zo dňa 08. 08. 2012, 11. 02. 2013, 13. 12. 2013, 18. 03. 2014 a dňa 14. 11. 2012, 30. 07. 2013 a 23. 04. 2014 žalobca i nahliadol do spisu, o čom boli spísané úradné záznamy.

Maďarská daňová správa v odpovedi s dátumom zaslania 27. 08. 2012, ktorej preklad bol doručený žalovanému dňa 10. 09. 2012, oznámila že ako požiadaný zodpovedný orgán nebude schopná poskytnúť odpoveď v rámci trojmesačnej lehoty a predpokladaný dátum odoslania odpovede je 06. 11. 2012. V odpovedi je ďalej uvedené, že predvolanie zaslané spoločnosti sa vrátilo s poznámkou „nevyžiadané“. Kontrolou v banke bolo zistené, že len dva vklady v preverovanom období pochádzali od maďarských spoločností a hotovosť bola vytiahnutá v ten istý deň, ako bola vložená, pričom na účtoch nie sú žiadne peňažné transakcie v súvislosti so slovenskou spoločnosťou. Kontrolóri zaslali predvolanie, v ktorom požadovali predložiť doklady maďarského daňovníka, ale toto sa vrátilo späť s poznámkou „nevyžiadané“ a daňovník doklady nepredložil. Predvolanie, v ktorom kontrolóri žiadali, aby sa maďarský daňovník dostavil na daňový úrad, sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Bolo uskutočnené miestne šetrenia na adrese sídla spoločnosti EUdreams Kft. (1023 Bp. Árpád fejedelem útja 26 - 28), kde bolo nájdené obchodné centrum, ale majiteľ tvrdil, že maďarská spoločnosť tam nikdy nemala kanceláriu. Maďarský správca dane uskutočnil v spoločnosti List&Au Kft. kontrolu. Jej konateľom je D. A., ktorý je bratom K. A. a tento je konateľom spoločnosti. EUdreams Kft.. Preverovanie stále prebieha a preverujú tiež spoločnosť Vegabox Kft.. Daňovník je vo svojom sídle nedostupný, na jeho bankovom účte neboli vykonané žiadne peňažné transakcie. Konateľ je na svojej adrese nedostupný a spoločnosť EUdreams Kft. nepredložila účtovníctvo, preto maďarský správca dane má podozrenie, že maďarská spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť. Štatutárnym zástupcom spoločnosti EUdreams Kft., ktorej mal žalobca tovar dodať, je K. A.. Písomnosti zasielané na adresu spoločnosti sa vrátili ako „nevyžiadané“, resp. „adresát neznámy“, pričom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosť nikdy nemala kanceláriu. Daňovník je vo svojom sídle nedostupný a takisto je na adrese nedostupný i jeho konateľ a maďarská daňová správa má podozrenie, že táto spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť.

V druhej čiastočnej odpovedi zaslanej dňa 06. 03. 2013 a žalovanému doručenej v slovenskom preklade dňa 25. 03. 2013 maďarská daňová správa opätovne oznámila, že nie je schopná poskytnúť odpoveď v rámci stanovenej trojmesačnej lehoty a predpokladaný dátum odoslania odpovede je 18. 04. 2013. Maďarská daňová správa oznámila, že zaslali žiadosť o predloženie dokladov na adresu spoločnosti EUdreams Kft. a toto predvolanie prevzala spoločnosť, ktorá poskytuje služby sídla, ale preverovaný daňový subjekt žiadne doklady nepredložil, konateľ je nedostupný a na adrese sídla sa nachádza spoločnosť, ktorá poskytuje služby sídla a sú toho názoru, že preverovaná spoločnosť nevykonáva žiadnu skutočnú obchodnú činnosť. Hneď, ako to bude možné, uzatvoria šetrenia.

V konečnej odpovedi na medzinárodné dožiadanie, zaslanej dňa 10. 07. 2013 a žalovanému v slovenskom preklade doručenej dňa 10. 07. 2013, maďarská daňová správa zotrvala na svojich predchádzajúcich oznámeniach v tom zmysle, že spoločnosť nepredložila žiadne doklady, konateľ spoločnosti sa na predvolanie nedostavil, nie je možné sa s ním skontaktovať, a to všetko napriek opakovaným predvolaniam a žiadostiam. Na adrese sídla spoločnosti (1023 Budapest, Árpád fejedelem útja 26 - 28) je kancelárska budova, ktorej prevádzkovateľ povedal, že spoločnosť EUdreams Kft. si tu nikdy neprenajala kanceláriu. Predvolanie zaslané K. A. sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“

a príslušný úrad nemá žiadnu ďalšiu registrovanú adresu. Zamestnanci spoločnosti EUdreams. Kft. urobili písomné vyjadrenie, podľa ktorého v spoločnosti bolo niekoľko zamestnancov (administratívny pracovník, ďalší robil objednávky a niekto predával náhradné diely). Podľa zistení spoločnosť na registrovej adrese nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, a to ani v sledovanom období.

6. V podaní zo dňa 26. 05. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 26. 05. 2014 pominuli prekážky, pre ktoré bola predmetná daňová kontrola prerušená, nakoľko dňa 26. 05. 2014 bola žalovanému doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií (týkala sa spoločnosti „Friss és Ropogós Sütőipari Kft.“, ktorá bola taktiež odberateľom žalobcu).

7. Dňa 04. 06. 2014 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u žalobcu, predmetom ktorého bolo preverenie jeho podnikateľskej činnosti a v rámci ktorého žalobca predložil i výstup zo skladovej evidencie pre odberateľa EUdreams Építőipari, Termelő Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság, ktorému podľa predložených faktúr mal dodať tovar v hodnote 117.959,53 eur.

8. Dňa 01. 07. 2014 a 15. 07. 2014 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti Provit SK s.r.o. (dodávateľ žalobcu) za účelom preverenia faktúr podľa dodávateľov a odberateľov. 9. V podaní zo dňa 26. 08. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi skutočnosti zistené pri daňovej kontrole oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 vrátane zistení maďarskej daňovej správy týkajúcich sa odberateľa EUdreams Kft. K tomuto oznámeniu podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 09. 09. 2014, ku ktorému následne v podaní zo dňa 02. 10. 2014 predložil i listiny preložené do slovenského jazyka.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 24. 10. 2014 spísaný protokol z vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru pre maďarskú spoločnosť EUdreams Kft. ako odberateľa v celkovej hodnote 117.959,53 eur. Maďarská daňová správa preverovaním zistila a žalovanému na základe dvoch čiastkových odpovedí a konečnej odpovede oznámila, že zásielka určená tomuto daňovníkovi sa vrátila ako nevyžiadaná, daňovník nepredložil účtovníctvo, vo svojom sídle je nedostupný, rovnako ako je nedostupný konateľ na svojej adrese. Na adrese sídla spoločnosti sa nachádza spoločnosť poskytujúca služby sídla, pričom prevádzkovateľ budovy s udanou adresou spoločnosti EUdreams Kft. oznámil, že takáto spoločnosť si tu kanceláriu nikdy neprenajala. Na základe týchto zistení maďarská daňová správa konštatovala, že spoločnosť EUdreams Kft. v sledovanom období nevykonáva reálnu ekonomickú činnosť. Z týchto oznámení žalovaný vyvodil záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska a dodanie tovaru kvalifikoval ako dodanie tuzemskému odberateľovi, v dôsledku čoho sa žalobcovi zvýšil základ dane o sumu 117.959,53 eur a zároveň sa zvýšila i daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 o sumu 23.591,91 eur.

Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 30. 10. 2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu s tým, že prerokovanie protokolu sa uskutoční dňa 10. 12. 2014. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie protokolu z daňovej kontroly u žalobcu.

11. Na základe žiadosti žalovaného na maďarskú daňovú správu o objasnenie žalobcom predložených dokladov, bolo žalovanému oznámené, že sa jedná o doklady, ktoré žalobca predložil likvidátorovi maďarského obchodníka a ktoré sami o sebe nepreukazujú uskutočnenie obchodných transakcií, pričom maďarské daňové orgány v tejto veci už nemajú žiadnu právomoc.

12. Žalobca podal k protokolu písomné vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2014, ku ktorému pripojil i listinné doklady (splnomocnenie udelené K. F. A. ako konateľom spoločnosti EUdreams Korlátolt Felelősségű Társaság pre M. U., ako i ďalšie listiny s prekladom do slovenského jazyka). Následne dňa 03. 12. 2014 bol spísaný dodatok k protokolu zo dňa 24. 10. 2014, v ktorom žalovaný reagoval na námietky žalobcu vznesené v podanom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, pričom zotrval na svojom závere, že zo strany maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené prijatie tovaru deklarovanou maďarskou spoločnosťou.

13. Dňa 10. 12. 2014 bol so žalobcom a s jeho zástupcom prerokovaný protokol zo dňa 24. 10. 2014 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v znení jeho dodatku zo dňa 03. 12. 2014, o čom bola spísaná zápisnica. Žalovaný zotrval na svojich zisteniach a záveroch a žalobca na svojich tvrdeniach, pričom nesúhlasil so záverom žalovaného o tom, že nebol dostatočne preukázaný vývoz tovaru do iného členského štátu. 14. Následne správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) vydal dňa 15. 12. 2014 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 716.839,17 eur na sumu 693.247,26 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ku ktorému pripojil výpoveď svedka M. U., doklad o zmene jeho priezviska z „U.“ na „U.“, preklad listiny označenej ako určenie adresy dodania - N., M. T. XX.

15. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 07. 07. 2015 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 12. 2014 potvrdil ako vecne správne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

16. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 07. 07. 2015 popísal zistený skutkový stav tak, ako je tento uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Výsledkom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo, že správca dane znížil nadmerný odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2011 z dôvodu porušenia ust. vo väzbe na ust. a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (správne mal byť zrejme o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), nakoľko žalobca nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach pre maďarského odberateľa EUdreams Építőipari Termelő És Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (skrátený názov EUdreams Kft.), Teréz Körüt, Budapest dodal z tuzemska do iného členského štátu.

Kontrolný orgán nespochybnil reálnu existenciu tovaru (múky), ale spochybnil odberateľa uvedeného na faktúrach vystaveným žalobcom v počte 17 kusov pre odberateľa EUdreams Kft., ktorému mal byť dodaný tovar v celkovej sume 117.959,53 eur. Podľa predložených dokladov žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období dodal tovar nielen uvedenej spoločnosti, ale aj ďalším odberateľom do iných členských štátov (Maďarsko, Česká republika, Nemecko, Rumunsko a Taliansko), u ktorých kontrolný orgán dodávky nespochybnil. Zo zistení maďarskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť EUdreams Kft. sa na adrese sídla nezdržiava, nevykonáva tam hospodársku obchodnú činnosť, nepredložila žiadne doklady maďarskému správcovi dane, na základe ktorých by sa dalo overiť, či predmetný tovar skutočne nadobudla, tak kontrolný orgán z dôvodu nepreukázania intrakomunitárnej dodávky žalobcovi neuznal túto dodávku ako oslobodenú od dane v zmysle ust. a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že tovar, ktorého predaj bol deklarovaný pre spoločnosť EUdreams Kft., bol dodaný inému odberateľovi v rámci Európskej únie, a preto kontrolný orgán prijal záver, že žalobca uskutočnil zdaniteľný obchod

- dodanie tovaru tuzemskému odberateľovi v zmysle ust. § 8 vyššie citovaného zákona. Dokazovanie, ktoré vykonal kontrolný orgán a vyhodnotenie získaných dôkazov považoval žalovaný za postačujúce k právnemu záveru vyslovenému v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

17. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. 1/ Správca dane pri vydávaní dodatočného platobného výmeru postupoval v zmysle ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a prihliadol na skutočnosť, že žalobca v čase vydávania dodatočného platobného výmeru mal v predmetoch podnikania súvisiacich s predmetným tovarom pozastavenú živnosť, t. j. nebol podnikateľom a tiež nebol ani platiteľom dane z pridanej hodnoty. Základné identifikátory žalobcu uvedené v rozhodnutí nemôžu spochybniť osobu iného daňového subjektu a z týchto dôvodov nemožno považovať rozhodnutie správcu dane za nezákonné.

2/ K namietanému porušeniu ust. § 15 ods. 5 písm. c/, f/, ods. 6, ods. 10 druhá a tretia veta, posledné dve vety, ods. 11 písm. k/ vyššie citovaného zákona žalovaný uviedol, že kontrolný orgán vyhotovil protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly, ktorý spolu s výzvou zo dňa 27. 10. 2014 na vyjadrenie sa

k nemu bol doručený žalobcovi dňa 30. 10. 2014. Kontrolný orgán pri doručení nepodpísaného protokolu neporušil ust. § 15 ods. 11 písm. k/ vyššie citovaného zákona, pretože podľa ust. § 15 ods. 12 tohto zákona, protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane po prerokovaní protokolu. Protokol a jeho dodatok bol so žalobcom prerokovaný dňa 10. 12. 2014 a zároveň bol podpísaný, pričom týmto dňom bola ukončená daňová kontrola. O prerokovaní protokolu a jeho dodatku bola v uvedený deň spísaná zápisnica.

3/ K námietke týkajúcej sa nezákonnosti lehoty trvania daňovej kontroly, nezákonného prerušeniu daňovej kontroly a prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že z dôvodu vykonávaných medzinárodných dožiadaní kontrolný orgán prerušil daňovú kontrolu v období od 03. 05. 2012 do 26. 05. 2014, t. j. na 754 dní. Dňa 26. 05. 2014 kontrolný orgán obdržal poslednú odpoveď na medzinárodné dožiadania a týmto dňom pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, o čom bol žalobca upovedomený. Prerušenie kontroly bolo vykonané v súlade s ust. a ods. 1 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Kontrolný orgán bol oprávnený prerušiť daňovú kontrolu, pretože medzinárodné dožiadania, ktoré zaslal do iných členských štátov a výsledky ktorých podrobne uviedol v protokole boli nevyhnutné pre správne posúdenie skutkového stavu a určenie dane. Vo všetkých prípadoch, okrem sporného dodania tovaru maďarskému odberateľovi EUdreams Kft., bolo nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte potvrdené, v dôsledku čoho kontrolný orgán uznal žalobcovi dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Kontrolný orgán však nemal vplyv na termín vybavenia medzinárodného preverovania správcom dane z iného členského štátu. Taktiež nemal dôvod spochybňovať zistenia daňových orgánov v iných členských štátoch. Pravidlá, podmienky a postupy pri výmene daňových informácií medzi správnymi orgánmi členských štátoch upravuje Nariadenie Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92. Z tohto nariadenia (čl. 8 až 10) priamo vyplýva možnosť, že vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií môže trvať dlhšie, ako je uvedené v nariadení, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že správca dane z členského štátu, ktorý o informácie žiada, nemá možnosť ovplyvniť trvanie vybavovania jeho žiadosti v inom členskom štáte. Nedodržanie lehôt stanovených v nariadení potom nemožno posudzovať v neprospech správcu dane, ktorý o poskytnutie informácií žiada a ktorý svoje povinnosti neporušil. Prerušenie daňovej kontroly na základe zaslania medzinárodných dožiadaní, ako aj samotné medzinárodné preverovanie bolo vykonané v súlade so o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 4/ K námietke ohľadne porušenia základných zásad daňového konania uvedených v ust. vyššie citovaného zákona (zásada zákonnosti, primeranosti, ...) žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by kontrolný orgán nebral do úvahy všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil ku kontrole a ktoré si dodatočne sám zabezpečil, ako aj výhody plynúce pre žalobcu ako daňový subjekt. Kontrolný orgán zohľadnil výsledky medzinárodného preverovania v prospech žalobcu. Skutočnosť, že sporný odberateľ, t. j. EUdreams Kft. a súvisiace osoby, t. j. svedok János Lakatos/Levai, likvidátor spoločnosti EUdreams Kft. a iní nepreukázali pravdivosť tvrdení žalobcu, nemožno pripisovať na ťarchu kontrolného orgánu, pretože žalobca si vyberá svojich obchodných partnerov sám a neurčuje mu ich kontrolný orgán. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa ust. vyššie citovaného zákona. Taktiež sa nestotožnil ani s jeho tvrdením, že úvahy kontrolného orgánu neboli podložené odbornosťou kontrolného orgánu. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že kontrolný orgán mal preveriť iba náležitostí predložených listinných dôkazov z hľadiska špecifika dane z pridanej hodnoty, pretože kontrolný orgán skúma nielen formálne náležitosti predložených dokladov, ale aj ich materiálne naplnenie. Pokiaľ žalobca uskutočnil intrakomunitárne dodanie v zmysle ust. 43 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bol povinný dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu aj preukázať. Žalobca listinnými dôkazmi preukazoval dodanie tovaru do Maďarska, ale u maďarského odberateľa sa nepreukázalo nadobudnutie tovaru od žalobcu, a to ani dôkazmi, ktoré dodatočne žalobca doložil (vyhlásenie M. U./U. a ďalšie dôkazy). Kontrolný orgán vzal do úvahy všetky doklady, dôkazy a zistenia maďarskej daňovej správy a tieto objektívne vyhodnotil. Pokiaľ daňový subjekt tvrdil a listinnými dokladmi preukazoval, že tovar prevzal zamestnanec spoločnosti EUdreams Kft., tak predložené dôkazy nepreukázali, že spoločnosť EUdreams Kft. tovar skutočne nadobudla, nadobudnutie v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty priznala a daň odviedla v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty platným v Maďarsku.

Zákon o dani z pridanej hodnoty neobsahuje definíciu sídla, ani miesto podnikania, ale samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby. Tak isto samotný fakt, že odberateľ je platiteľom dane nepostačuje.

Žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-73/06 zo dňa 28. 06. 2007 a konštatoval že v prípade maďarského odberateľa nemožno hovoriť o daňovom subjekte, ktorý reálne vykonával obchodnú činnosť, pretože tomu nasvedčujú všetky zistenia maďarskej daňovej správy. Maďarský daňový subjekt ako aj jeho konateľ sú nedostupní, zásielky nepreberajú, na adrese sídla sa spoločnosť nenachádza a od 06. 08. 2014 je v likvidácii. Na spoločnosť bola nariadená exekúcia, o ktorú požiadala spoločnosti HILTI (Hungária) Kft., dňa 08. 02. 2013 bolo vymazané daňové identifikačné číslo spoločnosti a od 04. 04. 2013 sa začala jej likvidácia, pričom likvidátorom bola spoločnosť ADVOCAT Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., za ktorú konal U.B., N.. V zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nie je postačujúce, aby bol odberateľ platiteľom dane a vystavoval faktúry, na ktorých uvedie identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty. Platiteľ dane musí vykonávať zdaniteľné obchody v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, ktorej mechanizmus vo svojej podstate platí rovnako vo všetkých štátoch Spoločenstva.

Je na dňovom subjekte, akým spôsobom preukáže svoje tvrdenia a aké dôkazy si k týmto tvrdeniam zabezpečí. Tak isto je na kontrolnom orgáne, akým spôsobom vedie dokazovanie a ako preverí pravdivosť tvrdení daňového subjektu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva zaujatosť kontrolného orgánu v predmetnej veci.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-409/04, C-146/05 (Albert Collé), rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 29. 01. 2014 a rozsudok NS ČR - 61 a bol toho názoru, že tieto rozsudky je možné aplikovať aj v danej veci.

Kontrolný orgán v rámci dokazovania preveril vyše 20 obchodných partnerov žalobcu a u všetkých sa potvrdilo nadobudnutie tovaru a jeho následné dodanie odberateľom v iných členských štátoch. Len u jedného odberateľa, a to EUdreams Kft. nebolo nadobudnutie tovaru preukázané. Konanie tohto odberateľa je nevierohodné, vytvárajúce oprávnenú domnienku, že sa jedná o fiktívnu spoločnosť a fiktívny zdaniteľný obchod.

K žalobcom tvrdenej nečinnosti kontrolného orgánu žalovaný uviedol jednotlivé procesné úkony, ktoré boli vykonané v období, keď daňová kontrola nebola prerušená. Po prerušení daňovej kontroly kontrolný orgán nemohol vo veci konať, teda v období od 03. 05. 2012 do 26. 05. 2014 nemohol vykonávať žiadne úkony.

5/ K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že kontrolný orgán prevzal od žalobcu doklady ku kontrole dňa 28. 11. 2011 a tieto mu vrátil dňa 12. 12. 2011, čo neznamená, že po zvyšok daňovej kontroly nekonal. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rámci intrakomunitárnych dodávok postačí preveriť súhrnné výkazy, pretože tieto zobrazujú iba súhrnné intrakomunitárne dodávky žalobcu pre jednotlivých zahraničných odberateľov. Žalobca podal súhrnný výkaz za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2011, z ktorého vyplýva, že dodal tovar do Maďarska (59 odberateľov), Nemecka (1 odberateľ), Rakúska (1 odberateľ), Rumunska (2 odberatelia), Talianska (8 odberateľov) a Českej republiky (2 odberatelia). Jediným spôsobom preverenia, či zahraničný odberateľ priznal nadobudnutie tovaru v zmysle faktúr predložených žalobcom, bolo požiadať zahraničnú daňovú správu o preverenie formou medzinárodnej výmeny daňových informácií. Slovenská finančná správa nevie ovplyvniť konanie zahraničnej finančnej správy a je na dožiadanom správcovi dane, či medzinárodné dožiadanie vybaví a ako ho vybaví. Nie je dôvod na spochybnenie zistení a záverov maďarskej daňovej správy. Kontrolný orgán v rámci dokazovania požiadal maďarskú daňovú správu o spoluprácu, pričom maďarský správca dane preveril odberateľa žalobcu a svoje zistenia uviedol v odpovediach na medzinárodné dožiadanie, ktoré boli kontrolnému orgánu doručené mailom dňa 11. 09. 2012 25. 03. 2013 a 11. 07. 2013. V mailovej odpovedi zo dňa 05. 11. 2014 maďarská daňová správa opätovne potvrdila, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich odpovedí.

Daňový subjekt pri podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty musí mať preukázané, že údaje v ňom uvádzané sú pravdivé a preukázané, musí teda vedieť preukázať, že jednotlivé

zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to prezentuje vo svojich daňových a účtovných dokladoch. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov medzi správcu dane/ kontrolný orgán a daňový subjekt. Úlohou kontrolného orgánu je overenie/verifikácia dokladov a dôkazov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia. V predmetnej veci kontrolný orgán preveril viacerých dodávateľov a odberateľov žalobcu a u všetkých okrem spoločnosti EUdreams Kft. sa preukázalo dodanie tovaru. Kontrolný orgán vyhodnotil dôkazy získané z maďarskej daňovej správy (a nemal dôvod ich spochybňovať) ako aj doklady predkladané žalobcom a tieto neuznal za preukazné, pretože jednoznačne a vierohodne nepreukázali nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 06. 07. 2010. K predloženej svedeckej výpovedi M. U./U.alovaný uviedol, že jeho svedeckú výpoveď nemožno považovať za vierohodný dôkaz, pretože skutočnosť, že spoločnosť EUdreams Kft. predmetný tovar spoločnosti reálne nadobudla, nadobudnutie priznala v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty a daň riadne vysporiadala nebola v konaní potvrdená. Výpoveď M. U./U. je všeobecného charakteru a v danej veci je nepreukazná. Žalobcom predložený dátový list 2011 o príjmoch M. U./U. od zamestnávateľa EUdreams Kft. preukazuje, že menovaný bol zamestnancom uvedenej spoločnosti v určitom období, nepreukazuje však nadobudnutie predmetného tovaru, a preto žalobcom predložený doklad nemožno považovať za relevantný dôkaz o tom, že predmetný tovar bol na uvedenú adresu skutočne dodaný. Svedok M. U./U. svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi.

6/ K porušeniu ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že kontrolný orgán vykonal záver na základe všetkých jemu predložených dôkazov, ktoré získal od žalobcu a medzinárodným preverovaním. Nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že kontrolný orgán nevykonal náležité dokazovanie. Kontrolný orgán sa podrobne zaoberal všetkými dokladmi a dôkazmi a tieto náležite vyhodnotil. Zo zistení maďarskej daňovej správy a likvidátora spoločnosti EUdreams Kft. je zrejmé, že sa jedná o problematický daňový subjekt, ktorý nepreukázal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Výpoveď M. U./U. získaná z Kriminálneho riaditeľstva, ktorou žalobca argumentuje, nie je postačujúcim a preukazným dôkazom o dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Kontrolný orgán vyhodnotil získané dôkazy tak, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu a žalovaný sa s týmto tvrdením stotožňuje. Kontrolný orgán nespochybnil reálnu existenciu tovaru, ale maďarská daňová správa ani dodatočným dožiadaním nepotvrdila dodanie tovaru pre spoločnosť EUdreams Kft. a bolo na žalobcovi, aby on preukázal, komu tovar skutočne dodal. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal.

7/ Žalovaný ako odvolací orgán nevzhliadol pochybenie kontrolného orgánu v tom, že medzinárodným dožiadaním preveril deklarovanú intrakomunitárna dodávku. Ak aj žalobca prepravil tovar do Maďarska, v konaní nebolo preukázané, že predmetný tovar dodal odberateľovi uvedenému na predmetných faktúrach. Kontrolný orgán požadoval od žalobcu preukázanie iba tej skutočnosti, že tovar dodal spoločnosti EUdreams Kft., žiadne dôkazy nad rámec zákona od neho nepožadoval predložiť.

18. Žalobca predkladal dôkazy podľa svojho uváženia na podporu svojich tvrdení, ale tieto nemali potrebnú dôkaznú váhu zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 15. 12. 2014.

II. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 26. 08. 2015 (doručenou súdu dňa 07. 09. 2015) domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1107822/2015 zo dňa 07. 07. 2015 ako i rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 9410402/5/5425064/14/Rig zo dňa 15. 12. 2014 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. V I. časti žaloby (skutkový stav) žalobca uviedol, že nakupoval obilie a spracovával ho na múku, ktorú predával najmä na Slovensku, ale aj v zahraničí - v Čechách, v Maďarsku, Nemecku,

Rakúsku, Rumunsku a Taliansku. V jarných mesiacoch v roku 2011 prejavila o jeho výrobky záujem aj maďarská obchodná spoločnosť EUdreams Építőipari, Termelő Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (skrátený názov EUdreams Kft.) so sídlom v Budapesti, Teréz krt. 30. fszt. 8.. Konateľ tejto spoločnosti A.W. mu svoju spoločnosť predstavil a zároveň aj M. U. ako obchodného zástupcu spoločnosti, pričom mali záujem nakupovať múku. Predložili výpis z obchodného registra spoločnosti EUdreams Kft. a taktiež aj splnomocnenie v maďarskom jazyku, podľa ktorého A.W. (konateľ spoločnosti EUdreams Kft.) splnomocnil Jánosa Lakatosa, aby miesto neho v plnom rozsahu konal vo veci výkupov (nákupov) a uzatvárania obchodov, uskutočňoval úhrady, podpisoval a vydával vyhlásenia (potvrdenia). V apríli János Lakatos predložil žalobcovi splnomocnenie, ktorým ho A.dám F. ako konateľ spoločnosti EUdreams Kft. splnomocnil na zastupovanie spoločnosti EUdreams Kft. pri uzatváraní zmlúv, pričom splnomocnenie bolo vyhotovené advokátkou Dr. Domonkos Ágnes Eszter.

Po predložení uvedeného plnomocenstva žalobca nemal žiadne pochybnosti o kompetenciách M. U. podpisovať zmluvy, a preto so spoločnosťou EUdreams Kft. uzavrel rámcovú zmluvu o dodávkach, ktorú podpísal žalobca a M. U. za spoločnosť EUdreams Kft.. V zmluve bolo dohodnuté, že dodávky sa budú realizovať na základe telefonických alebo telefaxových objednávok s tým, že dodávateľ je povinný tovar dopraviť na miesto plnenia. Dňa 22. 04. 2011 dostal žalobca požiadavku od spoločnosti EUdreams Kft. na realizáciu dodávok podľa vyššie uvedenej zmluvy, a to do skladu nachádzajúceho sa na adrese 1184 Budapest, Jégénye fasor 17. V priebehu mesiaca august 2011 žalobca dodával tovar odberateľovi EUdreams Kft. podľa tabuľkového prehľadu svojimi motorovými vozidlami, ktoré viedli jeho vodiči, do miesta, ktoré mu písomne oznámila spoločnosť EUdreams Kft., t. j. na vyššie uvedenú adresu v Budapesti. Spolu s tovarom vodiči doručovali odberateľovi aj faktúru, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy (CMR) v zmysle ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Prevzatie tovaru potvrdil zamestnanec spoločnosti EUdreams Kft. M. U. splnomocnený konať v jej mene.

Dňa 23. 09. 2011 podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011, v ktorom si uplatnil nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Následne v mesiaci november 2011 bol žalobca upovedomený o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 s tým, že kontrola začne dňa 22. 11. 2011. Podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02. 05. 2012 bola daňová kontrola prerušená, údajne z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo veci intrakomunitárnych obchodov. Žalobca opakovane podával podnety na pokračovanie v konaní, pričom opakovane mu boli doručené oznámenia, že daňová kontrola je prerušená a odpoveď od maďarských daňových orgánov ešte nebola doručená, preto trvajú prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Až dňa 29. 05. 2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie zo dňa 26. 05. 2014, že údajne pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 prerušila a z tohto dôvodu sa vo výkone kontroly začatej dňa 22. 11. 2011 pokračuje.

Dňa 04. 06. 2014 prebehlo u žalobcu miestne zisťovanie, v rámci ktorého daňovým orgánom predložil všetky požadované doklady, najmä skladovú a účtovnú evidenciu, týkajúcu sa tovaru, ktorý mal byť dodaný pre maďarskú spoločnosť EUdreams Kft., ako aj pre maďarskú spoločnosť MOSONI KENYÉR SÜTŐIPARI ZÁRKÖRÜEN MÜKÖDÖ RÉSZVÉNYTÁRSASÁG (ďalej len MOSONI KENYÉR). V súvislosti s miestnym zisťovaním dňa 04. 06. 2014 a nahliadnutím do spisu sa žalobca dozvedel, že na základe dožiadania bolo daňovým orgánom doručené oznámenie príslušného daňového orgánu v Maďarsku, podľa ktorého údajne obchodný partner EUdreams Kft. (ktorému žalobca predal múku) neexistuje, nemá zamestnancov a údajne nevykonáva ani žiadne podnikateľské - obchodné aktivity.

Dňa 05. 09. 2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole, pričom s výnimkou dvoch prípadov (EUdreams Kft. a MOSONI KENYÉR) boli potvrdené dodávky zahraničným odberateľom v mesiaci august 2011 zahrnuté do daňového priznania žalobcu za uvedený mesiac. Tomuto predchádzalo oznámenie žalovaného, že daňové orgány nepovažujú za potrebné opakovane preverovať intrakomunitárne obchody vzhľadom na to, že zo strany maďarských daňových orgánov bola doručená konečná odpoveď.

V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na zistenia (odpovede) maďarskej daňovej správy týkajúce sa vyššie uvedených spoločností so sídlom v Maďarsku a na listinné doklady, ktoré predložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a na základe týchto zistení a dokladov bolo podľa názoru žalobcu preukázané dodanie tovaru týmto spoločnostiam do Maďarska ako odberateľom.

Dňa 24. 10. 2014 bol žalobcovi predložený protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie august 2011, z ktorého vyplýva, že všetky obchody deklarované v rámci daňového priznania k dani z pridanej hodnoty boli riadne uskutočnené vrátane intrakomunitárnych obchodov so spoločnosťou MOSONI KENYÉR s výnimkou obchodných transakcií, ktoré mali byť uskutočnené s maďarskou spoločnosťou EUdreams Kft. Z protokolu je zrejmé, že správca dane prehodnotil svoje závery, pokiaľ ide o deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti MOSONI KENYÉR a považoval ho za potvrdené maďarskou daňovou správou. Podľa názoru žalobcu sa jedná o rovnaký prípad ako pri obchode so spoločnosťou EUdreams Kft., pričom žalobca predložil i dôkazy o uskutočnenom dodaní tovaru tejto spoločnosti, ktoré ale správca dane nepreveril dožiadaním na maďarské daňové orgány, napriek tomu, že mal skúsenosť v súvislosti s medzinárodným dožiadaním ohľadne spoločnosti MOSONI KENYÉR v tom, že prvotná informácia, ktorú dostal od maďarských daňových orgánov nebola správna a pravdivá.

Na základe týchto zistení správca dane v protokole z daňovej kontroly znížil sumu daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 za dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane (DPH) o sumu 117.959,53 eur.

Žalobca podal k protokolu z daňovej kontroly písomné vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2014 a dňa 10. 12. 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bol žalobcovi doručený dodatok zo dňa 03. 12. 2014 k protokolu zo dňa 24. 10. 2014. V rámci tohto pojednávania sa žalobca vyjadril k priebehu daňovej kontroly, k protokolu z kontroly ako i k dodatku k protokolu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že daňové orgány mu neposkytli lehotu na vyjadrenie, a to s poukazom na ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pričom neakceptovali ani listinné dôkazy, ktoré na pojednávaní predložil a dokonca odmietli tieto doklady i prevziať. Dodatok k protokolu z kontroly mal vady podania, nakoľko neobsahoval náležitosti stanovené v , , čo malo za následok jeho nezákonnosť. Takýto postup kontrolných orgánov je nezákonný a porušuje právo žalobcu predkladať dôkazy počas daňovej kontroly. Daňové orgány teda vzhľadom na informácie od maďarskej daňovej správy ohľadne spoločnosti EUdreams Kft. neuznali obchodnú transakciu žalobcu s touto spoločnosťou, t. j. intrakomunitárny obchod do Maďarska a za zdaňovacie obdobie august 2011 zistili rozdiel dane oproti podanému daňového priznaniu v sume 23.591,91 eur.

Správca dane dňa 15. 12. 2014 vydal dodatočný platobný výmer, na základe ktorého žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 716.839,17 eur na sumu 693.247,26 eur.

Žalobca podal proti dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, dôvody ktorého podrobne zopakoval v podanej žalobe (rozhodnutie neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti - chýbajúce obchodné meno, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo platcu dane z pridanej hodnoty, odopretie práva na písomné vyjadrenie k protokolu ako celku v rámci daňovej kontroly, dodatok k protokolu mu nebol doručený s výzvou na vyjadrenie, nezákonnosť lehoty trvania daňovej kontroly, porušenie ust. , , , , , a ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, porušenie základných zásad daňového konania zakotvených v ust. vyššie citovaného zákona a porušenie ust. tohto zákona).

O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 07. 07. 2015 podľa ust. v nadväznosti na ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že dodatočný platobný výmer zo dňa 15. 12. 2014 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia.

21. V ďalšej časti žaloby (II. Právne dôvody) žalobca uviedol, že týmito rozhodnutiami ako i postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu bol ukrátený na svojich právach, pričom citoval ust. § 2 ods. 1, 2, 3,

6, 7, , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V dôsledku nesprávneho postupu a následného rozhodnutia správcu dane a žalovaného došlo podľa žalobcu k zníženiu jeho nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že mu na takéto odpočítanie vznikol nárok pri intrakomunitárnej dodávke tovaru do iného štátu EÚ. Nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly stanovenej zákonom, prerušenie kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ktoré mohlo mať za následok, že získané informácie možno považovať za nezákonné, pretože neboli získané počas daňovej kontroly, neuznanie oslobodenia pri intrakomunitárnej dodávke, na ktoré mal nárok, mali za následok vznik finančnej straty. Bol toho názoru, že daňové orgány v rámci daňového konania, vrátane uvedených rozhodnutí, postupovali a rozhodli v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore so základnými princípmi daňového konania, v dôsledku čoho porušili jeho práva. Daňové orgány riadne nezistili skutkový stav, nevykonali všetky dôkazy na zistenie všetkých skutočností dôležitých pre ich rozhodovanie, následkom čoho neboli zachované práva žalobcu ako daňového subjektu na riadne objasnenie veci. Správca dane nekonal v súčinnosti s ním ako s daňovým subjektom, neakceptoval jeho návrhy, pri hodnotení dôkazov prvostupňový aj odvolací daňový orgán nehodnotili dôkazy objektívne, ale jednostranne v jeho neprospech. Nevzali do úvahy dôkazy, ktoré predložil a ktoré preukazovali intrakomunitárne obchody, pričom svoje rozhodnutie opreli o domnienku orgánov maďarskej daňovej správy, ktorú dostali ako informáciu v rámci medzinárodného dožiadania. Žalobca tvrdil, že daňové orgány odmietali akceptovať ním predkladané dôkazy, prihliadať na ne, resp. postupovať v rámci daňového konania v úzkej súčinnosti s ním ako s daňovým subjektom, napriek tomu, že v rámci konania predložil daňové doklady na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného štátu podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V súvislosti s kontrolou intrakomunitárnych obchodov, ktoré žalobca zrealizoval so zahraničnými obchodnými partnermi, využil svoje práva v súlade s ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a predložil doklady, ktoré v podanej žalobe špecifikoval na strane 22 až 24 podanej žaloby pod písm. a/ až p/. Pokiaľ mali daňové orgány pochybnosti o dokladoch a dôkazoch, ktoré žalobca predložil, mali možnosť, ale zároveň aj zákonnú povinnosť overiť ich pravosť, ako aj pravdivosť ich obsahu. Zdôraznil, že neakceptovaním predložených dokladov a dôkazov a nevykonaním ďalších dôkazov na preverenie skutočností, o ktorých mali daňové orgány pochybnosti, konali v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tým porušili práva a právom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu. Zároveň porušili svoju povinnosť postupovať v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s ním ako s daňovým subjektom.

V priebehu celého konania, ktoré predchádzalo napadnutým rozhodnutiam, daňové orgány hodnotili vykonané dôkazy neobjektívne, jednostranne, nevzali do úvahy a neakceptovali dôkazy, ktoré predložil v rámci daňového konania, neriadili sa zásadou hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ignorovanie a nezohľadňovanie predložených dôkazov je porušením ďalšej zásady daňového konania uvedenej v ust. , , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Žalobca bol toho názoru, že v priebehu daňového konania dôkazmi preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru zo Slovenska do Maďarska pre obchodnú spoločnosť EUdreams Kft., a to jednak predložením dokladov, ktoré vyžaduje ust. , , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími dôkazmi, ktoré v podanej žalobe uviedol. Tvrdil, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s ust. vyššie citovaného zákona a obchodný prípad intrakomunitárneho dodania tovaru realizovaný medzi ním a maďarskou spoločnosťou EUdreams Kft. mal byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty, pričom jeho nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z tohto obchodného prípadu mu mali byť v plnom rozsahu priznané. Napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú podľa názoru žalobcu nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

IV. Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 30. 11. 2015, v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07. 07. 2015 ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu s tým, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom riešenia v odvolacom konaní. Všetky skutočnosti, na základe ktorých bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 sú podrobne uvedené v rozhodnutí správcu dane ako i v rozhodnutí žalovaného.

23. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami vznesenými žalobcom v podanej žalobe (okrem námietky týkajúcej sa jeho postupu v odvolacom konaní). K tvrdenému nedodržaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný odcitoval časť svojho rozhodnutia, v ktorom sa touto námietkou žalobcu zaoberal a považoval ju za právne irelevantnú, pretože daňová kontrola bola vykonaná zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na to, že medzinárodným dožiadaním preveril i ďalších zahraničných odberateľov (podľa predloženého súhrnného výkazu sa jedná o 73 odberateľov) žalobcu, pričom len v prípade spoločnosti EUdreams Kft. nebolo dodanie tovaru potvrdené. Žalobca nezdôvodnil, prečo relevantnými dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru aj tejto spoločnosti, pričom maďarský správca dane zistil, že doklady, ktoré žalobca predložil likvidátorovi maďarského obchodníka sami osebe nepreukazujú uskutočnenie deklarovaného dodania tovaru. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav, pričom zdôraznil, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky sú podrobne uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane ako i v rozhodnutí žalovaného. Dodanie tovaru žalobca preukazoval iba listinnými dokladmi, ktoré sa nepreukázali ako pravdivé a žalobcom predloženými dokladmi sa žalovaný zaoberal už v priebehu daňovej kontroly.

Žalobcom predložený listinný doklad o tom, že svedok M. U. (U.) pracoval v spoločnosti EUdreams Kft. asi pol roka v roku 2011 nemožno považovať za vierohodný vzhľadom na zistenia maďarských daňových orgánov a za vierohodné nemožno podľa relevantných dôkazov považovať ani ďalšie tvrdenia tohto svedka v predloženej listine (výpovedi). Svedok podal iba všeobecnú výpoveď, nepotvrdil a nepreukázal, že spoločnosť EUdreams Kft. nadobudla tovar od žalobcu a v súlade so zákonom ho v Maďarsku i zdanila. Žalobcom predložené listinné doklady nemožno považovať za relevantné dôkazy, pretože ich následným overovaním sa nepreukázali ako pravdivé a zistenia daňových orgánov žalobca nevyvrátil. Daňové orgány sa podrobne zaoberali predloženými listinami a v súlade so zákonom ich vyhodnotili, pričom sa nepreukázala pravdivosť údajov uvedených na žalobcom predložených listinách. Žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor, aby si zadovážil relevantné dôkazy k svojim tvrdeniam a v tomto smere žalobca nemohol byť ukrátený na jeho zákonných právach. Žalobcom predložené doklady sa medzinárodným preverovaním nepreukázali ako pravdivé, a preto nemohli byť považované za relevantné dôkazy. Skutočnosť, že tovar bol prepravovaný zo Slovenska do Maďarska (podľa dokladov CMR) ešte nepotvrdzuje, že bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenom na predložených faktúrach.

Žalovaný bol toho názoru, že ani prípadné opätovné preverovanie maďarského odberateľa (ktorý sa na adrese svojho sídla nenachádza, so správcom dane nekomunikuje, je v likvidácii a s likvidátorom nespolupracuje) by neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech žalobcu a boli by spôsobilé zvrátiť závery daňových orgánov.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

24. Žalobca v podaní je zo dňa v 22. 01. 2016 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že závery žalovaného ohľadne dôkazného bremena sú v danom prípade mylné, neobjektívne a v rozpore so základnými zásadami daňového konania. Do dôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu patria len také skutočnosti, ktoré môže kontrolovaný daňový subjekt ovplyvniť a následne niesť za ne zodpovednosť. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nemá právne prostriedky na to, aby

kontroloval svojho odberateľa, teda v danom prípade, aby kontroloval, či si odberateľ splnil svoje daňové povinnosti. Z toho dôvodu nemôže byť zodpovedný za to, že odberateľ v čase kontroly už nie je na adrese svojho sídla a nie je možné ho kontaktovať. S poukazom na uvedené potom nie je možné spravodlivo žiadať, aby žalobca ako dodávateľ sledoval a kontroloval, ako odberateľ naloží s tovarom a najmä to, ako si splní svoje povinnosti vyplývajúce z daňových predpisov.

Žalobca spolu s týmto stanoviskom predložil súdu listinné doklady, a to preklad č. 78/2015 (doplňujúca výpoveď svedka s prílohami), preklad č. 135/2015 (faktúry) a preklad č. 140/2015 (list vlastníctva).

25. Žalovaný v podaní zo dňa 29. 02. 2016 (vyjadrenie k stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného) uviedol, že žalobca s podanou žalobou nepredložil žiadne nové skutočnosti a dôkazy ako tie, ktoré predložil pri daňovej kontrole a k odvolaciemu konaniu. Až dňa 29. 01. 2016, t.j. po podaní vyjadrenia žalovaného k predmetnej žalobe podal žalobca vyššie uvedené stanovisko a doložil tam (v stanovisku) uvedené dôkazy. Nezdôvodnil však, prečo tieto dôkazy nepredložil už v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania, ale si tieto zaobstaral až po skončení odvolacieho konania. Žalovaný považoval predloženie predmetných dôkazov za účelové, so snahou a cieľom žalobcu za každú cenu preukázať, že tovar bol dodaný do priestorov na Jegenye fasor 17, Budapešť, kde údajne v prenajatých priestoroch pracoval svedok M. U.. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, odvolacieho a súdneho konania nepredložil relevantné dôkazy o tom, že tovar bol maďarskému odberateľovi EUdreams Kft. skutočne dodaný a že na neho prešlo právo nakladať s týmto tovarom ako jeho vlastník. Samotná skutočnosť, že táto spoločnosť mala nejaké priestory prenajaté taktiež ešte nepreukazuje, že tovar bol do týchto priestorov skutočne dodaný, pretože žalobcom predložené doklady CMR tomu nenasvedčujú. Problém sporu nespočíva v tom, od koho mala spoločnosť EUdreams Kft. prenajaté priestory a či bolo za prenájom zaplatené, ale v tom, či skutočne bol tovar prepravený z tuzemska do iného členského štátu na miesto určenia odberateľovi uvedenému na predmetných odberateľských faktúrach a či sa odberateľ hlási k deklarovanému tovaru. Podľa žalovaného vyvstáva otázka, prečo M. U. vedel dodatočne zabezpečiť doklady o deklarovanom prenájme, ale v celom doterajšom konaní (daňová kontrola, odvolacie a súdne konanie) nezabezpečil a nepredložil relevantný dôkaz o svojom tvrdení ohľadne dodania tovaru spoločnosti EUdreams Kft., v mene ktorej mal konať.

V závere svojho podania žalovaný zdôraznil, že dôkazy, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania, daňové orgány vyhodnotili v súlade so základnými zásadami daňového konania, pričom žalobca ani ďalšími, v súdnom konaní predloženými listinnými dokladmi nepreukázal, že tovar deklarovaný na ním vystavených faktúrach dodal osobe uvedenej na týchto faktúrach ako odberateľ a že na túto osobu (odberateľa) prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedené znamená, že žalobca nepreukázal oprávnenie oslobodiť predmetný tovar od dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

26. Po prejednaní veci na pojednávaní konanom dňa 01. 06. 2016 správny súd rozsudkom č. k. -372 zo dňa 29. 06. 2016 žalobu žalobcu zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozsudku, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05. 09. 2016.

27. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie zo dňa 19. 09. 2016, ktoré po predložení veci Najvyššiemu súdu SR doplnil v podaní zo dňa 19. 12. 2016, ku ktorému pripojil listinné doklady. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením v konaní pod sp. zn. dňa 26. 09. 2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -372 zo dňa 29. 06. 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou krajského súdu bude opätovne posúdiť, či žalovaný žalobcom predložené doklady vyhodnotil správne v kontexte zistení maďarskej daňovej správy a závery z tohto posúdenia podložiť dostatočnou právnou argumentáciou, pričom pri opätovnom prejednaní veci nemožno opomenúť žalobcom predložené uznesenie o zastavení vyšetrovania č. 60300-3731/48/2014.bü. KMBI zo dňa 03. novembra 2016 vydané Národným daňovým a colným úradom, Kriminálnym riaditeľstvom pre stredné Maďarsko, Oddelením vyšetrovania XII. a závery z neho vyplývajúce, a to predovšetkým vo vzťahu k zisteniam zo systému výmeny informácií o DPH, tzv. VIES.

28. Následne správny súd nariadil vo veci opätovne pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, pojednávania sa

nezúčastnil a svoju neúčasť ani neospravedlnil. S poukazom na uvedené postom správny súd vec opätovne prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v zmysle ust. .

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (ust. ust. v znení účinnom do 30. 06. 2016) na konanie v predmetnej veci, opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1107822/2015 zo dňa 07. 07. 2015 ako i rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 9410402/5/5425064/14/Rig zo dňa 15. 12. 2014, pričom dospel k záveru, že vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. e/ (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) s využitím ust. a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie podľa ust. .

30. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , krajský súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd.

Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Podľa , právne vzťahy niekoho iného ako účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

Podľa , , , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

31. Podľa , , , , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (ods. 1) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (ods. 2) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (ods. 3)

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (ods. 6) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. (ods. 8)

Podľa § 15 ods. 1, 5 písm. c), f), ods. 10 veta prvá, druhá, siedma, ôsma, ods. 11 písm. k), l), ods. 12, 13 veta prvá, štvrtá, piata, ods. 14 veta štvrtá až siedma, ods. 15, 16, 17, 18 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. (ods. 1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, (ods. 5 písm. c), f) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (ods. 10 veta prvá, druhá, siedma, ôsma) Protokol musí obsahovať k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. (ods. 11, písm. k), l) Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. (ods. 12) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). (ods. 13 veta prvá, štvrtá, piata) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej

kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. (ods. 14 veta štvrtá až siedma) Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov. 6ef) (ods. 15) Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. (ods. 16) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. (ods. 17) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. (ods. 18) Podľa § 25a ods. 1, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. (ods. 1) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (ods. 4) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (ods. 5)

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (ods. 1) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 2) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (ods. 4) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. (ods. 8)

Podľa § 30 ods. 2 písm. c), ods. 3, 7 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať najmä c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, (ods. 2, písm. c) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. (ods. 3) Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie. (ods. 7) _____________________________ 6ea) o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 6eb) Napríklad v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov. 6ef) Napríklad v znení neskorších predpisov.

32. Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne

neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa , (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) vyššie citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. znenie pred bodkočiarkou a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

33. Podľa , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (ods. 2) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. (ods. 4)

34. Podľa o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2015, daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva g) je oprávnené vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.

Podľa § 4 ods. 3 písm. c) vyššie citovaného zákona, daňový úrad c) rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom alebo daňovým riaditeľstvom alebo vykonanej spoločne,

Podľa , , c) o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších prepisov účinnom od 01. 01. 2012, orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú: a) ministerstvo, b) finančné riaditeľstvo, c) daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky" alebo pojem "Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.

Podľa § 10 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 sú finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona. Colný kriminálny úrad podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 je Kriminálnym úradom finančnej správy podľa tohto zákona.

Konanie začaté Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2012 a daňovú kontrolu začatú Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 a neukončenú pred 1. januárom 2012 dokončí finančné riaditeľstvo podľa tohto zákona.

35. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1, 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (ods. 1) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a). (ods. 8)

Podľa § 43 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (ods. 1) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. (ods. 5)

36. Podľa čl. 4, vyhl. č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

37. Úlohou správneho súdu bolo opätovne (po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku č. k. -372 zo dňa 29. 06. 2016) preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 07. 2015 ako i rozhodnutia správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 15. 12. 2014 a posúdiť, či žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie, ktorým správca dane žalobcovi znížil nadmerný odpočet zo sumy 716.839,17 eur na sumu 693.247,26 eur za zdaňovacie obdobie august 2011. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v uznesení v konaní pod sp. zn. zo dňa 26. 09. 2019, ktorým bol správny súd viazaný a v ktorom Najvyšší súd SR formuloval úlohu správneho súdu v ďalšom konaní (27. bod tohto rozsudku).

38. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly a dĺžky jej prerušenia sa správny súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená

lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2011 a či prerušenie daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií trvalo primeranú dobu, teda či bola dodržaná zásada proporcionality.

Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že upovedomenie predchodcu žalovaného (Daňového riaditeľstva SR) o začatí daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 bolo žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi preukázateľne doručené dňa 10. 11. 2011 a je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa u žalobcu začne dňa 22. 11. 2011, čo bolo v súlade s ust. , veta štvrtá až siedma o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Predmetná daňová kontrola sa teda u žalobcu začala dňa 22. 11. 2011, pričom ju začalo vykonávať Daňové riaditeľstvo SR, ktorému takéto oprávnenie vyplývalo z ust. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2011. Predmetná daňová kontrola nebola ukončená do 31. 12. 2011 a s poukazom na ust. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších prepisov účinnom od 01. 01. 2012, začatú daňovú kontrolu dokončí Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný). V zmysle ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ju mal žalovaný ukončiť do šiestich mesiacov od jej začatia, teda do 22. 05. 2012 (v prípade jej neprerušeného plynutia a nepredĺženia lehoty jej ukončenia). Súd je toho názoru, že vzhľadom na predmet činnosti žalobcu (nákup obilia, jeho spracovanie a následný predaj tovaru v tuzemsku ako i daňovým subjektom do iných členských štátov), množstvo žalobcom predložených listinných dokladov, ktoré bolo potrebné preveriť a počet odberateľov žalobcu, bol žalovaný oprávnený využiť i inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly, čo bolo v predmetnej veci plne opodstatnené. Nadriadený orgán žalovaného (Ministerstvo financií SR) na základe odôvodnenej žiadosti žalovaného zo dňa 12. 03. 2012 predĺžil dňa 16. 03. 2012 lehotu na výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2011 o šesť mesiacov, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 26. 03. 2012, ktoré mu bolo doručené dňa 02. 04. 2012, teda ešte pred uplynutím zákonom stanovenej šesťmesačnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola u žalobcu začatá dňa 22. 11. 2011 bola na základe jej predĺženia zo strany nadriadeného orgánu, t. j. Ministerstva financií SR vykonávaná do 26. 04. 2012 (t. j. 157 dní), kedy bolo vydané rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo veci intrakomunitárnych obchodov. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 02. 05. 2012 a z jeho odôvodnenia vyplýva, že na daňovú správu Maďarska, Českej republiky a Talianska boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne nadobudnutia intrakomunitárneho dodania v týchto členských štátoch, vrátane preverenia registračných údajov odberateľov.

I keď o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov výslovne nehovoril o prerušení daňovej kontroly, ale len o prerušení daňového konania je potrebné vychádzať z toho, že súčasťou daňového konania je nesporne i daňová kontrola a z toho dôvodu potom s poukazom na ust. vyššie citovaného zákona bolo možné prerušiť i daňovú kontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody na jej prerušenie, ku ktorým podľa názoru súdu patrí i prípad, kedy je potrebné požiadať príslušný orgán členského štátu o výmenu daňových informácií. Súd nemal pochybnosti o tom, že ust. vyššie citovaného zákona o prerušení konania sa vzťahovalo i na daňovú kontrolu, ktorú teda na základe tohto zákonného ustanovenia bolo možné v odôvodnených prípadoch i prerušiť a táto otázka bola už opakovane predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. , zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. ) a Ústavného súdu SR (uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -11, uznesenie zo dňa 19. 03. 2013 č. k. -10). Zo žiadneho ustanovenia o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nebolo možné vyvodiť záver o vylúčení použitia ust. tohto zákona na daňovú kontrolu. Naopak, z ust. tohto zákona jednoznačne vyplývalo, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona, teda i lehoty na vykonanie daňovej kontroly zakotvené v ust. vyššie citovaného zákona, neplynuli. Daňová kontrola u žalobca bola rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2012 prerušená s tým, že v konaní sa bude pokračovať len čo pominú prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila a po doručení všetkých odpovedí na medzinárodné dožiadania.

V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je uvedené, že za účelom preverenia intrakomunitárnych dodaní žalobcu do iných členských štátov bolo zaslaných vyše 20 žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Podľa názoru súdu vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, CMR týkajúce sa odberateľa EUdreams Kft. so sídlom v Maďarsku), daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2011 a zistenia žalovaného z týchto dokladov bolo potrebné požiadať príslušné daňové orgány Maďarska o poskytnutie informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaného odberateľa tovaru a dôvodné bolo potom i prerušenie daňovej kontroly. Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ani iné doklady o obchodovaní žalobcu s daňovými subjektami v iných členských štátoch sa však v predloženom administratívnom spise nenachádzajú.

Pravidlá, podmienky a postupy pri výmene daňových informácií medzi správnymi orgánmi v členských štátoch upravuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 a ktorým bolo zrušené Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003, pričom v článkoch 10 až 12 tohto nového nariadenia sú upravené lehoty pre poskytovanie informácií tak, že žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti s tým, že pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Z vyššie citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 teda priamo vyplýva možnosť, že vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií môže trvať i dlhšie ako je to uvedené v nariadení, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že daňový orgán z členského štátu, ktorý o informácie žiada, nedisponuje takými relevantnými právnymi prostriedkami, aby mal reálnu, resp. praktickú možnosť vynútiť si dodržanie lehoty uvedenej v Nariadení Rady (EÚ) na vybavenie jeho žiadosti v inom členskom štátne.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď maďarskej daňovej správy týkajúca sa daňového subjektu EUdreams Kft. bola správcovi dane doručená dňa 10. 09. 2012, 25. 03. 2013 a končená odpoveď mu bola doručená dňa 10. 07. 2013. Žalovaný tvrdil, že posledná odpoveď (týkajúca sa daňového subjektu Friss és Ropogos Sütőipari Kft. so sídlom v Maďarsku) na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mu bola doručená dňa 26. 05. 2014, pričom tento deň považoval za deň, kedy pominula prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená. Podľa žalovaného dňom 27. 05. 2014 začala opätovne plynúť zákonom stanovená a predĺžená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pokračovanie vo vykonávaní daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 26. 05. 2014, ktoré mu bolo doručené dňa 28. 05. 2014 a splnomocnenému zástupcovi dňa 29.05. 2014. Lehota na vykonávanie daňovej kontroly teda podľa žalovaného opätovne plynula od 27. 05. 2014 do 10. 12. 2014, kedy bol so žalobcom a jeho zástupcom prerokovaný protokol zo dňa 24. 10. 2014 (v znení jeho dodatku zo dňa 03. 12. 2014) o výsledku zistenia z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 a tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly, čo je v súlade s ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Daňová kontrola u žalobcu bola teda prerušená od 26. 04. 2012, kedy bolo vydané rozhodnutie o jej prerušení až do 26. 05. 2014, kedy bola žalovanému doručená posledná odpoveď od dožiadaného správcu dane v inom členskom štáte (Maďarsko), ktorá sa týkala daňového subjektu Friss és Ropogós Sütőipari Kft.. Prerušenie daňovej kontroly teda trvalo dva roky a jeden mesiac. Žalovaný tvrdil, že dôvodom prerušenia bolo zaslanie žiadostí týkajúcich sa daňových subjektov (odberateľov žalobcu) v iných členských štátoch. V predloženom administratívnom spise sa však tieto žiadosti nenachádzajú, nie je potom zrejmé, ktorých daňových subjektov sa žiadosti týkali, čo nimi žalovaný zisťoval, resp. i zistil, kedy boli žiadosti zaslané daňovej správe iného členského štátu, kedy boli žalovanému doručené odpovede na tieto žiadosti, či prípadne žalovaný odpovede na tieto žiadosti urgoval, resp. ako postupoval, aby získal odpovede na tieto žiadosti. Skutkové okolnosti týkajúce sa týchto žiadostí a zistených informácií sa nenachádzajú v rozhodnutí žalovaného, ale ani v rozhodnutí správcu dane. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 26. 09. 2019, ktorým je správny súd v predmetnej veci viazaný: „Správca dane je povinný dôsledne posúdiť a hlavne zdôvodniť, či existujú také dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, prípadne daňovú kontrolu nechať v stave prerušenia, čo je významné nielen pre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly. V tejto súvislosti,

vzhľadom na námietky žalobcu o nezákonne dlhom prerušení daňovej kontroly, bolo potrebné skúmať opodstatnenosť a účelnosť pomerne dlhého prerušenia daňovej kontroly v prejednávanej veci“. Napriek tomu, že daňová kontrola u žalobcu bola z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií prerušená viacej ako dva roky, daňové orgány sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali otázkou primeranosti dĺžky tohto prerušenia, pričom mali vychádzať z toho, že rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolili, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. S poukazom na uvedené, bolo potom potrebné skúmať opodstatnenosť a účelnosť pomerne dlhého prerušenia daňovej kontroly v prejednávanej veci. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov dospel súd k záveru, že v nich absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam malo tak dlhé prerušenie predmetnej daňovej kontroly. Inými slovami, výsledky tohto preverovania neboli premietnuté do rozhodovacej činnosti daňových orgánov, pretože v ich rozhodnutiach absentujú jednak výsledky zistení vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej počas tohto prerušenia, ale najmä uvedenie časových okolností, na základe ktorých by bolo možné posúdiť dôvodnosť trvania prerušenia daňovej kontroly. Z rozhodnutia daňových orgánov nevyplýva, v akom časovom slede boli žalovanému doručované jednotlivé odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, aké skutočnosti boli zistené medzinárodnou výmenou informácií, aký bol ich význam pre rozhodnutie, prečo bolo potrebné čakať až na doručenie informácie týkajúcej sa spoločnosti Friss és Ropogós Sütőipari Kft. V žalobou napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov rozsiahla medzinárodná výmena informácií a z nej vyplývajúca správna úvaha pri jej vyhodnocovaní úplne absentuje, rovnako ako absentuje úvaha o dôvodnosti trvania prerušenia daňovej kontroly.

39. Najvyšší súd SR vo vojom uznesení v konaní pod sp. zn. zo dňa 26. 09. 2019 taktiež konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav v predmetnej veci s tým, že základom argumentácie žalovaného bolo poukazovanie na odpovede maďarskej daňovej správy v zásade o tom, že maďarský odberateľ žalobcu (spoločnosť EUdreams Kft.) je nekontaktný, nepredkladá vyžiadané doklady, nemá riadne sídlo pre výkon ekonomickej činnosti, a rovnako tak je nekontaktný aj jeho konateľ. Žalovanému ako i krajskému súdu vytkol, že zo zistení maďarskej daňovej správy vyvodili, že spoločnosť EUdreams Kft. nevykonáva a nevykonávala riadnu ekonomickú činnosť ani v zdaňovacom období august 2011. Zastával názor, že na vyvrátenie žalobcom predkladaných dokladov, ktoré preukazujú intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, nestačí len poukázať na odpovede z maďarskej daňovej správy, ktoré sú veľmi všeobecného charakteru, nemôžu tvoriť základ skutkových zistení a právnej argumentácie, a to predovšetkým v kontexte rozsiahleho množstva žalobcom predkladaných dokladov a námietky žalobcu (ktorá korešpondovala s odpoveďou maďarskej daňovej správy), že spoločnosť EUdreams Kft. mala v rozhodnom období zamestnancov, ktorí uskutočňovali činnosť súvisiacu s podnikaním spoločnosti. Z rozhodnutia žalovaného taktiež nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré žalobca predkladal prostredníctvom spoločnosti ADVOCAT Kft. (ktorá bola oprávnená konať v mene spoločnosti EUdreams Kft., nakoľko táto bola od 04. 04. 2013 v likvidácii) a ktoré mali preukazovať tvrdenia žalobcu o činnosti spoločnosti EUdreams Kft.. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukázal aj na zoznam zamestnancov spoločnosti EUdreams Kft., ktorý žalobca získal od spoločnosti ADVOCAT Kft. (z ktorého by bolo možné overiť skutočnosti týkajúce sa M. U. a F. G.), na zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 13. 01. 2015, nájomnú zmluvu zo dňa 25. 05. 2011 (na základe ktorej si spoločnosť EUdreams Kft. ako nájomca prenajímala nehnuteľnosti nachádzajúce sa na adrese 1183 Budapešť, Jegenye fasor 17), na možné využívanie virtuálneho sídla uvedenej spoločnosti a pod.. Odvolací súd bol toho názoru, že žalobca predložil všetky relevantné dôkazy, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať a z ktorých jednoznačne vyplýva, že v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskému odberateľovi EUdreams Kft. urobil všetky rozumné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na prípadnom daňovom podvode. Účasť žalobcu na prípadnom podvode zo strany maďarského odberateľa nebola v žiadnom prípade preukázaná. Odvolací súd správnemu súdu uložil, aby opätovne posúdil, či žalovaný žalobcom predložené doklady vyhodnotil správne v kontexte zistení maďarskej daňovej správy. V tejto súvislosti však správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca až v súdnom konaní predložil úradný preklad listín do jazyka slovenského (napr. zmluva o prenájme zo dňa 25. 05. 2011 a ďalšie), ktoré potom žalovaný nemohol vyhodnotiť vo svojom rozhodnutí a tieto listiny musia prioritne posúdiť daňové orgány.

40. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a či splnili

povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

41. V predmetnej veci Najvyšší súd SR vo svojom uznesení v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 26. 09. 2019 konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav. Nie je úlohou správneho súdu, aby za týmto účelom vykonal, resp. doplnil dokazovanie, ale táto povinnosť súdu nevyplýva ani z vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru súdu tento nedostatočne zistený skutkový stav spočíva v tom, že v administratívnom spise sa nenachádzajú listinné doklady (faktúry, dodacie listy, CMR, resp. iné listiny), ktoré by podľa žalobcu mali preukazovať intrakomunitárne dodanie žalobcu odberateľom do iných členských štátov (okrem spoločnosti EUdreams Kft.), žiadosti žalovaného o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré mali byť zaslané daňovým správam do niektorých členských štátov a odpovede na tieto žiadosti.

42. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2019, ktorým je správny súd viazaný, bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 07. 2015 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 12. 2014 zrušiť z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, teda podľa ust. s použitím ust. (nakoľko žalobca žiadal zrušiť i rozhodnutie správcu dane) a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Bude potrebné, aby daňové orgány doplnili administratívny spis o všetky vyššie uvedené listinné dôkazy súvisiace so žalobcom deklarovanými dodávkami tovaru do iných členských štátov, nakoľko bez nich nie je možné posúdiť primeranosť a dôvodnosť doby prerušenia daňovej kontroly. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil v priebehu prvoinštančného súdneho konania listinné doklady (preklad č. 78/2015 zo dňa 04. 08. 2015, č. 135/2015 zo dňa 10. 12.2015, č. 140/2015 zo dňa 29. 12. 2015) a v priebehu odvolacieho súdneho konania ďalšie doklady (preklad č. 136/2015 zo dňa 18. 11. 2016, pričom na túto listinu poukázal i Najvyšší súd SR vo svojom uznesení), ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu, bude potrebné zabezpečiť, aby tieto listinné doklady boli súčasťou administratívneho spisu, aby sa s nim daňové orgány mohli oboznámiť a vyhodnotiť ich v kontexte s inými dôkazmi, ktoré už sú súčasťou spisu. Následne po doplnení administratívneho spisu v naznačenom smere, správca dane opätovne vo veci rozhodne, pričom sa vysporiada predovšetkým s námietkou žalobcu smerujúcou proti pomerne dlho trvajúcemu prerušeniu daňovej kontroly (od 26. 04. 2012 do 26. 05. 2014). V súvislosti s touto námietkou správny súd poukazuje na 38. bod tohto rozsudku, v zmysle ktorého bude správca dane v ďalšom konaní postupovať. Následne správca dane vyhodnotí žalobcom predložené listinné doklady (vrátane dokladov predložených v priebehu súdneho konania), a to jednotlivo a v kontexte s inými dôkazmi zadováženými v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, vrátane informácií získaných z maďarskej daňovej správy.

43. Správca dane (resp. i žalovaný, v prípade, ak bude vo veci rozhodovať) je zmysle ust. viazaný právnym názorom súdu, tak ako je tento vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2019 ako i v tomto rozsudku, pričom bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať rozhodnutie, ktoré bude dostatočne odôvodnené, s dôrazom na rozsiahlu medzinárodnú výmenu informácií a zistenia z nej vyplývajúce. Jeho úlohou bude vysporiadať sa i s námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe.

44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, (ktoré bolo ukončené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2019 a v ktorom bol žalobca úspešný), a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.