Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-6-2020.pdf
PDF · 111.26 KB
Case nature
Subarea
11CoP/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: matky - Ing. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, F. Z. a otca - Mgr. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, F. D., právne zastúpený Kanisová & Kanis, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460 , za účasti sestry matky: Bc. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, F. X., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky a sestry matky Bc. P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, F. X., proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 9P/122/2019-72 zo dňa 28. októbra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke a Bc. P. M., zákaz vstupovať do priestorov Základnej školy s materskou školou v Liptovskom Hrádku, Hradná č. 342 v čase vyučovacieho a výchovného procesu školy a školského klubu detí.
2. Návrh posudzoval podľa ustanovenia § 2 ods. 1, 2, § 360 ods. 1 CMP, podľa ustanovenia § 324 ods.1, § 325 ods. 1, 2 písm. f), § 329 ods. 1, veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, 2 CSP a podľa čl. 5 Zákona o rodine a podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec v prvom štádiu osvedčil dôvodnosť obavy o bezpečnosť a najmä duševnú integritu maloletej, ako aj obavu o bezpečnosť a stabilitu prostredia, v ktorom sa maloletá zdržiava, ochranu jej duševného, telesného a citového vývoja. Podľa súdu prvej inštancie tieto obavy vyvoláva spôsob, akým sa matka a sestra matky maloletej správajú v škole, ktorú maloletá navštevuje. Matka a jej sestra opakovane navštevovali školu počas vyučovania, mali neprimerané správanie s prvkami násilia a agresivity, a to aj pred maloletými deťmi, obviňovali pracovníkov školy z podieľania sa na únose maloletej, tiež z toho, že jej ničia život a tieto situácie si zaznamenávali na vlastné mobilné zariadenia napriek upozorneniam kompetentných osôb. Takýmto správaním narúšali vyučovací proces, obzvlášť riadnu výučbu, vzdelávanie i výchovu maloletej, ale aj ostatných detí. Súd prvej inštancie zdôraznil, že uvedené situácie pôsobia na maloletú stresujúco a sú potencionálne spôsobilé negatívne ovplyvniť jej zdravý, najmä duševný vývoj, a to aj v prípade, ak maloletá pri nich nie je osobne prítomná. Ďalej uviedol, že hoci sa situácia v priebehu ostatných dní do istej miery upokojila, uvedené je výsledkom stavu, že maloletá sa vzdeláva v domácom prostredí. Podľa súdu prvej inštancie je však v záujme maloletej, aby nebola vyčlenená zo školského kolektívu, kde si môže vytvárať a udržiavať prirodzené kamarátske vzťahy. Maloletá sama pred pracovníčkou úradu práce uviedla, že by do školy chcela
chodiť. Za predpokladu, že maloletá do školy opäť nastúpi, existuje dôvodná obava, že by sa nevhodné správanie jej matky a jej sestry mohlo opakovať, a to s poukazom na ich doterajšie správanie. Preto súd nariadil neodkladné opatrenie s rovnakým obsahom tak voči matke, ako aj voči sestre matky. Podľa súdu prvej inštancie bolo dostatočne osvedčené, že aj sestra matky narúšala vyučovací proces maloletej, rovnako ako matka, pričom často išlo o ich spoločné konanie. Niekedy navštevovala školu aj sama. Ďalej dôvodil, že pokiaľ má byť zabezpečená riadna ochrana telesnej a duševnej integrity maloletej a jej zdravý vývoj a pokiaľ jej má byť umožnené absolvovať školskú dochádzku v detskom kolektíve, bolo za súčasnej situácie potrebné nariadiť neodkladné opatrenie aj voči sestre matky. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že správanie matky a jej príbuzných popísané štatutármi a učiteľmi základných škôl, ohrozuje nielen maloleté dieťa, účastníkov konania, ale aj iné deti, nachádzajúce sa v školských priestoroch, vrátane školského klubu detí. Preto súd ohraničil dobu zákazu na čas vyučovacieho a výchovného procesu, teda nielen na čas školského vyučovania, ale aj na čas výchovného procesu v rámci prevádzky školského klubu detí. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
4. Proti uvedenému uzneseniu podali matka a jej sestra odvolanie.
5. Matka vo svojom odvolaní namietala, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd neúplne zistil skutkový stav. Uviedla, že dňa 30.09.2019 bol vypracovaný na ňu, ako matku, znalecký posudok pre účely trestného konania u súdneho znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., klinického psychológa, ktorý vyvodil záver, že je obeťou domáceho násilia páchaného jej bývalým druhom Z. E. a trpí syndrómom týranej osoby. Poukázala tiež na správu, doloženú do súdneho spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 Mgr. C. M., ktorá konštatovala záver v rámci odborného stanoviska, že dieťa volá o pomoc aby jej matka bola vrátená do života. Poukázala tiež na to, že navštívila komisárku pre deti Ing. Tomanovú, ktorá maloletú H. vypočula a poradila, ako má v takejto situácii postupovať. Maloletá H. psychologičke povedala, ako jej maminka veľmi chýba, trápi sa a trpí bez maminky a že by chcela zostať bývať s ňou. Už zo samotných spontánnych vyjadrení maloletej je zrejmé, že ide o psychický tlak na maloleté dieťa, využívajúc jeho krehkosť a bezbrannosť. Uviedla tiež, že pred prihlásením maloletej do Základnej školy Evanjelická v Liptovskom Mikuláši, sa ako zákonný zástupca zúčastnila so svojou sestrou dvoch osobných stretnutia s riaditeľkou školy, kde bola dotazovaná na všetky rodinné vzťahy a bolo jej vysvetlené, že z opísaných dôvodov zostala v jej starostlivosti s tým, že podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ale stále je v platnosti neodkladné opatrenie, kde maloletá H. je v dočasnej starostlivosti otca, do rozhodnutia vo veci samej. Preto nechápe, keď po nástupe do tejto základnej školy, na ktorú sa maloletá veľmi tešila a začala riadne navštevovať povinnú školskú dochádzku, riaditeľka školy zmenila názor a vyjadrila sa v rozpore so skutočnosťou tak, že nemala vedomosť o tom, komu je maloleté dieťa zverené dočasne do opatery. Tiež uviedla, že neexistovali žiadne dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko z vyjadrenia riaditeľa Základnej školy a materskej školy Hradná v Liptovskom Hrádku vyplýva, že do budovy školy prišli v čase okolo 7,45 hod., pričom vyučovací proces začína o 7,50 hod. a preto žiadny vyučovací proces nemohli narúšať, keďže v tom čase prichádzali rodičia a starí rodičia, ktorí sprevádzali svoje deti. Popiera, že by sa niekto z ich rodiny správal tak, ako to opisuje riaditeľ školy, resp. učiteľka U.. Poukázala tiež na to, že takýmto impulzívnym a poruchovým správaním otec spôsobuje psychické traumy maloletému dieťaťu, keď počas vyučovacej hodiny dňa 06.09.2019 zobral H. proti jej vôli zo školy v Liptovskom Mikuláši, a to i napriek tomu, že tam mala kamarátov a budovala si tam sociálne väzby. Uvedený predpoklad ohľadne poruchového správania sa otca, že môže ísť o skratové konanie, dosvedčuje aj znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., ktorý potvrdzuje jej argumentáciu, že ona ako matka a jej sestra mali veľkú obavu o život a zdravie maloletej. Preto hneď podala trestné oznámenie, ktoré je vedené na OR PZ Liptovský Mikuláš, ČVS: ORP-395/1-Vys-LM-2019. Pokiaľ išlo o návštevy základnej školy spolu so sestrou, tieto boli zamerané len na získanie informácii od riaditeľa školy, či nemá nejaké nové informácie o maloletej H.. Neodkladné opatrenie je nepresvedčivé a nearbitrárne rozhodnutie, ktoré porušuje základné práva dotknutých osôb. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.
6. Bc. P. M., sestra matky maloletej, vo svojom odvolaní uviedla takmer totožné skutočnosti, ako boli uvedené v odvolaní matky. Navyše uviedla, že pred vyučovaním s matkou navštívila základnú školu,
keď sa snažila od riaditeľa tejto základnej školy získať nové informácie o maloletej H., pričom riaditeľ školy jej povedal, že nevie, kde je maloleté dieťa a nevie, kedy nastúpi do školy. S otcom maloletej sa nedalo skontaktovať, preto mali obavu o život a zdravie maloletého dieťaťa a preto opakovane pred vyučovaním navštívili predmetnú základnú školu. Dňa 12.09.2019 bol s riaditeľom aj nejaký pán v rifliach, ktorý sa predstavil ako náčelník mestskej polície, ktorý ich vyzval, že majú opustiť priestory základnej školy. Záverom uviedla totožne s matkou, že súd prvej inštancie riadne nezistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ si tvrdené skutočnosti upravil tak, aby poškodil nielen najlepší záujem maloletého dieťaťa, ale aby poškodil a obmedzil aj základné práva matky a blízkych príbuzných, ktorí majú k dieťaťu silnú citovú väzbu.
7. K podanému odvolaniu Bc. M., sestry matky, sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že skutočnosti obsiahnuté v odvolaní, sú z veľkej časti nepravdivé, účelové, zavádzajúce. Matka nepravdivo a účelovo obviňuje otca zo spáchania viacerých trestných činov, ktorých sa nikdy nedopustil. Ďalej uviedol, že matka značnú časť svojho odvolania opiera o znalecký posudok vypracovaný RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. na vyžiadanie matky. Vo vzťahu k danej veci považuje tento znalecký posudok za bezpredmetný. Znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť matky, t.j. nebol vypracovaný v zmysle ustanovenia § 142 a nasl. Trestného poriadku a preto vyvstáva otázka, či skutočne ide o znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní. Samotný znalecký posudok bol vypracovaný na základe výsluchov, ako aj spisového materiálu, pričom zo samotnej skutočnosti je zrejmé, že znalec nemal k dispozícii relevantné dôkazy, ale mal len k dispozícii dôkazy predložené matkou, v ktorých značná a relevantná časť spisového materiálu chýba a je zrejmé, že znalecký posudok trpí vadou, keďže znalec sa nemohol oboznámiť s relevantnými podkladmi pre vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Z posudku vypracovaného znalcom PhDr. Jozefom Ďanovským, ktorý otec nemá k dispozícii, keďže v predmetnom trestnom konaní nebol obvinený, vyplývajú skutočnosti ohľadne nezrelosti osoby matky, jej závislosti na svojom okolí (pravdepodobne na sestre), vykresľuje jej tenznú povahu, ako aj poukazuje na matkine pocity menejcennosti, zraniteľnosti a citlivosti, avšak bez náznaku psychotraumatizácie. Tento znalec tiež uviedol, že u matky nie je rozvinutý syndróm týrania. Pokiaľ ide o otázku týrania, táto otázka je výlučne právnou otázkou a samotný znalec nemá právo sa k tejto otázke vyjadrovať. Otec nebol do dnešného dňa odsúdený za akýkoľvek skutok, z ktorého ho matka alebo jej sestra obvinili a ani v jednom konaní mu nebolo vznesené obvinenie. Uviedol tiež, že posudok vypracovaný znalcom PhDr. Ďanovským na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, čo na rozdiel od súkromného znaleckého posudku vzbudzuje vyššiu mieru jeho objektívnosti a dôveryhodnosti. Čo sa týka údajného spôsobenia obmedzenia obvyklého spôsobu života „bezbrannej osoby“ v trvaní 6 dní, poukázal na to, že v danom prípade ide o opakujúce sa tvrdenia matky a jej sestry aj z iných prebiehajúcich konaní, ktorých účastníkmi sú tieto strany. K tomuto uviedol, že malo ísť o údajné napadnutie zo strany otca, keďže priestupkové konanie o tomto skutku bolo zastavené z toho dôvodu, že skutok nebol preukázaný. Čo sa týka odkazu na správu Mgr. M., ktorá už bola spochybnená mnohokrát, tak zo strany súdu, ako aj zo strany otca v konaní vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 9P/94/2017 uviedol, že matka si opäť dovolila závery tejto správy dotvoriť tak, že vo vzťahu maloletej dcéry k otcovi existuje silné podozrenie z týrania maloletej dcéry otcom, pričom takýto záver v spomínanej správe nebol spomenutý ani čiastočne. Pokiaľ ide o komisárku pre deti, ktorú mali matka s dcérou navštíviť, komisárka nikdy do konania o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu nevstúpila. Zároveň poukázal na vyjadrenie úradu práce v rámci konania sp. zn. 9Em/1/2019, z ktorého záveru vyplýva, že ani z jedného z uvedených tvrdení matky nie je pravdivé, pričom poukazuje napr. na popísanie skutočností, kedy maloletá dcéra odmietla komunikovať so sociálnou pracovníčkou o matke. Otec má za to, že matka žiadnym odvolacím dôvodom nevyvrátila v napadnutom uznesení popisovaných skutočností ohľadne jej konania, ktoré bolo dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia, ako ani neuviedla žiadny relevantný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa tohto konania dopúšťala. Navrhol rozhodnutie potvrdiť.
8. K odvolaniu matky sa otec vyjadril v tom zmysle, že matka vo svojom odvolaní uvádza viaceré nepravdivé skutočnosti, skutkové tvrdenia ňou opisované, sa nezakladajú na pravde a v značnej časti svojho podania nepravdivo očierňuje otca. Dôkazy, ktoré predložila považuje za nepoužiteľné. Pokiaľ matka značnú časť svojej argumentácie opiera o znalecký posudok č. 101/2019 vypracovaný RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. na vyžiadanie matky, tento znalecký posudok pokladá vo vzťahu k prejednávanej veci za bezpredmetný, avšak považuje za potrebné sa k nemu vyjadriť v tom zmysle, že znalec nemal k dispozícii relevantné dôkazy, t.j. mal k dispozícii predložené len matkou, v ktorých značná relevantná časť spisového materiálu chýba. V súvislosti so znaleckým posudkom poukazuje tiež na posudok vypracovaný znalcom PhDr. Jozefom Ďanovským, v ktorom znalec uviedol skutočnosti
ohľadom nezrelosti osoby matky a jej závislosti na svojom okolí, pričom poukázal tiež na jej tenznú povahu, avšak bez náznaku psychotraumatizácie. Znalecký posudok vypracovaný RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým nespĺňa ani obsahovú stránku, kedy v prílohách, ktoré boli podkladom pre vypracovanie posudku uvádza len vyúčtovanie znalca. Uvedený posudok pokladajú za nesúvisiaci s prejednávanou vecou, keďže ani v jednom trestnom konaní mu nebolo vznesené obvinenie. V minulosti bolo rovnako spochybnené aj odborné vyjadrenie PhDr. B. E.. 13/2019, ktoré matka nesprávne označuje ako znalecký posudok. Toto vyjadrenie bolo vypracované bez vedomostí otca a len na základe pokynov a usmernení matky, na základe čoho nie je možné považovať tento dôkaz za plnohodnotný. Má za to, že potreba vydania neodkladného opatrenia je plne dôvodná, pretože odo dňa jeho vydania maloletá dcéra nevynechala v škole ani jeden deň, školu navštevuje rada, darí sa jej a nie je atakovaná neustálymi návštevami školy zo strany matky alebo jej sestry. Preto navrhol uznesenie potvrdiť.
9. Matka sa vyjadrila k odvolaniu svojej sestry Bc. P. M. tak, že v prípade zamietnutia odvolania bude mať aj naďalej zakázaný vstup do Základnej školy Hradná 342, Liptovský Hrádok, čo znamená, že nebude môcť svoju dcérku vidieť napr. pri aktivitách, vystúpeniach a programoch, tvorivých dielňach a podobne. Okrem toho poukázala na to, že prokurátor nariadil vyšetrovateľovi OR PZ v Liptovskom Mikuláši začať trestné stíhanie z dôvodu, že otec maloletú týra.
10. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že skutočnosť, že matka neodovzdala maloletú H. po skončení styku dňa 18.05.2019 do starostlivosti otca v zmysle platných rozhodnutí vyplynula zo vzájomnej emailovej komunikácie rodičov, ktorú im rodičia zaslali na vedomie. Zároveň otec túto skutočnosť osobne oznámil. Vyzvali preto rodičov, aby situáciu bezodkladne upravili v súlade s platnými rozhodnutiami súdu, pričom bolo zorganizované stretnutie rodičov tak, že na stretnutí bude prítomná i maloletá H. za prítomnosti psychológa. Matka oznámila, že sa tohto stretnutia nezúčastní a preto sa stretnutie neuskutočnilo. Dňa 24.05.2019 bolo vykonané šetrenie na adrese Q. XX, F. Z., kde sa matka s maloletou zdržiavala. Úrad komisára pre deti listom zo dňa 22.05.2019 odporúčal realizovať psychologickú intervenciu, preto im dňa 29.05.2019 ponúkli možnosť riešenia situácie za pomoci psychologickej intervencie - psychologičky referátu poradenskopsychologických služieb, pričom otec ponuku prijal a matka na ponuku nereagovala. Dňa 31.05.2019 o 08,30 hod. bolo na ÚPSVaR zorganizované ďalšie stretnutie. Otec sa na stretnutie dostavil, pričom matka na stretnutie nereagovala. Na emailové podanie zo dňa 31.05.2019 o 08,46 hod. reagovala matka podaním o 08,48 hod. a na ďalšie podanie o 09,07 hod. reagovala podaním o 09,08 hod. V uvedený deň o 13,00 hod. (v čase neúradných hodín) sa na úrad dostavila matka spolu s maloletou v sprievode matkinej sestry, pričom maloletá s rozhovorom nesúhlasila. Úrad opakovane ponúkal rodičom možnosť stretnutia, ktoré v prípade záujmu rodičov bolo pripravené na 03.06.2019, avšak sa neuskutočnilo. Dňa 12.06.2019 bolo zorganizované ďalšie stretnutie za prítomnosti psychológa s ponukou mediácie, na ktoré sa dostavil iba otec. Matka sa nedostavila. Konanie vo veci úpravy výkonu práv a povinností je v štádiu nariadeného znaleckého dokazovania z odboru psychológia a psychiatria, pričom dokazovanie nie je ukončené. Záverom konštatovali, že naďalej ponúkajú rodičom priestor na riešenie situácie s ohľadom na maloletú a jej najlepší záujem. Matka je však v pozícii nespolupracujúcej, čo situáciu komplikuje. Rodičovský vzťah je vážne narušený a do konfliktu je aktuálne zatiahnutá i maloletá. U rodičov ani nie je zhoda v tom, ktorý odborník má absolvovať potrebnú psychologickú intervenciu.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaných odvolaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v bližším podrobnostiach naň poukazuje aj odvolací súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Odvolacie námietky matky maloletého dieťaťa, ako aj matkinej sestry uvedené v odvolaní, súd pokladá za nedôvodné.
14. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže byť nariadené iba vtedy, ak sú naplnené predpoklady ustanovené zákonom. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnym pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Existenciu tejto potreby dočasnej úpravy bude preto možné posúdiť iba pri znalosti konkrétnych okolností danej veci. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Nevyhnutnou podmienkou aplikácie tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu do pomerov účastníkov. V osobitných podaniach, týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti, je potrebné starostlivo posúdiť, či sú splnené, resp. osvedčené podmienky stanovené zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V predmetných konaniach je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým o nich nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu, týkajúceho sa starostlivosti o maloleté deti, a to aj za situácie ich zjavného rozporu so záujmami jeho rodičov, pretože sleduje záujem na zdravom fyzickom a psychosociálnom vývoji maloletého dieťaťa.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doposiaľ zistené skutočnosti osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, keďže ochrana záujmov maloletej si vyžaduje okamžitú úpravu. Súd prvej inštancie pritom správne prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho zdravie, telesnú a duševnú integritu, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ktorým je aj prostredie, v ktorom sa zúčastňuje vzdelávania a absolvuje povinnú školskú dochádzku a výchovný proces.
16. Aj podľa odvolacieho súdu je správny záver súdu prvej inštancie o osvedčení dôvodnosti obavy o bezpečnosť, a najmä duševnú integritu maloletej, ako aj obavy o bezpečnosť a stabilitu prostredia, v ktorom sa maloletá zdržiava, a to vzhľadom na to, akým spôsobom sa matka a jej sestra správali v škole, ktorú navštevuje maloleté dieťa. Uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie osvedčené záznamom riaditeľky, triednej učiteľky a zamestnancov Evanjelickej spojenej školy v Liptovskom Mikuláši zo dňa 06.09.2019, správou Základnej školy s materskou školou so sídlom Hradná 342 v Liptovskom Hrádku, ako aj správou ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Tieto osvedčené skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver súdu prvej inštancie, že matka a jej sestra opakovane navštevovali základnú školu počas vyučovania, mali neprimerané správanie s prvkami násilia a agresivity, a to aj pred maloletými deťmi, obviňovali zamestnancov školy z podieľania sa na únose maloletej a tiež z toho, že jej ničia život a tieto zaznamenávali na vlastné mobilné zariadenia, a tým narúšali vyučovací proces, výučbu a vzdelávanie maloletej.
17. Pokiaľ matka, ako aj sestra matky v rámci odvolacích námietok argumentovali tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení účastníkov (uvedených v návrhoch, v opravných prostriedkov) a listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku.
18. Podľa odvolacieho súdu matka, ako aj sestra matky, vo svojich odvolaniach spochybňujú tvrdenia viacerých osôb, ktorých vyjadrenia, resp. správy boli do spisového materiálu priložené. Odvolací súd má za to, že matka a ani jej sestra vo svojich odvolaniach nevyvrátili v napadnutom uznesení popísané skutočnosti, ktoré boli dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia.
19. Krajský súd konštatuje, že pokiaľ sestra matky časť svojho odvolania opiera o znalecký posudok č. 101/2019 vypracovaný RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky matky vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 ods. 1, písm. a), b) Tr. zák., na ktorý by bolo možné prihliadať ako na listinný dôkaz, treba uviesť, že vo vzťahu k predmetu neodkladného opatrenia a vo vzťahu sestry matky k danej veci, je bezpredmetný, nakoľko sa netýka ani jej osoby. Čo sa týka matky, ktorá sa vo svojom odvolaní tiež opiera o závery tohto listinného dôkazu, odvolací súd konštatuje, že sa netýka predmetu neodkladného opatrenia, t. j. zákazu vstupu do priestorov základnej a materskej školy. Navyše z tohto listinného dôkazu ani nie je zrejmé tvrdenie
matky a jej sestry o tom, že otec závažným negatívnym spôsobom vplýva na maloletú dcéru a že je možné posúdiť motív otca a spôsob jeho manipulácie s dcérou, nakoľko takéto tvrdenie nevyplýva ani z jedného záveru alebo čo i len tvrdenia znalca spomenutého posudku.
20. Pokiaľ ide o poukazovanie na podanie viacerých trestných oznámení na viaceré osoby (vrátane otca) zo strany matky, resp. jej sestry, odvolací súd konštatuje, že trestné oznámenie samo o sebe, bez akéhokoľvek relevantného výsledku orgánov činných v trestnom konaní, najmä ak ide o podávanie trestných oznámení osobou v dlhodobom konflikte s osobou otca a ostatnými osobami, ktoré sa vyjadrujú v jeho prospech, nemožno považovať za taký dôkaz, o ktorý by súd mohol oprieť svoje rozhodnutie.
21. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou o nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie. Niet pochybností, že obsahom základného práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto základné právo však nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pre všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Povinnosťou súdu prvej inštancie tiež nie je dať argument na každú námietku strany, ale vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam, ktoré sú vo veci zásadné, čo v danom prípade bolo dodržané (pozri Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritéria, ktoré súd definované v ustanovení § 220 CSP. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tieto kritéria spĺňa. Súd prvej inštancie logicky a zrozumiteľne odôvodnil, prečo videl dôvody na vydanie neodkladného opatrenia.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)