Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-90-2019.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX C. C., zast. Občianske združenie Centrum správnej pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, adresa na doručovanie: P.. P. E., N. XX, C., proti žalovanému: S. s.r.o., so sídlom S. XX, C., P.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Katarína Hegedušová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, adresa na doručovanie: JUDr. Katarína Hegedušová, Pribinova 25, Bratislava, o určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o určení že spotrebiteľská zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a ochrane práv spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.03.2019, č. k.: 14Csp/16/2018-105, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 252,- eur do 3 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.102014 je bezúročný a bez poplatkov, z r u š u j e .
III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol: „I. Súd pripúšťa zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný vydať žalobcovi zo Zmluvy o spotrebiteľskou úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 252,- eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobcu v časti o určenie, že Zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, zamieta. III. Súd žalobu v časti o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. Zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, zamieta. IV. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov. V. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 602001657 zo dňa 28.10.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 252,- eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VI. Súd neodkladné opatrenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/16/2018-19 zo dňa 06.03.2018 zrušuje. VII. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2018 sa domáhal určenia, že v žalobe označené Dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.10.2014 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné a tiež určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov. Dňa 10.08.2018 žalobca doplnil petit žaloby
o uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezdôvodné obohatenie vo výške 252,- eur (s odôvodnením, že v čase podania žaloby zo zmluvy bezdôvodné obohatenie nevzniklo, avšak toto vzniklo po dvoch uskutočnených zrážkach zo mzdy žalobcu) a taktiež si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v zmysle § 142 CSP pripustil zmenu žaloby (v znení uvedenom vyššie). 3. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 28.10.2014, ani uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX dňa 28.10.2014. Sporným bolo, či sa žalobca môže domáhať požadovaného určenia že sú neplatné a či je nárok žalobcu oprávnený. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa týkala poskytnutia bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovaným žalobcovi, preto v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 bolo možné zo strany žalobcu žalovať neplatnosť uvedenej zmluvy, ako aj jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pričom nie je treba preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení s poukazom na ust. § 137 písm. c) a d) CSP. 4. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy č. 602001657 zo dňa 28.10.2014 pre množstvo neprijateľných podmienok (uvádzal nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.), súd žalobu zamietol. Podmienku dodržania veľkosti písma bola uzákonená s účinnosťou od 01.01.2015, a keďže predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená v októbri 2014 tak ust. § 53c Občianskeho zákonníka o povinnosti uvádzať v zmluve a s ňou súvisiacich zmluvných dokumentoch písmo čitateľné, ktorého veľkosť nesmie byť menšia ako vo vykonávacom predpise, sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje. A žalobca iné dôvody, vrátane neprijateľných podmienok bližšie nešpecifikoval. Preto kvôli neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky súd neurčuje neplatnosť celej zmluvy (§ 298 CSP, ! 53ods. 5 a 53a Občianskeho zákonníka. 5. Súd žalobu zamietol aj v časti určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.10.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, čo žalobca odôvodňoval právnym priestorom veriteľa na postihnutie majetku spotrebiteľa, vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, súd má zato, že CSP neumožňuje konkrétne v § 137 takýto petit, a ani iný osobitný zákon. 6. Súd zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahuje údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.), zároveň zistil rozpor medzi výškou RPMN uvedenou v zmluve a to 32% a jej výškou uvedenou v Dohode o plnení v splátkach 304,10 %, uzatvorenou v ten istý deň ako zmluva, čo robí zmluvu a tým aj dohodu v tomto údaji neurčitou, a tým podľa názoru súdu aj neplatnou (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) - absentuje teda v zmluve aj údaj o RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.. Preto súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). 7. Na základe zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalovanému reálne sumu 680,- eur, žalovaný tento údaj nespochybnil. Žalobca žalovanému zaplatil sumu 932,- eur, ktorá vyplýva z ním predložených listinných dokladov. Nakoľko vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, potom je žalovaný povinný žalobcovi vrátil sumu 252,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. 8. Súd z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení rozsudku zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Csp/16/2018-19 zo dňa 06.03.2018, ktorého účinky boli obmedzené na dobu do právoplatného skončenia veci samej o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva sú neplatné. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol čiastočne úspešný žalobca a čiastočne úspešný žalovaný, úspech žalobcu aj žalovaného bol v rozsahu 50 % . Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 10. Proti tomuto rozsudku podľa v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie smeruje voči výroku, ktorým súd určil, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková a voči výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť plniť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Namietal, že v posudzovanom prípade nedošlo k naplneniu dôvodov, pre ktoré by danú zmluvu o úvere bolo treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho povinnosťou je dokázať v čom spočíva nesprávne uvedenie RPMN v zmluve. Podľa názoru žalovaného tento údaj je vypočítaný správne, poplatok za expresné spracovanie úveru sa do výpočtu RPMN nezahŕňa (NBS zverejnila zoznam poplatkov, ktoré sa do výpočtu nezahŕňajú), bola vypočítaná podľa prílohy 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmluve nechýba. Dlžník bol dostatočne informovaný
o výške RPMN. Priemerná výška RPMN uvedená v zmluve je 32 %, pričom na základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok RPMN, RPMN v zmluve bola dohodnutá vo výške 16,49 % a teda žalovaný (veriteľ) neprekročil zákonom stanovený limit. Odplata v čase uzatvorenia zmluvy bola limitovaná ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o úvere je 32 %. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná RPMN je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Uvedené právo žalobca nevyužil, teda súhlasil s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. 12. Žalovaný zastáva názor, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platnej zmluvy o úvere (nebol vyhlásená za neplatnú), rovnako nikdy neodpadol dôvod na plnenie z tejto zmluvy ((nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy apod.), a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. 13. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil - vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 252,- eur, a vo výroku o trovách konania (závislý výrok). Podľa § 389 a) CSP zrušil vo výroku, ktorým súd určil že úver je bezúročný a bezpoplatkový. V ostatnej časti je rozsudok nedotknutý. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky. 16. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 18. V prejednávanom prípade okresný súd rozhodol, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 602001657 zo dňa 28.10.2014 je bezúročný a bezpoplatkový (resp. zmluva je bezúročná a bezpoplatková). Nadväzne súd nárok žalobcu posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka (ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu). 19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nakoľko ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), t.j. jedna z obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (písm. j) ods. 2) je uvedená v zmluvnej dokumentácii v zmluve o úvere (32 %) a v dohode o plnení v splátkach (304,10 %) v rôznej výške, hoci obidve aj zmluva o úvere a aj dohoda o plnení v splátkach boli uzatvorené v tom istom čase, potom takýto nedostatok je treba hodnotiť akoby RPMN v zmluve nebola vôbec uvedená. Zmyslom údaju o RPMN je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu (v číselnom percentuálnom vyjadrení) o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom, ktorá umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku. To má zo zákona (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.) za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru - poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej chýba čo i len jedna z obsahových náležitostí stanovených v § 9 ods. 2 cit. zákona. 20. Z uvedených dôvodov je správny aj názor a záver súdu prvej inštancie, že žalobca nemal povinnosť uspokojiť nárok žalovaného titulom zmluvy o úvere aj v rozsahu úrokov a poplatkov. Ak napriek tomu žalobca plnil žalovanému aj nad sumu reálne poskytnutého úveru, ide v rozsahu prevyšujúceho plnenia zo strany žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Súd mal jednoznačne preukázané, že v posudzovanom prípade ide o sumu 252,- eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného. Okresný súd dôvodne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v tomto výroku potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 21. V danom konaní žalobca žalobou uplatnil (po zmene žaloby pripustenej súdom) nárok na zaplatenie sumy 252,- eur voči žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - žalobca tvrdil, že žalovanému zaplatil viac ako bol povinný, viac ako mu žalovaný poskytol.
Teda sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia žalobou o plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, určovacia žaloba, ktorá je preventívneho charakteru nie je prípustná tam, kde je prípustná žaloba o plnenie, v rámci ktorej si súd ako prejudiciálnu otázku vyrieši aj otázku vzniku (či platnosti zmluvy) o spotrebiteľskom úvere, otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pod. 22. Okresný súd v súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia riešil otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu, pričom konštatoval, že ide o zmluvu o úvere bezúročnú a bezpoplatkovú a tak medzi stranami sporu ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Zároveň mal okresný súd za preukázané, že na strane žalovaného došlo k majetkovému prospechu na úkor žalobcu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže súd žalobe žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia (žaloba na plnenie) vyhovel, týmto výrokom rozsudku je kompenzovaný žalobcom navrhovaný výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014. To znamená, že súd už nerozhoduje o časti žaloby „o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere resp. úveru“, ako to urobil okresný súd, preto odvolací súd výrok okresného súdu v znení „súd určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy č XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov“ zrušil, pre rozhodnutie neboli splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP). Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd posudzuje ako prejudiciálnu otázku pri posudzovaní a rozhodovaní o nároku o bezdôvodnom obohatení. Predbežná otázka sama o sebe nie je priamym predmetom sporu, rozhodnutie o nej sa nestane súčasťou výroku súdu, nenadobudne právoplatnosť. Výsledok posúdenia predbežnej otázky je obsahom odôvodnenia rozsudku a nemôže byť poňatý do výroku súdneho rozhodnutia, ktorý jediný v rámci súdneho rozsudku nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozhodovanie súdu o žalobnom návrhu (predmete žaloby) je vyčerpané rozhodnutím o primárnom petite žalobcu „o vydanie bezdôvodného obohatenia“ (kompenzuje petit o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru).
23. Keďže odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej (nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia), potvrdil rozsudok aj v závislom výroku o trovách konania z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).