Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX, O. trieda XX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov konania:: 1/ MH Invest s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátkou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 154/A, Bratislava, IČO: 36 718 432 vykázané, 2/ DOPRAVOPROJEKT, a. s., Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 31 322 000, 4/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, IČO: 312 820 174, 5/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 6/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 8/ L.. F. E., N. XX, Z., 9/ R.. V. W., B. X. X, I., 10/ B. O., V. X, I., 11/ B. H., B. X. XX, I., za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 20. 03. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 06643/2017/C240-SCDPK/01148 zo dňa 16. 01. 2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17. 03. 2016 bola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť MH Invest, s.r.o., pričom ako druh, účel a miesto stavby je uvedené: príprava strategického parku Nitra, v rozsahu stavebných objektov: Demolácie SO 005 Priepust (MOST NA i/64), cestné objekty: SO 107 styková križovatka A na ceste I/64, SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I (obchvatu), SO 116 Okružná križovatka E na ceste I/64 a SO 117 Okružná križovatka G na ceste I/64 v k. ú. J., X. a E.. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v uvedených katastrálnych územiach, na ktorých sa mala stavba realizovať.

2. Rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2016 Okresný úrad Nitra prerušil stavebné konania na dobu 60 dní na doplnenie podania predpísanými náležitosťami.

3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 10. 2016 oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania formou verejnej vyhlášky.

4. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 13. 10. 2016, podaním zo dňa 02. 11. 2016 a okrem iného namietal, že je účastníkom konania i z dôvodu, že bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, v ktorom sú zahrnuté i jeho pozemky priamo v Nitre, v katastrálnom území E., ktoré boli začlenené do strategického parku a taktiež bol vlastníkom pozemku v katastrálnom území Y., evidovanom na LV č. XXXX a tu bol vyvlastnený.

Uviedol, že stavba, ktorá je predmetom stavebného konania spadá pod strategický park, ktorý je určený osvedčením Ministerstva hospodárstva SR, pričom od začiatku celého procesu namietal nezákonnosť zaradenia jeho pozemkov kat. územie Zobor do strategického parku.

Minimálne vo vzťahu k pozemkom v jeho vlastníctve nie je správne, aby tieto boli začlenené do predmetného strategického parku, a teda aby sa na tieto pozemky vzťahovalo osvedčenie o významnej investícii. Predmetné osvedčenie nie je správne a jeho existencia nemôže zakladať právny režim podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Uviedol, že inicioval konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra proti neposudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktorý návrh podával SARIO, a to Automotive Nitre Project, kde úrad rozhodol, že sa nebude posudzovať vplyv na životné prostredie. Preto je nutné prerušiť stavebné konanie až do právoplatného rozhodnutia vo veci podaných žalôb na príslušných súdoch.

Ďalej namietal, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a poukázal na znenie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ak takýto proces neprebehol, nie je možné, aby bolo vedené stavebné konanie.

5. Následne bol správnemu orgánu prvého stupňa dňa 03. 10. 2016 doručený doplnok - oprava parcelných čísiel v žiadosti o vydanie stavebného povolenie, kde bol upravený zoznam parcelných čísiel pozemkov, na ktorých je navrhovaná stavba. V podaní zo dňa 25. 07. 2016 podal stavebník žiadosť o predĺženie doby prerušenia stavebného konania. Správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti, po zvážení dôvodov uvedených v žiadosti o predĺženie termínu na doplnenie podania predpísanými náležitosťami a z dôvodu priebehu zdĺhavých majetkových vysporiadaní vyhovel žiadosti a predĺžil termín na doloženie potrebných náležitostí do 03. 10. 2016.

6. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií formou verejnej vyhlášky, na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. vydal stavebné povolenie č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016, ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov : SO 005 Priepust (most na I/64) SO 107 Styková križovatka „A“ na ceste I/64 SO 108 Vetva Nitra Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu) SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64 SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64 s tým, že stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra - Sever, v blízkosti Obcí Lužianky, Dražovce a v katastrálnych územiach Y., X., E., J. a E.. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra. Z dôvodu zvýšených dopravných nárokov je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť na rozvoj územia danej lokality. V odôvodnení poukázal i na to, že pre stavbu bolo vydané osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na základe stavebného zákona, nakoľko bolo vydané osvedčenia o významnej investícii dňa 22. 06. 2015. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia Nitra vydal dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie zo zisťovacieho konania číslo: NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. O

námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že ich zamietol.

7. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 05. 12. 2016, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktorých sa pridržiaval. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zamietol žiadosť o vydanie stavebného povolenia.

8. Súčasťou administratívneho spisu je i osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR, ktorým určilo, že vybudovanie strategického parku, ktorého výstavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o. je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 07. 10. 2015, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 06643/2017/C240-SCDPK/01148 zo dňa 16. 01. 2017 uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27. 05. 2016 spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu nevyhovel.

Vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenia § 32 ods. 2, § 61 ods. 3, 4, § 69 ods. 2 stavebného zákona, ako i § 26 ods. 2, § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku. Uviedol, že špeciálny stavebný úrad po preskúmaní podkladov pre rozhodnutie v zmysle § 62 a § 63 stavebného zákona, doručených stanovísk dotknutých orgánov konštatoval, že predmetná povoľovaná stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude stavba realizovať, že projektová dokumentácia spĺňa všetky požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovených stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Na stavbu v súlade s § 32 ods. 2 stavebného zákona nebolo potrebné vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby, pretože podľa tohto ustanovenia územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

Žalovaný skonštatoval, že špeciálny stavebný úrad v súlade so zákonom stanovil záväzné podmienky na uskutočnenie stavby a ďalej zaviazal stavebníka stavebného povolenia povinnosťou dodržať všetky podmienky vyplývajúce zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov, ktoré vymenoval. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 3a ods. 2 cestného zákona, ktorý vychádza zo spoľahlivého zistenia stavu veci.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v podanom odvolaní.

V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie) a týmto rozhodnutím je stavebný úrad viazaný.

O nezákonnosti a nesprávnosti zaradenie pozemkov žalobcu do osvedčenia žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za irelevantnú a s vecou nesúvisiacu. Poukázal i na to, že v predmetnej veci nebolo potrebné územné rozhodnutie, nakoľko ide o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenia o významnej investícii podľa osobitného predpisu. Stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať a je

umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami dotknutých obcí, a teda je daný dôvod na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona.

K námietke žalobcu o nesprávnosti postupu a aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že žalobca uvedené skutočnosti nenamietal vo svojich námietkach v prvostupňovom konaní, a preto sa nimi špeciálny stavebný úrad nemohol vysporiadať v stavebnom konaní. Poukázal na ust. § 61 ods. 3 stavebného zákona, v spojení s poučením špeciálneho stavebného úradu v oznámení o začatí stavebného konania, ktoré predstavuje koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej je potrebné námietky a pripomienky uplatniť v stanovenej lehote, inak sa ne neprihliada. V stavebnom konaní nebola v stanovenej lehote vznesená žiadna pripomienka ani námietka vo vzťahu k územnoplánovacím dokumentáciám, a preto na námietku žalobcu vznesenú až v odvolaní nie je možné prihliadnuť. Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať a tieto spĺňajú všetky zákonné náležitosti. V územnom pláne Mesta Nitra je riešené funkčné usporiadanie, navyše stavba, komunikácie z Drážovskej strany je výslovne zakreslená v územnom pláne mesta ako plánovaná komunikácia. Z hľadiska priestorového usporiadania je tiež potrebné podotknúť, že nad rámec § 32 ods. 2 je potrebné aplikovať aj § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie, výškové usporiadanie priestoru. Územný plán mesta dostatočne zareguloval aj dopravu a cestnú sieť v danom území, čo potvrdzuje záväzné stanovisko Mesta Nitra zo dňa 22. 03. 2016.

K námietke týkajúcej sa podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal, konkrétne podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64 uviedol, že ani táto námietka nebola uplatnená v námietkach, ani inak v rámci stanovenej 7- dňovej lehoty. S poukazom na koncentračnú zásadu nie je možné prihliadať ani na túto námietku, ktorú odvolateľ uplatnil až v odvolaní. Okrem toho, dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní, nebolo predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisí s jej realizáciou. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spravovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s., pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti spoločnosťou Slovenská správa ciest. K námietke žalobcu, že predmetné skutočnosti sa priamo dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve uviedol, že stavba sa má realizovať na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, a nejde ani o susedné pozemky súvisiace so stavbou a nebudú stavbou nijako dotknuté.

Žalovaný sa k ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa doručovania uviedol, že v súlade s ustanovením § 61 ods. 4 a § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona v spojení s § 26 správneho poriadku, sa v tomto prípade doručovanie vykonáva formou verejnej vyhlášky, ide o zákonný postup doručovania, ktorý neobmedzuje žiadne práva účastníkov konania, nebráni im a ani ich nevylučuje z prístupu ku konaniu k jednotlivým dokumentom a podkladom pre rozhodnutie vo veci. Stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal aj s touto námietkou žalobcu.

V odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo v stavebnom konaní k vecnému, alebo procesnému pochybeniu, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť stavebné povolenie.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 10. Podanou žalobou zo dňa 20. 03. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 01. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.

Poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. stavebného zákona, sa uvádza, že táto

právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry.

Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru). Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.

11. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na svoju námietku v stavebnom konaní, že stavby, ktoré sú predmetom povolenia v stavebnom konaní, sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodliehala povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán vydal v zisťovacom konaní podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa . Dal do pozornosti, že v rozhodnutí zo dňa 08. 10. 2015 je uvedené, že ak sa pri stavebnom konaní preukáže potreba zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných 440 (táto potreba sa jednoznačne preukázala s ohľadom na obsah zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ - 4130 stojísk), bude navrhovateľ musieť zabezpečiť súlad podľa zákona o posudzovaní, alebo požiadať o zmenu

- oznámenie o zmene podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona o posudzovaní, resp. v prípade presiahnutia počtu parkovacích miest nad 500, bude nutné požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o vykonanie povinného hodnotenia. Týmito okolnosťami je nutné sa zaoberať, keďže z nich vyplýva, že predmetná investícia mala by posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle , čo de facto predložením „nového“ zámeru (fáza 2) uznal stavebník stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“.

V ďalšej časti žaloby (III.3) dal do pozornosti súdu, že v súčasnosti sa vedie súdne konanie, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia zo dňa 04. 12. 2015, ako i prvostupňového rozhodnutia zo dňa 08. 10. 2015 (rozhodnutie o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie). Predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok, a preto mal v zmysle §

29 správneho poriadku stavebné konanie prerušiť. Pokiaľ tak nepostupoval, je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nezákonné.

Ďalej žalobca namietal (časť III.4), že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nielen tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Mal teda zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i nerešpektovanie stavebného zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ďalšie námietky žalobcu (časť III.5, III.6) smerovali k nerešpektovaniu ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, že stavba je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán nebol predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať), a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. V tejto súvislosti je podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Automotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení . Mal za to, že už aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu, je samotné stavebné konanie v tejto veci resp. proces jeho vedenia nezákonný.

Poukazoval na znenie (časť III.7) konkrétne znenie pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Pokiaľ vychádzame zo skutočnosti, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa . Je potrebné si uvedomiť, že strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania.

V závere žaloby (III.8) citoval z rozhodnutia Ministra životného prostredia SR z 13. 01. 2017, ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 04. 11. 2016 a mal za to, že predmetné rozhodnutie Ministerstva ŽP SR je výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorá sa má realizovať v rámci strategického parku, ktorého súčasťou je aj stavba, ktorá je predmetom stavebného konania v tejto veci. Už aj z tohto je zrejmé, že vydanie stavebného povolenia je predčasné. Vyjadril presvedčenie o potrebe zohľadnenia medzinárodnej zmluvy, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná, a to konkrétne tzv. Aarhuského dohovoru.

IV. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01. 08. 2017 popísal priebeh administratívneho konania s tým, že reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe.

K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol, že predmetná stavba je súčasťou prípravy výstavby objektov na realizáciu strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie podľa ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov a z tohto dôvodu povoľovaná predmetná stavba vo väzbe na ust. stavebného zákona nevyžaduje územné rozhodnutie. Bol teda daný dôvod na postup podľa ust. stavebného zákona, pričom okresný úrad ako aj žalovaný sú osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých.

K námietke ohľadne posudzovania podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán vydal v zisťovacom konaní podľa vyššie citovaného zákona rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa Správny orgán prvého stupňa bol pri vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nebol oprávnený riešiť otázku posudzovania alebo neposudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ podľa

Ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Nitre, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 14. 12. 2015, ako i prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2015, podľa ktorého stavba nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu. Uviedol, že v čase vydania stavebného povolenia bolo uvedené rozhodnutie právoplatné a vykonateľné a žalovaný nemá vedomosť o tom, že by Krajský súd v Nitre vydal predbežné opatrenie v predmetnej veci. Súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok. Nebol teda dôvod na prerušenie stavebného konania.

K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia § 59 ods. 1 správneho poriadku a § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného poriadku uviedol, že žalovaný preskúmal odvolanie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu. Podľa vyjadrení dotknutých orgánov životného prostredia, ako i Mesta Nitra, stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a enviromentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia. Stavebný úrad mal v stavebnom konaní k dispozícii kladné záväzné stanoviská Mesta Nitra zo dňa 22. 03. 2016 a Obce Čakajovce zo dňa 30. 03. 2016, ktoré vyjadrujú súlad stavby s územným plánom.

K ďalšej námietke žalobcu žalovaný poukázal na to, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného konania pre prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadania daného územia. Zároveň predložená projektová dokumentácia obsahovala okrem iných príloh aj celkovú situáciu stavby v mierke 1 :10 000 ako aj ortofotomapu: Príprava strategického parku I. Fáza, z ktorej bolo zrejmé, že z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť pre rozvoj územia danej lokality.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o vadnosti podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal, a to konkrétne podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64 uviedol, že táto námietka nebola uplatnená v námietkach žalobcu podaných 03. 11. 2016 proti oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 13. 10. 2016, ani inak v rámci stanovenej 7-dňovej lehoty a s poukazom na koncentračnú zásadu uvedenú v § 61 ods. 3 stavebného zákona nebolo možné prihliadnuť ani na túto námietku, ktorú žalobca uplatnil až v odvolaní proti stavebnému povoleniu zo dňa 05. 12. 2016. Nad rámec uvedeného sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu. Stavba „Príprava strategického parku Nitra“ sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra - Sever, v blízkosti obcí Lužianky, Drážovce a kat. územiach Y., X., E., J., E.. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra.

Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť na rozvoj územia danej lokality.

Žalovaný sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že stavebné povolenia na stavbu bolo vydané predčasne. Dopravné riešenie mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka na cestu I/64 nebolo predmetom tohto stavebného konania. Toto je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti spoločnosťou Slovenská správa ciest.

V závere svojho vyjadrenia uviedol, že v konaní sú riadne zabezpečené a dodržané práva verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, ako aj procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku a stavebného zákona. Žalobcovi, ako i ostatným účastníkom konania bolo umožnené, aby sa zúčastnili na stavebnom konaní a v plnom rozsahu uplatnili svoje práva. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

13. Dňa 16. 08. 2017 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 15. 08. 2017 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. je stavebníkom v tomto administratívnom konaní. Spoločnosť má tiež vlastnícke, prípadne iné užívacie práva k pozemkom, na ktorých sa má stavba realizovať.

V predmetnom podaní sa spoločnosť MH Invest, s.r.o. vyjadrila i k správnej žalobe.

14. Uznesením č. k. -103 zo dňa 27. 02. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to spoločnosť MH Invest, s.r.o. a DOPRAVOPROJEKT, a.s..

15. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. už ako pribratý účastník konania v podaní zo dňa 11. 06. 2018 sa vyjadrila k správnej žalobe a uviedla, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi, a považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené. Stotožnila sa s vyjadrením žalovaného a poukázala na to, že žalobca nekonkretizuje, aké konkrétne práva mali byť porušené a akým konkrétnym postupom, či rozhodnutím stavebného úradu, prípadne žalovaného malo dôjsť k takémuto porušeniu.

16. Uznesením č. k. -200 zo dňa 28. 11. 2018 súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní, čím vyhovel jej podaniu zo dňa 02. 11. 2018.

17. Ďalším uznesením č. k. - 241 zo dňa 27. 02. 2019 súd pribral do konania ďalších účastníkov konania, a to: 3/ Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, 4/ Združenie domových samospráv, 5/ Nitra Invest, s.r.o., 6/ DESIGN ENGINEERING, a. s., 7/ W.. W. L., 8/. L.. F. E., 9/ R.. V. W., 10/ B. O., 11/ B. H., ktorým zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní. Podaním zo dňa 08. 11. 2019 sa W.. W. L. (pribratý účastník v rade 7) vzdal účastníctva v tomto súdnom konaní. Pribratý účastník v rade 3/ (SARIO) sa vzdal svojho účastníctva v tomto konaní, a to v podaní zo dňa 17. 01. 2020. S uvedenými účastníkmi konania správny súd ďalej nekonal, pre prehľadnosť označenia účastníkov konania zachoval ich číselné poradie tak, ako bolo uvedené v jednotlivých uzneseniach súdu o ich pribratí do tohto súdneho konania.

18. Správny súd zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. (žalobca: L. H., žalovaný: Okresný úrad Nitra, ďalší pribratí účastníci konania a zúčastnené osoby), je predmetom konania správna žaloba žalobcu zo dňa 23. 02. 2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a L. H. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Týmto rozhodnutím, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015, správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia) rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive

Nitra Project“ (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne), ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať. Ku dňu rozhodnutia bolo z uvedeného konania zistené, že vo veci nebolo správnym súdom rozhodnuté.

19. Po vytýčení termínu pojednávania osoba zúčastnená na konaní (Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a predložila písomné vyjadrenie zo dňa 20. 12. 2019 (doručené súdu dňa 21. 01. 2020) k žalobe. Vo svojom vyjadrení sa zaoberala aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby a mala za to, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať podľa ust. , pričom žalobca by sa ňou mohol domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci žiadnym spôsobom nevymedzuje práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Odmietla tvrdenia žalobcu, že proces vydávania stavebného povolenia bol nezákonný. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, nie je možné spájať posudzovanie zámeru „Automotive Nitra Project“ so zámerom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko obsahom sú iné stavebné objekty a činnosti. Považuje za nesprávne a nelogické to, že žalobca používa neskôr vydaný zámer ako argument pre spochybnenie postupu týkajúceho sa skoršieho zámeru. Účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie v žiadnom prípade nie je vyhovieť všetkým námietkam vzneseným počas konania verejnosťou. Zisťovacie konanie bolo uzatvorené rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015 a stavebné konanie, ktoré nasledovalo po zisťovacom konaní, je samostatným konaním. Podnet na preskúmanie zákonnosti zisťovacieho konania nemôže predstavovať konanie o predbežnej otázke a nemôže viesť k prerušeniu stavebného konania. K porušeniu staveného zákona, nerešpektovaniu vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. v znení neskorších predpisov, ako i k nezákonnosti stavebného konania z dôvodu nepreskúmateľnosti dopravného napojenia, ako i vecnej nepríslušnosti a nezachovania dvojinštančnosti sa pridržiavala vyjadrenia žalovaného. V závere poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR. 20. Na pojednávaní dňa 22. 01. 2020 právny zástupca žalobcu, pred jeho otvorením uviedol, že žalobca trvá na vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 a mal za to, že podľa obsahu tejto vznesenej námietky sa vzťahuje aj na toto konanie. Na uvedenú námietku zaujatosti súd neprihliadol, vec prejednal a rozhodol z nasledovných dôvodov.

Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietku zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členkám senátu JUDr. Vargovej, JUDr. Šiškovej a JUDr. Kováčovej, a to v konaniach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Napriek tomu súd vo veci konal, a na uvedenú námietku neprihliadal, pretože dňa 09. 10. 2019 bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn., zo dňa 07. 10. 2019, ktorým najvyšší súd rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.11S/24/2018. Obidva senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod spisovými značkami , , a . Z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 07. 10. 2019 vyplýva, že: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. , ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa pristúpi“. Správny súd aj vzhľadom na posúdenie námietok podaných žalobcom v obsahovo totožných námietkach, nepredložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože námietka zaujatosti vznesená v tomto konaní je totožná s tými, ktoré už boli najvyšším súdom prejednané a rozhodnuté (v konaniach vedených na tunajšom súdu pod sp. zn.

a sp. zn. ). Proti členke senátu - JUDr. Dane Kálnayovej námietka zaujatosti nesmerovala.

Súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i vzhľadom na to, že v zásade sa námietka zaujatosti podaná žalobcom proti členkám senátu 11S týka procesného postupu. Súd takto postupoval i s poukazom na názor vyjadrený vo veľkom komentári k (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. ( ). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“. Obidve uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorými súd rozhodoval o námietkach zaujatosti proti členkám senátu 11S na Krajskom súde v Nitre sú založené v tomto súdnom spise (č. l. 376 - 385).

K tvrdeniu žalobcu, že uvedená námietka zaujatosti sa vzťahuje i na toto konanie (sp. zn. ) považuje súd za potrebné zdôrazniť, že námietka zaujatosti musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. a osobitné náležitosti v zmysle ust. 90 ods. 2 , pričom v prípade prebiehajúceho súdneho konania je náležitosťou podania aj uvedenie spisovej značky konania. Žalobca nemôže očakávať, že súd vyhotoví fotokópie jeho námietky zaujatosti, v príslušnom súdnom registri vylustruje spisové značky konaní, ktoré sa týkajú žalobcu (a pritom súvisia s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover) a následne tieto fotokópie založí do vylustrovaných súdnych spisov. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku zaujatosti i v ostatných konaniach, ktoré sa vedú vo veciach jeho žalôb a ktoré napadli do senátu 11S, mal tak urobiť právne relevantným spôsobom, a nie vo fotokópii a bez uvedenia spisovej značky.

21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22. 01. 2020 rozšíril žalobné dôvody podanej žaloby v intenciách ust. , lebo bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán, ktorý vo veci rozhodol, nebol v zmysle (cestný zákon) príslušným stavebným úradom vo vzťahu k účelovým komunikáciám, pretože cestný zákon určuje, že špeciálnym úradom vo vzťahu k účelovým komunikáciám je obec. Účelovou komunikáciou v stavebnom konaní bola len stavba SO 108 vetva Nitra - Dražovce a vo vzťahu k tejto rozhodol vecne nepríslušný správny orgán.

22. Zástupca žalovaného k uvedenej námietke podal vyjadrenie v písomnom podaní zo dňa 30. 01. 2020. Uviedol, že cesta I/64 nie je účelovo komunikáciou. Jedná sa o cestu I. triedy, na ktorej Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre cesty I. triedy povolil okrem križovatiek „A“, „E“, „G“ aj SO 108 Vetvu Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I (obchvatu). Objekt SO 108 je vetvou, ktorá bude plniť funkciu trvalého pripojenia I. úseku SO 101 (účelová komunikácia) a jestvujúcej cesty I/64 v smere od Nitry - Dražoviec.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 20. 03. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 01. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

24. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

25. Podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. (ods. 1) Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. (ods. 2)

Podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. (ods. 3) Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. (ods. 6)

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je

a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)

Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.

Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) až 27 v znení neskorších predpisov.

26. Podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

27. Podľa , o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie o) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2/ o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

28. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 14. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia

podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

29. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa ,

d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

30. Žalobca v podanej žalobe (časť III., III.1 až III.8) proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 01. 2017 vzniesol viacero námietok, pričom týmito námietkami ako žalobnými dôvodmi bol správny súd viazaný, a to s poukazom na ust. 134 ods. 1 , v zmysle ktorého je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. . Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 01. 2017, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo netýkala tohto rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 11. 2016, teda povolenia stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov (SO 005 Priepust (most na I/64), SO 107 Styková križovatka „A“ na ceste I/64, SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu), SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64, SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64.

31. V podanej žalobe ďalej tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, nakoľko bol ukrátený na svojich právach. S poukazom vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby, ako i obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. nevymedzil, ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté.

32. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. .

Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

33. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

34. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

35. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

36. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

37. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná stavba („Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 15. 11. 2016) sa realizuje v katastrálnom území E., X., J. na pozemkoch s parcelnými číslami konkrétne uvedenými v rozhodnutí stavebného úradu, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu

rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

38. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

39. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány mohli konať a aj konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. , resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a L. H. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č.OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

40. Žalobca v podanej žalobe poukazoval i na konanie (ktorého bol účastníkom, čo je súdu taktiež známe z jeho rozhodovacej činnosti) vedené na Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05. 12. 2016, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné stanovisko ministerstva spolu s rozhodnutím ministra zo dňa 13. 01. 2017 nadobudli právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

41. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné

stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

42. V ďalej časti svojho rozsudku sa súd bude zaoberať jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu v podanej žalobe, ktorými je viazaný.

43. V časti III.1 žaloby žalobca namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. od 2 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojom rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 12. 09. 2018 na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná, ako v rozsudku pod sp. zn. zo dňa 12. 09. 2018.

Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platnom v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.

Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

Nie je sporné, že územný plán zóny, na ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

44. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v rozhodnutí stavebného

úradu zo dňa 15. 11. 2016, teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona.

Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

45. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

46. K oznámeniu zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu ust. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok, ktorý je predmetom stavebného povolenia obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t.j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu.

47. K námietke žalobcu v časti III.2 podanej žaloby správny súd uvádza, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 10. 2015, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015, pričom obe rozhodnutia sú súčasťou administratívneho spisu.

48. Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.3 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 15. 05. 2019 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. .

49. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 16. 01. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha) existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015, ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04.

11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil. 50. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

51. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní o povolení stavby „Príprava strategického parku Nitra“, a to i s poukazom na ust. , pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. sp. zn. ).

52. V postupe správnych orgánov podľa názoru súdu nemožno vzhliadnuť ani porušenie ust. § 62 ods. 1 stavebného zákona, (III.4) v zmysle ktorého stavebný úrad v stavebnom konaní preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané.

53. K námietke žalobcu v bode III.5 žaloby (nerešpektovanie ust. vyhlášky č. a nepredloženie zastavovacieho plánu) správny súd uvádza, že túto námietku žalobca vzniesol až v podanej žalobe, a preto sa s ňou žalovaný v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia nemohol ani vysporiadať. Stavba, ktorá bola predmetom stavebného povolenia je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra“, teda je súčasťou súboru stavieb (čo tvrdil i žalobca) a v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t.j. zastavovací plán celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.

54. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.6 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o stavebné povolenie k stavbe identifikovanej ako „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 005 Priepust, SO 107 Styková križovatka, SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I., SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64 a SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 15. 11. 2016 i riadne zdôvodnil.

55. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.7 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom

sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.

Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“.

Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)

15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 10. 2015 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona. V súvislosti s touto námietkou je potrebné poukázať i na skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení. Proti tomuto záverečnému stanovisku podal žalobca rozklad, ktorý minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 zamietol a záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. 56. Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.7 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že pred stavebným konaním v predmetnej veci sa uskutočnilo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 18. 09. 2019 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. .

57. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 15. 05. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015, ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04.

11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou, existovalo rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Z uvedených dôvodov potom nemožno považovať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa za predčasné, čo žalobca tvrdil v podanej žalobe.

58. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. , pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. sp. zn. ).

59. Žalobca v podanej žalobe (časť IV.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 15. 11. 2016 (stavebné povolenie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 16. 01. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

60. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“.

61. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

62. Pokiaľ ide o námietku, ktorú vzniesol právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22. 01. 2020, touto námietkou sa správny súd zaoberal, nakoľko v prípade, ak by vo veci vydal rozhodnutie orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, musel by na takúto vadu prihliadnuť ex offo. Žalobca namietal, že vo vzťahu k stavebnému objektu SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu) mala rozhodnúť obec ako špeciálny stavebný úrad, a nie okresný úrad v sídle kraja, nakoľko podľa žalobcu ide o účelovú komunikáciu. Z administratívneho spisu súd zistil, že v žiadosti o vydanie stavebného povolenia, podanej dňa 17. 03. 2016, stavebník - MH Invest, s.r.o. uviedol, že stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra - Sever, v blízkosti obcí Lužianky, Drážovce a katastrálnych územiach Y., X., E., J., E.. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov súvisiacich s výstavbou a prevádzkou tohto strategického parku, je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru aj mimo samotný priemyselný park s napojením na nadradenú cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1A), ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom území. Konkrétne k objektu SO 108 Vetve Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu) sa v žiadosti o vydanie stavebného povolenia uvádza, že navrhovaný stavebný objekt bude po ukončení jeho výstavby slúžiť ako verejná komunikácia, ktorá bude plniť funkciu trvalého prepojenia obchvatu Dražoviec a jestvujúcej cesty I/64 v smere od Nitry do Dražoviec. V žiadosti je uvedené, že táto vetva je navrhnutá ako účelová komunikácia, avšak v parametroch podľa STN 73 6101 a STN 73 6102, ktorá v plnej miere vyhovuje pre križovatkovú vetvu na ceste I. triedy. Celková dĺžka uvedenej vetvy je 141,613 m. V samotnom stavebnom povolení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako príslušný stavebný úrad pre cesty I. triedy podľa ust. v nadväznosti na ust. , sa k stavebnému objektu SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km. 0,050 úseku I. (obchvatu) uvádza, že tento stavebný objekt bude slúžiť ako verejná komunikácia (vetva na cestu I/64), ktorá bude plniť funkciu trvalého prepojenia I. úseku objektu SO 101 a jestvujúcej cesty I/64 v smere od Nitry do Dražoviec. Táto komunikácia je navrhnutá v parametroch podľa STN 73 610 a STN 73 6102. V stavebnom povolení nie je označená uvedená cesta ako účelová komunikácia a podľa názoru správneho súdu je relevantné vychádzať zo stavebného povolenia, a nie zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia, na ktoré v súvislosti s touto námietkou poukazoval žalobca. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedený stavebný objekt je účelovou komunikáciou. Správny súd má za to, že i pokiaľ by vo vzťahu k uvedenej vetve v dĺžke 141,613 m rozhodol ako špeciálny stavebný úrad okresný úrad v sídle kraja, namiesto obce, nemožno takúto situáciu považovať za rozhodnutie orgánu, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Obce, i okresného úrady v sídle kraja rozhodujú ako špeciálne stavebné úrady podľa cestného zákona. Skutočnosť, že o stavebnom objekte SO 108 Vetva Nitra - Dražovce rozhodol ako špeciálny stavebný úrad okresný úrad v sídle kraja, ktorý je príslušný rozhodovať o ceste I. triedy, a ak by aj rozhodol o účelovej komunikácii, ku ktorej patrí kompetencia obce, nemožno takéto rozhodnutie považovať za nicotné, pretože išlo o rozhodnutie vecne príslušného špeciálneho stavebného úradu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na ust. cestného zákona, ktorý rieši možnosť dohody dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov pri vydaní stavebného povolenia na uskutočnenie stavby pozemných komunikácií. Okrem toho bola zachovaná i dvojinštačnosť, keď o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný, teda žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach.

63. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“.

64. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné. Námietkami, ktoré žalobca vzniesol na pojednávaniach v predmetnej veci, teda jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. v spojení s , preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Z týchto dôvodov sa súd nezaoberal ani písomnými podaniami žalobcu, ktoré žalobca predložil na pojednávaní v predmetnej veci a argumentáciou v nich obsiahnutou.

65. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.

66. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

67. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

O trovách pribratých účastníkov konania a o trovách spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako osoby zúčastnenej na súdnom konaní, rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov súdneho konania. Správny súd uzneseniami zo dňa č. k. -103 zo dňa 27. 02. 2018 pribral do súdneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. a DOPRAVOPROJEKT, a. s. Ďalším uznesením č. k. -200 zo dňa 28.11.2018 priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na súdnom konaní. Uznesením č.k. -241 zo dňa 27. 02. 2019 pribral do konania ďalších účastníkov administratívneho (resp. zisťovacieho konania) SARIO, Združenie domových samospráv, Nitra Invest, s.r.o., DESIGN ENGINEERING, a.s., W.. W. L., L.. F. E., R.. V. W., B. O. a B. H., ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné týmto účastníkom súdneho konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

68. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.