Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-139-2018.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/139/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov: 1) K.. C. H. a 2) K.. O. H., obaja bytom I. 4, D., zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., Thurzova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: INTERCONSULT, spol. s r.o., so sídlom Na Hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 36 454 109, zast. advokátom JUDr. Radimom Komkom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 9.392,05 eura s prísl., o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/206/2011-378 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o náhrade trov konania.
II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaný j e žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, p o v i n n ý zaplatiť 1.294,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.08.2010 do zaplatenia s tým, že o plnenie celého dlhu je oprávnený požiadať ktorýkoľvek zo žalobcov a žalovaný je povinný splniť dlh v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý, čím dôjde k zániku dlhu splnením, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí sú povinní ich nahradiť spoločne a nerozdielne podľa pomeru úspechu vo veci a to v rozsahu 72,44 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že predmetom konania je zaplatenie sumy 9.392,05 eura pozostávajúcej z neuhradeného nájmu za obdobie od 01.06.2007 do 31.07.2010 v sume 1.892,05 eura a zo spôsobenej škody v sume 7.500 eur.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a to dňa 01.06.2007 (ďalej aj Zmluva) podľa ust. § 663 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísanej na LV č. XXX
- rod. dom s.č. XXXX postavený na parc. CKN XXX/X. Nájomný vzťah vznikol dňom 01.06.2007 a uzatváral sa na dobu určitú do 01.09.2012. Cena nájmu sa spravovala Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 01.06.2007 a nájomné bolo dohodnuté na sumu 18.000,- Sk ročne. Splatnosť nájomného bola určená
ročne s tým, že prvý nájom bol splatný dňa 30.06.2008, inak vždy k 30.06. nasledujúceho roka. Za nájomcu - žalovaného zmluvu aj Dodatok č. 1 podpísala dňa 01.06.2007 K.. H. - INTERCONSULT, s.r.o., ul. Vodárenská 2552/8, Bardejov, Bardejovská Nová Ves (o čom svedčí odtlačok pečiatky). Uzavretú zmluvu súd posúdil ako zmluvu nájomnú uzavretú podľa ust. Občianskeho zákonníka (spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, teda jedná sa o platný právny úkon - predmet nájmu, doba nájmu - dočasnosť, odplata) z dôvodu, že predmet nájmu nie je zapísaný ako nebytový priestor a teda nemožno na jeho nájom vzťahovať ust. zák. č. XXX/XX Zb. (§ 1 cit. zák.). Nehnuteľnosť bola predmetom nájmu ako celok. O nájme nehnuteľností žalovaným svedčí aj uzavretá zmluva o dodávke plynu, či samotné sídlo obchodnej spoločnosti - žalovaného aj v čase prevodu obchodného podielu na valnom zhromaždení konanom dňa 23.07.2010 (uvedené vyplýva jednoznačne z výpovedi žalobcov, konateľa žalovaného, ako aj svedkyne - užívanie nehnuteľnosti ako sídlo spoločnosti a kancelárske priestory). Na základe Zmluvy požiadali žalobcovia o registráciu a pridelenie Daňového identifikačného čísla (v zmysle zákona o správe daní a poplatkov) a plnili si povinnosti z toho vyplývajúce (daňové priznania). K zániku nájmu následne došlo ku dňu 31.07.2010 a to na základe Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 30.06.2010, teda na základe dohody strán o úprave ich práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu. Za nájomcu - žalovaného dodatok č. 2 podpísala dňa 30.06.2010 K.. H. - INTERCONSULT, s.r.o., ul. Vodárenská 2552/8, Bardejov, Bardejovská Nová Ves (odtlačok pečiatky). Užívanie nehnuteľností ako také teda nespochybňoval ani žalovaný. Z vykonaných dôkazov (najmä daňových priznaní a výpovedí, či vyjadrení strán) nevyplýva, aby bolo nájomné za obdobie od 01.06.2007 do 31.07.2010 žalovaným zaplatené. Zánik dlhu na nájomnom splnením nepreukázal ani žalovaný (§ 559 OZ).
4. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že žalobcom patrí právo na nájomné za obdobie od 01.06.2007 do 31.07.2010. Splatnosť nájomného nastala: dňa 30.06.2008 (za obdobie do 31.05.2008), dňa 30.06.2009 (za obdobie do 31.05.2009), dňa 30.06.2010 (za obdobie do 31.05.2010). Avšak nájomné za obdobie do 31.05.2008 splatné dňa 30.06.2008 nebolo na súde uplatnené včas, teda v rámci plynutia 3 - ročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 22.09.2011 a premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku uplynula dňa 30.06.2011, teda tento nárok pre dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným nebolo možné žalobcom priznať. Žalobcom teda bolo možné priznať právo na zaplatenie nájomného splatného ku dňu 30.06.2009 a 30.06.2010 a nájomného za dva mesiace do zániku zmluvného vzťahu dňa 31.07.2010 na základe dohody zo dňa 30.06.2010, teda vo výške 1.294,56 eura (2x 18.000,- Sk + 2x 1.500,- Sk/mesačne ). V tejto časti už nemohla byť námietka premlčania vznesená žalovaným dôvodná, keďže žaloba bola podaná včas.
5. Preto súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.294,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy od 01.08.2010 do zaplatenia, keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s jej zaplatením a bol v omeškaní so zaplatením dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni zániku zmluvného vzťahu na základe Dodatku č. 2 k zmluve (§ 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Vzhľadom k tomu, že žalovaný je vo vzťahu k žalobcom zaviazaný spoločne a nerozdielne súd pri uložení povinnosti žalovanému vychádzal z ust. § 513 OZ v spojení s § 512 OZ.
6. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v sume 7.500 eur, ktorý má vyplývať z Dodatku č. 2 k zmluve, k uvedenému súd dodáva, že v tomto prípade nebolo žiadnym objektívnym dôkazom preukázané splnenie predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 OZ. Žalobcovia nepreukázali, aby došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, následkom ktorého by došlo k spôsobeniu škody (chýba uvedenie - aká škoda, presný rozsah, jej výška) a samozrejme následne príčinnú súvislosť a jeho zavinenie. Z vykonaných dôkazov nevyplýva 1/ akého konania sa mal žalovaný dopustiť, ktorým by škodu spôsobil (nepostačujúce je tvrdenie, že škodu spôsobili mačky vo vlastníctve konateľa žalovaného - nárok by musel smerovať voči jeho osobe, či škoda za užívanie nehnuteľnosti ), 2/ aká škoda bola spôsobená (nepostačujúce je tvrdenie, že došlo k zničeniu nehnuteľnosti), 3/ aký je rozsah škody na nehnuteľnosti a 4/ presná výška. Rovnako nie je zrejmé akým spôsobom bola výška škody stanovená na sumu 7.500 eur. Rovnako záväzok žalovaného vyplývajúceho z Dodatku č. 2 k zmluve na náhradu škody nemožno podľa obsahu považovať za uznanie dlhu podľa § 558 OZ pre nesplnenie zákonom stanovených náležitosti. Tým viac, že záväzok (na náhradu škody) vyplývajúci z obsahu Dodatku č. 2 nevyplýva ani z účtovníctva žalovaného (viď bod 26 odôvodnenia) a nebol zistený ani vykonanou kontrolou Daňového úradu v Prešove. Naviac uznanie škody terajším konateľom žalovaného (vtedajším spoločníkom) rozporovala aj samotná svedkyňa p. H., pričom raz uviedla, že menovaný škodu neuznával a následne, že sa na škode dohodol normálne.
7. K námietkam žalovaného : 1/ že nehnuteľnosť zakúpil spoločník obchodnej spoločnosti na meno žalobcov za jeho finančné prostriedky, súd udáva, že vlastnícke právo žalobcov vyplýva z predloženej notárskej zápisnice a listu vlastníctva (viď bod 18 a 19 odôvodnenia). Ak má žalovaný za to, že mu vlastníctvo nehnuteľností patrí, resp. jeho spoločníkovi, uvedeného sa musí domáhať osobitnou žalobou podanou voči žalobcom. Uvedené nesúvisí s predmetom tohto konania. 2/ že v dome bývali spoločník obchodnej spoločnosti a K. ako dlhoroční partneri a že nebolo jasné, ktorú časť využívali ako kancelárske priestory, resp. či vôbec a pod., v tomto súd poukazuje na znenie nájomnej zmluvy a to, že nehnuteľnosť bola predmetom nájmu ako celok; akým spôsobom ju žalovaný užíval, resp. akú časť využíval na podnikateľskú činnosť a s tým viedol súvisiacu účtovnú dokumentáciu, bolo len na rozhodnutí jeho samotného ako nájomcu; žalobcovia do uvedeného žiadnym spôsobom nezasahovali, resp. ani nemali právny dôvod zasahovať. Žalobcovia si splnili svoje povinnosti daňovníka podľa zákona o správe daní a poplatkov, ako je vyššie uvedené a konštatované. Rovnako z vykonaných dôkazov vyplýva, že sídlo obchodnej spoločnosti - žalovaného bolo na adrese Vodárenská 2552/8, Bardejov - Bardejovská Nová Ves, čo nepochybne vyplýva z predložených listinných dôkazov týkajúcich sa obchodnej spoločnosti (OR, zmluvy, pečiatky, zápisnica o valnom zhromaždení, prevod obchodného podielu, aj konania vedeného pod sp. zn. 6C/154/2010 - tvrdené, že sa na tejto adrese malo nachádzať účtovníctvo spoločnosti apod.). Či v dome bývali aj spoločníci obchodnej spoločnosti, pričom ich právo malo byť odvodené od nájomnej zmluvy, bolo vzťahom medzi nimi a žalovaným, nie vzťahom so žalobcami. Žalobcovia uzavreli nájomnú zmluvu výlučne so žalovaným ako právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou. 3/ že neuzavrel nájomnú zmluvu, resp. že nájomná zmluva a Dodatky sú antidatované, súd udáva, že zmluvu o nájme vrátane dodatkov súd považuje za platne uzavreté (viď odôvodnenie vyššie) a za uzavreté v čase ich datovania. Pri zmluve o nájme o uzavretí dňa 01.06.2007 svedčí skutočnosť, že táto bola predložená daňovému úradu pri žiadosti žalobcov o registráciu a pridelenie daňového identifikačného čísla v mesiaci 09/2007. Opak nebol v konaní žiadnym spôsobom ani dôkazom preukázaný (znaleckým dokazovaním to ani nie je možné zistiť). Dohoda o ukončení nájomného vzťahu Dodatkom č. 2 je naviac úkonom v prospech žalovaného, nakoľko by inak nájomný vzťah trval do 01.09.2012 a žalovaný by bol povinný uhradiť aj ďalšie nájomné. Bývala konateľka K.. H. nemala dôvod na neskoršie vyhotovovanie a antidatovanie dohody o ukončení nájomného vzťahu, čím mala spôsobiť žalovanému škodu, nakoľko konala v jeho prospech a ukončila zmluvný vzťah dohodou skôr, ako uplynula dohodnutá doba nájmu. 4/ že K. X. H. v čase podpisu Zmluvy a dodatku č. 1 nebola konateľkou žalovaného (že ňou bola K.. X. T.) a že sídlo žalovaného zapísané v Obchodnom registri bolo na adrese J. Grešáka 20, Bardejov súd udáva, že uvedenej námietke žalovaného rovnako nemožno vyhovieť. K.. X. H. bola v čase uzavretia Zmluvy a Dodatku č. 1 spoločníčkou a konateľkou žalovaného, aj keď v Obchodnom registri bola označená skorším priezviskom T. (teda jednalo sa o tu istú osobu). K zmene priezviska u menovanej z priezviska T. na priezvisko H. došlo na základe rozhodnutia OÚ Bardejov zo dňa 11.06.2003 o zmene priezviska. Z uvedeného evidentne vyplýva skutočnosť, že dňom právoplatnosti rozhodnutia o zmene priezviska mala K.. X. H. právo a zároveň povinnosť používať pri akýchkoľvek právnych úkonoch priezvisko H.. Nemohla sa predsa podpisovať iným priezviskom, ako tým, ktoré jej bolo právoplatným rozhodnutím správneho orgánu priznané. Čo sa týka sídla žalovaného, je pravdou, že v čase podpisu zmluvy a dodatku č. 1 bolo sídlo zapísané v Obchodnom registri na adrese J. Grešáka 20, Bardejov (do 21.06.2007), avšak zmenou spoločenskej zmluvy Dodatkom č. 3 zo dňa 31.05.2007 došlo k zmene sídla žalovaného z adresy J. Grešáka 20, Bardejov na adresu Vodárenská 2552/8, Bardejov - Bardejovská Nová Ves, pričom týmto dňom bol podaný návrh na Okresný súd Prešov na zápis zmien (vrátane zmeny priezviska u K.. H.) do Obchodného registra, o ktorom súd rozhodol až ku dňu 22.06.2007. Podľa názoru súd tento zápis zmien spoločenskej zmluvy len osvedčil (deklaroval) skutočnosti, ktoré vyplývali zo zmeny samotnej vykonanej Dodatkom č. 3 k spoločenskej zmluve (vo vzťahu k zmene sídla rozhodnutím o jeho zmene spoločníkmi obchodnej spoločnosti, vo vzťahu k priezvisku konateľky K.. H. síce tiež Dodatkom č. 3, avšak na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o zmene priezviska). Aj keď súd pripúšťa, že v právnej teórii sa pri zmene sídla spoločnosti rôznia názory na konštitutívny či deklaratórny účinok zápisu v Obchodnom registri. Vo vzťahu k zmene priezviska konateľky K.. H. súd tieto pochybnosti o deklaratórnou účinku vykonanej zmeny v OR nemal. Aj napriek uvedenému je súd názoru, že tieto skutočnosti nemali žiaden vplyv na platnosť vykonaných právnych úkonov, tak ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný sa pri uzatváraní zmluvy a dodatku č. 1 označil už novým sídlom (aj pečiatkou), pričom dátum vykonania zmeny spoločenskej zmluvy (aj za účasti terajšieho konateľa a spoločníka žalovaného) predchádzal podpisu zmluvy aj dodatku č. 1, čo ale nevzbudilo žiadne
pochybnosti na strane žalobcov a žalovaného identifikovať kto je účastníkom zmluvy na strane nájomcu. Ostatné identifikačné znaky žalovaného (IČO, či obchodné meno, konanie konateľom) boli v zmluvách uvedené správne a teda je nepochybné, kto zmluvu so žalobcami na strane nájomcu uzavrel. Preto súd nemohol vyhovieť námietke neplatnosti právneho úkonu zo strany žalovaného. 5/ že prevodca (K.. H.) pri prevode obchodného podielu na Jürgen Detlef Jensena zmluvou zo dňa 23.07.2010 sa zaviazala, že všetky zmluvné vzťahy, či práva a záväzky sú obsahom účtovnej dokumentácie spoločnosti (viď znenie čl. 14 bod 1 odôvodnenia rozsudku) a že v prípade neúplných, či nepravdivých informácii je uvedené povinná dať do súladu a odstrániť vadný stav, súd dodáva, že uvedené je zodpovednosťou bývalej spoločníčky spoločnosti K.. H. bez akéhokoľvek právneho vzťahu k žalobcom a nimi uplatnenom nároku. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že Jürgen Detlef Jensen bol spoločníkom žalovaného od 14.02.2002, teda aj v čase prevodu obchodného podielu K.. H., teda nenadobúdal obchodný podiel ako nový spoločník, len nadobudol obchodný podiel ďalšieho spoločníka a teda o sídle obchodnej spoločnosti na adrese Vodárenská 2552/8, Bardejov - Bardejovská Nová Ves, či že vlastníkom nehnuteľnosti sú žalobcovia, kde bolo sídlo spoločnosti, či že tú nehnuteľnosť užíva on a žalovaný mal reálnu vedomosť (aj s ohľadom na privátny partnerský vzťah oboch spoločníkov). Adresu sídla na Vodárenská 2552/8, Bardejov - Bardejovská Nová Ves by nemohol deklarovať bez toho, ak by medzi ním a žalobcami neexistoval zmluvný vzťah, v tomto prípade na základe predloženej nájomnej zmluvy (v obchodnom registri založená aj skoršia zmluva o nájme).
8. S ohľadom na vyššie uvedené, súd v prevyšujúcej žalobu žalobcov zamietol (teda v časti nájomného a náhrady škody) a neprihliadal tak na argumentáciu žalobcov a námietky žalovaného udávané v priebehu konania.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcom priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní poukázali na písomné uznanie žalovaného, ktorým sa zaviazal uhradiť v plnej výške všetky škody spôsobené užívaním nehnuteľnosti uvedenej v bode 1. príslušnej zmluvy, ktoré boli po vzájomnej dohode stanovené vo výške 7.500 eur. V ostatnom poukázali na znenie ust. § 558 Občianskeho zákonníka s tým, že uznanie dlhu bolo uskutočnené platne. Súd prvej inštancie však v dôsledku neposudzovania záväzku žalovaného ako uznaného dlhu vyžadoval unesenie dôkazného bremena ohľadne vzniku škody od žalobcov, ktorý podľa jeho názoru škodu nepreukázali, a preto žalobu zamietol. Napriek tomu, že rozsudok má 22 strán, podľa názoru odvolateľov nespĺňa požiadavku presvedčivosti. V tomto zmysle namietali odňatie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol aby odvolací súd rozsudok vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie odňal právo na spravodlivý súdny proces a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, zároveň nemožno súhlasiť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, kde súd konštatuje na strane 21, že pripúšťa, že v právnej teórii sa pri zmene sídla rôznia názory na konštitutívny či deklaratórny účinok zápisu v obchodnom registri. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že nájomná zmluva bola podpísaná konateľkou, ktorá síce v čase podpisu nájomnej zmluvy z výpisu obchodného registra mala priezvisko T., ale zmluva je podpísaná K.. H. a v čase podpisu sídlo obchodnej spoločnosti bolo na ulici Grešáka 22, Bardejov, pričom k zmene sídla so zmenou priezviska nastali taktiež dňom 22.06.2007. Namietal, že v nájomnej zmluve nie je uvedené katastrálne územie, list vlastníctva, opis nehnuteľnosti, ktorá časť sa dáva do nájmu a ktorá časť je vyňatá z bytového fondu. Podľa jeho názoru nie je možné zistiť zo zmluvy, ktorých nehnuteľností sa nájomná zmluva týka. V predmetnom objekte boli ubytovaní konateľka spoločnosti K.. H. a žalovaný, od kúpy tejto nehnuteľnosti v roku 2003. Pokiaľ súd poukázal na to, že tento objekt bol využívaný len na podnikateľské účely, o čom svedčí aj zmluva o dodávke plynu, tak nehnuteľnosť nebola užívaná na podnikateľské účely, ale na súkromné účely. Pokiaľ by bol objekt využívaný iba na podnikateľské účely, k zmene dodávky médií by došlo dňom zápisu zmeny sídla žalovaného, t.j. dňa 22.06.2007. V ostatnom poukázal na ust. § 265 Obchodného zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že má za to, že konanie konateľky žalovaného odporovalo citovaným ustanoveniam v
tom, že podpísala zmluvu o nájme skôr, než došlo k zápisu zmien v obchodnej spoločnosti žalovaného, do Obchodného registra, ako aj v tom, že neoboznámila a neupovedomila spoločníka o takomto právnom úkone, ktorý možno považovať za absolútne neplatný z dôvodov, na ktoré poukazovali v priebehu celého konania. Pokiaľ by bol právny úkon posúdený ako absolútna neplatnosť nájomnej zmluvy, žalobcovia sa svojich nárokov mohli domáhať titulom bezdôvodného obohatenia.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí zotrvali na dôvodoch svojho odvolania a nesúhlasili s námietkami uvedenými v odvolaní zo strán žalovaného, pričom poukázali na to, že v nájomnej zmluve je predmet nájmu špecifikovaný zrozumiteľne a presne. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, resp. nemožné prehliadnuť, že žalovaný dlhodobo užíval predmet nájmu, a preto po odstupe tak dlhej doby jeho námietka, že predmet nájmu bol uvedený nepresne, je neakceptovateľná.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že rozsudok s výnimkou výroku o náhrade trov konania je vecne správny.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
14. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu ani k právnemu posúdeniu veci. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd dopĺňa.
15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hirobalanice, Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré v časti žalobe vyhovel a pre ktoré žalobu v časti zamietol; jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné.
16. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní zo strany žalovaného odvolací súd odkazuje v ďalšom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01.04.2015 sp.zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.
17. Odvolací súd je taktiež zástancom preferencie platnosti právnych úkonov v súlade s uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, a preto námietky žalovaného v tomto smere neobstoja. Nebolo pochýb o totožnosti osoby K.. T. -> K. H. (bod 58. čl. 4 napadnutého rozsudku).
18. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
21. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.
22. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191 ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 21Cdo 65/2000).
23. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).
24. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
26. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam pre moment viazanosti súdu.
27. Taktiež sú neopodstatnené námietky žalovaného v odvolaní v súvislosti so zmenou priezviska a uzatváraním nájomnej zmluvy dňa 01.06.2007 sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vyporiadal a odvolací súd sa s týmto názorom uvedeným v bode 58. stotožňuje. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcov odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ak neuznal tzv. uznanie náhrady škody vo výške 7.500 eur v Dodatku č. 2 zmluvy o nájme zo dňa 30.06.2010, ktoré v bode 2 odkazovalo na vzájomnú dohodu o ustálení výšky škody, avšak v konaní nebolo preukázané, kto sa dohodol, kedy sa dohodol a či vôbec o takejto dohode mal vedomosť žalovaný. Taktiež správne súd prvej inštancie postupoval, ak vyžadoval v tejto časti unesenie dôkazného bremena naviac za stavu, že žalobcovia toto dôkazné bremeno neuniesli a nepreukázali predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, potom súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu v tejto časti zamietol. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že Dodatok č. 2 podpísala za žalovaného K. H., ktorá je dcérou žalobcov a bez ďalšieho niet rozumného dôvodu vzhľadom na uvedenú okolnosť takýto úkon uznať. Účelom procesného práva je poskytovať ochranu skutočnému, nie fiktívnemu a možno aj neexistujúcemu subjektívnemu hmotnému právu a neunesenie (nenaplnenie) dôkazného bremena má za následok zamietnutie žaloby v časti, čo v tomto prípade súd prvej inštancie naplnil a v tomto smere mu ani niet čo vytknúť.
28. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
29. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania je rozhodnutím nepreskúmateľným a nespĺňajúcim požiadavku presvedčivosti upravenú v ust. § 220 CSP.
30. Totižto súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania neriadil vyššie uvedeným ustanovením a žiadnym spôsobom nedal odpoveď na to, ako preskúmal náhradu trov konania aj v otázke hodnotenia dôvodov hodných osobitného zreteľa a z tohto pohľadu je jeho rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné.
31. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
32. Vzhľadom na to, že sa súd prvej inštancie týmito okolnosťami nezaoberal. Odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom úlohou súdu prvej inštancie bude ďalej v otázke náhrady trov konania skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako sú upravené v ust. § 257 CSP a následne vo veci rozhodnúť.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).