Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-4-2019.pdf
PDF · 267.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta, a.s., so sídlom Hodská 373/38, 924 22 Galanta, IČO : 44 452 519, právne zastúpeného : JUDr. Mário Keleti, advokát, so sídlom Ul. Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému : Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 204/00016/2017/R zo dňa 20.11.2018 takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. ZS 204/00016/2017/R zo dňa 20.11.2018 a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 204/00016/2017 zo dňa 20.12.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava (ďalej aj ako len „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) upovedomením o začatí správneho konania č. ZS 204/00016/2017 zo dňa 03.11.2017 podľa § 14 ods. 1 a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) upovedomil žalobcu (ďalej v texte aj ako „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“), že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 581/2004 Z. z.“). Dôvodom začatia konania bolo zistenie porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 576/2004 Z. z.“ alebo „zákon o zdravotnej starostlivosti“) na základe záverov výkonu dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z. z. týkajúceho sa poskytovania zdravotnej starostlivosti pani R. V., nar. XXXX (ďalej aj ako len „pacientka“). Dohľad bol vykonaný na základe podnetu pacientkinej dcéry, ktorá vyjadrila nespokojnosť s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou jej matke v období od 13.07.2016 do 15.07.2016, pričom dohľad bol vykonaný v období od 23.08.2016 do 23.08.2017. Podľa § 47 zákona č. 581/2004 Z. z. bol dňa 17.05.2017 vypracovaný Protokol č. 943/2016 o vykonanom dohľade na mieste (ďalej aj ako len „Protokol“), ktorý bol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti preukázateľne doručený dňa 23.05.2017, ktorý proti Protokolu podal námietky zo dňa 19.06.2017, ktoré boli dňa 23.08.2017 so žalobcom prerokované.
2. Vykonaným dohľadom boli zistené nedostatky, konkrétne, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke počas vyšetrenia na centrálnom príjmovom oddelení dňa 13.07.2016 a následne počas hospitalizácie na geriatrickom oddelení dňa 15.07.2016. Bolo zistené, že pacientke pri vyšetrení na centrálnom príjmovom oddelení dňa 13.07.2016 nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, pretože pacientka v pokročilom veku, po zistenej nehode s následným desaťhodinovým zotrvaním v studenom a vlhkom prostredí vane a zisteným RTG nálezom suspektnej bronchopneumónie mala byť okamžite prijatá na lôžkové oddelenie za účelom diagnostiky a intenzívnej liečby. Následne nebola pacientke poskytnutá správna zdravotná starostlivosť ani počas hospitalizácie na geriatrickom oddelení dňa 15.07.2016, pretože pacientka vzhľadom na závažný zdravotný stav mala byť pri prijatí hospitalizovaná na JIS. Taktiež bolo zistené, že počas tejto hospitalizácie nebola poskytnutá správna ošetrovateľská starostlivosť, táto bola poskytnutá nedostatočne, nakoľko neboli splnené ordinácie lekára a realizované včasné intervencie, ktoré si urgentný stav pacientky vyžadoval.
3. Žalobca dňa 16.11.2017 podal vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania, v ktorom poukázal na to, že námietky voči Protokolu boli v celom rozsahu úradom odmietnuté s odôvodnením, ktoré vyplýva zo zápisnice č. 943/2016, pričom samotná táto zápisnica pozostáva z doslovnej citácie námietok a zo zhodnotenia námietok prizvanými odbornými konzultantmi, a preto mal za to, že odôvodnenie námietok je absolútne neuspokojivé, nakoľko z neho nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom sa úrad s námietkami vysporiadal, z akých dôvodov a na základe akých skutočností argumenty uvedené v námietkach neakceptoval. K vyhodnoteniu námietok zo strany prizvaného konzultanta MUDr. U. V., PhD. poukázal na to, že tento sa žiadnym spôsobom nevyjadril k zásadným momentom poskytovania zdravotnej starostlivosti u pacientky, konkrétne napríklad k tomu, že pacientka bola komplexne vyšetrená, neboli u nej ani cestou zobrazovacích vyšetrení prítomné ložiskové zmeny, ktoré by potvrdzovali bronchopneumoniu, že stav pacientky bol 13.07.2016 kompenzovaný, že v zdravotnej dokumentácii nie je zachytený žiaden nález bronchopneumónie (ktorým inak v predchádzajúcom svojom odbornom vyjadrení konzultant argumentoval) a tiež, že konštatovanie o tom, že geriatrické lôžko je lôžkom akútnym považoval za bezpredmetné so záverom, že pacientke nebola venovaná dostatočná pozornosť. Vo vzťahu k vyhodnoteniu námietok zo strany konzultantky PhDr. X. F., PhD. poukázal na to, že ide o zhrnutie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri vedenej zdravotnej dokumentácie, pričom súhlasil s konštatovaním konzultantky, že nemožno pripustiť, že v prípade pochybností na základe nedostatočne vedenej zdravotnej dokumentácie sa na vec pozerá v prospech obvinenej strany doplniac však, že ani pri absencii niektorých záznamov v zdravotnej dokumentácii alebo pri ich zostručnení nemožno v pochybnostiach jednoznačne konštatovať pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a tiež, že posudzujúci odborník by mal vziať do úvahy všetky skutočnosti ovplyvňujúce rozhodnutia a aktivitu ošetrujúceho personálu rovnako ako fakt, že zdravotná starostlivosť je primárne poskytovaná a až následne dokumentovaná. Ďalej mal za to, že prizvaná konzultantka sa nevyjadrila jednotlivo k námietkam, pričom úradom bola akceptovaná len námietka vo vzťahu k zápisu o zavedení katétra u pacientky v čase 05:08 hod. dňa 15.07.2016. Nad rámec zdôraznil, že nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie automaticky neznamenajú, že poskytnutá zdravotná starostlivosť bola non lege artis a nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie nemožno zamieňať s postupom non lege artis v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Ďalej mal a to s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, ods. 2, § 34, § 36 a § 46 správneho poriadku za to, že v danom štádiu konania neboli naplnené podmienky pre vydanie zákonného správneho rozhodnutia, ktorým by bola uložená akákoľvek sankcia za porušenie povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004, nakoľko skutkový stav nebol zistený spoľahlivo. Preto navrhol, aby poskytnutá zdravotná starostlivosť bola opätovne zhodnotená nezávislými a nestrannými odborníkmi, a to vo forme znaleckého posudzovania eventuálne odborného posudzovania.
4. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava rozhodnutím č. ZS 204/00016/2017 zo dňa 20.12.2017 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa § 47 správneho poriadku žalobcovi pokutu vo výške 1 000 eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že porušenie spočívalo v tom, že žalobca neposkytol pacientke počas vyšetrenia na centrálnom príjmovom oddelení (ďalej len „CPO“) dňa 13.07.2016 a následne počas hospitalizácie na geriatrickom oddelení dňa 15.07.2016 zdravotnú starostlivosť správne. Pacientke pri vyšetrení na CPO dňa 13.07.2016 nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne tým, že pacientka v pokročilom veku
(86 r.), po zistenej nehode s následným desaťhodinovým zotrvaním v studenom a vlhkom prostredí vane a zisteným RTG nálezom suspektnej bronchopneumónie mala byť okamžite prijatá na lôžkové oddelenie za účelom diagnostiky a intenzívnej liečby. Následne nebola pacientke poskytnutá správna zdravotná starostlivosť ani počas hospitalizácie na geriatrickom oddelení dňa 15.07.2016, pretože pacientka vzhľadom na závažný zdravotný stav mala byť po prijatí hospitalizovaná na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Rovnako jej počas tejto hospitalizácie nebola poskytnutá správna ošetrovateľská starostlivosť, táto bola poskytnutá nedostatočne, nakoľko neboli splnené ordinácie lekára a realizované včasné intervencie, ktoré urgentný stav pacientky vyžadoval.
5. Úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že počas výkonu dohľadu si zaobstaral od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti príslušnú zdravotnú dokumentáciu z poskytnutej zdravotnej starostlivosti, zaobstaral si vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 14.09.2016, obsahujúce vyjadrenie primára interného oddelenia s JIS zo dňa 11.09.2016 a vyjadrenie službukonajúceho lekára na CPO zo dňa 09.09.2016, pričom za účelom objektívneho posúdenia všetkých skutočností si zaobstaral aj vyjadrenie pacientkinej všeobecnej lekárky zo dňa 26.09.2016. Z uvedených podkladov úrad zistil, že v danom prípade išlo o 86 - ročnú geriatrickú pacientku, ktorá bola liečená pre artériovú hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, chronickú obštrukčnú bronchopulmonálnu chorobu pľúc, nefrosklerózu, osteroporózu, celkovú aterosklerózu, varikozitu dolných končatín, pacientku ktorá v minulosti prekonala tuberkulózu pľúc, odstránenie žlčníka, odstránenie maternice, operáciu sivého zákalu, s tým, že pacientka bola obéznejšia, pričom vzhľadom na jej choroby a vek bola u nej limitovaná dynamika v sebaobslužnej činnosti, pacientka žila sama.
6. Úrad tiež poukázal na to, že v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. prof. MUDr. U. V., PhD., odborník z medicínskeho odboru geriatria a PhDr. X. L. F., PhD., odborníčka z medicínskeho odboru ošetrovateľstvo.
7. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva priebeh poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke, konkrétne, že dňa 10.07.2016 sa pacientka rozhodla vykúpať, bola doma sama, zrejme počas kúpania v teplej vode sa značne unavila a pri vstávaní z vane sa pošmykla a udrela si chrbát, nemohla vyjsť z vane, vypustila vodu a prikryla sa uterákmi, pričom zostala vo vani až do druhého dňa, kým neprišla dcéra, s tým, že podľa údajov zo zdravotnej dokumentácie preležala vo vani zhruba 8 až 10 hodín. Dňa 13.07.2016, t.j. na tretí deň od nehody sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že rodina vyhľadala jej všeobecnú lekárku, ktorá pacientku odoslala na interné vyšetrenie, ktoré predpokladalo ľavostrannú bronchopneumóniu a internistka navrhla hospitalizáciu pacientky, u ktorej bola zistená leukocytóza 9,63x109 , CRP 28,49, ostatné hematologické a biochemické parametre boli v norme. Dňa 13.07.2016 o 17,17 hod. na príjmovej ambulancii CPO lekár konštatoval na pohmat veľmi bolestivú chrbticu, čo súhlasilo s interným nálezom, diagnostikoval bronchopneumóniu I. sin s nízkou zápalovou aktivitou, ordinoval Amoksiklav 2x1, ACC long šumivé tablety a poslal pacientku domov s konštatovaním, že je v stabilizovanom stave, kardiopulmonálne kompenzovaná s tým, že nie je nutná akútna hospitalizácia na geriatrickom oddelení. Súčasne pacientku poučil, že pri zhoršení zdravotného stavu má ihneď vyhľadať lekársku pomoc a na druhý deň sa má hlásiť u svojho všeobecného lekára a internistu, pričom z dôvodu narazeného hrudníka ju o 19,41 hod odoslal aj na chirurgickú ambulanciu, kde vylúčili traumatické zmeny na hrudníku, zaznamenali viaceré hematómy na dorze hrudníka. Dňa 14.07.2016 o 12,14 hod. pacientkin zať navštívil ambulanciu všeobecnej lekárky a žiadal zmenu antibiotík (Amoksiklav) pre neznášanlivosť, konkrétne hnačky, všeobecná lekárka predpísala Ciprinol 500mg 2x1 tbl. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu pacientky jej bola ešte toho istého dňa privolaná záchranná zdravotná služba, ktorá ju transportovala k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a o 22,35 hod. ju odovzdala na CPO, následne po polnoci (t.j. 15.07.2016) o 00,20 hod bola pacientka prijatá na hospitalizáciu na lôžkovú časť geriatrického oddelenia pre výraznú dýchavicu s obrazom spastickej bronchitídy s laboratórnym nálezom hypoxemickej respiračnej insuficiencie, ľavostrannej bronchopneumónie a ľavokomorovej kongestívnej kardiálnej nedostatočnosti až zlyhávania, u pacientky bola prítomná fibrilácia predsiení, v laboratórnom obraze bola vysoká zápalová aktivita, zvýšená aktivita kreatinkinázy pri traumatickom poškodení dorza tela, pričom primár interného oddelenia jej naordinoval adekvátnu liečbu zodpovedajúcu jej stavu, avšak zo zdravotnej dokumentácie nevyplývalo, že by ordinovanú terapiu pacientka prijala/neprijala, keďže sesterské zápisy sa o tom nezmieňovali. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že stav pacientky bol alarmujúci, preto mala byť pacientka prijatá na JIS. V zdravotnej dokumentácii boli zapísané zápisy sestry o uložení pacientky na lôžko až
o 05,08 hod, neskôr o 05,22 hod bolo zaznamenané, že pacientka je od prijatia nekľudná a vykrikuje „zbohom zomriem“, v zdravotnej dokumentácii nebol zápis, či zdravotnú sestra volala lekára k ťažkému stavu, ktorý zrejme mohol byť agonálny. O 07,28 hod bola pacientka nájdená bez známok života. 8. Úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že výkonom dohľadu v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti zistil, že podľa zápisov v zdravotnej dokumentácii bola pacientka prijatá dňa 15.07.2016 o 00,20 hod na lôžkovú časť geriatrického oddelenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v zdravotnej dokumentácii je z toho dňa zápis, ktorý dokumentuje, že v časovom intervale od 01,17 hod do 01,30 hod boli splnené sestrou ordinácie lekára, a to aplikovanie parenterálnej terapie, chýba však jej vyhodnotenie a čas jej ukončenia, o 05,08 hod bola v zdravotnej dokumentácii zaznamenaná príprava pomôcok a zavedenie permanentného močového katétra, o 05,22 hod je v zdravotnej dokumentácii zápis z kontroly zdravotnou sestrou o tom, že pacientka bola nepokojná a kričala, chýbal však zápis o tom, či bol o zmene zdravotného stavu informovaný aj lekár, o 06,12 hod bola u pacientky realizovaná zdravotnou sestrou toaleta na lôžku, výmena plienky (dôvod nebol zapísaný, pacientka mala mať zavedený katéter, nie je údaj, teda nebolo zrejmé, či mala pacientka stolicu), chýbalo však vyhodnotenie, ďalej bola zaznamenaná hygiena ústnej dutiny, výmena osobnej a posteľnej bielizne, prevencia dekubitov, ale chýbalo, ako bola splnená, teda či s pomôckami alebo polohovaním, o 07,00 hod bol v zdravotnej dokumentácii zápis lekára, že pacientka bola nájdená bez známok života, bol skonštatovaný exitus letalis, avšak zo zdravotnej dokumentácie nie je zrejmé, kto našiel pacientku bez známok života, či zdravotná sestra, ktorá informovala lekára, alebo či pacientku bez známok života našiel lekár pri rannej vizite. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie úrad poukázal na to, že lekár okrem infúznej terapie ordinoval, aby pacientka bola v sediacej polohe a nariadil kontrolu v tomto smere, pričom v zdravotnej dokumentácii chýbajú zápisy o splnení tejto ordinácie zdravotnou sestrou, rovnako lekár indikoval aj oxygenoterapiu v objeme 3 l/min, no v zdravotnej dokumentácii opäť nebolo zaznamenané, či zdravotná sestra uvedené realizovala, v zdravotnej dokumentácii rovnako neboli zaznamenané údaje o zdravotnom stave pacientky v zmysle dýchania a dýchavice. V tejto súvislosti úrad tiež poznamenal, že sestra si nevšimla zhoršovanie zdravotného stavu, pri úkonom realizovaných od 06,12 hod, keď pacientka bola o 7,00 hod nájdená bez známok života. Taktiež úrad výkonom dohľadu zistil, že v zdravotnej dokumentácii bol založený čistý list A4, nie dekurz, so sesterskou diagnózou o neúčinnom dýchaní, s cieľom o zlepšení dýchania a intervenciami, ktoré boli plánom, ale bez zaznamenania ich skutočnej realizácie a bez podpisu zdravotnej sestry.
9. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu k upovedomeniu o začatí konania úrad považoval za účelové tvrdenie, že prizvaný odborník z medicínskeho odboru geriatria sa žiadnym spôsobom nevyjadril k zásadným momentom poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke, pričom dôvodil, že zistené nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti tak pri vyšetrení pacientky na CPO dňa 13.07.2016 a následne počas hospitalizácie pacientky na geriatrickom oddelení dňa 15.07.2016 vychádzajú zo zápisov v zdravotnej dokumentácii ako základného zákonného podkladu pre výkon dohľadu a prizvaný odborník z medicínskeho odboru vo svojom stanovisku zo dňa 22.12.2016 veľmi podrobne analyzoval poskytnutú zdravotnú starostlivosť s prihliadnutím na všetky podklady, ktoré mal k dispozícii vrátane vyjadrení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, konkrétne dotknutého službukonajúceho lekára na CPO a tiež primára interného oddelenia s JIS. Tiež poukázal na to, že prizvaný odborník neodignoroval námietky žalobcu, keď v zápisnici z prerokovania námietok je uvedené, že geriatrické oddelenie je považované za akútne lôžkové oddelenie, avšak napriek tomu pacientke v kritickom stave nebola venovaná dostatočná starostlivosť, a to napriek jej nepokoju a žiadosti o pomoc (čo potvrdzujú aj zápisy v zdravotnej dokumentácii), pričom nedostatočnosť starostlivosti potvrdzuje aj fakt, že ordinácie lekára napr. o podávaní oxygenoterapie neboli splnené. Úrad zdôraznil, že išlo o 86 - ročnú pacientku, teda o pacientku v dosť pokročilom veku, naozaj s dramatickou anamnézou v predchorobí, keď pacientka zotrvala po úraze 10 hodín v chladnom prostredí vane bez akejkoľvek pomoci, s dôvodným predpokladom podchladenia so závažnou poruchou rytmu v anamnéze, s klinickými známkami vyvíjajúcej sa bronchopneumónie (kašeľ, vykašliavanie, akútna dýchavičnosť v teréne chronickej bronchopneumónie choroby) dodajúc, že skutočnosť, že pacientka bola kardiopulmonálne kompenzovaná nemení nič na fakte, že neboli dostatočne zvážené vyššie uvedené fakty a že vysoký vek a pretrvávajúca slabosť krehkého organizmu mali byť dôvodom na urgentné prijatie a sledovanie vývoja zdravotného stavu u osoby, u ktorej bol predpoklad vývoja geriatrických klinických komplikácií s rizikom smrti. Preto úrad zastal názor, že pacientka so zisteným RTG nálezom suspektnej bronchopneumónie mala byť okamžite prijatá na lôžkové oddelenie za účelom diagnostiky a intenzívnej liečby a na druhý deň, keď bola privezená vo veľmi zhoršenom stave k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý ju hospitalizoval na geriatrickom oddelení, mala byť hospitalizovaná na JIS, nakoľko stav pacientky bol vážny. Rovnako
úrad na základe vykonaného dohľadu skonštatoval, že včasnou hospitalizáciou a adekvátnou cielenou liečbou by sa možno nepodarilo pacientke zachrániť život, ale boli by zachované nielen odborné, ale aj humanistické princípy vzťahu k pokročilému veku.
10. K vyjadreniam žalobcu vo vzťahu k zisteným nedostatkom v ošetrovateľskej starostlivosti úrad zdôraznil, že prizvaná odborníčka z medicínskeho odboru ošetrovateľstvo nevychádzala z ničoho iného len zo zápisov v zdravotnej dokumentácii, ktorá ak je náležite a správne vedená, by mala poskytovať kompletný prehľad o všetkých realizovaných úkonoch, pričom výkonom dohľadu bola zistená nedostatočnosť vedenia zdravotnej dokumentácie. K nedostatočne poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti úrad uviedol, že táto spočívala v tom, že neboli splnené ordinácie lekára (chýba zápis o splnení ordinácie lekára) a neboli realizované včasné intervencie, ktoré si urgentný stav pacientky vyžadoval dodajúc, že nikde nekonštatoval, že tie ošetrovateľské výkony, ktoré boli zapísané, neboli realizované alebo, že by dôvodom pre začatie správneho konania alebo dôvodom uloženia pokuty bolo spochybňovanie nerealizovania tých výkonov, ktoré boli zapísané.
11. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania o opätovné prehodnotenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti nezávislými a nestrannými odborníkmi a to vo forme znaleckého posudzovania eventuálne odborného posudzovania, avšak odborníkmi nepredpojatými úrad skonštatoval, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nespochybnil konštatovanie oboch prizvaných odborníkov o zistených nedostatkoch v poskytnutej lekárskej či ošetrovateľskej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry patrí dokazovanie správnemu orgánu a pokiaľ tento považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený na to, aby mohol vydať rozhodnutie, môže tak urobiť a oprieť sa o skutkový stav vychádzajúc z dovtedy obstaraných podkladov. Tiež úradu nebolo zrejmé, ako inak, než správne vedenou zdravotnou dokumentáciou v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti chcel poskytovateľ zdravotnej starostlivosti objektívne dokázať realizovanie jednotlivých výkonov ošetrovateľskej starostlivosti, ak ich realizácia nebola zaznamenaná doplniac, že tvrdenie, že výkon bol realizovaný, no nebol zapísaný, by tak zostalo len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, pričom za vedenie zdravotnej dokumentácie, za nezaznamenanie riešenia zisteného zhoršenia zdravotného stavu pacienta a chýbanie zápisu zrealizovaného výkonu zodpovedá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.
12. Úrad poukázal na to, že pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmal a zistil skutkový stav veci, pričom za týmto účelom si s poukazom na ustanovenie § 32 správneho poriadku obstaral potrebné podklady na vydanie rozhodnutia s tým, že podkladom na rozhodnutie o uložení pokuty bolo vykonanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a ukončenie dohľadu protokolom č. 943/2016 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 17.05.2017, ďalej námietky zo dňa 19.06.2017, stanovisko prof. MUDr. U. V., PhD. zo dňa 12.07.2017 k námietkam, stanovisko PhDr. X. L. F., PhD. zo dňa 07.07.2017 k námietkam, zápisnica č. 943/2016 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 23.08.2017, oznámenie zo dňa 21.09.2017 o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov, zdravotná dokumentácia pacientky, vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 14.09.2016 (obsahujúca vyjadrenie primára interného oddelenia s JIS zo dňa 11.09.2016 a vyjadrenie službukonajúceho lekára na CPO zo dňa 09.09.2016), vyjadrenie pacientkinej všeobecnej lekárky zo dňa 26.09.2016, stanovisko prof. MUDr. U. V., PhD. zo dňa 22.12.2016 a stanovisko PhDr. X. L. F., PhD. zo dňa 23.03.2017, upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 03.11.2017 a vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 16.11.2017 k upovedomeniu o začatí správneho konania.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností úrad skonštatoval, že v danom prípade došlo zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., teda bola porušená povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
14. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty úrad uviedol, že prihliadol na skutočnosti daného prípadu, ktoré sú v rozpore s cieľom a povinnosťou vyžadovanou v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., keď pacientovi má byť poskytnutá správna zdravotná starostlivosť, teda všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, ďalej prihliadol na prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (žalobcovi) pokutu
na úrovni približne jednej desatiny z maximálnej sumy pokuty, ktorú je možné poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako právnickej osobe uložiť.
15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad považujúc toto rozhodnutie za nesprávne, nakoľko vychádza z nedostatočného posúdenia zisteného skutkového stavu, taktiež, že je v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z. z., ako aj v rozpore so správnym poriadkom. Poukázal na to, že prizvaní odborní konzultanti sa vôbec nezaoberali ich námietkami tvrdiac, že pacientke bola poskytnutá zdravotná starostlivosť zodpovedajúca jej stavu a rovnako namietal, že hodnotenie poskytovanej starostlivosti bolo hodnotené ex post. Tvrdil, že námietky sú legitímnym a zákonným nástrojom obrany a bolo povinnosťou úradu sa s nimi náležite vysporiadať dodajúc, že odmieta tvrdenú účelovosť námietok a následného vyjadrenia k upovedomeniu o začatí správneho konania zotrvajúc na v zápisnici nezohľadnených námietkach. Tiež mal za to, že pri absencii niektorých záznamov v zdravotnej dokumentácii alebo pri ich zostručnení nemožno v pochybnostiach jednoznačne konštatovať pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. K tvrdeniu úradu, že pacientka so zisteným RTG nálezom suspektnej bronchopneumónie mala byť okamžite prijatá na lôžkové oddelenie za účelom diagnostiky a intenzívnej liečby poukázal na to, že pacientka bola pri príjme dňa 13.07.2016 kardio-pulmonálne kompenzovaná, eupnoická, afebrilná, sťažovala sa na pobolievanie chrbta, pričom akonáhle to bolo z prevádzkového hľadiska možné, bolo u nej realizované komplexné vyšetrenie v ambulancii centrálneho príjmu, u pacientky bolo vykonané EKG a tiež RTG hrudníka, pričom vykonané vyšetrenia viedli ošetrujúci personál k dg. záveru „bronchitis acuta I. sin“, ako je zaznamenané v zápise zo 17:17 hod, tj. bez čerstvých ložiskových zmien, ktoré by potvrdili bronchopneumoniu I. sin. Teda v čase vyšetrenia na centrálnom príjme bola pacientka subjektívne bez ťažkostí v oblasti dýchacích ciest, objektívne bez príznakov pneumónie, laboratórne bez leukocytózy, len s miernou eleváciou CRP. Vo vzťahu k hospitalizácii rovnako poukázal aj na odporúčanie NICE, ako poznatky súčasnej lekárskej vedy, podľa ktorých je možné v primárnej sfére odhadnúť riziko úmrtia u pacienta s pneumóniou získanou v komunite pomocou tzv. CRB65 skóre, pričom pacientka mala dňa 13.07.2016 skóre 1(za vek nad 65 rokov), pričom pri skóre 0-1 sa odporúča domáca liečba. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. žiadal úrad, aby zohľadnil, že v prípade pacientky pani V. bolo z ich strany postupované v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a štandardnými diagnostickými postupmi zotrvajúc na závere, že okamžité prijatie na lôžkové oddelenie nebolo uvedeného dňa objektívne nevyhnutné.
16. Ďalej k tvrdeniu úradu, že pacientka mala byť vzhľadom na závažný zdravotný stav po prijatí hospitalizovaná na JIS s odkazom na konštatovanie úradu a odborného konzultanta v odbore geriatria o tom, že u pacientky išlo o alarmujúci stav a preto mala byť prijatá na JIS poukázal na to, že odborný konzultant nepracoval so zápisom v dekurze z 15.07.2016 o 06.12 hod, podľa ktorého bola u pacientky vykonaná toaleta na lôžku v rozsahu ošetrenia kože, výmeny plienky, hygieny ústnej dutiny, výmeny osobnej a posteľnej bielizne a prevencie dekubitov, pričom ak by bol stav alarmujúci, tieto úkony by bolo možné vykonať iba s ťažkosťami. Poukázal tiež na to, že z Protokolu ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom mala byť liečba inak vedená alebo aká potrebná starostlivosť jej nebola na oddelení geriatrie dostupná doplniac, že konštatovanie o tom, že pacientka nemala ležať na geriatrii, ale na JIS nie je odôvodnené. Mal tiež za to, že skutočnosť, že pacientka bola hospitalizovaná na oddelení geriatrie a nie na JIS nemala na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti žiaden vplyv. Tiež poukázal na skóre CURB65, podľa ktorého pri skóre nad 3 a viac sa odporúča liečba na JIS, pričom pacientka mala dňa 15.07.2016 v čase príjmu skóre 2.
17. K tvrdeniu úradu, že neboli splnené ordinácie lekára a realizované včasné intervencie, ktoré si urgentný stav pacientky vyžadoval poukázal na zápisy z dekurzu v zdravotnej dokumentácii z uvedeného dňa, ktoré svedčia o početných intervenciách ošetrujúceho personálu u pacientky. K psychickému nepokoju pacientky, ktorý bol zaznamenaný o 05:22 hod uviedol, že tento nebol vzhľadom na jej celkový zdravotný stav nijako neobvyklý v zmysle zásadnej zmeny od počiatku hospitalizácie. Poukázal na to, že ani v rámci Protokolu, ani v rámci napadnutého rozhodnutia úradom nebolo pracované s možnosťou, že by u pacientky prebehlo zhoršenie zdravotného stavu náhle, čomu zodpovedá aj obsah zdravotnej dokumentácie dodajúc, že k žiadnym signifikantným symptómom zlyhávania vitálnych funkcií nedochádzalo v čase, ktorý bol venovaný pacientke počas poslednej ošetrovateľskej intervencie. V tejto súvislosti tiež namietal, že z napadnutého rozhodnutia, Protokolu, zo zápisnice o prerokovaní námietok, odborných stanovísk prizvaných konzultantov nie je možné zistiť, akým iným konkrétnym spôsobom mala byť zdravotná starostlivosť poskytnutá, než akým bola poskytnutá.
18. K návrhu na znalecké dokazovanie uviedol, že od výkonu dohľadu je treba odlíšiť správne konanie, v rámci ktorého sa ukladá pokuta a ktoré na rozsah dokazovania a zistenie skutkového stavu veci kladie omnoho náročnejšie podmienky a s poukazom na ustanovenie § 36 správneho poriadku dôvodil, že samotný správny poriadok výslovne predpokladá potrebu vypracovať znalecký posudok, ak je to potrebné pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie, pričom toto ustanovenie označil za kogentné. Mal za to, že v prípade pani V. ide práve o odborné posúdenie skutočností potrebných pre rozhodnutie a správy orgán je povinný znalecké dokazovanie vykonať. Preto navrhol, aby boli do konania pribratí zapísaní znalci, ktorí by posúdili v znaleckom posudku minimálne dôvodnosť námietok.
19. Tiež rozporoval samotný výrok o pokute a jeho odôvodnenie. Odôvodnenie výšky pokuty považoval z formálnych a materiálnych hľadísk za nedostatočné, keď odôvodnenie výšky pokuty má skutočne svedčať o závažnosti zistených nedostatkov, avšak tieto v danom prípade spočívajú v prostom zopakovaní skutočností z odôvodnenia rozhodnutia, výška pokuty je odôvodňovaná rovnakými skutočnosťami ako výrok rozhodnutia, keď sú úradom zopakované pochybenia (porov. 1/16 a 15/16 napadnutého rozhodnutia) a preto zastal názor, že takéto odôvodnenie zakladá arbitrárnosť rozhodnutia vo vzťahu k zisteniu, ako úrad dospel k výške pokuty.
20. Záverom poukázal na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pani Konečnej postupoval správne a preto nie je na mieste žiadna sankcia. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby orgán konajúci o rozklade zrušil napadnuté rozhodnutia a vec mu podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
21. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ako „žalovaný“) rozhodnutím č. ZS 204/00016/2017/R zo dňa 20.11.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalobcu) zamietol a prvostupňové rozhodnutie úradu potvrdil.
22. Žalovaný sa s tvrdeniami účastníka konania (žalobcu) nestotožnil majúc za to, že tento s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacientky, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Rovnako mal za to, že úrad sa argumentačne vysporiadal s námietkami vznesenými počas výkonu dohľadu, ako aj počas prvostupňového správneho konania doplniac, že účastník konania neuvádza v rozklade žiadne nové skutočnosti či fakty, ktorým by sa úrad nebol zaoberal a riadne argumentačne vysporiadal.
23. K záveru, že pacientka mala byť prijatá na lôžkové oddelenie za účelom diagnostiky a intenzívnej liečby a to aj s prihliadnutím na zistený RTG nález suspektnej bronchopneumónie skonštatoval, že účastník konania ignoruje podstatnú skutočnosť a to, že pacientke pri vyšetrení na CPO dňa 13.07.2016 bolo realizované RTG vyšetrenie, v náleze vyšetrenia pacientky na CPO dňa 13.07.2016 síce službokonajúci lekár zaznamenal výsledok RTG vyšetrenia hrudníka ako „bronchitis acuta I. sin“, no v závere, okrem iných diagnóz už uvádza diagnózu „bronchopneumonia I. sin s nízkou zap. aktivitou“, a v lekárskom náleze z následného chirurgického konzília dňa 13.07.2016 je v závere pri diagnózach uvedená diagnóza „J 18.9 zápal pľúc, bližšie neurčený“ a rovnako v prepúšťacej správe z geriatrického oddelenia je v rámci pomocných vyšetrení zaznamenané RTG vyšetrenie hrudníka dňa 13.07.2016 so záverom „hypostatická bronchopneumonia precip- I. sin.“ Žalovaný tiež upriamil pozornosť účastníka konania na vyjadrenie ošetrujúceho lekára CPO zo dňa 09.09.2016, ktoré predložil počas výkonu dohľadu a v ktorom uvádza bronchopneumóniu I. sin s nízkou zápalovou aktivitou a rovnako aj na vyjadrenie primára interného oddelenia s JIS zo dňa 11.09.2016, v ktorom uviedol, že na RTG hrudníka bola popisovaná bronchopneumónia precip. I. sin. S poukazom na uvedené žalovaný neakceptoval argumentáciu účastníka konania, že pacientka mala len akútnu bronchitídu, ktorá argumentácia sa opiera len o jeden údaj v zápise z vyšetrenia pacientky na CPO dňa 13.07.2016, keď ošetrujúci lekár zrejme mylne v úvode zápisu reprodukoval výsledok RTG vyšetrenia, pretože v diagnostickom závere už neuvádza bronchitídu, ale bronchopneumóniu.
24. K argumentácii účastníka konania ohľadom Odporúčania Britskej pneumologickej spoločnosti žalovaný uviedol, že toto nie je zákonným ustanovením, ani štandardom pre geriatrickú prax v Slovenskej republike, ale ide o odporúčanie postupov v manažmente bronchopneumónie získanej v komunite a v nemocnici. Rovnako v tejto súvislosti poukázal na to, že účastník konania na jednej strane
obhajuje svoje konanie o nehospitalizácii pacientky odporúčaním týkajúcim sa manažmentu pacientov s bronchopneumóniou a na strane druhej tvrdí, že pacientka bola pri vyšetrení dňa 13.07.2016 „objektívne bez príznakov pneumónie“ a bola u nej potvrdená len akútna bronchitída nie bronchopneumónia (zápal pľúc).
25. K pochybeniu účastníka konania, ku ktorému malo dôjsť neumiestnením pacientky na JIS, ale na bežné geriatrické lôžko a to z dôvodu, že mal vziať do úvahy anamnézu pacientky, jej vek a celkový zdravotný stav, pri ktorom hrozilo akútne respiračné zlyhanie žalovaný neakceptoval argumentáciu účastníka konania, podľa ktorej sa až pri skóre CURB65 v hodnote 3 odporúča hospitalizácia na JIS, pričom pacientka mala skóre CURB65 v hodnote 2, nakoľko nie je akceptovateľné, aby sa účastník konania spoliehal len na formuláciu bodov u takejto pacientky v pokročilom veku a rizikovosťou. Žalovaný tiež skonštatoval, že u pacientky neboli realizované rutinne mikrobiologické testy, lebo, podľa účastníka konania, išlo o pacientku s nízkou závažnosťou komunitnej pneumónie, pričom pacientka vykazovala stredne závažnú až vysoko závažnú pneumóniu a preto jej mal byť urobený odber hemokultúry a spúta, ako aj testy na pneumokoky a leionely, testy na močové antigény.
26. Žalovaný tiež neakceptoval argumentáciu účastníka konania, že keby bol stav pacientky počas hospitalizácie na geriatrickom oddelení alarmujúci aj v čase intervencie o 06:12 hod dňa 15.07.2016, bol by tento stav poznamenaný v dekurze, nakoľko účastník konania pri svojej obhajobe v časti poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti opakovane uviedol, že ošetrovateľské výkony boli realizované, len neboli zaznamenané a naopak, teda na svoju obhajobu uvádza odporujúcu si argumentáciu. Žalovaný po preštudovaní zdravotnej dokumentácie pacientky tiež uviedol, že v zdravotnej dokumentácii spísanej dňa 15.07.2016 je zápis, ktorý dokumentuje, že v časovom intervale od 01:17 hod do 01:30 boli sestrou splnené ordinácie lekára, a to aplikovanie parenterálnej terapie, chýba však jej vyhodnotenie a čas jej ukončenia dodajúc, že o 05:22 hod je v zdravotnej dokumentácii zápis z kontroly pacientky zdravotnou sestrou o tom, že pacientka bola nepokojná a kričala, chýba však zápis o tom, či bol o zmene zdravotného stavu pacientky informovaný aj lekár, o 06:12 hod bola u pacientky realizovaná zdravotnou sestrou toaleta na lôžku, výmena plienky, dôvod nebol zapísaný, pacientka mala mať zavedený katéter, nie je údaj, teda nebolo zrejmé, či mala pacientka stolicu, chýbalo však vyhodnotenie, ďalej bola zaznamenaná hygiena ústnej dutiny, výmena osobnej a posteľnej bielizne, prevencia dekubitov, ale chýbalo, ako bola splnená, teda či s pomôckami alebo polohovaním, pričom približne za trištvrte hodinu od vyššie uvedenej poslednej intervencie zdravotnou sestrou, teda o 07,00 hod bol v zdravotnej dokumentácii zápis lekára, že pacientka bola nájdená bez známok života.
27. Vo vzťahu k spôsobu vedenia zdravotnej dokumentácie sa žalovaný stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, pričom poukázal na to, že účastník konania má zákonnú povinnosť zaznamenávať všetky výkony, ktoré sa u pacienta vykonávajú, ale aj všetky údaje týkajúce sa zmien zdravotného stavu pacienta, pričom neakceptoval tvrdenie účastníka konania, že výkon bol realizovaný, no nebol zapísaný v zdravotnej dokumentácii.
28. Žalovaný sa rovnako stotožnil so záverom úradu ohľadom návrhu účastníka konania na doplnenie dokazovania, keď nevidel dôvod na obstaranie multi-odborného znaleckého posudku v odbore geriatria a interná medicína a na podporu svojho záveru poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/10/2008 zo dňa 26.02.2009 a sp. zn. 5Sžo/37/2016 zo dňa 19.10.2017. Žalovaný považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený tak, aby mohol byť základom pre rozhodnutie o uložení pokuty a dodal, že síce dokazovanie patrí správnemu orgánu, ale účastníkovi konania nič nebráni, aby v prebiehajúcom správnom konaní na podporu svojich tvrdení predložil dôkaz aj napríklad v podobe znaleckého posudku.
29. Žalovaný rovnako odmietol tvrdenia účastníka konania o nedostatočnom odôvodnení výšky pokuty majúc za to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne jasné, z akých skutočností úrad vychádzal, na čo prihliadol pri určovaní výšky pokuty, v čom spočívala závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov a rovnako do akej súvislosti dal následky nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti so zisteným pochybením. Pokutu vo výške 1 000 eur považoval za primeranú zisteným nedostatkom, tiež za preventívnu a výchovnú a nie za likvidačnú. Taktiež mal žalovaný za to, že prvostupňové rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Preto v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodol na návrh rozkladovej komisie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
30. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že tieto rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a že v konaní je daná taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
31. Žalobca po citácii príslušných ustanovení zákona č. 576/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z. a správneho poriadku skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s citovanými ustanoveniami. Ďalej mal za to, že prvostupňový správny orgán a žalovaný nevykonali navrhované dokazovanie a že žalovaný sa náležite nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v rozklade a vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, pričom následne poukázal na dôvody podaného rozkladu a vysporiadanie sa s nimi zo strany žalovaného (námietky uvedené v rozklade a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sú uvedené v bodoch 15 až 29 tohto rozsudku). Žalobca konkrétne poukázal na to, že žalovaný na námietky, ktorými poukazoval na to, že geriatrické lôžko je akútnym lôžkom a teda, že zdravotná starostlivosť poskytovaná na takomto lôžku zodpovedá zdravotnej starostlivosti poskytovanej na lôžku JIS, poukázal na anamnézu pacientky bez toho, aby sa reálne venoval obsahu vznesenej námietky. Rovnako podľa jeho názoru nereagoval na námietku, ktorou poukazoval na skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii chýba záznam o alarmujúcom stave pacientky.
32. Žalobca zopakoval, že v podanom rozklade poukazoval na hodnotenie poskytovanej starostlivosti ex post; namietal, že prvostupňový správny orgán sa námietkami proti Protokolu, ani námietkami uvedenými vo vyjadrení k začatiu správneho konania vôbec nezaoberal; v rozklade poukázal na závažné chyby posudku konzultantky z odboru ošetrovateľstva; v rozklade poukazoval na výsledky vyšetrení dňa 13.07.2016, keď pacientka bola objektívne bez akýchkoľvek ťažkostí; v rozklade poukazoval na súčasné poznatky lekárskej vedy, na odporúčania NICE a hodnotenia skóre u pacientov CURB 65; v rozklade poukazoval na neznášanlivosť pacientky k užívanému antibiotiku, ktorá celkom zrejme bola dôvodom zhoršenia zdravotného stavu; v rozklade poukazoval na skórovací systém CURB 65, v zmysle ktorého pri pacientke nebol dôvod na hospitalizáciu na lôžku JIS; v rozklade poukazoval na skutočnosť, že žiadny zápis v zdravotnej dokumentácii nesvedčí o akomsi alarmujúcom stave u pacientky; v rozklade upozornil, že ani v Protokole, ani v zápisnici o prejednaní námietok a ani v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedené v čom vlastne bola nesprávnosť liečby a akým iným postupom mal pri liečbe postupovať; v rozklade poukazoval na zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vyplýva početnosť intervencií ošetrujúceho personálu, čím rozporoval tvrdenie, že pacientke sa nevenoval dostatočný dozor; v rozklade namietal, že úrad vôbec nehodnotil zhoršenie zdravotného stavu náhle pod clonou náhlej smrti; v rozklade namietal, že nedostatočnosť vedenia dokumentácie automaticky neznamená postup non lege artis, čo úrad priznal, nikde však nezdôvodnil z akého dôvodu potom pristúpil k uloženiu pokuty; v rozklade opätovne podal návrh na znalecké dokazovanie; v rozklade namietal odôvodnenie výšky pokuty.
33. Žalobca poukázal na to, že súčasťou rozkladu, na základe jeho tvrdenia boli aj námietky proti Protokolu, konkrétne, že poukázal na všetky vyšetrenia zo dňa 13.07.2016 a to vrátane konzultácií a vyšetrení MUDr. V. a MUDr. V., z ktorých jednoznačne vyplýva, že v daný deň nebol dôvod na hospitalizáciu pacientky; že poukázal na skutočnosť, že dňa 14.07.2016 bola praktická lekárka pacientky požiadaná o zmenu antibiotickej liečby vzhľadom na neznášanlivosť k užívanému antibiotiku a ani v tomto čase nie je v jej zdravotnej dokumentácii uvedený žiadny údaj o zlom alebo zhoršujúcom sa zdravotnom stave; že v námietkach poukázal na to, že pokiaľ bola pacientka prijatá na geriatrické lôžko, ide o lôžko na akútnom lôžkovom pracovisku, pričom úrad nepreukázal a ani nepoukázal, že by pacientke na geriatrickom lôžku bola poskytnutá iná starostlivosť ako na JIS oddelení; poukázal na vstupné vyšetrenia zo dňa 15.07.2016, z ktorých vyplývalo, že pacientka bola cirkulačne stabilizovaná s mierne zvýšeným tlakom s primeranou komorovou odpoveďou a prejavov cyanózy, pričom úrad nikde neuviedol, na základe akých výsledkoch zo zdravotnej dokumentácie mala byť pacientka umiestnená na JIS lôžko; poukázal na to, že konzultant prof. MUDr. U. V., PhD. zo zdravotnej dokumentácie pacientky umelo vytváral domnienky, fikcie a predpoklady, ktoré boli domyslené bez opory v zdravotnej dokumentácii.
34. Žalobca následne (v bode 6 žaloby) konkretizoval, s ktorými námietkami sa žalovaný vysporiadal a akým spôsobom, konkrétne uviedol, že sa žalovaný venoval námietke hodnotenia stavu pacientky
pri vyšetreniach dňa 13.07.2016, kde poukázal na odchylnosť zápisov vo vzťahu k bronchopneumónii; ďalej odmietol odporúčanie NICE; čiastočne sa vysporiadal s hodnotením skórovacieho systému CUBR 65; ďalej sa žalovaný snažil spochybniť zdravotnú dokumentáciu ohľadom tvrdení o neexistujúcom alarmujúcom stave pacientky s tvrdením, že používa odporujúcu si argumentáciu; žalovaný polemizoval o zdravotnej dokumentácii, keď uvádzal, že tvrdenie účastníka musí zdravotnej dokumentácii zodpovedať, pričom neuviedol, ktorý argument bol bez opory v zdravotnej dokumentácii; žalovaný zdôvodnil, prečo nevykonal úrad navrhované znalecké dokazovanie, pričom toto zdôvodnenie sa nezaoberá vecnými návrhmi a dôvodmi, ale len poukazmi na judikatúru Najvyššieho súdu SR; žalovaný odmietol námietky žalobcu ohľadom nedostatočnosti odôvodnenia výšky pokuty. Ďalej žalobca poukázal na to, že k ostatným podaným námietkam, odôvodneniam a argumentom nebol zaujatý žiadny postoj a preto napadnuté rozhodnutie označil ako nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. júla 2012 a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/85/95 z 8. decembra 1995, z ktorého vyplýva, že súd rozhodnutie správneho orgánu podľa ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako nepreskúmateľné zruší, ak nie je náležite odôvodnené.
35. Žalobca opakovane namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že sa prvostupňový správny orgán argumentačne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami účastníka konania počas výkonu dohľadu, ako aj počas prvostupňového konania. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by v podanom rozklade neuvádzal nové argumenty a fakty.
36. K polemike ohľadom toho, či u pacientky bola stanovená diagnóza bronchopneumónia alebo bronchytída uviedol, že je jednoznačne potrebné vychádzať z výsledku RTG vyšetrenia hrudníka zo dňa 13.07.2016, kde je uvedené ako výsledok bronchytis acuta I. syn, pričom tento záznam je v zdravotnej dokumentácii nespochybniteľný. V tejto súvislosti zdôraznil, že úvaha žalovaného o tom, že ide o zápis, ktorý ošetrujúci lekár zrejme mylne reprodukoval je v správnom konaní neprípustná doplniac, že pokiaľ nemal žalovaný vo vzťahu k danej úvahe nejaký reálny podklad, mal vykonať ďalšie dokazovanie, či už vypočutím dotknutého lekára alebo nariadením posudku ohľadne vyhodnotenia predmetného RTG vyšetrenia, pričom takýto úkon žalovaný neurobil a uspokojil sa vlastnou úvahou, ktorú naviac zahrnul do odôvodnenia rozhodnutia.
37. Za neakceptovateľné žalobca považoval aj konštatovanie žalovaného ohľadne odporúčaní Britskej pneumologickej spoločnosti, keď postup podľa najmodernejších poznatkov vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.
38. Ohľadne odôvodnenia rozhodnutia o neumiestnení pacientky na JIS oddelenie, ale na geriatrické lôžko žalobca poukázal na to, že žalovaný opätovne rozoberal okolnosti veci bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami, že geriatrické lôžko je rovnako akútne lôžko, a teda pacientke bola poskytnutá rovnaká starostlivosť na geriatrickom lôžku, aká by jej bola poskytnutá na JIS lôžku, pričom úrad neuviedol, v čom mala nastať rozdielnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
39. K odôvodneniu rozhodnutia ohľadne skórovacieho systému CURB 65 uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k jeho spochybneniu ako medicínskeho štandardu, avšak k jeho vecnej námietke je opätovne uvedená argumentácia mimo jej vecný rozsah a jedná sa o argumentáciu, ktorú samotný skórovací systém nepozná a vo svojom obsahu nezahŕňa. Žalobca taktiež zopakoval, že v zdravotnej dokumentácii pacientky nie je záznam o alarmujúcom stave pacientky.
40. Ďalej žalobca zdôraznil, že už v námietkach k Protokolu poukázal na skutočnosť, že prizvaní konzultanti v posudkoch uvádzali konštrukcie, umelo vytvorené domnienky, fikcie, ako alarmujúci stav, dramatická anamnéza prípadu, predpokladané podchladenie a podobne, ktoré nemali oporu v zdravotnej dokumentácii. Tiež zopakoval, že jeho vecným argumentom sa prizvaní konzultanti absolútne nevenovali a tieto odmietli lakonickými konštatovaniami o správnosti vlastných záverov, pričom dôkazom je zápisnica č. 943/2016 zo dňa 23.08.2017. V tejto súvislosti dôvodil, že znalecké dokazovanie navrhoval vykonať na základe celkom bezpečne preukázateľných chýb a nekvality stanovísk konzultantov, ktorí sa vecnou argumentáciou vôbec nezaoberali. Tiež poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, ktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne
zistiť skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať podklady pre rozhodnutie. Žalobca tiež upozornil, že žalovaný opomenul skutočnosť, že výkon dohľadu nie je súčasťou správneho konania.
41. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 197 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) navrhol, aby správny súd vykonal znalecké dokazovanie na overenie správnosti jeho postupu.
42. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky pokuty žalobca poukázal na jej nedostatočnosť a formálnosť dodajúc, že žalovaný sa s námietkami týkajúcimi sa odôvodnenia výšky pokuty nevysporiadal, pričom poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad rozsudok sp. zn. 8Sžo/37/2014 z 22. októbra 2015, sp. zn. 8Sžo/163/2010 z 2. júna 2011.
43. Žalobca za pochybenie považoval aj skutočnosť, že pokladom pre rozhodnutie žalovaného bola činnosť rozkladovej komisie, pričom mu nebolo žiadnym spôsobom oznámené, že vo veci bude uskutočňovať konanie rozkladová komisia, ktorej závery sú potom obsiahnuté v rozhodnutí predsedu, konkrétne mu nebolo oznámené, akým spôsobom bola rozkladová komisia kreovaná a kto je členom rozkladovej komisie, aby si mohol uplatniť svoje práva vyplývajúce z § 10 správneho poriadku. S poukazom na uvedené mal za to, že týmto konaním bolo porušené jeho základné právo v konaní, aby jeho vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým správnym orgánom doplniac, že skutočnosť, že vec vlastne posudzovala komisia a nie predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti tiež namietal, že týmto postupom mu bolo znemožnené namietať členov komisie a oboznámiť sa s obsahom ich zistení a skutočností, na podklade ktorých svoje závery formulovali.
44. Žalobca nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g/ SSP).
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
45. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne nesúhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
46. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom poukázal na to, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden konkrétny a relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil náležité zistenia skutkového stavu. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca uvádza len všeobecné konštatovania bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by dokazovali aj reálne porušenie niektorého z citovaných ustanovení, nielen subjektívny názor žalobcu, že k ich porušeniu došlo.
47. Taktiež žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov doplniac, že vo výroku napadnutých rozhodnutí je jednoznačne, nespochybniteľne, jasne a zrozumiteľne uvedené z akého dôvodu bola žalobcovi uložená pokuta, konkrétne mu bola pokuta uložená za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom je presne v oboch výrokoch špecifikované, akým konaním sa mal žalobca dopustiť spáchania konkrétneho pochybenia, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Rovnako mal za to, že odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí, ktoré nadväzujú na ich výrokovú časť, sú dostatočne jasné a podrobné, pričom sa vysporiadali s každou námietkou, či návrhom, ktoré žalobca podal. Z uvedeného dôvodu odmietol tvrdenie žalobcu o nezrozumiteľnosti či nedostatku dôvodov.
48. K opakujúcemu poukazovaniu na nedostatočnosť vysporiadania sa s námietkami žalovaný zdôraznil, že meradlom kvality nie je rozsah, ale obsah reakcie na námietky, pričom žalobca sa bohužiaľ vo svojej argumentácii, zrejme nie bez účelu, zameral na porovnávanie rozsahu, nie obsahu argumentov na oboch stranách, pričom prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí v plnej miere stotožnil s vyhodnotením námietok v oblasti lekárskej starostlivosti tak, ako ich vyhodnotil prizvaný odborník z medicínskeho odboru geriatria. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bola okrem jedného vyšetrenia pacientky na CPO dňa 13.07.2016 predmetom posudzovania správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti aj len niekoľkohodinová hospitalizácia pacientky na geriatrickom oddelení dňa 15.07.2016, ktorá trvala od 00,20 hod, kedy bola pacientka prijatá na lôžkovú časť oddelenia, do
raňajšieho úmrtia pacientky v tento deň. Poukázal tiež na to, že prizvaný odborník z medicínskeho odboru geriatria po dôkladnom preštudovaní námietok, ktoré boli rozsahom, nie vecným obsahom obšírne, konštatoval, že po ich preštudovaní trvá na svojom odbornom stanovisku k danému prípadu, pričom podrobné vysvetľovanie žalobcu v námietkach ho len utvrdili v správnosti svojho odborného posúdenia tak, ako bolo uvedené v jeho stanovisku zo dňa 22.12.2016. K námietkam k Protokolu žalovaný uviedol, že tieto boli síce rozsiahlejšie, ale neuvádzali sa v nich žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa prizvaný odborník nebol býval vysporiadal už vo svojom prvom stanovisku zo dňa 22.12.2016 a následne aj úrad v Protokole z vykonaného dohľadu, pričom uvedené platí aj pre námietky smerujúce proti zisteniam o nedostatkoch v ošetrovateľskej starostlivosti. Preto zastal názor, že nebolo potrebné sa znovu podrobne vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli obsiahnuté už v odborných stanoviskách a následne v protokole.
49. Žalovaný poukázal na to, že zásadným momentom poskytovania zdravotnej starostlivosti a zásadným argumentom prizvaného odborníka z medicínskeho odboru geriatria a prvostupňového správneho orgánu bol fakt, že išlo o 86 - ročnú pacientku, teda o pacientku v dosť pokročilom veku, s naozaj dramatickou anamnézou v predchorobí, s dôvodným predpokladom podchladenia starej osoby, so závažnou poruchou rytmu v anamnéze, s klinickými známkami vyvíjajúcej sa bronchopneumónie (kašeľ, vykašliavanie, akútna dýchavičnosť v teréne chronickej bronchopulmonálnej choroby), pričom skutočnosť, že pacientka bola pri vyšetrení na CPO kardiopulmonálne kompenzovaná nemení nič na fakte, že neboli dostatočne zvážené vyššie uvedené fakty a že vysoký vek a pretrvávajúca slabosť krehkého organizmu, navyše u pacientky, ktorá trpela závažnými kardiorespiračnými poruchami, mali byť dôvodom na urgentné prijatie a sledovanie vývoja zdravotného stavu u osoby, u ktorej bol predpoklad vývoja geriatrickým klinických komplikácií s rizikom smrti. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, prečo sa žalobca bránil tomu, aby pacientku hospitalizoval aspoň na odsledovanie, a to navyše pacientku s podozrením na zápal pľúc, ktoré bolo vyslovené na CPO na základe RTG vyšetrenia a ktorý sa nakoniec u pacientky rozvinul, pričom na druhý deň t.j. 14.07.2016 pred polnocou bola pacientka privezená vo veľmi zhoršenom stave k žalobcovi, ktorý ju nakoniec aj tak hospitalizoval.
50. Žalovaný ďalej poukázal na žalobcom prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré mu boli oznámené listom zo dňa 21.09.2017, pričom poukázal na to, že ak žalobca venoval geriatrickej pacientke s krehkým organizmom dostatočnú pozornosť, potom nie je zrejmé aký zmysel a účel mali realizované opatrenia splniť.
51. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že v prípade pacientky postupovali správne s prihliadnutím na odporúčania NICE žalovaný uviedol, že ak žalobca zdôvodňuje nehospitalizovanie pacientky odporúčaním NICE, nie je zrejmé, či je možné z jeho obhajoby vyvodiť, že všetky princípy geriatrickej medicíny boli potlačené uvedenou smernicou pneumologickej spoločnosti len preto, že sa u pacientky vyskytol iba 1 bod, a to vek nad 65 rokov dodajúc, že toto odporúčanie nie je zákonným ustanovením, ani štandardom pre geriatrickú prax v Slovenskej republike, pričom ide o usmernenie s odporúčaním postupných krokov v manažmente bronchopneumónie získanej v komunite a v nemocnici. Rovnako pripomenul, že mu nie je zrejmé, prečo sa žalobca neustále obhajuje daným odporúčaním, keď podľa jeho opakovaných tvrdení aj v podanej žalobe pacientka pri vyšetrení dňa 13.07.2016 bola „objektívne bez príznakov pneumónie“ a bola jej potvrdená len akútna bronchitída, nie bronchopneumónia (zápal pľúc). Mal za to, že žalobca bol povinný v prípade danej pacientky zohľadniť okolnosti prípadu, stav pacientky, jej vekové riziká a možnú rizikovú dynamiku akútneho zápalového ochorenia.
52. Dôrazne odmietol posudzovanie svojho kroku, keď akceptoval námietku žalobcu ohľadom zavedenia permanentného močového katétra ako dôkazu, že prizvaní odborníci nevenovali posudzovaniu zdravotnej starostlivosti náležitú starostlivosť. Na strane druhej mu nie je zrejmé, prečo žalobca neustále tvrdí, že u pacientky na základe realizovaného RTG vyšetrenia nebolo dňa 13.07.2016 službukonajúcim lekárom CPO vyslovené podozrenie na bronchopneumóniu (zápal pľúc), ale že bola u nej zdiagnostikovaná len bronchitída (zápal priedušiek). Zdôraznil, že pri vyšetrení pacientky na CPO dňa 13.07.2016 bolo realizované RTG vyšetrenie, v náleze z vyšetrenia pacientky na CPO dňa 13.07.2016 síce službukonajúci lekár zaznamenal výsledok RTG vyšetrenia hrudníka ako „bronchitis acuta I. sin“, no v závere nálezu, okrem iných diagnóz už uvádza správnu diagnózu „bronchopneumónia I. sin s nízkou zap. aktivitou“, tak ako to vyplynulo z RTG vyšetrenia dodajúc, že aj v lekárskom náleze z následného chirurgického konzília dňa 13.07.2016 je v závere pri diagnózach uvedená diagnóza „J 18.9 zápal pľúc bližšie neurčený“, a rovnako v prepúšťacej správe z geriatrického oddelenia je v rámci
pomocných vyšetrení zaznamenané RTG vyšetrenie hrudníka dňa 13.07.216 so záverom „hypostatická bronchopneumonia precip. I. sin“. Žalovaný rovnako v tejto súvislosti poukázal aj na to, že skutočnosť, že sa u pacientky pracovalo s diagnózou bronchopneumónie potvrdzujú jednoznačne aj vyjadrenia dotknutých zamestnancov.
53. Tiež odmietol tvrdenie, že prizvaní odborníci posudzovali zdravotnú starostlivosť ex post, hoci ju mali posudzovať ex ante dodajúc, že nutnosti posudzovať prípad vždy ex ante sú si prizvaní odborníci plne vedomí nielen ako odborníci, ale aj ako lekári a erudovaní odborníci, ktorí samo dlhoročne pôsobia v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdôraznil, že konštatovanie o pochybení žalobcu v pacientkinom prípade nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale je výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil žalobca a za ktorej obsah a vyhotovenie zodpovedá. Tiež poukázal na to, že aj keď sa výkon dohľadu vždy realizuje ex post, skupina vykonávajúca dohľad posudzuje postup lekárov s prihliadnutím na v tom čase aktuálny stav pacienta.
54. Žalovaný ďalej odmietol tvrdenie, že prizvaná odborníčka z medicínskeho odboru ošetrovateľstvo mala pri hodnotení prípadu postupovať „hrubo neprofesionálne“, ak pri chýbajúcich či zostručnených zápisoch v ošetrovateľskej dokumentácii hodnotila ošetrovateľskú starostlivosť za nesprávne poskytnutú a ak pôvodné jej zistenie o nezavedení permanentného katétra muselo byť v zápisnici z prerokovania námietok korigované. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že základným objektívnym dokladom preukazujúcim skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť je vedená zdravotná dokumentácia, ktorá dokumentuje priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane ošetrovateľskej starostlivosti, pričom záznam slúži ako preukázateľný doklad, ktorý pri vznesenej pochybnosti o správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je jedinou právnou ochranou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žalovanému preto nebolo zrejmé, ako inak, než správne vedenou zdravotnou dokumentáciou v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti chcel žalobca objektívne dokázať skutočné realizovanie jednotlivých výkonov ošetrovateľskej starostlivosti, ak ich realizácia nebola zaznamenaná, keď aj platný zákon č. 581/2004 Z. z. vo svojom ustanovení § 43 ods. 5 predpokladá, že základným podkladom pre výkon dohľadu, teda podkladom pre hodnotenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia pacienta a preto tvrdenie, že výkon bol zrealizovaný, no nebol zapísaný, zostáva bez konkrétneho dôkazu v zdravotnej dokumentácii, potvrdzujúceho jeho realizáciu vždy len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Tiež zdôraznil, že za vedenie zdravotnej dokumentácie, za nezaznamenanie riešenia zisteného zhoršenia zdravotného stavu pacienta a chýbanie zápisu zrealizovaného výkonu zodpovedá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, v danom prípade žalobca.
55. K argumentu žalobcu, že ak by bol počas hospitalizácie na geriatrickom oddelení stav pacientky alarmujúci aj v čase intervencie u pacientky o 06,12 hod dňa 15.07.2016, bol by alarmujúci stav poznamenaný v dekurze, žalovaný uviedol, že pri nedostatkoch v ošetrovateľskej starostlivosti sa žalobca bránil tým, že ošetrovateľské výkony/intervencie boli realizované, len neboli zaznamenané a naopak, o bronchopneumónii tvrdil, že v zdravotnej dokumentácii nie je zaznamenaná bronchopneumónia, ale len bronchitída, pričom opak je pravdou a práve z uvedeného dôvodu je dosť spochybniteľný argument žalobcu, že ak by bol stav pacientky alarmujúci, bolo by to uvedené v zdravotnej dokumentácii.
56. V súvislosti s argumentáciu žalobcu, že pacientka nemusela byť prijatá na JIS žalovaný zdôraznil, že pri zvažovaní ďalšieho postupu mal žalobca vziať do úvahy fakt, že u 86 - ročnej pacientky vzhľadom na anamnézu, vek a celkový stav hrozilo akútne respiračné zlyhanie, teda život ohrozujúci stav, ktorý pravdepodobne v nočných hodinách viedol k abnormálne nízkym hladinám kyslíka (hypoxii) alebo abnormálne vysokým hladinám oxidu uhličitého (CO2) v krvi, pričom zvlášť závažným typom akútneho respiračného zlyhania je syndróm akútnej respiračnej tiesne, čo je proces ochorenia, ktorý je výsledkom niekoľkých stavov vrátane sepsy, pneumónie alebo traumy hrudníka. Poukázal ďalej na to, že mechanická ventilácia je bežná liečba akútneho respiračného zlyhania, pričom u pacientky nebola primerane korigovaná hypoxia, prípadne hyperkapnia na bežnom lôžku. Tiež dôvodil, že respiračné zlyhanie typu I je spoločným znakom pneumónie, mierne dýchacie zlyhanie typu I sa ľahko koriguje nízkymi hladinami doplnkového kyslíka, zatiaľ čo závažná, život ohrozujúca hypoxémia si vyžaduje okamžitú intubáciu a invazívnu ventiláciu s tým, že plynulá ventilácia s pozitívnym tlakom zlepšuje výmenu plynov a následne predchádza krízovým situáciám, akou je kríza fatálna, teda úmrtie. Mal za to, že v tomto smere by neobstála ani prípadná argumentácia, že pacientka nemala patologické dýchacie fenomény, nemala horúčku, nedusila sa a pod., pretože každý erudovaný lekár, nielen geriater, musí pri
86 - ročnom pacientovi vychádzať zo znalosti kliniky chorôb geriatrickým pacientoch, pretože takíto starí ľudia, na rozdiel od mladších ročníkov, nemusia mať alarmujúce príznaky napr. pri zápale pľúc, lebo organizmus starého človeka nemusí reagovať zvýšenou teplotou, kašľom a pod., pričom najčastejším príznakom akútneho ochorenia u starého človeka je celková slabosť.
57. Vo vzťahu k odvolávaniu sa žalobcu na odporúčanie NICE žalovaný doplnil a to s poukazom na anamnézu a klinický priebeh, že pacientka vykazovala závažnú až vysoko závažnú pneumóniu získanú v komunite a preto jej mal byť urobený odbor na hemokultúry a spúta, ako aj testy na pneumokoky a leionely, testy na močové antigény, čo si vyžaduje spomínané odporúčanie NICE. Tiež v súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa odporúčania NICE žalovaný poukázal na to, že týmto odporúčaním pri zdôvodňovaní nehospitalizácie, resp. neumiestnenia pacientky na JIS začal žalobca argumentovať až v predloženom rozklade, hoci v správnom konaní, ako aj počas výkonu dohľadu mal viackrát opakovane možnosť sa vo veci vyjadriť a uvedený argument nepoužil.
58. V súvislosti s nevykonaním znaleckého dokazovania a argumentáciou žalobcu ohľadom postavenia znalca žalovaný poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 43 ods. 5 (správne malo byť uvedené § 43 ods. 7 - poznámka správneho súdu) zákona č. 581/2004 Z. z. najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých má vykonávať dohľad a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný tiež poukázal na to, že o tom, ktoré osoby sú oprávnené na výkon konkrétneho dohľadu, je dohliadaný subjekt oboznámený z predloženého poverenia na výkon dohľadu a o prizvaní konkrétneho odborníka je vždy písomne oboznámený ešte v štádiu pred vyhotovením protokolu z vykonaného dohľadu dodajúc, že v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 581/2004 Z. z. je osoba oprávnená na výkon dohľadu, touto je aj prizvaný odborník, vylúčená z výkonu dohľadu, ak so zreteľom na jej vzťah k veci, dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti. V súvislosti s návrhmi na dokazovanie žalovaný poukázal na to, že správny orgán nemusí vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom navrhnutým účastníkom konania v správnom konaní, pretože rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. V danom prípade mal žalovaný za to, že skutkový stav bol dostatočne preukázaný a objasnený na ustálenie záveru, že došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke zo strany žalobcu, ktoré bolo dôvodom na uloženie pokuty. Žalovaný v súvislosti s danou námietkou tiež dôvodil, že ak by žalobca v správnom konaní, vedenom či už na prvom alebo na druhom stupni, uviedol nové skutočnosti a predložil listinné dôkazy, ktoré neboli uvedené alebo predložené v správnom konaní, ani počas výkonu dohľadu, musel by sa týmito novými skutočnosťami, či dôkazmi zaoberať, avšak žalobca nové skutočnosti neuviedol, ani nepredložil nové dôkazy. Vo vzťahu k dokazovaniu správneho orgánu žalovaný poukázal a citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/63/2014, sp. zn. 4Sžso/10/2008 a sp. zn. 5Sžo/37/2016. Žalovaný zdôraznil, že nemal pochybnosti o dovtedy objasnenom skutkovom stave a obstaraných podkladoch pre rozhodnutie, nezistil ani rozpory medzi stanoviskami oboch prizvaných odborníkov k výkonu dohľadu a preto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel, čo riadne vo svojich rozhodnutiach zdôvodnil doplniac, že v danom prípade sa zistený skutkový stav opieral o stanoviská dvoch priznaných erudovaných odborníkov, ktoré neboli vo vzájomnom rozpore.
59. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že výkon dohľadu nie je správnym konaním a že tieto konania je potrebné náležitým spôsobom odlišovať žalovaný poukázal na to, že výkon dohľadu sa riadi ustanoveniami § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z., pričom na výkon dohľadu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a správne konanie o uložení pokuty sa riadi správnym poriadkom. Uviedol, že v danom prípade bol dohľad skončený v deň prerokovania písomných námietok žalobcu proti Protokolu a na základe takto ukončeného výkonu dohľadu bolo začaté správne konanie o uložení pokuty, a to doručením upovedomenia o začatí správneho konania žalobcovi dňa 08.11.2017 doplniac, že zo spisového materiálu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila pre tvrdenie žalobcu, že nerozlišuje medzi výkonom dohľadu a správnym konaním.
60. V súvislosti s odôvodnením výšky pokuty poukázal žalovaný na to, že pri jej ukladaní vychádzal z ustanovení § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., pričom výška uloženej pokuty neprekročila zákonom stanovenú hranicu, ktorá je pri právnických osobách 9 958 eur. Ďalej dôvodil, že pri uložení pokuty kvalifikoval konanie žalobcu po právnej stráne posúdením všetkých
skutkových okolností porušenia zákona, pričom v ich vzájomnej súvislosti určil výšku pokuty, ktorá svojím vyjadrením vo vzťahu k rozsahu zákonnej sadzby zohľadňuje závažnosť zistených pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a ich následkov. S odkazom na ustanovenie § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. žalovaný poukázal na to, že atribútmi na uloženie pokuty je závažnosť zistených nedostatkov a ich následky. Preto je aj správny orgány povinný odôvodniť výšku uloženej pokuty čo do závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov s tým, že správny orgán uvedie najmä skutočnosti, z ktorých videl pochybenie, to znamená, nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti a vysporiada sa aj s prípadnými následkami zistených nedostatkov.
61. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa rozkladovej komisie žalovaný poukázal na ustanovenie § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého o rozkladoch proti rozhodnutiu vydanému na prvom stupni, rozhoduje predseda úradu na návrh ním ustanovenej poradnej komisie, ktorá nemá postavenie správneho orgánu, ale iba poradného orgánu predsedu úradu dodajúc, že o tejto skutočnosti nie je správny orgán povinný žalobcu informovať, pričom výlučné právo určiť zloženie rozkladovej komisie prislúcha predsedovi úradu.
62. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto žalovaný uzavrel, že v danom prípade bol daný dôvod na uloženie pokuty žalobcovi, za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientke.
63. Žalobca v replike uviedol argumenty k jednotlivým tvrdeniam, ktoré pre podanú žalobu považoval za podstatné a tiež k tvrdeniam, ktoré obsahujú nové zdôvodnenie postupu a rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že neuviedol konkrétny a relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil náležité zistenie skutkového stavu poukázal na zdôvodnenie žaloby, najmä čo sa týka prístupu konzultantov, spracovania posudkov, chýb posudkov a taktiež dodal, že poukázal na súčasné poznatky lekárskej vedy. Trval na tom, že podanými námietkami sa prizvaný konzultant doposiaľ žiadnym spôsobom nevysporiadal dodajúc, že bolo povinnosťou samostatného správneho orgánu sa s námietkami vysporiadať bez ohľadu na osobný postoj konzultanta, ktorý ich nehodnotil, iba uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom stanovisku. Mal za to, že s medicínskymi námietkami sa vo vzťahu ku konzultantským posudkom doposiaľ nikto nevysporiadal. Rovnako poukázal na to, že nikdy netvrdil, že napadnutému rozhodnutiu chýba výrok, ale tvrdil, že odôvodnenie výroku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nenáležité zistenie skutkového stavu. K samotnému zhodnoteniu stavu pacientky, ktoré vykonal vo vyjadrení žalovaný žalobca uviedol, že ide o vlastný názor správneho orgánu bez opory v dokumentácii. Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa listu o odstránených nedostatkoch, ktorý má svedčať o akejsi sebareflexii a neúčelnosti žaloby uviedol, že ide o zavádzajúci argument vo vzťahu ku konajúcemu súdu, nakoľko voči takémuto nápravnému opatreniu neexistuje možnosť akéhokoľvek opravného prostriedku alebo námietok dodajúc, že dohliadaný subjekt ich musí vykonať bez ohľadu na to, či závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonané v Protokole o dohľade sú správne alebo nesprávne. K skutočnosti, že žalovaný uznal námietky vo vzťahu ku konzultantovi pre odbor ošetrovateľstvo uviedol, že práve táto skutočnosť mala byť dôvodom, aby hrubé chyby posudku tohto konzultanta neposudzoval izolovane, ale ako celok a vo vzťahu k výpovednej hodnote takéhoto posudku. Tiež zdôraznil, že pokiaľ niektoré medicínske skutočnosti žalovaný vyvodzuje z RTG vyšetrenia zo dňa 13.07.2013 (správne malo byť uvedené 2016) tak predmetná snímka nikdy nebola predmetom posudzovania prizvaných konzultantov, jej opis a správnosť alebo nesprávnosť jej vyhodnotenia nikdy nebola predmetom dohľadu a preto vo vyjadrení vyslovené závery nemajú oporu vo výkone dohľadu ani v správnom konaní, keďže sa touto snímkou dohľad špeciálne nezaoberal. Tiež zopakoval, že zdravotná dokumentácia neobsahuje žiadne údaje o alarmujúcom stave pacientky a ani prizvaný konzultant, a ani žalovaný doposiaľ nezdôvodnili z akých zápisov v zdravotnej dokumentácii takúto domnienku vyslovili a naďalej prezentujú ako skutočnosť. Poukázal tiež na posledný odsek na strane 8 vyjadrenia, z ktorého je možné konštatovať, vzhľadom na použitie slova pravdepodobne, že nielen vo vyjadrení, ale aj v predchádzajúcom konaní, správny orgán pristupoval k hodnoteniu veci s veľkou dávkou pravdepodobnosti a osobných názorov bez objektivizácie skutočnosti, tak ako to od začiatku tvrdí. Ďalej z dôvodu, že sa v posudkoch zistili chyby a banálne nedostatky zotrval na názore, že bolo povinnosťou správneho orgánu nariadiť znalecké dokazovanie alebo dať vypracovať nové odborné konzultantské posudky. Rovnako zotrval na názore, že bolo povinnosťou správneho orgánu umožniť mu vykonávať svoje práva vrátane možnosti namietať členov rozkladovej komisie, ktorá nepochybne mala hlavný vplyv na charakter a obsah napadnutého rozhodnutia. Záverom poukázal na podstatnú skutočnosť a to, že odôvodnenia rozhodnutí žalovaného boli nedostatočné, nakoľko sa s mnohými z argumentov uvedených v rozklade, ako aj v priebehu konania, žalovaný vyposporiadal až v podanom
vyjadrení, pričom sa mal s nimi vysporiadať už v správnom konaní. S poukazom na uvedené preto navrhol správnemu súdu, aby rozhodol v zmysle uplatneného žalobného petitu.
64. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza nové skutočnosti dodajúc, že sa vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2019 dostatočne vysporiadal so všetkým, čo žalobca v žalobe namietal. Žalovaný poukázal na to, že na základe zistených nedostatkov v rámci výkonu dohľadu v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. sa ďalej v správnom konaní, vedenom podľa ustanovení správneho poriadku, v súlade s § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. pristupuje k uloženiu pokuty za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom v správnom konaní úrad vyhodnocuje podklady z výkonu dohľadu z pohľadu, či tieto podklady sú dostatočné pre konštatovanie, že vo veci bol spoľahlivo zistený skutkový stav a môže byť vydané rozhodnutie o uložení pokuty. V tejto súvislosti uviedol, že aj keď v princípe ide o dve samostatné konania, správny poriadok, ani zákon č. 581/2004 Z. z. neukladajú povinnosť, aby pri ukladaní pokuty neprihliadal len na dovtedy obstarané podklady- listiny z procesu výkonu dohľadu (keďže tieto boli získané „len“ podľa výkonu dohľadu), ale v rámci správneho konania si obstaral povinne ďalšie podklady, napr. ďalší „kontrolný“ odborný posudok vo veci, ktorý by bol vypracovaný len na účely vedeného správneho konania, nakoľko toto by znamenalo, že v správnom konaní by sa museli vyhotovovať a obstarávať nové podklady, ktoré by potvrdili zistenia výkonu dohľadu, čo je absurdné. Preto uzavrel, že pokiaľ má úrad obstarané všetky potrebné podklady, z ktorých má skutkový stav dostatočne a spoľahlivo zistený, aby pristúpil k uloženiu pokuty, ďalšie podklady či nové dôkazy obstarávať nemusí a môže pristúpiť k vydaniu rozhodnutia, a to aj vtedy, ak by pri ukladaní pokuty vychádzal len zo záverov vykonaného dohľadu. Ďalej poukázal na to, že žalobca v snahe za akúkoľvek cenu spochybniť dôvodnosť uloženia pokuty neváha spochybniť aj vlastných zamestnancov - lekárov, keď RTG snímka s nálezom bronchopneumónie bola správne lekárom žalobcu hodnotená a rovnako ide aj do rozporu s vyjadrením vlastného vedúceho zamestnanca - primára interného oddelenia s JIS, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2016 uviedol, že na RTG hrudníka bola popisovaná bronchopneumónia precip. I. sin a rovnako sa uvedené konštatuje aj v prepúšťacej správe z následnej hospitalizácie pacientky na geriatrickom oddelení. Tiež žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že pravdivosť a správnosť hodnotenia RTG snímky z 13.07.2016 žalobca nespochybňoval. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca svojou argumentáciou nepreukázal opak, že pacientka nemala byť okamžite prijatá na lôžkové oddelenie za účelom diagnostiky a intenzívnej liečby. Zvýrazniac fakt, že v danom prípade bola zdravotná starostlivosť posúdená v spolupráci s dlhoročným a erudovaným odborníkom v oblasti geriatrie, ktorý pri posudzovaní prípadu využil aj poznatky z dlhoročnej praxe v oblasti geriatrie považoval za absurdné, že jedno nesprávne konštatovanie prizvanej odborníčky z oblasti ošetrovateľstva, ktoré bolo korigované, žalobca nazýva hrubou chybou, čím sa snaží znevážiť ostatné správne zistenia tejto prizvanej odborníčky, ktoré majú oporu v ošetrovateľskej dokumentácii, vedenej a predloženej samotným žalobcom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že mu nie je zrejmé, s ktorými tvrdeniami sa vysporiadal až vo vyjadrení k žalobe a mal sa vysporiadať už v správnom konaní, nakoľko žalobca toto konštatovanie nepodporuje žiadnymi konkrétnymi faktami doplniac, že sa s uplatnenými námietkami, či už v rámci výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní vysporiadal. Záverom uviedol, že považuje za minimálne zvláštne konštatovanie žalobcu v súvislosti s prijatými nápravnými opatreniami, z ktorého vyplýva, že tieto realizoval v podstate preto, že nemal inú možnosť poukazujúc súčasne na účel nápravných opatrení, ktorým je prijatie takých krokov resp. zlepšení na strane žalobcu, aby sa v budúcnosti predchádzalo výskytu obdobných nedostatkov a zabezpečenie správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV. Relevantná právna úprava
65. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
66. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
67. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
68. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
69. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
70. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
71. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
72. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).
73. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
74. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom;61ab) osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.
75. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
76. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2).
77. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
78. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
79. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
80. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
81. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
82. Podľa 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
83. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
84. Podľa § 61 ods. 3 správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
85. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
86. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 27. februára 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
87. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch správnej žaloby, ako aj predložených vyjadrení. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa žalovaný nevysporiadal jednak s našimi námietkami uvedenými v rozklade, pričom zvýraznil, že sa nezmienil ani o námietke týkajúcej sa medzinárodných štandardov /NICE, CURB 65/, ktoré sa v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti využívajú. Tiež poukázal na to, že uviedli množstvo argumentov, ktoré zostali zo strany žalovaného nezodpovedané, pričom čiastočne sa žalovaný k týmto vyjadril a vo svojom vyjadrení k žalobe, čo považoval za nedostatočné. Navrhol správnemu súdu, aby správnej žalobe vyhovel a zrušil rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia.
88. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia podaného k správnej žalobe vrátene dupliky. Mala za to, že sa so všetkými žalobcom uplatnenými námietkami vysporiadali. Vo vzťahu k medzinárodným odporúčaniam uviedla, že tieto prvýkrát odzneli až v rozklade, čo považovala aj za odôvodnené, nakoľko žalobca tvrdil, že v danom prípade nešlo o bronchopneumóniu, ale o zápal priedušiek a tieto medzinárodné odporúčania sa vzťahujú práve na bronchopnemóniu. Vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti mala za to, že bolo potrebné zvážiť dôležité fakty a to, že nešlo o mladú pacientku, teda že išlo o starú pani, táto bola oslabená, nebola zdravá, trpela viacerými diagnózami, ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácie a bola kardiačka. Poukázala na to, že v jej prípade prebiehalo zápalové ochorenie, ktoré starší organizmus znáša inak a preto bola rizikovou pacientkou. Tiež poukázala na dôvod prepustenia pacientky do domácej starostlivosti uvedený ošetrujúcim lekárom dňa 13.07.2016 a to, že pacientka bola kompenzovaná. Rovnako mala za to, že pacientka mala byť nielen 13.07.2016 hospitalizovaná, ale dňa 15.07.2016 krátko po polnoci mala byť umiestnená na jednotku intenzívnej starostlivosti, nakoľko si jej stav vyžadoval intenzívny monitoring. Ďalej poukázala na to, že zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pacientka nebola sledovaná až do piatej hodiny ráno, pričom vykrikovala, že zomrie a bola nekľudná. Vo vzťahu k uloženým opatreniam poukázala na to, že bol urobený vnútorný pohovor s primárom oddelenia a lekári boli upozornení na riziká krehkého starého organizmu. Záverom uviedla, že sa nestotožňuje
s tvrdením, že by niektoré námietky zostali z našej strany opomenuté. Navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
89. K vyjadreniu poverenej zástupkyni žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že v rozklade poukázali na skórovací systém ako reakciu na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom súčasne poukázal na to, že správne konanie tvorí jeden celok a preto bol žalovaný povinný sa s touto námietkou vysporiadať. K tvrdeniu, že žalobca splnil uložené opatrenia uviedol, že nakoľko nie je možná oprava k týmto opatreniam, musel ich splniť. Vo vzťahu k umiestneniu pacientky na JIS právny zástupca žalobcu uviedol, že doteraz nevedia na základe čoho mala byť pacientka umiestnená na toto oddelenie dodajúc, že žalovaný mal uviesť konkrétne skutočnosti a dôvody, na základe ktorých sa tak malo stať. Právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP odkázala na svoje vyjadrenie z pojednávania a navrhol správnemu súdu, aby žalobe vyhovel. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
90. Poverená zástupkyňa žalovaného k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k uloženým opatreniam uviedla, že úrad doteraz neudelil sankciu za ich neprijatie, pričom vo vzťahu k svojej argumentácii týkajúcej sa splnenia uložených opatrení chcela len poukázať na to, že z ich prijatia vyplýva, že si žalobca uvedomil nesprávny manažment k pacientke. Vo vzťahu k umiestneniu pacientky na JIS uviedla, že v danom prípade sa malo prihliadať na individuálny stav pacientky a nehodnotiť ju podľa systémov, pričom žalovaný svoje dôvody v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil. Právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP odkázal na vyjadrenia zaslané správnemu súdu, ako aj vyjadrenie uskutočnené na pojednávaní a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
91. Úlohou správneho súdu v danom konaní bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd nezhliadol žiadne vady trestania, ktoré legitimizujú správny súd posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj mimo žalobných bodov (§ 195 SSP). Konajúce orgány verejnej správy prostredníctvom výkonu dohľadu podľa § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. ustálili, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že neposkytol pacientke pani Konečnej zdravotnú starostlivosť správne, za čo bola žalobcovi následne v rámci administratívneho konania podľa § 64 ods. 2 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z uložená pokuta vo výške 1 000 eur.
92. Ešte predtým ako správny súd pristúpi k hodnoteniu dôvodnosti uplatnených žalobných námietok považuje za potrebné uviesť, že súhlasí s názorom žalovaného, že výsledky výkonu dohľadu sú zákonným podkladom pre nasledujúce správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., ktorá skutočnosť priamo vyplýva práve z tohto ustanovenia a preto skutočne prichádza do úvahy aj situácia, že úrad rozhodne o pokute výlučne na základe výsledkov vykonaného dohľadu. Uvedené však platí výlučne za podmienky, že v rámci výkonu dohľadu, ktorý je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu (§ 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.) bol skutkový stav zistený náležite na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Alebo inak tiež povedané, aj v rámci správneho konania o uložení pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., v ktorom sa postupuje podľa správneho poriadku a to s odkazom na ustanovenie § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., nie je vylúčené aj vykonanie ďalších dôkazov.
93. Jednou z nosných žalobných námietok, ktorou žalobca poukazoval na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď žalobca tvrdil, že prizvaní konzultanti sa nevysporiadali s medicínskymi námietkami, ktorými brojil proti ich záverom obsiahnutých v odborných stanoviskách, ktoré sa následne premietli do Protokolu. Rovnako namietal, že pojmy uvedené v Protokole ako „dramatická anamnéza prípadu, predpokladané podchladenie, klinické známky bronchopneumónie ako je kašeľ, vykašliavanie“ nie sú v zdravotnej dokumentácii pacientky obsiahnuté. Teda tiež tvrdil, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, ktorý za dôvod správnej žaloby uviedol aj v jej závere, pričom tento žalobný bod vyplýva aj z obsahu samotnej správnej žaloby, keď žalobca namietal, že odborní konzultanti vytvárali skutočnosti neexistujúce v zdravotnej dokumentácii (napríklad bod 27 správnej žaloby), pričom tieto výhrady žalobca uviedol aj vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania (bližšie bod 3 rozsudku).
94. Z odborného stanoviska konzultanta prof. MUDr. U. V., PhD. zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že prijatie pacientky na hospitalizáciu bolo odôvodnené vzhľadom na dramatickú anamnézu prípadu,
predpokladané podchladenie starej osoby so závažnou poruchou rytmu v anamnéze, klinickými známkami vyvíjajúcej sa bronchopneumónie (kašeľ, vykašliavanie, akútna dýchavičnosť v teréne chronickej bronchopulmonálnej choroby). Tiež skonštatoval, že so zisteným nálezom suspektnej bronchopneumónie mala byť okamžite prijatá na lôžkové oddelenie za účelom diagnostiky a intenzívnej liečby. Pokiaľ išlo o hospitalizáciu zo 14.07.2016 na 15.07.2016 zastal názor, že jej stav si vyžadoval hospitalizáciu na JIS.
95. V námietkach proti záverom uvedeným v Protokole žalobca vo vzťahu k nutnosti hospitalizácie pacientky dňa 13.07.2016 poukázal na to, že komplexné vyšetrenie pacientky v ambulancii centrálneho príjmu prebehlo akonáhle to bolo z prevádzkového hľadiska možné, teda o 17:00 hod s tým, že lekár preštudoval podrobnú správu interného vyšetrenia a v zázname, ktorý bol datovaný 13.07.2016 o 17:17 hod uviedol okrem iného, že „... bolí ju chrbát 2-3 dní, dýchacie problémy neudáva, teplotu zvýšenú nemala, neguje iné aktuálne obtiaže“. Ďalej upozornil na hodnotenie lekára / komplexne dnes (m)nou vyšetrená/ a v časti rovnakého záznamu označenej ako „obj.vys“ upozornil na informáciu o tom, že súhlasí s nálezom interného vyšetrenia (cit. : „súhlasí s int. vys.“). Ďalej poukázal na to, že ošetrujúci lekár zopakoval EKG a doplnil RTG hrudníka a následne uzatvoril diagnostiku pacientky s odporúčaním, kde prosí o doplnenie traumatologického vyšetrenia a vzhľadom k stabilizovanému stavu pacientky neindikuje akútnu hospitalizáciu na geriatrickom oddelení s tým, že ošetrujúci lekár zároveň odporučil, aby pacientka pri zhoršení stavu ihneď vyhľadala lekársku pomoc. Za nevyhnutné žalobca považoval upozorniť na kľúčový diagnostický záver, ktorým bol RTG pľúc a jeho popis, kde ošetrujúci lekár jednoznačne opisuje záver „bronchitis acuta I. sin“, ako je zaznamenané v zápise zo 17:17 hod, t.j. bez čerstvých ložiskových zmien, ktoré by potvrdili bronchopneumoniu I. sin. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie pacientky zo dňa 13.07.2016 a z nej obsiahnutého odporúčania je nesporne dokázateľné, že lekár opakovane pracoval s dokumentáciou z interného vyšetrenia, ktoré bolo vykonané v rovnaký deň, a že po komplexnom zoznámení sa s dokumentáciou dopracoval ďalšie vyšetrenia nevyhnutné pre správny diagnostický záver a odporúčanie pre ďalšiu liečbu, pričom rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodovanie lekára o ďalšom postupe bol v tom čase kompenzovaný zdravotný stav pacientky a výsledky všetkých dostupných vyšetrení, ktoré nenasvedčovali potrebe pacientku dňa 13.07.2016 hospitalizovať, pričom tento záver bol potvrdený aj na základe chirurgického vyšetrenia. Preto trval na tom, že na základe záznamov zo zdravotnej dokumentácie nemožno prijať iný názor, ako, že poskytnutá zdravotná starostlivosť bola lege artis. Záverom poukázal na to, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností je úradom tvrdený nález suspektnej bronchopneumónie, nakoľko sa takýto nález v zdravotnej dokumentácii nenachádza. Rovnako žalobca namietal záver o nutnosti hospitalizácie pacientky na JIS dňa 15.07.2016 a to z dôvodu, že geriatria je akútnym lôžkovým pracoviskom, pričom sa s týmto aspektom pri výkone dohľadu nepracovalo.
96. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že na vyjadrenie k námietkam žalobcu dňa 12.07.2017 reagoval prof. MUDr. U. V., PhD., ktorý vo svojom vyjadrení skonštatoval, že trvá na svojom odbornom stanovisku k danému prípadu a že vysvetľovanie v námietkach ho len utvrdzujú o správnosti jeho odborného posúdenia. Poukázal na to, že podstatou daného prípadu je fakt, že pacientke v pokročilom veku so skutočne dramatickou anamnézou v predchorobí nebola poskytnutá adekvátna medicínska pomoc a preto také konanie v zdravotníctve považuje za nebezpečný precedens. Vo vzťahu k JIS sa vyjadril v tom smere, že geriatrické oddelenie, aj keď je považované za akútne lôžko, nevenovalo dostatočný dozor pacientke v kritickom stave, napriek jej nepokoju a žiadosti o pomoc.
97. Správny súd mal z obsahu predloženého spisového materiálu týkajúceho sa výkonu dohľadu, konkrétne z priložených lekárskych správ všeobecnej lekárky MUDr. F. N. a internistky MUDr. K. V., ako aj zo správy z CPO MUDr. S. R. E. preukázané, že pripojené lekárske správy sa nezhodovali vo vzťahu k dýchacím ťažkostiam pacientky, keď zo správy všeobecnej lekárky z 13.07.2016 vyplýva, že bola dusná, zo správy internistky zo dňa 13.07.2016 vyplýva, že sa jej ťažko dýchalo a zo záznamu z CPO vyplýva, že pacientka dýchacie problémy neudávala (správa z CPO o 17:17). Z uvedeného teda vyplýva, že v lekárskych správach skutočne nebolo uvedené, že pacientka mala kašeľ a vykašliavala, ktoré závery sa odrazili v stanovisku prizvaného konzultanta. Vo vzťahu k záverom prizvaného konzultanta, ktorý použil tiež výrazy „dramatická anamnéza prípadu“, „predpokladané podchladenie“, správny súd uvádza, že tieto vyplývajú z okolností daného prípadu pacientky, ktorá vo veku 86 rokov trávila cca 10 hodín v studenej vani a preto je predpoklad podchladenia logický.
98. Ďalej mal správny súd preukázané, že v lekárskych správach všeobecnej lekárky a internistky je skutočne uvedený záver Bronchopneumonia 1. sin. sups., v zázname z CPO spísaného o 17:17 je pri RTG hrudníka uvedené : bronchitis acuta 1. sin, pričom v závere je uvedená už Bronchopneumonia 1. sin s nízkou zap. aktivitou, so záverom, že pacientka je stabilizovaná, KP kompenzovaná a nie je nutná akútna hospitalizácia. Bronchopneumónia (zápal pľúc) bola potvrdená aj v samotnom vyjadrení ošetrujúceho lekára zo dňa 09.09.2016, v ktorom súčasne obhajoval nehospitalizáciu pacientky vyhodnotením výsledkov a jej momentálnym zdravotným stavom, ďalej vo vyjadrení primára interného oddelenia s JIS MUDr. C. V. zo dňa 11.09.2016 a rovnako v prepúšťacej správe žalobcu vypracovanej po smrti pacientky dňa 15.07.2016 o 08:56 hod. S poukazom na uvedené preto správny súd uzavrel, že pacientka mala určenú diagnózu Bronchopneumóniu (zápal pľúc), ktorý záver je potvrdený obsahom predloženej zdravotnej dokumentácie, pričom túto diagnózu s nízkou zápalovou hodnotou potvrdil aj samotný ošetrujúci lekár CPO, ktorý však následne nehospitalizáciu pacientky zdôvodnil jej stabilizovaným stavom.
99. Žalobca sa v rámci výkonu dohľadu, ako aj v rámci administratívneho konania bránil tým, že ošetrujúci lekár na základe komplexného vyšetrenia pacientky, keď zopakoval EKG a doplnil RTG hrudníka, dospel k záveru, že išlo o „bronchitis acuta 1. sin“. Správny súd však k uvedenému tvrdeniu žalobcu uvádza, že obsahom spisového materiálu týkajúceho sa výkonu dohľadu nie je preukázané, že by mal ošetrujúci lekár v čase spísania záznamu o 17:17 hod k dispozícii doplnený RTG snímok hrudníka, teda, že by mal k dispozícii okrem RTG snímku z interného vyšetrenia, s výsledkami ktorého sa stotožnil, iný snímok RTG hrudníka. Uvedené vyplýva jednak z obsahu sťažnosti dcéry pacientky, ktorá opísala celý priebeh vyšetrenia na CPO, ako aj z obsahu námietok žalobcu proti Protokolu, v ktorých, ako už bolo vyššie uvedené, uviedol, že pacientka bola vyšetrená o 17:00, pričom záznam bol spísaný o 17:17 hod a z obsahu sťažnosti vyplýva, že ošetrujúci lekár o 16:15 hod, keď prišiel do čakárne nemal mať vedomosť o RTG snímku, ktorý mala pacientka v zdravotnej dokumentácii, následne jej mala sestrička v ambulancii urobiť EKG a až po vyšetrení na chirurgii, kam bola pacientka odoslaná z CPO jej bol robený RTG hrudníka, pričom ošetrujúci lekár CPO už v zázname spísanom o 17:17 opísal záver „bronchitis acuta 1. sin“ a rovnako uzavrel, že nie je potrebná hospitalizácia pacientky.
100. Na uvedené správny súd poukazuje z toho dôvodu, že v obrane žalobcu existujú nezrovnalosti, ktoré oslabujú jeho tvrdenia, konkrétne, že by práve na základe doplnených vyšetrení mal ošetrujúci lekár dospieť k inému záveru ako internistka a to, že dňa 13.07.2016 nebolo nutné pacientku hospitalizovať, na rozdiel od názoru internistky, ktorá odporučila pacientku hospitalizovať na OISK cestou CPO (záznam MUDr. K. V. zo dňa 13.07.2016 o 14:24 ho). Na tieto nezrovnalosti však úrad, ani žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí žalobcu neupozornili. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie má úrad možnosť skutočnosť, či mal ošetrujúci lekár v čase spísania záznamu o 17:17 hod k dispozícii iný RTG hrudníka, ako ten, ktorý bol založený v zdravotnej dokumentácii z interného oddelenia, preveriť a vyvrátiť tak obranu žalobcu, že zdravotný stav pacientky hodnotil na základe doplnených vyšetrení.
101. Žalobca sa v konaní domáhal vykonania znaleckého dokazovania, respektíve odborného posúdenia a to s poukazom na ustanovenie § 36 správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že skutočnosť, že pacientke bola diagnostikovaná bronchopnemónia bola potvrdená priloženými lekárskymi správami a vyjadreniami zástupcov žalobcu, ako aj samotného ošetrujúceho lekára, preto posudzovanie RTG snímku nie je pre daný prípad relevantné. Okrem bronchopneumónie boli v danom prípade správne zohľadňované aj okolnosti daného prípadu, ako vek pacientky, ktorá mala 86 rokov, jej aktuálny zdravotný stav, prekonanie pľúcnej tuberkulózy v minulosti, ako aj anamnéza v predchorobí, ktorá bola v danom prípade skutočne relevantná, čo opakovane tak v Protokole, ako aj v odôvodneniach rozhodnutí zvýraznili konajúce orgány verejnej správy. Všetky tieto skutočnosti vo vzájomných súvislostiach, podľa názoru správneho súdu odôvodnene a dostatočne práve s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré vyžaduje, aby zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, opodstatnene smerovali dňa 13.07.2016 k hospitalizácii pacientky, tak, ako to na základe vyšetrenia, odporučila internistka MUDr. K. V.. Preto prijatý záver o porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. práve z dôvodu nehospitalizácie je dôvodný a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru správneho súdu v prípade pacientky neboli zohľadňované osobitosti prípadu, pričom argumentácia odporúčaním NICE je práve vzhľadom na tieto okolnosti prípadu nedostatočná. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje na konštatovanie úradu, ktoré vychádza práve z účelu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a to, že včasnou hospitalizáciou a adekvátnou
cielenou liečbou by sa možno nepodarilo pacientke zachrániť život, ale boli by zachované nielen odborné, ale aj humanistické princípy vzťahu k pokročilému veku, čo sa v danom prípade nestalo. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že skutkový stav bol v danom prípade zistený dostatočne na účely rozhodnutia vo veci samej. K uvedenému ešte správny súd dodáva, že súhlasí so žalobcom, že prizvaný konzultant sa náležite nevysporiadal s uplatnenými medicínskymi námietkami vo vzťahu k zistenému zdravotnému stavu pacientky na CPO dňa 13.07.2016, čo môže indikovať záver, že skutkový stav nebol dostatočne zistený, avšak s poukazom na odborné stanovisko konzultanta zo dňa 22.12.2016, ako aj vyhodnotenia jednotlivých lekárskych záznamov zo dňa 13.07.2016 úradom, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rovnako je dôvodné súhlasiť so žalobcom, že prizvaný konzultant vo svojom stanovisku pracoval s pojmami, ktoré nevyplývali zo zdravotnej dokumentácie, konkrétne, že pacientka mala kašeľ a vykašliavala, ktoré závery prevzal do svojho rozhodnutia tak úrad, ako aj žalovaný. Uvedené pochybenie však budú mať možnosť konajúce orgány verejnej správy napraviť, keď v následne vydaných rozhodnutiach, tieto závery používať nebudú. Do budúcna je však potrebné, aby prizvaní konzultanti pracovali výlučne s pojmami, ktoré sú podložené zdravotnou dokumentáciou.
102. Vo vzťahu k poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti sa správny súd stotožnil s korigovaným záverom prizvanej konzultantky PhDr. X. L., ktorý sa odrazil v Protokole v spojení so zápisnicou o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 23.08.2017 a následne aj v odôvodnení tak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že skutočne zdravotná dokumentácia a jej záznamy predstavujú relevantné dôkazy o správnosti respektíve nesprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti konkrétnemu pacientovi, pričom pri ich absencii nie je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti spôsobilý preukázať, že konkrétny lekársky úkon bol skutočne realizovaný. Obsah odborného stanoviska č. 321/200/PO s výnimkou nesprávnej konštatácie vo vzťahu k zavedeniu permanentného močového katétra, ktoré bolo následne korigované, zodpovedá obsahu zdravotnej dokumentácie a dostatočne preukazuje, že v prípade žalobcu došlo dňa 15.07.2016 k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a to z dôvodu, že pacientke nebola poskytnutá ošetrovateľská starostlivosť správne. Správny súd uvádza, že aj sám žalobca v súvislosti s vedením zdravotnej dokumentácie v danom prípade pripúšťa, že vedenie zdravotnej dokumentácie nebolo úplné, nakoľko sa bráni tvrdením, že skutočnosť, že niektoré úkony neboli zaznamenané, neznamená automaticky, že neboli vykonané. Tvrdenie však v takomto prípade zostáva iba tvrdením, bez schopnosti preukázania realizácie lekárskeho úkonu.Rovnako sa správny súd stotožňuje so záverom prizvanej konzultantky, ktorý následne prevzal úrad, že z predloženej zdravotnej dokumentácie, za ktorej vedenie žalobca zodpovedá, nie je preukázané, že v rámci ošetrovateľskej starostlivosti boli skutočne vykonané ordinácie lekára, a to napríklad konkrétne oxygenoterapia, 3 litre/ min, ďalej chýbali zápisy o stave v zmysle dýchania, a tiež zápisy, či bola pacientka v sede, tak ako to naordinoval lekár. Rovnako o náležite poskytnutej zdravotnej starostlivosti v tomto smere nesvedčí ani fakt, že zápis sestry v zdravotnej dokumentácii pacientky po 01:30 bol až o 05:08 hod, pričom o 05:22 hod zdravotná dokumentácia obsahuje záznam, že pacientka bola nepokojná a kričala, avšak v zdravotnej dokumentácii nie je zápis, či o tejto skutočnosti bol informovaný lekár. S poukazom na uvedené správny súd súhlasí so záverom úradu a žalovaného, že v rámci hospitalizácie na geriatrickom oddelení nebola pacientke poskytnutá správna ošetrovateľská starostlivosť, ktorá skutočnosť je podložená zdravotnou dokumentáciou, za ktorej správne vedenie zodpovedá v plnej miere žalobca.
103. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv tým, že mu nebolo oznámené zloženie osobitnej komisie, ktorá pripravila predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na rozhodnutie a rovnako, že nebol oboznámený s pokladmi, na základe ktorých komisia návrh pripravila. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že osobitná komisia nemá postavenie správneho orgánu, ide skutočne len o poradný orgán, pričom samotná rozhodovacia právomoc prináleží predsedovi úradu, ktorý nie je návrhom osobitnej komisie viazaný. Tak správny poriadok, ani zákon č. 581/2004 Z. z. predsedovi úradu neukladá povinnosť oboznámiť účastníka konania o zložení osobitnej komisie, pričom pokiaľ by sa niektorí z jej členov cítili vo veci zaujatí, majú možnosť namietať svoju zaujatosť podľa § 9 správneho poriadku. Následne pri podaní správnej žaloby, pokiaľ by žalobca mal pochybnosť o nezaujatosti niektorého z členov osobitnej komisie, mal možnosť túto skutočnosť v správnej žalobe namietať. Uvedené však v danom prípade nenastalo. Rovnako mal správny súd preukázané, že v rámci rozkladového konania neboli posudzované iné dôkazy, resp. inak povedané v rámci rozkladového konania sa dokazovanie nedoplňovalo a preto neprichádzalo do úvahy
oboznámenie žalobcu s podkladmi rozkladového konania. Naviac, podľa obsahu administratívneho spisu žalobca prostredníctvom splnomocnenca dňa 11.07.2018 nahliadol do spisovej dokumentácie.
104. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky uloženej pokuty, správny súd vychádzajúc z ustanovenia § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. uvádza, že pri rozhodovaní o výške pokuty je pre úrad relevantná závažnosť zistených nedostatkov a ich následky. Preto sa za nedostatočné odôvodnenie nepovažuje, ak úrad zopakuje zistené nedostatky a poukáže na ich závažnosť a následky. V danom prípade, podľa názoru správneho súdu, odôvodnenie spĺňa stanovené zákonné atribúty. Vo vzťahu k výške pokuty správny súd dodáva, že táto zodpovedá povahe skutku a nemá pre žalobcu likvidačný charakter.
105. Správny súd však za dôvodnú námietku, ktorá má za následok zrušenie tak napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia považuje námietku, ktorou žalobca poukazoval na skutočnosť, že úrad a následne žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite neodôvodnili svoj záver, že pacientka mala byť prijatá na JIS. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zásadnú skutočnosť a to, že prizvaný konzultant vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2017 na základe námietok žalobcu už neuviedol, že pacientka mala byť umiestnená na JIS, ale skonštatoval, že geriatrické oddelenie, aj keď je považované za akútne lôžko, nevenovalo dostatočný dozor pacientke v kritickom stave, napriek jej nepokoju a žiadosti o pomoc. Z uvedeného správnemu súdu preto vyplýva, že nedostatočnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti spočívala v tom, že na geriatrickom oddelení nebola pacientke venovaná dostatočná starostlivosť a nie, že mala byť umiestnená na JIS. Táto námietka proti Protokolu, ako aj sám uviedol úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia (str.11), nebola odignorovaná, pričom bolo doplnené, že nedostatočnosť starostlivosti potvrdzoval fakt, že ordinácie lekára napr. o podávaní oxygenoterapie neboli splnené. Na strane druhej úrad na tej istej strane skonštatoval, že jej stav bol natoľko vážny, že si vyžadoval intenzívnu starostlivosť na JIS, pričom bližšie dôvody neuviedol. Vychádzajúc z uvedeného je preto namieste označiť takéto odôvodnenie jednak za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku dôvodov (pre absenciu dôvodov, pre ktoré mala byť pacientka umiestnená na JIS) a rovnako za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď na jednej strane úrad tvrdí, že mala byť pre vážny zdravotný stav umiestnená na JIS a na strane druhej tvrdí, že neodignoroval námietku ohľadom tvrdenia, že geriatrické oddelenie je považované za akútne lôžkové oddelenie, avšak na tomto oddelení nebola pacientke poskytnutá náležitá starostlivosť. Správnemu súdu preto z uvedeného nie je zrejmé, či aj napriek tomu, že geriatrické oddelenie je považované za akútne lôžkové oddelenie mala byť pacientka, podľa názoru úradu aj tak umiestnená na JIS, teda či pochybenie spočívalo aj v tom, že pacientka nebola na JIS umiestnená, keď bolo ďalej skonštatované, že na geriatrickom oddelení jej nebola poskytnutá správna ošetrovateľská starostlivosť, a to pri adekvátnej liečbe zodpovedajúcej pacientkinmu stavu, tak ako ju naordinoval primár MUDr. V., pričom uvedené skonštatoval prizvaný konzultant prof. MUDr. U. V., PhD. vo svojom odbornom stanovisku. Správny súd opakuje, že prizvaný konzultant vo svojom vyjadrení už netrval na závere, že pacientka mala byť umiestnená na JIS a napriek uvedenému túto skutočnosť úrad do výroku svojho rozhodnutia uviedol. Preto pokiaľ úrad a následne žalovaný zotrvali na závere, že pacientka mala byť umiestnená na JIS, mali tento svoj záver náležite odôvodniť. Správnemu súdu v tejto súvislosti nedá nepoukázať na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, v ktorom podrobne opísal dôvody, pre ktoré uzavrel, že pacientka mala byť umiestnená na JIS, avšak tieto nie sú uvedené v odôvodnení tak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, čo je v danom prípade zásadná vada odôvodnenia, ktorú nie je možné zhojiť vyjadrením k správnej žalobe, nakoľko samotná skutočnosť, že pacientka nebola umiestnená na JIS bola žalobcovi vytknutá vo výrokoch rozhodnutí a bola tiež dôvodom na uloženie pokuty. Teda sa nemôže jednak o pochybenie formálneho charakteru.
106. Vychádzajúc z bodu 105 správny súd vzhliadol dôvodnosť námietky, ktorou žalobca poukazoval na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a rovnako zostáva otázny aj skutkový stav, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom vykonaných vyšetrení ošetrujúcim lekárom na CPO dňa 13.07.2016 (bod 99 a 100 rozsudku). Preto správny súd z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava na ďalšie konanie.
107. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu ustáliť, či pacientka mala byť dňa 15.07.2016 hospitalizovaná na JIS a ak áno, tak svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V prípade, ak úrad naopak ustáli, že nebol dôvod na hospitalizáciu pacientky na JIS je potrebné, aby sa táto skutočnosť prejavila aj v odôvodnení výšky pokuty, konkrétne, či má táto skutočnosť vplyv na výšku pokuty. Rovnako
je namieste preveriť, či ošetrujúci lekár na CPO mal pri zázname spísanom dňa 17:17 hod nový RTG snímok, ktorý posudzoval, respektíve či vychádzal z RTG snímku z interného vyšetrenia, keď najskôr ustálil, že ide o „bronchitis acuta 1. sin (zápal priedušiek). Rovnako pri vydávaní rozhodnutia je potrebné, aby úrad pracoval so závermi, ktoré sú podložené a vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie (bod 97 a 101 rozsudku).
108. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
109. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
110. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorý zákony).