Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/164/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne O. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX, V. P., zastúpenej Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -57 zo dňa 25. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovanému bola uložená aj povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %

2) V predmetnej veci mal preukázané všetky podmienky uplatneného nároku žalobkyne ako spotrebiteľky na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. tretia veta Žalovaný porušil povinnosť veriteľa, uzavrel úverovú spotrebiteľskú zmluvu v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona a žalobkyňa toto porušenie úspešne uplatnila na súde a dosiahla určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia. Argumentáciu žalovaného o tom, či žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti a či došlo k úspešnému uplatneniu na súde, nanovo nepreskúmaval poukazujúc na prekážku res iudicata. Žalovaný neustále vyzýval žalobkyňu k zaplateniu nezákonných poplatkov, úrokov, zmluvných pokút, ktorá potom dôvodne žila v strachu o svoju existenčnú situáciu, ktorú žalovaný takýmto spôsobom nezákonne ohrozil. Za situácie, kedy úver bol právoplatne vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, potom vychádzal z toho, že úver, ktorý bola povinná žalobkyňa zaplatiť, predstavoval sumu 700,- eur a ku dňu rozhodovania súdu táto suma bola preplatená o 600,- eur. Bol názoru, že nemožno konštatovať, že žalobkyňa bola v omeškaní s nezákonnými úrokmi a s nezákonnými poplatkami. Práve pre nezákonné úroky a poplatky nebola žalobkyňa schopná dlh splácať. Sumu 200,- eur považoval za primerané zadosťučinenie, ktoré žalobkyni prináleží vzhľadom na majetkovú ujmu, ktorá jej nezákonným postupom žalovaného hrozila. Žalobkyňa bola nútená súdnou cestou chrániť svoju existenčnú úroveň a svoj majetok, pretože žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a bez súdneho konania by sa nebola domohla svojho práva na ochranu svojho majetku, keďže žalovaný odmietal mimosúdne rokovania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. tak, že ho priznal úspešnej žalobkyni v rozsahu 100%.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. , , a . Žiadal, aby odvolací súd posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu sporových strán a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama porušila viacnásobne zmluvné ustanovenia. Žalobkyňa neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo - právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Gramatickým výkladom slova „primerane“ dospel k záveru, že priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Primerané finančné zadosťučinenie nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala jej nárok nevznikla, a preto jej priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy. Poukazoval na ľahostajné konanie žalobkyne v rámci kontraktačného postupu. Skutočnosť, že žalobkyňa neprejavovala žiadny záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže byť automaticky na úkor dodávateľa. Bola to práve žalobkyňa, ktorá žiadala štyrikrát o úver. Žalobkyni poskytol úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania. Priznaním finančného zadosťučinenia nebola naplnená jeho preventívna funkcia, nakoľko už nepoužíva neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

5) Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobne uvedenými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ) keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.

6) Súd prvej inštancie správne ustálil, že v predmetnej veci je dané právo žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslednej vety spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7) Z tohto ustanovenia nevyplýva, že porušené právo alebo povinnosť musí byť svojím významom zásadné, aby jeho porušenie založilo nárok na finančné zadosťučinenie. V danom prípade došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, ktorú skutočnosť správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. úspešne uplatnila porušenie povinnosti žalovaného, keď súd v dôvodoch svojho rozhodnutia zo dňa 01.02.2016 konštatoval neplatnosť dojednania úroku v zmluve o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, ktorá spôsobila neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa ust. , v čoho dôsledku bol žalovaný povinný žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo následne potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. -102 zo dňa 26.09.2017.

8) Pokiaľ žalovaný namietal, aby súd vzal do úvahy konanie žalobkyne, ktorá sa domáha finančného zadosťučinenia aj napriek tomu, že sama porušovala zmluvné ustanovenia a ktorá pri podpise zmluvných dojednaní konala ľahostajne, tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko tieto mohol žalovaný namietať a uplatniť v konaní, v ktorom bol zaviazaný na povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie poukazujúc na námietky žalovaného takéhoto charakteru správne konštatoval, že v danej veci existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

9) Z dôvodu, že vyššie uvedené ustanovenie nestanovuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia, je na voľnej úvahe súdu, akú výšku primeraného finančného zadosťučinenia určí. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady s tým, že pri svojom rozhodovaní prihliadol na podmienku primeranosti.

10) Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany konania, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku plnenia žalovaného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).