Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-112-2019.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/112/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. na ul. A. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave na ul. Bajkalskej č. 30, IČO: 31 335 004 a 2. EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 36 613 843, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.06.2019, č. k. 13C387/2015-92 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade náhradu trov konania stranám nepriznal. Žalovanému v druhom rade priznal nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade bola dňa 25.11.2004 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V tejto zmluve je uvedené oprávnenie veriteľa v prípade vymedzeného omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť s tým, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, pričom odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.
3. V danom prípade skutkový stav vymedzený skutkovými tvrdeniami strán sporu sporný nebol a rozhodujúce tak bolo len tento skutkový stav právne posúdiť. Sporné, resp. rozhodné v tomto spore, teda bolo najmä právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a účinkov tohto odstúpenia na vzájomné plnenia poskytnuté na jej podklade.
4. Žalobkyňa sa síce odvoláva na ust. § 48 Občianskeho zákonníka, z hľadiska celkového skutkového stavu však opomína a vôbec neuvádza na základe akého právneho dôvodu k odstúpeniu malo dôjsť. Ak by totiž na odstúpenie od zmluvy nebol dôvod, tak je toto odstúpenie neplatné a strany by si na základe zmluvy mali aj naďalej plniť. Naopak, ak k odstúpeniu od zmluvy riadne došlo, tak ako sa to tiež javí v tomto prípade, treba ho posudzovať podľa ustanovenia toho zákona alebo dohody účastníkov, podľa ktorej bolo realizované. Jeden a ten istý právny úkon a jeho účinky vo vzťahu medzi tými istými účastníkmi totiž nepochybne nemožno vykladať a posudzovať súčasne z hľadiska dvoch rôznych právnych noriem, a to napríklad tak, že pokiaľ ide o jeho možnosť, resp. dovolenosť, posudzovať ho z hľadiska jedného zákona, v tomto prípade z hľadiska Obchodného zákonníka a písomnej zmluvy a
z hľadiska jeho účinkov, tak ako sa o to zrejme pokúša žalobkyňa, posudzovať z hľadiska iného zákona, a to Občianskeho zákonníka.
5. Okrem toho, aj za predpokladu pripustenia aplikácie ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, žalobkyňa opomína druhú časť ňou tvrdeného pravidla zakotveného v tomto ustanovení a to, že tento režim účinkov odstúpenia od zmluvy (jej zrušenie od začiatku) nastáva len ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V tomto prípade bolo odstúpenie od zmluvy medzi jej účastníkmi dohodnuté inak, a to tak, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane, t. j. nezrušuje sa a už vôbec nie spätne od začiatku, čo má vplyv na posúdenie dovtedy poskytnutých plnení a vzniknutých práv a povinností, ktorých právny dôvod spätne nezanikol. Uvedené je napokon zvýraznené aj tým, že podľa zmluvy bolo výslovne dohodnuté, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky a ust. § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je veriteľ aj po odstúpení oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi. A keďže suma s úrokmi, ktorú žalobkyňa vrátila musí byť logicky vyššia než tá, ktorá jej bola poskytnutá a podľa nespochybnených tvrdení žalovaného v prvom rade ku dňu odstúpenia od zmluvy 20.10.2010 predstavovala výška dlžnej pohľadávky zo zmluvy o úvere sumu 13.495,01 eur, čo je viac ako žalobkyňa v súvislosti s touto zmluvou celkovo zaplatila, k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na jej úkor nedošlo a žalobkyňa na vydanie rozdielu právo nemá.
6. Taktiež možno súhlasiť s námietkou žalovaného v prvom rade, že bezdôvodné obohatenie je premlčané. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade žalobkyňa všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, mala k dispozícii a žalobu mohla podať od toho času, keď jej bolo oznámené odstúpenie od zmluvy a vedela čo a komu plnila a keďže platba, resp. vklad v prospech pohľadávky zo zmluvy žalovanému v prvom rade ako jej plnenie, z ktorého teoreticky mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, bolo uskutočnené naposledy dňa 02.07.2013, o odstúpení od zmluvy vedela žalobkyňa už predtým a žaloba bola podaná viac ako dva roky po tom, v dôsledku uvedeného, aj za predpokladu existujúceho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento by bol už premlčaný a nebolo by ho možné žalobkyni priznať. Z dôvodu neexistencie bezdôvodného obohatenia i jeho premlčania súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v prvom rade ako nedôvodnú zamietol.
7. Väčšina eventuálneho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvodzovaná z plnenia uhradeného žalovanému v prvom rade už viac ako tri roky pred podaním žaloby, bola nepochybne uplatnená dokonca už i po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s prípadnými úvahami o desaťročnej objektívnej premlčacej dobe pri eventuálnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení, aj keď jej predpoklady doposiaľ žalobkyňou tvrdené neboli, najavo nevyšli a ďalšie skutkové tvrdenia žalobkyne v tomto smere po vyhlásení rozsudku už prípustné nie sú.
8. Nedôvodný je nárok aj voči žalovanému v druhom rade. Vo vzťahu k nemu totiž platí, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ktorá zanikla dňom doručenia oznámenia o odstúpení žalobkyni a nezrušila sa od začiatku, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ani zo strany žalovaného v druhom rade. Žalovanému v druhom rade bola totiž postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere, ktorá, podľa stavu pohľadávky zo zmluvy ku dňu odstúpenia od nej vo výške 13.495,01 eur a výšky plnenia pôvodnému veriteľovi po odstúpení vo výške 11.990,- eur, ešte nebola vysporiadaná a žalobkyňa mu navyše plnila na základe dohody o uznaní dlhu, a teda aj z tohto pohľadu nie je bez právneho dôvodu, ale na základe uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval.
9. Výrok o trovách bol odvodený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že na vec boli aplikované neprijateľné zmluvné podmienky hoci sú tieto zmluvné podmienky z dôvodu ich neprijateľnosti absolútne neplatné. Zamietnutím žaloby prvoinštančný súd v podstate odmietol na vec aplikovať spotrebiteľské
právo a zásadným spôsobom sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe bez náležitého vysvetlenia tohto odklonu. Početné rozhodnutia, čo sa týka odstúpenia od zmluvy, sú k dispozícii aj priamo vo vzťahu k žalovanému v prvom rade a ohľadne obdobných spotrebiteľských úverových zmlúv. Súdu prvej inštancie uniklo, že od 01.05.2014 bol zákonom č. 102/2014 Z. z. novelizovaný § 52 Občianskeho zákonníka a od 01.05.2014 podľa ust. § 52 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka platí, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na potrebu aplikácie novelizovaného znenia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na staré právne vzťahy sa poukázalo tiež v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 vydaného vo veci 3MCdo12/2014. K správnosti použitia pre spotrebiteľa priaznivejších ustanovení Občianskeho zákonníka vo vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy sa poukázalo na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 vydaného vo veci I. ÚS 402/2013.
11. Čo sa týka úvah súdu prvej inštancie o premlčaní, v tejto súvislosti sa poukázalo na jednotnú judikatúru Krajského súdu v Prešove v zmysle zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 20.02.2018. Pokiaľ ide o objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, táto by začínala plynúť od momentu, keď takúto platbu veriteľ od spotrebiteľa prijal a pri pokračujúcom bezdôvodnom obohacovaní sa prijatím poslednej takejto platby.
12. Žalovaní v prvom a druhom rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.
14. Vo veci nie je možné stotožniť sa s právnym posúdením odstúpenia od zmluvy a jeho právnymi účinkami. Hoci zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.11.2004 nemala charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, išlo nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú. Je to zrejmé z ust. § 23 a zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase otvorenia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností i ustanovenia majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred boli pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
15. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č.150/2004 Z .z s účinnosťou od 01.04.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je zrejme z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.
16. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č.93/13/EHS a nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
17. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu, trvať aj po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ust. § 506 Obchodného zákonníka umožňovalo veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ust. § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalobkyňu výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalobkyňa vzdať nemohla. Aj keď ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalobkyne zhoršuje.
18. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Odlišné dojednanie odstúpenia od zmluvy v porovnaní s občianskoprávnou úpravou priamo vyplýva z článku VII. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (č. l. 4-10 spisu). Keďže ust. § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40 a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho, priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
19. Ako už bolo skôr konštatované zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Účinným odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v ust. § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
20. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol.
21. Okrem vyššie uvedeného v čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade, realizovaného listom zo dňa 04.10.2010 (č. l. 15 spisu), platilo ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Keďže súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia účinkov odstúpenia od zmluvy vôbec nezaoberal výškou bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaných v prvom a druhom rade, je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
23. Nesprávnymi sú tiež úvahy prvoinštančného súdu týkajúce sa prípadného premlčania žalobou uplatneného nároku.
24. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
25. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.
26. Slová „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné len predpokladať, žeby oprávnená osoba mohla o tom vedieť alebo žeby sa o tom mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.
27. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa o možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade vedomosť mala. Samotná vedomosť o tejto skutočnosti sama o sebe neznamená aj skutočnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade sa zmluva o úvere od začiatku zrušuje a zároveň dochádza i k zrušeniu ustanovení zmluvy upravujúcich úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere táto vedomosť nevyplýva. Práve naopak, odstúpenie od zmluvy je formulované v rozpore s ust. § 48 Občianskeho zákonníka, ktoré spája s odstúpením od zmluvy jej zrušenie od začiatku. Ak súd prvej inštancie nesprávne ustálil moment začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť ako dospel k záveru o uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné.
28. Žalovaný v prvom rade ako banka má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských zmluvách úprava neumožňujúca, aby sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýlili od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Táto zákonom vyžadovaná požiadavka, týkajúca sa dojednania možnosti odstúpenia od zmluvy vo formulárovej zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, dodržaná nebola. Žalovaný v prvom rade sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na zásadu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľskych právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný v prvom rade ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovania úverov v rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku odstúpenia od zmluvy nárok nevznikol, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný v prvom rade a následne po postúpení pohľadávky aj žalovaný v druhom rade, nemali vedomosť o tom, čo môžu spôsobiť prijatím plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru zo zrušenej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že sa tým neboli uzrozumení.
29. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
30. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
31. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
32. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
33. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej doby a nanovo posúdiť dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, t. j. o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia. Muselo ísť o skutočnú a nie predpokladanú vedomosť o skutku z porušenia práva zakladajúceho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
34. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).