Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/112/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. na ul. A. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave na ul. Bajkalskej č. 30, IČO: 31 335 004 a 2. EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 36 613 843, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.06.2019, č. k. -92 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade náhradu trov konania stranám nepriznal. Žalovanému v druhom rade priznal nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade bola dňa 25.11.2004 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V tejto zmluve je uvedené oprávnenie veriteľa v prípade vymedzeného omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť s tým, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, pričom odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

3. V danom prípade skutkový stav vymedzený skutkovými tvrdeniami strán sporu sporný nebol a rozhodujúce tak bolo len tento skutkový stav právne posúdiť. Sporné, resp. rozhodné v tomto spore, teda bolo najmä právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a účinkov tohto odstúpenia na vzájomné plnenia poskytnuté na jej podklade.

4. Žalobkyňa sa síce odvoláva na ust. , z hľadiska celkového skutkového stavu však opomína a vôbec neuvádza na základe akého právneho dôvodu k odstúpeniu malo dôjsť. Ak by totiž na odstúpenie od zmluvy nebol dôvod, tak je toto odstúpenie neplatné a strany by si na základe zmluvy mali aj naďalej plniť. Naopak, ak k odstúpeniu od zmluvy riadne došlo, tak ako sa to tiež javí v tomto prípade, treba ho posudzovať podľa ustanovenia toho zákona alebo dohody účastníkov, podľa ktorej bolo realizované. Jeden a ten istý právny úkon a jeho účinky vo vzťahu medzi tými istými účastníkmi totiž nepochybne nemožno vykladať a posudzovať súčasne z hľadiska dvoch rôznych právnych noriem, a to napríklad tak, že pokiaľ ide o jeho možnosť, resp. dovolenosť, posudzovať ho z hľadiska jedného zákona, v tomto prípade z hľadiska a písomnej zmluvy a

z hľadiska jeho účinkov, tak ako sa o to zrejme pokúša žalobkyňa, posudzovať z hľadiska iného zákona, a to .

5. Okrem toho, aj za predpokladu pripustenia aplikácie ust. , na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, žalobkyňa opomína druhú časť ňou tvrdeného pravidla zakotveného v tomto ustanovení a to, že tento režim účinkov odstúpenia od zmluvy (jej zrušenie od začiatku) nastáva len ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V tomto prípade bolo odstúpenie od zmluvy medzi jej účastníkmi dohodnuté inak, a to tak, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane, t. j. nezrušuje sa a už vôbec nie spätne od začiatku, čo má vplyv na posúdenie dovtedy poskytnutých plnení a vzniknutých práv a povinností, ktorých právny dôvod spätne nezanikol. Uvedené je napokon zvýraznené aj tým, že podľa zmluvy bolo výslovne dohodnuté, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky a ust. , podľa ktorého je veriteľ aj po odstúpení oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi. A keďže suma s úrokmi, ktorú žalobkyňa vrátila musí byť logicky vyššia než tá, ktorá jej bola poskytnutá a podľa nespochybnených tvrdení žalovaného v prvom rade ku dňu odstúpenia od zmluvy 20.10.2010 predstavovala výška dlžnej pohľadávky zo zmluvy o úvere sumu 13.495,01 eur, čo je viac ako žalobkyňa v súvislosti s touto zmluvou celkovo zaplatila, k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na jej úkor nedošlo a žalobkyňa na vydanie rozdielu právo nemá.

6. Taktiež možno súhlasiť s námietkou žalovaného v prvom rade, že bezdôvodné obohatenie je premlčané. Podľa ust. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade žalobkyňa všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, mala k dispozícii a žalobu mohla podať od toho času, keď jej bolo oznámené odstúpenie od zmluvy a vedela čo a komu plnila a keďže platba, resp. vklad v prospech pohľadávky zo zmluvy žalovanému v prvom rade ako jej plnenie, z ktorého teoreticky mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, bolo uskutočnené naposledy dňa 02.07.2013, o odstúpení od zmluvy vedela žalobkyňa už predtým a žaloba bola podaná viac ako dva roky po tom, v dôsledku uvedeného, aj za predpokladu existujúceho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento by bol už premlčaný a nebolo by ho možné žalobkyni priznať. Z dôvodu neexistencie bezdôvodného obohatenia i jeho premlčania súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v prvom rade ako nedôvodnú zamietol.

7. Väčšina eventuálneho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvodzovaná z plnenia uhradeného žalovanému v prvom rade už viac ako tri roky pred podaním žaloby, bola nepochybne uplatnená dokonca už i po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. . V súvislosti s prípadnými úvahami o desaťročnej objektívnej premlčacej dobe pri eventuálnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení, aj keď jej predpoklady doposiaľ žalobkyňou tvrdené neboli, najavo nevyšli a ďalšie skutkové tvrdenia žalobkyne v tomto smere po vyhlásení rozsudku už prípustné nie sú.

8. Nedôvodný je nárok aj voči žalovanému v druhom rade. Vo vzťahu k nemu totiž platí, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ktorá zanikla dňom doručenia oznámenia o odstúpení žalobkyni a nezrušila sa od začiatku, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ani zo strany žalovaného v druhom rade. Žalovanému v druhom rade bola totiž postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere, ktorá, podľa stavu pohľadávky zo zmluvy ku dňu odstúpenia od nej vo výške 13.495,01 eur a výšky plnenia pôvodnému veriteľovi po odstúpení vo výške 11.990,- eur, ešte nebola vysporiadaná a žalobkyňa mu navyše plnila na základe dohody o uznaní dlhu, a teda aj z tohto pohľadu nie je bez právneho dôvodu, ale na základe uznania dlhu podľa ust. , podľa ktorého sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval.

9. Výrok o trovách bol odvodený ust. a , .

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že na vec boli aplikované neprijateľné zmluvné podmienky hoci sú tieto zmluvné podmienky z dôvodu ich neprijateľnosti absolútne neplatné. Zamietnutím žaloby prvoinštančný súd v podstate odmietol na vec aplikovať spotrebiteľské

právo a zásadným spôsobom sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe bez náležitého vysvetlenia tohto odklonu. Početné rozhodnutia, čo sa týka odstúpenia od zmluvy, sú k dispozícii aj priamo vo vzťahu k žalovanému v prvom rade a ohľadne obdobných spotrebiteľských úverových zmlúv. Súdu prvej inštancie uniklo, že od 01.05.2014 bol novelizovaný a od 01.05.2014 podľa ust. poslednej vety platí, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na potrebu aplikácie novelizovaného znenia ust. aj na staré právne vzťahy sa poukázalo tiež v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 vydaného vo veci . K správnosti použitia pre spotrebiteľa priaznivejších ustanovení vo vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy sa poukázalo na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 vydaného vo veci .

11. Čo sa týka úvah súdu prvej inštancie o premlčaní, v tejto súvislosti sa poukázalo na jednotnú judikatúru Krajského súdu v Prešove v zmysle zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 20.02.2018. Pokiaľ ide o objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, táto by začínala plynúť od momentu, keď takúto platbu veriteľ od spotrebiteľa prijal a pri pokračujúcom bezdôvodnom obohacovaní sa prijatím poslednej takejto platby.

12. Žalovaní v prvom a druhom rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

14. Vo veci nie je možné stotožniť sa s právnym posúdením odstúpenia od zmluvy a jeho právnymi účinkami. Hoci zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.11.2004 nemala charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, išlo nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú. Je to zrejmé z ust. a o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase otvorenia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností i ustanovenia majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred boli pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Novela Z .z s účinnosťou od 01.04.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je zrejme z ustanovenia . Aj keď účinný od 01.04.2004 v ustanovení za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti a zmluvu podľa , táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení a pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je , má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie priamo ukladá riešiť otázky neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

16. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení a 54 upravujúcich

analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č.93/13/EHS a nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v a v . Podľa ustanovenia , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu, trvať aj po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ust. umožňovalo veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od uvedeného s odstúpením od zmluvy v ust. v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v je teda pre žalobkyňu výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalobkyňa vzdať nemohla. Aj keď ust. umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ust. . Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalobkyne zhoršuje.

18. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Odlišné dojednanie odstúpenia od zmluvy v porovnaní s občianskoprávnou úpravou priamo vyplýva z článku VII. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (č. l. 4-10 spisu). Keďže ust. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( a ), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ust. a pôsobiacu bez ďalšieho, priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

19. Ako už bolo skôr konštatované zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Účinným odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v ust. a nasledujúcich .

20. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp. zn. , ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa a považoval ho za ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol.

21. Okrem vyššie uvedeného v čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade, realizovaného listom zo dňa 04.10.2010 (č. l. 15 spisu), platilo ust. , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Keďže súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia účinkov odstúpenia od zmluvy vôbec nezaoberal výškou bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaných v prvom a druhom rade, je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

23. Nesprávnymi sú tiež úvahy prvoinštančného súdu týkajúce sa prípadného premlčania žalobou uplatneného nároku.

24. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna ( ) a objektívna ( ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

25. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.

26. Slová „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ust. . Nie je možné len predpokladať, žeby oprávnená osoba mohla o tom vedieť alebo žeby sa o tom mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

27. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa o možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade vedomosť mala. Samotná vedomosť o tejto skutočnosti sama o sebe neznamená aj skutočnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade sa zmluva o úvere od začiatku zrušuje a zároveň dochádza i k zrušeniu ustanovení zmluvy upravujúcich úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere táto vedomosť nevyplýva. Práve naopak, odstúpenie od zmluvy je formulované v rozpore s ust. , ktoré spája s odstúpením od zmluvy jej zrušenie od začiatku. Ak súd prvej inštancie nesprávne ustálil moment začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť ako dospel k záveru o uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné.

28. Žalovaný v prvom rade ako banka má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských zmluvách úprava neumožňujúca, aby sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýlili od ustanovení v neprospech spotrebiteľa. Táto zákonom vyžadovaná požiadavka, týkajúca sa dojednania možnosti odstúpenia od zmluvy vo formulárovej zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, dodržaná nebola. Žalovaný v prvom rade sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na zásadu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľskych právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný v prvom rade ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovania úverov v rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku odstúpenia od zmluvy nárok nevznikol, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný v prvom rade a následne po postúpení pohľadávky aj žalovaný v druhom rade, nemali vedomosť o tom, čo môžu spôsobiť prijatím plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru zo zrušenej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že sa tým neboli uzrozumení.

29. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

30. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie v znení účinnom do 30.06.2016.

31. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

32. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

33. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. , rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej doby a nanovo posúdiť dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, t. j. o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia. Muselo ísť o skutočnú a nie predpokladanú vedomosť o skutku z porušenia práva zakladajúceho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

34. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).