Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/274/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: E. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. M. G. XXXXX/X, XXX XX B., zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 228,90 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica 18.10.2019 (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 228,90 Eur (pozostávajúcu z istiny vo výške 160,84 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 68,06 Eur) s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Uviedol, že medzi postupcom (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb s tým, že Slovak Telekom, a.s. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka, ktoré vyúčtoval faktúrami: zo dňa 8.10.2016, pod O. XXXXXXXXXX vo výške 12,80 Eur s lehotou splatnosti 25.10.2016, zo dňa 8.11.2016, pod O. XXXXXXXXXX vo výške 37,70 Eur s lehotou splatnosti 25.11.2016, zo dňa 8.12.2016, pod O. XXXXXXXXXX vo výške 45,50 Eur s lehotou splatnosti 27.12.2016, zo dňa 8.1.2017, pod O. XXXXXXXXXX vo výške 25,70 Eur s lehotou splatnosti 23.1.2017, zo dňa 8.2.2017, pod O. XXXXXXXXXX vo výške 39,14 Eur s lehotou splatnosti 23.2.2017.

3. Žalobca dodal, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr, no k ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil, s úhradou faktúr je v omeškaní, a preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobca (všeobecne a vágne) uviedol, že v prípade, ak si ju uplatňuje, tak bola vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ),

a že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . (pozn. súdu: konkrétne premenné tohto výpočtu pritom žalobca nijako neuviedol, nevysvetlil a ani neodôvodnil).

4. Upomínací súd jeho návrhu vyhovel a platobný rozkaz vydal, proti platobné rozkazu však podal žalovaný odpor, čím sa platobný rozkaz podľa zrušil, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.

5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia a násl. . Mal však za to, že v súdenej veci nie je potrebné zaoberať sa bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil 24.8.2017, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje ( ), a ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ). Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa však premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, a nakoľko žaloba bola podaná 18.10.2019, je celý žalobcom uplatnený nárok premlčaný. Dodal tiež, že čo sa týka zmluvnej pokuty obsiahnutej v bode 3. dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda o podmienku neplatnú, ktorá už bola judikovaná a žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať. Naviac, táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, pre jej neurčitosť. Vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že dojednanie odstúpenia od zmluvy s účinkami do budúcna nie je v rozpore s ust. a ani nie je na ťarchu spotrebiteľa. Uvedené podľa neho vychádza aj z toho, že v prípade ak by odstúpenie od zmluvy malo účinky od počiatku, nie je možné realizovať vrátenie poskytnutých plnení zo strany spotrebiteľa dodávateľovi služby. Mal za to, že uvedené je plne v súlade aj s ust. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň“. Vyslovil názor, že s ohľadom na uvedené ako aj to, že ust. je dispozitívnej povahy a sám zákonodarca počíta s možnosťou odchylného dojednania účinnosti odstúpenia oproti zákonnej úprave predpokladanej v , nemožno podľa neho len preto, že z neho plynie všeobecná 3-ročna premlčacia lehota, považovať za nepriaznivé pre spotrebiteľa. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobca uviedol, že bola dojednaná (pozn. súdu: bez toho aby opätovne uviedol kde, ako a za čo - porušenie akej konkrétnej povinnosti) pre prípad, že žalovanému bolo poskytnuté zariadenie s výraznou cenovou zľavou, a že slúži práve na účel nahradenia poskytnutej zľavy (pozn. súdu: ktorú nijako nešpecifikoval) v prípade nedodržania zmluvných podmienok, na základe ktorých mu bola táto zľava poskytnutá.

7. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. prejednal bez nariadenia pojednávania.

8. Súd pritom poukazuje na to, že v návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej . Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. , in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

10. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.

11. Podľa Čl. 3 ods. 2 výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

12. Podľa Čl. 5 zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

14. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

15. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

16. Podľa a súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou) má súd o nároku na zaplatenie uplatnenej sumy (resp. jej zložiek) rozhodnúť. Uvedené má význam jednak z hľadiska prekážky litispendencie a res iudicata, ako aj v zmysle uplatnenia prejednacieho princípu a zásady koncentrácie, a toho, aby sa žalovaný k predmetu konania vôbec mohol riadne vyjadriť. V návrhovom (sporovom) konaní je preto zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť (substancovať) všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), v zmysle prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných ( ), nepopretých ( ) alebo verifikovaných (preukázaných) po vykonanom dokazovaní ( ), a skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom rozhodnutia nie sú. Inými slovami teda možno povedať, že skutočnosti (z ktorých by eventuálne bolo možné vyvodzovať právo žalobcu), ktoré žalobca (dodávateľ) netvrdil, sa teda inak v konaní vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní tak ani posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania práva - rozhoduje len v rámci procesného útoku a na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa zákona (viď , , ako aj obsahovú štruktúru rozsudku podľa - v ktorom súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a ako vec právne posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), a v spotrebiteľských veciach sa podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ani nepripúšťa ( v spojení s ust. ), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

18. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť umožnené vyjadriť sa ku všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti. Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle , nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.) a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in: tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, resp. v replike a duplike (pozri a komentár k nemu). Súd môže dať stranám možnosť riadne splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na úvahe súdu ... Kruciálny rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore je zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania (vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (na tomto mieste odhliadneme od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam.“ Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia v sporovom procese súd v zhode s jurisprudenciou poukazuje na to, že „v klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov (pozri aj ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zisťovať skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne“ (tamtiež, s. 796).

19. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený ( ), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) resp. preukázaných tvrdení strán (, a ) - v ich rozsahu, a vykonaných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

20. Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených listín vyplýva, že medzi Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaným ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný nejaký program služieb s dohodou na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka, a že Slovak Telekom, a.s. podľa tejto zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami uvedenými v žalobe (spolu na 160,84 Eur). Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil vystavené faktúry, hoci ho na to Slovak Telekom, a.s. upomienkami opakovane vyzval a je s ich úhradou v omeškaní, a že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb na žalobcu.

21. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie uvedené podstatné skutočnosti žalobcom v žalobe uvedené a ani zákonom stanoveným procesným postupom súdu ( a ) v jeho prospech zistené neboli a ani nevyšli najavo ( ).

22. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového stavu) súd tiež pripomína, že podľa zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

23. Nad rámec tvrdení žalobcu uvedených v žalobe ďalej súd na základe nespochybnených tvrdení žalovaného uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a predložených príloh zistil, že právny predchodca žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2017 (viď č.l. 8 súdneho spisu) vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu (z faktúry nie je zrejmé za čo) vo výške 73,06 Eur so splatnosťou 23.8.2017 (v konaní bol pritom všeobecne uplatnený nárok na úhradu nešpecifikovanej zmluvnej pokuty vo výške 68,06 Eur), a že listom zo dňa 24.8.2017 (viď č.l. 13 súdneho spisu) právny predchodca žalobcu s účinnosťou od 3.9.2017 od zmluvy odstúpil s odkazom na ust. a (pozn. súdu: upravujúce však oprávnenia účastníka, a nie podniku) a odkazom na časť III. článok 6. bod 8. písm. b) všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.

24. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

25. Podľa podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

26. Podľa účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

27. Podľa podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

28. Podľa odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

29. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

30. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

35. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

36. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

38. Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

39. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

40. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

41. Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

42. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

43. Podľa od. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb aktivoval žalovanému nejaký program služieb a poskytoval služby vyúčtované faktúrami, ktoré mu žalovaný neuhradil. Právny predchodca žalobcu však listom zo dňa 24.8.2017 od zmluvy o poskytovaní služieb s účinnosťou od 3.9.2017 odstúpil, čím sa zmluva s účinnosťou od toho dňa od začiatku zrušila, a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal, a ak to nebolo dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (poskytnutej službe), mala sa poskytnúť peňažná náhrada.

45. Žalobca síce tvrdil, že dojednanie odstúpenia od zmluvy s účinkami do budúcna nie je v rozpore s ust. a nie je na ťarchu spotrebiteľa, jeho tvrdenie je však v priamom rozpore s právnou úpravou účinkov odstúpenia podľa ust. , podľa ktorého odstúpením od zmluvy

sa zmluva zrušuje od začiatku, ktoré je z hľadiska následného usporiadania vzájomných vzťahov pre spotrebiteľa zároveň aj priaznivejšie, a od ktorého sa preto podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou (v neprospech spotrebiteľa) ani nemôžu odchýliť. Podľa pritom navyše platí, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa majú použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

46. Ust. , na ktoré žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poukázal, síce vo všeobecnosti osobitne upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb (bez ohľadu na to, či účastníkom zmluvy s poskytovateľom bola právnická osoba, resp. podnikateľ alebo spotrebiteľ), v prípade odstúpenia od zmluvy uzavretej so spotrebiteľom by však v zmysle ust. malo byť zrejmé, že niet dôvodu na to, aby sa práve na tieto vzťahy nemala vzťahovať (priaznivejšia) právna úprava zrušenia spotrebiteľskej zmluvy a usporiadania vzájomných vzťahom podľa . Uvedené by napokon malo byť celkom prirodzene zrejmé aj z toho, že ak má, v prípade poruchy v právnych vzťahoch, potreba usporiadania a nápravy vzájomných vzťahov a práv a s tým spojená hrozba premlčania nútiť strany k včasnému uplatneniu práv (a tým aj usporiadaniu vzájomných vzťahov), niet žiadneho rozumného dôvodu, prečo by sa práve v prípade právnych vzťahov zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa spotrebiteľa nemali aplikovať ustanovenia , podobne ako sa aplikujú aj na iné právne vzťahy uzavreté napr. aj podľa , ale právna úprava pre spotrebiteľa menej priaznivá. Poukaz žalobcu na to, že ak by odstúpenie od zmluvy malo účinky od počiatku, nie je možné realizovať vrátenie poskytnutých plnení zo strany spotrebiteľa dodávateľovi služby, je bez významu, nakoľko uvedené rieši ustanovenie právom na peňažnú náhradu (zodpovedajúcu spravidla zrejme obvyklej hodnote poskytnutého plnenia).

47. Na podporu týchto záverov súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. -158 zo dňa 27.2.2020, podľa ktorého „na rozdiel od uvedeného s odstúpením od zmluvy v ust. v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v je teda pre žalobkyňu výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalobkyňa vzdať nemohla. ... zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. 48 ods. 2 je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Účinným odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v ust. a nasledujúcich .“

48. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že odo dňa odstúpenia od zmluvy sa táto od začiatku zrušila, každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal, a od toho dňa žalobca zároveň mohol uplatniť svoje právo na súde. Pre právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (vysporiadanie a včasné uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia, čo sa týka aj plnení krytých zmluvnou pokutou) pritom zákon v ust. určil ako primeranú dvojročnú premlčaciu dobu, ktorá v tomto prípade uplynula 3.9.2019. Žalobca si však svoj nárok voči žalovanému za jemu poskytnuté služby (bez ohľadu na jeho nesprávnu právnu kvalifikáciu) uplatnil na súde až dňa 18.10.2015, a teda až po jej uplynutí, a keďže žalovaný sa premlčania dovolal, nemohol súd žalobcovi toto právo priznať, námietku premlčania uznal ako dôvodnú a jeho žalobu voči žalovanému musel už z toho dôvodu zamietnuť.

49. Súd pritom, nad rámec uvedeného, pre úplnosť poukazuje aj na to, že žaloba by bola, najmä v časti týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej pokuty, pre neunesenia bremena tvrdenia nedôvodná aj bez prihliadnutia na odstúpenie od zmluvy. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s nejakým dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty rozhodnúť.

50. Napríklad, najmä vo vzťahu k zmluvnej pokute, by podľa vyššie citovaných ustanovení malo byť zrejmé, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie , ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o

zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.

51. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa (predtým obdobne , s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje preto súd za potrebné poukázať aj na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení platného (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy, na čo však žalobca vôbec nedbal. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz <http://www.ceska-justice.cz>). Celá žaloba, hoci má všetky minimálne obsahové náležitosti, má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, pričom najmä právo na konkrétne uplatnenú zmluvnú pokutu a jej výšku z nich vôbec nevyplýva. O nedostatku (tvrdenia) hmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku (o hmotnom práve) pritom súd účastníkov nepoučuje.

52. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010, sp. zn. , podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným ůsobem by přenášel aktivitu a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

53. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571)

54. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

55. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. ).

56. V prejednávanom prípade žalobca napríklad najmä vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute v žalobe vôbec neuviedol absolútne žiadne konkrétne skutočnosti. Jeho vymedzenie uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu v žalobe je úplne všeobecné a nekonkrétne, keď nie (len) že nedostatočne, ale absolútne vôbec nijako (v žalobe samotnej) nevymedzil a neidentifikoval konkrétne písomné dojednanie záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu a jeho naplnenie, a ani zrejmú hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky), a teda k zmluvnej pokute v žalobe netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju odôvodňovali. Celá argumentácia k zmluvnej pokute je v podstate založená len na poukaze a dôvere na jej strohé vyčíslenie žalobcom bez toho, aby bolo zo žaloby zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti tento dlh, vrátane jeho základu, výšky i času vzniku odôvodňujú. Takúto prax, najmä ak na všeobecnosť poukáže ak protistrana, však už nemožno tolerovať. V návrhovom (sporovom) konaní je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností uplatnené právo nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

57. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Žalovaní boli v konaní vo veci samej úspešný v celom rozsahu, preto im súd voči žalobkyniam priznal nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.