Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-118-2019.pdf
PDF · 126.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/118/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: E. I., miesto podnikania Klátovská 15/A, 044 12 Nižný Klátov, IČO: 37 301 063, zast. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 680,36 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.3.2019, č.k. 26Cb/89/2016-235 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 680,36 eur od 26.9.2015 do zaplatenia a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur zastavil; zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 680,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 26.9.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 29.10.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 680,36 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy odo dňa 26.9.2015 do zaplatenia; paušálnu náhradu vo výške 40,- eur, titulom plnenia zo zmluvy o havarijnom poistení.
3. Žalobca dôvodil, že dňa 11.7.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia Scout, EČV: S rok výroby XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej H.. G. V., J. XX, XXX XX S.. Škodová udalosť bola dňa 13.7.2015 poškodenou ohlásená u žalovaného, u ktorého má poškodená uzatvorené havarijné poistenie. Poistná udalosť bola ním zaregistrovaná pod číslom 9561583972. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v servise žalobcu. Náklady na opravu vozidla predstavovali sumu 2.439,31 eur, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2015/254. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.9.2015 bolo poškodenej oznámené, že dňa 10.9.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti s tým, že celková nepriznaná suma po odpočte spoluúčasti vo výške 80,45 eur a poškodenia pri vstupe do poistenia vo výške 150,- eur predstavovala 680,36 eur. Táto suma bola na základe zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.10.2015 postúpená na žalobcu.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Argumentoval, že pri šetrení poistnej udalosti postupoval plne v súlade so zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej len „ZD“), a to jeho čl. IV bod 2. písm. a). Predloženú faktúru za opravu motorového vozidla tak porovnal s kalkulačným programom nákladov na opravu systému AUDATEX, ktorý pri výpočte časových noriem na prácu a celkových nákladov na opravu, vychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla. Zdôraznil skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k dobrovoľného uzatvoreniu zmluvného vzťahu, predmetom ktorého je havarijné poistenie. Právny predchodca žalobcu bol uzrozumený s tým, že poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, pričom ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni (čl. IX. bod 4. ZD).
5. Vzhľadom na skutočnosť, že poistený si nedal opraviť motorové vozidlo v určenej opravovni, žalovaný pri stanovení výšky normohodiny za mechanické a lakovacie práce vychádzal aj zo skutočnosti, že sa jednalo o neznačkový servis a priznal normohodinu za prácu vo výške 23,- eur/hod. s DPH. Poistenému bolo krátené aj poistné plnenie v čiastke 150,- eur za poškodenie pravého predného svetla, ktoré bolo poškodené už pri vstupe motorového vozidla do poistenia. Zdôraznil skutočnosť, že ani poistený ani žalobca nepredložili žalovanému dodacie listy, t.j. nadobúdacie doklady od náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla, a tak nepreukázali pôvod náhradných dielov použitých pri oprave. Poistený si tak nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy č. 6582 802 181, čím nesplnil ani povinnosť danú mu § 799 ods. 1 OZ poskytnúť poistiteľovi súčinnosť pri objasňovaní príčin vzniku poistnej udalosti a zisťovaní rozsahu jej následkov. V tejto súvislosti argumentuje, že povinnosť poisteného predložiť poisťovateľovi určité doklady, akými sú aj dodacie listy k použitým náhradným dielom, doplňuje jeho objasňovaciu povinnosť. Žalovaný ako poistiteľ zakotvil do poistných podmienok povinnosť predloženia dokladov, ktoré je poistený povinný po vzniku poistnej udalosti predložiť. Poistený bol zo strany žalovaného vyzvaný na predloženie týchto dodacích listov, a to listom zo dňa 11.9.2015, čo žalovaný neurobil.
6. Keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 680,36 eur od 26.9.2015 a v časti o zaplatenie sumy 40,- eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky späť pred prvým pojednávaním, podľa § 145 CSP v tejto časti konanie zastavil.
7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že:
- dňa 11.7.2015 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia Scout, EČV: S rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej H.. G. V., J. XX, S.. Dňa 13.7.2015 bola predmetná škodová udalosť ohlásená žalovanému, u ktorého má poškodená uzatvorené havarijné poistenie a žalovaným registrovaná ako poistná udalosť č. 9561583972. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise žalobcu, náklady boli vyúčtované faktúrou č. 2015/254 zo dňa 12.8.2015, vystavenou dňa 13.8.2015 na sumu 2.439,31 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.9.2015 bolo poškodenej oznámené, že dňa 10.9.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol jej predložený výpočet výšky plnenia. Suma uznaná žalovaným predstavovala 1.608,95 eur. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 80,45 eur a poškodenia pri vstupe do poistenia vo výške 150,- eur predstavovala 680,36 eur. Táto suma bola poškodenou Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.10.2015 postúpená na žalobcu.
- podľa kalkulácie opravy č. 9561583972 zo dňa 10.8.2015 (vyhotovenej žalovaným) náklady na opravu predmetného motorového vozidla predstavujú 1.622,42 eur vrátane DPH.
- za nespornú mal skutočnosť, že cena prác v autoservise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je 28,- eur bez DPH, v autoservise Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., Nerudova 9, Košice je 41,40 eur bez DPH a 51,40 eur s DPH, v autoservise QALT s.r.o., Južná trieda 64, Košice je 25,- eur bez DPH a 30,- eur s DPH a v autoservise Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov 70, Košice je 30,- eur bez DPH a 36,- eur s DPH.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 442 a nasl. OZ (právna úprava náhrady škody), § 788 OZ (právna úprava poistnej zmluvy), § 517 OZ (právna úprava omeškania), § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. (výška úrokov z omeškania), čl. III Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, čl. IX, VI a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
9. Pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. 9561583972 vychádzal súd prvej inštancie z § 788 Občianskeho zákonníka, kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné. Dospel k záveru, že pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za 1 NH týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca resp. jeho právny predchodca splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel mal súd za preukázané, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady za opravu sú primerané, preto určenie ceny za NH opravárenských prác žalovaným sumou 23,- eur vrátane DPH je nedôvodné.
10. Súd prvej inštancie uzavrel, že nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr. súkromný znalecký posudok).
11. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že krátenie poistného plnenia nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Žalovaný nepreukázal súdu, že by jednoznačne určil poškodenému opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. V zmysle čl. IX bodu 4. ZD, poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonávať, žalovaný však toto svoje právo nevyužil a opravovňu neurčil. Zoznam odporúčaných servisov aj v zmysle gramatického výkladu a použitia jednotného čísla, nemožno považovať za určenie opravovne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie argumentoval aj tým, že určená opravovňa, resp. zoznam odporúčaných servisov mal byť poistenému známy už v čase podpisu poistnej zmluvy, nie až následne pri poistnej udalosti. Ak by totiž poistenému bola vopred známa opravovňa, v ktorej by bol povinný vykonať opravu, poistený by nemusel s danou opravovňou súhlasiť a poistnú zmluvu by nemusel podpísať. Tento bod uzavretej zmluvy považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
12. Súd prvej inštancie uzavrel, že z faktúry na opravu jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou vozidla.
13. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v konaní neboli predložené hodnoverné doklady o oprave, súd prvej inštancie poukazujúc na čl. VI bod 16. ZD dospel k záveru, že poistený nemal povinnosť doložiť doklady o oprave (faktúru) a zároveň aj doklad o pôvode použitých náhradných dielov. Argumentoval, že faktúra č. 2015/254 slúžila aj ako dodací list od náhradných dielov, ktoré boli použité pri oprave a ktoré teda dodal servis poistenej ako konečnému spotrebiteľovi. Dôvodil, že ak by sa pripustila argumentácia poisťovne, pripustil by sa výklad výlučne v jej prospech (v prejednávanej veci silnejšej strany), ktorá na rozdiel od žalobcu, resp. poisteného nedisponuje rozsiahlym technickým aj právnym aparátom.
14. Zdôraznil, že žalovaný nemôže založiť krátenie poistného plnenia len na základe svojho subjektívneho názoru o tom, ktorý doklad o nákupe náhradných dielov bude považovať za hodnoverný a ktorý už nie, resp. z dôvodu nepredloženia dokladu o originalite náhradných dielov.
15. Uzavrel, že žalobca si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla v autoservise, ktorý mu vykonanie dopravy doložil fakturáciou. Nakoľko žalobca riadne zdokladoval výšku škody doložením faktúry od servisu a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov, žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na § 799 ods. 3 OZ s použitím čl. VI bodu 16.
16. Vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v neodpočítaní spoluúčasti súd uviedol, že z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení (výpočet výšky plnenia) vyplýva, že žalovaný odpočítal z priznanej sumy 1.608,95 eur časť 80,45 eur za spoluúčasť.
17. Keďže žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dostal sa do omeškania dňom 26.9.2015 a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.
18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100%, pretože mal neúspech len v nepatrnej časti.
19. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
20. Argumentuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie konštatoval, že ust. čl. XI bod 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej len ZD) prestavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti uvádza, že v prípade opravy poškodeného motorového vozidla žalovaným v určenom autoservise je prezumovaná správnosť vykonanej opravy, a preto nie je potrebné ďalšie preverovanie, čo zo strany autoservisu vykonávajúceho opravu došlo ku korektnej oprave, či boli použité originálne náhradné diely a rovnako skutočnosti, či servis vykonávajúci opravu nevykonal nedôvodné úkony, ktorých cieľom nebolo uvedenie vozidla do stavu pred poistnou udalosťou a odstránenie následkov poistnej udalosti, ale iba získanie vlastného finančného prospechu na úkor poškodeného.
21. Zdôraznil, že úlohou žalovaného ako poisťovne je vyplatiť primerané poistné plnenie v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou. Poisťovňa v prípade vzniku škody na motorovom vozidle postupuje tak, aby poistený mal zabezpečenú kvalitnú opravu svojho motorového vozidla za primerané náklady. Z uvedeného dôvodu žalovaný predkladá poisteným zoznamy autorizovaných a neautorizovaných opravovní (ktorých kvalitu práce má overenú) nachádzajúcich sa v regióne poškodeného, nakoľko žalovaný má záujem, aby oprava motorového vozidla, ktorú hradí, bola vykonaná kvalitne a profesionálne. Argumentuje tiež, že žalovaný v prípade vykonania opravy v inom ako zmluvnom autoservise preveruje kvalitu a hodnotu použitých náhradných dielov a rovnako preveruje aj dodržanie technológie opravy vozidla opravcom.
22. Za nesprávne považuje odvolateľ aj právne posúdenie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého poistený nemal povinnosť doložiť doklad o oprave (faktúru) a zároveň aj doklad o pôvode použitých náhradných dielov. Tento záver súd prvej inštancie vyvodil z ust. čl. VI bod 16 ZD. Odignoroval však znenie čl. IX bod 2 písm. a) ZD, v zmysle ktorého „...súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy...“. V tejto súvislosti dôvodí, že povinnosť poisteného (právneho predchodcu žalobcu) predložiť poisťovateľovi určité doklady, akými sú aj dodacie listy k použitým náhradným dielom, doplňuje jeho objasňovaciu povinnosť a navyše žalovaný upovedomil poisteného o tom, že v prípade preukázania pôvodu náhradných dielov dodacím listom, žalovaný prehodnotí poistné plnenie.
23. V tejto súvislosti poukazuje odvolateľ aj na znenie čl. § 799 ods. 2 OZ.
24. Žalovaný tvrdí, že v predmetnej veci postupoval plne v súlade s poistnou zmluvou č. 6582802181 a všeobecnými poistnými podmienkami, na ktoré odkazuje poistná zmluva, a ktoré sú jej súčasťou, na základe čoho poskytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu nákladov potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla. Zároveň tvrdí, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že k oprave boli skutočne použité originálne náhradné diely.
25. Žalobca podaním zo dňa 21.1.2019 predložil aj listinný dôkaz (faktúru č. 1522016536), ktorý označuje ako nadobúdací doklad od náhradných dielov. Žalovaný tento doklad namietol z dôvodu, že žalobca vystavil faktúru č. 2015/254 za opravu poškodeného motorového vozidla dňa 12.8.2015, ktorá bola splatná dňa 13.8.2015. Faktúra, ktorú žalobca označil ako nadobúdací doklad a ktorou sa snaží preukázať, že v rámci opravy poškodeného motorového vozidla boli použité náhradné diely uvedené vo faktúre, bola vyhotovená až dňa 13.8.2015, t.j. neskôr ako bola vykonaná samotná oprava poškodeného motorového vozidla. Z uvedenej faktúry taktiež vyplýva, že tovar, ktorý je v nej uvedený bol žalobcovi dodaný dňa 13.8.2015, pričom už len z elementárnej logiky vyplýva, že nie je možné pri oprave poškodeného motorového vozidla použiť náhradné diely, ktorými žalobca v čase vykonania opravy nedisponoval. Z uvedenými spornými otázkami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.
26. V ďalšom odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie totiž nevykonal dokazovanie - uloženie povinnosti žalobcovi predložiť do konania svoj cenník opráv z obdobia, kedy vykonal opravu predmetného motorového vozidla. Tento cenník podľa žalobcu predstavuje skutočnosť podstatnú pre kompletné a zrejmé ustálenie skutkového základu sporu. Súd prvej inštancie žiadosti žalovaného nevyhovel a zároveň sa s ňou dostatočným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. V ďalšom žalovaný dôvodí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aj pokiaľ ide o záver súdu, že žalovaný znížil resp. krátil poistné plnenie v zmysle § 799 ods. 3 OZ. Žalovaný tvrdí, že nekrátil poistné plnenie, ale poukázal právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok. V tejto súvislosti zdôraznil, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody v zmysle § 420 OZ. Zo strany žalovaného tak nebolo uplatnené krátenie poistného plnenia tak ako to nesprávne prezentuje žalobca vo svojom podaní zo dňa 11.6.2018. V tejto súvislosti argumentuje, že pri rozsahu výplaty poistného plnenia v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Z.z. je potrebné zohľadniť hľadisko účelnosti a primeranosti. Poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Výška tohto poistného plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. V ďalšom namieta, že súd nesprávne vyhodnotil spoluúčasť a nesprávne je aj jeho rozhodnutie o náhrade trov konania, pretože súd mal postupovať podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania mal pomerne rozdeliť a to s poukazom na späťvzatie návrhu vo výške uplatnených úrokov z omeškania.
27. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
28. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť argumentujúc už v podstate skutočnosťami uvádzanými pred súdom prvej inštancie.
29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
30. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
33. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
34. O odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. e) možno hovoriť vtedy, ak súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
36. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.9.2019 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
37. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
38. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného navyše udáva (§ 387 ods. 2 CSP):
39. K posúdeniu čl. IX bodu 4 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd udáva: Čl. IX bod 4 zmluvných dojednaní znel. „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni“.
40. V zmysle predmetného ustanovenia, poisťovňa mala právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaný toto právo nevyužil a opravovňu neurčil. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že určil konkrétnu opravovňu, pretože zoznam odporúčaných servisov nie je možné považovať za určenie opravovne. Je správny aj záver súdu prvej inštancie, že tento zoznam mal byť poistenému známy už v čase podpisu poistnej zmluvy a nie až následne pri poistnej udalosti, pretože pri uzatváraní poistnej zmluvy by poistený nemusel s danou opravovňou súhlasiť a poistnú zmluvu podpísať. Predloženie zoznamu zmluvných neautorizovaných opravovní teda nemožno stotožňovať s určením konkrétnej opravovne na vykonanie opravy. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozlišovanie autoservisov na autorizované alebo neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné nemá oporu v zákone. Ak opravu vozidla realizuje autoservis, ktorý má opravu vozidiel zapísanú ako predmet svojho podnikania v príslušnom registri, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Bez ďalšieho tak nie je dôvodné spochybňovanie prác servisu a kvality opravy.
41. Pokiaľ ide o predkladanie nadobúdacích dokladov čl. IX ods. 2 písm. a) zmluvných dojednaní pre havarijne poistenie EUROKASKO znel: „po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravy alebo znovuzriadenie MV nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradne diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. Podľa čl. VI bodu 16 ZD bol poistený povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady na opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ust. § 799 ods. 3 OZ. Pokiaľ MV bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká“.
42. V prejednávanej veci predložil žalobca faktúru za opravu, ktorá zároveň slúžila aj ako dodací list od žalobcom dodaných namontovaných dielov. V zmysle vyššie uvedeného čl. VI bodu 16 ZD nebolo povinnosťou žalobcu automaticky predložiť nadobúdacie doklady od náhradných dielov použitých pri oprave. Ak žalovaný chcel, aby žalobca predložil nejaký ďalší doklad, mal právneho predchodcu žalobcu požiadať pred ukončením šetrenia o jeho predloženie (v čl. IX ods. 2 písm. a). Do času ukončenia šetrenia však žalovaný žiadny doklad od žalobcu nežiadal. Uvedené je zrejmé aj z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.9.2015. Povinnosťou žalovaného v zmysle ZD bolo predložiť hodnoverné doklady o oprave, alebo doklady o pôvode náhradných dielov, nebolo povinnosťou žalobcu predložiť aj doklad o oprave, aj doklad o pôvode použitých náhradných dielov.
43. K námietke nevykonania dôkazov navrhnutých žalovaným, konkrétne uloženie povinnosti žalobcovi predložiť do konania svoj cenník opráv z obdobia kedy vykonal opravu predmetného motorového vozidla, odvolací súd udáva, že z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca si účtoval cenu práce obvyklú pre daný typ vozidla v danom regióne. Cena účtovná žalobcom neprevyšovala ceny iných servisov v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla. Cenník prác žalobcu teda nie je podstatný, podstatné je ako boli práce účtovné a či boli v danom regióne v rozhodnom období pre dané vozidlá v servisoch určených žalovaným ceny nižšie. Vykonaným dokazovaním táto skutočnosť ale nebola preukázaná.
44. Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa všetky atribúty uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
45. Správne je aj rozhodnutie súdu o trovách konania. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva. Aj odvolací súd, tak dospel k záveru, že späťvzatie žaloby v časti uplatneného príslušenstva a sumy 40,- eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje nepatrný neúspech žalobcu v konaní.
46. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).
47. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).