Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-1-2020.pdf
PDF · 113.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. nad G., H. č. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpeného opatrovníkom Mestom Bánovce nad Bebravou, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Čížovou, advokátkou so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, za účasti Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v konaní o podnete Krajskej prokuratúry v Trenčíne, o odvolaní S. G. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. októbra 2019, č. k. 3Ps/5/2017-337 sud takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad G., H. č. XXXX/X, čiastočne obmedzil spôsobilosti na právne úkony. Súčasne určil, že S. G., nar. XX.XX.XXXX, nie je oprávnený rozhodovať vo veciach týkajúcich sa poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti jeho osobe. S. G., nar. XX.XX.XXXX ustanovil opatrovníka v osobe syna S. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. nad G., A. E. č. XXXX/XX. Opatrovník ako zákonný zástupca osoby obmedzenej čiastočne spôsobilosti na právne úkony je povinný zastupovať nesvojprávnu osobu v rozsahu opatrovníckych práv a povinností. Opatrovník je povinný riadne vykonávať funkciu a dbať na pokyn súdu a je povinný najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu súdu o opatrovancovi. Na vec aplikoval ust. § 10 ods. 1,2 , § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 231, § 240, § 243 ods. 1-3, § 248 ods. 1 a 2, § 272, § 274 ods. 2, § 275, § 250 ods. 1 CMP, § 93 vyhlášky MS SR zákona č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy.
2. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 3Ps/5/2017 - 33 zo dňa 31.07.2017 začal konanie bez návrhu vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u S. G., nar. XX.XX.XXXX. Dotknutá osoba, S. G., k podnetu uviedol, že spor s orgánmi činnými v trestnom konaní, začal v roku 2011, prvé trestné oznámenie podal z dôvodu nelegálneho odpočúvania telefónnych zariadení ako aj súkromia a pracoviska. V roku 2016 podal 12.12. ďalšie trestné oznámenie. Do Veľkého Zálužia bol eskortovaný bez patričného vyšetrenia, všetko bolo vybavované po známosti, následne absolvoval vyšetrenie v Kremnici. Akceptuje výsledky znaleckého posudku, nakoľko nikdy nebol duševne chorý, podal trestné oznámenia, aby napadol platnosť znaleckých posudkov, takisto podal dve trestné oznámenia z dôvodu podozrenia na podplácanie pri vypracovávaní posudku. Právna zástupkyňa dotknutej osoby, JUDr. Zuzana Čížová poukázala na závery znaleckého dokazovania a to na strane 28 predmetného znaleckého posudku, kde znalkyňa uviedla, že pán G. je schopný spravovať svoje záležitosti v plnom rozsahu, schopný samostatne hospodáriť s financiami, schopný uplatniť volebné právo, nakladať so svojim majetkom a zvážiť potrebu zdravotnej starostlivosti, jediné, čo uviedla, je okrem starostlivosti psychiatrickej. Obmedziť spôsobilosť len na podávanie podaní voči
súdom, resp. OČTK, by bol neprimeraný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti. Znalkyňa MUDr. Ľubica Slováčiková, uviedla, že pána G. vyšetrila 18.1.2019. Dospela k záveru, že sa jedná o závažnú diagnózu
- bludovú poruchu, ktorá v čase znaleckého vyšetrenia bola v akútnej fáze, boli prítomné masívne poruchy myslenia, to znamená bludy ako i porucha vnímania. Bludová porucha sa vyznačuje tým, že bludné produkcie sú ustálené, týkajúce sa konkrétnej témy, zvyčajne nekontaminujú ostatné sféry života pacienta. Tak je to aj u S. G., ktorý je presvedčený, že mu ide o život, prípadne o život iným ľuďom následne podáva trestné oznámenia, žiada vyšetrenie svojich domnelých predstáv, nedošlo k poruchám v iných sférach jeho života, avšak vzhľadom na to, že táto porucha je neliečená a stále v akútnej fáze, bolo by na prospech spoločnosti ako i pána G., nadstavenie na farmakoterapiu, pretože môže byť nebezpečný sebe i iným. Bludová porucha je ochorenie trvalé, kde pod vplyvom liečby môže dôjsť k čiastočnému uzdraveniu, pacient môže natoľko profitovať z liečby, že o svojich bludných produkciách aktívne nekomunikuje a nekoná pod ich vplyvom. To znamená, že pán G. je schopný mimo obsahu bludu zvážiť svoje konanie, byť zodpovedný za jeho následky, to znamená, že je schopný právnych úkonov, ktoré sa netýkajú oblasti bludu, je schopný zvážiť potrebu akejkoľvek zdravotnej starostlivosti okrem psychiatrickej. Znalkyňa doporučila u pána G. lieky z kategórie antipsychotík. Pri vyšetrení by stav pána G. hodnotila ako psychotický, závažný, vyžadujúci liečbu, pričom však sama by konkrétnu diagnózu nemohla stanoviť, avšak pri komplexnom posúdení, skutočnosti zo spisového materiálu, zdravotného záznamu, vyšetrenia či už psychiatrického alebo psychologického je záver zrejmý a v podstate súhlasný s predchádzajúcim znaleckým posudkom. Svedok S. G., syn dotknutej osoby, uviedol, že v spoločnej domácnosti býval s otcom cca do roku 2015, mal vtedy asi 18-19 rokov. Následne došlo k rozvodu manželstva rodičov, spolu s matkou sa odsťahoval k babke. S otcom sa stretáva každý deň, aj pracovne aj v rámci udržiavania rodinných vzťahov. Nemá pocit, že by sa správanie otca vymykalo bežnej norme. Svedok bol toho názoru, že obmedzenie otca v rozhodovaní o poskytovaní psychiatrickej zdravotnej starostlivosti by bol neprimeraným zásahom. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 3/2019 a č. 4/2019 (č. l. 147 - 181) vyplýva, že S. G. trpí bludovou poruchou, ktorá je trvalého charakteru. V oblasti bludu je konanie dotknutej osoby ovplyvnené chorobným stavom, opakovane podáva trestné podania orgánom činným v trestnom konaní. V rámci analýzy osobnostných čŕt neboli u neho zistené sklony ku klamstvu a výmyslom. K bludovej poruche v akútnej dekompenzácii došlo po vysadení farmakoterapie. Vyšetrovaný je plne orientovaný v priestore a v čase. Mimo oblasti bludu, je schopný spravovať svoje záležitosti, je schopný nakladať so svojim majetkom a financiami, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, je schopný samostatne hospodáriť s financiami a je schopný uplatnenia volebného práva. Je schopný zvážiť potrebu zdravotnej starostlivosti, okrem psychiatrickej. Je schopný chápať zmysel súdneho konania a je schopný pochopiť význam rozhodnutia vo veci. Mimo bludu nie je konanie a správanie vyšetrovaného ovplyvnené psychickou poruchou.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že S. G. trpí bludovou poruchou, ktorá je trvalého charakteru. V oblasti bludu je konanie dotknutej osoby ovplyvnené chorobným stavom, opakovane podáva trestné podania orgánom činným v trestnom konaní. Na strane druhej, je vyšetrovaný plne orientovaný v priestore a v čase. Mimo oblasti bludu, je S. G. schopný spravovať svoje záležitosti, je schopný nakladať so svojim majetkom a financiami, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, je schopný samostatne hospodáriť s financiami a je schopný uplatnenia volebného práva, jer taktiež schopný zvážiť potrebu zdravotnej starostlivosti, okrem psychiatrickej. Vyšetrovaný je zároveň schopný chápať zmysel súdneho konania a je schopný pochopiť význam rozhodnutia vo veci. Mimo bludu nie je konanie a správanie vyšetrovaného ovplyvnené psychickou poruchou. Znalkyňa MUDr. Ľubica Slováčiková uviedla, že ňou diagnostikovaná psychiatrická porucha má byť dlhodobo nemenná, z čoho vyplýva, že nehrozí, že by bola dotknutá osoba nebezpečná pre seba a iné osoby a dotknutá osoba nemá a ani nemala žiadne konflikty s tretími osobami, netrpí sebapoškodzovaním a ani nijako neobmedzuje tretie osoby a ani seba v bežnom živote. Súd po vykonaní dokazovania, najmä výsluchom svedkov, dotknutej osoby a oboznámením listinných dôkazov, ako i záverov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že S. G. je potrebné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony v tom smere, že nie je spôsobilý rozhodovať vo veciach týkajúcich sa poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti jeho osoby. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd čiastočne obmedzil S. G. v spôsobilosti na právne úkony, v súlade s § 231 Civilného mimosporového poriadku a § 272 Civilného mimosporového poriadku rozhodol i ustanovení opatrovníka. Rozsah
opatrovníckych práv a povinností súd opatrovníkovi vymedzil vo výroku tohto rozsudku a súčasne v zmysle § 93 Vyhl. č. 543/2005 Z. z. uložil opatrovníkovi povinnosť podávať správy o S. G.ovi.
4. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP, podľa ktorého trovy dôkazov platí štát. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti tomuto rozsudku podal S. G., prostredníctvom právnej zástupkyne, v zákonnej lehote odvolanie . Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci , keď súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci / § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP/ .Súd vychádzal pri rozhodovaní zo znaleckého posudku č. 3/2019 znalkyne MUDr. Ľubice Slováčikovej , z ktorého vyplýva, že v oblasti bludu má byť konanie dotknutej osoby ovplyvnené chorobným stavom, je orientovaný v priestore a čase, je schopný spravovať svoje záležitosti, nakladať so svojím majetkom, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, o pôžičke. Závery týkajúce sa údajnej schopnosti zvážiť potrebu psychiatrickej zdravotnej starostlivosti boli vyvrátené výpoveďami svedkov . Svedkyňa D. G. vypovedala, že nespozorovala, že by mohol byť S. G. psychicky chorý. S. G. vypovedal, že si nemyslí, že by sa správanie S. G. vymykalo bežnej norme. Rovnako MUDr. Marián Kobida nespozoroval žiadne prejavy patológie u S. G.. Svedkovia nepotvrdili, že je daný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Ľubice Slováčikovej navrhli doplniť dokazovanie opätovným znaleckým dokazovaním , ktoré však súd prvej inštancie bez odôvodnenia nepripustil. Ustanovená znalkyňa vyšetrila S. G. iba hodinu a na pojednávaní konanom dňa 12.06.2019 potvrdila, že ňou diagnostikovaná duševná porucha má byť dlhodobo nemenná, z čoho vyplýva, že nehrozí, že by S. G. bol nebezpečný pre seba a iné osoby. Rovnako nemá žiadne konflikty s tretími osobami, netrpí sebapoškodzovaním a neobmedzuje tretie osoby ani seba v bežnom živote. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by údajná duševná porucha celkom vylučovala jeho schopnosť uskutočňovať právne úkony. Súd poprel zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď prihliadol iba na znalecký posudok. Údajná choroba S. G. je stabilizovaná a aj bez liečby nie je dôvod domnievať sa, že by mala negatívny priebeh. Súd neprihliadol na výpovede svedkov v konaní a nesprávne vyhodnotil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do práv osoby a preto je potrebné v tomto konaní postupovať obzvlášť citlivo a vykonať dôsledné dokazovanie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 313/2012, kde sa primárne sleduje záujem samotného človeka a až následne až záujem verejný či tretích osôb. Súd vyhodnotil skutkové okolnosti len na základe znaleckého posudku, pričom v súlade s § 120 ods. 2 OSP nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi . Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí III.ÚS 299/06 uviedol, že slepo dôverovať záverom znalca by znamenalo popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia a nie je ústavne akceptovateľné privilegovať znalecký posudok a prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. V rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 412/04 je uvedené, že je potrebné zodpovedať otázku, či rozhodnutím sledovaný cieľ je legitímny a nevyhnutný v slobodnej demokratickej spoločnosti. Obťažovanie súdov, príp. ďalších orgánov verejnej moci množstvom logických podaní, nie je možné riešiť popretím subjektivity jednotlivca. Osoba s právnou subjektivitou má právo na slobodné jednanie. Ak verejná moc bráni sťažovateľovi v komunikácii tým, že skráti jeho subjektivitu, keď svoju komunikáciu so sťažovateľom ukončí autoritatívnym výrokom a tým odníme sťažovateľovi časť jeho právnej osobnosti, nie je tento postup súladný v slobodnej, demokratickej spoločnosti. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/324/2012 súd uviedol, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do práv osoby a preto je potrebné v tomto konaní postupovať obzvlášť citlivo a vykonať dôsledné dokazovanie na posúdenie uvedených skutočností, keď znalecký posudok nemôže byť jediným dôkazom v tomto konaní. Úplné a spoľahlivé zistenie je možné len na základe konfrontácie odborného vyšetrenia s ostatnými poznatkami. Znalec konštatoval duševnú poruchu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že vyšetrovaný je spôsobilý sám si obstarávať bežné životné úkony, vystupuje riadne na verejnosti , nezanedbáva svoj zovňajšok. Zistenie, či človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná , nestačí na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Je potrebné zisťovať, do akej miery je schopný vyšetrovaný obstarávať si úkony, ktoré súvisia s jeho životom, či a ako ohrozuje svoje okolie. Z obsahu vyjadrenia jeho manželky je zrejmé, že vyšetrovaný je spôsobilý riadne fungovať a okoliu nie je na obtiaž. Súd pochybil, keď
rozhodol len na základe znaleckého posudku, neberúc do úvahy výpovede svedkov. Navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil, alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
6. Okresná prokuratúra v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu S. G. uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu zákonný a dôvodný a s týmto sa stotožňujú. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením odvolateľa , že súd nekriticky vychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 3/2019 z odboru psychiatria a nebral do úvahy výpovede svedkov . Zo znaleckého posudku znalkyne ako aj z jej výpovede je zrejmé, že S. G. trpí bludovou poruchou , pričom táto sa týka výlučne oblasti bludu a v oblastiach, ktoré sa bludu netýkajú, dokáže menovaný plnohodnotne existovať a vybavovať svoje záležitosti. Okrem MUDr. Kobidu sa jedná o laické osoby bez potrebných odborných znalostí a skúseností. Námietka odvolateľa poukazom na dĺžku vyšetrenia S. G. nie je dôvodná, keď táto otázka je vysoko odbornou , je na zvážení znalca . Rovnako je nadbytočným vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý prichádza do úvahy len vtedy, keď o správnosti znaleckého posudku sú dôvodné pochybnosti. Znalec v posudku jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom zdôvodnil závery, ku ktorým v rámci znaleckého skúmania dospel, a tieto vyčerpávajúcim spôsobom podrobnejšie vysvetlil. V prípade S. G. sa nejedná o prvé skúmanie jeho duševného zdravia. Medzi listinnými dôkazmi sa nachádzajú viaceré rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní ako i znalecký posudok z odboru psychiatria znalca MUDr. Tibora Ďuriana č. 35/2017, keď znalec zistil poruchy duševného zdravia S.a G.. Znalkyňa pri svojom výsluchu dňa 12.6.2019 vypovedala, že vzhľadom na to, že táto porucha je neliečená a stále v akútnej fáze, to zn. po psychotickej dekompenzácii, bolo by na prospech spoločnosti ako i S. G. nastavenie na farmakoterapiu, pretože nemôže byť nebezpečný sebe i iným. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ale aj s judikatúrou. Súd vykonal komplexné dokazovanie a to znaleckým posudkom z odboru psychiatria, výsluchom osoby, o ktorej spôsobilosti sa jedná, svedkov ako aj listinnými dôkazmi. Nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľov, že konanie vedené pod sp. zn. 3Ps/5/2015 bolo vedené v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012, príp. s judikatúrou súdov Českej a Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), prejednal odvolanie S. G. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku v ustanoveniach § 231 až § 251. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. Odvolateľ deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v skutočnosti, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP).
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
16. Podľa § 2 CMP, aj tento zákon neustanovuje inak, môže začať konanie aj bez návrhu.
17. Podľa článku 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
18. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
19. Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je vždy potrebné brať do úvahy základné práva a slobody, založené na spôsobilosti každého mať práva, na nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, na nedotknuteľnosti osobnej slobody a na zachovaní ľudskej dôstojnosti. Hoci základným predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá nie je prechodná, samotná existencia duševnej poruchy nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Vždy je potrebné skúmať, aký má táto choroba vplyv na spoločenský a rodinný život, zdravie a majetkové záujmy osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ktorej ide. V medziach ústavného významu práv človeka je potrebné zdôrazniť , že ich obmedzením sa primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Bohužiaľ minulá, ale i terajšia prax všeobecných súdov svedčí skôr o preferovaní verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012 <http://merit.slv.cz/I.US313/2012>-52 zo dňa 28. novembra 2012).
20. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, najmä vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku a uzavrel, že S. G. trpí bludovou poruchou, ktorá je trvalého charakteru, keď v oblasti bludu je konanie dotknutej osoby ovplyvnené chorobným stavom, opakovane podáva trestné podania. Na druhej strane je orientovaný v priestore a v čase, je schopný nakladať so svojim majetkom a financiami, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke, prevádzať hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, je samostatne schopný hospodáriť s financiami, je schopný uplatnenia volebného práva, je schopný zvážiť potrebu zdravotnej starostlivosti , okrem psychiatrickej. Mimo bludu nie je konanie a správanie S. G. ovplyvnené psychickou poruchou. Diagnostikovaná psychiatrická porucha má byť dlhodobo nemenná, nehrozí, že by bola dotknutá osoba nebezpečná pre seba a iné osoby, netrpí sebapoškodzovaním a ani nijako neobmedzuje tretie osoby a ani seba v bežnom živote.
21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil pojednávanie, kde vypočul S. G. a ošetrujúcu lekárku MUDr. Tatianu Drábikovú. Pojednávanie bolo odročené za účelom vypracovania znaleckého posudku. Znalkyňa MUDr. Ľubica Slováčiková s konzultantom Mgr. Jolanou Múdrou znaleckom posudku č. 3/2019, 4/2019 uviedli, že S. G. trpí bludovou poruchou, psychotickou dekompenzáciou. Ide o poruchu trvalého charakteru, ktorá ovplyvňuje oblasť týkajúcu sa bludného presvedčenia, jedná sa o trestné podania a súdne spory týkajúce sa prenasledovania jeho osoby, kverulácie. O bludných koncepciách je nevývratne presvedčený, preto nie je schopný zvážiť potrebu psychiatrickej liečby. Ovládacia zložka je v oblasti týkajúcej sa bludu vymiznutia. Aktuálne sú jeho duševné a mravné predpoklady narušené psychickým ochorením. S. G. trpí akútnou psychotickou dekompenzáciou bludovej poruchy. Po nasadení liečby odznie akútna forma poruchy , pravdepodobne však nedôjde k úplnému vymiznutiu paranoidnej symptomatiky. V plnom rozsahu je schopný spravovať svoje záležitosti okrem psychiatrickej starostlivosti. Po vypracovaní znaleckého posudku boli do spisu založené zápisnice z pojednávaní o nedobrovoľnej hospitalizácii , uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou . Súd vykonal výsluch MUDr. Mariána Kobidu, ustanovenej znalkyne MUDr. Ľubice Slováčikovej, svedkov S. G. a D. G..
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že pokiaľ za týchto skutkových okolností súd prvej inštancie obmedzil S. G. spôsobilosti na právne úkony, je jeho rozhodnutie predčasné, keď súd prvej inštancie v danej veci nedostatočne zistil skutočný stav veci.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti ako i doposiaľ vykonané dokazovanie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/276/2014, kde najvyšší súd vytýkal súdu prvej inštancie nedostatok spočívajúci v skutočnosti, že súd vykonal znalecké dokazovanie na samom začiatku konania a ustanovenej znalkyni tak neumožnil, aby konfrontovala výsledky svojho odborného vyšetrenia s ostatnými výsledkami dokazovania. A naviac, na základe konfrontácie mohla bezpečne vysloviť svoje odborné závery. Rovnako pred znaleckým dokazovaním mal súd vykonať výsluch vyšetrovaného za účelom úplného a spoľahlivého skutkového zistenia o jeho osobných pomeroch, ako sa správa v bežnom, každodennom živote, ako sa stará o svoje potreby, ako sa chová v rozmanitých životných situáciách, čo si súd pred znaleckým dokazovaním neobstaral.
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v naznačenom smere, keď na nariadenom pojednávaní vykonal výsluch S. G. a ošetrujúcej lekárky a následne nariadil znaleckého dokazovanie bez možnosti ustanovenej znalkyne konfrontovať svoje odborné závery s výsluchmi svedkov S. G. a D. G. a MUDr. Mariána Kobidu. Súčasne znalkyňa nebola oboznámená so zápisnicami z pojednávania o nedobrovoľnej hospitalizácii, s uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou. Len mechanické preberanie záverov znaleckého posudku nie je správne a dostatočné, najmä vo vzťahu ku všetkým parciálnym zložkám spôsobilosti na právne úkony. Preto odvolacia námietka odvolateľa, že súd dôsledne nevykonal dokazovanie je dôvodná.
25. V danej veci je predmetom konania obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré konanie a rozhodnutie je vážnym zásahom, do práv dotknutej osoby, keď je prioritný záujem samotného človeka a až následne záujem verejných či tretích osôb, pri zachovaní dôstojnosti každého ľudského života.
26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie smerujúce k posúdeniu mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcii, majetkových, rodinných pomerov S. G., teda jeho celkové konanie v rodine, v spoločenskom styku s okolím s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery, najmä vo vzťahu k podávaniu návrhov na orgány verejnej moci so zachovaním jeho subjektivity. Potrebné je teda posúdiť schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery S. G.. Súčasne je potrebné, aby sa znalkyňa oboznámila so všetkými dôkazmi vykonanými po vypracovaní znaleckého posudku a k týmto zaujala stanovisko. Vzhľadom na závažnosť zásahu rozhodnutia súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd prvej inštancie zváži kontrolné znalecké dokazovanie, keď z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva , ako sa súd vysporiadal s dôvodmi zamietnutia návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie. Z obsahu
rozhodnutia táto skutková okolnosť nevyplýva. Súd prvej inštancie vykoná aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov S. G. a uzavrie, či je potrebné obmedziť S.a G. spôsobilosti na právne úkony a ak áno, v akom rozsahu s posúdením, či nejde o neprimeraný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti.
27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, neobjasnenie všetkých skutkových okolností a neúplnosť skutkových zistení, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Súd prvej inštancie je povinný ďalej vo veci konať tak, že doplní dokazovanie v intenciách hore uvedených, dokazovanie riadne vyhodnotí v súlade so zákonnými ustanovenia a v súlade so súdnou praxou a opätovne vo veci rozhodne.
29. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.
30. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).