Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ps-5-2017.pdf
PDF · 121.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Ps/5/2017
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. J.., H. č. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpeného opatrovníkom S. G. J.., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Čížovou, advokátkou so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, za účasti Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v konaní o podnete Krajskej prokuratúry v Trenčíne takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 3Ps/5/2017 - 33 zo dňa 31.07.2017 začal konanie bez návrhu vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u S. G., nar. XX.XX.XXXX.
2. Následne Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 3Ps/5/2017 - 46 zo dňa 05.10.2017, právoplatným dňa 16.20.2017 ustanovil S. G. za procesného opatrovníka S. A. G..
3. Okresný súd Bánovce nad Bebravou v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 3Ps/5/2017 - 337 zo dňa 02.10.2019, S. G. obmedzil v spôsobilosti na práve úkony, zároveň súd vyslovil, že S. G. nie je oprávnený rozhodovať vo veciach týkajúcich sa poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti jeho osobe, súd ustanovil dotknutej osobe opatrovníka v osobe syna S. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. J. A. E. č. XXXX/XX, ktorý je povinný zastupovať nesvojprávnu osobu v rozsahu opatrovníckych práv a povinností. K. predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote S. G. prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6CoP/1/2020 - 369 zo dňa 28.02.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia, odvolací súd konštatoval, že pred znaleckým dokazovaním mal súd vykonať výsluch vyšetrovaného za účelom úplného a spoľahlivého skutkového zistenia o jeho osobných pomeroch, ako sa správa v bežnom, každodennom živote, ako sa stará o svoje potreby, ako sa chová v rozmanitých životných situáciách, čo si súd pred znaleckým dokazovaním neobstaral a na nariadenom pojednávaní vykonal výsluch S. G. a ošetrujúcej lekárky a následne nariadil znaleckého dokazovanie bez možnosti ustanovenej znalkyne konfrontovať svoje odborné závery s výsluchmi svedkov S. G. a D. G. a MUDr. S. H.. Súčasne znalkyňa nebola oboznámená so zápisnicami z pojednávania o nedobrovoľnej hospitalizácii, s uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou. Len mechanické preberanie záverov znaleckého posudku nie je správne a dostatočné, najmä vo vzťahu ku všetkým parciálnym zložkám spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd v závere odôvodnenia uznesenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie smerujúce k posúdeniu mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcii, majetkových, rodinných pomerov S. G., teda jeho
celkové konanie v rodine, v spoločenskom styku s okolím s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery, najmä vo vzťahu k podávaniu návrhov na orgány verejnej moci so zachovaním jeho subjektivity. Potrebné je teda posúdiť schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery S. G.. Zároveň je potrebné, aby sa znalkyňa oboznámila so všetkými dôkazmi vykonanými po vypracovaní znaleckého posudku a k týmto zaujala stanovisko. Súd prvej inštancie vykoná aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov S. G. a uzavrie, či je potrebné obmedziť S. G. spôsobilosti na právne úkony a ak áno, v akom rozsahu s posúdením, či nejde o neprimeraný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti.
4. Súd na pojednávaniach pred zrušením rozhodnutia vo veci samej vypočul dotknutú osobu, právnu zástupkyňu, svedkyňu D. G., svedka S. G., opatrovníka S. G. J.., svedkov MUDr. S. H., MUDr. Y. O., MUDr. Y. N., ďalej oboznámil listinné dôkazy nasledovne: podnet s prílohami č.l 1-28, uznesenie č.l 33, vyjadrenie dotknutej osoby č.l 35, podanie dotknutá osoba č.l 43-44, podanie dotknutá osoba č.l 45, uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka č.l 46, doplnenie podania zo strany dotknutej osoby č.l 50-51, žiadosť o udelenie splnomocnenia č.l 52, doklad o zdravotnej spôsobilosti č.l 66, podanie PZ dotknutej osoby č.l 69-75, správa MUDr. G. č.l 79, uznesenia č.l 97 a č.l 103, podanie dotknutej osoby č.l 107, doplnenie námietky č.l 110, fotokópia zápisnice o nedobrovoľnej hospitalizácii č.l 112-113, zápisnica o pojednávaní č.l 114-115, vyjadrenie znalkyne č.l 122, uznesenie č.l 123, žiadosť znalkyne o umožnenie konzultácií so psychológom č.l 128, ZP č.l 147-176, vyjadrenie k ZP dotknutou osobou č.l 196, žiadosť o preposlanie č.l 197-198, námietka zaujatosti č.l 208, uznesenie č.l 211, doplnenie námietky zaujatosti č.l 216, zápisnica o pojednávaní vo veci nedobrovoľnej hospitalizácie č.l 219-225, uznesenie č.l 226-229, uznesenie o zastavení konania v inej trestnej veci č.l 230-233, uznesenie č.l 234-236, uznesenie o zastavení trestného konania č.l 237-240, vyjadrenie KS v TN č.l 246, žiadosť o odročenie pojednávania č.l 259-260, vyjadrenie všeobecného praktického lekára dotknutej osoby č.l 262, právna argumentácia PZ dotknutej osoby č.l 277-292, vyjadrenie PZ dotknutej osoby č.l 298-299, doklady predložené na dnešnom pojednávaní a to súhlas s ustanovením za opatrovníka, žiadosť o preposlanie, žiadosť o preposlanie, žiadosť o preposlanie, podanie dotknutá osoba na NR SR, potvrdenie o dočasnej PN dotknutej osoby:
5. Dotknutá osoba, S. G., k podnetu uviedol, že spor s orgánmi činnými v tr. konaní, začal v roku 2011, prvé trestné oznámenie podal z dôvodu nelegálneho odpočúvania telefónnych zariadení ako aj súkromia a pracoviska. V roku 2016 podal 12.12 ďalšie trestné oznámenie. Do Veľkého Zálužia bol eskortovaný bez patričného vyšetrenia, všetko bolo vybavované po známosti, následne absolvoval vyšetrenie v Kremnici, neakceptuje výsledky znaleckého posudku, nakoľko nikdy nebol duševne chorý, podal trestné oznámenia aby napadol platnosť znaleckých posudkov, takisto podal dve trestné oznámenia z dôvodu podozrenia na podplácanie pri vypracovávaní posudku.
6. Svedkyňa - ošetrujúca lekárka MUDr. Y. O., uviedla, že zisťovala, prečo malo byť pánovi G. zadržané vodičské oprávnenie, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie k tomu dôvod nevyplýval, zo strany psychológa najskôr bolo predložené kladné psychologické hodnotenie a následne o dva dni na to zamietavé. Bola jej predložená správa, z ktorej vyplývala psychotická porucha v máji 2017. Čo sa týka vzájomnej komunikácie, tam problém v podstate nebol, až na skutočnosť, že musela pána G. posielať na ďalšie vyšetrenia.
7. Svedok MUDr. S. H., uviedol, že pri vyšetrení sa riadi vzájomným rozhovorom ako aj z informácií, ktorú sú mu dostupné, napríklad zo zdravotnej dokumentácie. Pri vyšetrení dotknutá osoba pôsobila pokojne, komunikuje prirodzene a plynulo, nebadal pri vyšetreniach na ňom patológiu. Naposledy bol pán G. vyšetrený v januári 2018.
8. Znalkyňa MUDr. Y. N., uviedla, že pána G. vyšetrila 18.1.2019. Dospela k záveru, že sa jedná o závažnú diagnózu - bludovú poruchu, ktorá v čase znaleckého vyšetrenia bola v akútnej fáze, boli prítomné masívne poruchy myslenia, to znamená bludy ako i porucha vnímania. Bludová porucha sa vyznačuje tým, že bludné produkcie sú ustálené, týkajúce sa konkrétnej témy, zvyčajne nekontaminujú ostatné sféry života pacienta. Tak je to aj u S. G., ktorý je presvedčený, že mu ide o život, prípadne o život iným ľuďom následne podáva trestné oznámenia, žiada vyšetrenie svojich domnelých predstáv, nedošlo k poruchám v iných sférach jeho života, avšak vzhľadom na to, že táto porucha je neliečená a stále v akútnej fáze, bolo by na prospech spoločnosti ako i pána G., nadstavenie na farmakoterapiu, pretože môže byť nebezpečný sebe i iným. Bludová porucha je ochorenie trvalé, kde pod vplyvom liečby
môže dôjsť k čiastočnému uzdraveniu, pacient môže natoľko profitovať z liečby, že o svojich bludných produkciách aktívne nekomunikuje a nekoná pod ich vplyvom. To znamená, že pán G. je schopný mimo obsahu bludu zvážiť svoje konanie, byť zodpovedný za jeho následky, to znamená, že je schopný právnych úkonov, ktoré sa netýkajú oblasti bludu, je schopný zvážiť potrebu akejkoľvek zdravotnej starostlivosti okrem psychiatrickej. Znalkyňa doporučila u pána G. lieky z kategórie antipsychotík. Pri vyšetrení by stav pána G. hodnotila ako psychotický, závažný, vyžadujúci liečbu, pričom však sama by konkrétnu diagnózu nemohla stanoviť, avšak pri komplexnom posúdení, skutočnosti zo spisového materiálu, zdravotného záznamu, vyšetrenia či už psychiatrického alebo psychologického je záver zrejmý a v podstate súhlasný s predchádzajúcim znaleckým posudkom.
9. Svedok S. G., syn dotknutej osoby, uviedol, že v spoločnej domácnosti býval s otcom cca do roku 2015, mal vtedy asi 18-19 rokov. Následne došlo k rozvodu manželstva rodičov, spolu s matkou sa odsťahoval k babke. S otcom sa stretáva každý deň, aj pracovne aj v rámci udržiavania rodinných vzťahov. Nemá pocit, že by sa správanie otca vymykalo bežnej norme. Vzťah s otcom zhodnotil svedok za dobrý. S ustanovením za opatrovníka v prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súhlasil. Svedok bol toho názoru, že obmedzenie otca v rozhodovaní o poskytovaní psychiatrickej zdravotnej starostlivosti by bol neprimeraným zásahom.
10. Svedkyňa D. G., matka dotknutej osoby, na pojednávaní uviedla, že so synom je v kontakte skoro každý deň. svedkyňa uviedla, syn by nemal byť zbavený svojprávnosti ani v tej časti.
11. Súd po zrušení rozhodnutia vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 18.08.2020 vypočul svedkov I. H., Ing. F. H. a G. H., na pojednávaní konanom dňa 21.09.2021 vypočul znalkyňu MUDr. Z. G. k znaleckému posudku, dotknutú osobu, oboznámil vyjadrenie právnej zástupkyne dotknutej osoby, kontrolný znalecký posudok č. 07/2020, zápisnice z pojednávania a ostatný spisový materiál a takto zistil nasledovný skutkový stav veci:
12. Svedok I. H., na pojednávaní uviedol, že dotknutá osoba je klientom jeho autoservisu, dáva si u neho opravovať auto, v rámci kontaktu sa správa korektne, občas sa stretnú v kaviarne, tam tiež v rámci kontaktu nedochádza k žiadnym problémom. V rámci všetkých týchto kontaktov u neho neprimerané správanie nepostrehol. Dotknutá osoba mu nikdy nespomínala existenciu nejakého telesa, toto zachytil od iných ľudí, nie však v rámci spoločnej komunikácie, nikdy nič také nespomínal.
13. Svedok G. H. uviedol, že s S. G. sa poznajú už dlhšie, stretávajú sa zväčša iba sporadicky, jedná sa väčšinou o obchodný kontakt, spojený s tým, že pán G. dáva do autobazáru autá na komisionálny predaj, k stretnutiu dochádza aj mimo obchodných vzťahov napr. na káve v meste. V kontakte sú aspoň raz do týždňa, možno aj častejšie. Čo sa týka pohľadu na jeho správanie, vníma ho ako bezproblémové, vždy dodržal to na čom sa dohodli. Nepostrehol žiadne také správanie, ktoré by vybočovalo z bežného spoločenského rámca.
14. Svedok Ing. F. H. uviedol, že sa s S. G. pozná možno 20 rokov, spočiatku spolu aj podnikali, potom pre zdravotné problémy to obmedzil. Stretávajú sa sporadicky, komunikujú ohľadom motorových vozidiel. Nejedná sa o nejaké obchodné stretnutia, sú to neformálne rozhovory, okrem áut sa rozprávajú aj o politike, má iné názory, tieto názory sú prejavom iného postoja k veci, nevybočujú ničím z normálu. Z pána G. nikdy nemal pocit, že by bol psychicky chorý, bavili sa o reálnych veciach, o podnikateľskom prostredí a napádaní, boli to normálne vyhrážky v rámci podnikania, ktoré zažil aj on, nejednalo sa o žiadne teleso.
15. Znalkyňa MUDr. Z. G., zotrvala na záveroch kontrolného znaleckého posudku. Znalecký posudok vypracovala aj po konzultácii znalca klinického psychológa, ktorého si dodatočne prizvala k vypracovaniu znaleckého posudku, spoločne dospeli k jednoznačným záverom, že menovaný trpí závažnou duševnou poruchou psychotického charakteru, pretrvávajúcou bludovou poruchou, ktorá u neho beží už niekoľko rokov, bola len čiastočne zaliečená. Pre samotný postoj posudzovaného, ktorý sa cíti byť duševne zdravý, sa tento s tým nestotožňuje, v dobe vypracovania znaleckého posudku nebol liečený, a to počas celého tohto obdobia od roku 2015, kedy bolo ochorenie diagnostikované, boli obdobia lepšieho a horšieho psychického stavu a vždy, keď dochádza k zhoršovaniu stavu, dochádza aj k patologickým javom, čo sa týka hlavne podávania trestných oznámení a riešenia cestou súdu a polície, jeho systém paranoidne perzekučného bludu, ktorý sa prejavuje tým, že posudzovaný má opakovane
pocity ohrozenia, zo strany svojho okolia, prenasledovanie seba a svojich blízkych alebo aj okolitých ľudí a podrobnejšie je to popísané v posudku. Toto výrazne zhoršuje exacerbácia ochorenia, kvalitu jeho života, jeho úsudok v danom čase je choromyselný, nevie reálne vyhodnotiť dianie okolo seba, ktorý sa týka jeho osoby. Blud, ktorým má trpieť, tzv. opuzdrený blud, pevne systematizovaný, čo je najväčší problém, sa týka v oblasti tej časti života, ide hlavne o pocity prenasledovania, v kontakte s justičnými orgánmi, súdmi, políciou, čo sa týka intelektu posudzovaného v oblastiach iných takej bežnej sociálnej interakcie, napríklad vybavovanie si nejakých úradných záležitostí, v bežnom spôsobe života, on je schopný fungovať, dovtedy keď je jeho ochorenie aspoň čiastočne stabilizované, keď sa nedotkne okruhu toho bludu. Napríklad, ak dostane nejaký podnet, že sa ho niekto opýta na udalosti z predchádzajúceho podnikania, na to, čo sa teda odohralo, čo sa týka toho bludu, či takúto skúsenosť mal, ako sa cíti, môže to byť podnet taký, kedy on aj toho človeka môže zapojiť do toho bludného systému. V bežnej interakcii, čo sa týka rodiny, nejakých iných záležitostí, keď nie je provokovaný tým, tak dokáže fungovať. Čo sa týka v súvislosti s justíciou, políciou, podávaním trestných oznámení, alebo telesného prežívania, má pocit, že ho sledujú nejaké zariadenia a na základe toho ohrozujú jeho zdravie, zdravie jeho rodiny, nie je to schopný rozoznať. To sa týka posúdenia svojho zdravotného stavu v súvislosti s duševnou chorobou, nie je schopný o tom rozhodovať, pretože náhľad na duševnú chorobu nie je žiadny. Menovaný sa cíti byť duševne zdravý. Čo sa týka justície a polície, podávania trestných oznámení, domáhaním sa pravdy z toho prenasledovania, podozrievania, ktoré je pevne systematizovaný blud, nie je taktiež schopný ho posúdiť a reálne ovplyvniť. Celý tento bludný systém výrazne zhoršil aj to jeho fungovanie, čo sa týka jeho podnikania, čo sa týka jeho osobného života, rodinného života, rozpadlo sa mu manželstvo, postupne dochádza k zhoršenému prežívaniu, horšej kvalite života, v podnikaní sa mu nedarí, v čase toho posudku myslím, že hovoril o tom, že on je presvedčený, že všetky tie vonkajšie vplyvy sa podieľajú na prenasledovaní jeho osoby, že to jeho podnikanie, jeho pracovná činnosť sa zhoršila práve preto, že mu nie je dopriate, lebo sa iní o to postarali, zhoršujú meno, a preto sa mu nedarí a nakoniec to môže viesť k tomu, že on nebude v podstate schopný pracovať alebo podávať nejaký pracovný výkon. Prognóza tohto ochorenia je nepriaznivá, ak nie je liečená. Pacienti s pretrvávajúcou bludovou poruchou, je všeobecným javom. Mnohí ľudia s touto poruchou sú neliečení, opakovane zaťažujú justíciu, políciu, súdy, problém je v spolupráci pacienta, pretože aj keď sú hospitalizovaní, nie dlho, ale krátko, tak čiastočne došlo k zastabilizácii toho ochorenia, aspoň na nejaký čas, akonáhle sa odbúra hladina liekov, tak to ochorenie znovu vzplanie, na akýkoľvek vonkajší podnet sa to môže objavovať.
16. Dotknutá osoba - S. G. k vyjadrenia súdnej znalkyne na pojednávaní uviedol, že nikdy netrpel žiadnymi psychickými zdravotnými problémami, jeho osoba je nonstop kompromitovaná buď úmyselne alebo neúmyselne, či už OČTK alebo páchateľmi tejto závažnej trestnej činnosti. Keby bolo vyšetrované prvé trestné oznámenie, tak v záujme spravodlivosti, nepodá druhé trestné oznámenie, so znaleckými posudkami vyhotovenými od roku 2015 nesúhlasí, považuje ich za účelové.
17. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v konečnom návrhu uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pán S. G. trpí bludovou poruchou, kt. je t. č. v dôsledku odmietania liečby dekompenzovaná. Ide o duševnú poruchu trvalého charakteru, ktorá v zmysle záverov ZP narúša jeho úsudkové schopnosti a kritickosť v oblasti tohto paranoidného bludného systému. V podstate ide o blud prenasledovania, ktorý je t. č. oddelený od inak normálneho fungovania jeho osobnosti, z čoho potom pramení aj rozporuplnosť vnímania duševného stavu jeho okolím. Pokiaľ ide o bludný systém v jeho rámci nie je schopný posúdiť realitu, túto nevie adekvátne vyhodnotiť, čím potom dochádza k poruchám v kontakte s realitou. V prípade nasadenia liečby by malo prísť k zlepšeniu jeho stavu, čo však menovaný odmieta, menovaný aj podľa záverov znalca nie je schopný posúdiť a zvážiť nevyhnutnosť psychiatrickej zdravotnej starostlivosti, keďže svoje duševné ochorenie striktne popiera. V danom prípade je potom z medicínskeho hľadiska v prípade jeho neliečenia prognóza rozvinutia jeho duševnej choroby negatívna. Týmto záverom znalca zodpovedá aj dnešné vyjadrenie menovaného, ktorý popiera svoje duševné ochorenie. Pokiaľ ide aj o výsluchy svedkov, tieto korešpondujú so závermi ZP, a teda tým záverom, že mimo bludu dokáže svoje záležitosti vybavovať, v rámci bežnej komunikácie tieto svoje bludové predstavy nemanifestuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti a teda na závery znalca, má za to, že je na mieste u S. G. čiastočne obmedziť spôsobilosť na právne úkony, a to vo veciach, ktoré sa týkajú poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti jeho osobe.
18. Právna zástupkyňa S. G. v konečnom návrhu uviedla, že v tomto konaní bol vydaný rozsudok tunajším súdom, ktorým bol S. G. čiastočne obmedzený v spôsobilosti na právne úkony vo veciach
týkajúcich sa poskytovania zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, pričom dôkazy, ktoré súd zohľadňoval boli znalecký posudok, výpoveď S. G., výpoveď D. G., a výpoveď S. H., pričom výpoveď D. G., S. G. a MUDr. S. H. súd v kontexte so znaleckým posudkom posúdil tak, že znalecký posudok má mať vyššiu výpovednú hodnotu ako výpovede týchto troch svedkov. Krajský súd sa však na základe odvolania S. G. nestotožnil s právnym posúdením súdu I. inštancie, vytkol súdu mechanické preberanie záverov znaleckého posudku, navrhol doplniť dokazovanie smerujúce k posúdeniu sociálnym interakcií, prípadne doplniť znalecké dokazovanie a navrhol súdu I. inštancie vykonať dôkazy smerujúce k posúdeniu rozmanitých vzťahov a až v tomto kontexte posúdiť, či nejde o neprimeraný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti. Na základe týchto záverov súd vypočul ďalších 3 svedkov, osoby, ktoré sa nachádzajú v sociálnej a iných interakciách s S. G., a teda je to dokopy už 6 svedkov, ktorí majú za to, že S. G. nemá žiaden problém, dokonca vrátane jeho psychiatra MUDr. H., nepobadali na ňom, že by mal byť psychicky chorý, jeho názory nevybočujú z normálu, správanie vidia ako bezproblémové, bez vybočovania z bežného spoločenského rámca, a nemyslia si, že by mal byť S. G. psychicky chorý. Oproti výpovediam svedkov, vrátane psychiatra S. G., je tu znalecký posudok MUDr. N., ktorej mechanické prevzatie záverov odvolací súd vytkol súdu I. inštancie a znalecký posudok MUDr. Z. G., z ktorého vyplýva len prevzatie záverov MUDr. N.. Za tri hodiny posudzovania, znalkyňa nemohla náležite zhodnotiť nielen jeho psychiatrický stav, ale už vôbec nie jeho prognózu. Nie je pravdou, že jeho porucha je dekompenzovaná v dôsledku odmietania liečby, nakoľko rovnaký stav u S. G. je pozorovaný od roku 2015, odkedy bol v januári 2015 hospitalizovaný. Čo sa týka jeho prognózy konštatovanej znalkyňou, táto uviedla, že mnohí ľudia trpiaci bludovou poruchou sú neliečení, avšak ich prognózy sa nedajú v žiadnom prípade vopred 100 percentne predpovedať. Taktiež v znaleckom posudku sa často objavuje spojenie môže, mohlo by a je pravdepodobné. Pokiaľ znalkyňa tvrdí, že S. G. nemá náhľad na chorobu a mal by sa liečiť, nie je to dôvod na tak zásadný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti, ako je predmetnom tohto konania. Je mnoho prípadov pacientov, ktorí sa odmietajú liečiť napr. na rakovinu, ale ani jeden z nich nie je obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Nepriaznivý duševný stav môže mať vplyv na štátne orgány, ktoré sú zaťažované podaniami, avšak v tejto súvislosti judikatúra slovenských súdov túto otázku vyriešila. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla, že je schopný a spôsobilý na všetky právne úkony a jedine nie je schopný je zvážiť potrebu psychiatrickej zdravotnej starostlivosti, tu však poukazuje, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je lekársky pojem. S. G. neohrozoval seba alebo okolie tak ako to predpokladá zákon pre prípad obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Ostatné dôkazy hovoria za to, že S. G. nespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok, ktorá predpokladá tak závažný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti, ako je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Právna zástupkyňa zároveň poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Cop/324/2012, citované na strane 12-13 vyjadrenia k znaleckému posudku. V uvedenom prípade išlo o podobný stav ako je tento, znalec síce konštatoval duševnú poruchu vyšetrovaného, avšak z obsahu spisu vyplynulo, že vyšetrovaný bol spôsobilý sám si obstarávať bežné životné úkony, vystupoval na verejnosti, nezanedbával svoj zovňajšok, presne ako pán S. G.. Preto v danom prípade odvolací súd zastal názor, že zistenie, že človek trpiaci duševnou poruchou na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, tak ako to nestačí ani v danom prípade. Zásada vyjadrená v čl. 2 Civilného sporového poriadku, z ktorej vyplýva právo účastníkov v konaní na právnu istotu a právo legitímne očakávať, že jeho konanie bude rozhodnuté aj ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v kontexte všetkých ústnych a písomných podaní navrhuje, aby súd nezasahoval do ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv S. G., ktorý pokiaľ ak má trpieť nejakou duševnou poruchou, nijako neohrozuje seba ani svoje okolie a spôsobilosť na právne úkony mu neobmedzoval.
19. S. G. v konečnom návrhu uviedol, že sa cíti byť diskriminovaný, každý človek podá trestné oznámenie na základe relevantných dôkazov a nie na základe výmyslov a bludov, tak by títo páchatelia boli zadržaní a ja by som netrpel fiktívnou bludovou poruchou, lebo OČTK si neplnia svoje povinnosti v trestnom konaní.
20. Z kontrolného znaleckého posudku č. 07/2020 zo dňa 29.01.2021 (č. l. 422 - 465) vyplýva, že psychiatricko-psychologickým vyšetrením bolo potvrdené zhoršenie duševnej poruchy vyšetrovaného. U vyšetrovaného sa postupne zhoršuje kvalita a funkčnosť v zásadných životných oblastiach, udržuje dobré vzťahy s deťmi a s matkou. V oblasti podnikania , má redukovaný okruh známych, v týchto situáciách vystupuje ako bežný jedinec. V bežnom úradnom styku sa môže vyskytnúť len väčšia razancia, intenzívne trvanie na svojich požiadavkách. V prípade svedkov S. G., D. G., MUDr. S. H., lekárky MUDr. Y. O., I. H., G. H., F. H. sa jedná o okruh známych, s ktorými si rieši bežné témy, pre sa prezentuje ako duševne zdravý jedinec. V kontakte s orgánmi verejnej moci sa u S. G. objavuje bludný
systém v dôsledku toho trpí menovaný pocitom prenasledovania, sledovania, poškodzovania svojho zdravia, snaží sa prostredníctvom podaní dokázať a riešiť túto ním vnímanú skutočnosť cestou verejnej moci. Znalkyňa vyvodila záver, že menovaný trpí bludovou poruchou, čo je duševná porucha trvalého charakteru. V mnohých oblastiach je navonok schopný riešiť bežné životné situácie bez manifestácie duševnej poruchy, s čím súvisí rozpoluplnosť, ktorá sa vyskytuje medzi lekármi, súdnymi znalcami, psychiatrami, ktorí popisujú výskyt duševnej poruchy. Posudzovaný sa necíti byť duševne chorý, nemá náhľad choroby. Vyšetrovaný je schopný zodpovedne si vybavovať svoje záležitosti a je schopný ovládať svoje konanie, v oblasti bludu - prenasledovania jeho osoby, nie je schopný si svoje záležitosti vybavovať a nie je schopný ovládať svoje konanie.
21. Z vyjadrenia S. G. prostredníctvom právnej zástupkyne k znaleckému posudku zo dňa 12.04.2021 (č. l. 483-489) vyplýva, že z jedného psychiatrického vyšetrenia, ktoré netrvalo ani 3 hodiny, nemôže byť znalkyňou objektívne posúdený celkový zdravotný stav vyšetrovaného. Len mechanické preberanie záverov znaleckého posudku nie je správne a dostatočné, vyšetrovaný nemá a ani nemal žiadne konflikty s tretími osobami, netrpí sebapoškodzovaním, nijako neobmedzuje tretie osoby a ani seba v bežnom živote, nie je pre svoje okolie nebezpečný a teda nie je daný ani dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v akomkoľvek rozsahu, keďže by sa jednalo o neprimeraný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti.
22. Podľa § 10 ods. l a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
23. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
24. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
25. Podľa § 243 ods. 1 - 3 Civilného mimosporového poriadku súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.
26. Podľa § 247 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.
27. Súd po opätovnom vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že S. G. na jednu stranu trpí dušenou poruchou - bludovou poruchou. Samotní znalci z pohľadu fungovania pána G. v bežnom živote konštatujú, že je schopný si sám obstarávať bežné životné úkony, vystupuje riadne na verejnosti a nezanedbáva svoj zovňajšok. V zmysle záverov znaleckého dokazovania či už znalkyne N., alebo kontrolného znaleckého dokazovania znalkyne G. ( ktorých závery sú v podstate identické) uvedené duševné ochorenie ho limituje v spôsobilosti sám riadne vyhodnotiť svoj psychický stav, čo môže spôsobovať jeho zhoršovanie v dôsledku nevyhľadania potrebnej liečby. Ochorenie v zmysle záverov znalkyne taktiež spôsobuje, že dotknutá osoba nie schopná vyhodnotiť jeho podania voči orgánom štátnej správy týkajúcich sa jeho systematizovaného bludu a takéto svoje konanie reálne ovplyvňovať. Duševná choroba podľa znalkyne zhoršuje kvalitu jeho interpersonálnych a pracovných vzťahov. V otázke možného ohrozenia iných osôb konaním dotknutej osoby, znalkyňa G., ako aj znalkyňa N. takúto okolnosť hodnotili v podstate iba ako potencionálnu možnosť do budúcnosti v prípade zhoršenia psychického zdravotného stavu dotknutej osoby a z ich výsluchu nevyplynulo, že v súčasnosti takéto prejavy ochorenia by u jeho osoby boli prítomné a tieto nevyplynuli ani zo žiadneho výsluchu svedkov.
Súd aj v súlade s právnym názorom krajského súdu vyhodnocoval uvedené závery vykonaného znaleckého dokazovania s realizovanými výsluchmi svedkov a to či už ošetrujúcich lekárov pána G., ale aj jednak blízkymi osobami v rodinnom pomere ( syn, matka) ako aj inými osobami, s ktorými pán G. prichádza do kontaktu v bežnom živote - ( svedkovia I. H., G. H., F. H.). V podstate všetky uvedené osoby bez ohľadu existencie bližších citových väzieb na osobu pána G. uviedli, že v kontakte s jeho osobou nepostrehli žiadne „ nepriliehavé správanie“, ktoré by jeho osobu v interpersonálnych vzťahoch istým spôsobom diskvalifikovalo. Tieto skutočnosti v podstate korelujú s vyjadrením znalkyne G. na hlavnom pojednávaní, že pokiaľ predmetom kontaktu s inými osobami nie je u pána G. práve predmet jeho bludovej poruchy, je jeho správanie racionálne a duševné ochorenie nemá naň žiaden vplyv. Súd tu poukazuje, že takýto aktuálny stav v správaní pretrváva už dlhšie obdobie, keď, k zisteniu ochorenia došlo v roku 2015. Za uvedené obdobie jednak v zmysle svedeckých výpovedí, ale aj dostupných dôkazov tak jediným konaním, ktoré je u pána G. spojené s jeho duševnou poruchou a ktorého negatívne následky by mohli istým spôsobom znížiť kvalitu jeho života v spojení s prípadným zhoršeným náhľadom na jeho osobu blízkym a širším okolím dotknutej osoby, sú resp. primárne boli jeho podania hlavne na orgány činné v trestnom konaní. Takéto znižovanie kvality života u dotknutej osoby však nevyplynulo zo žiadnej z vykonaných svedeckých výpovedí. Aj keď možno vyhodnotiť, že takéto jeho konanie má istý negatívny dopad na práve orgány, ktoré sú adresátmi jeho podaní, súd v tejto časti poukazuje na konštantnú judikatúru všeobecných súdov a ústavného súdu v tejto otázke, kde obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Súdy v konaní o spôsobilosti na právne úkony musia uskutočňovať a hodnotiť aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií, majetkových, rodinných, politických a pod.. Súdy tak musia znalecké posudky hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Súčasne sa súd stotožňuje s právnou argumentáciou právnej zástupkyne pána G., keď konštatuje, že obťažovanie orgánov verejnej moci podaniami dotknutej osoby nie je možné riešiť popretím subjektivity jednotlivca. Právna subjektivita zahŕňa aj právo jednotlivca na kontakt s verejnou mocou, nakoľko osoba s právnou subjektivitou má právo na slobodné jednanie. Vzhľadom na skutočnosť, že taktiež v čase rozhodovania súdu nebolo ani preukázané také konanie dotknutej osoby, ktoré by fakticky ohrozovalo iné osoby a tak aj tvrdenia znalkýň v tejto oblasti zostali v rovine potencionálnych teoretických hrozieb, súd ani tieto okolnosti nemohol považovať za relevantné pre obmedzenie spôsobilosti u pána S. G.. Súd taktiež potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v rozsahu úkonov spojených s liečením jeho duševného ochorenia hodnotil z pohľadu primeranosti takéhoto zásahu pri zohľadnení dynamiky jeho ochorenia a možnosti liečenia ochorenia, resp. jeho symptómov a možných prejavov dekompenzácie ochorenia. Z výsluchu znalkýň vyplynulo, že uvedené ochorenie je v podstate vyliečiteľné a je trvalé, dekompenzácia ochorenia v dôsledku jeho neliečenia môže spôsobiť zhoršenie jeho prejavov a negatívne pôsobiť aj na osobnosť dotknutej osoby ako takej. Súčasne z výsluchu znalkýň v podstate zhodne vyplynulo, že za obdobie od roka 2015 došlo viac krát k takému zhoršeniu zdravotného stavu. Na druhú stranu zo svedeckých výpovedí blízkej rodiny, ale aj ďalších svedkov, ktorí prichádzajú dlhoročne do kontaktu s pánom G., nevyplynuli žiadne také prejavy v jeho správaní za toto obdobie, ktoré by ho diskvalifikovali v bežných interpersonálnych vzťahoch, t.j. vedel si naďalej zabezpečovať svoje potreby, komunikovať s okolím a nezanedbával svoj zovňajšok. Preto súd napriek existencii trvalej duševnej poruchy u pána G., nie sú v jeho schopnosti samostatne si zabezpečovať svoje potreby, resp. úkony také nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné jeho spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Súd tak ako je to uvedené vyššie, nemôže vyhodnotiť z pohľadu potreby obmedzenia spôsobilosti na právne úkony za jediný, resp. základný dôvod formu a rozsah kontaktu jednotlivca s verejnou mocou. Vzhľadom na tieto okolnosti, vzhľadom na konštatovanie nenaplnenia podmienok pre obmedzenie spôsobilosti u pána S. G., konanie v súlade s § 247 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku uznesením zastavil.
28. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého trovy dôkazov platí štát.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.