Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Consulting One SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 47 664 878, zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Košická 56, proti žalovanému M. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Ľ. XX, v spore o zaplatenie 4183,33 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 10. 2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 4183,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4183,33 eura od 26. 10. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 11. 7. 2019 s obchodnou spoločnosťou C. A., a. s. Žalovaný a jeho právny predchodca uzatvorili dňa 13. 2. 2015 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby číslo 00-0002180438, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 5250 eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 72 mesačných splátkach vo výške 111,32 eura, spolu s dojednaným úrokom vo výške 14,9 % ročne. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, bol opakovane vyzvaný na ich úhradu, a keďže dlžnú sumu neuhradil, ku dňu 25. 10. 2016 vyhlásil jeho právny predchodca predčasnú splatnosť úveru. 2. Podaním, doručeným súdu dňa 17. 12. 2019, navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 4147,66 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4147,66 eura od 26. 10. 2016 do zaplatenia. V podaní uviedol, že žalovaný uhradil jeho právnemu predchodcovi spolu 2302,07 eura, z ktorých bola suma 1066,67 eura započítanú na úhradu istiny, suma 1085,33 eura na úhradu zmluvných úrokov, suma 139 eur na poplatky, suma 4,39 eura na sankčné úroky a suma 6,68 eura na úrok z istiny. V konaní si uplatnil len úhradu istiny a zákonného úroku z omeškania, bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných úrokov. Po postúpení pohľadávky bola zo strany žalovaného vykonaná úhrada 35,67 eura, ktorá bola započítaná na istinu. Preto si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 4147,66 eura. Nakoľko uvedeným podaním došlo ku späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 35,67 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania, a to pred doručením žaloby žalovanému, v súlade so zákonným ustanovením súd konal už len o zvyšku nároku, t. j. o nároku na zaplatenie 4147,66 eura s príslušenstvom, bez potreby rozhodovania o zastavení konania v časti vykonaného späťvzatia (o zaplatenie 35,67 eura s príslušenstvom).

3. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 15. 1. 2020, ktoré mu bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 3. 2. 2020. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že mu neposlali žiadne listiny, len vyzvali zamestnávateľa, aby mu vykonávali zrážky zo mzdy. Potom mu zamestnávateľ oznámil, že mu vykonal zrážky, ale peniaze sa im vrátili späť. Nikto ho neupovedomil, že od Tatra banky to prevzal. Výhrady k žalovanej sume nemal, poukázal na skutočnosť, že to dlho naťahovali, je to už vyše 3 rokov.

4. V súlade so zákonným ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokátky žalobcu, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené. V tejto súvislosti súd uvádza, že hoci aj advokátka žalobcu nemala zachovanú prípravnú lehotu na pojednávanie v zmysle zákonného ustanovenia , pojednávanie odročiť nežiadala, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania a navrhla, aby súd rozhodol aj v jej neprítomnosti.

5. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že úver mu poskytnutý bol a spočiatku ho aj platil. Potom vyzvali firmu, v ktorej pracuje, aby mu vykonávali zrážky, následne sa však platby začali vracať. Podľa neho k tomu došlo po postúpení pohľadávky.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

X. C. A., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 13. 2. 2015 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby číslo BSU-00-0002180438, v ktorej si dojednali poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 5250 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s úrokom vo výške 14,9 % ročne, splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 111,32 eura, splatných k 20. dňu príslušného mesiaca. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 16,16 %, priemerná hodnota RPMN 17,33 %, výška celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť 8008,72 eura. V čl. V. ods. 5 písm. b) zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pohľadávky veriteľa, veriteľ, ak nedôjde k dohode alebo v dodatočne stanovenej lehote omeškanú splátku alebo inú pohľadávku veriteľa dlžník neuhradí, má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, resp. splatnosť úveru nastane automaticky uplynutím doby 5 mesiacov nepretržitého trvania omeškania so splácaním pohľadávky. Dňa 19. 9. 2016 vyzvala C. A., a. s. žalovaného na úhradu splátok, s úhradou ktorých bol v omeškaní a súčasne ho upozornila, že v prípade neuhradenia splátok pristúpi ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa 19. 10. 2016 oznámila C. A., a. s. žalovanému, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, pričom dňom doručenia oznámenia sa stáva splatnou pohľadávka banky, ktorá predstavuje 4703,76 eura, z toho istina 4389,20 eura, úrok 276,05 eura, úrok z omeškania 4,51 eura a náklady spojené s vymáhaním 34 eur. Advokátka žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 4147,66 eura predžalobnou upomienkou zo dňa 15. 8. 2019.

X. C. A., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 11. 7. 2019 zmluvu o postúpení pohľadávok. C. A., a. s. dňa 16. 7. 2019 oznámila žalovanému postúpenie žalovanej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 7. 2019.

9. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 13. 2. 2015, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

17. Podľa , konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

18. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou C. A., a. s. a žalovaným. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy, poskytnutie úveru, oprávnenie veriteľa žiadať splatenie celého úveru v prípade neuhradenia splátky, výška úhrad vykonaných žalovaným, ani výška dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve. Podľa zákonného ustanovenia , v spojení s prechodným ustanovením , v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo , ktorým bol doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia , sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnil. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 19. 10. 2016. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia bolo dojednané v článku V. ods. 5 písm. b) zmluvy. Zákonné ustanovenie obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením . V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , podľa ktorého: „Ustanovenie je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety , ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. , ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. . Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu , v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa , a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. : „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave , aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 6. 2016, so zaplatením ktorej bol žalovaný ku dňu uplatnenia práva v zmysle (19. 10. 2016) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 20. 9. 2016; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 20. 7. 2016 ešte ku dňu 19. 10. 2016 neuplynuli tri mesiace omeškania). Z výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 19. 9. 2016 mal súd preukázané aj dodržanie povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka (žalovaného) na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20. 6. 2016, uplynula dňa 20. 6. 2019. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 25. 10. 2019, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.

22. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a Tatra bankou, a. s. ako postupcom a oznámením o postúpení pohľadávok.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V súlade so zákonným ustanovením súd priznal v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa Z. z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

Podľa Z. z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovenie platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.