Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Liptovská Kokava, so sídlom Liptovská Kokava 353, IČO: 31 902 618, zastúpeného JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Martina Hattalu 2159/38, proti žalovanému O.A. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. L., L. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Zuzanou Durišovou, advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, Kollárova 3, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 31. 1. 2017, po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 16. 12. 2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 100/7, o výmere 4046 m2, druh pozemku: ovocné sady, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 1403/15, o výmere 17 m2, druh pozemku: ostatné plochy a pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 100/8, o výmere 164 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, všetky nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. U., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX. V žalobe uviedol, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k uvedeným pozemkom na základe darovacej zmluvy zo dňa 13. 3. 2014, V 427/2014, od svojich rodičov, ktorí získali vlastníctvo zámenou so Slovenským pozemkovým fondom. Na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 12. 9. 1995 získal do vlastníctva pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 243, orná pôda, o výmere 21213 m2. Chybou katastra v rámci konania ZRPS a na to nadväzujúceho konania ROEP bola v jeho prospech zapísaná len časť pozemku parc. č. KN-E 243. Uvedenú skutočnosť namietal aj v konaní ZRPS. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že v sporoch týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak je žalovaný vedený ako vlastník v katastri hoci vlastníkom nie je, je naliehavý právny záujem vždy daný. Žalovaný postavil na pozemku stavbu bez stavebného povolenia. Stavebným úradom bol vyzvaný na podanie žaloby.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 4. 4. 2018, uviedol, že Slovenská republika, správa Slovenského pozemkového fondu, bola v celosti výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 100/7, ovocné sady, o výmere 4210 m2 a parc. č. KN-C 1403/15, ostatné plochy, o výmere 17 m2 v katastrálnom území O. U., vedených na liste vlastníctva číslo XXX. Uvedené pozemky vznikli oddelením od pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 100/1, trvalý trávny porast, o výmere 6712 m2, na základe geometrického plánu G. I. číslo 35162431-59/2013 zo dňa 30. 5. 2013. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla Slovenská republika na základe rozhodnutia ZRPS - Z

863/97, v súlade s zákona číslo o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Pôvodný pozemok bol neknihovaný, bez číselného označenia, preto v rámci konania ZRPS bol spojený s ďalším neknihovaným pozemkom parc. č. KN-E 100/1. Neknihované pozemky, nachádzajúce sa v extraviláne obce, prechádzali pri vykonávaní pozemkových úprav priamo zo zákona na Slovenskú republiku. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši, číslo 585/2008/00146 Uh zo dňa 23. 1. 2008 bol matke žalovaného D.. D. Č. priznaný reštitučný nárok za štátom zabrané pozemky v katastrálnom území E.. Keďže pre zákonné prekážky nebolo možné vydať zabraté nehnuteľnosti, Slovenský pozemkový fond bol listom zo dňa 15. 6. 2013 požiadaný o poskytnutie náhrady za zabraté pozemky, a to bezodplatným prevodom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. U., ktoré boli evidované na liste vlastníctva číslo XXX. Zmluvou číslo 04434/2013-PRZ-R60363/13.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom previedol vlastníctvo k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-C 100/7 a parc. č. KN-C 1403/15 na matku žalovaného. V zmluve bolo zo strany Slovenského pozemkového fondu vyhlásené, že na prevádzané pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok, preto matka žalovaného zmluvu uzavrela v dobrej viere. Vklad do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 28. 11. 2013 pod číslom V 3633/13. Matka žalovaného mu darovacou zmluvou zo dňa 11. 2. 2014, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 427/2014, previedla uvedené nehnuteľnosti v dobrej viere. Uvedené nehnuteľnosti v dobrej viere, bez akéhokoľvek obmedzenia, doposiaľ užíva. Na nehnuteľnostiach započal s výstavbou rodinného domu. Stavať začal ešte pred vydaním stavebného povolenia, disponoval však súhlasnými stanoviskami všetkých dotknutých orgánov. Až pri dodatočnom povolení stavby v roku 2017 bola zo strany žalobcu vznesená námietka, že nie je vlastníkom predmetných pozemkov, v dôsledku čoho bolo stavebné konanie prerušené. V rámci prebiehajúcich konaní o pozemkových úpravách ZRPS v roku 1996 - 1999 boli všetkým vlastníkom dotknutých nehnuteľností zasielané výpisy. Voči uvedenému výpisu podal žalobca námietky listom zo dňa 3. 12. 1996. Spracovateľ ZRPS námietky preskúmal a o ich vybavení informoval žalobcu listom zo dňa 9. 12. 1996. Ďalej už žalobca voči rozhodnutiu o pozemkových úpravách žiadne pripomienky nevznášal a nedomáhal sa iným spôsobom svojich práv. Skúmaním mapového operátu nebolo zistené, že pozemok parc. č. PK 243 sa nachádza na dvoch miestach a mal by pôvodne zasahovať (tvoriť) aj do pozemkov parc. č. KN-C 100/7, parc. č. KN-C 100/8 a parc. č. KN-C 1403/15. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení ku podanému vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 2. 7. 2018, uviedol, že sporný pozemok parc. č. 243 bol vedený v pozemkovej knihe v pozemnoknižnej vložke číslo 231, v ktorej bol evidovaný údaj o výmere pozemku 3 hold (jutra) 1160 ol (siahy). Podľa prepočtu by tak výmera pozemku predstavovala 21436,0423 m2. Pri prevode vlastníckeho práva na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti číslo V 2028/1995 bol predmetom prevodu pozemok parc. č. pkn. 243 o výmere 21213 m2. Pri zápise pozemku do registra E-KN na list vlastníctva číslo XXX bol zapísaný na list vlastníctva pozemok o výmere 15282 m2. Hoci bola výmera pozemku v pozemkovej knihe určená nepresne, rozdiel medzi výmerou uvedenou v pozemkovej knihe a výmerou určenou graficky pri spracovaní registra nemôže byť 6154 m2, čo predstavuje približne 28,70 %. Je zrejmé, že k pozemku parc. č. KN-E 243 chýba časť o výmere približne 6154 m2.

4. Advokát žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný postavil na pozemku stavbu bez stavebného povolenia. Podľa jeho názoru, žalovaný, resp. jeho matka, mali zistiť spornosť vlastníctva k pozemkom. Uvedená skutočnosť spochybňuje dobromyseľnosť žalovaného, resp. jeho matky pri nadobúdaní pozemku. Žalobca bol už v 90-tych rokoch vlastníkom predmetného pozemku, teda bežnou kontrolou listín bolo uvedenú skutočnosť možné zistiť. Poukázal na to, že ak bude žiadať žalobca náhradu škody od Slovenského pozemkového fondu, nahradená bude iná hodnota, nezodpovedajúca aktuálnemu stavu. Poukázal tiež na nutnosť aplikácie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Aj podľa znaleckého posudku bola po spracovaní projektu ROEP časť pozemku č. 243 nesprávne zapísaná na list vlastníctva číslo XXX v prospech Slovenského pozemkového fondu ako parc. č. 100/1. Pozemok parc. č. KN-E 100/1 nikdy nebol evidovaný na liste vlastníctva do vlastníctva žalobcu, bol zapísaný na list vlastníctva v prospech Slovenského pozemkového fondu. V záverečnej reči navrhol podanej žalobe, po pripustení jej zmeny, v celom rozsahu vyhovieť, poukazujúc aj na skutočnosť, že dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní pozemkov nebola preukázaná ani z jeho výsluchu.

5. Advokátka žalovaného navrhla podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný nadobudol pozemky v roku 2014 od jeho matky, ktorá ich nadobudla v roku 2013 v

dobrej viere. Pri kontrole listu vlastníctva matka žalovaného zistila, že bol založený v roku 1999 a neboli na ňom vyznačené žiadne obmedzenia, resp. prekážky, ktoré by obmedzovali Slovenskú republiku s nakladaním s uvedenými pozemkami. Matka žalovaného nemala žiaden dôvod ísť do zbierky listín, nakoľko takmer 13 rokov nebolo vlastnícke právo Slovenskej republiky spochybnené. V roku 2013 sa žalovaný informoval na obecnom úrade o možnosti výstavby na pozemku, pričom mu bolo oznámené, že pokiaľ sa pozemky zahrnú do územného plánu obce, musí sa podieľať na úhrade nákladov súvisiacich s vyhotovením územno-plánovacej dokumentácie, na základe čoho uzavrel zmluvu a zaplatil príspevok vo výške 300 eur. Keďže neboli vznesené k územnému plánu žiadne pripomienky, začal vykonávať úkony na prevod pozemku, uzavrel zmluvu o prístupe k pozemku s urbárskym spoločenstvom, vybavil si povolenia potrebné na vyhotovenie inžinierskych sietí. Nakoľko mal zabezpečené drevo a hrozilo, že sa znehodnotí, začal s výstavbou bez stavebného povolenia. Následne požiadal o dodatočné povolenie stavby, pričom až vtedy do stavebného konania vstúpil žalobca. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný nadobudol pozemok v dobrej viere a v dobrej viere ho aj zhodnotil. Uviedla, že v prípade konfliktu práva pôvodného vlastníka a práva dobromyseľného nadobúdateľa je potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi v súlade s aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V záverečnej reči opätovne poukázala na dobromyseľnosť žalovaného ako aj jeho právnej predchodkyne pri nadobúdaní pozemkov. Skutočnosť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu, deklaroval aj Slovenský pozemkový fond v dohode o bezodplatnom prevode nehnuteľností a následne okresný úrad, katastrálny odbor, ktorý bez akýchkoľvek problémov potvrdil prevod na právnu predchodkyňu žalovaného a následne na žalovaného. Všetky konania žalovaného, spočívajúce v zmene účelu využitia pozemku, v zabezpečení a vyhotovení sietí na pozemkoch a následnej realizácii stavby, nasvedčujú jeho dobromyseľnosti. Ak by žalovaný vedel, že jeho vlastnícke právo je spochybnené, nebol by investoval do pozemkov finančné prostriedky. Žalobca sa minimálne od roku 1996, kedy podával námietky voči výmere pozemkov, o pozemky nestaral a žiadnym spôsobom sa nedomáhal vlastníckeho práva a jeho ochrany. Poukázala na zásadu, že práva patria bdelým, ostražitým, tým, ktorí sa zaujímajú o uplatnenie svojich práv včas a riadnou formou. Dobromyseľnému nadobúdateľovi musí byť poskytnutá súdna ochrana aj pred skutočným vlastníkom. Žalobca svojou pasivitou spôsobil, že vlastnícke právo k pozemkom dobromyseľne nadobudol žalovaný, preto treba žalovanému poskytnúť právnu ochranu, keďže nemal ako zistiť, že vlastníkom pozemkov nie je Slovenská republika.

6. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že jeho mama mala reštitučné nároky, ktoré začali riešiť. Mame pri tom pomáhal. Na pozemkovom fonde im dali zoznam pozemkov, z ktorých si mohli vybrať. Nakoľko poľuje v Liptovskej Kokave, rozhodli sa, že si zoberú pozemky v Liptovskej Kokave. Keďže reštitučný nárok bol menší, pozemok sa vyčlenil. Mama urobila zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, ktoré odsúhlasili v Bratislave. Nemali žiadne pochybnosti, že by s pozemkami niečo bolo. Keďže je často v obci Liptovská Kokava, dozvedel sa, že sa bude realizovať zmena územného plánu a že by na pozemku mohol stavať. Prvotne mal úmysel nadobudnúť pozemky len z dôvodu členstva v poľovnom združení. Na pozemok dotiahol siete, vodu, elektriku, začal si pripravovať stavbu, a keďže mal k dispozícii drevo a nechcel, aby došlo k jeho znehodnoteniu, začal stavať skôr, ako bolo vydané stavebné povolenie. Žiadne pochybnosti o vlastníkovi pozemku nemal. Až v rámci stavebného konania prišiel pán farár, ktorý vzniesol námietku. V čase, keď začal ťahať siete, stavať stavbu, nikto ho neupozornil, že by pozemky mali iného vlastníka. V prípade akejkoľvek pochybnosti by si vybral pozemky v inej lokalite. Prístup ku pozemkom je riešený po ceste, ktorá patrí urbariátu, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o práve vstupu k pozemku. Pred prevodom pozemkov z pozemkového fondu na jeho mamu pozemky preverovali podľa stavu na liste vlastníctva. Jeho mama nemala dôvod spochybňovať Slovenský pozemkový fond. Keď pozemky nadobúdal od mamy, už nemal dôvod zisťovať stav pozemkov, keďže históriu poznal. List vlastníctva bol bez ťarchy. O tom, že vlastníctvo k pozemkom je sporné, sa dozvedel až v rámci stavebného konania. V tom čase však už boli na pozemku naťahané siete, postavená bola časť stavby. V obci sa všeobecne vedelo, že na pozemku stavia, avšak nikto neprišiel za ním s nejakými výhradami.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. U., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parc. č. KN-C 100/7, druh pozemku: ovocný sad o výmere 4046 m2,

parc. č. KN-C 100/8, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2 a parc. č. KN-C 1403/15, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 17 m2, právnym dôvodom darovania na základe darovacej zmluvy, uzavretej dňa 11. 2. 2014 s jeho matkou D. Č. ako darkyňou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 427/2014.

9. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 243, druh pozemku: orná pôda o výmere 15282 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. U., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Ako tituly nadobudnutia na uvedenom liste vlastníctva sú uvedené V 2028/1995, Z 2119/1995, V 1879/1995, pozemnoknižné vložky 231, 131, 184, 632, ZRPS - Z 863/97.

10. Slovenský pozemkový fond je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 244, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 544 m2 a pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 100/1, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 2485 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. U., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Ako tituly nadobudnutia sú na liste vlastníctva zapísané č. d. 346/1958, č. d. 874/1922, č. d. 265/1957, č. d. 344/1958, č. d. 11/1963, pozemnoknižné vložky neknihovaná, 127, 50, 3, 146, 632, 1150, ZRPS - Z 863/97, , ROEP - Z 2175/09, žiadosť o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam záznamom - Z 2201/2013. V časti „C“ ťarchy nie sú uvedené žiadne zápisy.

11. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky číslo 231 pre katastrálne územie O. U. mal súd preukázané, že ako vlastník pozemku zapísaného ako parc. č. PK 243 o výmere 3 jutrá 1160 štvorcových siah bol zapísaný Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi. Pod č. d. 344/1958 bolo vyznačené vloženie vlastníckeho práva v prospech Československého štátu v správe odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Liptovskom Hrádku s tým, že pôvodnému vlastníkovi sa ponecháva časť nehnuteľnosti o výmere 1 hektár. V pozemkovej knihe sú zapísané aj zmeny ZRPS Z 863/97 a ROEP Z 1276/05.

12. Slovenský pozemkový fond Bratislava a žalobca uzatvorili dňa 12. 9. 1995 dohodu o vydaní nehnuteľností v zmysle , na základe ktorej sa obnovilo vlastnícke právo žalobcu k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území O. U., zapísanému v pozemnoknižnej vložke č. 231 ako parc. č. PK 243 roľa o výmere 3 katastrálne jutra 1160 štvorcových siah, čo zodpovedá výmere 21213 m2. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený pod V 2028/1995.

13. Podľa prílohy zjednodušeného registra pôvodného stavu pre katastrálne územie O. U., zhotoviteľa GEOSPOL, s. r. o. z novembra 1996 bol pozemok parc. č. KN-E 100/1 evidovaný v pozemkovej knihe ako neknihovaný. 14. Žalobca listom zo dňa 3. 12. 1996, doručeným Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 4. 12. 1996 vzniesol námietky proti výpisu zo zjednodušeného registra pôvodného stavu nehnuteľností, okrem iného aj z dôvodu, že v dohode č. V 2028/95 je uvedená výmera pozemku parc. č. 243 21213 m2 a vo výpise je rozloha 15475 m2. Spracovateľ registra obchodná spoločnosť GEOSPOL, s. r. o. žalobcovi dňa 9. 12. 1996 oznámila, že rozdiel vo výmere vznikol z dôvodu, že výmery v pozemnoknižnej mape sú len orientačné, nakoľko sa jednalo o tzv. krokársku mapu.

15. Dňa 9. 8. 2013 sa uskutočnilo rokovanie o možnosti plnenia reštitučnej náhrady na regionálnom odbore Slovenského pozemkového fondu v Liptovskom Mikuláši s oprávnenou osobou D. Č., ktorá trvala na návrhu uvedenom v žiadosti zo dňa 17. 6. 2013, ak nie sú prekážky zo strany Slovenského pozemkového fondu a žiadala poskytnúť náhradu za nevydané pozemky formou vydania pozemkov v katastrálnom území O. U.. Zo strany Slovenského pozemkového fondu bolo konštatované, že nie sú známe skutočnosti, ktoré by bránili vydaniu uvedených nehnuteľností ako náhrady za nevydané pozemky. Slovenský pozemkový fond ako prevodca a D.. D. Č. ako nadobúdateľ uzatvorili dňa 25. 9. 2013 zmluvu číslo 04434/2013-PRZ-R60363/13.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území O.Á. U., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX ako parc. č. KN-C 100/7, druh pozemku: ovocné sady o výmere 4210 m2 a parc. č. KN-C 1403/15, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 17 m2, ktoré predstavovali náhradné pozemky, keďže z dôvodu zákonných prekážok nebolo možné nadobúdateľke vydať pozemky, na ktoré si uplatnila reštitučný nárok. V článku

III. ods. 2 zmluvy, Slovenský pozemkový fond vyhlásil, že na pozemky, ktoré sú predmetom zmluvy, nebol uplatnený reštitučný nárok iných oprávnených osôb podľa , ani podľa V článku VII. zmluvy, prevodca prehlásil, že predmet prevodu je bez právnych vád, neviaznu na ňom žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb a že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy dňa 28. 11. 2013 pod číslom V 3633/13.

16. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, súdu oznámil, že listy vlastníctva číslo XXX a XXX pre katastrálne územie O. U. boli založené na základe ROEP položkou výkazu zmien 1276/2005.

17. Slovenský pozemkový fond v správe zo dňa 30. 1. 2020 oznámil, že žalobca si voči nemu od roku 1998 neuplatnil nárok na vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. U., zapísaným ako parc. č. KN-C 100/7, 1403/15 a 100/8, vytvoreným z pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 100/1, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX.

18. Z listinných dôkazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané, že žalovaný ako prispievateľ a Obec Liptovská Kokava ako žiadateľ uzatvorili dňa 11. 12. 2013 zmluvu o čiastočnej náhrade nákladov na obstaranie územno-plánovacej dokumentácie v lokalite Jelšinka, Strýčkovo a Sad, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť čiastočnú náhradu nákladov na obstaranie zmien a doplnkov územno-plánovacej dokumentácie vo výške 300 eur. Obec Liptovská Kokava dňa 5. 9. 2014 oznámila žalovanému, že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby elektrická prípojka k parc. č. 1007 v katastrálnom území O. U.. Obec Liptovská Kokava rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2016 číslo 347/1/2016 povolila žalovanému zriadenie vjazdu z účelovej komunikácie parc. č. KN-E 824/504 a parc. č. KN- E 824/501, ktoré sú vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov Obce Liptovská Kokava na pozemok parc. č. KN-C 100/7 a 1403/15 v katastrálnom území O. U.. Obec Liptovská Kokava dňa 20. 9. 2016 vydala žalovanému súhlas na povolenie malého zdroja znečisťovania ovzdušia pre stavbu záhradný domček na pozemku parc. č. KN-C 100/7 a 1403/15 v katastrálnom území O. U.. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. dňa 14. 10. 2014 vydala žalovanému súhlas so zriadením prípojky NN na novostavbu rodinného domu č. XXX v katastrálnom území O. U.. Obec Liptovská Kokava dňa 20. 9. 2016 žalovanému oznámila súhlas so zmenou druhu pozemku parcela č. 100/7 - ovocný sad na zastavanú plochu o výmere 164 m2 v súvislosti so stavbou záhradný domček (novostavba). Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s. dňa 5. 3. 2015 žalovanému oznámila, že súhlasí s projektom stavby rekreačná chata (novostavba) v katastrálnom území O. U. na pozemkoch parc. č. KN-C 100/7 a 1403/15. Obec Liptovská Kokava dňa 20. 9. 2016 vydala žalovanému záväzné stanovisko, ktorým súhlasila s vydaním dodatočného stavebného povolenia na stavbu záhradný domček (novostavba) na pozemkoch parc. č. KN-C 100/7 a 1403/15 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území O. U.. Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Obce Liptovská Kokava a žalovaný uzatvorili dňa 9. 12. 2016 zmluvu o práve prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. KN-E 824/504 a parc. č. KN-E 824/501 v prospech žalovaného, za účelom prechodu a prejazdu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaným ako parc. č. KN-C 100/7 a parc. č. KN-C 1403/15.

19. Znalkyňa M.. D. Y. v znaleckom posudku číslo 8/2017 zo dňa 1. 6. 2017 uviedla, že pozemok parc. č. KN-C 100/7 v katastrálnom území O. U. je identický s časťou pozemku parc. č. PKN 243, evidovanom v pozemkovej knihe vo vložke číslo 231 a bol predmetom prevodu podľa dohody o vydaní nehnuteľností č. V 2028/1995. Pôvodná parcela PKN 243 bola na základe výmeru ONV v Liptovskom Hrádku zo dňa 19. 6. 1950 vykúpená Československým štátom s tým, že pôvodnému vlastníkovi Evanjelickej cirkvi a. v. v Liptovskej Kokave sa ponechala časť nehnuteľností vo výmere 1 hektár. Slovenský pozemkový fond uzatvoril dňa 12. 9. 1995 dohodu o vydaní nehnuteľností č. V 2028/1995 s Cirkevným zborom evanjelickej cirkvi a. v., podľa ktorej predmetom vydania bola parcela PKN 234 o výmere 21213 m2. Pozemok parc. č. KN-C 1403/15 je identický s časťou pozemku parc. č. PKN 243, vedeného v pozemkovej knihe vo vložke číslo 231 pre katastrálne územie O. U. a bol predmetom prevodu podľa dohody o vydaní nehnuteľností číslo V 2028/1995 zo dňa 12. 1. 1996. V znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že pri spracovaní projektu ROEP Liptovská Kokava bola časť pozemku parc. č. PKN 243 (bez označenia parcelným číslom v mape pozemkovej knihy) v zmysle nesprávne zapísaná na list vlastníctva číslo XXX ako parcela neknihovaná.

20. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

23. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. U., zapísaným v prospech žalovaného ako výlučného vlastníka na liste vlastníctva číslo XXXX. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný je aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník uvedených pozemkov, že vlastnícke právo k uvedeným pozemkom nadobudol darovacou zmluvou od svojej matky, ktorá vlastnícke právo k uvedeným pozemkom nadobudla od Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového fondu, na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom (ako tzv. náhradné pozemky, keďže pozemky, na ktoré si uplatnila reštitučný nárok, nebolo možné pre zákonné prekážky vydať). Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, že žalovaný na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 100/8 postavil stavbu rodinného domu, ktorú vyhotovil bez stavebného povolenia, pričom v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby bola zo strany žalobcu vznesená námietka vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Hoci žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe spochybňoval skutočnosť, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu, boli vytvorené z pozemku zapísaného ako parc. č. PK 243, v priebehu sporu uvedenú skutočnosť učinil nespornou.

24. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal, súd prioritne skúmal, či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

25. Žalovaný sa v spore bránil tým, že jeho právna predchodkyňa, ako aj on, nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu, dobromyseľne, v dobrej viere v ich právnu bezvadnosť a bez akýchkoľvek pochybností o vlastníckom práve prevodcu, preto mu prislúcha právna ochrana aj voči žalobcovi, ktorý bol pôvodne zapísaný ako vlastník pozemkov (resp. pozemku parc. č PK 243, z ktorého boli predmetné pozemky vytvorené) v pozemnoknižnej vložke číslo 231. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol pozemky, ktoré sú predmetom sporu, v dobrej viere. Rovnako mal súd preukázané, že pozemky nadobudla v dobrej viere aj právna predchodkyňa žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , podľa ktorého: „...nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej

veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.“ K uprednostneniu princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý, napr. v náleze, č. k. -33, uviedol, že: „Aj keď explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ () o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ Rovnaký právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze, č. k. -29. 26. Právna predchodkyňa žalovaného nadobudla pozemky, ktoré sú predmetom sporu, od Slovenskej republiky, v mene ktorej konal Slovenský pozemkový fond. Žalovaný svojej právnej predchodkyni, ktorá je jeho matkou, pomáhal pri úkonoch smerujúcich k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom, preto mu boli okolnosti ich prevodu ako aj stav pozemkov v čase prevodu na jeho právnu predchodkyňu známe. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj z výsluchu žalovaného, mal súd preukázané, že v čase nadobúdania pozemkov právnou predchodkyňou žalovaného nemala právna predchodkyňa žalovaného žiadnu pochybnosť o vlastníctve pozemkov. Na liste vlastníctva číslo XXX, na ktorom boli pozemky v čase uzavretia zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zapísané v prospech Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový fond, neboli evidované žiadne ťarchy, ani iné obmedzenia, resp. zapísané poznámky, ktoré by nasvedčovali tomu, že vlastnícke právo k uvedeným pozemkom je spochybnené, resp. že prevodca nie je vlastníkom uvedených pozemkov. Z fotokópie originálu listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie O. U. je nepochybné, že v časti „C“ - Ťarchy nie sú a ani od jeho založenia neboli evidované žiadne poznámky, ani iné údaje, ktoré mohli byť spôsobilé v čase nadobúdania vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalovaného vzbudiť pochybnosti o vlastníctve Slovenskej republiky. Navyše, v zmluve, ktorou právna predchodkyňa žalovaného nadobudla vlastníctvo k pozemkom, je výslovne uvedené, že na pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok podľa príslušných právnych predpisov. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobcu, že právna predchodkyňa žalovaného mohla zistiť spornosť vlastníctva k pozemkom a že nevykonala všetky úkony na zistenie prípadnej spornosti vlastníctva pozemkov. Priamo z výpisu z listu vlastníctva je totiž zrejmé, že ako nadobúdacie tituly pozemkov boli uvedené konania o pozemkových úpravách (ZRPS, ROEP), pričom na liste vlastníctva nebola uvedená ako pôvodná pozemnoknižná vložka, v ktorej boli pozemky zapísané na liste vlastníctva evidované, vložka číslo 231 (v ktorej bol zapísaný

pozemok parc. č. PK 243), pri nahliadnutí do ktorej by teoreticky bolo možné zistiť, že pozemky pôvodne patrili žalobcovi, že v minulosti mu boli odňaté v prospech štátu a teda by mohli byť predmetom vydania podľa príslušných právnych predpisov. Naopak, v časti „B“ listu vlastníctva je uvedené, že sa jedná o neknihovaný pozemok. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z Prílohy zjednodušeného registra pôvodného stavu pre katastrálne územie O. U., kde pozemok parc. č. KN-E 100/1 je uvedený ako pozemok neknihovaný. V zmysle zákonného ustanovenia o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov pritom vlastnícke právo k neknihovaným pozemkom prechádzalo na štát, do správy Slovenského pozemkového fondu (uvedené zákonné ustanovenie je vyznačené ako titul nadobudnutia aj na liste vlastníctva číslo 887). Z uvedenej argumentácie vyplýva, že ani prípadným nahliadnutím do zbierky listín by právna predchodkyňa žalovaného, resp. následne žalovaný nezistili, že vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom konania, je sporné. Aj znalkyňa M.. Y. v znaleckom posudku konštatovala, že vlastnícke právo k pozemku parc. č. KN-E 100/1 bolo zapísané v prospech Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového fondu, ako vlastníctvo k pozemku neknihovanému, pričom až v uvedenom znaleckom posudku bolo konštatované, že pozemok parc. č. KN-E 100/1 bol pôvodne súčasťou pozemku parc. č. PK 234, a že sa nejedná o neknihovaný pozemok. Právna predchodkyňa žalovaného preto pri vynaložení starostlivosti, ktorú bolo možné od nej vzhľadom na okolnosti a povahu prípadu dôvodne požadovať, nebola v čase uzatvárania zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov schopná nadobudnúť vedomosť, že vlastnícke právo k nim je sporné, resp. že prevodca zapísaný na liste vlastníctva nie je ich vlastníkom. Navyše, právna predchodkyňa žalovaného bola prevodcom pozemkov v zmluve ubezpečená, že je oprávnený s pozemkami disponovať a na pozemkoch neviaznu žiadne ťarchy, čo prihliadajúc ku skutočnostiam zapísaným na liste vlastníctva, ako aj ku osobe prevodcu, ktorým bola Slovenská republika, v mene ktorej konal Slovenský pozemkový fond, jednoznačne malo za následok dobrú vieru právnej predchodkyne žalovaného pri nadobúdaní predmetných pozemkov.

27. Súd mal preukázanú dobromyseľnosť aj pri nadobúdaní pozemkov žalovaným od jeho právnej predchodkyne, keďže v čase uzavretia darovacej zmluvy neboli na liste vlastníctva vyznačené žiadne ťarchy, ani obmedzenia, či poznámky, ktoré by vlastníctvo právnej predchodkyne žalovaného spochybňovali. Navyše, žalovaný mal vedomosť o právnom stave pozemkov už od času ich nadobúdania jeho právnou predchodkyňou, nakoľko jej s úkonmi súvisiacimi s nadobúdaním vlastníckeho práva k pozemkom pomáhal. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech právnej predchodkyne žalovaného (a následne aj žalovaného) nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili prevodu pozemkov. Žalovaný teda pri uzavretí darovacej zmluvy konal aj v dôvere v správnosť rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech jeho právnej predchodkyne. Súd mal na základe uvedenej právnej argumentácie preukázanú dôvodnosť poskytnutia ochrany žalovanému ako dobromyseľnému nadobúdateľovi pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Poskytnutie právnej ochrany žalovanému považoval súd s prihliadnutím na všetky okolnosti posudzovanej veci za spravodlivé. Súd tiež zohľadnil skutočnosť (vyjadrenú aj vo vyššie uvedených nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky), že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dňa 3. 12. 1996 vzniesol v rámci konania o ZRPS námietky voči výmere pozemku parc. č. KN-E 243, ktorá bola zapísaná na list vlastníctva v jeho prospech, na ktoré mu odpovedal spracovateľ ZRPS. Žalobca od uvedeného dátumu až do 10. 1. 2017, kedy vzniesol námietku v rámci konania o dodatočnom povolení stavby, nevykonal žiadne úkony smerujúce k ochrane svojho vlastníctva, najmä sa nedomáhal určenia vlastníckeho práva žalobou na súde, pričom je nepochybné, že minimálne v čase začatia budovania inžinierskych sietí na pozemkoch žalovaným nadobudol vedomosť o užívaní pozemkov žalovaným ako vlastníkom.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade so zákonným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením , o výške náhrady trov konania žalovaného aj štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa Z. z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

Podľa Z. z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovenie platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.