Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: Mgr. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ľ. Y. XXXX/ XX zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 724 111, proti žalovanému: TOPKY spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Levice, Ludanská 12, IČO: 31 422 764, zastúpený: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, so sídlom Levice, J. Hollého 11, o určenie autorského práva s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -924 zo dňa 25. septembra 2018, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - okrem zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie 6.000,-Eur z a m i e t a .

Ž i a d n a zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Nárok na náhradu trov štátu p r i z n á v a štátu proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 4.2.2004 domáhal určenia, že žalobca je jediným autorom dvoch grafických diel- č. 1- hlava koňa s menom O. a č. 2 - tancujúci kôň. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému TOPKYS spol. s.r.o. so sídlom Ludanská ul. č. 7, 934 01 Levice IČO: 34112286 zakázal rozširovanie grafických návrhov č. 1 a č. 2 tak, ako sú popísané všetkými technickými prostriedkami. Uložiť povinnosť žalovanému urobiť všetky potrebné opatrenia , aby nemohlo dôjsť k rozširovaniu grafických návrhov č. 1 a č. 2 ani tretími osobami. Ďalej žiadal v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku uložiť žalovanému povinnosť zverejniť na svoje náklady v dvoch prostriedkoch masovej komunikácie ospravedlnenie žalobcovi a titulom poskytnutia primeraného zadosťučinenia náhrady nemajetkovej ujmy žiadal sumu 250.000,-SK (neskôr navýšenú na 600.000,-Sk) za závažnú ujmu nemajetkovej povahy. V priebehu konania súd pribral na strane žalovaného v 2.rade spoločnosť TOPKY s.r.o. so sídlom Ludanská 7, Levice IČO: 31422764. Súd na základe žaloby upravenej v priebehu konania rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 21.07.2008 pod č.k. -356, voči predmetnému rozsudku žalobca podal odvolanie dňa 17.09.2008 a žalovaný v 1. a 2.rade dňa 17.09.2008. Vo výroku 9 predmetného rozsudku súd podanú žalobu voči žalovanému v 1.rade TOPKYS spol. s.r.o. zamietol. Krajský súd uznesením zo dňa 28.05.2009 pod č.k. -404 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v častiach o povinnosti žalovaného v 2.rade k zaplateniu náhrady nemajetkovej ujmy 11.617,87 eur ( 350.000,-Sk) a náhrady trov konania štátu v sume 208,9 eur a o nepriznaní nároku na náhradu trov konania všetkým účastníkom a vec v týchto častiach vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zostávajúcich napadnutých častiach o určení autorstva žalobcu

k dvom grafickým dielam, o zákaze pre žalovaného v 2.rade rozširovať grafické návrhy a uloženia mu povinnosti urobiť všetky potrebné opatrenia k zabráneniu rozširovania grafických návrhov tretími osobami napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Súd uznesením zo dňa 08.06.2010 pripustil zmenu žaloby tak: súd zakazuje žalovanému TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 rozširovanie a používanie grafických návrhov č. 1 štylizovane usmievajúcej sa konskej hlavy s chomútom a nápisom: „Ferko", grafický návrh č. 2 štylizovane usmievajúceho sa koňa stojaceho na zadných nohách umiestneného v podkove s nápisom" HOTEL TOPKY - RESTAURANT AM SEE" a na spodnej časti s nápisom „ POČÚVADLO". Súd ukladá žalovanému spoločnosti TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia, aby zamedzil tretím osobám nelegálne rozširovanie a používanie grafických návrhov č. 1 a č. 2 uvedených v bode 1 tohto petitu, ktorými disponuje. Žalovaný TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 je povinný zaplatiť z titulu náhrady závažnej nemajetkovej ujmy čiastku 16.596,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16.596,96 eur od 01.04.2007 do zaplatenia. Žalovaný TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 je povinný nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 20.12.2010 pod č.k. - 618 tak, že zakázal žalovanému TOPKY s.r.o. IČO: 31 422 764 rozširovanie a používanie grafických návrhov č. 1 štylizovane usmievajúcej sa konskej hlavy s chomútom a nápisom: „FERKO" a grafického návrhu č. 2 štylizovane usmievajúceho sa koňa stojaceho na zadných nohách umiestneného v podkove s nápisom „HOTEL TOPKY - RESTAURANT AM SEE" a na spodnej časti s nápisom „POČÚVADLO". Súd uložil žalovanému TOPKY s.r.o., IČO 31 422 764 povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady závažnej nemajetkovej ujmy sumu 11.617,87 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 11.617,87 EUR od 1.4.2007 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd uplatnený nárok zamietol s tým, že uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd v Nitre uznesením pod č. k. - 655 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného TOPKY s.r.o., IČO 31 422 764 zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady závažnej nemajetkovej ujmy sumu 11.617,87 eur s príslušenstvom zmenil tak, že návrh žalobcu v tejto časti zamietol. Žalobca dňa 16.03.2012 proti rozsudku Krajského súdu podal dovolanie cestou svojho právneho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. -690 zo dňa 17.10.2013 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19.01.2012 sp.zn. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 09.10.2014 pod č.k. -714 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného TOPKY s.r.o., IČO 31 422 764 zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady závažnej nemajetkovej ujmy sumu 11.617,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.04.2007 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je preskúmateľné pre absenciu dostatku dôvodov odôvodnenia. Odvolací súd poukázal na to, že nárok na úrok z omeškania pri nemajetkovej ujme v peňažnej sume určenej súdom oprávnenej osobe neprináleží. Odvolací súd ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu v tom smere, že pokiaľ má byť žalobca ako autor úspešný so svojim návrhom musí s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti tvrdiť a v konaní v rámci dokazovania a j dostatočne preukázať, že k jeho ujme takejto povahy reálne došlo a z tohto hľadiska nestačí iba sama možnosť, že súd prvého stupňa musí zistiť, že závažná nemajetková ujma autora skutočne nastala, že bola v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva žalobcu, a že v konkrétnom prípade by priznanie iného zadosťučinenia nebolo postačujúce. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu vo vyhovujúcej napadnutej časti jeho záver je predčasný, nakoľko výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nedávajú pre tento záver dostatočný podklad.

4. V konaní je právoplatný IX. výrok rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -356 zo dňa 21.07.2008, ktorým žalobu voči žalovanému TOPKYS, spol. s.r.o., IČO:34112286 ako žalovanému v 1.rade zamietol. Právoplatný je aj I. výrok rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -618 zo dňa 20.12.2010, ktorým súd zakázal žalovanému TOPKY, s.r.o., IČO: 31422764 rozširovanie a používanie grafických návrhov č. 1 štylizovane usmievajúcej sa konskej hlavy s chomútom a nápisom: „FERKO" a grafického návrhu č. 2 štylizovane usmievajúceho sa koňa stojaceho na zadných nohách umiestneného v podkove s nápisom „HOTEL TOPKY - RESTAURANT AM SEE" a na spodnej časti s nápisom „POČÚVADLO". Nakoľko odvolaním nebol napadnutý II. výrok rozsudku -618

zo dňa 20.12.2010, ktorým súd vo zvyšnej časti ( nad rámec 11.617,87 eur s príslušenstvom) žalobu zamietol, je právoplatný aj II. výrok predmetného rozsudku v zamietajúcej časti. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 11.617,87 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.617,87 eur od 01.04.2007 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie následne riešil trovy strán sporu vo vzťahu žalobcu a pôvodného žalovaného v 1. rade - spoločnosti TOPKYS s.r.o., keď napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. -838 zo dňa 18. decembra 2017 bude predmetom samostatného rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (listinami) a na pojednávaní dňa 25.09.2018 v zostávajúcom predmete konania - sporu, takto rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Svoje rozhodnutie, s poukazom na označené vyjadrenia strán sporu, výsluchy svedkov a listinné dôkazy ako aj s poukazom na citované ustanovenia autorského (, ods. 1, písm. f/, , , , , a , , a , , a ), citované ustanovenie (OZ - v znení neskorších predpisov), citované ustanovenia (CSP - - a , článok 8, , , a ), citované ustanovenie a o sudcoch a prísediacich, a (), ako aj s poukazom na právne závery dovolacieho súdu v uznesení zo dňa 17.10.2013 a v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 09.10.2014, odôvodnil nasledovne:

7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že závažná nemajetková ujma žalobcu nastala v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v takom rozsahu a za takých okolností, že súd považoval za primerané priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Žalovaný bez udelenia súhlasu žalobcu, používal autorské diela žalobcu a to grafický návrh č. 1 a grafický návrh č. 2 ako logo zavesené v jedálni žalovaného, ako výšivku na obrúskoch a podbradníkoch a to súvisle od roku 2002 do roku 2008. Súd mal uvedené preukázané, jednak vyjadreniami žalobcu, potvrdené výpoveďami svedkov (H., F., Y.), pripojenou fotodokumentáciou a najmä objednávkami s pripojenými faktúrami č. 2002/0754,FA2005/0698, FA2006/00967. Žalobca sa domáhal od žalovaného zmierčieho vyriešenia porušenia autorského práva a to použitia svojich autorských diel bez súhlasu autora, na čo však konateľ žalovaného reagoval tak, že on je autorom predmetných grafických návrhov č. 1 a č.2. Tento postoj konateľ žalovaného zmenil až v priebehu súdneho sporu, keď bolo jednoznačne v konaní preukázané a to najmä znaleckým posudkom č. 95/2007 podporne aj výpoveďou svedka H. F., že autorom predmetných grafických návrhov č. 1 a č. 2 je žalobca. Žalovaný zasiahol do autorského práva žalobcu, tým že spochybnil jeho autorstvo, používal bez súhlasu žalobcu autorské diela žalobcu v rokoch 2002 až 2008. Hoci prebiehal súdny spor, žalovaný opakovane objednával u spoločnosti Vasil Varcol WAMA a tá následne u spoločnosti Samson - Kuzmová Alena výšivku obrúskov a podbradníkov s autorským dielom žalobcu. Uvedené konanie súd vyhodnotil ako úmyselné porušovanie autorského práva žalobcu žalovaným a práve v tomto úmysle súd videl závažné porušenie práva autora udeliť súhlas na použite svojho diela. Žalovaný vedel, že porušuje autorské právo, súhlas mu žalobca neudelil, naopak žalobca na ochranu svojho autorského práva podal žalobu na súd a hoci žalovaný argumentuje, že žalobca podal žalobu pôvodne proti spoločnosti TOPKYS spol. s.r.o. a žalovaného navrhol pripustiť do konania podaním zo dňa 24.01.2006, mal súd zavádzajúce, nakoľko konateľom oboch spoločností bol O. W.. Pri porušení autorského práva úspešné sa pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nevyžaduje, aby na strane toho, kto do autorského práva zasiahol, existoval úmysel priamy alebo nepriamy, postačí aj nedbanlivosť na strane konajúceho subjektu. Žalobca požadoval ochranu

svojho autorského práva v konaní tak, že žiadal aby súd zakázal žalovanému rozširovanie a používanie grafických návrhov č. 1 a č. 2. Predmetný výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2012. Žalobca v konaní, najmä svojimi prednesmi na pojednávaniach preukázal, že mu v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla nemajetková ujma a to v jeho osobnostnej, rodinnej aj pracovnej sfére. Preukázal, že bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v roku 2005 ( č.l.83), jeho manželka podaním doručeným súdu dňa 13.05.2018 potvrdila, že v súvislosti so súdnym sporom so žalovaným, má žalobca psychické problémy, trápi sa , v noci nespí, nereaguje na bežné veci. Predseda umeleckého združenia výtvarníkov Zvolenská sedmička vo Zvolene J. J., podaním zo dňa 10.05.20018 potvrdil, že žalobca sa súdi o svoje autorské práva, vie kto vyvolal súdny spor. Postupne žalobca mal z toho psychické problémy a súdny spor dusí jeho umeleckú dušu. Potvrdil, že žalobca na niektoré ročníky výstav Zvolenskej sedmičky nevytvoril žiadne diela. Riaditeľ Fondu výtvarných umení E.. Y. J. podaním zo dňa 27.08.2018 potvrdil, že od vzniku sporu so žalovaným spoločenská i výtvarná aktivita žalobcu zaznamenala postupne narastajúci pokles, čo zrejme súvisí so stratou jeho tvorivého potenciálu. Pokles umeleckej tvorby žalobcu sa sekundárne odrazil aj na poklese jeho autority vo výtvarnej obci. Súd mal za preukázané, že žalovaný opakovane neoprávnene zasiahol do autorského práva žalobcu, keď používal autorské diela bez súhlasu autora žalobcu. Žalovaný navyše narábal s autorskými dielami a to grafickými návrhmi č. 1 a č. 2 spôsobom, ktorý nepreukazuje úctu a rešpekt k dielu a k autorovi. Žalobca opakovane v spore namietal, že žalovaný používa autorské diela ako výšivku na podbradníkoch, do ktorých sa utierajú dôchodcovia pri jedle a žalobca s týmto využitím nesúhlasil. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR má každý autor právo na zachovávanie úcty a rešpektu k jeho dielu. Žalobca na použitie autorských diel predmetných grafických návrhov č. 1 a č. 2 žalovanému neudelil súhlas, nesúhlasil so spôsobom, ktorým žalovaný predmetné autorské diela používal, žalovaný porušoval autorské právo opakovane a úmyselne a preto žalobca pociťoval neoprávnený zásah do svojho autorského práva v osobnostnej sfére ako stratu motivácie, použitie diela bolo preňho frustrujúce a spôsobilo mu psychické utrpenie, narušilo jeho rodinné vzťahy a spôsobilo aj pokles tvorivej aktivity v pracovnej oblasti. S poukazom na vyššie uvedené, na opakovaný zásah do autorského práva žalobcu, jeho rozsah a intenzitu bolo potrebné priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške ktorá by bola pre žalobcu primeraným zadosťučinením. Súd mal za to, že priznaná suma nemajetkovej ujmy v rozsahu 6 000 eur je primeraná, vzhľadom na dĺžku neoprávneného zásahu do autorského práva žalobcu žalovaným ( od roku 2002 do roku 2008), ktorá suma nie je v premrštenej výške, nemá slúžiť ako autorská či finančná odmena a preto vo zvyšnej časti žalobu súd zamietol. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11 617,87 eur od 01.04.2007 do zaplatenia, ktorý nárok súd tak isto zamietol a to s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že pre vznik nároku na nemajetkovú ujmu oprávnenej osobe vznikne nárok na úrok z omeškania až nesplnením si povinnosti povinnej osoby uloženej v rozhodnutí súdu.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , tak, že súd vychádzal z judikatúry vyšších súdov ( napr. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. ), že zásadu úspechu vo veci treba uplatnia aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaní aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu súd považoval za plne procesne úspešného v merite veci, keďže mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia vyplývajúca z tohto úspechu závisela od úvahy súdu. Súd mu preto priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému z prisúdenej sumy, tak ako je to uvedené v III. výroku rozsudku. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Súd o nároku na náhradu trov štátu rozhodol tak, že štátu priznal plný nárok na náhradu trov voči neúspešnému žalovanému podľa .

10. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním - okrem výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (II.) napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby žaloba žalobcu bola (vo zvyšnej časti predmetu konania) zamietnutá a aby jemu bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške. Poukázal na to, že právo na spravodlivý proces bolo na jeho strane zo strany súdu prvej inštancie hrubo porušené, čo evidentne vyplýva z toho, že na pojednávaní mali byť vyslúchnutí svedkovia Mgr. V. O., J. J. a E.. Y. J., avšak právny zástupca žalobcu predložil len ich svedecké výpovede, ktoré súd vyhodnotil ako právne relevantné dôkazy, napriek jeho námietkam, keď týmto osobám klásť otázky preto nemohol.

Súd prvej inštancie tak nekvalifikovane odôvodnil svoje rozhodnutie, že absencia riadneho odôvodnenia rozhodnutia robí jeho rozhodnutie zmätočným a nepreskúmateľným, keď naviac sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, čo deformujúco zasiahlo do vyhodnotenia vykonaných dôkazov, keď relevantné výpovede napríklad svedkov F., Y. Y., H. úplne odignoroval a vyvodil z nich závery v absolútnom rozpore s vykonanými dôkazmi. Písomné „takzvané" svedecké výpovede, okrem toho, že sú ničím nepodložené účelové tvrdenia v podstate potvrdzujú skutočnosti tvrdené samotným žalobcom, že nie sporová strana mu spôsobuje stres a duševné poruchy, ale nekvalifikované konanie a postup súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že bez súhlasu žalobcu používal obrúsky a podbradníky s výšivkou grafického návrhu žalobcu, čo však pravdou nie je, a nemá to oporu v dokazovaní, keď bolo jednoznačne preukázané, že použil len podbradníky s logom v roku 2002. Žiadne obrusy a obrúsky s logom vyhotovené neboli a túto skutočnosť žalobca ani nepoprel ani nevyvrátil. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, v čom súd prvej inštancie vidí závažnú ujmu nemajetkovej povahy na strane žalobcu, nakoľko takáto z vykonaného dokazovania rozhodne nevyplýva. Pokiaľ má byť autor úspešný so žalobou na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí aj preukázať, že k ujme došlo, teda má povinnosť tvrdenia, že závažná nemajetková ujma skutočne nastala, čo však žiadnym relevantným spôsobom preukázané nebolo, nebol predložený jediný taký dôkaz, ktorý by preukazoval poškodenie dobrého mena autora, autorskej cti a povesti, žiadny dôkaz o autorovom strachu z reálnej hrozby „straty" tvorivých schopností alebo autorskej invencie, ba práve naopak žalobca v priebehu konania predkladal dôkazy o tom, aký je úspešný umelec, na základe čoho aj zvyšoval sumu požadovanej nemajetkovej ujmy až na 600.000,-Sk. Súd tak dospel k nesprávnym, resp. k neexistujúcim skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania. Je evidentne v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania aj to tvrdenie, že poprel autorstvo žalobcu; súd nie je schopný rozlíšiť dva samostatné právne subjekty a to, že jeho štatutárny zástupca nikdy nepočul v tomto konaní vypočutý, keď bol vypočutý len ako štatutárny zástupca pôvodne žalovanej spoločnosti TOPKYS s.r.o., keď sa bránil tak, ako sa bránil, ale po podaní žaloby voči nemu nebolo autorstvo žalobcu spochybňované vôbec. Zarážajúce sú tiež konštatovania súdu, že nemajetková ujma žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním, keď jeho manželka ako aj J. J. a E.. Y. J. potvrdili to, že tomu tak bolo v súvislosti so súdnym sporom. Žalobca preukázať príčinnú súvislosť medzi jeho hospitalizáciou v roku 2005 a jeho konaním v priebehu sporu odmietol, čím jednoznačne potvrdil, že odvolací súd správne vyhodnotil dôkaz o hospitalizácii. Obdobne nebol zo strany žalobcu produkovaný relevantný dôkaz o tom, že by on spôsobil žalobcovi psychické problémy, práve naopak, žalobca sám vo svojom podaní zo dňa 11.05.2018 jeho vylúčil ako pôvodcu jeho psychického stavu a jednoznačne označil ako zdroj (tohto stavu) správanie sa súdov. Nebol nijakým spôsobom preukázaný a E.. J. tvrdený pokles výtvarnej aktivity na strane žalobcu, zostával len pri ničím nepreukázaných tvrdeniach. Existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené, predstavujú nedostatok zákonného rozhodnutia (jurisdikčného aktu). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu, keď súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil, jasne a zrozumiteľne nevysvetlil, na základe akých skutočností a na základe akého postupu dospel práve k sume 6.000,-Eur, preto aj táto skutočnosť robí jeho rozhodnutie zmätočným.

11. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia ako vecne správneho, keď požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napriek tomu, že bol úspešný len čiastočne, rozhodol sa odvolanie nepodať, pretože ho prebiehajúce súdne konanie neprimerane psychicky zaťažuje a nepriaznivo sa odráža na jeho zdravotnom stave, teda uprednostnil nádej na skoré ukončenie sporu a bol nútený rozsudok akceptovať tak, ako bol vynesený. Odvolacie dôvody žalovaného neobstoja, procesné práva žalovaného znemožnené neboli a žalovaný ich porušenie ničím nepreukázal, nenavrhoval žiadne dôkazy, ktoré by súd nevykonal. Prvoinštančný súd dôsledne vychádzal z uznesenia dovolacieho súdu a ním jasne stanovené kritériá pre posudzovanie veci rešpektoval. Žalovaná strana sa v odvolaní opakovane znevažujúco vyjadruje k otázke jeho zdravotného stavu, rodinného života, či umeleckej invencie. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 28.08.2018 netrval na výsluchu svedkov, žiadne dôrazné námietky nevzniesol, a očividne ide len o účelovú obranu, keď ani používanie expresívnych výrazov na adresu súdu nezvyšuje argumentačnú silu odvolania. Tvrdenie o nesprávnych skutkových zisteniach súdu predstavuje opäť samoúčelnú argumentáciu bez opory v konaní súdu prvej inštancie. Žalovaný od počiatku vzniku sporu lživo

tvrdil, že autorom diela je jeho konateľ, lživo tvrdil, že k porušeniu autorských práv mohlo dôjsť iba v roku 2002, keď v súdnom spisu sú listinné dôkazy (faktúry) preukazujúce opakované porušenie jeho autorských práv aj v roku 2005 a 2006 doobjednaním rozmnoženiny autorského práva. Žalovaný sa bezdôvodne spolieha na vlastnú demagógiu, prípadne na nepozornosť odvolacieho súdu, keď výpovede svedkov F., F. a čiastočne aj Y.u argumentáciu žalovaného jasne vyvracajú a robia jeho tvrdenia nepodloženými. Súd prvej inštancie sa so všetkými listinnými a svedeckými výpoveďami v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal a v prípade napadnutého rozsudku sa jedná už o tretí pre neho priaznivý rozsudok, keď dôkazov bolo v súdnom spise viac ako dosť a súd ich jasne a dostatočne označil. Z predchádzajúcich konaní a najmä z rozhodnutia odvolacieho súdu je jasné, že jeho nárok je daný, otázna je výška nemajetkovej ujmy, keď podobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd v dovolacom konaní, keď konštatoval, že treba preukazovať iba skutočnosť, či reálne došlo k vzniku závažnej nemajetkovej ujmy. Prvoinštančnný súd svoje rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnil, zdôvodnenie je podrobne rozvedené a pokiaľ žalovaný spochybňuje preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, ide o demagógiu a popieranie jasných faktov doložených v súdnom spise. Je teda toho názoru, že dostatočným spôsobom preukázal dopad sporu na jeho psychický stav, rodinný život, invenciu, stratu dobrého mena v umeleckej obci a na obavy z jeho ďalšieho autorského pôsobenia; opakovať argumenty podporujúce uvedené skutočnosti nebude, nakoľko sú podrobne uvedené v zápisniciach z pojednávaní v dňoch 04.05. a 28.08.2008, v listinných dôkazoch a svedeckých vyhláseniach svedkov Mgr. O., J. a Dr. J.. Spochybňovanie dôkazov považuje za nenáležité, v otázke spochybnenia jeho narušeného zdravotného stavu hraničiace s cynizmom. Nepopiera, že uviedol, že psychické problémy a stres mu spôsobuje prebiehajúce súdne konanie, uviedol to však spontánne, ako právny laik, keď sa nedomnieva, že jeho vyjadrenie možno chápať tak, že nesmerovalo voči správaniu a postoju žalovaného. K súdnemu konaniu by nemuselo dôjsť, keby žalovaný dlhé roky nespochybňoval jeho autorstvo a nárok na nemajetkovú ujmu. Neústupčivosť žalovaného ho donútila k podaniu žaloby, keď neprimeraná dĺžka sporu a v ňom preukázaná neústupčivosť žalovaného spôsobovali postupný nárast jeho obáv z výsledku a stres z prieťahov, čo malo za následok vznik strát, ktoré súdy považujú za dôvod k priznaniu nemajetkovej ujmy. Tvrdenie žalovaného, že to nebol on, ale súdy, kto mu spôsobuje psychickú traumu a z nej vyplývajúce negatívne dôsledky, je preto hrubým skreslením situácie. Žiadnym svojím argumentom preto žalovaný nepreukázal pochybenie súdu prvej inštancie.

12. Žalovaný (odvolateľ) sa vyjadroval k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, v ktorom de facto zopakoval a zotrval na svojich odvolacích dôvodoch, teda že nezdôvodnenie sumy 6.000,-Eur považuje za ľubovôľu súdu prvej inštancie, že tzv. písomné svedecké výpovede sú bez akejkoľvek právnej a dôkaznej sily a naviac v rozpore s tvrdeniami samotného žalobcu, že on ako žalovaný autorstvo žalobcu nikdy nespochybňoval, keď spor voči žalovanému TOPKYS s.r.o. je už dávno právoplatne ukončený, a že z rozhodnutia odvolacieho súdu danosť základu nároku na nemajetkovú ujmu nevyplýva, keď žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno predložením relevantného dôkazu preukazujúceho negatívny dopad na jeho rodinný život, invenciu, stratu dobrého mena a na obavy z jeho ďalšieho autorského pôsobenia, keď je zarážajúce, že o týchto skutočnostiach začal žalobca hovoriť až po 10 rokoch vedenia súdneho sporu a po obdržaní rozhodnutia dovolacieho súdu.

13. Žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu, v ktorom rovnako zotrval na svojich dôvodoch vo vyjadrení k podanému odvolaniu, teda, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli známe a iba polemizuje s jeho argumentami a že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne vysvetlil a zdôvodnil a nejde teda o ľubovôľu súdu, keď spochybňovanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a zhoršením jeho zdravia považuje za účelovú demagógiu a prehliadanie faktov. K začatiu sporu ho jednoznačne donútil žalovaný, ktorý tak vytvoril situáciu (zdĺhavý súdny spor), ktorý mal negatívny dopad na jeho zdravotný stav, rodinný život i tvorivú invenciu. Vo svojich vyjadreniach neprávnika mal na mysli príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného, ktorý nemal najmenší záujem ústretovo sa dohodnúť, čím ho donútil k začatiu zdĺhavého a komplikovaného súdneho sporu. Obaja žalovaní v spore mali rovnakého konateľa, pána W., ktorý jeho autorstvo popieral, pričom ani žalovaný nemal záujem uzatvoriť (licenčnú) zmluvu pre použitie a rozširovanie jeho diela, teda vedome zo strany jeho konateľa došlo k ďalšiemu porušovaniu jeho autorských práv.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní v rozsahu podaného odvolania žalovaného (nesmerovalo k zamietajúcemu výroku rozsudku - II.) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania aj po zopakovaní časti dokazovania

vzťahujúceho sa k predmetu tohto odvolacieho konania (požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa ustanovenia zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie (v prípade zrušenia i s ohľadom na ustanovenie ), pričom súčasne v zmysle ustanovenia rozhodoval aj o trovách strán sporu a štátu v celom konaní, ohľadom ktorých dospel k záveru, že pri celkovom len čiastočnom úspechu žalobcu v spore voči žalovanému TOPKY s.r.o. (úspechu v časti určenia autorského práva a neúspechu v časti požadovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch a ospravedlnenia žalovaného) je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ustanovenia tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keď štátu náhradu trov konania priznal s ohľadom na to, že tieto trovy vznikli v súvislosti s určením autorstva žalobcu, v ktorej časti predmetu konania žalobca úspešný bol, teda za spravodlivé požadoval to, aby tieto trovy znášal v konaní neúspešný žalovaný.

15. Podľa ustanovenia , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa ustanovenia , súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky odpovedal písomne; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2 (ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1 = súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka a každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok), t. j. že súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.

17. Ako už uviedol dovolací súd vo svojom rozhodnutí, účelom skutkových tvrdení účastníka konania

- strany sporu je vysvetliť skutkový dej, ktorý zo svojich hľadísk považuje za významný, keď zmyslom dokazovania vykonaného výsluchom účastníka - strany sporu je overiť pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania - strany sporu. Výsluch účastníka konania - strany sporu je pritom len jedným z dôkazných prostriedkov, keď skutkové tvrdenia strany - žalobcu sa považujú za nesporné len za predpokladu, že ich žalovaná strana (protistrana) výslovne nepoprela, čo vyplýva z ustanovenia , ktoré procesné ustanovenie platilo v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie odo dňa účinnosti (od 01.07.2016), keď prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany bolo možno v konaní uplatniť najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené ( ). Uvedené vyplýva zo zásady kontradiktórnosti Civilného sporového konania, na ktorom je nový procesný kódex - postavený, keď súd už nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci, ale vo veci (spore) rozhoduje na základe tvrdení sporových strán a v konaní vykonaného dokazovania, teda sám nemá možnosť (s výnimkou osobitných konaní v sporoch s ochranou slabšej strany, o ktoré konanie však v tejto veci nejde) vlastnou aktivitou nahrádzať nečinnosť strán sporu. Odvolací súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal zhodne so žalovaným za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zákonom požadované náležitosti pre (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zároveň že žalobcom predložené písomné výpovede (svedecké vyhlásenie) Mgr. V. O., J. J. a E.. Y.a J., nenapĺňajú zákonné požiadavky písomnej svedeckej výpovede (a ide preto len o iný listinný dôkaz), nakoľko uvedené osoby súd nepožiadal o písomnú svedeckú výpoveď a uvedené osoby neboli súdom ani poučené príslušným poučením svedka. Naviac obsahovo ide o potvrdenie problémov žalobcu so samotným súdnym sporom (neefektívnosťou a nespravodlivosťou súdnej moci) a bez označenia takých (logických) skutočností, na základe ktorých subjektívne pocity možno objektívne verifikovať (považovať za objektívne dané). Ako už odvolací súd uviedol, dôkazné bremeno v spore ohľadom naplnenia zákonných predpokladov ním požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy zaťažovalo (či už podľa ustanovení alebo podľa ustanovení ) žalobcu a bolo na ňom, aby existenciu nároku na peňažnú nemajetkovú ujmu v spore preukázal nepochybne - nad akúkoľvek pochybnosť, a to ako čo do základu nároku (naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch), tak aj čo do výšky nároku, t. j. ohľadom danosti nároku práve na požadovanú sumu tohto nároku. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia dovolacieho súdu (strana 14), kde dovolací súd uviedol, že „pokiaľ má byť

autor úspešný so svojím návrhom, ktorým sa v občianskom súdnom konaní domáha náhrady závažnej nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí s poukazom na konkrétne okolnosti tvrdiť a v konaní vrámci dokazovania aj dostatočne preukázať, že k jeho ujme takejto povahy reálne došlo, z tohto hľadiska nestačí iba sama možnosť, že k takejto ujme došlo; súd musí vždy zistiť, že závažná nemajetková ujma autora skutočne nastala (povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva v tomto smere na žalobcovi)". Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie náležite nezdôvodnil, v čom konkrétne vzhliadol nemajetkovú ujmu žalobcu zásahom žalovaného do autorských práv žalobcu závažnou, z ktorých konkrétnych v konaní vykonaných dôkazných prostriedkov uvedené vyvodil, keď náležite nezdôvodnil ani výšku priznanej nemajetkovej ujmy 6.000,-Eur a úplne opomenul odôvodnenie toho, prečo sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo dostatočným.

18. Pri nedovolenom porušení autorských práv k dielu, jeho využitím bez súhlasu - privolenia autora využitím iným subjektom autorovi vzniká škoda na jeho majetkových právach autora, ktorú škodu je však potrebné odlíšiť od iných jeho práv, ktoré sú príkladmo vypočítané v autorskom zákone a ktoré sa primárne týkajú samotného autorstva a nie teda škôd v majetkovej sfére autora (viď rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 19.01.2012). Náhrada majetkovej škody autora preto nemôže byť nahrádzaná peňažným zadosťučinením za spôsobenú nemajetkovú ujmu autora, keď ide o samostatné nároky autora uplatniteľné popri sebe, avšak pri neuplatnení si majetkovej škody, účelom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je majetkový nárok nahrádzať. Z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 19.01.2012 a ani z rozhodnutia dovolacieho súdu zo dňa 17.10.2013 nevyplýva právny (a záväzný) záver o tom, že by základ nároku žalobcu bol daný, keď dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil pre procesné pochybenie a vyslovil len právne otázky všeobecnej hmotnoprávnej povahy (podľa hmotného práva rozhodujúce kritériá, avšak bez prijatia právneho záveru v tejto veci) a keď odvolací súd predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušil práve z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti danej absenciou dostatku dôvodov. Napriek tomu žalobca na svoje dôkazné bremeno v spore v podstate rezignoval a nesprávne poukazuje na dôkaznú nečinnosť žalovaného. Nemajetková ujma predstavuje ujmu autora v jeho vnútornej sfére (psychickej, duchovnej, citovej a pocitovej), keď jej peňažná náhrada ako satisfakcia autorovi prináleží len vtedy, ak sa jedná o ujmu závažnú, v príčinnej súvislosti s porušením autorských práv a ak objektívne vznikla, avšak len za podmienok, že iné zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce. Formy a druhy strát autora tvoriacich nemajetkovú ujmu s následkom peňažnej satisfakcie predstavuje napríklad znehodnotenie diela znižujúce vážnosť autora alebo deformujúce jeho umeleckú orientáciu, zásahy do vnútorného autorského života, ujma v osobnostnej sfére autora (dobré meno autora, autorská česť a povesť), ujma v spoločenských, pracovných a rodinných vzťahoch autora a autorov strach prameniaci z porušenia jeho autorských práv (zo straty tvorivých schopností, autorskej invencie a ďalšieho autorského pôsobenia). Žalobca dôvody, prečo mu závažná ujma nemajetkovej povahy vznikla, ako aj dôvody viažúce sa k výške ním požadovanej sume peňažnej náhrady - satisfakcie počas konania sporu menil. V žalobe závažnosť nemajetkovej ujmy uvádzal zdeformovaním jeho pôvodnej autorskej výpovede spracovaním diela, v podaní zo dňa 27.04.2005 túto (závažnosť) uvádzal v rozmnožovaní, prezentácii a používaní autorského diela bez jeho súhlasu, so zásahom do jeho citového život autora. V podaní zo dňa 10.01.2006 žalobca zvýrazňoval trvanie protiprávneho stavu neoprávneného používania (rozširovania) jeho autorských diel vyhotovovaním ich rozmnoženín a nedostatočnosť zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, v podaní zo dňa 04.07.2008 nemajetkovú ujmu zdôvodňoval tým, že je známy, uznávaný a i medzinárodne akceptovaný výtvarník. Lekársky nález o hospitalizácii v NsP Zvolen (od 16.06.2005 na psychiatrickom oddelení) predložil zástupca žalobcu len v súvislosti s ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní, na odvolacom pojednávaní 19.01.2012 nemajetkovú ujmu označil v utrpenom šoku zo zistenia porušenia jeho autorských práv, s dôsledkom straty sústredenia na prácu a depresií, a tiež v tom, že zo svojho diela nič nemal, bolo opomenuté a zničené jeho meno autora a že sa musí súdiť. Až po rozhodnutí odvolacieho a dovolacieho súdu strana žalobcu začala tvrdiť fatálny dopad porušení na psychiku žalobcu (psychickú poruchu - chorobu vyžadujúcu liečenie s hospitalizáciou a odchod z armády), stratu tvorivých schopností, cti a povesti vo výtvarnej obci a negatívny dopad na rodinný život. V podaní zo dňa 11.05.2018 žalobca uviedol, že našiel pravý zdroj svojej psychickej bolesti, ktorý nepochádza zo správania sa protistrany, ale zo správania sa súdov, ktoré svojou prácou nenaplnili princíp právnej istoty.

19. Posudzujúc uvedené odôvodnenie žalobcu, teda ním uvedené skutkové tvrdenia strany týkajúce sa (zostávajúceho) predmetu sporu a vychádzajúc z toho, čo bolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané, posudzujúc každý dôkaz samostatne (jednotlivo) a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno preukázania ním uvádzaných

skutkových tvrdení neuniesol a teda svoje právo tvoriace zostávajúci predmet sporu nepreukázal, v dôsledku čoho žalobu žalobcu v zostávajúcom predmete konania ako nedôvodnú v plnom rozsahu (čo do základu výšky) zamietol ako nedôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu vznikla kvalifikovaná - závažná nemajetková ujma, že by táto bola v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, t. j. s porušením jeho autorského práva (nie teda s postojom žalovaného v priebehu sporu) a že by mu táto objektívne - reálne vznikla na základe ním konkrétne označených skutkových okolností, keď samotná možnosť vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia autorských práv (žalobcu) pre úspech autora v spore o zaplatenie peňažnej satisfakcie nepostačuje.

20. Žalobca v spore netvrdil to, že by závažnosť nemajetkovej ujmy u neho vznikla až v priebehu sporu, nárok na nemajetkovú ujmu si uplatňoval od počiatku sporu a bolo preto na ňom preukázať to, že už ku dňu začatia súdneho konania mu ním tvrdená závažná ujma nemajetkovej povahy vznikla, teda že existovali skutkové okolnosti, z ktorých závažnosť tejto ujmy on vyvodzuje. Samotné používanie autorského diela žalovaným (majetkový prospech z neho) bez ďalšieho závažnosť nemajetkovej ujmy nespôsobuje, keď rovnako túto závažnosť bez ďalšieho nespôsobuje ani doba porušovania autorských práv. Spochybnenie (popieranie) autorstva užívateľom autorského diela v procese súdneho konania v postavení žalovaného rovnako nepredstavuje nemajetkovú ujmu nositeľa autorského práva, ktorou sú práve len dôsledky neoprávneného nakladania s autorským dielom. Úmyselné porušovanie autorského práva je síce závažnejšiu formu porušenia práva autora, avšak nespôsobuje bez ďalšieho (nevyhnutne) to, že pri úmyselnom porušovaní autorských práv autorovi vznikne vždy závažná (kvalifikovaná) ujma nemajetkovej povahy; uvedené platí aj pre početnosť porušení. Predmetné diela žalobcu - dva grafické návrhy, boli ním vytvorené pre komerčné využitie, teda nešlo o „čisté umelecké dielo" na reprezentáciu autora na výstavách alebo pre jeho vnútornú sebarealizáciu autora, preto ani použitie uvedených diel žalobcu na iných (ďalších) predmetoch komerčného využitia závažnosť nemajetkovej ujmy autora nezakladá, keď naviac pri nepovolenom využití dielo žalobcu nebolo deformovane reprodukované a s uvedením jeho mena autora, teda užívatelia predmetov s reprodukovaným dielom žalobcu si toto dielo s autorstvom žalobcu spájať nemohli. Ak preto dielo autora je použité na funkčných komerčných predmetoch s možným následkom jeho znečistenia daným účelnosti komerčného predmetu, nemožno znečistenie komerčného predmetu ako takého (ako „nosiča diela") zároveň stotožniť s nejakým neúctivým alebo difamujúcim následkom; o uvedenom by mohlo sa uvažovať len v prípade, ak by sa originál diela nevytvorený pre komerčné účely napriek tomu používal v komerčnom prostredí, s komerčnými dôsledkami na jeho použitie. Strata motivácie žalobcu ako autora nebola ním označeným a v konaní vykonaným dokazovaním preukázaná, keď pre nemožnosť jej objektívneho preukázania nemožno na toto tvrdenie prihliadať. Žalobca neoznačil (a dôkazmi nepreukázal) konkrétne negatívne reakcie - konania verejnosti, rodiny alebo okruhu autorov vyvolané porušením jeho autorských práv, teda nepreukázal, že kvalifikovaná ujma u neho skutočne nastala ako reálne a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok protiprávneho konania žalovaného.

21. Žalobca v podanej žalobe pokles svojej tvorby netvrdil, neskôr bez bližšej špecifikácie obdobia a rozsahu uvádzal pokles asi počas 1 roka, avšak v rozpore s vlastným tvrdením predkladal listinné dôkazy preukazujúce rozsiahlosť a úspešnosť jeho tvorby vrátane dosiahnutých ocenení a uznaní, ktoré skutočnosti mal odvolací súd za preukázané. Práve „spontánne" písomné podanie žalobcu (po pojednávaní dňa 04.05.2008) zo dňa 11.05.2018 (ako ho sám označil vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného) podľa názoru odvolacieho súdu potvrdilo pravý dôvod žalobcom uvádzaného, ale objektívnymi dôkazmi nepreukázaného zhoršeného psychického stavu vyvolaného súdnym konaním (jeho dĺžkou a spôsobom vedenia), ktoré (samotné tvrdenie) však nepotvrdzuje existenciu tohto jeho psychického stavu (a jeho zhoršenia v súvislosti s porušením jeho autorských práv) ku dňu začatia sporu, pri začiatku vedenia ktorého (sporu) tieto psychické dôvody ako dôvod požadovanej nemajetkovej ujmy ani neuvádzal, keď aj výšku požadovanej peňažnej satisfakcie navyšoval v spore s poukazom len na trvanie porušovania autorských práv a svoje kvality autora, nie teda, že by závažnosť jeho nemajetkovej ujmy rástla v priebehu sporu. Odvolací súd nemal objektívne (lekárskym nálezom) preukázaný vznik (a príčinný súvis) psychického ochorenia - poruchy žalobcu, ako dôsledku (výlučne) porušenia jeho autorských práv žalovaným, a tiež ani stratu jeho tvorivých schopností, cti a povesti vo výtvarnej obci, alebo ujmu v akýchkoľvek jeho vzťahoch, resp. pokles tvorby. Nemožno tiež neprihliadnuť na to, že samotný žalobca si majetkové právo na náhradu škody (za ušlú autorskú odmenu) voči žalovaným a rovnako ani voči samotným vyhotoviteľom úžitkových komerčných predmetov nežiadal, ani keď porušovanie jeho autorských práv i ich užívaním malo naďalej trvať a opakovať sa, keď podľa názoru odvolacieho súdu výška požadovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá nahrádzať zmeškané

nevyužitie práva na náhradu škody (majetkové práva) a byť naviac s nimi v zjavnom nepomere, s ohľadom na to, akú autorskú odmenu by inak autor za každý komerčný predmet s jeho autorským dielom dosiahol (pri 200 ks tričiek išlo o odmenu cca 20,- Sk za kus). Primeranosť nemajetkovej ujmy inak tiež treba posudzovať v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi obdobnú problematiku.

22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov nemal odvolací súd preukázaný vznik (kvalifikovanej) závažnej nemajetkovej ujmy na strane žalobcu (a nedostatočnosť jej zadosťučinenia inak ako v peniazoch) a preto žalobu v zostávajúcom predmete sporu ako nedôvodnú (už čo do základu) zamietol, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Vnútorné spracovanie súdneho sporu žalobcom bolo bez vplyvu na žalobou uplatnený nárok uplatňovaný voči žalovanému, teda tento nárok nezakladalo a nezvyšovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).