Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/190/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. B., bývajúcej v B.,

2/ P. B., bývajúceho v B., 3/ T. B., bývajúceho v B., všetci zastúpení advokátom

JUDr. Ing. J. F., advokátom v P., proti ţalovanej R., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. J.

H., advokátom v B., o porušenie autorských práv a náhradu nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne trovy

dovolacieho konania v sume 191,81 €, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia do troch dní,

na účet JUDr. Ing. J. F..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom (v poradí prvým) z 24. apríla 2007 č.k.

-164 návrhu ţalobcov vyhovel a zaviazal ţalovanú stiahnuť z pouţitia

a odovzdať ţalobcom 1/ aţ 3/ rozmnoţeninu fotografie z 21. augusta 1968 nazvanú "M.",

oznámiť ţalobcom 1/ aţ 3/ údaje o pôvode rozmnoţeniny fotografie z 21. augusta 1968

nazvanej "M., o spôsobe a rozsahu jej pouţitia a zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 3/ spoločne a

nerozdielne titulom nemajetkovej ujmy sumu 121 913,-- Sk a nahradiť ţalobcom 1/ aţ 3/

trovy konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. novembra 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2

Okresný súd Bratislava II rozsudkom (v poradí druhým) z 18. februára 2010 č.k.

-287 zaviazal ţalovanú stiahnuť z pouţitia a odovzdať ţalobcom 1/ aţ 3/

rozmnoţeninu fotografie z 21. augusta 1968 nazvanú "M." do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Ďalej zaviazal ţalovanú ţalobcom 1/ aţ 3/ oznámiť údaje o pôvode

rozmnoţeniny fotografie z 21. augusta 1968 nazvanej "M.", o spôsobe a rozsahu jej pouţitia

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcom 1/

aţ 3/ spoločne a nerozdielne titulom nemajetkovej ujmy sumu 4 046,77 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 3/ spoločne

a nerozdielne náhradu trov konania v sume 898,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobkyni 1/ trovy konania v sume 1 527,80 €, ţalobcovi 2/ trovy

konania v sume 1 527,80 € a ţalobcovi 3/ trovy konania v sume 1 527,80 €, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu. Z vykonaného dokazovania

mal súd za preukázané, ţe v denníku N. bola 21. augusta 2003 uverejnená fotografia "M.",

ktorej autorom bol fotograf L. B.. Denník N. opätovne uverejnil uvedenú fotografiu

20. augusta 2005 ako ilustračnú fotografiu k článku "Okupačné vojská zabili 19 Slovákov".

Do fotografie bol vpísaný text "Mladík sa postavil proti tanku okupačných vojsk na

bratislavskom Šafárikovom námestí". Fotografia bola na konci článku označená za menom

autorky článku ako "foto dse". Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Rovnako medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, ţe autorom zverejnenej fotografie

bol L. B. a uvedené fotografie boli zverejnené bez súhlasu ţalobcov (to ţalovaná ani

nespochybňovala). Ţalovaná namietala skutočnosť, ţe v tomto prípade jej konanie nie je

moţné povaţovať za zásah do práv autora, pretoţe predmetná fotografia nemá pojmové znaky

autorského diela. Nie je teda predmetom autorského práva a tak nepoţíva ani ochranu podľa

autorského zákona. Ţalovaná v konaní tvrdila, ţe ak by aj táto fotografia bola autorským

dielom (čo však popierala), i tak by mohla túto fotografiu pouţiť na základe zákonnej

licencie. Zákonná licencia jej umoţňovala vyhotoviť rozmnoţeninu diela, ktoré bolo

zverejnené v novinách na informačné účely a to bez súhlasu ţalobcov. Súd s poukazom na

obsah znaleckého posudku M. Š. dospel k záveru, ţe predmetná fotografia autora L. B. je

fotografickým dielom, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej činnosti autora a tvorí predmet

ochrany autorského práva. Jeho fotografia predstavuje nielen priame zobrazenie udalostí,

ktoré sa v tejto dobe v našej krajine odohrávali, ale bol na nej zachytený človek poskytujúci

svedectvo o vlastnom preţívaní daného dobového okamihu. Jedinečnosť fotografie vychádza

zo zachytenia bezprostrednej reakcie E. G.. Tento bol nič netušiac zachytený v určitom

momente vlastného preţívania. L. B. si ako jeden z mála, resp. moţno ako jediný prejav

hnevu, zúfalstva a bezmocnosti E. G. všimol. Rozpoznal jeho výpovednú hodnotu a pohotovo

ho zachytil. B. fotografia pôsobí strhujúco i po mnohých rokoch od jej vyhotovenia. A to je

aj jeden z dôvodov, prečo bola odbornou verejnosťou zaradená medzi tzv. fotoikony.

Rozhodne ju nemoţno povaţovať iba za výsledok "remeselnej činnosti". Vpád okupačných

vojsk do Československa v auguste 1968 bol dokumentovaný desiatkami ba aţ stovkami

profesionálnych a amatérskych fotografov. Napriek tomu ţiaden z nich takúto fotografiu

nevyhotovil a práve fotografia "M." sa stala foto symbolom násilného ukončenia reformného

procesu vo vtedajšom Československu. K argumentu ţalovanej, ţe bola oprávnená pouţiť

fotografiu L. B. bez súhlasu ţalobcov na informačné účely, súd uviedol, ţe zákon v určitých

taxatívne stanovených prípadoch umoţňuje vyuţívať autorské diela aj bez súhlasu autora.

Oprávnenosť, resp. neoprávnenosť zverejnenia fotografie L. B. bolo potrebné pri kaţdom zo

zverejnení posudzovať vţdy podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy ku zverejneniu došlo.

K prvému zverejneniu došlo 21. augusta 2003, keby bol účinný

(autorský zákon). Zo zákona vyplýva, ţe i uverejnenie diela vo výtlačku novín je moţné

povaţovať za vyhotovenie rozmnoţeniny diela. Aby ţalovaná mohla v súlade so zákonnou

licenciou uverejniť dielo L. B. vo svojom denníku N. i bez súhlasu ţalobcov, muselo by dôjsť

k splneniu predpokladov stanovených v § 25 tohto zákona (a to súčasne). Zákon navyše

neumoţňoval vyhotovovať na informačné účely rozmnoţeninu akéhokoľvek diela, ale

umoţňoval rozmnoţovanie iba článku zverejneného v novinách alebo v inom informačnom

prostriedku (§ 25 ods. 1 písm. a/), prednášky alebo príhovoru (§ 25 ods. 1 písm. c/) a krátkej

časti diela vnímateľného pri aktuálnych udalostiach. Na základe uvedeného súd vyvodil, ţe

ţalovaná nebola pri zverejnení fotografie 21. augusta 2003 oprávnená vyhotoviť

rozmnoţeninu fotografie bez súhlasu ţalobcov. Jej vyhotovením zasiahla do autorských práv,

ktorých nositeľmi sú ţalobcovia. V prípade zverejnenia fotografie 20. augusta 2005 bolo

potrebné pre posúdenie ne/oprávnenosti zverejnenia aplikovať ustanovenia zákona

č. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský

zákon). Pouţitie diela bez súhlasu autora bolo upravené v § 33 tohto zákona. Rovnako aj

v tomto prípade bol súdom konštatovaný neoprávnený zásah do práv ţalobcov. Priznanie

iného zadosťučinenia ako peňaţného nepovaţoval súd za postačujúce, preto rozhodol aj

o náhrade nemajetkovej ujmy. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 28. apríla 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti náhrady trov konania zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 3/ spoločne

a nerozdielne náhradu trov prvostupňového konania v sume 5 482,09 € a náhradu trov

odvolacieho konania v sume 1 074,12 € k rukám JUDr. Ing. J. F., v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe okresný súd správne

hodnotil otázku (ne)oprávnenosti pouţitia fotografie L. B. z hľadiska § 25 ods. 1 zákona

č. v súvislosti so zverejnením fotografie 21. augusta 2003 a z hľadiska

ods. 1 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

(autorský zákon) v prípade zverejnenia predmetnej fotografie 20. augusta 2005. Zverejnením

fotografie L. B. "M." 21. augusta 2003 a 20. augusta 2005 ţalovaná neoprávnene zasiahla do

autorských práv autora fotografie v zmysle , resp. v zmysle zákona

č. , tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Ţalovaná zasiahla do

autorských práv pôvodcu fotografie opakovane (dvakrát), pričom druhý raz fotografiu

uverejnila po tom, ako ju ţalobca 2/ upozornil na nesprávnosť jej konania a poţiadal ju, aby

od takéhoto konania upustila. Neoprávnenosť zásahu ţalovanej nespočívala len v tom, ţe

fotografiu uverejnila opakovane, autorské práva neváhala porušiť aj tým, ţe priamo do

fotografie (jej rozmnoţeniny) zasiahla vpísaním textu, jej uverejnením v nedostatočnej

kvalite, ako aj umiestnením fotografie vedľa správ bulvárnej povahy. Ţalovaná teda

fotografiu nielen pouţila neoprávnene, ale autorské práva porušila aj ďalšími nedovolenými

zásahmi. Kaţdý autor má právo na zachovávanie úcty a rešpektu k jeho dielu. Spôsob, akým

ţalovaná (opakovane) narábala s fotografiou L. B. takúto úctu a rešpekt nepreukazuje.

Uvedené konanie ţalovanej museli ţalobcovia (ako osoby oprávnené uplatňovať nároky

plynúce zo zákonom stanovenej ochrany autorských práv) vnímať o to intenzívnejšie, ţe

v prípade autora fotografie sa jedná o ich najbliţšieho príbuzného (manţel a otec), ktorý bol

v súvislosti s jeho občianskym postojom k politickým udalostiam v roku 1968 (a v tejto

súvislosti aj s vytvorením predmetnej fotografie) pracovne postihovaný. Neoprávnený zásah

do autorských práv bol v predmetnej veci o to väčší, ţe práve denník N., v ktorom bola

fotografia v rozpore s autorskoprávnou ochranou pouţitá, patrí na území Slovenska medzi

najčítanejšie denníky. Ospravedlnenie, resp. uverejnenie rozsudku súdu na náklady ţalovanej,

by tak ani podľa odvolacieho súdu vzhľadom na spôsob neoprávneného zásahu, jeho rozsah a

samotné okolnosti, za akých k porušeniu autorských práv došlo, nepredstavovalo pre ţalobcov

dostatočné zadosťučinenie. Nemajetková ujma v sume 4 046,77 € spoločne a nerozdielne

trom ţalobcom v konečnom dôsledku nepredstavuje plnenie v premrštenej výške, naopak,

podľa názoru odvolacieho súdu ţalobcovia svoj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy

uplatňovali skôr na dolnej hranici. V časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa O trovách odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd podľa a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalovaná dovolanie. Ţiadala, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa a aby vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/

(odňatie moţnosti konať pred súdom). Túto vadu dovolateľka videla v nedostatku

riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Uviedla, ţe rozhodnutie nespĺňa poţiadavky vyplývajúce

z , resp. z ustanovenia Podľa názoru

dovolateľky súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku opomenul vysporiadať s viacerými

relevantnými argumentmi ţalovanej. Ţiadnym spôsobom nereagoval na argumentáciu, ţe aj

keď má fotografia charakter dennej správy, ex lege nepodlieha ochrane autorského zákona.

Dovolateľka poukázala na to, ţe ani odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nemoţno

povaţovať za také, v ktorom by sa súd riadne vysporiadaval s argumentáciou ţalovanej.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je totiţ nekonzistentné a priam protirečivé. Hoci

odvolací súd správne uviedol, ţe dennou správou je správa o denných udalostiach

a predmetná fotografia zobrazovala dianie v uliciach Bratislavy v určitý deň, úplne

nepochopiteľne a nelogicky dospel potom k záveru, ţe fotografia nie je dennou správou.

Ţalovaná naďalej zotrváva na názore, ţe fotografia nespĺňala pojmové znaky diela. Podľa

názoru dovolateľky k vade spočívajúcej v odňatí moţnosti konania pred súdom došlo aj tým,

ţe súd prvého stupňa opätovne nevypočul ako svedkov osoby, ktorých písomné vyhlásenia

len prečítal. Vzhľadom na zásadu priamosti a bezprostrednosti bolo neprípustné, aby súd

vychádzal z písomných vyjadrení namiesto toho, aby tieto osoby vypočul, pretoţe tým okrem

iného znemoţnil ţalovanej klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k ich výsluchu.

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej uviedli, ţe dovolanie

ţalovanej je v zmysle procesne neprístupné a jeho prípustnosť nemoţno vyvodiť

ani z Navrhli ho odmietnuť a priznať im voči ţalovanej náhradu trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Pretoţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov rozsudkov uvedených v citovanom ustanovení je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa nepripúšťa.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Dovolateľka namietala vadu v zmysle , ktorú videla

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov oboch stupňov.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Rovnako odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,

pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.

). Dovolateľkou vytýkaná vada v zmysle bola teda

nedôvodná.

Námietka dovolateľky o postupe súdov niţších stupňov súvisiaca s nevykonaním

dôkazov (nevypočutie svedka, resp. opätovné nevypočutie svedka), nie je dôvodná. Súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníkov nie je ani

postupom, ktorým by im súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,

ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1

). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovanej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom 1/ aţ 3/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu

trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby –

vyjadrenie k dovolaniu doručené súdu prvého stupňa 16. mája 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb, ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby

dovolací súd určil podľa § 10 ods. 8 vyhlášky vo výške 91,29 €, ktorú dovolací zníţil o 50 %

na sumu 45,65 € (pretoţe ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb

podľa § 13 ods. 2 vyhlášky), spolu teda predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny

pri zastupovaní 3 osôb sumu 136,95 € (45,65 x 3), čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 16 ods. 3 vyhlášky (7,63 € x 3, t.j. 22,89 €)] a 20 % DPH [§ 18 ods. 3 vyhlášky

(t.j. 31,97 €)] predstavuje spolu 191,81 €. Náhradu trov dovolacieho konania je ţalovaná

povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobcov 1/, 2/, 3/ ( v spojení

s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová