Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/35/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Y. B., N. XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Košice, Žižkova 2073/19, IČO: 51 417 685, proti žalovanému O. N., G., Z. XXXX/X, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ďalej len ZO), o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu -22 z 5.2.2020 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: I. Zamieta návrh na nariadenie ZO. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho návrhom na nariadenie ZO, doručeným mu 13.1.2020, sa žalobkyňa domáhala a čím ho odôvodnila a, že v jeho registri bolo následne zistené, že vo veci samej podala žalobu 23.1.2020 a konanie sa vedie na Okresnom súde (ďalej len OS) Trebišov pod sp. zn. . Konštatoval z prvej strany Zmluvy o úvere č.1496039607, predloženej mu žalobkyňou spolu s návrhom na nariadenie ZO na preukázanie svojich tvrdení, z výzvy na osobné stretnutie zo 6.9.2018, z predžalobnej výzvy - pokusu o zmier z 29.11.2019, z čiastočného výpisu z LV č.XXXX pre k. ú. G. a z potvrdenia o detaile pohybu z 13.9.2019. Citujúc znenie ,,, a , ďalej uviedol: popri úprave inštitútu neodkladného opatrenia (ďalej len NO) zaviedol aj nový inštitút ZO, ktorého podstata spočíva v zriadení záložného práva na veci, práva, resp. iné majetkové hodnoty dlžníka na návrh veriteľa s cieľom zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa v prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie. Zámerom zákonodarcu bolo zaviesť inštitút, ktorý by smeroval k zabezpečeniu budúcej pohľadávky veriteľa, a tak k posilneniu jeho postavenia znížením nebezpečenstva zmarenia exekúcie. Z predmetného je zrejmé, že na nariadenie ZO bude potrebné kumulatívne naplniť niekoľko zákonných podmienok, a to: existencia návrhu veriteľa, spôsobilý predmet ZO, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Bol mu 13.1.2020 doručený návrh žalobkyne na nariadenie ZO spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenia svojej budúcej pohľadávky uplatnenej v konaní vedenom na OS Trebišov pod sp. zn. . Preštudoval súdny spis a zistil, že doposiaľ o jej nároku rozhodnuté nebolo. V žalobe doručenej mu 23.1.2020 sa od žalovaného domáha zaplatenia 15 400 € a náhrady trov konania. Preskúmal ňou predložené dokumenty a zistil, že jej návrhu na nariadenie ZO nie je možné vyhovieť. Z predložených dokumentov mal za preukázané, že jednoznačne neosvedčila obavu z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz o prípadnom predaji nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. V návrhu síce uviedla, že žalovaný po tom, čo mu bola doručená predžalobná výzva 31.12.2019 ponúkol svoj byt na predaj prostredníctvom spoločnosti Konex Reality, no tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Zároveň poukazoval na to, že ani ňou predložený detail pohybu na účte nepreukazuje ňou tvrdené skutočnosti, že Prvej stavebnej sporiteľni uhradila 15 000 €, nakoľko je tam ako platiteľ uvedený žalovaný. V tejto súvislosti zdôrazňoval,

že konania na podklade návrhu na nariadenie ZO, príp. NO, sú konaniami, kde rozhoduje výlučne na podklade žalobcom predložených dokladov, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu strán sporu, svedkov, resp. akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Je teda úlohou žalobcu predložiť mu taký návrh, ktorý spĺňa všetky predpoklady na nariadenie ZO, príp. NO. V danom prípade to tak nebolo, preto jej návrhu vyhovieť nemohol a vzhľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia podmienok stanovených na vyhovenie takémuto návrhu, sa splnením ďalších podmienok už nezaoberal. Považoval za potrebné ďalej zdôrazniť, či by aj v prípade nariadenia ZO vo forme záložného práva mohol byť naplnený účel tohto procesného inštitútu, ako inštitútu slúžiaceho na zabezpečenie budúcej pohľadávky, ak z predložených dôkazov bolo mu zrejmé, že na predmetné nehnuteľnosti už bolo skôr zriadené záložné právo v prospech prednostného záložného veriteľa. Súčasne dodával, že v prípade návrhu na nariadenie ZO musí tento návrh spĺňať aj predpoklady jasnosti a určitosti, nakoľko v prípade nariadenia takéhoto opatrenia bude jeho uznesenie, v ktorom sa preberie petit návrhu, slúžiť na zápis do osobitného registra. Jeho pozornosti neušlo, že žalobkyňa v návrhu nesprávne formulovala petit, a to nepresnou identifikáciou nehnuteľností, na ktoré malo byť podľa jej návrhu zriadené záložné právo a aj v prípade vyhovenia jej návrhu by takáto identifikácia nebola dostačujúca na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností jej návrh na nariadenie ZO zamietol. Napokon, citujúc znenie a , uviedol: Nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie ZO bol zamietnutý, „jedná sa“ v danom prípade o procesný úspech protistrany. Na strane žalovaného však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. 3. 3. Proti uvedenému uzneseniu žalobkyňa podala v zákonnej lehote z odvolacích dôvodov podľa -h) nasledovné o d v o l a n i e a navrhovala napadnutý výrok 1. súdu zmeniť a nariadiť ZO: Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam: Bytu č.13 na 3. nadzemnom podlaží bytového domu označeného súp.č.2172 na parcele reg. KNC č.2158/23 o výmere 440 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na prísl. a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 288/10000 zapísaným na LV č.XXXX, vedenom pre k. ú. G., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, záložné právo v jej prospech, a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 15 400 € s prísl. Zároveň navrhovala napadnutý výrok II. súdu zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodňovala nasledovnými skutkovými a právnymi okolnosťami. 4. Podaným žalobným návrhom sa domáhala vydania nariadenia ZO, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného - stavba č.2172, druh stavby : bytový dom, byt č.13, nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží, v G., I. Z. X, postavenej na parc.č.2158/23, zapísanej na LV č.XXXX vedenom pre k. ú. G., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky vo výške 15 400 € s prísl. V registri súdu bolo následne zistené, že vo veci samej žalobu 23.1.2020. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. . V bode 6. napadnutého uznesenia mal súd za to, že jednoznačne neosvedčila obavu z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz o prípadnom predaji nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. V návrhu síce uviedla, že žalovaný po tom, čo mu bola doručená predžalobná výzva 31.12.2019 ponúkol svoj byt na predaj prostredníctvom spoločnosti KONEX REALITY, no tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. V čase podania návrhu, aj po jeho podaní bol predmetný byt ponúkaný na predaj na verejne dostupných internetových stránkach, prostredníctvom spoločnosti KONEX REALITY. Pretože súd sa nevedel dostať k verejne prístupným internetovým stránkam, na ktorých je ponúkaný na predaj spomínaný byt, predmetné ponuky sú preto prílohou tohto odvolania. Súd zároveň poukazoval na to, že ani ňou predložený detail pohybu na účte nepreukazuje ňou tvrdené skutočnosti, že Prvej stavebnej sporiteľni uhradila 15 000 €, nakoľko je tam ako platiteľ uvedený žalovaný. Na preukázanie a potvrdenie skutočností, že uhradila 15 000 € na účet Prvej stavebnej sporiteľne, sa prikladá Dohoda s Prvou stavebnou sporiteľňou a Potvrdenie o splatení 15 000 € zo strany Prvej stavebnej sporiteľne. 6. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec. Nesprávne posúdenie vidí najmä v otázke dôvodnosti obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pretože z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa snaží predať predmetný byt čo najskôr a v prípade predaja bytu neostane mu žiaden exekuovateľný majetok. Z predložených dôkazov je zrejmé, že uhradila zaňho 15 400 €, ktorá je predmetom súdneho konania pod sp. zn. vedenom na OS Trebišov. 7. Zo všetkých opísaných skutkových a právnych dôvodov navrhovala, rozhodnúť v súlade s petitom odvolania. Súčasne žiadala, aby v zmysle bol jej priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z a uznesenie potvrdil

podľa , lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. 5. Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 6. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný v ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ] a procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). 7. Vadu predpokladanú v má tak konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek uvedeným nedostatkom. 8. Konanie na súde nemá žiadnu vadu predpokladanú v , preto tento odvolací dôvod nie je daný. 9. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 10. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v , sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. 12. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 13. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým porušil jej právo na spravodlivý proces. 14. Rovnako tak žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti preukazujúce, že sudkyňa, ktorá rozhodovala bola vylúčená alebo, že súd bol nesprávne obsadený. 15. Podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 16. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedovoľujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou vadou postihnuté. 17. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

18. V konaní o nariadenie ZO súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie ZO (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o ZO a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na ZO nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na ZO. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str.1158-1159). 19. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 20. Ako už bolo uvedené, v konaní o nariadenie ZO sa dokazovanie nevykonáva a žalobkyňa neosvedčila potrebné skutočnosti. 21. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s (Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom) a v danej veci sú právne významné. 22. Žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré nastali (vznikli) po vydaní uznesenia súdu. 23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [ ] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 24. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia ( ) možno doplniť: 26. Právna úprava výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie ZO, avšak z (Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie) jednoznačne vyplýva, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov vyjadruje, že subjekt domáhajúci sa vydania ZO musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o ZO a rozsudku. Aj v konaní o vydanie ZO súd postupuje v súčinnosti so stranami sporu tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi nimi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu ZO. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení strany sporu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia ZO [porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR z 28.11.2012]. 27. Skutočnosti tykajúce sa dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, budú predmetom dokazovania a hodnotenia pri rozhodnutí vo veci samej, preto ak by sa nimi súd zaoberal už pri rozhodovaní o nariadení ZO, znamenalo by to prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, čo je neprípustné. 28. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie ZO sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom ZO je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu [porovnaj napr. uznesenie NS SR ]. 29. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (porovnaj napr. uznesenie NS SR ). 30. V prejednávanej veci súd dospel k správnemu právnemu záveru, že pre nariadenie navrhovaného ZO neboli (aj vzhľadom na uvedenú ustálenú súdnu prax) splnené predpoklady uvedené v , lebo skutočnosťami tvrdenými v návrhu na nariadenie ZO žalobkyňa neosvedčila potrebu a nevyhnutnosť jeho nariadenia, na čom nič nemení ani odvolanie. 31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu. 35. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.