Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14C-2-2020.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Subarea
14C/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobkyne: Y. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XX, XXX XX N., zast. Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO: 41417685, so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, proti žalovanému: O. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXXX/X, XXX XX G., v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2020 sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného - stavbe číslo XXXX, druh stavby: bytový dom, byt. č. XX, nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží v G., na Z. X, postavenej na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie G., ktorá je vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vo výške 15 400,00 Eur s príslušenstvom.
2. V registri súdu bolo následne zistené, že žalobkyňa vo veci samej podala žalobu dňa 23.01.2020. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/4/2020.
3. Žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že dňa 12.02.2015 spolu so žalovaným uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s veriteľom B. M. M., F..M... Na základe tejto zmluvy bol žalovanému a žalobkyni ako spoludlžníčke poskytnutý stavebný úver vo výške 26 800,00 Eur na rekonštrukciu bytu vo vlastníctve žalovaného. Úver bol poukázaný výhradne na účet žalovaného, pričom žalobkyňa neprijala z predmetnej sumy žiadnu čiastku. Zmluva o úvere zakladá rovnakú povinnosť splácať dlh voči veriteľovi aj žalobkyni, nakoľko v tejto zmluve vystupuje ako spoludlžník. Z dôvodu zlej platovej disciplíny žalovaného bola takto žalobkyňa donútená zaplatiť veriteľovi splátky v sume 400,00 Eur a na základe dohody s veriteľom žalobkyňa uhradila aj sumu 15.000,00 Eur s tým, že veriteľ si zvyšnú sumu bude už vymáhať od žalovaného. Žalobkyňa viackrát vyzvala žalovaného na splácanie dlhu, či už osobne alebo telefonicky. Žalovaný na jej výzvy nereagoval. Žalobkyňa tiež dodáva, že žalovaný zanedbáva aj svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Dňa 31.12.2019 bola napokon žalovanému doručená predžalobná výzva na úhradu dlžnej sumy a dňa 04.01.2020 ponúkol žalovaný na predaj byt, na ktorý žalobkyňa navrhuje zriadiť záložné právo. Nakoľko žalovaný iný majetok okrem spomínaného bytu nevlastní, žalobkyňa sa domnieva, že v prípade predaja môže byť ohrozená jej pohľadávka. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.
4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, avšak iba jej prvú stranu, z ktorej súd konštatuje,
že medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníkom na strane jednej a B. M. M., F..M.., R.: XXXXXXXX, so sídlom Z. XX, XXX XX Z., na strane druhej, vznikol úverový vzťah, ktorého predmetom bolo poskytnutie stavebného úveru vo forme medziúveru vo výške 26.800,00 Eur.
5. Z výzvy na osobné stretnutie zo dňa 06.09.2018 súd konštatuje, že žalovaný bol prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne vyzvaný na osobné stretnutie vo veci nesplácania úveru B. M. M., F..M.., R.: XXXXXXXX, M. M. Z. XX, XXX XX Z., ako aj z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu pochádzajúceho zo vzťahu so žalobkyňou.
6. Z predžalobnej výzvy - pokus o zmier zo dňa 29.11.2019 súd konštatuje, že žalovaný bol prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy 15.400,00 Eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
7. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie G. súd konštatuje, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súčasne vyplýva, že na túto nehnuteľnosť bolo už skôr zriadené záložné právo v prospech U. Z. M., F..M.., R.: XXXXXXXX, M. M. Š. X/A, XXX XX Z., zapísané pod číslom O. XXXX/XX.
8. Z potvrdenia o detaile pohybu zo dňa 13.09.2019 súd konštatuje, že v daný deň bola na účet vedený v B. M. M., F..M.., uhradená suma 15.000,00 Eur, pričom ako Príjemca / Platiteľ je uvedený O. N. (ktorý v predmetom prípade je žalovanou stranou).
9. Podľa §343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa §344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa §324 ods. 1 a 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Podľa §328 ods. 2 a 3 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
13. Civilný sporový poriadok popri úprave inštitútu neodkladného opatrenia zaviedol aj nový inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorého podstata spočíva v zriadení záložného práva na veci, práva, resp. iné majetkové hodnoty dlžníka na návrh veriteľa s cieľom zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa v prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie. Zámerom zákonodarcu bolo zaviesť inštitút, ktorý by smeroval k zabezpečeniu budúcej pohľadávky veriteľa, a tak k posilneniu jeho postavenia znížením nebezpečenstva zmarenia exekúcie. Z predmetného je zrejmé, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom bude potrebné kumulatívne naplniť niekoľko zákonných podmienok, a to: existencia návrhu veriteľa, spôsobilý predmet zabezpečovacieho opatrenia, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
14. Súdu bol dňa 13.01.2020 doručený návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenia svojej budúcej pohľadávky uplatnenej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/4/2020. Súd preštudoval súdny spis 10C/4/2020 a zistil, že doposiaľ o nároku žalobkyne rozhodnuté nebolo. V žalobe
doručenej súdu dňa 23.01.2020 sa od žalovaného domáha zaplatenia sumy 15.400,00 Eur a náhrady trov konania.
15. Súd preskúmal žalobkyňou predložené dokumenty a zistil, že jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť.
16. Z predložených dokumentov má súd za preukázané, že žalobkyňa jednoznačne neosvedčila obavu z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz o prípadnom predaji nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. V návrhu síce uviedla, že žalovaný po tom, čo mu bola doručená predžalobná výzva dňa 31.12.2019 ponúkol svoj byt na predaj prostredníctvom spoločnosti N. L., no tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Zároveň súd poukazuje na to, že ani žalobkyňou predložený detail pohybu na účte nepreukazuje žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že B. M. M. uhradila 15.000,- Eur, nakoľko je tam ako platiteľ uvedený žalovaný O. N.. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že konania na podklade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, príp. neodkladného opatrenia, sú konaniami, kde súd rozhoduje výlučne na podklade žalobcom predložených dokladov, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu strán sporu, svedkov, resp. akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Je teda úlohou žalobcu predložiť súdu taký návrh, ktorý spĺňa všetky predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, príp. neodkladného opatrenia. V danom prípade to tak nebolo, preto súd návrhu žalobkyne vyhovieť nemohol a vzhľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia podmienok stanovených Civilným sporovým poriadkom na vyhovenie takémuto návrhu, sa súd splnením ďalších podmienok už nezaoberal. Je potrebné ďalej zdôrazniť, či by aj v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva mohol byť naplnený účel tohto procesného inštitútu, ako inštitútu slúžiaceho na zabezpečenie budúcej pohľadávky, ak z predložených dôkazov bolo súdu zrejmé, že na predmetné nehnuteľnosti už bolo skôr zriadené záložné právo v prospech prednostného záložného veriteľa.
17. Súd súčasne dodáva, že v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí tento návrh spĺňať aj predpoklady jasnosti a určitosti, nakoľko v prípade nariadenia takéhoto opatrenia bude uznesenie súdu, v ktorom sa preberie petit návrhu, slúžiť na zápis do osobitného registra. Pozornosti súdu neušlo, že žalobkyňa v návrhu nesprávne formulovala petit, a to nepresnou identifikáciou nehnuteľností, na ktoré malo byť podľa jej návrhu zriadené záložné právo a aj v prípade vyhovenia jej návrhu by takáto identifikácia nebola dostačujúca na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý, jedná sa v danom prípade o procesný úspech protistrany. Na strane žalovaného však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.