Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Y. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, IČO: 36 862 703, proti žalovaným: 1. H. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Y. XXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24, 2. Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Nitra, Dlhá 4, IČO: 36 526 029, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. septembra 2018 č. k. - 265 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výrokoch o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Určil, že žalovaný v 1. rade H. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz. Z., zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp. č. XXX na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. podlaží vo vchode o. č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , až 3 , , , o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a . Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 05. 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W., okres W., kat. úz. Z., zapísaným na LV č. XXXX, obytný dom č. o. XX na parc. č. 55/7, byt č. 6 na 4. poschodí vo vchode o. č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín. Navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovaný

v 1. rade bude zaviazaný zaplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur. Žalobu odôvodnila tým, že počas trvania manželstva nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uvedené nehnuteľnosti. Po zániku ich manželstva sa stali s poukazom na podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Keďže so žalovaným v 1. rade nie je možné uzavrieť dohodu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, obrátila sa na súd. Žalovaný v 1. rade podal s poukazom na , teraz 147 ods. 1 , vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnil svoje práva proti žalobkyni a žiadal, aby súd určil, že on je výlučným vlastníkom bytu, pretože zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je neplatná v časti, v ktorej bola žalobkyňa zapísaná ako spoločná členka a spoluvlastníčka bytu, k bytu nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v čase uzavretia manželstva bol výlučným nájomcom a výlučným členom družstva len on sám, žalobkyňa sa nikdy členkou družstva nestala, byt mal byť prevedený výlučne na neho ako na člena družstva a nájomcu, uzavretím manželstva nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou, či Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je platný, alebo neplatný právny úkon, a dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na a to v časti, v ktorej bola zapísaná žalobkyňa ako spoločná členka družstva, pretože právny úkon, ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje, odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením, alebo svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje. Právny úkon odporuje zákonu, ak je v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení alebo iných zákonov existujúcich v dobe, keď bol právny úkon urobený. Zmluva odporuje zákonu, konkrétne , pretože len žalovaný v 1. rade bol členom bytového družstva a len on mal nárok na prevod vlastníctva bytu. Zmluva je absolútne neplatný právny úkon v časti, v ktorej bola zapísaná žalobkyňa ako spoločná členka družstva. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť zmluvy, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, a preto vo zvyšnej časti je tento právny úkon platný, pretože s poukazom na neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná a v prípade, že sa neplatnosť právneho úkonu týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť a ostatná časť právneho úkonu nedotknutá neplatnosťou môže zostať v platnosti. V danej veci ide o takú vadu právneho úkonu v časti uvedenia žalobkyne ako spoločnej členky družstva, ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy a po oddelení neplatnej časti zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstojí a zostáva tak v platnosti, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že na základe spornej zmluvy malo vzniknúť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, hoci správne mal byť v zmluve uvedený len žalovaný v 1. rade ako výlučný člen družstva a len on sám mal nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Súd považoval zmluvu za neplatnú len v časti uvedenia žalobkyne ako nadobúdateľa a z toho potom vyplýva aj neplatnosť ustanovenia, že nadobúdatelia nadobúdajú nehnuteľnosti uvádzané v zmluve do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z listinných dôkazov jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou výlučným nájomcom a výlučným členom družstva. Tieto skutočnosti sú nespochybniteľné. Uzavretím manželstva nevzniklo spoločné členstvo v družstve, členom družstva je iba ten z manželov, kto bol členom družstva aj pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva vznikol len spoločný nájom bytu. Žalovaný v 1. rade postupoval správne a presne podľa o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, pretože podľa tohto zákona bol len žalovaný v 1. rade ako člen družstva oprávnenou osobou podľa tohto zákona a správne podľa ako člen bytového družstva a nájomca bytu a nebytových priestorov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona vyzval bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na neho družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Súd poukázal na znenie , podľa ktorého obsahom zmluvy je aj záväzok člena nahradiť bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci na prevádzaný byt alebo nebytový priestor, jedná sa o sumu 42.125,- Sk uvádzanú ako cenu v zmluve, nejedná sa však o kúpnu cenu, ale o zostatok nesplateného investičného úveru, keďže žalobkyňa namietala ako sa súd vysporiada s kúpnou cenou uvádzanou v zmluve. OSBD Nitra pochybilo, keď pri vyhotovovaní zmluvy uviedlo v záhlaví zmluvy ako nadobúdateľku aj žalobkyňu ako spoločnú členku družstva, pretože žalobkyňa sa nikdy nestala spoločnou členkou družstva a následne v rozpore so zákonom bol byt prepísaný do BSM, byt mal byť prevedený výlučne na žalovaného v 1. rade ako člena družstva a nájomcu bytu a to bezplatne a len žalovaný v 1. rade mal byť zaviazaný k úhrade nesplateného zostatku investičného úveru. Tu súd poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. (správne malo byť ) v obdobnej veci, podľa ktorého uzavretím manželstva nečlena družstva s členom družstva a nájomcom bytu dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželov, nevzniká však aj spoločné členstvo manželov v družstve, ale členom družstva je iba ten, kto bol členom aj pred uzavretím manželstva a ktorý sa stal členom družstva nájomníkom predmetného bytu ešte pred uzavretím manželstva. Rozhodujúce

je, kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom túto osobitnú úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. To znamená, že výlučným vlastníkom bytu je len žalovaný v 1. rade, žiadnym zákonným spôsobom nemohol sa byt stať predmetom masy BSM a následne ani nemohlo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu. Súd, rešpektujúc názor Krajského súdu v Nitre (v jeho zrušujúcom rozhodnutí) vo veci opätovne vypočul strany sporu k otázke, z akého dôvodu žalovaný v 2. rade v písomnom vyhotovení Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001 ako nadobúdateľov, okrem žalovaného v 1. rade, uviedol aj žalobkyňu, a či sa tak nestalo na základe vôle žalovaného v 1. rade a žalobkyne nadobudnúť predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva. Zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že konkrétne, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy v prípade manželov Horských, sa vyjadriť nevie, aká bola ich vôľa pri uzatváraní zmluvy, sa vyjadriť nevedela, takže súd nemôže konštatovať, že v písomnom vyhotovení zmluvy ako nadobúdateľov žalovaný v 2. rade uviedol žalovaného v 1. rade a žalobkyňu na základe vôle žalovaného v 1. rade a žalobkyne, pretože oboch ich do zmluvy uviedol automaticky na základe toho, že boli obaja nájomcovia bytu, dokonca v zmluve mala byť pôvodne uvedená prvá manželka žalovaného v 1. rade. Zmluvy pripravovalo OSBD, vychádzalo z podkladov, ktorými boli žiadosti k uzavretiu zmluvy, ktoré boli zaevidované, tieto však už boli skartované. Pri vypracovaní textu zmluvy vychádzali z údajov, ktoré mali v databáze. Pokiaľ tu bol spoločný nájom, uviedli oboch manželov, takže žalovaný v 2. rade postupoval formálne a rovnako vo všetkých prípadoch a neskúmal v tej ktorej konkrétnej veci vôľu účastníkov zmluvy. Okrem toho, súd poukázal na výzvu k uzavretiu zmluvy zo dňa 23. 03. 1992, kde je ako vyzývateľ k uzavretiu zmluvy uvedený len sám žalovaný v 1. rade, ktorý postupoval podľa a ako člen bytového družstva a nájomca vyzval bytové družstvo na uzavretie zmluvy a družstvo malo na neho bezplatne previesť vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Žalobkyňa tvrdila, že odkupovali byt spoločne, obaja sa podieľali na jeho odkúpení, byt bol spoločný pokiaľ nezačala hovoriť o rozvode. Žalovaný v 1. rade zase uviedol, že žalobkyňa sa nepodieľala na nadobudnutí bytu. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu čítal, robilo ju bytové družstvo. Chápal to tak, že je to jeho byt, že ho odkupuje a že žalobkyňa je tam uvedená len ako manželka. Zápis vlastníctva do listu vlastníctva vybavovalo družstvo. On si myslel a chápal to tak, že žalobkyňa podpisuje, že je spolubývajúcou, že nejde o jej vlastníctvo. Ďalej sa nad tým nezamýšľal, nevedel, že na katastri je to zapísané ako 1/1. Na príprave zmluvy nespolupracoval, zmluvy už boli pripravené, bytovým družstvom vyplnené, bez toho, aby sa on na tom podieľal. Bytové družstvo pri vyhotovovaní zmluvy vychádzalo zo žiadosti, nespomína si, aké údaje v žiadosti boli vyplňované. Bol v presvedčení, že byt kupuje len pre seba a to z dôvodu, že všetky záležitosti, žiadosti, poplatky, všetko bolo vedené na jeho meno. Práca bola vykonaná ním, byt prináleží jemu, on na ňom všetko odpracoval. Byt bol skolaudovaný v r. 1988, v tom čase nebol ženatý so žalobkyňou, brali sa v auguste 1989, v tom čase už byt mal. Strávil 3 roky soboty, nedele, každé popoludnie pri práci na ňom. Keď uzatváral zmluvu, myslel si, že byt patrí jemu, bol člen bytového družstva, podával žiadosť, platil poplatky, bol prijatý do svojpomocnej výstavby. Žalobkyňa nebola členka družstva. S poukazom na výpoveď žalobkyne a žalovaného v 1. rade za situácie, že žalovaný v 2. rade sa nevedel vyjadriť, aká bola vôľa oboch manželov, súd nemôže konštatovať, že by žalobkyňa preukázala jednoznačne a bez pochybností, že vôľa strán pri uzatváraní zmluvy bola taká, že nehnuteľnosti by mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci to v zmluve uvedené bolo, žalovaný v 2. rade ani nemohol iné skutočnosti do zmluvy uviesť, keď do zmluvy uvádzal oboch manželov, uviedol to tam automaticky, pričom neskúmal, či je to tak správne, či sa byt nadobúda alebo nenadobúda do BSM. Nekorešponduje to s presvedčením a tvrdením žalovaného v 1. rade, ako aj so všetkými okolnosťami predmetnej veci, keď z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa na základe prihlášky zo dňa 25. 01. 1983 stal členom Okresného stavebného bytového družstva Nitra, zaplatil základný členský vklad, aj zápisné, listom zo dňa 01. 02. 1983 požiadal OSBD Nitra o zaradenie do poradovníka svojpomocnej bytovej výstavby, dňa 28. 05. 1985 uzatvoril s OSBD Nitra Zmluvu o osobnom plnení na členský podiel, kde už bol zaradený na výstavbu konkrétneho 3- izbového bytu a v zmluve sa zaviazal osobne odpracovať 4.200 hodín, zaplatiť členský vklad 6.500,- Kčs a začal s výstavbou predmetného bytu ako člen OSBD Nitra, dňa 25. 11. 1988 mu bol pridelený byt ako členovi družstva do užívania, kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 06. 12. 1988, odpracoval 42725 hodín a všetky tieto skutočnosti sa udiali ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou, ktoré bolo uzatvorené dňa 19. 08. 1989. Všetky tieto okolnosti potvrdzujú tvrdenia žalovaného v 1. rade, že mal vôľu nadobudnúť byt pre seba. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v čase uzatvárania zmluvy vzťahy v manželstve boli dobré, že kúpna cena bola vyplatená zo spoločných finančných prostriedkov, že rodičia žalobkyne im požičali 10.000,-Sk. Po podpise zmluvy, žalovaný v 1. rade situáciu ďalej neriešil, žalovaný v 2. rade komunikoval so Správou katastra ohľadne evidencie

nehnuteľností na liste vlastníctva. Žalovaný v 1. rade, keď zistil, že na liste vlastníctva je zapísaný podiel 1/1, toto neriešil, ale súdu sa javil ako pochopiteľný jeho dôvod, že nechcel vzťahy so žalobkyňou ešte viac vyhrocovať, keď vo svojej výpovedi uviedol, že dúfa, že sa to medzi nimi urovná, nechcel to riešiť za takú cenu, že to bude len jeho majetok, nechcel žalobkyni spraviť zle. Súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade potvrdil svoju vôľu pri podpise zmluvy nadobudnúť byt do BSM. To, že žalovaný volá žalobkyňu späť do bytu, ponúkal jej 20.000 eur, nesvedčí o tom, aká bola jeho vôľa pri uzatváraní zmluvy, skôr to napovedá o tom, že by chcel obnoviť spolužitie so žalobkyňou a má záujem o to, aby sa k nemu vrátila. Nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný v 1. rade chcel, aby byt patril do BSM. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, pretože byt nikdy netvoril masu BSM, a preto ani s poukazom na ustanovenie nemohlo nikdy dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu a zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného v 1. rade a určil, že H. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz. Z., zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp. č. XXX na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. podlaží vo vchode o. č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín, pretože v čase uzavretia manželstva bol výlučným členom bytového družstva a výlučným nájomcom bytu, žalobkyňa sa nikdy nestala spoločnou členkou družstva, nesprávne bola v zmluve uvedená ako spoločná členka družstva, pričom bola len spoločnou nájomníčkou bytu. Žalovaný v 1. rade má na určení vlastníckeho práva k bytu naliehavý právny záujem, pretože je potrebné dať do súladu skutkový stav so stavom právnym, keďže žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je vedená žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade v podiele 1/1. V konaní nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že zmluva prejavovala vôľu nadobudnúť spornú nehnuteľnosť spoločne. Súd z uvedených dôvodov zamietol návrh na doplnenie dokazovania vo veci vykonať znalecké dokazovanie na ohodnotenie bytu. Čo sa týka vydržania, žalobkyňa žiadne skutočnosti, ani argumenty k vydržaniu neuvádzala, netvrdila a nepreukazovala, že by nehnuteľnosti mala nadobudnúť vydržaním. Žalobkyňa netvrdila, ani preukázala okolnosti, z ktorých možno usudzovať jej dobromyseľnosť, museli jej byť predsa známe skutočnosti, že nikdy nebola členkou družstva, tieto skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u nej dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že jej byt patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, bol pripustený jeho vstup do konania s poukazom na ustanovenie , rozhodnutie je právoplatné, v konaní sa riešila otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, a tak by mali byť stranou sporu všetci účastníci zmluvy, takto si súd ustálil okruh strán sporu. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že súd náhradu trov konania priznal v plnej výške žalovanému v 1. rade, nakoľko vo veci mal plný úspech, žaloba bola zamietnutá a jeho vzájomnej žalobe bolo vyhovené, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný v 1. rade, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie . Rovnako v konaní úspešný bol aj žalovaný v 2. rade, tomu však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, udávajúc, že súd prvej inštancie síce dostatočne a úplne zistil skutkový stav, vyvodil z neho však nesprávne právne závery, ktoré sú v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16. 02. 2017, ktorý je pre súd prvej inštancie právne záväzný. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú nelogické, nepresné, v niektorej časti neúplné a nezodpovedajú skutkovým zisteniam. V prvom rade sa súd prvej inštancie nemal najskôr zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, ale najskôr sa mal zaoberať otázkou, či predmetný byt nadobudli manželia do BSM, resp. aká bola vôľa žalovaného v 1. rade pri nadobúdaní bytu, t. j. či byt chcel nadobudnúť ako výlučný člen družstva do svojho výlučného vlastníctva, alebo jeho vôľa smerovala k nadobudnutiu bytu do bezpodielového vlastníctva manželov. Až v prípade zistenia vôle žalovaného byt nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva sa potom mal súd zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu. Ak ide pritom o právny úkon v písomnej forme, spravidla určitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou, a preto obsah právneho úkonu je zrejmý každému (i tretím osobám). Z hore uvedeného vyplýva, že základným dôkazom preukazujúcim prejavenú vôľu žalovaného pri kúpe predmetného bytu do BSM je v tejto

veci písomná Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001, uzavretá medzi zmluvnými stranami, a to na strane predávajúceho: OSBD Nitra a na strane kupujúcich: 1. H. Q., 2. L. Q., rod. T., ktorí v tom čase boli manželmi. Žalovaný do podania žaloby, resp. jeho protižaloby v tomto súdnom konaní nikdy nespochybnil platnosť tejto kúpno-predajnej zmluvy k bytu, hoci mu muselo byť, a aj bolo známe, že na liste vlastníctva bol byt vedený v 1/1, t. j. ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Preto jeho zmena stanoviska a tvrdenie, že on si vždy myslel, že byt je len jeho výlučným vlastníctvom, sa javí ako účelové. Tento záver podporujú aj ostatné okolnosti, uvádzané samotným žalovaným vo svojej doplňujúcej výpovedi na pojednávaní dňa 05. 09. 2018. Nebolo povinnosťou žalobkyne preukazovať, že vôľa strán pri uzatváraní zmluvy bola taká, že nehnuteľnosti by mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci to v zmluve uvedené bolo, avšak bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade preukazovať, že jeho vôľa bola iná, než prejavil v písomnej zmluve o odkúpení bytu, čo sa mu však žiadnym dôkazom nepodarilo. Až v prípade, že by žalovaný v 1. rade nad akúkoľvek pochybnosť preukázal nadobudnutie bytu do jeho výlučného vlastníctva, mohol sa súd prvej inštancie zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001. Ak by prišiel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, zároveň by musel posúdiť aj otázku, či je zmluva neplatná celá, alebo len čiastočne. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že podľa jeho právneho názoru je zmluva neplatná len čiastočne, a to vo vzťahu k žalobkyni, avšak neuvádza ani jeden právny argument, resp. dôvod, na základe ktorého by bolo možné k takémuto názoru dospieť. Ak je Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001 absolútne neplatná, tak je neplatná celá, a nielen v časti týkajúcej sa len jej, keď je nezvratné, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade v nej vystupujú na strane kupujúcich ako nerozlučné spoločenstvo, ktoré okrem iného kupuje byt ako celok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v tom čase) a kúpnu cenu sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež uviedla, že v zmysle ust. žiada odvolací súd, aby doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na cenu predmetnej nehnuteľnosti (bytu), ktorá je predmetom vyporiadania, pretože tento dôkaz nevykonal súd prvej inštancie, hoci ho navrhla. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a zruší podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W., okres W., kat. úz. Z. zapísaným na L V č. XXXX, obytný dom č. o. XX na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. poschodí vo vchode o. č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín. Súčasne vyporiada podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, ktorý žalovaný v 1. rade bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur (resp. ustálenú znaleckým posudkom) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie najmä na skutočnosť, aká bola vôľa účastníkov pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva z OSBD Nitra na jeho osobu. V rámci doplneného dokazovania bolo zistené, že prax u žalovaného v 2. rade je taká, že zmluvy sú vopred pripravené a účastníci na strane nadobúdateľov tieto automaticky podpisujú, pričom OSBD zabezpečoval aj vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. On nemal žiadnu možnosť zasahovať do vypracovávania tejto zmluvy, a keď boli pozvaní aj s vtedajšou manželkou (žalobkyňou) k podpisu zmluvy, bol v tom, že byt sa, vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu, prepisuje do jeho výlučného vlastníctva a žalobkyňa je prizvaná len ako spoločná nájomníčka. Keďže nemá právne vzdelanie, jej prítomnosti tam nepripisoval nejaký zásadný význam. Podľa jeho názoru na celú vec je potrebné sa dívať z toho pohľadu, že jeho presvedčenie, že predmetný byt patrí len do jeho výlučného vlastníctva vyplýva zo všetkých skutočností, ktoré boli v rámci tohto sporu z jeho strany dokazované a dokázané, a z ktorých vyplýva, že bol v čase uzavretia manželstva so žalobkyňou členom bytového družstva a byt bol výlučne pridelený jemu. Vyplýva to z dôkazov, a to z prihlášky zo dňa 25. 01. 1983, kedy sa stal členom OSBD Nitra, zaplatil základný členský vklad aj zápisné, listom zo dňa 01. 02. 1983 požiadal o zaradenie do poradovníka svojpomocnej bytovej výstavby, dňa 28. 05. 1985 uzavrel s OSBD Nitra zmluvu o osobnom plnení na členský podiel, kde už bol zaradený na výstavbu konkrétneho bytu, v zmluve sa zaviazal osobne odpracovať 4200 hodín, čo aj urobil, zaplatil členský vklad vo výške 6.500,- Kčs, a po výstavbe predmetného bytu, ako členovi OSBD, mu bol pridelený byt do užívania dňa 25. 11. 1988, kolaudačné rozhodnutie na celý dom bolo vydané dňa 06. 12. 1988 a následne bola s ním spísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, ktoré všetky skutočnosti jednoznačne preukazujú, že tento byt bol len jeho a žalobkyňa sa na jeho nadobudnutí, výstavbe a

platbách súvisiacich s členstvom v družstve vôbec nepodieľala. Jeho vôľu o tom, že bol presvedčený, že byt nadobúda kúpnou zmluvou do výlučného vlastníctva, potvrdzujú všetky uvedené skutočnosti a dôkazy a ako i tvrdenia, že mal vôľu nadobudnúť byt pre seba. Uvedené skutočnosti nemôže meniť ani to, že pri uzavretí kúpnej zmluvy bolo potrebné doplatiť ešte 42.125,- Sk. Pokiaľ by aj vzniklo so žalobkyňou spoluvlastníctvo, maximálne by mala, podľa jeho názoru, nárok na vyplatenie polovice tejto doplatenej sumy, a nie polovice hodnoty celého bytu, o ktorého získanie a nadobudnutie sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nezaslúžila. Pokiaľ súd príjme záver, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetného bytu a že má teda nárok na jeho polovicu, takýto výklad je v priamom rozpore s výkonom práv a povinností v súlade s dobrými mravmi a takýto výklad sa aj prieči základnému princípu , ktorý súdom prikazuje, aby rozhodovali na základe princípu všeobecnej spravodlivosti a aby výsledkom ich rozhodnutia bolo rozumné usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Okrem toho, je i názoru, že rozhodnutie súdu musí byť založené aj na princípe slušnosti, a berúc do úvahy všetky okolnosti tohto konkrétneho prípadu, nie je vôbec slušné, aby žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou bytu, ktorý jej reálne nepatrí a celé jej právo je založené na kúpnej zmluve uzavretej s OSBD, ktorá je - v časti týkajúcej sa žalobkyne - uzavretá v priamom a príkrom rozpore so o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách a taktiež je v priamom rozpore so o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V prípade, ak by odvolací súd dospel k názoru, že podielové spoluvlastníctvo vzniklo, žiadal, aby sa súd zaoberal jeho obranou, a to s poukazom na , na základe ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Je toho názoru, že sú u neho splnené všetky dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako ich má na mysli , keď dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť u neho najmä zdravotný stav (zdravotný stav nemá dobrý, lieči sa na cukrovku, vysoký krvný tlak, je po úraze hlavy), sociálna situácia - je starobný dôchodca, dôchodok činí 500 eur mesačne, z ktorého musí uspokojovať všetky životné potreby, potom poukázal na jeho vek 73 rokov, pričom žalobkyňa je od neho podstatne mladšia, a to o 18 rokov, nie je vôbec závislá na odkázanosť bývania v tomto byte, pričom on jej v tom ani nebráni, naopak, on je odkázaný na bývanie v spornej nehnuteľnosti a v neposlednom rade ho k tejto nehnuteľnosti viažu silné osobné väzby, a to citové, vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíva a skutočnosti, že tento byt staval. Významná je tiež skutočnosť, že tento byt nadobudol výlučne on a jeho osobným aj finančným pričinením bol tento byt získaný do jeho výlučného členstva a následne, ak by bola zmluva o prevode bytu spísaná v súlade so zákonom, mal byť tento byt prepísaný výlučne do jeho výlučného vlastníctva, a nie aj do vlastníctva žalobkyne. V byte nepretržite žije od roku 1988, čo je rovných 30 rokov a nevie si predstaviť, že by mal teraz tento byt opustiť a predávať ho, pretože na výplatu výšky podielu, ktorý požaduje žalobkyňa, nemá finančné prostriedky, žije dlhé roky v komunite známych ľudí, v známom prostredí a nevie si predstaviť pretrhnutie týchto vzťahov. Zo situácie na trhu bytov vie, že pokiaľ by sa tento byt predal, z jeho výťažku, ktorý by mu takto pripadal vo výške 1/2-ice, by si nemohol zabezpečiť ani garsónku, čím by sa mohlo stať, že by v konečnom efekte na starobu zostal bývať v nejakom podradnom podnájme, alebo by sa z neho mohol stať aj bezdomovec, pretože by nebol schopný riešiť svoju bytovú otázku.

4. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacich výrokoch o trovách konania je potrebné ako vecne správny v zmysle ustanovenia potvrdiť.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobkyne, riadiac sa zásadou viazanosti odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania, v zmysle ktorej je odvolací súd oprávnený preskúmať len tie výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli napadnuté podaním odvolania, je zrejmé, že odvolanie žalobkyne smeruje proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, keď z jeho obsahu jednoznačne vyplýva to, že žalobkyňa nesúhlasí so zamietajúcim výrokom napadnutého rozhodnutia, a len vo vzťahu k tomuto výroku navrhla ako žiada, aby odvolací súd rozhodol (z dôvodov prezentovaných v odvolaní), bez toho, že by rovnakým spôsobom postupovala i vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozhodnutia o určení vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade (o ktorom súd prvej inštancie rozhodol na základe vzájomnej žaloby žalovaného v 1. rade). Vzhľadom na takto zistený rozsah podaného odvolania, ako i na to, že vychádzajúc zo stranami sporu formulovaného predmetu konania na základe žaloby žalobkyne a vzájomnej žaloby žalovaného v 1. rade nemožno hovoriť o zákonnej výnimke z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania (v zmysle písm. a/ až c/ ), odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobkyne len v medziach zamietajúceho výroku napadnutého rozhodnutia a s tým súvisiacimi výrokmi o náhrade trov konania.

11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 13. 05. 2014 sa žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec W., zapísanej na LV č. XXXX, obytný dom č. o. XX na parc. č. 55/7, vchod č. o. XX, 4. poschodie, byt č. 6, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 111/676. Zrušené podielové spoluvlastníctvo žiadala vyporiadať tak, že nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného H. Q. (žalovaný v 1. rade), ktorému bude súčasne uložená povinnosť zaplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 04. 2010 č. k. -15 právoplatne rozvedené dňa 20. 05. 2010. Strany sa po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov stali v zmysle ustanovenia podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, keď titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol prevod bytu V 6776/01-86/2002. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli strany sporu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že ďalšia existencia podielového spoluvlastníctva pre ňu nie je účelná, nakoľko trvanie spoluvlastníctva ju obmedzuje v dispozícii s časťou pripadajúcou jej podľa veľkosti podielu. Nakoľko ani napriek jej snahe nie je možné so žalovaným (teraz žalovaným v 1. rade) uzavrieť dohodu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, obrátila sa žalobkyňa so svojim nárokom na súd.

12. Podaním zo dňa 06. 10. 2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 10. 2014, žalovaný Dušan Horský doručil súdu vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., katastrálne územie Z., zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome č. s. XXX na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. podlaží vo vchode č. o. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 111/676. Z odôvodnenia vzájomnej žaloby vyplýva, že k spornej nehnuteľnosti stranám sporu nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a žalobkyňa nemá nárok z bytu na nič. Poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia manželstva bol

on výlučným nájomcom sporného bytu a výlučným členom Okresného stavebného bytového družstva, pričom uzavretím manželstva vznikol iba spoločný nájom bytu, nie však spoločné členstvo manželov v družstve. V súlade s ustanovením , ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 1992 , listom zo dňa 23. 03. 1992 vyzval Okresné stavebné bytové družstvo Nitra na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorý užíval. OSBD ho k uzavretiu zmluvy vyzvalo až v roku 2001, kedy dňa 03. 10. 2001 bola uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu, pričom OSBD, ktoré zmluvu vyhotovovalo, z neznámych dôvodov uviedlo ako spoločného člena družstva žalobkyňu, ktorá sa však nikdy členkou družstva nestala, a preto v rozpore so zákonom prepísalo byt do ich bezpodielového spoluvlastníctva, hoci takýto postup je v rozpore jednak s , a jednak so Na základe jeho žiadosti o uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 23. 03. 1992 mal byť tento byt prevedený iba výlučne na neho ako na člena družstva a nájomcu, a to podľa bezplatne, pričom maximálne mal byť zaviazaný nahradiť bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na prevádzaný byt podľa zákona. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu na žalobkyňu je absolútne neplatná, pretože je v rozpore so zákonom. Preto neobstojí žaloba na zrušenie podielového spoluvlastníctva zo strany žalobkyne, pretože medzi nimi podľa zákona nikdy žiadne vlastníctvo nevzniklo.

13. Uznesením zo dňa 17. 06. 2015 č. k. -157 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2. rade Okresné stavebné bytové družstvo, IČO: 36 526 029, so sídlom Dlhá 4, Nitra.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že uzatvorením manželstva nečlena družstva s členom družstva a nájomcom bytu dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželov, nevzniká však aj spoločné členstvo manželov v družstve, ale členom družstva je iba ten z manželov, ktorý bol jeho členom aj pred uzatvorením manželstva a ktorý sa stal členom družstva a nájomníkom predmetného bytu ešte pred uzatvorením manželstva, s takýmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Napokon, tento svoj názor prezentoval odvolací súd už vo svojom rozhodnutí zo dňa 16. 02. 2017 č. k. -217 a tieto v zásade i žalobkyňou v odvolaní nespochybnené právne závery vychádzajú z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR. Teda, v danom prípade nedošlo k vzniku spoločného členstva manželov v bytovom družstve, pretože žalobkyňa nenadobudla práva a povinnosti člena družstva a v tomto ohľade ani nebola oprávnenou osobou na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu spolu so žalovaným v 1. rade, ako jedinou oprávnenou osobou k tomuto úkonu. Pokiaľ potom napriek tejto skutočnosti, žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade v pozícii nadobúdateľov uzatvorila so žalovaným v 2. rade zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, súd prvej inštancie, v zmysle pokynu odvolacieho súdu, dôvodne riešil otázku, či sa tak nestalo na základe vôle žalovaného v 1. rade a žalobkyne (v tom čase manželov) nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda prejednávanú právnu vec posúdil i z aspektu prejavenej vôle strán pri nadobudnutí bytu do ich vlastníctva. V tomto ohľade súd prvej inštancie ustálil, že nebolo v konaní preukázané, že by vôľa žalobkyne a žalovaného v 1. rade bola taká, že nehnuteľnosti by mali patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, keď zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že podpisom zmluvy o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu žalobkyňou bola prejavená zhodná vôľa žalovaného v 1. rade a žalobkyne nadobudnúť predmetný byt do BSM. V komplexe vykonaného dokazovania, a to tak výsluchom strán sporu, ako i vyhodnotením listinných dôkazov, nie je možné ustáliť taký záver, ako tvrdí žalobkyňa, že žalovaný v 1. rade žiadnym dôkazom nepreukázal, že jeho vôľa bola iná, ako vyplýva z uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, v ktorej zmluve je vôľa strán preukázaná jasne.

15. Je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že iniciatíva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu oboma vtedajšími manželmi ako nadobúdateľmi, teda žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, nesmerovala zo strany týchto účastníkov zmluvy, ktorým bola predložená na podpis už vopred pripravená zmluva vyhotovená žalovaným v 2. rade. Teda, aj keď v predmetnej zmluve o prevode vlastníctva bytu boli ako účastníci zmluvy uvedení obaja vtedajší manželia, nestalo sa tak preto, že obaja prejavili vôľu nadobudnúť predmetný byt do BSM, ale preto, že žalovaný v 2. rade manželku žalovaného v 1. rade (žalobkyňu) ako účastníčku zmluvy, na základe vlastných úvah, uviedol. Táto skutočnosť, teda to, že v zmluve boli uvedení obaja manželia, nemôže prezumovať jasný prejav vôle účastníkov zmluvy na strane nadobúdateľov nadobudnúť nehnuteľnosť do BSM, tak ako udávala žalobkyňa v podanom odvolaní. Rovnako, v kontexte výpovede žalovaného v 1. rade na pojednávaní a

ním realizovaných úkonov v súvislosti s nadobudnutím predmetného bytu (najskôr v pozícii nájomcu, následne vlastníka), nie je dôvodné pochybovať o jeho viere, že byt nadobúda do výlučného vlastníctva, keď nesporné skutkové okolnosti tejto veci jednoznačne nasvedčujú tomu, že to bol výlučne žalovaný v 1. rade ako jediný člen bytového družstva, ktorý realizoval úkony, či už faktické alebo právne smerujúce k nadobudnutiu tohto bytu, k čomu bol i jedinou oprávnenou osobou, navyše, k prevodu vlastníctva družstevného bytu došlo na základe žiadosti žalovaného v 1. rade zo dňa 23. 03. 1992, v ktorej výlučne žalovaný v 1. rade (v tom čase už manžel žalobkyne) prejavil vôľu nadobudnúť predmetný byt do vlastníctva v zmysle V kontexte takto preukázaných skutočností nie je možné ustáliť taký záver, že by bola daná jednoznačná vôľa manželov nadobudnúť predmetný byt do BSM, tak ako správne skonštatoval súd prvej inštancie. Potom je možné ustáliť len taký právny záver, že sporná nehnuteľnosť nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne, v zmysle ustanovenia nikdy nemohlo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva. Na toto konštatovanie, tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, nemajú žiadny vplyv okolnosti spoločného finančného plnenia manželov pri nadobúdaní bytu, resp. existencie pôžičky zo strany rodičov žalobkyne za účelom tohto plnenia. Rovnako tak na tomto závere nič nemení ani následný postoj žalovaného v 1. rade, ktorý prejavil záujem žalobkyni poskytnúť finančné plnenie v súvislosti s vyporiadaním vzájomných vzťahov, keď je predovšetkým potrebné uviesť to, že rozhodujúca bola vôľa manželov v čase realizácie úkonu, teda v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, a nie už následné konanie a správanie sa žalovaného v 1. rade, ktoré v tomto ohľade môže nasvedčovať len jeho snahe o usporiadanie vzájomných vzťahov po rozvode manželstva dohodou, v žiadnom prípade nie však o jeho vôli nadobudnúť byt do BSM.

16. Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného odôvodnenia, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, keď ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nevzniklo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu, takýto záver súdu prvej inštancie je správny a odvolací súd sa s ním plne stotožňuje. V tomto ohľade potom nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, keďže prípadné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v zmysle požiadavky žalobkyne, neprichádzalo do úvahy. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako i v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania, ako vecne správny v zmysle ustanovenia potvrdil, keď súd prvej inštancie v tomto rozsahu správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prejednania odvolacieho súdu nebol vyhovujúci výrok napadnutého rozhodnutia (tak, ako odvolací súd odôvodnil vyššie rozsah podaného odvolania, ktorým je viazaný), ktorým súd určil žalovaného v 1. rade za výlučného vlastníka prejednávanej nehnuteľnosti, a to v zmysle požiadavky žalovaného v 1. rade vo forme vzájomnej žaloby, ďalšími odvolacími dôvodmi žalobkyne súvisiacimi s rozsahom neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, keď táto namietala správnosť záverov súdu prvej inštancie o čiastočnej neplatnosti tohto právneho úkonu, sa odvolací súd ďalej nezaoberal, keďže tieto dôvody nemajú žiadny vplyv na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia, v ktorom ohľade bolo zásadné posúdenie toho, či nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, a teda, či je namieste pristúpiť k jeho zrušeniu a vyporiadaniu, alebo nie, pričom z hľadiska tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým výrokom bolo zásadné posúdenie tých okolností, ktoré odvolací súd rozobral vyššie. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie v tomto rozsahu nemá vplyv konštatovanie súdu o čiastočnej neplatnosti zmluvy, keď táto právna otázka by bola relevantnou z hľadiska posúdenia správnosti vyhovujúceho výroku rozhodnutia súdu, ktorý odvolaním napadnutý nebol. Keďže však pre správne závery súdu prvej inštancie o neexistencii podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade skutočnosť, či je zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu neplatná celá alebo len čiastočne, nie je zásadnou právnou otázkou, nebolo už opodstatnené sa týmito odvolacími dôvodmi ďalej zaoberať, pretože by nemali žiadny vplyv na výsledok odvolacieho konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia a tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo nesporné, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).