Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/94/2014

Potvrdené rozhodnutím 9Co/36/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Y. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, IČO: 36 862 703, proti žalovaným: 1. H. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Y. XXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24, 2. Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Nitra, Dlhá 4, IČO: 36 526 029, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. septembra 2018 č. k. 12C/94/2014 - 265 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výrokoch o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., zast.: Jurovatý & Partners, s.r.o., IČO: 36 862 703, so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, proti odporcom: 1. H. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., zast. JUDr. Peter Koscelanský, advokát, so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, 2. Okresné stavebné bytové družstvo, IČO : 36 526 029, so sídlom Dlhá 4, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a protinávrhu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že odporca v 1. rade H. Q., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX j e výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz. Z. zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp.č. XXX na parc.č.XX/X, byt č. X na 4. podlaží vo vchode o.č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 6.054,84 eura, pričom náhrada trov konania pozostáva zo sumy 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za protinávrh a zo sumy 5.955,34 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 13.5.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W., okres W., kat. úz. Z. zapísaným na LV č. XXXX , obytný dom č.o.XX na parc.č.XX/X, byt č. X na 4. Poschodí vo vchode o.č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín. Navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva odporcu a odporca bude zaviazaný zaplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas trvania manželstva s odporcom nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uvedené nehnuteľnosti. Po zániku ich manželstva sa stali s poukazom na § 149 ods. 4

podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Keďže s odporcom nie je možné uzavrieť dohodu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, obrátila sa na súd.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že z listu vlastníctva vyplýva, že obaja účastníci konania sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti. Keďže uplynula doba 3 rokov od právoplatnosti rozvodu platí zákonná domnienka, že každý z účastníkov je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2-ica. V návrhu je chyba, vlastníctvo sa nevzťahuje na pozemok v tejto časti berie návrh späť. Predpokladaná hodnota bytu je 80.000 eur. Navrhol prikázať podiel 1/2-ica odporcovi a na finančné vyrovnanie požaduje navrhovateľka vyplatenie sumy 40.000 eur. Odporca vo svojom vyjadrení tvrdí, že zmluva o prevode bytu je absolútne neplatný právny úkon, ak by to tak bolo, tak potom nevie na základe akého právneho titulu sa odporca cíti byť vlastníkom bytu, byt by sa stal vlastníctvom bytového družstva a odporca by teoreticky po splnení všetkých podmienok mohol znova požiadať o odkúpenie bytu. Absolútna neplatnosť sa nemôže dotýkať len navrhovateľky, pretože účastníci konania vystupovali ako manželia spoločne. Poukazoval na čl. 6 zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorý hovorí o tom, že nadobúdateľ sa zaväzuje uhradiť cenu do 30- tich dní od podpísania zmluvy a nadobúdatelia sú v zmluve uvedení obaja manželia, sú povinní zaplatiť kúpnu cenu spoločne a nerozdielne.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo uzatvárali s odporcom v roku 1989. V tom čase už bol byt skolaudovaný a do bytu sa prisťahovala. Byt bol vo vlastníctve bytového družstva. Náklady a prevádzku domácnosti riešili zo spoločných finančných prostriedkov. Potom prišla možnosť byt si odkúpiť. K odkúpeniu bytu došlo v r. 2001. Keďže nemali dostatok finančných prostriedkov, jej rodičia im dvom požičali sumu 10.000 Sk, bolo to niekedy predtým ako byt odkupovali. V tom čase nikto nevzniesol žiadnu námietku, že aj ona byt odkupovala ako manželka odporcu. Zmluvy pripravilo bytové družstvo. V tom čase ich manželstvo fungovalo, všetko bolo spoločné. Vznikol len problém v tom, že byt bol ešte evidovaný na bývalú manželku odporcu. Problém nastal keď začala hovoriť o rozvode. Odporca sa vyjadril tak, že byt je jeho. Odišla zo spoločnej domácnosti v r. 2009, odvtedy býva v podnájme. V r. 2010 boli rozvedení. BSM si nevyporiadali, pretože odporca nesúhlasil s predajom bytu, výstavba domu prebiehala svojpomocne, odporca bol členom družstva.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení k veci a podanom protinávrhu. Skutočnosti medzi účastníkmi konania nie sú sporné, že od roku 1983 bol odporca členom družstva, že v čase uzavretia manželstva bol výlučným členom družstva a výlučným nájomcom bytu. Chyba sa stala, keď bytové družstvo napísalo do záhlavia ako spoločnú členku družstva aj navrhovateľku, pričom navrhovateľke nikdy nevzniklo spoločné členstvo v družstve. Poukazoval na zákon o transformácii č. 42/1992 Zb., podľa tohto zákona len člen družstva mohol podať žiadosť o odkúpenie bytu v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Tým sa zúčastnil transformácie a byt pripadol členovi družstva. S poukazom na §§ 16, 28 zákona. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, prevod vlastníctva družstevného bytu je formou vyporiadania medzi družstvom a členom družstva. Úprava v § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. je špeciálna vo vzťahu k § 143 OZ. Byt je výlučným vlastníctvom člena družstva a táto skutočnosť sa nedá preklenúť žiadnym výkladom. Navrhol návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, pretože podielové spoluvlastníctvo nevzniklo. Nie je možné inak vysporiadať vlastníctvo k bytu, len tak, že odporca sa môže domáhať, že byt patrí do jeho výlučného vlastníctva. Súd si má riešiť ako prejudiciálnu otázku platnosť alebo neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Poukazoval na § 41 OZ, dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu vo vzťahu k navrhovateľke. Vo zvyšku vo vzťahu k odporcovi je zmluva platná.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že rodičia im požičali 30.000 Sk, teraz tvrdí že požičali 10.000 Sk. To však nie je podstatné, pretože peniaze im vrátili. V roku 1988 bola ukončená výstavba bytového domu so 6 bytmi. Prebehla kolaudácia. Papiere o pridelení bytu boli len na jeho meno, dostal ich sám, pretože v tom čase neboli s navrhovateľkou v žiadnom právnom vzťahu. Svadba bola v lete 1989. Po istej dobe bolo možné odkúpiť byt do osobného vlastníctva. Na byte zostali pasíva 42.500 Sk, túto sumu museli zaplatiť ak malo dôjsť k prevodu vlastníctva bytu. Na zaplatení tejto sumy 42.500 Sk sa podieľali s navrhovateľkou obaja spoločne. V roku 2009 bol rozvod. Navrhovateľka sa nezúčastňovala a nepodieľala sa finančne na výstavbe bytu. V byte žije so syn a s jeho synom. Zvyšok úveru splácali tak, že splátky boli zahrnuté v nájomnom. Úver mal byť splatený po 30-tich rokoch, keďže byt odkúpil skôr než uplynula doba 30 rokov, zostal tam nedoplatok 42.500 Sk. Člen družstva bol od r. 1983, naskytla sa možnosť svojpomocnej výstavby, požiadal o začlenenie, v roku

1985 začali stavať, v roku 1988 bola kolaudácia. V roku 1989 uzavreli manželstvo. Navrhovateľka nebola členkou bytového družstva. Nepodieľala sa na nadobudnutí bytu. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu čítal, robilo ju bytové družstvo. Chápal to tak, že je to jeho byt, že ho odkupuje a že navrhovateľka je tam uvedená len ako manželka. Zápis vlastníctva do listu vlastníctva vybavovalo družstvo. Neuznáva, že byt bol nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov. Pri výstavbe bytu neboli žiadne spoločné finančné prostriedky.

Zástupkyňa odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedla, že byt a dom je v správe Spoločenstva vlastníkov bytov od r. 2001, nie je v správe Bytového družstva. V predmetnej veci vie potvrdiť tvrdenia odporcu zo dňa 6.10.2013, že uhradil členský podiel v máji 1985 vo výške 6.500 korún, stal sa členom Bytového družstva. Hodnota jeho členského podielu bola vypočítaná na sumu 42.225 korún + 6.500 korún. K prevodu bytu došlo v r. 2001, v súlade so zákonom č. 42/1992 Zb. a 182/1993 Zb. kedy bola uhradená suma 42.125 korún ako zostatková časť nesplateného investičného úveru. Uzatvorená zmluva je platná, bola uzatvorená v súlade s transformačným zákonom č. 42/1992 Zb., tento zákon rieši kto má právo požiadať o odkúpenie bytu, nerieši situáciu či prechádza aj do vlastníctva druhému nájomcovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, predžalobnou výzvou, výpisom z LV XXXX, rozsudkom o rozvode manželstva sp. zn. , uznesením o čiastočnom priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, vyjadrením odporcu a protinávrhom, dokladom o prijatí za člena, žiadosťou o prijatie za člena, zaradením do evidencie SVS, prijatím do SVS, poštovou poukážkou, zmluvou o osobnom plnení na členský podiel, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, kolaudačným rozhodnutím, výzvou k uzavretiu zmluvy, oznámením o registrácii, rozsudkom NS SR sp. zn. , zmluvou o prevode vlastníctva bytu, uzneseniami, rozsudkom NS SR, sp. zn. , návrhom na vstup odporcu v 2. rade, výpisom z obchodného registra odporcu v 2. rade a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a odporca boli manželia, manželstvo uzatvárali dňa XX.X.XXXX. Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. -15 zo dňa 20.4.2010 rozvedené, právoplatne dňa 20.5.2010.

Zánikom manželstva zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu.

Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že s poukazom na § 149 ods. 4 sa spolu s odporcom stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pretože za trvania manželstva nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 3.10.2001, ktorej vklad bol povolený pod V 6776/01 dňa 23.1.2002, byt nachádzajúci sa v obci W., kat. úz. Z. v obytnom dome súp.č. XXX na parc.č.XX/X, byt č. X na 4. podlaží vo vchode o.č. XX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo výške 111/676-ín.

V súčasnosti sú navrhovateľka a odporca zapísaní na LV č. XXXX ako vlastníci predmetných nehnuteľností v podiele 1/1.

Proti podanému návrhu podal odporca protinávrh, ktorým sa domáhal určenia, že on je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Odporca sa na základe prihlášky zo dňa 25.1.1983 stal členom Okresného stavebného bytového družstva Nitra. Svedčí o tom doklad - prijatie za člena pod č. Pk/Mo18924 zo dňa 9.3.1983.

Odporca zaplatil základný členský vklad vo výške 3.000 Kčs a zaplatil aj zápisné 200 Kčs.

Odporca listom zo dňa 1.2.1983 pod č. 855 požiadal OSBD Nitra o zaradenie do poradovníka svojpomocnej bytovej výstavby.

Listom zo dňa 25.2.1983 pod č. Pk/Ká 855/83 mu bolo oznámené, že je zaradený do evidencie svojpomocnej výstavbovej skupiny /SVS/.

Dňa 28.5.1985 uzatvoril odporca s OSBD Nitra Zmluvu o osobnom plnení na členský podiel, kde už bol zaradený na výstavbu konkrétneho 3-izbového bytu a v zmluve sa zaviazal osobne odpracovať 4.200 hodín, zaplatiť členský vklad 6.500 Kčs, čo aj zaplatil ako vyplýva z predloženej poštovej poukážky, a začal s výstavbou predmetného bytu ako člen OSBD Nitra.

Rozhodnutím OSBD Nitra zo dňa 25.11.1988 bol odporcovi pridelený družstevný byt ako členovi družstva do užívania.

Na celý bytový dom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mestským národným výborom Nitra - odbor územného plánovania a architektúry pod č. UPA 2574/88-Ing. LK zo dňa 6.12.1988.

Po pridelení bytu začal byt odporca užívať a užíva ho dodnes.

Z vyúčtovania stavby bytového domu vyplýva, že náklady bytu boli 263.756 Kčs, náklady garáže boli 14.792 Kčs. Odporcovi bol vyplatený štátny príspevok vo výške 157.335 Kčs, zaplatil členský podiel 6.500 Kčs, odpracoval 42725 hodín a zvyšnú sumu 71.988 Kčs vyplatil z úveru.

Všetky tieto skutočnosti sú preukázané listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že sa udiali ešte pred uzatvorením manželstva s navrhovateľkou, ktoré bolo uzatvorené až dňa 19.8.1989.

Odporca žiadal výzvou zo dňa 23.3.1992 OSBD Nitra o uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. Jeho žiadosť bola zaregistrovaná a listom zo dňa 26.3.1992 mu bolo oznámené, že k uzavretiu Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu ho družstvo písomne vyzve.

K uzatvoreniu Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu došlo dňa 3.10.2001, ktorej vklad bol povolený pod V 6776/01 dňa 23.1.2002, kde ako spoloční členovia družstva boli uvedení navrhovateľka , aj odporca. Zmluvy pripravovalo OSBD Nitra. V článku 6 Zmluvy je uvádzaná cena 42.125.-Sk, je to zostatková časť nesplateného investičného úveru, ktorý patrí bytovému družstvu.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 703 ods.2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom manželmi a spoločne členstvo manželov v družstve, z tohto členstva sú manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 704 ods. 1 OZ, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

Podľa § 704 ods. 2 OZ, to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

Podľa § 126 ods.1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od samostatného obsahu.

Podľa § 23 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, oprávnenými osobami sú členovia družstva.

Podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb., členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

Podľa § 25 zákona č. 42/1992 Zb., obsahom zmluvy podľa § 24 je aj záväzok člena nahradiť bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci na prevádzaný byt alebo nebytový priestor, ďalej záväzok člena podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním domu. Tieto záväzky prechádzajú aj na právnych nástupcov člena družstva.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z.z., nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 97 ods. 1 O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu s poukazom na § 142 ods. 1 OZ. Tvrdila, že byt nadobudli za trvania manželstva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorej vklad bol povolený pod V 6776/01 dňa 23.1.2002 a keďže do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s odporcom nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platí fikcia o vzniku podielového spoluvlastníctva s poukazom na § 149 ods. 4 OZ. Navrhla byt prikázať do výlučného vlastníctva odporcu s tým, aby odporcovi bola uložená povinnosť vyplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur. V časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín zobrala návrh späť.

Odporca podal s poukazom na § 97 ods. 1 O.s.p. vzájomný návrh, ktorým si uplatnil svoje práva proti navrhovateľke a žiadal, aby súd určil, že on je výlučným vlastníkom bytu, pretože zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je neplatná v časti, v ktorej bola navrhovateľka zapísaná ako spoločná členka a spoluvlastníčka bytu, k bytu nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v čase uzavretia manželstva bol výlučným nájomcom a výlučným členom družstva len on sám, odporkyňa sa nikdy členkou družstva nestala, byt mal byť prevedený výlučne na neho ako na člena družstva a nájomcu, uzavretím manželstvo nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou, či Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je platný, alebo neplatný právny úkon a dospel k záveru, že Zmluva je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 a to v časti, v ktorej bola zapísaná navrhovateľka ako spoločná členka družstva, pretože právny úkon, ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje, odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením alebo svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje. Právny úkon odporuje zákonu, ak je v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iných zákonov existujúcich v dobe, keď bol právny úkon urobený. Zmluva odporuje zákonu konkrétne § 28 zákona č. 182/1993 Z.z., pretože len odporca bol členom bytového družstva a len on mal nárok na prevod vlastníctva bytu. Zmluva je absolútne neplatný právny úkon v časti, v ktorej bola zapísaná navrhovateľka ako spoločná členka družstva. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť Zmluvy, ktorú je možné oddeliť

od ostatného obsahu Zmluvy a preto vo zvyšnej časti je tento právny úkon platný, pretože s poukazom na § 41 neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná a v prípade, že sa neplatnosť právneho úkonu týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť a ostatná časť právneho úkonu nedotknutá neplatnosťou môže zostať v platnosti. V danej veci ide o takú vadu právneho úkonu v časti uvedenia navrhovateľky ako spoločnej členky družstva, ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu Zmluvy a po oddelení neplatnej časti zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstojí a zostava tak v platnosti.

Z listinných dôkazov jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že odporca bol ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou výlučným nájomcom a výlučným členom družstva. Tieto skutočnosti sú nespochybniteľné. Uzavretím manželstva nevzniklo spoločné členstvo v družstve, členom družstva je iba ten z manželov, kto bol členom družstva aj pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva vznikol len spoločný nájom bytu. Odporca postupoval správne a presne podľa zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, pretože podľa § 23 tohto zákona bol len odporca ako člen družstva oprávnenou osobou podľa tohto zákona a správne podľa § 24 ako člen bytového družstva a nájomca bytu a nebytových priestorov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona vyzval bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na neho družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Tu súd poukazuje na znenie § 25 zákona č. 42/1992 Zb., podľa ktorého obsahom zmluvy je aj záväzok člena nahradiť bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci na prevádzaný byt alebo nebytový priestor, jedná sa o sumu 42.125.-Sk uvádzanú ako cenu v Zmluve, nejedná sa však o kúpnu cenu ale o zostatok nesplateného investičného úveru, keďže navrhovateľka namietala ako sa súd vysporiada s kúpnou cenou uvádzanou v Zmluve. OSBD Nitra pochybilo, keď pri vyhotovovaní Zmluvy uviedlo v záhlaví Zmluvy ako nadobúdateľku aj navrhovateľku ako spoločnú členku družstva, pretože navrhovateľka sa nikdy nestala spoločnou členkou družstva a následne v rozpore so zákonom bol byt prepísaný do BSM, byt mal byť prevedený výlučne na odporcu ako člena družstva a nájomcu bytu a to bezplatne a len odporca mal byť zaviazaný k úhrade nesplateného zostatku investičného úveru. Tu súd poukazuje na rozhodnutia NS SR sp.zn. v obdobnej veci, podľa ktorého uzavretím manželstva nečlena družstva s členom družstva a nájomcom bytu dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželov, nevzniká však aj spoločné členstvo manželov v družstve, ale členom družstva je iba ten, kto bol členom aj pred uzavretím manželstva a ktorý sa stal členom družstva nájomníkom predmetného bytu ešte pred uzavretím manželstva. Rozhodujúce je kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom túto osobitnú úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. To znamená, že výlučným vlastníkom bytu je len odporca, žiadnym zákonným spôsobom nemohol sa byt stať predmetom masy BSM a následne ani nemohlo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu a ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín zastavil, vo zvyšnej časti návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, pretože byt nikdy netvoril masu BSM a preto ani s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 4 nemohlo nikdy dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu a zároveň vyhovel protinávrhu odporcu v 1. rade a určil, že H. Q. nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz. Z. zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp.č. XXX na parc.č.XX/X, byt č. X na 4. podlaží vo vchode o.č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín, pretože v čase uzavretia manželstva bol výlučným členom bytového družstva a výlučným nájomcom bytu, navrhovateľka sa nikdy nestala spoločnou členkou družstva, omylom bola v Zmluve uvedená ako spoločná členka družstva, pričom bola len spoločnou nájomníčkou bytu. Odporca má na určení vlastníckeho práva k bytu naliehavý právny záujem, pretože je potrebné dať do súladu skutkový stav so stavom právnym, keďže odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je vedená navrhovateľka spolu s odporcom v podiele 1/1.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., tak že úspešnému odporcovi v 1. rade súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 6.054,84 eura, ktoré pozostávajú zo sumy 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za protinávrh a zo sumy 5.955,34 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci: 1. Príprava a prevzatie veci v roku 20014, 2. Spísanie vyjadrenia k návrhu

a protinávrhu v roku 2014, 3. Účasť na pojednávaní dňa 22.10.2014, 4. Účasť na pojednávaní dňa 9.3.2015, 5. Účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015, 6. Účasť na pojednávaní dňa 30.11.2015, 7. Účasť na pojednávaní dňa 21.12.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Pri výpočte náhrady trov konania súd postupoval podľa § 10 ods. 2, § 10 ods. 5 a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. Vychádzal zo skutočností uvádzaných v návrhu, že cena nehnuteľnosti je 80.000 eur, podiel ?-ice je suma 40.000 eur. Ďalej súd vychádzal zo skutočností, že v tomto konaní došlo k spojeniu dvoch vecí, keďže sa jednalo o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a aj o konanie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odmena za jeden úkon je 585,89 eura v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odmena za jeden úkon je 506,21 eura v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, z toho 1/3-ina je suma 168,74 eura. Sčítaním sumy 585,89 eura a 168,74 eura je hodnota jedného úkonu za poskytnutie právnej pomoci v dvoch spojených veciach v sume 754,63 eura. Potom výpočet trov právneho zastúpenia je 6 x 754,63 eura + 1 x 377,32 eura, čo je polovičný úkon za účasť na vyhlásený rozsudku + 3 x 8,04 eura režijný paušál za úkony v r. 2014 + 4 x 8,39 eura režijný paušál za úkony v r. 2015, spolu 4.962,78 eura + 20 % DPH čo je suma 992,56 eura, spolu 5.955,34 eura. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.