Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sa-31-2018.pdf
PDF · 108.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: V.. Ľ. R., nar. : XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX Y. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/10696 zo dňa 26.10.2018, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/10696 zo dňa 26.10. 2018 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím označeným v záhlaví tohto rozsudku, postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2018/129596-4 zo dňa 17.07.2018, ktorým tento rozhodol o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podstata odôvodnenia rozhodnutia žalovaného spočívala v jeho konštatovaní, že podľa komplexného posudku ústredia č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2018/10725 zo dňa 23.10.2018 nenavrhuje kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti zvýšených výdavkov požadovaným peňažným príspevkom. Tento komplexný posudok vychádzal zo záverov lekárskeho posudku zo dňa 22.10.2018, č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/10725, ktorý vydal posudkový lekár ústredia na základe preskúmania zdravotnej dokumentácie žalobcu nachádzajúcej sa v spise, ako aj nových lekárskych správ z interného vyšetrenia, kardiologického vyšetrenia, ako aj z osobného vyšetrenia žalobcu vykonaného dňa 26.09.2018. Žalobcovi bola stanovená miera funkčnej poruchy 50% a tento sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je podľa § 14 ods. 6, písm. a/, b/, a c/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného od 01.07.2018 odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a podľa § 14 ods. 10, písm. b/ v spojení s ust. § 38 ods. 9, písm. b/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného od 01.07.2018 odkázaný na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a preto sa nenavrhol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
2. Včas podanou žalobou datovanou dňa 05.10.2018 (zrejme omyl žalobcu), podanou osobne na súde dňa 06.11.2018 (rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 31.10.2018) sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe namieta predovšetkým závery komplexného posudku a ich rozpor s lekárskymi správami z ortopedického oddelenia Fakultnej nemocnice v Košiciach, podľa ktorých sa môže pohybovať len za pomoci dvoch francúzskych barlí. Žalobca zároveň namieta
závery posudkového lekára I.. G. s lekárskym nálezom I.. D. na účely kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu, kde sa priamo uvádza nutný transport motorovým vozidlom, pomocou inej osoby, chôdza s barlami, nemožnosť nastúpiť do MHD, vlaku, schody sú neprekonateľnou prekážkou, je odkázaný na individuálnu dopravu.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 12.03.2019, doručeným súdu dňa 13.03.2019, v ktorom navrhuje žalobu zamietnuť. Z písomného vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe vyplývajú dôvody zhodné s dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia a zároveň v ňom žalovaný uvádza, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, lekársky posudok bol vypracovaný v súlade s ustanovením § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár ústredia nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok tak vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že žalobca nespĺňa vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného v týchto intenciách spĺňajú všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadávajú sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, sú preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Poukazuje aj na existujúcu judikatúru, podľa ktorej jednotliví ošetrujúci lekári nemajú právomoc hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného. Niektoré príklady z judikatúry aj uvádza ( Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/51/2011, 9Sžso/63/2016, 10Sžsk/9/2017, 9Sžsk/120/2017, ako aj Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sa/21/2017). V závere vyjadrenia žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.
4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 08.04.2019, doručenou súdu dňa 09.04.2019 vyjadril žalobca, kde opätovne poukazuje na to, že jeho zdravotný stav vylučuje zdolávanie schodov, nastupovanie a zdržiavanie sa vo vlaku a MHD, je u neho nutný opatrovník. Namieta zaujatosť posudkového lekára I.. G. a poukazuje na medicínske závery uvedené v lekárskej správe zo Železničnej nemocnice v Košiciach. Zároveň sa odvoláva na rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 2Sa/21/2017, ktorý bol zmenený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVOPPKPC1/SOC/2017/8738 z 31.08.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoju repliku žalobca zopakoval ďalšími podaniami doručenými súdu dňa 27.12.2019 a dňa 10.02.2020, ku ktorým pripojil aktuálne lekárske nálezy.
5. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorú mu súd doručil dňa 24.04.2019 už duplikou nevyjadril.
6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a), ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 106 SSP, po vypočutí žalobcu na pojednávaní a povereného zástupcu žalovaného, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Žalobca na pojednávaní súdu vo veci uviedol : „Ja nerozumiem jednej veci, prečo nechcú urobiť reoperáciu ani vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Na predoperačnom oddelení ma vyradili a poslali ma na zvláštne oddelenie na Východosl. ústav srdcových chorôb do Košíc. Z tohto ústavu mi jednoznačne napísali, že sa jedná o ťažké poškodenie koronárnych ciev okolo srdca, čo zásobujú kyslíkom samotné srdce. Teraz som dostal papier, že to nemá byť len 50%-tné poškodenie zdravia, ale najmenej 80%, podľa tých ich tabuliek. Ja som doručil do podateľne na krajský súd ako prílohu papier zo dňa 19.02.2020. To čo píše posudkový lekár, že mám 50%-tné poškodenie, je podľa môjho názoru podhodnotené. Nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa odborného lekára vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Preto žiaden operatér sa už nechytí do reoperácie tohto kolenného kĺbu. Hrká mi to, musím
ísť na operáciu, ale nemôžem kvôli srdcu, srdce to vylučuje. Preto nemôžem ísť ani s druhým kolenom, kde sú chrupavky úplne zodraté. Z toho dôvodu ja potrebujem opatrovníka.“
8. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu vo veci uviedol : „Žalovaný odkazuje v zmysle § 112 ods. 1 SSP na svoje písomné vyjadrenia zo dňa 12.03.2019, a na vyjadrenie posudkového lekára zo dňa 11.03.2019, s tým, že žaloba nie je dôvodná, a súd by ju mal ako takú zamietnuť, ako nedôvodnú. Žalobca tu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje na úplne iné konanie. V tomto konaní je tento rozsudok bezpredmetný. Máme zato, že skutkový stav žalobcu bol plne zhodnotený, ako aj vyplýva z lekárskeho posudku. Boli zhodnotené aj novo doložené lekárske nálezy. Dokonca bol žalobca aj osobne vyšetrený dňa 26.09.2018 a nezistili žiadne zdravotné postihnutie v takom rozsahu, aby bol žalobca odkázaný na peňažný príspevok, ktorý je predmetom žaloby. Máme zato, že žalovaný zhodnotil všetky lekárske nálezy, v lekárskom posudku žalovaného nie sú žiadne logické rozpory resp. nezrovnalosti, ktoré by zadali príčinu na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Chcem ešte poukázať na novo doložené lekárske nálezy žalobcu, že tieto nemôžu byť použité v tomto konaní ako dôkaz, keďže podľa judikatúry NS SR sp. zn. 7Sžso/59/2009 súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ ide o medicínsku stránku, súd nemôže posúdiť vecnú správnosť odborných lekárskych záverov, ale len zákonnosť postupu, pri ktorých tieto medicínske závery boli prijaté, keďže nemá medicínske vzdelanie. Máme zato, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vychádza zo subjektívneho presvedčenia, ktoré vlastne nemá oporu v skutkovom základe. Žalovaný rozhodol v plnom rozsahu v súlade s hmotnoprávnymi predpismi, preto by mal súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.“
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) SSP na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
Podľa ust. § 106 ods. 1 a 2 SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. K vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.
Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP súd žalobu fyzickej osoby posudzuje neformálne.
Podľa ust. § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Podľa ust. § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa ust. § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“), kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním
peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Podľa ust. § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
Podľa ust. § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).
Podľa ust. § 38 ods. 1, písm. b/ bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Podľa ust. § 38 ods. 9, zákona č. 447/2008 Z.z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.
Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak
Podľa ust. § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
10. V komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach č. KE0/RPČ/ SOC/2018/129796 zo dňa 07.6.2018 sa konštatuje, že žalobca je pri vykonávaní úkonov sebaobsluhy čiastočne sebestačný a stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nie je v rozsahu vyžadujúcom kompenzáciu, nakoľko nedosahuje V. - VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., ale dosahuje II. stupeň odkázanosti s počtom bodov 90, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia mu nevznikajú a kompenzácia sa mu preto nenavrhuje.
11. Podľa lekárskeho posudku žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/10725 zo dňa 22.10.2018 sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, so záverom, že tento nespĺňa kritériá pre individuálnu prepravu OMV podľa zákona od 01.07.2018, nakoľko odborné nálezy u neho nepotvrdili taký nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností, aby tieto kritériá spĺňal.
12. Zo záverov uvedeného lekárskeho posudku vychádzal komplexný posudok žalovaného č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/10725 zo dňa 23.10.2018, kde sa konštatuje, že žalobca na základe objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie predložených v zdravotnej dokumentácii, lekárskeho posudku a sociálneho posudkového záveru nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nespĺňa podmienky stanovené platným zákonom a preto odvolací orgán nenavrhuje kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného peňažným príspevkom na prepravu v zmysle ust. § 36 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z..
13. Ako z uvedeného vyplýva, rozhodnutie žalovaného je postavené na základoch komplexného posudku zo dňa 23.10.2018, vydaného žalovaným, kde v oblasti mobility a orientácie je konštatované, že žalobca pri chôdzi používa kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Chôdza je pomalá. Po schodoch chodí zriedkavo, uprednostňuje výťah. Orientačnú schopnosť nemá obmedzenú. Komplexný posudok žalovaného orgánu vychádza zo záverov lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 22.10.2018, kde tento konštatuje, že žalobca nespĺňa kritériá odkázanosti na úpravu bytu, pretože nemá také zdravotné postihnutie, ktoré by mu znemožňovalo prekonávať bariéry v domácom prostredí, nemá znevýhodnenie v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám.
14. Podľa názoru súdu však závery lekárskeho posudku nie sú dostatočne odôvodnené vo vzťahu k predmetu správneho konania. Ak žalovaný v uvedenom lekárskom posudku uskutočnil na základe naposledy predloženého ortopedického nálezu záver, že sa nepotvrdil taký nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností žalobcu, ktoré by splnili kritériá odkázanosti na individuálnu dopravu, vôbec nevysvetlil z akých lekárskych nálezov pri tom vychádzal. Nie je absolútne jasné, prečo posudkový lekár žalovaného považoval lekársku správu z kliniky ortopédie a traumatológie datovanú ku dňu 25.09.2018, ako to v posudku uvádza za neaktuálnu a paradoxne hodnotil lekársku správu tej istej kliniky datovanú k staršiemu dátumu, t.j. ako uvádza k 10.04.2018. Súd obidve uvedené správy preštudoval. Preskúmal aj lekársky nález zo dňa 27.09.2018 vystavený I.. Š., ktorý posudkový lekár žalovaného z neznámych dôvodov nehodnotil, napriek tomu, že sa nachádza v administratívnom spise žalovaného. Zo záveru v ňom uvedenom vyplýva, že u žalobcu je nutný transport motorovým vozidlom (je odkázaný na individuálnu prepravu), ako aj pomoc inej osoby, nakoľko tento nie je schopný dlhšej chôdze.
15. Na základe takto popísaného, súdom zisteného skutkového stavu je zrejmé, že závery lekárskeho posudku zo dňa 22.10.2018 sú s hore uvedenými lekárskymi správami, pokiaľ ide o zhodnotenie odkázanosti žalobcu na nutnosť individuálnej prepravy, v zjavnom rozpore s obsahom spisu žalovaného. Rovnakým nedostatkom potom trpí aj komplexný posudok zo dňa 23.10.2018, ktorý iba odkazuje na už uvedený lekársky posudok. Potom aj rozhodnutie žalovaného, ktoré zo záverov uvedených v komplexnom posudku vychádza, neobsahuje dostatočné dôvody pre vyvodenie záveru, že žalobca na individuálnu prepravu nie je odkázaný.
16. Aj keď podľa ust. § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. platí, že podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok, zároveň podľa ust. § 3 ods. 5 a § 46
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní platí, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V tomto prípade je však súd toho názoru, že žalovaný správny orgán len formálne zreprodukoval nedostatočne odôvodnený záver posudkového lekára, ku ktorému tento pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu dospel a to v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Všetky lekárske správy žalobcu mal žalovaný správny orgán k dispozícii do skončenia odvolacieho správneho konania a preto pri ustálení skutkového stavu z nich mal aj vychádzať, pretože na rozhodnutie správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti vydania rozhodnutia, čo možno vyvodiť z ust. § 135 ods. 1 SSP. Pokiaľ žalobca svoju repliku zopakoval ďalšími podaniami doručenými súdu dňa 27.12.2019 a dňa 10.02.2020, ku ktorým pripojil aj aktuálne lekárske nálezy, ktoré boli vydané po 31.10.2018, súd s poukazom na vyššie citované ust. § 106 ods. 1 a 2 a § 135 ods. 1 SSP na ne nemohol prihliadnuť.
17. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) e) a f) SSP, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je aj v rozpore s jeho administratívnymi spismi a je preto aj nepreskúmateľné pre paradoxnú nezrozumiteľnosť a tiež pre nedostatok dôvodov, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
18. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť s uvedením konkrétnych argumentov, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Žalovaný musí dbať na to, aby lekársky a následne aj komplexný posudok, ktorý slúži ako podklad pre jeho ďalšie rozhodovanie, bol po obsahovej stránke v takom stave, aby nevzbudzoval akékoľvek pochybnosti o jeho presvedčivosti a teda, aby bol skutočne komplexný a rozhodnutie žalovaného vydané v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
19. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).
20. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.