Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu L.. Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G., D.Á. H. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutie žalovaného č.: UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8809 zo dňa 04.08.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalované Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice preskúmavaným rozhodnutím č.: UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2020/8809 príslušné na konanie podľa o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), podľa a o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v odvolacom konaní preskúmalo podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2018/129596-4 zo dňa 17.07.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa , , a , a , zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, odvolanie žalobcu zamietlo, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdilo v celom rozsahu.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že označenými rozhodnutiami nevyhovel žiadosti podanej žalobcom dňa 25.04.2018 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Tento príspevok žalobcovi nebol priznaný z dôvodu, že podľa komplexného posudku Úradu č.: KE0/RPČ/ , č. z. 2018/462899 zo dňa 22.06.2018 sa posudzovaná osoba považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (v ďalšom texte aj: „ŤZP“) s mierou funkčnej poruchy (ďalej aj: „MFP“) 50 %, ale sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia úrad nenavrhuje kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom. Tento komplexný posudok vychádzal zo záverov lekárskeho posudku č.: KE0/RPČ/SOC/2018/129796 zo dňa 07.06.2018, podľa ktorého posudzovaná osoba v

zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 50% MFP, podľa časti VIII. A.1 písm. c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu pre ischemickú chorobu srdca - stavy zodpovedajúce NYHA III. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaná osoba nie je odkázaná na sprievodcu; termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár Úradu nestanovil. Posudkový lekár ďalej vyhodnotil, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na individuálnu osobnú dopravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu.

3. Ďalej žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že dňa 26.09.2018 bola Ústredím vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej bolo zistené, že posudzovaná osoba býva sama v bytovom dome a je v liečbe v dispenzárnej starostlivosti internistu, ortopéda, reumatológa a hematológa. Podľa vyjadrenia posudzovanej osoby sa pohybuje pomalou chôdzou s oporou francúzskej barly. Prejde cca 5 m a potrebuje prestávku. Po schodoch chodí zriedkavo, pretože uprednostňuje výťah. Na ľavej nohe nosí ortézu, má defibriláciu predsiene, nepravidelný a kolísavý tlak. Bolia ju nohy, často sa zadýchava pri dlhšej chôdzi. Opúchajú jej aj kĺby na nohách a rukách. Udáva tiež problémy so srdcom a časté bolesti hlavy. Poukazuje na skutočnosť, že sa neprepravuje verejnou hromadnou dopravou, ale osobným motorovým vozidlom do zdravotníckych zariadení, preto žiada o požadovaný peňažný príspevok. V odvolacom konaní posudkový lekár Ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise úradu, ako aj z doložených lekárskych správ podaných účastníkom konania v odvolacom konaní (interné vyšetrenie zo dňa 04.09.2018 a kardiologické vyšetrenie zo dňa 01.10.2018) a osobnom vyšetrení posudzovanej osoby dňa 26.09.2018 vydal dňa 22.10.2018 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/10725, ktorým MFP posudzovanej osoby stanovil pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie v rozsahu 50 % [podobne ako prvostupňový orgán podľa časti VIII. A.1 písm. c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre ischemickú chorobu srdca - stavy zodpovedajúce NYHA III - hemodyn. komplikácie (bez kardiopulmonálnej insuficiencie a komplikácií)]. Zároveň konštatoval, že posudzovaná osoba je liečená aj na cukrovku II. typu na diéte a pre stav po implantácii totálnej endoprotézy ľavého kolenného zhybu, tieto ochorenia však nedosahujú 50% MFP. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že podľa doloženej zdravotnej dokumentácie ide o posudzovanú osobu - diabetika, kardiaka, s dokumentovanou ischemickou chorobou srdca funkčnej skupiny III (NYHA). Kardiologickým a interným vyšetrením bola potvrdená kardiopulmonálna kompenzácia. Posudzovaná osoba doložila aj zdravotnú dokumentáciu ortopéda, podľa posledného ortopedického objektívneho nálezu vykonáva chôdzu samostatne s pomocou francúzskej barly, bedrové zhyby - pohyby sú voľné a nebolestivé, pravý kolenný zhyb - pohyby sú plné, bolestivé a bez zápalových prejavov, ľavý bedrový zhyb - pohyby sú takmer plné, rozsah pohybov je od 0-120 stupňov, stabilné v extenzii a vo flexii je symetrická laxicita bez zápalových prejavov. Röntgenologický ľavý bedrový zhyb je bez známok uvoľňovania. Z uvedených skutočností posudkový lekár v odvolacom konaní zhodnotil, že doložená zdravotná dokumentácia nepotvrdila, že nastala inverzibilná strata funkcie riadenia pohybovej činnosti, regulácie svalového tonusu končatín, schopnosti vzpriamenej polohy a riadenia správnej koordinácie pohybov. U posudzovanej osoby nenastala inverzibilná strata schopnosti postoja a chôdze. Tieto odborné nálezy nepotvrdili taký nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností posudzovanej osoby, ktoré by splnili kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného od 01.07.2018 nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudzovaná osoba nespĺňa ani kritériá § 14 ods. 10 písm. b) v spojení s § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného od 01.07.2018, pretože nie je zaradená do chronického dialyzačného programu, transplantačného programu, ani sa jej neposkytla akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Tieto závery boli prenesené do komplexného posudku Ústredia č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/10725 zo dňa 23.10.2018, v ktorom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti zvýšených výdavkov Ústredie nenavrhlo kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom.

4. Následne žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/10696 zo dňa 26.10.2018 odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17.07.2018 potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu účastník konania podal dňa 09.04.2019 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, v rámci ktorého správny súd rozsudkom č.k. -61 zo dňa 06.03.2010 preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie

konanie. V ďalšom konaní súd uložil žalovanému odstrániť neúplne zistený skutkový stav, t.j. dôsledne sa zaoberať všetkými lekárskymi nálezmi, svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť s uvedením konkrétnych argumentov tak, aby lekársky a následne aj komplexný posudok, ktorý slúži ako podklad pre rozhodnutie bol po obsahovej stránke v takom stave, aby nevzbudzoval akékoľvek pochybnosti o jeho presvedčivosti, a teda aby bol skutočne komplexný a rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s ustanovením § 3 ods. 5, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku.

5. V ďalšom konaní žalovaný na základe týchto skutočností dňa 25.05.2020 (v súvislosti so žiadosťou účastníka konania zo dňa 06.04.2020 o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla) vykonal sociálnu posudkovú činnosť, pri ktorej bolo zistené, že posudzovaná osoba býva sama v bytovom dome na prvom poschodí s výťahom. Počas dňa sa zdržiava v domácom prostredí a pri chôdzi používa dve francúzske barly, pociťuje búšenie srdca a zadýchava sa. Posudzovaná osoba je orientovaná miestom, časom a osobou. Na položené otázky odpovedala a je schopná komunikovať. Ďalej uviedla, že na lekárske vyšetrenie sa prepravuje osobným motorovým vozidlom a dňa 25.05.2020 bola posudzovaná osoba súčasne prizvaná k osobnej účasti na posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom Ústredia. Posudkový lekár Ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii, ako aj po osobnom posúdení posudzovanej osoby dňa 25.05.2020 vydal dňa 07.07.2020 lekársky posudok č.: UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2020/8858, v ktorom mieru funkčnej poruchy posudzovanej osoby stanovil pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie v rozsahu 50 % tak, ako prvostupňový správny orgán podľa časti VIII. A. 1 písm. c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu pre ischemickú chorobu srdca - f.sk. NYHA III (vzhľadom na to, že posudzovaná osoba mala prechodnú fibriláciu predsiení, toho času je normálny rytmus, nie je určená ejekčná frakcia ľavej komory a je warfarinizovaná - riedenie krvi ako prevencia embólie, bola určená MFP pri dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50 % - 70 %). Ďalej posudkový lekár uviedol, že posudzovaná osoba je liečená aj pre arteriálnu hypertenziu tretieho stupňa

- ťažkú formu s mierou funkčnej poruchy 50 %, podľa časti VIII. A. 8 písm. c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu (nakoľko hodnoty krvného tlaku pri danej liečbe sú stabilizované na prijateľných hodnotách - v norme, bola určená MFP pri dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50 % - 70 %), ďalej pre cukrovku II. typu - kompenzovanú diétou a perorálnou liečbou bez komplikácií; stav po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu - jednostranne; obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe stredného stupňa - jednostranne a pre poruchy chrbtice - degeneratívne zmeny na chrbtici so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice, avšak tieto ochorenia nedosahujú 50 % MFP. Zároveň posudkový lekár uviedol, že posudzovaná osoba je sledovaná a liečená pre ochorenie srdca III. stupňa, mala chronickú fibriláciu predsiení, toho času je normálny rytmus, v doloženej dokumentácii nie je určená ejekčná frakcia ľavej komory (množstvo krvi vypumpovanej zo srdca udávané v percentách počas každého úderu srdca, norma 50-70 %). Dýchanie je vesikulárne, bez vedľajších fenoménov (normálne), bez známok dýchavice v kľude a bez opuchov dolných končatín. Posudzovaná osoba je liečená tiež pre poruchy krvného tlaku tretieho stupňa, hodnoty krvného tlaku sú stabilizované na prijateľných hodnotách - krvný tlak je 120/70, čo predstavuje normálne hodnoty. Posudzovaná osoba netrpí srdcovo- pľúcnou nedostatočnosťou ťažkého stupňa, ďalej je liečená na cukrovku II. typu na diéte bez komplikácií cukrovky. Pre výrazné zhoršenie na ľavom kolennom kĺbe mala posudzovaná osoba dňa 21.12.2016 implantovanú endoprotézu ľavého kolenného kĺbu a s operovaným kĺbom problémy nemá. Chôdza je samostatná s dvoma francúzskymi barlami na širšej báze so skráteným dvojkrokom, miernym šetrením pravej dolnej končatiny. Naznačený je predklon trupu, vyhladená drieková lordóza (zakrivenie), skolióza hrudno-driekovej chrbtice, rozvíjanie hrudno-driekovej chrbtice je oslabené a pohyby sú redukované o 1/3 rozsahu. Lassaguae bilat. je 70-80 stupňov (bolestivosť pri dvíhaní končatín z podložky, kde norma je 90 stupňov), čo znamená veľmi mierne obmedzenie. Bedrové kĺby - nález je primeraný veku. Ľavý kolenný kĺb - jazva je po operácii zhojená, pohyblivá oproti spodine, hybnosť je redukovaná, flexia je do 100 stupňov, čo predstavuje ľahký stupeň obmedzenia pohyblivosti a extenzia (vystretie) je plná. RTG vľavo - stav po implantácii totálnej endoprotézy je bez známok uvoľňovania. Pravý kolenný kĺb - hybnosť je redukovaná - flexia (ohnutie) je do 105 stupňov, čo predstavuje ľahký stupeň obmedzenia pohyblivosti, lýtka sú voľné, bez palpačnej (dotykovej) citlivosti, ale pri RTG náleze sú prítomné známky artrózy III. - IV. stupňa pri dobrom funkčnom náleze, preto bolo hodnotené postihnutie pravého bedrového kĺbu ako stredný stupeň. Posudkový lekár zaujal stanovisko, že konštatovanie v odbornom náleze, že posudzovaná osoba je odkázaná na nutný transport motorovým vozidlom a na pomoc inej osoby, môže byť odporučením odborného lekára, avšak posudkový lekár, ktorý je kompetentný na stanovenie miery

funkčnej poruchy a určenie jednotlivých druhov odkázanosti v zmysle zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu, musí pri posudzovaní zdravotného stavu posudzovanej osoby vychádzať z kritérií stanovených platnými predpismi a nie z odporúčania lekára.

6. Vzhľadom na tieto skutočnosti posudkový lekár Ústredia uzavrel, že posudzovaná osoba podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu účinného do 30.06.2018 nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného od 01.07.2018 nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože netrpí ťažkou poruchou mobility, duševnou chorobou a často sa opakujúcimi prejavmi agresivity a ani ťažkou poruchou zvieračov. Posudzovaná osoba nespĺňa ani kritéria podľa § 14 ods. 10 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného od 01.07.2018, nakoľko nie je zaradená do chronického dialyzačného programu, alebo do transplantačného programu, ani sa jej neposkytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Posudzovaná osoba tak nie je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu. Tieto závery boli následne prenesené do komplexného posudku Ústredia č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8858 zo dňa 10.07.2020, v ktorom sociálne dôsledky ŤZP v oblasti zvýšených výdavkov Ústredie nenavrhuje kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom.

7. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj stanovenej miery funkčnej poruchy 50 % sa posudzovaná osoba považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ale nie je podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného do 30.06.2018 a podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu účinného od 01.07.2018 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a podľa § 14 ods. 10 písm. b) v spojení s § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného od 01.07.2018 nie je odkázaná na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, preto sa nenavrhuje požadovaný peňažný príspevok.

8. Proti vyššie označenému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal včas správnu žalobu datovanú dňom 10.08.2020 (doručenú súdu osobne dňa 11.08.2020), ktorou žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

9. V správnej žalobe predovšetkým namietal, že v preskúmavanom rozhodnutí je stanovená MFP len 50 %, avšak v tom istom rozhodnutí sa v predposlednom odstavci na 4. strane rozhodnutia uvádza, že posudkový lekár ohodnotil mieru jeho poškodenia 70 %. Preto mu aj bol vydaný parkovací preukaz na to isté motorové vozidlo. Podľa názoru žalobcu tak osobne zaujatá MUDr. O.. V.Č. mu znemožnila poberať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky jeho motorového vozidla. Ďalej namietal, že v rozhodnutí sa nezmyselne píše, že sa vraj pohybuje pomocou jednej francúzskej barly, avšak z obsahu toho istého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa môže pohybovať len s pomocou dvoch francúzskych barlí so skrátením dvojkrokom a oslabené pohyby sú redukované o 1/3-tinu rozsahu. Poukázal aj na lekárske správy od ortopéda z Polikliniky Sever MUDr. Š., podľa ktorého sú pre žalobcu schody neprekonateľné, z čoho vyplýva, že je celkom vylúčené, aby mohol nejako nastúpiť do vlaku alebo autobusu, či električky. Odvolal sa aj na obsah lekárskej správy zo Železničnej nemocnice, podľa ktorej mu vznikol nárok na individuálnu dopravu. V tej súvislosti poukázal aj na svoje ďalšie zdravotné obmedzenia, ktoré sú zachytené v lekárskych správach z Východoslovenského ústavu srdcovocievnych chorôb, z jednotlivých echo vyšetrení, ako aj ďalších odborných lekárskych správ od odbornej lekárky z Polikliniky Sever MUDr. D. a kardiológa MUDr. F., CSc. z Polikliniky Východ v Košiciach. Nesúhlasil ani s názorom, ktorý vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia, že počas pandémie má právo nastupovať do autobusu prednými dverami, pretože tieto sú na všetkých autobusoch MHD uzatvorené. Nemôže si ani sadnúť na oddelené miesta vpredu v autobuse, pretože tieto miesta sú oddelené páskou s upozornením, že nikto si na nich nemôže sadnúť. Nesúhlasil ani so záverom, že nemá dostať príspevok na hygienu, pretože takýto príspevok už dlhé roky dostáva na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného č.: KE1/OPPNKŤZPČ/SOC/2020/134485-3.

10. Z uvedených skutočností žalobca hodnotil konanie MUDr. V. ako zaujaté, pretože lekárske správy, ktoré predložil pre posúdenie svojho zdravotného stavu nezodpovedajú prijatým záverom tak, ako tieto vyplývajú z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.11.2020 k správnej žalobe zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu účinného do 30.06.2018 a podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) a § 14 ods. 10 písm. b) v spojení s § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu účinného od 01.07.2018 odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 označeného zákona. Ide pritom o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. Ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti k námietkam žalobcu uvedených v jeho správnej žalobe spracoval dňa 20.11.2020 odborné vyjadrenie posudkový lekár žalovaného MUDr. W. Č., v ktorom medicínsky vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne, faktograficky odôvodnila zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a vyvrátila jeho žalobné námietky. Konštatoval, že : „Posudkový lekár žalovaného po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii úradu, ako aj po osobnom posúdení žalobcu dňa 25.05.2020 súlade s ustanovením §11 ods. 9 prvej vety zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vydal dňa 07.07.2020 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8858, ktorý vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár žalovaného teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok tak vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Lekársky posudok žalovaného v týchto intenciách spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a je v plnom rozsahu v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd") sp. zn.: -61 zo dňa 06.03.2020, v ktorých žalovanému uložil odstrániť neúplne zistený skutkový stav, t.j. dôsledne sa zaoberať všetkými lekárskymi nálezmi, svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť s uvedením konkrétnych argumentov tak, aby lekársky a následne aj komplexný posudok, ktorý slúži ako podklad pre rozhodnutie, bol po obsahovej stránke v takom stave, aby nevzbudzoval akékoľvek pochybnosti o jeho presvedčivosti a teda, aby bol skutočne komplexný a rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s ustanovením , a správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „").“

12. Z uvedeného žalovaný vo vyjadrení opakovane poukázal na to, že žalobca nespĺňa zákonom stanovenú podmienku pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože netrpí ťažkou poruchou mobility, duševnou chorobou a často sa opakujúcimi prejavmi agresivity a ani ťažkou poruchou zvieračov. Ďalej nie je zaradený ani do chronického dialyzačného programu, alebo transplantačného programu, ani sa mu neposkytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. U žalobcu preto nie sú splnené hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z ustanovení § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účinného do 30.06.2018 a podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu účinného od 01.07.2018, a nespĺňa ani kritéria podľa § 14 ods. 10 písm. b) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu účinného od 01.07.2018. K tvrdeniam žalobcu zo správnej žaloby uviedol, že žalobca si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné, pričom však k takémuto záveru (tak, ako to vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár (žalovaný v tej súvislosti poukázal na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2017). V závere vyjadrenia žalovaný sa odvolal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.06.2012, podľa ktorého splnenie hmotnoprávnych podmienok priznania príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vo vzťahu k posúdeniu miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 29.11.2017 uviedol, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom Úradu žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. Neurológ na konštatovanie o odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu tak v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je oprávnený.

Žalovaný vo vyjadrení uzavrel, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a vychádza len z presvedčenia žalobcu, že preskúmavaným rozhodnutím došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv bez toho, aby takýto zásah podrobne odôvodnil a naviac ani neuviedol konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok (a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného) nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov.

13. Žalovaný k vyjadreniu pripojil stanovisko posudkového lekára Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava MUDr. W. Č. zo dňa 20.11.2020 (vo fotokópii), v ktorom sa konštatuje zistený skutkový stav ohľadom zdravotných poškodení u žalobcu [sú konštatované postihnutia pohybového aparátu, liečba pre poruchy krvného tlaku 3. stupeň (hodnoty krvného tlaku sú stabilizované na prijateľných hodnotách - krvný tlak je 120/70, čo predstavuje normálne hodnoty) a posudzovaný netrpí srdcovo- pľúcnou nedostatočnosťou ťažkého stupňa. Tiež je žalobca liečený a sledovaný pre ochorenie srdca (stavy zodpovedajúce NYHA III), má chronickú fibriláciu predsiení (nepravidelnú činnosť predsiení)]. Vo vzťahu k správe vydanej MUDr. M. Š. posudková lekárka konštatovala, že tento je ošetrujúcim lekárom žalobcu a vzhľadom na začatie posudkového konania obvodný praktický lekár vypíše prílohu č. 1 k zákonu o peňažných príspevkov na kompenzáciu - lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu. V jednotlivých bodoch podrobne opisuje anamnézu

- rozhovor lekára s pacientom, pri ktorom pacient opisuje vlastnými slovami svoje zdravotné ťažkosti. Doporučenie obvodného lekára, resp. konštatovanie v odbornom náleze, že „posudzovaný je odkázaný na individuálnu dopravu“ môže byť odporúčaním, avšak posudkový lekár, ktorý je kompetentný na stanovenie MFP a určenie jednotlivých odkázanosti v zmysle označeného zákona musí pri posudzovaní zdravotného stavu klienta vychádzať z kritérií, ktoré sú stanovené súčasne platnými predpismi, a nie z odporúčania lekára. Ďalej posudková lekárka vo vzťahu k odborným nálezom z Vojenskej nemocnice v Ružomberku konštatovala, že tieto žalobca po opakovaných výzvach nedodal, preto sa s ich obsahom nevedela vysporiadať a sa k ním vyjadriť. Uviedla, že pri posudzovaní miery funkčnej poruchy sa postupuje tak, že každý systém sa posudzuje zvlášť, tak ako aj každé ochorenie, keď nespadá do daného systému. Každé ochorenie je posudzované zvlášť, aj keď organizmus tvorí jeden celok. Ochorenie srdca, poruchy krvného tlaku ovplyvňuje aj celkovú mobilitu, ale neovplyvňujú funkciu a pohyblivosť jednotlivých kĺbov. Ak sa jedná o komplikáciu hlavného posudkovo významného zdravotného postihnutia, alebo sa jedná o funkčné postihnutie viacerých orgánov tým istým chorobným procesom, dá sa navýšiť miera funkčnej poruchy o 10 %, ale na základe vyššie uvedeného sa ochorenie srdca nedá zlučovať s ochorením pohybového aparátu. V žiadnom z doložených lekárskych nálezov u žalobcu nie je popísané také ochorenie - postihnutie, aby vzhľadom k nemu nedokázal prekonávať prostredie s bariérami a nemá znevýhodnenie v prístupe k veciam osobnej potreby. Vo vzťahu k parkovaciemu preukazu uviedla, že tento bol žalobcovi priznaný na základe ochorenie srdca, kde podľa prílohy č. 18 má obmedzenie pohyblivosti stredne ťažkého stupňa už pri ľahkom zaťažení. V závere lekárskej správy konštatovala, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože netrpí ťažkou poruchou mobility, duševnou chorobou a často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, ani ťažkou poruchou zvieračov. Nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože nie je zaradený do chronického dialyzačného programu, alebo do transplantačného programu, alebo ktorému sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

14. Žalobca v replike zo dňa 02.01.2021 k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch podanej správnej žaloby, a rozhodnutie žalovaného naďalej považoval za nezmyselné až absurdné, úplne ignorujúce rozhodnutia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach, ako aj Fakultnej nemocnice a konkrétne aj lekárskych kapacít, a to MUDr. V. G.. Tvrdil, že vzhľadom na tieto správy sa u neho jedná o vysoké riziko koronárnej choroby srdca, preto musí mať individuálnu dopravu. Zároveň rozhodnutie ignoruje posudkovú lekársku správu zo Železničnej nemocnice v Košiciach, lekársku správu kardiológa MUDr. F., CSc., aj MUDr. A. (dekana Lekárskej fakulty), ako aj MUDr. W. D. z Polikliniky Sever v Košiciach a ortopéda MUDr. Š., PhD., kde sa priamo v závere uvádza: „nutné permanentné používanie dvoch francúzskych barlí, celkovo ťažké funkčné obmedzenie dolných končatín, ťažký stupeň poruchy chôdze, samostatná chôdza temer nemožná, prognóza nepriaznivá, reimplantácia riziková (pre ťažkú srdečnú vadu).“ Žalobca v replike opakovane namietal osobnú zaujatosť MUDr. V., bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody jej zaujatosti. K replike pripojil fotokópiu prvej a poslednej strany rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 30.10.2019, ako aj fotokópie lekárskych správ, a to MUDr. V. G. z VÚSCH, a. s., Košice, oddelenie rádiológie - úsek CT, zo dňa 19.02.2020-CT

koronarografia, kde v závere sa uvádza: „Aterosklerotické zmeny prox. a stredného segmentu RIA, s nezávažnými stenózami max. do 30 %, kalciové skóre 163,7 predstavuje vysoké riziko koronárnej choroby srdca podľa Agastona. Fuziformná aneuryzma zachytenej časti tubulárnej asc. aorty“, lekársku správu MUDr. F. Š. z ortopedického vyšetrenia zo dňa 27.01.2020, kde v závere sa uvádza: „stav trvalý s ťažkou poruchou chôdze pri ťažkom postihnutí axiálneho skeletu - pravostranná gonartróza III - IV st., vľavo stav po implantácii so známkami uvoľňovania a nestability ľavého kolena, pri súčasnej spondylóze Th-L chrbtice s funkčným deficitom a poruchou dynamiky driekovej chrbtice, obezita, celkovo ťažké funkčné obmedzenie DK a ťažký stupeň poruchy chôdze, samostatná chôdza temer nemožná, nutné permanentné používanie dvoch francúzskych barlí, resp. doprovod, vzhľadom k internému nálezu a veku implantácia pr. KK, resp. reimplantácia vľavo rizikové, výrazné obmedzenie bežných denných aktivít, prekonávanie prekážok a chôdza po schodoch temer nemožná, prognóza nepriaznivá, s progresiou stavu a nálezu funkčného obmedzenia DK, odkázaný na individuálnu dopravu, stav vyžaduje bezbariérovú úpravu sociálnych priestorov bytu - nutné bezbariérové prostredie pri hygienických a stravovacích aktivitách, stav si vyžaduje starostlivosť zo strany inej osoby - indikovaná opatrovateľská starostlivosť.“

15. Replika žalobcu bola doručená žalovanému spolu s výzvou súdu dňa 25.01.2021, žalovaný duplikou v súdom stanovenej lehote a ani neskôr nereagoval.

16. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasledujúcich - , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ) po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu žalobcu procesným postupom podľa zamietol.

17. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred súdom dňa 08.11.2021 (odročenom na deň 29.11.2021) žalobca na podanej žalobe trval a spresnil, že hlavným dôvodom pre jej podanie bolo, že jeho zdravotný stav pre potreby rozhodnutia administratívneho orgánu nebol zhodnotený dostatočne a komplexne. Tvrdil, že v inom konaní správneho orgánu mu bola MFP stanovená v rozsahu 70 %, ale v tomto konaní iba v rozsahu 50%, čo je nesprávne. Poukázal aj na to, že mu bol priznaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a bol mu priznaný aj nárok na osobnú asistenciu, avšak nevedel uviesť, v akom rozsahu. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na obsahu písomného vyjadrenia k správnej žalobe, ako aj na obsahu vyjadrenia posudkovej lekárky žalovaného z 20.11.2020. Zdôraznil, že žalovaný sa pre potreby zákonného rozhodnutia v odvolacom konaní snažil maximálne objektivizovať zdravotný stav žalobcu, preto bol žalobca aj osobne dňa 25.05.2020 posúdený posudkovou lekárkou žalovaného MUDr. Č., ktorá nezistila žiadne také zdravotné komplikácie, ktoré by dôvodili priznanie požadovaného peňažného príspevku. Zástupca žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že MFP mu bola stanovená v rozsahu 70 %, pretože z komplexného posudku (posledného v poradí) vydaného dňa 10.07.2020 vyplýva MFP v rozsahu 50 %. Zároveň poukázal na to, že žalobca bol vyzvaný na predloženie odborných nálezov o jeho zdravotnom stave z Vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktoré však posudkovej lekárke nepredložil. K tejto skutočnosti žalobca na pojednávaní zdôraznil, že posudkovej lekárke predložil všetky doklady, nálezy, ako aj iné správy, ktoré mal k dispozícii, podľa jeho názoru sa však jednotlivé správy o jeho zdravotnom stave u MUDr. V. strácajú. Poukázal aj na svoje písomné stanovisko zo dňa 10.09.2021, ako aj na lekársky nález MUDr. V. G.I.Y. zo dňa 02.09.2020. Zástupca žalovaného sa dôrazne ohradil proti tvrdeniu o strácaní sa dokladov, pretože tieto doklady sú u žalovaného dôsledne evidované a následne posudzované posudkovými lekármi. Vzhľadom na existenciu viacerých správnych žalôb, o ktorých ku dňu pojednávania v tejto veci neboli ukončené súdne preskúmavacie konania, vyhlásil, že predloží súdu podrobný prehľad o týchto konaniach. Následne žalovaný v písomnom podaní zo dňa 24.11.2021 uviedol, že pred správnym súdom prebiehajú konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania peňažného príspevku na úpravu bytu (rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/7632 zo dňa 06.08.2020, vedené na Krajskom súde Košice pod sp. zn. , v ktorej veci ku dňu podania správy termín pojednávania ešte nebol určený), ako aj vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (na základe rozhodnutia žalovaného č.: UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/284 zo dňa 20.03.2020) a vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla na základe rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8809 zo dňa 04.08.2020, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto preskúmavacom konaní.

18. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.11.2021 súd konal za splnenia podmienok uvedených v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Žalobca trval na podanej žalobe a predložil do spisu lekársku správu datovanú dňom 29.11.2021 vypracovanú doc. MUDr. T., PhD, Cardio D&R s.r.o. Košice, z obsahu ktorej vyplýva, že z kardiologického hľadiska u žalobcu je vhodná individuálna doprava.

19. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice (príslušného na rozhodovanie podľa § 51 písm. b/ zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu), ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené.

20. Podstata žalobných dôvodov žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného spočívala v tvrdení, že o uplatnenom nároku nebolo rozhodnuté zákonom predpísaným spôsobom, pretože podľa žalobcu jeho zdravotný stav pre potreby rozhodnutia administratívneho orgánu nebol dostatočne a komplexne zhodnotený. Zároveň z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za neobjektívne a tvrdil, že žalovaný rozhodoval prostredníctvom voči nemu zaujatej pracovníčky (MUDr. O. V.), avšak bez toho, aby dôvod tejto zaujatosti akýmkoľvek spôsobom konkretizoval.

21. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

22. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Podľa Z. z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30.06.2018), na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

24. Podľa § 12 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. 25. Podľa § 12 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

26. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (v znení účinnom do 30.06.2018), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti:

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi.

27. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (v znení účinnom od 01.07.2018), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

28. Podľa § 38 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá 1. je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo 2. nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

29. Podľa § 38 ods. 9 písm. b/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

30. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Vzhľadom na žalobcom uplatnené žalobné dôvody je zásadnou spornou otázkou posúdenie zdravotného stavu žalobcu a v tej súvislosti záver žalovaného o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie žalobcom uplatneného nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky jeho motorového vozidla. Správny súd zdôrazňuje, že v danej veci ide predovšetkým o posúdenie otázok medicínskeho charakteru a súd v tomto smere nemá dostatok odborných vedomostí. Pri rozhodovaní o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia tak vychádza z lekárskych posudkov posudkových lekárov žalovaného, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovania zdravotného stavu na účely konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

32. Správny súd zdôrazňuje, že pre potreby preskúmavaného rozhodnutia bol vypracovaný lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8858 zo dňa 07.07.2020 (po predchádzajúcom osobnom posúdení žalobcu dňa 25.05.2020), v ktorom MFP žalobcu bola stanovená pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie v rozsahu 50 % ( podľa časti VIII. A.1. písm. c/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre ischemickú chorobu srdca - f.sk. NYHA III, a to pri dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50% - až 70 %). Zároveň sú v tomto lekárskom posudku podrobne špecifikované aj ďalšie ochorenia žalobcu (týkajúce sa jeho pohybového aparátu, cievneho systému, ako aj cukrovky). Posudkový lekár pritom nepovažoval za určujúce odporúčania odborných lekárov v súvislosti s jeho prepravou motorovým vozidlom, čo odôvodnil tým, že kompetentným na určovanie jednotlivých druhov odkázanosti v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je iba posudkový lekár, ktorý je striktne viazaný príslušnými zákonnými kritériami a nie odporúčaniami všeobecných, resp. odborných lekárov. Takéto závery boli následne prenesené do komplexného posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8858 zo dňa 10.07.2020, v ktorom sociálne dôsledky ŤZP v oblasti zvýšených výdavkov nebolo navrhované kompenzovať žalobcom požadovaným peňažným príspevkom.

33. Správny súd v tej súvislosti hodnotí ako nedôvodnú námietku o nedostatočnom, resp. nekomplexnom posúdení jeho zdravotných postihnutí pre potreby rozhodnutia administratívneho orgánu. Súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, keď sám potvrdil, že pre posúdenie zdravotného stavu predložil všetky lekárske správy, ako aj nálezy, ktoré mal k dispozícii a tieto následne boli podkladom pre prijatie posudkových záverov. Ak žalobca tvrdil, že u žalovaného dochádza k strate dokladov týkajúcich sa preukázania jeho zdravotného stavu, tak túto námietku súd vyhodnotil tak isto ako neopodstatnenú, pretože ide iba o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, keď nešpecifikoval o aký doklad, resp. doklady by sa malo jednať a ani neuviedol, kedy mali byť tieto doklady predložené, resp. kedy zistil, že neboli predmetom posúdenia. Žalobca v správnej žalobe tak isto bez bližšej špecifikácie označoval rozhodnutie žalovaného za vydané voči nemu osobne zaujatou pracovníčkou, bez toho, aby uviedol z akých dôvodov by táto vo veci nemala rozhodovať objektívne a kedy sa o takejto zaujatosti dozvedel. Jeho tvrdenie tak zostalo iba v rovine ničím nepodloženého konštatovania, ktoré v súvislosti s ďalšími invektívami svedčí o nesúhlase žalobcu s obsahom rozhodnutia, ktorým v konečnom dôsledku administratívnym orgánom nebolo vyhovené jeho nároku.

34. Správny súd poukazuje aj na námietku žalobcu, ktorou sa snažil zvrátiť závery posudkových lekárov tým, že odborní lekári, u ktorých absolvuje liečbu odporúčajú u neho individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Táto námietka podľa názoru súdu tak isto nie je dôvodná, a to vzhľadom na skutočnosť, že práve posudkový lekár žalovaného v zmysle príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je kompetentným na určovanie jednotlivých druhov odkázanosti a pri svojom rozhodovaní je striktne viazaný príslušnými zákonnými kritériami a nie odporúčaniami všeobecných, resp. odborných lekárov. U žalobcu pritom bolo zistené, že nespĺňa zákonom stanovenú podmienku na navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože netrpí ťažkou poruchou mobility, duševnou chorobou a často sa opakujúcimi prejavmi agresivity a ani ťažkou poruchou zvieračov. Žalobca nie je ani zaradený do chronického dialyzačného programu, alebo do transplantačného programu a ani sa mu neposkytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

35. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní tak dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného postihnutia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi a tieto sa dostatočným spôsobom premietli aj do samotného preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecne správne závery administratívneho orgánu rozhodujúceho o žalobcom uplatnenom nároku, preto súd žalobu procesným postupom podľa zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).