Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/1609/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: O. N., I.: XX.X.XXXX, M. XX, XXX XX M., právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom: Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, v mene spoločnosti koná: JUDr. Barbora Koncová, advokát a konateľ o vymoženie 695,91 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, so sídlom exekútorského úradu: Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 350EX 673/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.09.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 695,91 EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp.zn. zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2019 a vykonateľnosť dňa 02.07.2019.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 14.11.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Stacho Chladný, so sídlom exekútorského úradu: Stráž 223, 960 01 Zvolen, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 350EX 673/19. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.11.2019, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 27.11.2019.

3. Dňa 03.12.20109 doručil povinný prostredníctvom právneho zástupcu exekučnému súdu písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Stacho Chladný - súdny exekútor, Stráž 223, 960 01 Zvolen pod sp.zn. 350EX 673/19““ datované dňom 02.12.2019. V predmetnom písomnom podaní povinný namietal vady základného konania, žiadal exekúciu zastaviť v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil trovy právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie na súd) vo výške 170,90 EUR. K predmetnému písomnému podaniu povinný priložil aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku datovanú dňom 02.12.2019.

4. Dňa 04.12.2019 súd vyzval povereného súdneho exekútora, aby predložil vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ak oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie), resp. na

vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, v prípade, že oprávnený bude vo svojom vyjadrení so zastavením exekúcie súhlasiť.

5. Dňa 12.12.2019 poverený súdny exekútor zaslal súdu písomné podanie označené ako „Vyjadrenie“ datované dňom 09.12.2019, v ktorom uviedol, že do dňa vyhotovenia predmetného písomného podania nebolo poverenému súdnemu exekútorovi zo strany povinného doručené žiadne písomné podanie obsahom, ktorého by bol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

6. Dňa 17.12.2019 súd opakovane vyzval povereného súdneho exekútora na predloženie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ak oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie), resp. na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, v prípade, že oprávnený bude vo svojom vyjadrení so zastavením exekúcie súhlasiť. K predmetnej opakovanej výzve súd pripojil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.12.2019.

7. Dňa 23.01.2020 predložil súdny exekútor súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, doručenku preukazujúcu doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk.

8. Oprávnený vo svojom písomnom podaní označenom ako „Vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, povinný svojím podpisom na spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve vyjadril súhlas s jej uzatvorením, slobodne sa rozhodol uzavrieť s oprávneným spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Oprávnený mal za to, že povinný sa s predmetnou spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou mohol a mal možnosť oboznámiť. Oprávnený súčasne poukázal na tú skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola povinnému zaslaná na adresu jeho bydliska a teda povinný mal dostatok času na preštudovanie Dohody o uznaní záväzku ako aj samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, oprávnený mal za to, že povinný nepreukázal žiadnu zo skutočností, ktorá by umožňovala zastavenie exekúcie súdom a navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.

9. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

10. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

11. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

12. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

13. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

14. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

15. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

16. S poukazom na ust. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: „Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“

17. S poukazom na ust. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: „Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa ods. 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.“

18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

20. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohol povinný bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok

21. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 27.11.2019. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie dňa 03.12.2019 priamo súdu, teda povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

22. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho

po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

23. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

24. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.

25. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. )

26. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. )

27. Podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp.zn. zo dňa 27.02.2019. Súd má za preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 15.03.2019. Rozhodcovský rozsudok obsahoval riadne poučenie o možnosti procesnej obrany povinného proti rozhodcovskému rozsudku, možnosti podania žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj o lehote v ktorej je potrebné žalobu podať. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zákon stanovená na 3 mesiace odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania ( o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), tzn. že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku povinnému (v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi) uplynula dňa 15.06.2019. Povinný žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku datovanú dňom 02.12.2019 podal po zákonom stanovenej lehote, takmer 6 mesiacov, a to najmä v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie, teda po začatí exekúcie samotnej. Možno preto konštatovať, že sa tak stalo až pod tlakom samotnej exekúcie.

28. Podstatným obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie sú tvrdenia, že predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej veci podkladom pre vykonanie exekúcie, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovské konanie podľa povinného prebiehalo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle , resp. .

29. K uvedenej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd uvádza, že z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal bez pochybností preukázané, že medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom svoj nesplatený záväzok z tejto zmluvy povinný dňa 24.09.2016 písomne uznal čo do dôvodu aj výšky a následne spor z dohody o uznaní záväzku bol riešený v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

30. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť.

31. V danej súvislosti súd prihliadol na tvrdenia povinného v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a skúmal, či rozhodcovský súd mal v danej veci právomoc konať a rozhodnúť, odvodenú z platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd sa oboznámil so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvu zo dňa 24.09.2016, z ktorej zistil, že táto bola z hľadiska formy uzavretá na samostatnej listine a nie je ani súčasťou zmluvy o úvere, ani všeobecných obchodných podmienok k nej prislúchajúcich, a nie je ani súčasťou uzavretej Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.09.2016. Zároveň z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že oprávnený povinného o dôsledkoch uzavretia tejto zmluvy poučil.

32. Povinný teda v podanom návrhu na zastavenie exekúcie dostatočne nerozlíšil, že rozhodcovskú zmluvu možno v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavrieť buď vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnej veci rozhodcovský súd neodvodzoval svoju právomoc rozhodnúť od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vo forme doložky, ale odvodil ju od samostatne uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu zmluvné dojednania o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania nie je možné podradiť pod klauzulu obsiahnutú , ktorá výslovne za neprijateľnú podmienku považuje rozhodcovskú doložku s tam uvedeným obsahom.

33. Je potrebné uviesť, že tak v zmysle , ako aj v zmysle čl. 3 ods. /EHS nie je neprijateľnou, resp. nekalou taká podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná. Nakoľko v predmetnej veci bola spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru spotrebiteľovi, exekučný súd ju vyhodnotil ako individuálne dojednanú medzi účastníkmi konania a jej ustanovenia preto nemožno považovať za neprijateľné podmienky. Na základe uvedeného súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti, v ktorej namietal, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku a na základe toho je neplatná, za nedôvodný.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že ochrana spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v záväzkových vzťahoch nemôže byť absolútna, a to najmä z dôvodu, že zbavuje jednotlivca ako nositeľa práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie, čo môže v konečnom dôsledku ohroziť právnu istotu už uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávania jednotlivých subjektov práva. Proti absolútnej ochrane „slabšej“ zmluvnej strany svedčí podľa názoru súdu aj zámer zákonodarcu, ktorý akceptuje existenciu neprijateľných podmienok a priznáva im ochranu, ak boli individuálne zmluvnými stranami dojednané alebo ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Aj keď je spotrebiteľovi priznaná vyššia právna ochrana pre jeho fakticky „slabšie“ postavenie, nemôže tým dochádzať k úplnému potlačeniu zásad a princípov, na ktorých je založený právny poriadok a záväzkové vzťahy vo všeobecnosti, in concreto princíp ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty, princíp autonómie zmluvných strán a ich zmluvná voľnosť, princíp zákazu prehnaného formalizmu a zásada „pacta sunt servanda“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018, sp.zn. , v ktorom sa uvádza, že: „Je potrebné

si uvedomiť, ako uviedol aj rozhodcovský súd, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností si plniť svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak žalobca rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku nerozumel, mohol ich odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon.“ V neposlednom rade skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa ako „slabšej strany“ nie je absolútna svedčí aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.11.2011, sp.zn. ), ktorý dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

35. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššie citovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.

37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

38. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

39. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Povinný si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 170,90 EUR s DPH. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne zastúpený, ale v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si žiadne trovy neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.