Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-30-2019.pdf
PDF · 184.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10C/30/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: U. D., nar.X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát, Dončova 5, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: SR - MS SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 30.9.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.200,- € s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.200,- € od 26.6.2019 do zaplatenia, a tiež sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva do 7.9.2019 trest odňatia slobody, pričom do 10.4.2018 ho vykonával v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Dňa 21.12.2017 bola v tomto ústave v oddiele s maximálnym stupňom stráženia, kde svoj trest vykonával aj žalobca, príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonaná prehliadka osobných vecí odsúdených, pri ktorej boli poškodenému odňaté a následne zničené nasledovné veci:
- zápisník krúžkovej činnosti (hodnota približne 1,- €),
- tri tužkové batérie 1,5 V (1,50 €),
- otvárač na konzervy (2 ,-€),
- príborový nôž s čiernou umelohmotnou rúčkou (1,- €),
- ručne vyrezávaná fajka z agátového dreva (po starom otcovi poškodeného) (40,- €),
- keramický popolník s priemerom 9 - 10 cm (10,- €),
- drevená krabička s kovovým uzatváraním a kovovými pántmi s rozmermi 25 cm x 25 cm x 10 cm (10,- €),
- náramkové hodinky s pohonom Quartz (70,- €),
- krabička z priesvitnej umelej hmoty s rozmermi približne 6 cm x 5 cm x 4 cm s dvomi príveskami v tvare srdca z pálenej keramiky s ozdobou z brúseného skla (15,- €),
- puzdro na zapaľovač ozdobené flitrami (5,- €),
- peračník z modrej rifloviny s rozmermi približne 7 cm x 20 cm (15,- €),
- krabička túh do pentelky (1,- €),
- päť poštových obálok spolu s tromi poštovými známkami s hodnotou 0,50 € (1,50 €),
- holiaci strojček Mach 3 (10,- €),
- puzdro na doklady z čiernej koženky s kovovou ozdobou v tvare hlavy koňa a podkovy
(to bolo vrátené),
- pánsky magazín Leo (5,- €),
- okrúhla krabička (dóza) na hygienické potreby z tvrdého papiera o veľkosti približne 25 cm a s priemerom približne 11 cm (3,- €),
- dve papierové krabičky na ceruzky a fixky o veľkosti 9 cm x 16 cm (3,- €),
- dve fotografie priateľky poškodeného.
Žalobcovi boli zároveň poškodené nasledovné veci:
- tvrdý obal (väzba) na diáre o veľkosti 16 cm x 12,5 cm spolu s čiernym plátnovým obalom (3,- €),
- drevená písacia doska o veľkosti 23 cm x 32,5 cm (3,- €).
Hodnota vecí zničených či poškodených bola 200,- €.
O odňatí, zničení či poškodení vecí nespísali príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže žiadny záznam (aspoň o ňom žalobca nevie).Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže neboli oprávnení tieto veci žalobcovi odňať, zničiť či poškodiť, keďže žiadny právny predpis neobmedzuje právo poškodeného na držbu týchto vecí osobnej potreby vo výkone trestu odňatia slobody a neoprávňuje príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže zničiť tieto veci. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1, §23 ods.1 a §30 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Všetky veci odobraté žalobcovi či tie, čo boli poškodené, slúžili jeho osobným potrebám a ich držba nebola v rozpore s účelom výkonu trestu. Išlo väčšinou o potreby na písanie, fajčenie, holenie či na uskladnenie týchto vecí. Osobitný význam pre žalobcu mala drevená fajka po starom otcovi, ktorá pre neho predstavovala pamiatku na neho, ako aj dve fotografie dnes už nebohej priateľky žalobcu, na ktorých bola nahá a na ktorých bolo v zrkadle vidno aj žalobcu. Neoprávnené odcudzenie, zničenie či poškodenie vecí žalobcu treba považovať za nesprávny úradný postup príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, keďže žiadny právny predpis nezakazoval žalobcovi držbu týchto vecí a neoprávňoval príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže odňať ich a zničiť. Týmto postupom bola žalobcovi spôsobená majetková škoda vo výške 200,- €. Jednotlivé veci sú ocenené vyššie. Žalobcovi bola zároveň spôsobená nemajetková ujma, keďže boli odňaté aj fotografie jeho nahej priateľky, ako aj drevená fajka po starom otcovi. Išlo o diskrétne snímky, ktoré sa nikdy nemali dostať k nikomu inému ako k žalobcovi. Pre poškodeného boli pamiatkou na priateľku, ktorá medzičasom zomrela. To isté platí aj o fajke po starom otcovi, ktorú si poškodený veľmi cenil a predstavovala pre neho cennú spomienku naňho. Fotografie aj fajka mali pre žalobcu veľký citový význam, a preto ich neoprávneným odňatím bolo zasiahnuté do jeho osobnostnej sféry, konkrétne do jeho práva na ochranu súkromia a práva na ochranu rodinného života podľa § 11 Občianskeho zákonníka. O to viac, že osoba vo výkone trestu odňatia slobody je odlúčená od svojich blízkych osôb, a preto vníma stratu vecí, ktoré si s nimi spája, ako obzvlášť ťažkú. Keďže konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy za odňatie a zničenie týchto vecí vo výške 2 000 €. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 14.1.2019, doručeným 22.1.2019, požiadal žalovaného zastúpeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku uplatneného touto žalobou. Listom z 26.6.2019, doručeným 1.7.2019, ministerstvo spravodlivosti oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť posúdilo ako nedôvodnú. Napriek stanovisku ministerstva spravodlivosti žalobca trvá na tom, že voči nemu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku čoho mu vznikla škoda a nemajetková ujma. Žalobca si zároveň uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:
- písomným záznamom o vykonaní prehliadky osobných vecí odsúdených v oddiele s maximálnym stupňom stráženia, ktorá sa uskutočnila 21.12.2017,
- osobným spisom, osobnou kartou aj s prílohami (doplnková dokumentácia) a záznamom aplikácie VVVT (z. č. 655951),
- zoznamom nevydaných osobných vecí počas vykonanie eskorty zo 6.10.2015, ktorý preukazuje, že žalobca mal otvárač na konzervy, príborový nôž, drevenú krabičku s kovovým uzatváraním (uvedenú ako krabička), hodinky, krabičku z priesvitnej umelej hmoty (uvedenú ako krabička so sklíčkami), peračník z modrej rifľoviny (uvedený ako puzdro modré), holiaci strojček Mach 3 (uvedený ako mašinka na holenie),
- žiadosťou z 30.12.2017 so zoznamom vecí odňatých 21.12.2017, ktorá preukazuje, že hneď po odňatí vecí sa žalobca na tento postup sťažoval,
- odpoveďou na žiadosť o sprístupnenie informácie zo 7.9.2018, kde sa uvádza, že žalobcovi bol doručený balík od otca L. D., obsahujúci o. i. popolník,
- výsluchom príslušníkov Zboru a väzenskej a justičnej stráže (všetkých z adresy Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, Dončova 6, Ružomberok so služobným číslom 15310 a 15374, ktorí vykonávali prehliadku, - L. V., pedagóga, ktorý si mal značiť, aké veci boli žalobcovi odňaté, - X. C., pedagóga, ktorý mal riešiť žiadosť žalobcu o vrátenie vecí, - Y. X., riaditeľa ústavu, ktorým mal taktiež riešiť žiadosť žalobcu o vrátenie vecí.
- žiadosťou o vrátenie odňatých vecí z 31.3.2018,
- sprístupním informácií z 3.8.2018, ktoré preukazuje, aké veci sa od marca 2018 do 10.4.2018 nachádzali v úschove Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok,
- zoznamom odoslanej korešpondencie z 3.8.2018.
4. Žaloba s prílohami a procesnými poučenia boli žalovanej strane doručené dňa 15.10.2019.
5. Žalovaná v replike zo dňa 23.10.2019 uviedla, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od nesprávneho úradného postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok (ďalej len „príslušníci ZVJS") spočívajúceho v neoprávnenom odňatí, zničení či poškodení vecí žalobcu, bližšie špecifikovaných v žalobe, pri výkone prehliadky osobných vecí odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, v oddiele maximálneho stupňa stráženia (ďalej len „ÚVTOS Ružomberok") dňa 21.12.2017, nakoľko tieto veci slúžili jeho osobnej potrebe a ich držba nebola v rozpore so žiadnym právnym predpisom ani s účelom výkonu trestu odňatia slobody. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.") ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody (majetkovej škody či nemajetkovej ujmy), 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje preukázanie kumulatívnej existencie vyššie uvedených podmienok, a contrario pri nesplnení čo i len jednej z nich nárok na náhradu škody nemožno priznať. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom (žalobcovi). V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Zákon síce bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, avšak vychádzajúc z ustálenej judikatúry môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu. Za účelom overenia skutočností uvedených v žalobe (predovšetkým tvrdenia žalobcu o neoprávnenom odňatí, zničení či poškodení vecí žalobcu, bližšie špecifikovaných v žalobe, príslušníkmi ZVJS pri výkone prehliadky osobných vecí odsúdených v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017) požiadala žalovaná podaním zo dňa XX.XX.XXXX ÚVTOS Ružomberok o poskytnutie súčinnosti. Dňa 21.02.2019 bolo žalovanej doručené podanie ÚVTOS Ružomberok označené ako „ods. U. D. - zaslanie stanoviska" zo dňa 21.02.2019 (ďalej len „podanie zo dňa 21.02.2019"), z ktorého jednoznačne vyplýva, že „v čase čiastkovej prehliadky, t. j. ku dňu 21.12.2017 ústav (ÚVTOS Ružomberok - poznámka žalovanej) neeviduje v aplikácii „Výkon väzby a výkon trestu" (ďalej len „VVVT") sekcii „Povolené veci" u žiadateľa (žalobcu - poznámka žalovanej) osobné veci, ktoré uvádza, že mu boli odňaté, poškodené a zničené. K uvedenému dňu boli ústavom v aplikácii VVVT evidované veci uvedené v prílohe č. 1 (evidované v ústave) a veci uvedené v prílohe č. 2 (evidované v ústave Košice Šaca). Je teda zrejmé, že veci uvádzané v predmetnej žiadosti (identické s vecami uvedenými v žalobe - poznámka žalovanej) v skutočnosti žiadateľ v čase čiastkovej prehliadky nemal." Na podporu uvedenej skutočnosti poukázal ÚVTOS Ružomberok aj na zápis pedagóga výchovnej skupiny odsúdených oddelenia výkonu trestu ústavu (ďalej len „pedagóg OVT")
zo dňa 10.01.2018 iniciovaný na základe písomnej žiadosti žalobcu adresovanej riaditeľovi ÚVTOS Ružomberok o prijatí opatrení pri vykonávaní čiastkových prehliadok osobných vecí žalobcu uložených v jeho skrinke. Predmetná žiadosť žalobcu bola postúpená na priame vybavenie pedagógovi OVT, ktorý vykonal so žalobcom osobný pohovor. V rámci neho bol so žalobcom podrobne prebratý zoznam jeho povolených vecí evidovaných v aplikácii VVVT sekcia „Povolené veci" (príloha č. 1 a č. 2 podania zo dňa 21.02.2019). Uvedené veci boli žiadateľovi skontrolované pedagógom OVT, pričom neboli zistené žiadne nedostatky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ostatné veci uvedené v žalobe žalobcu, ako veci osobnej potreby, konkrétne ručne vyrezávaná fajka z agátového dreva, keramický popolník s priemerom 9 -10 cm, drevená krabička s kovovým uzatváraním a kovovými plátmi s rozmermi 25 cm x 25 cm x 10 cm, krabička z priesvitnej umelej hmoty s rozmermi 6 cm x 5 cm x 4 cm s dvomi príveskami v tvare srdca z pálenej keramiky s ozdobou z brúseného skla, puzdro na zapaľovač ozdobené flitrami, peračník z modrej rifloviny s rozmermi približne 7 cm x 20 cm, krabička túh na pentelky, pánsky magazín Leo, okrúhla krabička na hygienické potreby z tvrdého papiera o veľkosti približne 25 cm s priemerom približne 11 cm, dve papierové krabičky na ceruzky a fixky o veľkosti 9 cm x 16 cm, ÚVTOS Ružomberok v aplikácii VVVT sekcia „Povolené veci" dovtedy neevidoval. Ak by však žalobca vyššie uvedené veci v čase výkonu čiastkovej prehliadky dňa 21.12.2017 v skrinke s osobnými vecami bol mal, tieto by museli byť evidované v aplikácii VVVT ako „ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu" (§ 23 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.). Vzhľadom na absenciu takejto evidencie, možno dospieť k záveru, že vyššie uvedené veci nemohli byť v čase čiastkovej prehliadky vykonanej dňa 21.12.2017 v skrinke s osobnými vecami žalobcu. Ďalšie veci uvedené v žalobe žalobcu, konkrétne zápisník krúžkovej činnosti, tri tužkové baterky 1,5 V, päť poštových obálok spolu s tromi poštovými známkami s hodnotou 0,50 € a žiletka Mach 3, patria k veciam osobnej potreby, ktoré si odsúdený môže bežne zakúpiť v bufete ÚVTOS Ružomberok a nevyžaduje sa ich osobitná evidencia. To isté platí aj o fotografiách, ktoré neohrozujú mravnosť. Žalovaná ďalej poukázuje na to, že žalobcom namietané vykonanie čiastkovej prehliadky osobných vecí žalobcu príslušníkmi ZVJS v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 bolo zároveň predmetom interného šetrenia. „Prešetrovaním okolností týkajúcich sa údajného odňatia a zničenia osobných vecí odsúdeného U.a Opelu nebolo zistené, že by konaním príslušníkov, ktorí vykonávali čiastkovú prehliadku došlo k odňatiu či zničeniu osobných vecí ods. Opelu." (viď príloha č. 3 a č. 4 podania zo dňa 21.02.2019). O nepravdivosti žalobcom namietaného odňatia, poškodenia, resp. zničenia vecí, bližšie špecifikovaných v žalobe, pri výkone prehliadky osobných vecí žalobcu príslušníkmi ZVJS v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 svedčia aj nasledovné skutočnosti:
- otvárač na konzervy bol žalobcovi do aplikácie VVVT zapísaný pedagógom OVT dňa 30.01.2017 po čiastkových prehliadkach, pričom žalobca s otváračom na konzervy odišiel do ÚVV a ÚVTOS Ilava, kde mu bol dňa 16.04.2018 pedagógom OVT z aplikácie VVVT sekcia „Povolené veci" odpísaný (príloha č. 1 a č. 7 podania zo dňa 21.02.2019). Z uvedeného je zrejmé, že predmetný otvárač na konzervy nebol pri výkone prehliadky osobných vecí žalobcu príslušníkmi ZVJS v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 odňatý a následne zničený,
- hodinky (neznámej značky). Dňa 03.05.2013 boli žalobcovi v aplikácii VVVT sekcia „Povolené veci" pedagógom OVT R. V. zaevidované 1x čierne hodinky (neznámej značky), nie značky Quartz. Predmetné hodinky mu boli odpísané z aplikácie VVVT dňa 16.04.2018 v ÚVV a ÚVTOS Ilava pedagógom OVT K. T. (príloha č. 1 a č. 7 podania zo dňa 21.02.2019). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi neboli príslušníkmi ZVJS pri výkone prehliadky osobných vecí žalobcu v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 odňaté a následne zničené žiadne hodinky,
- čierne puzdro s podkovou bolo žalobcovi v aplikácii VVVT zaevidované v ÚVTOS Ružomberok dňa 29.12.2017, teda v období po vykonaní žalobcom namietanej prehliadky jeho osobných vecí v ÚVTOS Ružomberok zo dňa 21.12.2017. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetné puzdro mu nemohlo byť pri výkone prehliadky jeho osobných vecí v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 príslušníkmi ZVJS odňaté a následne zničené,
- peračník bol žalobcovi zapísaný do aplikácie VVVT sekcie „Povolené veci" až dňa 17.05.2018, teda v čase po vykonaní prehliadky osobných vecí žalobcu v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017, a to v ÚVV a ÚVTOS Ilava, kde ho zaevidoval pedagóg OVT E. P. (príloha č. 5, č. 6 a č. 7 podania zo dňa 21.02.2019). Z časového aj geografického hľadiska je zrejmé, že predmetný peračník nemohol byť žalobcovi pri výkone prehliadky jeho osobných vecí, ktorá sa uskutočnila v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 príslušníkmi ZVJS odňatý a následne zničený,
- pánsky magazín Leo patrí medzi tlačoviny ohrozujúce mravnosť a v zmysle § 40 písm. i) zákona č. 475/2005 Z. z. sa ich prechovávanie odsúdenému zakazuje, čo žalobca, vzhľadom na jeho opakovaný pobyt vo výkone trestu odňatia slobody, musel a mal vedieť.
Žalovaná na tomto mieste považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že prílohy č. 1,2,5,6 a 7 podania zo dňa 21.02.2019 boli vypracované na podklade záznamov z aplikácie VVVT v ÚVTOS Ružomberok, do ktorých obsahu nie je možné žiadnym spôsobom spätne zasahovať. Na základe doposiaľ uvedeného má žalovaná za to, že v predmetnom prípade k žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov ZVJS spočívajúcom v neoprávnenom odňatí, zničení či poškodení vecí žalobcu, bližšie špecifikovaných v žalobe, pri výkone prehliadky jeho osobných vecí v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 nedošlo. Navyše zdôrazňuje, že ani samotný žalobca doposiaľ v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by ním namietaný nesprávny úradný postup príslušníkov ZVJS v ÚVTOS Ružomberok bol preukazoval. Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že v predmetnom prípade nedošlo k preukázaniu nesprávneho úradného postupu príslušníkov ZVJS v ÚVTOS Ružomberok pri výkone prehliadky osobných vecí žalobcu dňa 21.12.2017, preto považuje nárok žalobcu na náhradu škody (majetkovej škody a nemajetkovej ujmy) za absolútne nedôvodný. Žalobca si podanou žalobou, okrem iného, uplatňuje aj nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 200€ s prísl. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná na to, že jej nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalobca k výške uplatňovaného nároku. Žalobca síce vo svojej žalobe pri jednotlivých veciach uvádza určité sumy, doposiaľ však v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by výšku požadovaných súm a tým pádom aj celkovú výšku požadovanej majetkovej škody preukazoval. Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ani v prípade preukázania vzniku a výšky majetkovej škody. Žalobca sa vo svojej žalobe domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000 € s prísl., ktorá mu mala vzniknúť odňatím dvoch fotografií jeho nahej priateľky a drevenej fajky po starom otcovi. Žalobca na odôvodnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo svojej žalobe uvádza, že vyššie uvedené fotografie jeho nahej priateľky, ako aj drevená fajka po starom otcovi „mali pre žalobcu veľký citový význam, a preto ich neoprávneným odňatím bolo zasiahnuté do jeho osobnostnej sféry, konkrétne do jeho práva na ochranu súkromia a práva na ochranu rodinného života podľa § 11 Občianskeho zákonníka (viď str. 4 ods. 4 žaloby)." Žalobca teda uvádza, že v dôsledku neoprávneného zásahu príslušníkov ZVJS v ÚVTOS Ružomberok (nesprávneho úradného postupu) došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"). Zároveň však vo svojej žalobe uvádza, že si nárok na náhradu škody (majetkovej škody i nemajetkovej ujmy) uplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Uvedená diskrepancia spôsobuje podľa názoru žalovanej zmätočnosť žaloby, nakoľko z nej nie je zrejmé, či si žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňuje podľa ustanovení na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) alebo podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Pre prípad, že by si žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnil podľa zákona č. 514/2003 Z. z., má žalovaná za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, kedy vznik nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 2.000,-€ žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca si doposiaľ splnil výlučne elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do jeho vlastníckeho práva k vyššie uvedeným veciam, avšak bez toho, aby tento zásah aj spoľahlivo preukázal. Aj v prípade, ak by žalobca ním namietaný nesprávny úradný postup (zásah) preukázal, táto skutočnosť nezakladá automaticky nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd môže nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch priznať iba v prípade, ak má náležite preukázané, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu a zároveň, že vzniknutú ujmu nie je možné uspokojiť inak,. Poukázala na uznesenie NS SR, sp. zn. 7 Cdo/145/2011, zo dňa 12.12.2012. Až v prípade, ak žalobca preukáže splnenie podmienok na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.) je potrebné skúmať okolnosti, na ktoré treba prihliadať pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.). Žalovaná však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca splnenie podmienok uvedených v § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo svojej žalobe len stroho uvádza, že „...konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom..." Vzhľadom na doposiaľ uvedené, má žalovaná za to, že v prípade žalobcu nie je preukázaný ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia a výška škody (či už majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy), preto priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi neprichádza do úvahy. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe je príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou (majetkovou škodou, resp. nemajetkovou ujmou) vzťah príčiny a následku. Za stavu neexistencie nesprávneho úradného
postupu príslušníkov ZVJS v ÚVTOS Ružomberok a nepreukázania existencie škody (majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy), nie je možné dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou (majetkovou škodou či nemajetkovou ujmou). V prípade žalobcu teda absentuje aj tretí predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia príčinnej súvislosti medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou (majetkovou škodou aj nemajetkovou ujmou). Žalobca si spolu s majetkovou škodou vo výške 200,-€ uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne od 26.06.2019 do zaplatenia. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V tejto súvislosti zastáva žalovaná názor, že žalobca nemá právo na zaplatenie úroku z omeškania od 26.06.2019, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorý by bol splatný. Podľa § 16 ods. 4 tretia veta zákona č. 514/2003 Z. z. ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. V prípade žalobcu je nepochybné, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej len „MS SR") doručená dňa 22.01.2019, pričom MS SR písomne oznámilo žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podaním zo dňa 26.06.2019, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 01.07.2019. Z uvedeného je zrejmé, že omeškanie žalovanej mohlo nastať najskôr dňom nasledujúcim po dni oznámenia výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Žalovaná sa preto nemohla dostať do omeškania pred dňom 02.07.2019. Napokon je potrebné poukázať i na skutočnosť, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je svojou povahou obdobným nárokom ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch priznaná z dôvodu zásahu do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2 OZ. Možnosť priznania úroku z omeškania pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkového právneho vzťahu (§ 121 ods. 3 OZ).
6. Žalobca v duplike zo dňa 15.11.2019, trval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, ako aj na navrhovaných dôkazoch. Ohľadom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa žalobcu spočíva v neoprávnenom odňatí, zničení či poškodení jeho vecí, žalovaný v prvom rade uviedol, že veci uvedené v žalobe neboli evidované v aplikácii VVVT, čo má preukazovať, že ich žalobca v čase vykonávania prehliadky osobných vecí nemal. Samotná skutočnosť, že nejaká vec nie je Ústavom na výkon trestu odňatia slobody evidovaná, ešte neznamená, že ju odsúdený nemá. Aj takáto vec je predmetom jeho vlastníckeho práva, chráneného čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na výsledky internej kontroly Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, takýto dôkaz nemá veľkú výpovednú hodnotu, keďže interné šetrenie vykonáva vyšetrovaný. Nie je pravdepodobné, že ak ústav pochybil, on sám by toto pochybenie vo vzťahu k žalobcovi aj priznal. Ohľadom otvárača na konzervy žalobca uviedol, že samotná skutočnosť, že bol dňa 16.4.2018 odpísaný z aplikácie VVVT, ešte neznamená, že práve vtedy oň prišiel. Uvedený zápis má len evidenčný charakter a je možné, že otvárač bol zo sekcie povolené veci odpísaný z dôvodu, že ho žalobca už nemal. To isté platí aj hodinkách neznámej značky (žalobca poznamenáva, že Quartz je typ pohonu, nie značka hodiniek). Taktiež skutočnosť, že čierne puzdro s podkovou a peračník boli v aplikácii VVVT zaevidované po vykonaní prehliadky osobných vecí, ešte nepreukázal, že mu to puzdro nebolo dňa 21.12.2017 odňaté. Žalobca nemal nijakú možnosť sa k zápisu nejakej skutočnosti do aplikácie VVVT vyjadriť či ju ovplyvniť, a preto takýto zápis nemožno považovať za hodnoverný dôkaz. Ak aj žalovaný uviedol, že žalobca mal časopis ohrozujúci mravnosť (Leo), čo zákon zakazuje, to ešte neznamená, že ho mohol Ústav na výkon trestu odňatia slobody zničiť (to platí aj o nepovolených veciach). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. je odsúdený obmedzený v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby, čo však neznamená trvalý zánik jeho vlastníckeho práva (nakladanie s vecou je len jedným z čiastkových oprávnení vlastníka veci umožňujúcim vlastnícke právo previesť). Nijaký zákon neoprávňuje akýkoľvek orgán verejnej moci veci odsúdeného zničiť a obrať ho tak o jeho vlastnícke právo. Po výkone trestu odňatia slobody majú byť odňaté veci odsúdenému vrátené, čo sa v prípade žalobcu nestalo, keďže od 7.9.2019 je na slobode, ale žiadna z vecí uvedených v žalobe mu vrátená nebola. Záznamy aplikácie VVVT, na ktoré sa žalovaný na viacerých miestach svojho vyjadrenia odvoláva, majú malú dôkaznú hodnotu. Príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže do nich môže napísať, čo si zmyslí. Odsúdený takýto zápis nepotvrdzuje, a preto nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že ak je v aplikácii VVVT niečo zapísané, je preukázané, že
sa to aj stalo. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal výšku škody spôsobenej odňatím a následným zničením či poškodením vecí. Žalobca poznamenal, že v tomto smere má situáciu veľmi sťaženú, keďže nemôže súdu preukázať, ako jednotlivé veci vyzerali, lebo mu boli odňaté, a zároveň listinnými dôkazmi dokázať, akú mali hodnotu. Keďže je však táto nemožnosť dôsledkom nesprávneho úradného postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, bolo by nespravodlivé, aby bola v tejto časti žaloba zamietnutá len pre nepreukázanie výšky škody. Zároveň ide o veci bežne dostupné, ktorých hodnota je všeobecne známa, čo súdu umožňuje stanoviť výšku škody postupom podľa § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný namietal zmätočnosť žaloby v časti uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže považuje nároky podľa § 11 Občianskeho zákonníka a zákona č. 514/2003 Z. z. za rozdielne s rozdielnymi pasívne vecne legitimovanými subjektmi. Žalobca k tomu uvádza, že zákon č. 514/2003 Z. z. neupravuje, zásah do akých práv odôvodňuje priznanie nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy podľa tohto zákona. Tento zákon upravuje len prvú podmienku vzniku nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy - nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Existenciu druhej podmienky - vzniku majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy - treba posudzovať podľa iných právnych predpisov súkromného práva, najmä podľa Občianskeho zákonníka, keďže túto otázku zákon č. 514/2003 Z. z. rieši len čiastočne, keď uvádza, čo možno (ale nie výlučne) zahrnúť do majetkovej škody (§ 18), alebo len určuje niektoré skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 17 ods. 2). V žiadnom prípade však neupravuje komplexne všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. Samotné konštatovanie porušenia práva preň nie je dostatočným zadosťučinením, a preto požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dôvody na priznanie peňažnej satisfakcie uviedol v žalobe (odňatie pamiatok po osobách, ku ktorým mal hlboký citový vzťah a ktoré už nie sú nažive, pričom pri svojom odlúčení od blízkych osôb vo výkone trestu odňatia slobody túto ujmu pociťoval ako obzvlášť ťažkú) a na nich zotrváva. Na preukázanie zásahu do svojej nemajetkovej sféry žalobca navrhol na pojednávaní vykonať jeho výsluch.
7. V následnom vyjadrení doručenom dňa 2.12.2019 žalovaná uviedla, že za situácie, keď odsúdený po výkone jedného nepodmienečného trestu odňatia slobody nastúpi hneď na výkon ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak v inom ÚVTOS, je nevyhnutné vykonať eskortu odsúdeného do iného ÚVTOS. Pred samotnou eskortou ako aj po nej sa zisťuje, či stav osobných vecí odsúdeného súhlasí so zápisom osobných vecí odsúdeného, pričom túto skutočnosť osvedčuje svojím podpisom príslušník ZVJS z hospodárskeho oddelenia ako aj samotný odsúdený. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu - Zoznam osobných vecí (I. časť) a Záznamy o vykonaných eskortách do iných ústavov (II. časť) vyplýva, že žalobca bol dňa 06.10.2015 eskortovaný z ÚVV a ÚVTOS Žilina do ÚVTOS Ružomberok, pričom stav jeho osobných vecí súhlasil so zápisom jeho osobných vecí, čo potvrdil svojím podpisom. Inými slovami pri nástupe žalobcu do ÚVTOS Ružomberok, t. j. dňa 06.10.2015, stav jeho osobných vecí súhlasil so zápisom jeho osobných vecí, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. Z toho istého listinného dôkazu zároveň vyplýva, že dňa 10.04.2018 bol žalobca eskortovaný z ÚVTOS Ružomberok do ÚVV a ÚVTOS Ilava, pričom stav jeho osobných vecí pred eskortou súhlasil so zápisom jeho osobných vecí, čo potvrdil svojím podpisom. Teda stav osobných vecí žalobcu pred jeho eskortou, t. j. dňa 10.04.2018, súhlasil so zápisom jeho osobných vecí evidovaných v ÚVTOS Ružomberok, čo potvrdil žalobca svojím podpisom. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o odňatí, zničení či poškodení jeho osobných vecí, bližšie špecifikovaných v žalobe, nemôže byť pravdivé, nakoľko samotný žalobca svojím podpisom potvrdil, že stav jeho osobných vecí pred eskortou z ÚVTOS Ružomberok súhlasil zo zápisom jeho osobných vecí evidovaných v ÚVTOS Ružomberok. Zároveň vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že tento nemal nijakú možnosť ovplyvniť alebo sa vyjadriť k zápisu jeho osobných vecí evidovaných v ÚVTOS Ružomberok. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že by bolo nespravodlivé, aby bola žaloba zamietnutá len pre nepreukázanie výšky škody a zároveň, že ide o veci bežne dostupné, ktorých hodnota je všeobecne známa, čo súdu umožňuje stanoviť výšku škody postupom podľa § 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") žalovaná uvádza, že preukázanie vzniku a výšky škody je jedným z troch predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z."). Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sa vyžaduje preukázanie kumulatívnej existencie všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik a výška škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou), a contrario pri nesplnení čo i len jednej z nich nárok na náhradu škody nemožno priznať a je nevyhnutné žalobu zamietnuť. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná, t. j. nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej
z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom (žalobcovi). V tejto súvislosti poukazuje žalovaná na snahu žalobcu presunúť dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní o náhradu škody zaťažuje, na súd, a to prostredníctvom § 186 ods. 1 CSP, kedy hodnotu bežne dostupných vecí považuje za všeobecne známu skutočnosť. Takéto konanie žalobcu je však neprípustné. Skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety, notorické skutočnosti) sú také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Ide napríklad o poradie dní v týždni alebo o výsledky matematických operácií. Skutočnosť, akú hodnotu mali veci žalobcu, teda aká majetková škoda mala žalobcovi v dôsledku ním namietaného nesprávneho úradného postupu vzniknúť, rozhodne medzi notoriety nepatrí a je na žalobcovi, aby výšku ním požadovanej majetkovej škody (hodnotu jednotlivých vecí uvedenú v zátvorke pri každej jednej veci) preukázal. Nakoľko tak žalobca doposiaľ v konaní neurobil, má žalovaná za to, že neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto konaní zaťažuje. Na tomto mieste však žalovaná považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že žalobca nepreukázal ani to, že by pri výkone prehliadky osobných vecí odsúdených v ÚVTOS Ružomberok dňa 21.12.2017 vôbec veci uvedené v žalobe bol vo svojej skrinke mal. Žalovaná považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že do konania predložila relevantné listinné dôkazy, vyvracajúce tvrdenia žalobcu o vzniku nároku na náhradu škody. Naopak žalobca doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vedel preukázať splnenie čo i len jednej podmienky pre zodpovednosť žalovanej za škodu zároveň apelujúc na súd, aby na žalovanou predložené dôkazy neprihliadal z dôvodu ich slabej výpovednej hodnoty. Je logické, že sa žalobca snaží namietať dôkazy, ktoré žalovaná predložila, avšak samotné tvrdenie o ich slabej výpovednej hodnote, bez preukázania opačných skutočností, nemôže v tomto konaní obstáť. Žalobca opomína, že konanie o náhradu škody je sporovým konaním a neunesenie dôkazného bremena musí súd viesť k zamietnutiu žaloby a to bez osobitného zohľadňovania osoby žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že zákon č. 514/2003 Z. z. uvádza demonštratívne, čo možno zahrnúť do majetkovej škody, pričom uvádza odkaz na § 18, žalovaná poukazuje na to, že zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dva druhy majetkovej škody, a to skutočnú škodu a ušlý zisk (§ 17 ods. 1), pričom náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia patrí medzi skutočnú škodu. Podmienky pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a jeho výšku sú upravené v § 17 ods. 2 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z., teda nielen v § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ako to uvádza žalobca. Ako žalovaná uviedla už vyššie zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje tri podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu (majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu), ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik a výška škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Z uvedeného je zrejmé, že zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobca ani vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2019 neodstránil žalovanou namietanú zmätočnosť žaloby. Naďalej totiž nie je zrejmé, či si žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňuje podľa ustanovení na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) alebo podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že lehota na omeškanie začína plynúť dňom oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody, pričom za tento deň nepovažuje deň doručenia písomného oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody, žalovaná uvádza, že je nepochybné, že dňom oznámenia je v tomto prípade deň doručenia písomného oznámenia právnemu zástupcovi žalobcu, t. j. 01.07.2019. Žalovaná sa preto nemohla dostať do omeškania pred dňom 02.07.2019. Z uvedeného dôvodu žalovaná rozporuje časť úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil od 26.06.2019 do 01.07.2019. Zároveň však rozporuje aj zostávajúcu časť úrokov z omeškania z majetkovej škody (od 02.07.2019 do zaplatenia) z dôvodu neexistencie samotnej majetkovej škody, od ktorej si žalobca vyššie uvedené úroky z omeškania odvodzuje.
8. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinami a výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, poukázal na jej písomné znenie. Zotrval na návrhu na vykonanie dôkazov. Skutočnú škodu v súčasnosti žalobca nie je schopný preukázať, pretože uvedené veci nemá, takže nemôže ich mať ani na posúdenie. Zotrval však na nemajetkovej ujme, pretože tieto veci mali pre neho citovú hodnotu.
10. Žalobca uviedol, že dňa 21.12.2017 potom čo bol napadnutý príslušníkmi justičnej stráže, bol vyzvaný, aby išiel z cely a príslušníci mu robili kontrolu osobných vecí, pričom tieto osobné veci mu
buď zobrali alebo zničili. Povedali, aby ich zbalil do igelitky a všetky ich odovzdal. Je presvedčený, že veci, ktoré zákon o výkone trestu nezakazuje, môže mať u seba a nie je dôvod, aby jeho osobné veci boli zlikvidované. Aj keď žalovaný tvrdí, že nepreukázal, že mal tieto veci alebo že mu neboli vydané, napríklad poukázal na to, že keramický popolník dostal v balíku v roku 2011, keď bol vo výkone v Žiline. Takisto aj peračník z modrej rifľoviny. Ministerstvo sa bráni, že všetky veci, ktoré mal, mu boli vydané, a že to odsúhlasil, to však nie je pravda, veci mu boli zobraté v decembri 2017 a iba tie, ktoré mohol mať pri sebe, mu boli vydané v Ilave 10.4.2018, potom čo tam bol eskortovaný. Rozhodne poprel, že by mal vedomosť o tom, že by kapitán X. C. skontroloval všetky veci, ktoré mal a že tieto súhlasili aj s tým, čo mu bolo vydané, pretože on žiadny takýto záznam nepodpísal. Pri vykonávaní osobnej prehliadky dňa 21.12.2017 s odsúdených tam nebol nikto, pretože všetci traja museli opustiť celu č. 103. Nevie o tom, že by sa osobitný záznam z prehliadky vykonával, avšak na chodbe je inštalovaná kamera. On tento záznam vyžadoval ale nikto na to nereagoval. Hneď, ako po skončení prehliadky a vrátení igelitky zistil, že mu chýbajú nejaké veci a že potraviny, ktoré si zakúpil, boli vyhodené, tak požiadal službukonajúceho, aby mohol hovoriť s pedagógom, na čo mu bolo povedané, aby „držal hubu, lebo že pôjde na 3.poschodie a že ho vyviaže na posteľ". Asi po 2 hodinách potom službukonajúci referent oznámil pedagógovi, že prejavil žalobca nespokojnosť s vykonaním prehliadky, na čo si ho dať predviesť, on mu to oznámil, on si zapísal, aké veci mu majú chýbať, potom to ale nikto neriešil, tak napísal sťažnosť pánovi riaditeľovi a následne potom ho zavolal pedagóg C., ktorý mu povedal, že musí odovzdať všetky veci, ktoré má a že musí dokázať ktoré veci mu chýbajú. Potom už požiadal Ministerstvo spravodlivosti o prerokovanie náhrady škody, a to 27.12.2017, ministerstvo sa tým nezaoberalo. Bližší vzťah mal k hodinkám, ktoré mu zakúpila teraz už nebohá matka a fajka po dedovi ručne vyrezávaná a dve fotografie jeho teraz už zosnulej priateľky. Slovami sa nedá opísať, aký vzťah mal k osobám, ktoré mu dali tieto veci. Doklad, že po vykonaní prehliadky 21.12.2017 žiadal vydať videozáznam, nemá, on to uvádzal pedagógovi Bordigovi. Pri prehliadke bolo 6 až 8 príslušníkov ZVJS. Jeho veci mu odobrali dvaja príslušníci, ktorí ho pár týždňov predtým napadli a to z dôvodu, že holou rukou nechcel chytiť drôt napojený do elektriny. Po napadnutí asi mal vnútorné krvácanie ľadvín, lebo močil krv. Príslušníci, o ktorých rozprával, sa hneď ujali konkrétne jeho batohu.
11. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej sa celom rozsahu pridržiavala svojich doterajších písomných vyjadrení. Uviedla, že nie je splnený ani jeden predpoklad na to, aby žalobcovi mohol byť priznaný nárok v súlade so zákonom č. 514/2003 a preto žiada, aby návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.
12. Svedok U. V. uviedol, že žalobca bol vo výkone trestu asi pred 3 rokmi. Určite bola u neho vykonávaná prehliadka osobných vecí alebo cely, pretože u nich existuje plán prehliadok. Nevedel sa vyjadriť, či vykonával takúto prehliadku niekedy pred Vianocami v roku 2017, ale ak áno, je to zaznamenané v knihe technických alebo čiastkových prehliadok. Do tejto knihy sa zapisuje čas, dátum, čo sa vykonáva, aký oddiel, kto je veliteľ prehliadky a členovia prehliadky. Tiež sa tam zapisujú zistenia, pokiaľ nejaké sú. Zapisuje sa do knihy aj to, pokiaľ sa nájdu veci, ktoré odsúdený nemôže mať u seba, a potom to rieši buď príslušný pedagóg alebo skupina PVS. Nevedel však uviesť, ako sa s takýmito vecami ďalej nakladá. Pri technickej prehliadke sa kontrolujú steny, mreže, postele, pri čiastkovej prehliadke, ktorá sa nerobí tak často, túto vykonáva určitá skupiny z viacerých organizačných zložiek, sa vykonáva podrobná osobná prehliadka odsúdeného, podrobná kontrola cely, kontroluje sa osvetlenie rozobratím, ďalej sifóny rozobratím, matrace, detektorom kovov a skrinky odsúdených a ich osobné veci. To, čo má povolené odsúdený, kontrolujú podľa príslušných papierov, ktoré pripravuje pedagóg. Čiastkovú kontrolu vykonávajú jednak príslušníci ochrany a jednak pracovníci logistiky, finančného oddelenia, personálneho oddelenia alebo zamestnávania, tiež aj z oddelenia informatiky. Príslušníci, ktorí sú určení na osobnú prehliadku odsúdených si ich zoberú do zvláštnych miestností, napríklad do šatní, kultúrnej miestnosti, sprchy, kde u každého vykonávajú osobitnú dôkladnú prehliadku. Nevedel uviesť, či odsúdený mal možnosť vyjadriť sa k veciam, ktoré boli u neho zistené počas prehliadky. Vedel uviesť len to, že sa mu stratili nejaké osobné veci, ktoré riešil príslušný pedagóg. Nevedel, kedy to presne bolo. Nevedel uviesť, koľkokrát to bolo.
13. Svedok X. V. uviedol, že si presne nepamätá, v ktorom období bol žalobca vo výkone trestu. Uviedol, že asi vykonával niekedy u žalobcu prehliadku cely alebo prehliadky jeho osobných vecí, ale nevedel to uviesť so 100% istotou. Asi vykonával niekedy u žalobcu prehliadku cely alebo prehliadky jeho osobných vecí, ale nevedel to povedať so 100% istotou. Nevedel uviesť, či boli počas prehliadky žalobcovi odňaté nejaké osobné veci. Pri prehliadke cely sa odsúdený nachádza podľa konkrétnej potreby, napríklad na chodbe alebo aj v iných miestnostiach. Odsúdený však nevidí, ako sa prehliadka v cele vykonáva.
Nevedel uviesť, či sa žalobca niekedy počas výkonu trestu sťažoval na odňatie osobných vecí, takéto veci rieši pedagóg. Nemal žiadny vzťah so žalobcom počas výkonu trestu, resp. iba pracovný. Nevedel o tom, že by sa bol žalobca na neho niekedy sťažoval. Neriešilo sa nikdy, že by sa žalobca voči nemu dopustil fyzického útoku.
14. Svedok Mgr. L. V. uviedol, že žalobcu pozná, lebo bol vo výkone trestu v Ružomberku. Nepamätal si, že by mu robil prehliadku osobných vecí. Keďže nebol jeho pedagóg, tak jeho veci neriešil. Pri prehliadke mohol byť prítomný ale rieši iba veci z jeho kolektívu. Pokiaľ však niektorý z pedagógov nie je v práci, zastupujú sa, ale ohľadne osobných vecí si vždy to rieši pedagóg vo vlastnom kolektíve. Nepamätá si, že sa rozprával niekedy so žalobcom počas zastupovania svojho kolegu. Nepovolené osobné veci, pokiaľ sa nájdu počas prehliadky, sa prešetruje, odkiaľ tieto veci odsúdený má, napríklad jeho výsluchom, alebo si pozerajú záznamy iných odsúdených, či sa takáto vec nezhoduje s vecou, ktorá je zaznamenaná u iného odsúdeného, prípadne vypočúvajú iných odsúdených. Pokiaľ sa nenájde vlastník a odsúdený nemá povolené mať tieto veci, tak potom tieto veci sa dávajú do skladu k jeho osobným veciam. Vydajú sa mu až po skončení výkonu trestu.
15. Svedok Mgr. X. C. uviedol, že pozná žalobcu, nakoľko bol vo výkone trestu v Ružomberku, v maximálnom stupni stráženia pracoval od roku 2015 do konca roku 2019. Niekedy aj on vykonával prehliadky osobných vecí alebo cely žalobcu. Uviedol, že vie, že počas prehliadky boli žalobcovi odobraté nejaké veci, nevedel presne aké to boli, ale vie že žalobca písal sťažnosť ohľadne toho, že mu boli odobraté nejaké osobné veci, ale prax je taká, že pokiaľ sa u odsúdeného nájdu veci, ktoré nie sú u neho povolené, tak sa mu zoberú a môže byť aj disciplinárne riešený. Nepamätal si presný dátum, ale bolo to okolo roku 2017. Nepamätal si presne, aké veci to boli, asi puzdro, fajka, tieto veci on nevidel. Pamätal si, že písal žalobca sťažnosť riaditeľovi na postup pri prehliadke jeho osobných vecí, on potom s ním vykonal pohovor, postupne si prešli podľa záznamu v počítači všetky veci, ktoré mal u seba a ktoré boli povolené, a došli k záveru, že tieto povolené veci skutočne aj mal. Pokiaľ sa nájdu nepovolené veci, tak tieto sa odsúdenému odoberú a dajú sa na nejaké miesto. Potom sa robí presná písomná evidencia týchto vecí podľa jednotlivých ciel a podľa toho, ktorému odsúdenému boli odňaté a vykonáva sa kontrola, či sa jedná o veci, ktoré mal zapísané a povolené alebo nie. Veci, ktoré sú nepovolené, sú veci nikoho a teda sa likvidujú. Odsúdený môže mať iba veci, ktoré nadobudol legálne, teda na základe povolenia riaditeľa ústavu a tiež sa evidujú veci, ktoré napríklad dostane balíkom. Veci, ktoré nie sú zapísané ako povolené pre odsúdeného, nadobudol nelegálne. Odsúdený môže nadobudnúť veci aj tým, že si ich zakúpi v ústave, musí požiadať potom pedagóga o zapísanie takejto veci, a napríklad pri eskorte z ústavu do ústavu potom táto vec ide s odsúdeným ako legálne nadobudnuté. Veci, ktoré sú spotrebné, napríklad obálky, známky, baterky, sa nezapisujú. Odsúdený môže nadobudnúť vec tak, že si ju vyrobí, a táto môže byť ním zaslaná rodinným príslušníkom. Všetko sa však deje na základe povolania riaditeľa ústavu. Pokiaľ v inom ústave nadobudne veci, ktoré nedá zaevidovať a prinesie ich so sebou do iného ústavu, považujú sa tieto veci za nadobudnuté nelegálne. Pokiaľ je eskortovaný z jedného ústavu do druhého, konkrétne v Ružomberku sa vykonával prehliadka osobných vecí odsúdeného a vtedy sa zistí, aké veci má. Pokiaľ sa však stane, že nejaká nelegálna vec sa nezistí, tak následne ju môže mať u seba. Z tohto dôvodu sa potom robia aj ďalšie následné prehliadky. Fotografie sú veci, ktoré môžu prísť odsúdenému bez povolenia riaditeľa a tieto sa neevidujú. Nepamätal si presne, ale žalobca asi tvrdil, že mu zmizli nejaké fotky. Nevedel uviesť, či so žalovaným vykonával záznam zo stretnutia. Keď bol žalobca v strednom stupni stráženia, tak sa sťažoval na všeličo. Nepamätal si, či následne ešte bola nejaká prehliadka kde mu boli odňaté veci. Nepamätal si, že žalobcovi bol odňaté nejaké veci.
16. Zo stanoviska ÚVTOS Ružomberok zo dňa 21.2.2019 bol zistený nasledovný zoznam vecí evidovaných A/ v ústave Ružomberok: 1. čierne puzdro s podkovou - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 29.12.2017 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT C. X. 2. otvárač na konzervy - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 30.1.2017 v ústave Ružomberok, zaevidoval pedagóg OVT C. X., odpísané z aplikácie VVVT dňa 16.4.2018 v ústave Ilava, zrušila ped. OVT T. K. 3. manikúrové nožničky (zo skladu) - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 25.4.2016 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT C. X., odpísané z aplikácie VVVT dňa 28.6.2017 v ústave Ružomberok, zrušil ped. OVT C. X.
4. 1x nerezový zapaľovač - dátum evidencie v aplikácii VVVT 21.11.2014 v ústave Ružomberok, zaevidoval pedagóg OVT V. R. 5. 1x nerezový pohár - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 11.7.2013 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R., odpísané z aplikácie VVVT dňa 28.6.2017 v ústave Ružomberok, zrušil ped. OVT C. X. 6. 1x čierne hodinky (neznámej značky) - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 3.5.2013 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R., odpísané z aplikácie VVVT dňa 16.04.2018 v ústave Ilava, zrušil ped. OVT T. K. 7. 3x lyžica - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.3.2013 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R., odpísané z aplikácie VVVT dňa 16.04.2018 v ústave Ilava, zrušil ped. OVT T. K. 8. 1x vidlička - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.3.2013 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R. 9. 1x porcelánová šálka - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.11.2012 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R. 10. 1x porcelánový tanierik - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.11.2012 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R. 11. 1x utierka - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.11.2012 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R. 12. 3x umelé tanieriky - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.11.2012 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R. 13. 1x lyžica čajová - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.11.2012 v ústave Ružomberok, zaevidoval ped. OVT V. R. 14. 2x umelé misky - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 1.11.2012 v ústave Ružomberok zaevidoval ped. OVT V. R.
B/ evidovaných v ústave Košice - Šaca 1. príborový nôž - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 19.4.2012, v ústave Šaca, zaevidoval ped. OVT M. X., 2. nožničky - dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 12.4.2012 , v ústave Šaca, zaevidoval ped. OVT M. X..
C/ evidovaných v ústave Ilava: 1.1ks peračník -dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 17.5.2018, v ústave Ilava, zaevidoval ped. OVT P. E. 2.1ks nerezová šálka -dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 17.5.2018, v ústave Ilava, zaevidoval ped. OVT P. E. 3. 2x lyžica -dátum evidencie v aplikácii VVVT dňa 16.4..2018, v ústave Ilava, zaevidoval ped. OVT T. K.
17. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, zo dňa 29.1.2020 bolo zistené, že čiastkové prehliadky sa v ústave vykonávajú v súlade s § 37 Rozkazu ministra spravodlivosti č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Vyššie uvedený interný predpis vo svojich ustanoveniach neurčuje povinnosť ústavu vytvárať písomný záznam o realizovaných čiastkových prehliadkach. Príslušník zodpovedný za vykonanie čiastkovej prehliadky vyhotovuje len zápis v „Knihe čiastkových prehliadok". Nakoľko sa záznamy o prehliadke nevykonávajú, nie je možné zo strany ústavu zaslať požadované informácie.
18. Podľa záznamu z Knihy čiastkových prehliadok zo dňa 21.12.2017 v cele č 103 ( cela žalobcu) nebol žiadny záznam o nepovolených veciach
19. Listom zo dňa 14.1.2019 požiadal žalobca žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Uvedená písomnosť bola žalovanej doručená dňa 22.1.2019.
20. Listom datovaným dňa 26.6.2019 žalovaná oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti nebolo vyhovené nakoľko nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.
Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon"), ods.:
1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 zákona ods.:
1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 zákona ods.:
1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods.4 zákona:
4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 zákon a ods.:
1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
1) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
2) Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
21. Súd vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti žalobu zamietol z nasledovných dôvodov:
22. Medzi stranami nebolo sporným , že v čase vykonávania prehliadky osobných vecí dňa 21.12.2017 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, vykonával žalobca svoj trest odňatia slobody v tomto ústave a to až do 10.4.2018 kedy bol eskortovaný do ÚVTOS Ilava. Tiež nebolo sporným, že prehliadka sa vykonávala aj cele kde bol zaradený žalobca.
23. Spornými skutočnosťami zostalo to, či pri prehliadke došlo k nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže s následkom odňatia, zničenia a poškodenia vecí patriacich žalobcovi tak, ako to tento uviedol vo svojich skutkových tvrdeniach.
24. Ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov , zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a jej kvalifikované vyčíslenie a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, pri absencii ktorejkoľvek z nich zodpovednosť štátu nevzniká.
25. Súd teda skúmal, či skutkové tvrdenia žalobcu sú podložené dôkazmi preukazujúcimi nesprávny úradný postup pri vykonávaní prehliadky cely, v ktorej bol umiestnený žalobca počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok dňa 27.12.2017. Tieto skutočnosti podľa názoru súdu neboli preukázané. Je potrebné uviesť, že žalobca netvrdil vo svojej žalobe, ktoré konkrétne predpisy resp. nariadenia riaditeľa ústavu porušili príslušníci zboru pri vykonávaní prehliadky cely a osobnej prehliadky, ktorým je odsúdený povinný sa počas výkonu trestu podrobiť v zmysle zákona č. 475/2005 Z.z. z 22. septembra 2005 o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v spojitosti s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č 368/2008 Z.z. z 3. septembra 2008, v platnom znení, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Jeho vyjadrenia zostali len v rovine tvrdenia, keďže na uvedenú skutočnosť nenavrhol vykonať iné dôkazy ( napr. výsluch spoluväzňov) okrem výsluchu príslušníkov policajného zboru, ktorí prehliadku vykonávali resp. pedagóga, ktorému bol žalobca pridelený, avšak ich výsluchom nebolo dostatočne preukázané, že došlo pri vykonávaní prehliadky dňa 27.12.2017 k nesprávnemu postupu, porušeniu právnych predpisov. Jeho tvrdenia, že záznamy aplikácie VVVT majú malú dôkaznú hodnotu , lebo príslušník väzenskej a justičnej stráže si do nich môže zapísať čo si zmyslí, sú ničím nepreukázané konštatovania, na základe ktorých súd nemôže mať za dokázané tvrdenia žalobcu. V tomto prípade teda chýba jeden zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup.
26. Na strane žalobcu existuje tiež dôkazné bremeno preukázania existencie vecí, ktoré mali byť poškodené resp. zničené, avšak aj v tomto prípade absentujú relevantné dôkazy.
27. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených sporovými stranami nemožno z nich vyvodiť existenciu vecí tvrdených žalobcom, nakoľko popis vecí uvádzaných žalobcom v žiadostiach zo dňa 30.12.2017, dňa 31.3.2018 adresovaných riaditeľovi ÚVTOS Ružomberok len u niektorých možno stotožniť s vecami, ktoré boli zapísané v zozname osobných vecí žalobcu, okrem toho dňa 3.8.2018(ako vyplýva z listinného dôkazu č.l. 9 spisu) boli žalobcovi vydané po príchode do ÚVTOS Ilava osobné veci , ktoré je možné stotožniť aj v vecami, ktoré tvoria predmet žaloby, okrem toho je potrebné poukázať aj na samotnú žiadosť žalobcu zo dňa 31.3.2018, v ktorej uvádza, že veci mu boli odobraté dňa 28.3.2018 p. pedagógom.
28. Spornou vo veci je aj výška škody, ktorú žalovaný namietal. Žalobca v žalobe aj v písomných vyjadreniach uviedol hodnotu vecí, ktorú požaduje ako škodu, avšak nepreukázal, že ním popísané veci takúto hodnotu majú. Žiadal aby súd hodnotu vecí určil postupom podľa § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku nakoľko hodnota vecí je všeobecne známa. S týmto postupom čo do výšky škody však nemožno súhlasiť. Ustanovenie § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu nedokazovať skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe, čo však nie je tento prípad, nakoľko hodnota hnuteľných vecí tvoriacich predmet žaloby nie je všeobecne známa skutočnosť. Súd tiež poukazuje, že za určitých okolností bolo možné určiť výšku škody voľnou úvahou súdu a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§136) avšak toto ustanovenie nebolo prebraté do v súčasnosti platného Civilného sporového poriadku. Predmetné konanie je sporovým konaním, sporové strany majú rovnaké postavenie a teda strana sporu je povinná preukázať ním tvrdené skutočnosti. Keďže sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani splnenie ďalšej podmienky, je namieste konštatovať, že žaloba vo vzťahu k náhrade škody nie je dôvodná a preto bolo potrebné túto zamietnuť.
29. Vo vzťahu k uplatňovanej nemajetkovej ujme bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať o.i. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Na túto skutočnosť žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. V tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena súd žalobu zamietol.
30. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Zákonodarca do ustanovenia § 185 CSP(podľa 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná) zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôraz sa kladie na procesnú starostlivosť strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
31. Súd s poukazom na vyššie vyhodnotené dôkazy dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a túto v celom rozsahu zamietol.
32. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom riaditeľa ÚVTOS Ružomberok, súd mal za to, že tento dôkaz nie je pre danú vec účelný nakoľko pri riešení sťažnosti žalobcu riaditeľ môže vychádzať iba z podkladov, ktoré poskytuje pedagóg ústavu a z vyjadrení príslušníkov vykonávajúcich prehliadku, ktoré dôkazy boli v konaní vykonané.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Žalovaný mal v konaní plný úspech preto mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%.
O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. §262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.