Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-135-2019.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Subarea
3Co/135/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: L. E., V.. XX.XX.XXXX, B. Y. I. L. X, XXX XX, proti žalovanej: S. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. I. L. X, XXX XX, právne zast. JUDr. Vlasta Pastorková, advokátka so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 04.04.2019, č. k. 15C/18/2018-85, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„Konanie zastavuje.
Stranám náhradu trov konania nepriznáva“.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2018 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na pojednávaní dňa 04.04.2019 žalobca oznámil súdu, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva. Keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
3. Pri rozhodovaní o trovách konania, súd pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu. Zistil, že žalobca je dôchodcom a žalovaná spĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze ako to vyplýva z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 10.09.2018 ( č.l. 32, 33). Týmto rozhodnutím bol žalovanej ustanovený právny zástupca, a preto súd vzhľadom na osobné pomery strán sporu a ich nízky príjem, stranám náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti výroku uznesenia, ktorým súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietajúc, že súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním napadnutý výrok uznesenia nie je dostatočne odôvodnený a presvedčivý nie len po skutkovej stránke, ale ani po právnej stránke, pričom rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP,
pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Z uznesenia nevyplýva, z akých dôkazov súd vychádzal pri svojom rozhodovaní o trovách. V rámci tohto konania a aj konania o neodkladnom opatrení sa žalobca k žalovanej správal necitlivo a neúctivo, a aj z týchto dôvodov žalovaná považuje výrok o trovách za nespravodlivý. Žalovanej patria trovy konania, nakoľko bola úspešná. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd zistil skutkový stav nesprávne, s uvedenými dôkazmi sa nevysporiadal, následne posúdil právny stav nesprávne, na základe čoho dospel k nesprávnym záverom, tak skutkovým, ako aj právnym. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o trovách zrušil a vrátil vec na prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp. aby napadnutý výrok uznesenia zmenil a žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnila aj trovy odvolacieho konania.
5. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie bolo podané po lehote. Súd prvej inštancie správne posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdôraznil, že má nízky príjem, jeho jediným príjmom je starobný dôchodok 417,20 eura mesačne, ktorý sotva stačí na úhradu nevyhnutných nákladov. Jeho zdravotný stav je neuspokojivý a náklady na liečbu vysoké. V prílohe predložil zoznam liekov, ktoré mesačne užíva. Ďalej uviedol, že konaním žalovanej hrozilo, že zostane bez prítoku vody, čím by nemohol vo svojom rodinnom dome používať ústredné kúrenie a ohrev teplej vody. Problémom pri riešení právnych vzťahov medzi stranami sporu bolo, že žalovaná nechcela priznať poruchu vo svojej vetve pripojeného vedenie prítoku vody, hoci ju o to žalobca opakovane žiadal. Po preverení, na návrh žalobcu bolo zistené, že porucha na strane žalovanej predstavovala prehrdzavené trubkové vedenie. Po odstránení poruchy už nie je žiadne problém s prítokom vody pre obe strany sporu. Príčinou vzniku celej situácie nebol žalobca, ale žalovaná, ktorá tvrdo odmietala situáciu riešiť, nechcela opraviť poruchu vo svojom vedení. Trovy konania preto nemuseli vôbec vzniknúť, ak by žalovaná v zmysle jeho návrhu riešila situáciu, dala si opraviť poruchu vo svojom vedení, čím by sa predišlo vzniku sporu.
6. Odvolateľka sa vyjadrila, že o včasnosti podania jej odvolania svedčí doručenka o prevzatí odvolaním napadnutého uznesenia a potvrdenie o odoslaní odvolania. Tvrdenie žalobcu, že právna zástupkyňa žalovanej s výrokom o trovách konania súhlasila, sa nezakladajú na pravde, čoho dôkazom je zápisnica z pojednávania a zvukový záznam z pojednávania. Naďalej má žalovaná za to, že v tomto konaní na strane žalobcu neexistujú dôvody osobitného zreteľa v súlade s ustanovením § 257 CSP.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočné súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Odvolateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať ust. § 255 CSP vo vzťahu k trovám konania medzi žalobcom a žalovanými.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.
11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP.
12. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v žalobe doručenej súdu 06. 04. 2018 žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Žalobca v žalobe uviedol, že prípojku financoval z vlastných prostriedkov, avšak táto bola zhotovená pre právneho predchodcu žalovanej (p. Q.), ktorý sa zaviazal peniaze vrátiť. Prípojka bola zhotovená s úmyslom, že bude spoločná, t. j. že bude slúžiť pre obidve strany sporu. Podľa žalobcu žalovaná sa o údržbu vo svojej vetve pripojeného vedenia prítoku vody k svojmu rodinnému domu nestarala, nepodieľala sa ani na výdavkoch vynaložených na spoločnú vec, čo viedlo žalobcu k podaniu žaloby na súde. Práve pre koróziu prípojky vody vo vetve žalovanej vznikol problém s prípojkou vody pre obidva strany sporu. Žalobca preto začal podnikať všetky opatrenia, aby zabezpečil dodávku vody do svojho obydlia. Na nátlak žalobcu si žalovaná dala preveriť svoju prípojku vody a bolo zistené, že skutočne v tomto vedení je porucha - prehrdzavené trubkové vedenie. Uvedený stav spôsobil, že došlo k poškodeniu potrubia zo spodnej časti tak, že voda z poškodeného potrubia stekala do zeme. Po odstránení tejto poruchy už nie je žiaden problém s prítokom vody pre obidve strany sporu, z čoho je možné vyvodiť, že ak by žalovaná bola dala odstrániť poruchu skôr, nevznikol by žiaden problém s dodávkou vody pre strany sporu zo spoločnej studne a žalobca nemusel podať žalobu na súde. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP žalobca preukázal na svoje sociálne a majetkové dôvody s prihliadnutím na skutočnosť, že je starobným dôchodcom s príjmom 417,20 eur, pričom z dôvodu neuspokojivého zdravotného stavu požíva lieky (tlak, srdce, cievy, ostoporóza, astma, oči) s čím má zvýšené výdavky. Keďže má XX rokov, je v dôchodkovom veku, žiaden iný príjem ako starobný dôchodok nemá.
14. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná v zmysle rozhodnutia Centra právnej pomoci spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze (č. l. 32 - 33 spisu). Pre aplikáciu ust. § 257 CSP sú dané sociálne a majetkové dôvody na obidvoch stranách sporu, a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, že žalobca je starobným dôchodcom, jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, jeho zdravotný stav je neuspokojivý a má zvýšené výdavky na lieky. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplývajú jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov konania žalovanej. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, pričom ak by žalovaná riešila vzniknutú situáciu skôr (dala opraviť prehrdzavené trubkové vedenie prípojky vody vo svojej vetve) nedošlo by ani k podaniu žaloby na súde. Žalobcovi ako XX-ročnému dôchodcovi hrozilo, že zostane bez prítoku vody, čím by nemohol vo svojom rodinnom dome používať ústredné kúrenie, ohrev teplej vody a tým by sa stal jeho dom neobývateľným. Žalovaná pred podaním žaloby nechcela pripustiť, že porucha je v jej vetve
pripojeného vedenia prítoku vody, hoci ju o opravu žalobca opakovane žiadal. Z uvedeného vyplýva, že ak aj sa predmetné konanie neskončilo rozhodnutím vo veci samej, samotné vedenie konania spôsobilo odstránenie poruchy s prítokom vody pre obe strany sporu.
16. Nakoľko dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP je v danom prípade daná, jednak majetkovými, osobnými a sociálnymi dôvodmi strán sporu, ale aj osobitosťami prejednávanej veci, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala a žalobcovi žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).