Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/71/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Mlyn Šurany, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B Bratislava, IČO: 34139079, zastúpená JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 25, Košice, proti žalovanej: Česká spořitelna, a.s., so sídlom Olbrachtova 1929/62 Praha 4, IČO: 45244782, zastúpená: White & Case s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, IČO: 35908891, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 08. februára 2019 č.k. -888 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie", takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v poradí druhým), vyhovel žalobe žalobcu a určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M., obec M., okres N. D., ktoré sú zapísané liste vlastníctva číslo XXXX, ako:

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 6 670 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 48 596 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 15 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 378 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 18 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 446 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 1 XXX m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 5 102 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 3 795 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 1 578 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X0 vo výmere 152 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X1 vo výmere 703 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X2 vo výmere 708 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X3 vo výmere 718 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X4 vo výmere 127 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X5 vo výmere 500 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X6 vo výmere 146 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X7 vo výmere 8 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X0 vo výmere 1 435 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X1 vo výmere 264 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/X2 vo výmere 454 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X3 vo výmere 175 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X4 vo výmere 438 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X5 vo výmere 64 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X6 vo výmere 82 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X7 vo výmere 64 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 2 146 m2,

- pozemok, parcela registra „C“, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 1 422 m2,

- stavba - administratívna budova, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X4,

- stavba - mostová váha, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X6,

- stavba - mostová váha, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X7,

- stavba - obilné silo č. 1, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X3,

- stavba - obilné silo č. 2, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X2,

- stavba - obilné silo č. 3, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X1,

- stavba - sklad MTZ, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - mlyn, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X5,

- stavba - garáže a dielňa, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - halový sklad č. X.X, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - halový sklad, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X0,

- stavba - olejové hosp. a LSO, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X3,

- stavba - koľajová váha, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - kotolňa, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - vodáreň, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - hala krmív, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - chem. labor. a šatne, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X,

- stavba - sušička, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X4,

- stavba - garáž, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/U

- stavba - čerpacia pumpa, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/U

- stavba - sklad náhradných dielov, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/U nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy uzavretej dňa 14. 08. 2014 v Prahe medzi Českou

sporiteľňou a.s., Praha 4, Olbrachtova 1929/62, IČO: 452 44 782 a MLYN ŠURANY s.r.o., Sládkovičovo, Košútska 967, IČO : 34 139 079, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Okresného úradu N. D., katastrálny odbor pod č. V XXXX/XXXX v prospech Českej sporiteľne, a.s. Praha 4, Olbrachtova 1929/62, 14000, IČO: 452 44 782 a záložné právo z tejto zmluvy tu nie je. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že na základe zmluvy o akvizičnom úvere zo dňa 20. 10. 2010 uzavretej medzi spoločnosťou Z., ako dlžníkom, Mlynom Sládkovičovo, a. s., ako ručiteľom a žalovaným ako veriteľom, veriteľ mal poskytnúť dlžníkovi úver do celkovej výšky istiny 11.200.000 eur, ktoré prostriedky mal dlžník použiť na zaplatenie kúpnej ceny a vyplateniu záväzkov voči L., P., A. a M.. Zmluva je datovaná a podpísaná dotknutými stranami. Z dodatkov č. 1-6 k tejto zmluve vyplýva, že sa nimi (najmä) predlžovala splatnosť úveru a to postupne k dátumom 30. 06. 2012, 31. 08. 2012, 20. 10. 2012, 20. 11. 2012 a nakoniec bola dohodnutá splatnosť úveru v splátkach ku dňom 20. 10. 2014, 20. 04. 2015, 20. 10. 2015, 20. 04. 2016, 20. 10. 2016 a poslednou splátkou ku dňu konečnej splatnosti úveru. Všetky tieto dodatky sú datované a podpísané za všetky zúčastnené strany. Zo zmluvy o poskytnutí prísľubu úveru č. 2257/09/LCD z 19.10.2009 je zrejmé, že žalovaný, ako veriteľ a Z. a. s., W. ako budúci dlžník, sa dohodli na tom, že po splnení dohodnutých podmienok je dlžník oprávnený čerpať úver do výšky 120.000.000,-- CZK za tam uvedených podmienok. Zmluva je datovaná a podpísaná. Z dodatkov č. 1-13 k tejto zmluve o poskytnutí prísľubu úveru vyplýva, že nimi bola vyššie uvedená zmluva o poskytnutí prísľubu úveru z 19. 10. 2009 menená postupne v jej častiach, týkajúcich sa výšky prisľúbeného úveru a lehoty jeho budúceho poskytnutia a splatenia. Dodatky sú datované a podpísané. Z ďalšej zmluvy o úverovej linke č. 3094/08/LCD z 26. 11. 2008 uzavretej medzi žalovaným ako bankou a Z.-C. a. s., Praha ako klientom vyplýva, že strany sa dohodli na čerpaní úveru klientom do 31. 10. 2009. Zmluva je datovaná a podpísaná. Z dodatkov č. 1-11 ku vyššie uvedenej zmluve o úverovej linke vyplýva zmena výšky budúceho poskytnutého úveru a jeho lehota splatnosti a to na sumu 10.000 000,-- CZK a jeho splatnosť na deň najskôr 20. 11. 2010 až do 31. 03. 2015. Dodatky sú datované a podpísané, pričom v dodatku č. 9 z 28. 02. 2014 je uvedené, že zmluva o úverovej linke sa doplňuje o nové definície pojmov. Dodatkom č. 11 z 29. 09. 2014 bolo do čl. VIII: doplnené záložné právo k nehnuteľnostiam Mlyn M., s. r. o. ako spôsob zabezpečenia úveru. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2014 (ďalej aj ako „záložná zmluva, resp. zmluva o zriadení záložného práva“), uzavretej medzi žalobcom, ako záložným dlžníkom a žalovaným, ako záložným veriteľom, vyplýva, že ňou bolo dohodnuté založenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a zároveň záložca (žalobca) vyhlásil, že sa oboznámil s úverovou zmluvou a bol záložným veriteľom informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách (časť IV. bod 11). Predmetnú zmluvu za záložného veriteľa podpísali K. A. a J.. F. W. a za Mlyn M. ju podpísal T. F.. Z výpisu z obchodného registra žalobcu bolo preukázané, že konateľom žalobcu od 17. 01. 2014 do 22. 10. 2014 bol T. F. a od 23. 10. 2014 je ním Q.. V. H.. T. F. ako konateľ žalobcu bol zapísaný od 16. 01. 2014. 1.2. Z obsahu registrového spisu vyplýva, že jeho obsahom je úplné znenie spoločenskej zmluvy žalobcu z 11. 06. 2014, ktorého čl. 8 písm. k/ znie: rozhodovanie vo všetkých ostatných otázok, ktoré si valné zhromaždenie vyhradí a tiež zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu z 11. 06. 2014, ktorého sa podľa listiny prítomných zúčastnil iba T. F. (ako konateľ M. s.r.o. B. a predseda predstavenstva B. V. a.s. B.), podpísaná predsedom mimoriadneho valného zhromaždenia T.om F.om a zapisovateľom Q.. Q. D., ktorou v bode 3 bol odsúhlasený prevod obchodného podielu spoločnosti M. s.r.o. u žalobcu na EPH s.r.o. A. a valné zhromaždenie žalobcu k tomu udelilo súhlas. 1.3. Z obsahu tohto spisu je tiež zrejmé, že spis obsahuje dve rôzne vyhotovenia toho istého úplného znenia spoločenskej zmluvy žalobcu z toho istého dňa (11. 06. 2014), keď na č.l. XXX spisu sa nachádza znenie spoločenskej zmluvy, podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia žalobcu patrí podľa čl. 8 písm. k/ poskytovanie finančného plnenia (úver alebo pôžička alebo obsahovo podobné plnenie), alebo vecné plnenie (užívanie majetku), nájom, výpožička a podobne alebo zabezpečenie záväzku (ručenie), záložné právo a iné formy zábezpeky podľa bez ohľadu na výšku, či subjekt tohto plnenia. Na č.l. 263 spisu sa nachádza obsahovo totožné znenie tejto spoločenskej zmluvy s tou výnimkou, že jeho čl. 8 písm. k/ znie: „rozhodovanie vo všetkých ostatných otázok, ktoré si valné zhromaždenie vyhradí“. Obe tieto vyhotovenia sú opatrené odtlačkom pečiatky registrového súdu (OS Trnava) zo dňa 22. 07. 2014, za žalobcu sú podpísané T.om F.om, pričom je z poslednej strany týchto zmlúv zrejmé, že na oboch je totožný podpis konateľa T.a F.a. 1.4. Žalobca sa domáha určenia, že záložné právo na základe predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného nevzniklo a toto neexistuje pre neplatnosť tejto zmluvy. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

1.5. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov), (zákon číslo v znení neskorších predpisov). 1.6.V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalobca, ako vlastník nehnuteľností založených napádanou zmluvou, realizáciou práv zo záložnej zmluvy, by mohol byť na svojich právach ohrozený a poškodený. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorá je súčasťou spisu (č.l. 883) je zrejmé, že valné zhromaždenie žalobcu, do ktorého právomoci a kompetencie patrí udelenie súhlasu so zabezpečením majetku žalobcu a podpísaním zmluvy o záložnom práve, tento súhlas konateľovi k uzavretiu záložnej a mandátnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2014 nedalo. Ďalej dodal, že bývalý konateľ žalobcu T. F. vedel, že ako konateľ nemôže záložnú zmluvu uzavrieť bez súhlasu valného zhromaždenia, a to napriek tomu, že verzia spoločenskej zmluvy žalobcu bola registrovému súdu doručená (svedčí o tom odtlačok pečiatky na č.l. a tiež to, že registrový súd v A. takú zmluvu eviduje pod 137/2016-II, SRO 104 296/B - č.l. 883 spisu), nie je však obsahom registrového spisu. Nie je zrejmé ako k tejto anomálii prišlo a žalovaný zrejme nemusel o tejto skutočnosti vedieť, keď mu ju konateľ žalobcu F. podľa všetkého zatajil. Pokiaľ však F. napriek tomu záložnú zmluvu dňa 14. 08. 2014 za žalobcu podpísal, konal (bez ohľadu na vedomie žalovaného o tom) v rozpore s dobrými mravmi, čo predmetnú zmluvu robí absolútne neplatnou. O skutočnosti, že F. konal podvodne vo vzťahu ku všetkým dotknutým subjektom a v snahe získať majetkový prospech, svedčí i trestné stíhanie začaté Políciou ČR pre trestný čin úverového podvodu proti T.ovi F.ovi, ktoré je vedené pod č.k. KRPA-XXXXXX/TČ-XXXX (č.l. 342 spisu). Z vyššie uvedeného vyplýva nielen skutočnosť, že T. F. pri uzavretí záložnej a mandátnej zmluvy na majetok žalobcu dňa 14. 08. 2014 konal v rozpore so svojimi oprávneniami a tým aj v rozpore so zákonom, o ktorej skutočnosti musel žalovaný vedieť, keďže išlo skutočnosti verejne dostupné v obchodnom registri, resp., že o nich pri zachovaní potrebnej bdelosti a starostlivosti pri ochrane svojich práv vedieť mohol a mal, ale i to, že konanie T.a F.a bolo nepochybne rozporné i s dobrými mravmi, keď v snahe uchrániť majetok svojich spoločností založil majetok žalobcu. 1.7. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie a , podľa ktorého nie je voči tretím osobám (akou v prípade napádanej zmluvy žalovaný vo vzťahu k žalobcovi bol), obmedzenie konateľského oprávnenia tak, ako ho zakotvila spoločenská zmluva žalobcu účinné. Poukázal však na to, že pokiaľ platí, že uzavieranie záložných zmlúv a zabezpečovanie majetku žalobcu patrilo podľa spoločenskej zmluvy do právomoci valného zhromaždenia , nejde o obmedzenie konateľstva. Zo spoločenskej zmluvy je zrejmé, že takéto oprávnenie konateľovi žalobcu v danom čase neprináležalo a že ten prekročil svoje oprávnenia. 1.8. Po doplnení dokazovania o výsluchy svedkov, ako aj oboznámenie sa s obsahom registrového spisu, vyhodnotiac tieto dôkazy spolu s pôvodne vykonanými dôkazmi, dospel súd prvej inštancie k záveru, že všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti podporujú zistené skutočnosti o nekalom konaní T.a F.a, že medzi ním a Q.. H. nie je žiadny vzťah, že J.. H. o zriadení záložného práva na majetok žalobcu nemal vedomosť, nevedel o úmysle T.a F.a záložnú zmluvu uzavrieť a že sa o nej dozvedel až dodatočne. Iba samotná skutočnosť, že F. zostal konateľom i po tom, ako sa vlastníkom žalobcu stal Q.. H. nepreukazuje žiadnu kooperáciu medzi nimi v snahe poškodiť žalovaného. 1.9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nie F. s H., ale F. so žalovaným dlhodobo kooperovali, žalovaný neštandardne v snahe zabezpečiť záložnou zmluvou na majetok žalobcu bez jeho vedomia dlhodobo nesplácaný úver, uzavrel konateľ F. v rozpore s jeho oprávneniami so žalovaným záložnú a mandátnu zmluvu, ktorej uzavretie bolo na prospech oboch, keď na úkor majetku tretieho subjektu si žalovaný svoj úver zabezpečil a spoločnosť Z.-C. a.s. Praha zastúpená F.om si bola vedomá, že jej dlh zanikne splnením z majetku žalobcu. 1.10. Pre súd prvej inštancie bol zarážajúci postoj žalovaného predovšetkým k uzavieraniu dodatkov ku zmluve o akvizičnom úvere, keď žalovaný evidentne nevyžadoval, aby subjekty zmluvu a dodatky podpisujúce urobili pred ním, navyše na niektorých dodatkoch sa nenachádza ani dátum ich podpísania, dokonca sa javí, že žalovaný sa uspokojil s tým, že dlžník (Z.-C.) predkladal dodatky, ktoré podpísal ručiteľ iba spôsobom, že mu boli preskenované zaslané mailom a rovnako ich podpísané aj vrátil a to bez toho, aby by ručiteľ vôbec videl originál podpisovanej listiny (č.l. 118,120, 424-440 spisu). Uvedené skutočnosti iba podporujú presvedčenie súdu o kooperácii žalovaného a T.a F.a ako konateľa žalobcu v danom období tak, ako je to vyššie uvedené. 1.11. Poukázal tiež na skutočnosť, že krátko na to, ako došlo k zabezpečeniu dlhu spoločnosti Z.-C. a.s., ktorý trval od roku 2010, nebol riadne splácaný a jeho splatnosť bola opakovane so súhlasom žalovaného predlžovaná, bol na majetok dlžníka v novembri 2015 vyhlásený konkurz. Uvedené nasvedčuje tomu, že jednak odďaľovanie splatnosti úveru a jednak snaha F.a i žalovaného samotného mohla tkvieť v

tom, že mohlo byť už v čase uzavierania záložnej a mandátnej zmluvy zrejmé, že spoločnosť Z.-C. a.s. nemá dostatok majetku na splneniu svojho dlhu voči žalovanému a hľadali spôsob, ako splnenie dlhu zabezpečiť, trebárs i na úkor iného subjektu (žalobcu). 1.12. Súd prvej inštancie poukázal i na nedostatok záložnej a mandátnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2014, ktorá v jej časti I./ neuvádza, kto je dlžníkom zo zmluvy, ktorá je touto záložnou a mandátnou zmluvou zabezpečená. Z obsahu tejto časti zmluvy je síce možné zistiť, že sa ňou zabezpečuje plnenie zo zmluvy o akvizičnom úvere z 20. 10. 2010 a zmluva o úverovej linke č. 3094/08/LCD z 26. 11. 2008, avšak nikde sa neuvádza, kto je dlžníkom z uvedenej zmluvy. Tento nedostatok síce nemôže spôsobiť neplatnosť uvedenej zmluvy sám o sebe, nakoľko zabezpečenú pohľadávku i dlžníka je možné z obsahu zabezpečených zmlúv výkladovo zistiť jednoznačne, je však prekvapujúce, že tak obsiahla zmluva so závažným obsahom vo svojej obligatórnej časti obsahuje takýto nedostatok a aj táto skutočnosť podporuje závery súdu o konaní T.a F.a v rozpore s dobrými mravmi. 1.13. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že oprávnenia K. A., V. zo dňa 23. 11. 2011 a J.. F. W. zo dňa 01. 11. 2012 konať za žalovaného, sú po obsahovej stránke oprávneniami, ktoré uvedené osoby oprávňovali podpisovať za žalovaného záložné zmluvy a dodatky k nim so žalobcom, ide o platné poverenia po obsahovej stránke, ktoré neboli obmedzené územím H. republiky, pretože takéto územné obmedzenie z nich nevyplýva. Pokiaľ ide ich platnosť z pohľadu judikatúry SR, súd prvej inštancie nevzhliadol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo potrebné konštatovať, že uvedené poverenia trpia takou vadou, že by úkony na ich základe vykonané (vrátane záložnej a mandátne zmluvy zo 14. 08. 2014) boli neplatné. 1.14.O trovách konania súd rozhodol podľa (zákon číslo , ďalej len „CSP“) a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne podľa , po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu odvolaním žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie otázky rozporu záložnej a mandátnej zmluvy s dobrými mravmi ( ). Dôvodil, že záver súdu prvej inštancie o rozpore zmluvy s dobrými mravmi, je v priamom rozpore s ustanovením a . Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že aj ak by spoločenská zmluva žalobcu obsahovala akékoľvek obmedzenie konateľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy, takéto obmedzenie by bolo voči tretím osobám neúčinné, a to aj vtedy, ak by bolo zverejnené. Príslušné ustanovenia nedávajú priestor pre alternatívny výklad ich obsahu alebo konfliktnú interpretáciu. Záložnú zmluvu mohol podpísať iba konateľ žalobcu. Ak by aj existovalo nejaké obmedzenie jeho konateľských oprávnení, takéto obmedzenie by nebolo účinné voči žalovanému a preto nemohlo spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v súlade so svojou zákonnou povinnosťou riadne zabezpečiť svoju úverovú pohľadávku voči dlžníkovi. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi preto, že nový majiteľ spoločnosti žalobcu nevedel o uzavretí takejto zmluvy, je veľmi nebezpečným precedensom, ktorý dáva do rúk záložcov nástroj na spochybnenie platnosti každej záložnej zmluvy s poukazom na to, že ju štatutárny orgán uzavrel bez vedomia a súhlasu vlastníkov spoločnosti. 2.1. Ďalším odvolacím dôvodom je nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa obmedzenia konateľských oprávnení v spoločenskej zmluve ( ). V konaní boli predložené dve verzie zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 11. 06. 2014, pričom jedna verzia neobsahovala žiadne rozšírenie kompetencie valného zhromaždenia žalobcu v oblasti zriaďovania záložného práva a druhá takéto rozšírenie kompetencií valného zhromaždenia obsahovala. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že obe verzie zápisnice zo dňa 11. 06. 2014 boli datované tým istým dátumom a v tom istom čase a podpísané tými istými osobami, a to T.om F.om a Q.. D.. Zápisnica bez rozšírenia kompetencií sa nachádzala v registrovom spise, do ktorého žalobca nemá prístup a zápisnica s rozšírením kompetencií bola len vo fyzickej zbierke listín, kde má prístup ktokoľvek na požiadanie, vrátane žalobcu. Dôvod existencie viacerých verzií nie je známy. Z týchto listín nie je možné ustáliť, či valné zhromaždenie v čase uzavretia záložnej zmluvy dňa 14. 08. 2014 malo alebo nemalo kompetenciu vo veciach zriadenia záložného práva. Žalobca nepreukázal, že spoločenská zmluva žalobcu zo dňa 11. 06. 2014 obsahovala ustanovenie, v zmysle ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o záložnom práve na majetok žalobcu. Súd prvej inštancie preto pochybil, ak vyhodnotil ako platnú tú verziu zápisnice z valného zhromaždenia, ktorá obsahovala rozšírenie kompetencie valného zhromaždenia a nejasnosť konfliktných verzií mal vyhodnotiť na ťarchu žalobcu, ktorý nepreukázal, že oprávnenie konateľa zriaďovať záložné právo na majetok žalobcu bolo akokoľvek obmedzené. Posúdenie tejto otázky je však bez právneho významu,

nakoľko ak by aj takéto obmedzenie exitovalo, nemalo by podľa účinky voči žalovanému a teda nemohlo by spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. 2.2. Odvolateľ ďalej vytýka súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa konania T.a F.a a žalovaného v rozpore s dobrými mravmi ( ). Namieta, že z predložených dôkazov vyplýva, že T. F. postupoval v úzkej súčinnosti s Q.. H., ktorý dobre vedel o úverových zmluvách uzavretých medzi žalovaným a dlžníkom (Z.-C.), ako aj o záložných právach na majetok mlynov (ku ktorým patril aj žalobca), ktoré zabezpečovali pohľadávky žalovaného z týchto úverov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Q.. H., ako predseda predstavenstva Mlyn B., a.s. (ktorá patrila do skupiny mlynov spolu so žalobcom) v roku 2015 zmaril uspokojenie pohľadávky žalovaného vo výške 3 066 439,89 eura z titulu ručenia spoločnosti V. B., a.s., keď previedol všetok majetok tejto spoločnosti na V. W., a.s. a to krátko po tom, čo žalovaný vyzval spoločnosť V. Sládkovičovi, a.s. na splnenie ručiteľského záväzku. Nie je pravdou, že Q.. H. nevedel o existencii úverových zmlúv medzi žalovaným a dlžníkom, ani o záložných právach na majetok mlynov, ku ktorým patril aj žalobca. Jeho vedomosť o úverových zmluvách a záložných právach preukazujú žalovaným predložené akcie spoločnosti V. B., a.s., na ktorých v marci 2014 Q.. H. podpisoval záložné rubopisy v prospech žalovaného na zabezpečenie jedného z úverov poskytnutých žalovaným dlžníkovi. Spochybnil dôveryhodnosť vypočutých svedkov s poukazom na skutočnosť, že všetci predvolaní svedkovia v minulosti pracovali pre žalobcu alebo pre Q.. H. v spoločnostiach (mlynoch), ktoré Q.. H. ovládal prostredníctvom spoločnosti Európsky Potravinársky holding, s.r.o. 2.3. Ďalším odvolacím dôvodom bolo nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa záveru o tom, že T. F. založil majetok žalobcu v snahe uchrániť majetok dlžníka ( ). Tento záver súdu prvej inštancie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko z obsahu súdneho spisu takéto skutkové zistenia nevyplývajú. Práve naopak, súd prvej inštancie uvádza, že rozhodnutím Mestského súdu v Prahe zo dňa 19. 10. 2015 bol na majetok dlžníka (Z.-C., a.s.) vyhlásený konkurz, z čoho vyplýva, že T. F. zriadením záložného práva na majetok žalobcu neuchránil svoju spoločnosť (Z.-C.) pred úpadkom a následným konkurzom. 2.4. Odvolateľ ďalej poukazuje na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný musel v čase uzavretia záložnej zmluvy vedieť o obmedzení konateľských oprávnení T.a F.a (odvolací dôvod podľa ). Na jednej strane súd prvej inštancie v bode 50. rozsudku tvrdí, že spoločná zmluva žalobcu, ktorá obsahovala obmedzenie konateľských oprávnení nebola súčasťou príslušného registrového spisu a preto o tomto obmedzení žalovaný nemusel vedieť. Na druhej strane, v tom istom bode tvrdí, že o tomto obmedzení konateľských oprávnení žalovaný pri uzatváraní záložnej zmluvy musel vedieť. Odvolateľ bez ohľadu na túto rozpornosť tvrdení súdu prvej inštancie iba zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielnosť listín, žalovaný nemohol ani pri vynaložení maximálnej možnej starostlivosti zistiť, či spoločenská zmluva žalobcu v čase podpisu záložnej zmluvy obsahovala ustanovenia obmedzujúce konateľské oprávnenie pri zriaďovaní záložného práva na majetok žalobcu. 2.5. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namieta nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa absencie riadnej identifikácie dlžníka v záložnej a mandátnej zmluve ( ). Tieto zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne, na čo žalovaný opakovane poukazoval vo svojich písomných vyjadreniach, v zmluve je jasne definovaný pojem Dlžník, ktorý označuje spoločnosť Z.-C., a.s. 2.6. Odvolacím dôvodom je i porušenie práva na spravodlivý proces ( ). Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal a nezaoberal argumentáciou žalovaného, týkajúcou sa upozornenia žalovaného o podozrení z falšovania dokumentov predkladaných žalobcom. Nevysporiadal sa s jeho tvrdením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že spoločenská zmluva zo dňa 11. 06. 2014 platná a účinná v čase podpisu záložnej zmluvy obsahovala obmedzenie konateľského oprávnenia v oblasti zriaďovania záložného práva na majetok žalobcu. Nezaoberal sa s jeho argumentáciou spochybňujúcou dôveryhodnosť Q.. H., dôveryhodnosť vypočutých svedkov, ako s jeho tvrdením o nesprávnosti tvrdení žalobcu o absencii riadnej identifikácie dlžníka v záložnej zmluve. Týmto súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 2.7. V ďalšej časti odvolania žalovaný podrobne tieto vyššie uvedené dôvody odvolania rozvádza a opakovane podrobne popisuje. 2.8. Navrhuje, aby odvolací súd, s poukazom na ustanovenie zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania).

3. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatuje, že odvolanie v podstate iba kopíruje všetky písomné podania žalovaného, ako aj jeho prednesy na pojednávaní. Všetky jeho tvrdenia

boli prednesené na súde prvej inštancie, ktorý sa s nimi riadne v rozsudku vyporiadal. Pre úplnosť dodal, že z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že tak bývalý konateľ žalobcu, ako aj žalovaný si nesplnili svoju povinnosť, ktorá im bola uložená zákonom. Poukazuje na ustanovenie , , zákona číslo o bankách, nakoľko pri svojej činnosti nepostupoval obozretne, nevykonával obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, spôsobom, ktorí nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky. Žalovaný sa takto nesprával, čo je zrejmé z priložených úverových zmlúv, ktoré boli podpisované neúplne, neznámymi osobami na to neoprávnenými, bez uvedenia dátumu. Správne súd prvej inštancie skúmal, či konanie žalovaného bolo v súlade s dobrými mravmi. Poukazuje na porušenie povinností zamestnancov žalovaného pri uzatváraní zmlúv, ktoré boli v rozpore s ustanovením a zákona o bankách, nakoľko nepostupovali s odbornou starostlivosťou. Z výpovedí svedkov Q.. D., J.. S., Q.. H. a J.. V. vyplýva spôsobom uzatvárania záložných zmlúv s tým, že v čase ich uzatvárania neboli splnené ani základné zákonné podmienky. Poukázal na medziveriteľskú zmluvu, na ktorej chýba dátum, čo žalovanému nevadilo a tiež, že táto zmluva nebola doručená C. A. iba preto, aby sa nezistilo, že bola zriadená záložná zmluva v prospech žalovaného. Pravou príčinou tohto konania však bolo to, že spoločnosť Z.-C., a.s. nesplácala poskytnutý úver, tento úver, resp. jeho splácanie sa neustále predlžovalo dodatkami, ktoré nemali ani zákonné náležitosti. Žalovaný vedel, že T. F. už nie je vlastníkom spoločnosti V. M., o čom svedčila verejne dostupná listina, výpis z obchodného registra a preto v snahe zabezpečiť zaplatenie úveru riskoval aj tú skutočnosť, že pristúpi k uzavretiu záložnej zmluvy s konateľom spoločnosti a predsedom predstavenstva Z.-C., a.s., aj keď sa vystavoval riziku. T. F. vedel, že potrebuje súhlas valného zhromaždenia, jeho konanie bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi, keď si súhlas nevyžiadal. Poukázal na časť IV bod 3 písm. e/ záložnej zmluvy, kde záložca vyhlasuje, že príslušné orgány záložcu riadne schválili zriadenie záložného práva, čo svedčí o tom, že žalovaný považoval takéto vyhlásenie za potrebné, resp. dôležité. 3.1. Žalobca ďalej poukazuje na nadštandardné vzťahy bývalého konateľa spoločnosti T.a F.a a žalovaného, čomu nasvedčujú dodatky k jednotlivým úverovým zmluvám a zriadenie záložného práva k týmto úverom s pomerne veľkým časovým odstupom. 3.2. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o nedôveryhodnosti svedkov, taktiež sa nestotožnil s porušením práva na spravodlivý proces, pretože súd konal so všetkými stranami spravodlivo, zákonne a neodňal žiadnej strane sporu konať pred súdom. 3.3. V závere uvádza, že sa nestotožnil s tou časťou odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie zaujal právny názor, že oprávnenia pracovníkov žalovaného konať za žalovaného boli v poriadku a správne, nakoľko toto konštatovanie je priamo v rozpore s predloženými povereniami. 3.4. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opakovane skonštatoval súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, zopakoval svoje tvrdenia a vyjadrenia tak z podaného odvolania, ako aj z vyjadrení predložených v konaní pred súdom prvej inštancie. V ďalšom vyjadrení sa žalovaný zaoberá aj konaním spoločnosti V., ktorá tak isto ako dlžník a aj žalobca patrili do tej istej ekonomickej skupiny. V tomto vyjadrení žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Levice týkajúce sa spoločnosti V., predložil prílohy k účtovnej závierke spoločnosti Z.-C., a.s. k 30. 06. 2013, dodatok č. 11 k zmluve o poskytnutí prísľubu úveru, vyhlášku Mestského súdu v Prahe o vyhlásení insolvenčného konania dlžníka Z.-C., a.s., záverečnú auditorskú správu spoločnosti F.

5. Žalobca v následnej reakcii na vyjadrenie žalovaného a ním predložené listiny, v písomnom vyjadrení poukazuje práve na závery auditorskej správy, z ktorých vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosť bez získania dodatočného financovania by spoločnosť Z.-C. nebola schopná plniť svoje záväzky v apríli roku 2014. Žalovaný tým predkladá dôkaz o tom, že nekonal v súlade so zákonom o bankách, ale konal v súlade s konaním pána F.a v snahe poškodiť či už V. M. pri predaji obchodného podielu nového spoločníka, resp. pri ostatných spoločnostiach takisto nového nadobúdateľa. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Predložil odvolaciemu súdu zároveň rozsudky Okresného súdu Levice č.k -821 zo dňa 11. 11. 2019 v právnej veci žalobcu V. s.r.o. W. T. proti žalovanému H. sporiteľňa, a.s., č.k. -1171 zo dňa 15. 08. 2019 v právnej veci žalobcu MON zo dňa 15. 08. 2019 v právnej veci žalobcu V. s.r.o. proti žalovanému H. sporiteľňa, a.s..

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo , účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (, ), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vo veci postupoval podľa správnych právnych ustanovení, avšak tieto nesprávne právne vyložil a danú vec nesprávne právne posúdil. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2014, uzavretej medzi žalobcom ako záložným dlžníkom a žalovanou ako záložným veriteľom, záložné právo žalovaného neexistuje, toto vôbec nevzniklo dôvodiac, že konateľ spoločnosti žalobcu konal v rozpore s jeho oprávnením a v rozpore s dobrými mravmi. 7.1. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 10. 03. 2017 žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, uznesením zo dňa 29. 11. 2017 č.k. -623 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok zrušil z dôvodu procesných pochybení, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a ani sa s týmto nevysporiadal v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie na základe záverov odvolacieho súdu a opätovne rozhodol vo veci rozsudkom. 7.2.Súd prvej inštancie napadnutým (druhým) rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel poukazujúc práve na konanie bývalého konateľa spoločnosti žalobcu, ktoré vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi. 7.3. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, poukazujúc predovšetkým na rozpor rozhodnutia súdu prvej inštancie s ustanovením a .

8.Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Súd prvej inštancie v danej veci posúdil predmetnú záložnú zmluvu, uzavretú medzi stranami sporu, ako absolútne neplatný právny úkon podľa , nakoľko bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Skonštatoval, že na základe neplatnej zmluvy o záložnom práve, záložné právo v prospech žalovaného, nevzniklo. 7.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti a opodstatnenosti dôvodov odvolateľa, uvádzaných v podanom odvolaní. V danej veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu dobrých mravov súdom prvej inštancie, ktorý inštitút je výlučne právnej povahy a podlieha právnemu posúdeniu súdom. Odvolací súd z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie, stotožnil sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, keďže tento sa riadne oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu v priebehu konania, a to najmä zmluvou o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy. Predmetná zmluva bola obom stranám sporu známa. V danej veci preto rozhodol podľa bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní, keďže nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie. Odvolací súd nepovažoval ani za potrebné upozorniť na zmenu právnej kvalifikácie podľa , nakoľko k žiadnej zmene nedošlo, keď súd prvej inštancie použil správne právne ustanovenia predpisov, iba tieto nesprávne vyložil a v danej veci, s poukazom na vykonané dokazovanie, nesprávne na správne zistený skutkový stav, interpretoval.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania.

9. Súd prvej inštancie prejednávanú vec posudzoval podľa ustanovenia , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v

rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Konkrétna definícia dobrých mravov však v žiadnom právnom predpise nie je exaktne upravená. 9.1.Z ustálenej súdnej praxe vyšších súdnych autorít je možné konštatovať, že dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (Ústavný súd SR sp.zn. ). Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (Najvyšší súd SR sp.zn. ). Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. ).

10. Ako vyplýva z vyššie uvedených záverov rozhodnutí vyšších súdnych autorít, inštitút dobrých mravov nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť ( ), ale iba upravuje spôsob aplikácie interpretácie iných ustanovení. Aplikujúc tento záver na odvolacím súdom prejednávaný prípad, je potrebné vyhodnotiť, či konanie konateľa spoločnosti žalobcu (T.a F.a) pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného, bolo, resp. nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

11. Konanie konateľa obchodnej spoločnosti, v danom prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, upravuje ustanovenie . Podľa tohto ustanovenia štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločností každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (ods. 1). Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba (ods. 2). Obmedziť konateľné oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné (ods. 3). Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb (ods. 4). 11.1. Z uvedeného ustanovenia, konkrétne z ods. 3, jednoznačne vyplýva, že akékoľvek obmedzenie konania štatutárneho orgánu (konateľa), je voči tretím osobám neúčinné. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené ( ). Podnikateľ zaviazaný z úkonu vykonaného štatutárnym orgánom, ktorý bol vykonaný v rozpore s internými pokynmi, bude mať právo na náhradu škody od štatutárneho orgánu. v snahe zabezpečiť ochranu tretím osobám formuluje zásadu, že podnikateľ je zaviazaný z každého konania svojho štatutárneho orgánu. Platí to aj v prípade excesu, kedy štatutárny orgán uzavrie právny úkon v predmete podnikania, na ktorý podnikateľ nie je oprávnený. Takýto právny úkon je platný a napriek tomu, že štatutárny orgán prekročil rozsah svojho oprávnenia, bude podnikateľ voči tretej osobe zaviazaný. Obmedzenie konateľského oprávnenia je dovolené a môže tak byť urobené spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením. Takéto obmedzenie môže mať právne dôsledky iba dovnútra voči spoločnosti a spoločníkom. Právne úkony konateľa zaväzujú spoločnosť, aj keď sú nad rozsah jeho právomocí, ktoré vyplývajú z obmedzenia vykonaného spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutia valného zhromaždenia. Rovnako je právne irelevantné, že toto obmedzenie bolo zapísané do obchodného registra a zverejnené (komentár k Q. a kolektív). Za situácie, aj keď spoločnosť obmedzila konateľské oprávnenie konateľa napr. tak, že na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo spoločnosti na tretiu osobu je

potrebný predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia, ale konateľ napriek tomu uzavrie túto zmluvu aj bez súhlasu valného zhromaždenia, je zmluva platná a pre spoločnosť záväzná, a to aj vtedy, ak toto obmedzenie konateľného oprávnenia bolo zverejnené, t.j. bolo zapísané v obchodnom registri v položke „konanie menom spoločnosti“ (komentár Eurokódex, v tejto súvislosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. MCdo 76/2002).

12. Aplikujúc tieto závery na odvolacím súdom prejednávanú vec, posudzujúc závery súdu prvej inštancie o konaní bývalého konateľa žalobcu (T.a F.a), ktoré žalobca a v konečnom dôsledku aj súd prvej inštancie, vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi a na základe toho určil, že záložné právo na základe záložnej zmluvy nevzniklo, dospel odvolací súd k záveru o nesprávnosti tohto konštatovania súdom prvej inštancie. Poukazujúc na skutočnosť, že T. F. bol konateľom žalobcu v čase podpisu záložnej zmluvy, vo výpise z obchodného registra bol označený ako štatutárny zástupca bez akýchkoľvek obmedzení, v tomto postavení podpísal v mene žalobcu zmluvu o zriadení záložného práva, pričom ani sám žalobca tieto základné a podstatné okolnosti a skutočnosti nespochybnil, nie je možné z jeho konania vyvodiť záver, že konal v mene žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia . Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké dobré mravy by konaním konateľa spoločnosti, ktorý koná v súlade s výpisom z obchodného registra, v danom prípade mohli byť porušené. Založiť absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva iba na konštatovaní, že konanie konateľa spoločnosti žalobcu, pri podpisovaní zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi, nie je za daného skutkového stavu možné. Nie je jasné, aké dobré mravy by mali byť porušené, ak konateľ spoločnosti, ktorému jednak a a tiež aj spoločenská zmluva udeľuje oprávnenie konať v mene spoločnosti, podpíše v mene spoločnosti právny úkon, a to presne, v súlade a v zmysle týchto oprávnení. T. F. tým, že bol riadne ustanovený do funkcie konateľa spoločnosti žalobcu, bol v plnom rozsahu oprávnený v zmysle zákonných ustanovení konať v mene spoločnosti a teda v mene spoločnosti aj podpísať predmetnú záložnú zmluvu. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, a ani z konania pred súdom prvej inštancie to nevyplýva, akého porušenia dobrých mravov sa mal konateľ, pri podpisovaní zmluvy, dopustiť. Výpis z obchodného registra v čase podpisu záložnej zmluvy neobsahoval žiadne obmedzenie konateľa konať v mene spoločnosti. Na druhej strane aj za situácie, že by takéto obmedzenie existovalo a bolo aj vo výpise z obchodného registra (ktorý je verejnou listinou) uvedené, voči žalovanému, ako tretej osobe, by toto obmedzenie nebolo účinné. Je preto bez akejkoľvek právnej relevancie tvrdenie žalobcu, že konanie konateľa spoločnosti T.a F.a v čase podpisu záložnej zmluvy bolo v rozpore so spoločenskou zmluvou, na základe ktorej malo valné zhromaždenie udeliť k takémuto úkonu predchádzajúci súhlas, čo sa nestalo. Aj za situácie, že by spoločenská zmluva jednoznačne takéto obmedzenie konateľovi ukladala (čo v danom prípade bolo sporné, pretože existovali dve varianty spoločenskej zmluvy), je takéto obmedzenie voči tretím osobám právne irelevantné a neúčinné. Konanie štatutárneho orgánu je priamym konaním spoločnosti a podnikateľ je zaviazaný z každého konania svojho štatutárneho orgánu. Zo zásady, že podnikateľ je zaviazaný z konania štatutárneho orgánu, stanovuje iba jednu výnimku, a to v prípade, ak by štatutárny orgán svojim konaním prekročil pôsobnosť, ktorú mu zveruje alebo umožňuje zveriť zákon, z takéhoto konania podnikateľ nebude zaviazaný. O takýto prípad však v prejednávanom prípade nešlo, preto túto výnimku v danej veci nie je možné uplatniť. 12.1. V súvislosti s posudzovaním platnosti predmetnej zmluvy o záložnom práve v kontexte dobrých mravov, odvolací súd hodnotil, či na daný skutkový stav nie je možná aplikácia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. marca 2017 sp.zn. , ktoré bolo zverejnené aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 86/2018, v ktorom prijal záver: „Posúdeniu, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť, že právny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti strán v rámci ich profesionálneho podnikania, prípadne rizika spojeného s týmto podnikaním. Súlad právnych úkonov s dobrými mravmi podľa je potrebné skúmať pred aplikáciou podľa individuálnych okolností jednotlivého prípadu. Dobré mravy pôsobia ako korektív aj v situáciách, ak zmluvu uzatvára osoba v strete záujmov, kedy sú práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe“. Po podrobnom preskúmaní tohto judikátu, odvolací súd, vzhľadom na skutočnosť, že v tom prípade išlo o hodnotenie právnych vzťahov a právnych úkonov uzavretých výlučne smerom dovnútra spoločnosti, t.j. právny vzťah konateľov a spoločnosti, ktorej boli konateľmi, konštatuje, že nie je možné záver tohto rozhodnutia aplikovať v danej veci, v ktorej neplatnosť zmluvy má byť založená na konaní konateľa v rozpore s dobrými mravmi navonok, voči tretej osobe.

13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku síce aplikoval ustanovenie , avšak v danej veci ho nesprávne vyhodnotil. Vyhodnotiť predmetné ustanovenie s poukazom na vykonané dokazovanie v jeho súhrne a konštatovať síce jeho existenciu, ale pre konanie konateľa

spoločnosti, ktoré hodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, ho jednoducho na daný skutkový stav neaplikovať a nedať mu žiadnu právnu relevanciu, je z pohľadu vyššie uvedených záverov súdnych autorít, nesprávne. Predmetnú záložnú zmluvu mohol za žalobcu podpísať len a len T. F., ako jediný konateľ spoločnosti, ktorý vo výpise z obchodného registra nemal uvedené žiadne obmedzenie. Takúto zmluvu nemohol podpísať ani spoločník spoločnosti. Aj za situácie, ak by konanie konateľa spoločnosti (T.a F.a) vo svetle všetkých jeho konaní v období predchádzajúcom podpisu zmluvy (prevod obchodného podielu bezprostredne pred podpisom zmluvy, neoboznámenie spoločníka s úmyslom podpísať zmluvu o zriadení záložného práva, založenie nehnuteľností za úver, ktorý si žalobca nezobral a nemal z neho žiadny úžitok), nebolo z pohľadu žalobcu čisté, jasné a také, aké by konanie konateľa spoločnosti malo byť (v záujme spoločnosti), voči tretej osobe, v tomto prípade žalovanému, nemôže mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý konateľ uzavrel, a to neplatnosti záložnej zmluvy. Za situácie, že T. F., ako štatutárny orgán, nekonal v súlade so záujmami žalobcu, nemôže mať toto konanie za následok absolútnu neplatnosť ním urobeného právneho úkonu (v danom prípade neplatnosť záložnej zmluvy), ale môže to mať základ v konaní o náhradu škody T.a F.a voči žalobcovi. 13.1.Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na konanie T.a F.a pred podpísaním zmluvy o zriadení záložného práva, spočívajúce v tom, že bezprostredne pred podpisom zmluvy previedol svoj obchodný podiel u žalobcu na nového majiteľa, ďalej v tom, že žalobca z predmetného úveru nemal žiadny úžitok, nakoľko úver bol poskytnutý žalovaným tretej osobe, ako aj na konanie T.a F.a v iných spoločnostiach, ktoré nebolo celkom súladné so záujmami týchto spoločností. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, takéto konanie T.a F.a nebolo v súlade s riadnym, zodpovedným konaním štatutárneho orgánu viacerých spoločností, avšak toto jeho konanie nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ale môže byť iba podkladom pre konanie o náhradu škody zo strany žalobcu voči T.ovi F.ovi. Ani za situácie, že T. F. neinformoval nového spoločníka žalobcu o vykonaní takéhoto úkonu, nemôže byť konštatované, že konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže konal v zmysle oprávnení, ktoré mu udelil žalobca. pamätá aj na konanie konateľa, ktorý nekoná s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti, keď v ustanovení mu ukladá povinnosť za tam uvedených podmienok, nahradiť škodu, ktorú spoločnosti spôsobil. Ak sa aj takéhoto konania dopustil, nemá to za následok neplatnosť úkonov, ktoré takýmto konaním uzavrel, ale zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti. V danom prípade má teda spoločnosť žalobcu právo požadovať od T.a F.a, za splnenia tam uvedených podmienok, náhradu škody, ktorú mal spoločnosti spôsobiť.

14. Keďže ustanovenie nie je možné v danom prípade obísť a toto ustanovenie jasne a určite stanovuje zodpovednosť spoločnosti za konanie jeho štatutárneho orgánu, odvolací súd, prihliadajúc na toto ustanovenie, sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o konaní konateľa spoločnosti žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, na základe čoho vyhovel žalobe žalobcu a určil, že záložné právo na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, nevzniklo.

15. Odvolací súd po tom, ako dospel k záveru, že konanie T.a F.a nemohlo spôsobiť absolútnu neplatnosť posudzovanej zmluvy o zriadení záložného práva, podrobil prieskumnej činnosti aj túto zmluvu, keďže žalobca namietal viaceré formálne nedostatky tejto zmluvy. 15.1. Podľa názoru odvolacieho súdu, predmetná zmluva o zriadení záložného práva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon ukladá pre platnosť tohto právneho úkonu, je z nej zrejmé, ktoré strany túto zmluvu uzavreli, taktiež z nej vyplýva úplne jednoznačne kto je dlžníkom, kto je záložcom a kto záložným veriteľom. V tomto sa taktiež nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, ako aj s tvrdením žalobcu. Predmetná zmluva o záložnom práve v časti I., v bode 3. definuje kto je dlžníkom a v zátvorke uvádza, že spoločnosť Z.-C., a.s. bude ďalej označená ako „dlžník“. Výkladom je teda z obsahu zmluvy jasné, kto je dlžníkom. V tomto odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie. Ďalej je z nej zrejmé, čo sa zabezpečuje týmto záložným právom a zároveň je špecifikovaný aj záloh. Zmluva je datovaná a riadne podpísaná osobami, ktoré boli oprávnené konať v mene zmluvných strán. V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne formálne nedostatky predmetnej zmluvy, ktoré by mohli zakladať čo i len čiastočnú neplatnosť, preto ju vyhodnotil ako platne uzavretú. Túto námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a nedôvodnú. 15.2. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, sa nestotožnil s námietkami žalobcu, týkajúcich sa nedostatku v oprávneniach K. A., V. zo dňa 23. 11. 2011 a J.. F. W. zo dňa 01. 11. 2012 konať v mene žalovaného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tieto oprávnenia sú po obsahovej stránke oprávneniami, na základe ktorých boli tieto osoby oprávnené v mene žalovaného podpísať záložnú zmluvu, poverenia sú platné a neboli obmedzené území H. republiky, nakoľko takéto obmedzenie z nich

nevyplýva. Odvolací súd nezistil v týchto oprávneniach žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo potrebné konštatovať, že uvedené poverenia trpia takou vadou, ktorá má za následok neplatnosť právnych úkonov (záložnej zmluvy), ktoré boli na ich základe vykonané. 15.3. Nie je možné žalovanému vytknúť ani rozpor v jeho postupe s ustanoveniami zákona o bankách tak, ako to namieta žalobca. Aj za situácie, že žalovaný až s odstupom niekoľkých rokov uzavrel predmetnú záložnú zmluvu na zabezpečenie úverov spoločnosti Z.-C. a.s., že viacerými dodatkami predlžoval splatnosť jednotlivých úverov, ktoré tejto spoločnosti žalovaný poskytol, nie je možné toto konanie hodnotiť ako rozporné s ustanovením , , zákona číslo o bankách v znení neskorších predpisov tak, ako to vo svojom vyjadrení navodzuje žalobca. Už vôbec nie je možné hodnotiť, či postup zamestnancov žalobcu bol v rozpore s ustanovením a zákona o bankách, nakoľko v danej veci je toto hodnotenie právne irelevantné. Navyše odvolací súd dodáva, že žalobca túto námietku vzniesol až v odvolacom konaní, a to vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, preto sa odvolací súd touto námietkou podrobnejšie nezaoberal. 15.4. Ďalšími námietkami žalobcu, týkajúcich sa konania konateľa spoločnosti (T.a F.a) v rozpore s dobrými mravmi, čo malo mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, sa odvolací súd vysporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch a tieto námietky vyhodnotil ako účelové v snahe dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu, záložnej zmluvy.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, že žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nezistil dôvody na jeho potvrdenie, ani na zrušenie.

17. Vzhľadom k tomu, že predmetným rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozsudku, odvolací súd podľa rozhodol aj o trovách konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd podľa v spojení s ustanovením úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, a aj trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).