Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-129-2019.pdf
PDF · 116.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12Csp/129/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému P.. C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX X. M., o zaplatenie 1.487,02 Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e v časti pre zaplatenie sumy 220,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 220,19 Eur od 21. 08. 2019 až do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Predchodca žalobcu - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej aj len ako „VÚB, a.s.“ alebo ako „predchodca žalobcu“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.487,02 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.08.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a to na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 07.11.2013 bola medzi VÚB, a.s. a žalovaným uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,- Eur a bol povinný VÚB, a.s. platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- Eur. V zmysle dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystavil klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty s čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým usmernením č. 7/2004 úseku bankového dohľadu NBS. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný iný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil k 08.08.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2019,
obsahujúci súhrn debetných položiek a to: istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.487,02 Eur. Konečný dlh žalovaného tak predstavuje sumu 1.487,02 Eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom k 31.07.2019, t. j. v lehote splatnosti do 20.08.2019. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške a to od 21.08.2019 do zaplatenia.
2. K žalobe boli priložené Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných karieť vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj len ako „Obchodné podmienky“); Výpis z Pôžičkovej karty Quatro od 15.11.2013 do 31.07.2019 a Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, podpísaná žalovaným dňa 04.11.2013 a VÚB, a.s. dňa 07.11.2013 (ďalej aj len ako „Zmluva o pôžičke“).
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12Csp/129/2019-27 zo dňa 16.10.2019, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú v zmysle podanej žaloby a nahradiť trovy konania. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že dňa 04.11.2013 podpísal žiadosť o aktiváciu bankomatovej karty Quatro. Táto žiadosť bola dňa 07.11.2013 schválená, pričom žalobca mu na jeho účet vyplatil sumu 1.200,- Eur, ktorú si celú vybral dňa 15.11.2013. V žiadosti bol dojednaný len úverový rámec 1.200,- Eur so štandardnou mesačnou splátkou 40,- Eur a RPMN 22,80 % ročne. Samotná žiadosť má formu predtlačeného formulára s vopred naformulovanými vyhláseniami klienta a je veľmi ťažko čitateľná. Je toho názoru, že tieto zmluvné ustanovenia pred podpisom žiadosti neboli individuálne dohodnuté. Po zaslaní sumy 1.200,- Eur mu došiel potvrdzujúci list od spoločnosti Slovenské kreditné karty z 09. 11. 2013 označený ako schválenie žiadosti o bankomatku Quatro (potvrdzujúci list), v ktorom mu bolo oznámené číslo splátkového účtu, mesačná splátka a termín splátok a zároveň mu boli týmto listom zaslané obchodné podmienky pre využívanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.. Tieto obchodné podmienky sú tiež písané malým písmom a boli mu ako spotrebiteľovi doručené potom, ako prevzal sumu 1.200,- Eur a nemohol sa s nimi vopred oboznámiť. Je toho názoru, že pokiaľ určitý text nemožno teda prečítať bez vynaloženia zvláštneho úsilia a bez využitia zvláštnych pomôcok, je to dôvod na to, aby bola táto zmluva považovaná za neplatnú a to pre jej nezrozumiteľnosť. Obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky. Má za to, že na základe uvedeného nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy medzi ním a žalobcom, preto má nárok žalobca len na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by aj súd pripustil výklad, že zmluva bola platne uzatvorená, je nutné považovať zmluvu za bezúročnú, bezpoplatkovú, nakoľko absentujú v zmluve zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 3 a 2 citovaného zákona. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, keďže poslednú úhradu istiny úveru 1.200,- Eur uhradil na účet žalobcu dňa 16.05.2016, teda objektívna lehota uplynula žalobcovi najneskôr dňa 17.05.2019, keďže žalobca podal návrh na súd dňa 26.09. 2019 je tento nutné považovať za premlčaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 12Csp/129/2019-61 zo dňa 18.11.2019 súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť VÚB, a.s. a na jej miesto do sporu ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154.
5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.03.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný dňa 04.11.2013 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro. V zmysle Obchodných podmienok prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 07.11.2013, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Uviedol ďalej, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 40,- Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 13.11.2013 ako vyplýva z
predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.10.2016 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaným spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Z uvedeného je zrejmé, že výpoveď zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému odoslaná dňa 06.10.2016 a lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu, uplynula dňa 16.10.2016. Od 17.10.2016 je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu podľa § 101 OZ začala plynúť dňa 17.10.2016 a žalovaná pohľadávka tak bola dňa 26.09.2019 uplatnená na súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z a jeho prílohy č. 2. O výške ročnej úrokovej sadzby 22,80%, označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1.200,- Eur a výške štandardnej mesačnej splátky 40,- Eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Rozsah čerpania žalovaného predstavuje 1.200 Eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1.200,- Eur. Čo sa týka uplatnenej sumy 1.487,02 Eur, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle Obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 1.487,02 Eur pozostáva z: istiny 599,29 Eur; poplatkov 85,60 Eur; štandardného úroku 667,54 Eur a sankčného úroku 134,59 Eur. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba. Sankčná úroková sadzba teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Určenie výšky sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke Banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi. Banka má právo stanoviť Štandardnú úverovú sadzbu pre jednotlivé druhy Transakcií diferencovane. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 22.80 % ročne. V zmysle Obchodných podmienok: ,,V prípade, že klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: (a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou, (b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom, (c) neumožniť autorizáciu nových Transakcií na všetkých Kartových účtoch. Ďalej žalobca uviedol, že berie žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 220,19 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku zotrval naďalej a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.266,83 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. zo sumy 1.266,83 Eur od 21.08.2019 do zaplatenia. K podaniu priložil listiny - Obchodné podmienky; Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.10.2016 spolu s doručenkou a Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer FinanceHolding, a.s..
6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 12.03.2020 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 09.03.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní zotrval na podanom odpore proti platobnému rozkazu, ďalej uviedol, že v potvrdzujúcom liste je uvedené, že tento úver je na jeden rok, pričom to pravda nebola. Pre neho bolo zavádzajúce, že v potvrdzujúcom liste sú uvedené údaje o tom, že mu bol poskytnutý úver 1.200,- Eur, pričom počet splátok je 12. Prvá a posledná splátka je 40,- Eur. Posledná splátka je 260,33 Eur, pričom RPMN tam vyšla potom 24,78 %. Tieto údaje sú pre neho zavádzajúce, keďže v
skutočnosti úver splácal oveľa dlhšie. Úroková sadzba je podľa jeho názoru premrštená, pretože banky v tom čase podľa údajov, ktoré sú k dispozícii z Národnej banky za mesiac november 2013 boli úrokové sadzby zo stavu úverov za spotrebiteľské úvery od jedného do piatich rokov vo výške 12,93 % ročne a z nových obchodov to bolo 11,27 % ročne. Žalovaný na pojednávaní predložil Potvrdzujúci list zo dňa 09.11.2013 a priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých za mesiac november 2013.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dokladmi, ktoré ku žalobe a k vyjadreniu predložil žalobca a listinnými dokladmi, ktoré predložil žalovaný, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 07.11.2013 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty Quatro, na základe ktorej zmluvy poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 1.200,- Eur s dojednaním mesačnej splátky vo výške 40,- Eur. K uzavretiu zmluvy došlo na základe Žiadosti žalovaného o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 04.11.2013 a to jej akceptáciou a schválením zo strany právneho predchodcu žalobcu. Medzi zmluvnými stranami bola tiež dojednaná úroková sadzba vo výške 22,80 % ročne, mesačná splátka a termín jej splatnosti. Žalovaný úverový rámec 1.200,- Eur vyčerpal dňa 13.11.2013, výberom celej sumy z bankomatu. Žalovaný za obdobie od 15.11.2013 do 31.07.2019 uhradil celkovo čiastku 1.200,- Eur. Žalovaný poslednú splátku vo výške 40,- Eur uhradil dňa 17.05.2016. Ďalšia splátka vo výške 40,- Eur mala byť splatná dňa 20.06.2016, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 06.10.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13.10.2016. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 1.487,- Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 599,29 Eur, poplatkov vo výške 85,60 Eur, štandardného vo výške 667,54 Eur, sankčného úroku vo výške 134,59 Eur.
9. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“); ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len ZOsÚ); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ.“) v znení účinnom do 31.03.2015; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.05.2014; ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 OZ; ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta OZ; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
15. Podľa § 54a OZ; premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
16. Podľa § 101 OZ; pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 103 OZ; ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. V časti o zaplatenie sumy 220,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 220,19 Eur od 21. 08. 2019 až do zaplatenia, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť ešte pred prvým pojednávaním a preto súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko by jeho prípadný nesúhlas s čiastočným späťvzatím bol neúčinný.
19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súd sa najprv zaoberal otázkou, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere. Žalovaný dňa 04.11.2013 podpísal žiadosť/zmluvu o vydanie bankomatky Quatro (kreditnej karty). V článku V bod 9 zmluvy žalovaný vyhlásil, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámil s obsahom, a) obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou, Sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom jej určenia, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré mu boli písomne doručené a prevzal ich. V zmysle článku V bod 20 zmluvy prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorou je vydanie potvrdzujúceho listu. Potvrdzujúci list obsahuje údaje o výške úverového rámca, štandardnej mesačnej splátke, mesačnej úrokovej sadzbe, ročnej úrokovej sadzbe a údaj o termíne splátok. Povinné údaje (úroková sadzba, úverový rámec a mesačná splátka) sú totožné so žiadosťou a cenníkom. Banka prijala návrh na uzavretie zmluvy s nezmeneným obsahom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že banka bude poskytovať finančné prostriedky žalovanému do určitej výšky za odplatu a tento sa ich zaväzuje banke vracať v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť za to úroky. Žalobca doručoval žalovanému každý mesiac výpisy z účtu vedeného na základe poskytnutého úveru. Na týchto výpisoch sa nachádza údaj o štandardnej úrokovej sadzbe, sankčnej úrokovej sadzbe, štandardnej splátke a o dni splatnosti. Z predložených výpisov mal žalovaný prehľad o pohyboch na svojom účte, o výške úrokov a poplatkov, ktoré sú mu mesačne účtované. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a súdu preukázal všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na platnosť danej zmluvy.
20. Súd ďalej poukazuje na to, že žiadosť/ zmluva o úvere pozostáva zo siedmich článkov. Každý článok má veľkými písmenami zvýraznený svoj názov, z ktorého je teda zrejmé, čo je jeho obsahom (napr. článok V. Vyhlásenia Klienta, článok VII. Úverové poistenie schopnosti splácať úver). Obsah týchto článkov je pomerne krátky a po odbornej stránke nenáročný na čítanie. Úlohou žalovaného ako priemerného a bdelého spotrebiteľa bolo pred podpisom žiadosti oboznámiť sa s obsahom jednotlivých článkov a obchodnými podmienkami. Je zrejmé, že sa žalovaný s obsahom jednotlivých článkov oboznámil, keďže v žiadosti odmietol poistenie úveru. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že mu obchodné podmienky neboli predložené na oboznámenie pred podpisom žiadosti. Naopak podpisom žiadosti potvrdil, že sa tak stalo. Pokiaľ žalovaný mal problém s prečítaním textu jednotlivých článkov zmluvy a obchodných podmienok, mal možnosť požiadať žalobcu o vyhotovenie zmluvy a obchodných podmienok s väčším textom písma. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalovaného, že obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvy na základe nečitateľnej inkorporačnej doložky.
21. Vzhľadom na to, že súd mal preukázané platné uzavretie spotrebiteľskej zmluvy o úvere, pristúpil na základe námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného (ako aj s poukazom na ustanovenie § 54a OZ) ku skúmaniu, či nárok žalobcu nie je premlčaný.
22. Žalovaný neuhradil splátku splatnú v mesiaci 06/2016. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci a teda predmetná splátka 06/2016 bola splatná dňa 20.06.2016. Oprávnenie spoločnosti Consumer FH zosplatniť pôžičku pritom vyplýva z bodu 35 Obchodných podmienok, ktoré sú podľa čl. V bod 20 Zmluvy o pôžičke jej súčasťou. V zmysle § 103 OZ tak odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky 06/2016, t.j. dňa 21.06.2016, začala plynúť trojročná premlčacia
doba (§ 101 OZ), ktorej koniec pripadol na deň 21.06.2019. Nakoľko bola žaloba podaná na súd až dňa 26.09.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a za účinnosti § 54a OZ, súd v zmysle citovaného ustanovenia § 54a OZ, v spojení s § 103 OZ a § 879v OZ nemohol tento premlčaný nárok žalobcovi priznať.
23. Na podporu správnosti svojho záveru o premlčaní nároku (§ 103 OZ) súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/42/2019-176 zo dňa 26.06.2019 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/69/2019-188 zo dňa 15.08.2019., v zmysle ktorých vyplýva, že „z ustanovenia § 103 druhá veta OZ je zrejmé, že zákon viaže začiatok premlčania na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celá dlh. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, má dodávateľ povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať s uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, čo však nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o 3 mesiace, keďže prvé 3 mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou dodávateľ nemôže zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu ustanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu, že takto stanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, respektíve k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. Veriteľ mal dostatok času uplatniť svoj nárok na plnenie celého predčasne splateného dlhu na súde.
24. Na podporu svojich záverov súd ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že „V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú žalobca vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky.
25. Súd zároveň konštatuje, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 5Sžf/40/2015, 5Sžf/52/2014 a5Sžf/66/2014 a 4Co/222/2005 (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 17CoE/1/2017 z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie
úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení 23CoE/72/2012 z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia, pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania.
26. Pre premlčanie nároku nebolo potrebné a ani hospodárne vykonávať súdnu kontrolu ohľadom neprijateľných (neplatných zmluvných podmienok) v zmluve o pôžičke, ani ohľadom dodržania zákonných náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy a nebolo tiež potrebné zaoberať sa ani súladom výšky dohodnutých úrokov s dobrými mravmi.
27. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalovaný mal v spore plný úspech a preto by mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko však žalovanému preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, súd mu preto nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).