Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-22-2018.pdf
PDF · 319.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu ICE DREAM s.r.o. (pôvodné obchodné meno FEGA FROST, s.r.o.,), Tehelňa 675/2, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 475 939, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Gelnická 1889/33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. novembra 2018 č. 102238731/2018 na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného Priebeh administratívneho konania
1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.11.2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101012734 zo dňa 22.05.2018, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrúbil za zdaňovacie obdobie apríl 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35 189,08 EUR.
2. Žalovaný v zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 101012734/2018 zo dňa 22.05.2018 a zo spisového materiálu zistil tento skutkový stav:
3. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu FEGA FROST, s.r.o., Tehelňa 675/2, 060 01 Kežmarok, IČO 36 475 939, DIČ 2020021949, IČ DPH SK2020021949 kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 21165350/2015 zo dňa 04.11.2015.
4. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 201400018 zo dňa 02.04.2014 v celkovej sume 68 292,00 eur, z toho DPH 11 382,00 eur za mrazené kuracie prsia 2 kg x 6 v množstve 21 000,00 kg, faktúry č. 201400026 zo dňa 10.04.2014 v celkovej sume 70 744,32 eur, z toho DPH 11 790,72 eur za mrazené kuracie bloky JUMBO Perdix v množstve
22 080,00 kg a faktúry č. 201400033 zo dňa 17.04.2014 v celkovej sume 72 098,21 eur, z toho DPH 12 016,37 eur za mrazené kuracie prsia v množstve 22 008,00 kg od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., 966 81 Voznica 130, IČO 47 219 254, DIČ 2023794311, IČ DPH SK2023794311.
5. Dožiadaním č. 21460307/2015 zo dňa 15.12.2015 správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane o preverenie uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu. Dňa 27.05.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (evidovaná pod č. 919204/2016), v ktorej je uvedené, že sa dňa 27.04.2016 dostavila na základe obojstrannej dohody T. A., konateľka spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., za účelom vyjadrenia sa k obchodným transakciám so spoločnosťou FEGA FROST, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica č. 102529467/2016. Anna Kotalová potvrdila, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. vystavila faktúry č. 201400013 zo dňa 20.03.2014, č. 201400018 zo dňa 02.04.2014, č. 201400026 zo dňa 10.04.2014, č. 201400033 zo dňa 17.04.2014, č. 201400036 zo dňa 02.05.2014 a č. 201400057 zo dňa 19.06.2014.
6. K zdaniteľným obchodom a vzniku daňovej povinnosti podľa uvedených faktúr došlo v zdaňovacích obdobiach marec 2014, apríl 2014, máj 2014 a jún 2014 tak, ako je uvedené na faktúrach, a v týchto zdaňovacích obdobiach spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. priznala daň. K zaúčtovaniu faktúr a akým spôsobom boli uhradené, T. A. uviedla, že môže preukázať predložením účtovného denníka, podkladov k dani z pridanej hodnoty a kontrolnými výkazmi na DPH. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. zastupovala ona osobne a zamestnanec X. L. a spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. zastupoval V. X., ktorý objednával pre spoločnosť G. FROST, s.r.o. tovar telefonicky. Zmluva nebola uzatvorená písomne a ani osobne sa objednávky nevybavovali, miesto nakládky nepozná, tovar bol nakupovaný od dodávateľa s prepravou, pri nakládke za spoločnosť' A.P.P.I spol. s r.o. nebol nikto prítomný, miestom vykládky tovaru boli mraziarne Niklová 3663/12, Sereď. Preprava bola zabezpečovaná dodávateľom a bola zahrnutá v cene tovaru. Vzhľadom na to, že prepravu zabezpečoval dodávateľ, spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nedisponuje evidenčnými číslami vozidiel, ktoré zabezpečovali prepravu preverovaného tovaru. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nevlastní skladovacie priestory. V prípade potreby sa v priebehu roka 2014 používali skladovacie priestory v Mraziarňach a.s., Sládkovičovo, sklad TENDERFOOD AB, s.r.o. so sídlom v Novom Meste nad Váhom.
7. T. A. uviedla, že v roku 2014 spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nakupovala tovar od spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. so sídlom v Trenčíne a od spoločnosti N&Y s.r.o. so sídlom v Olšovanoch. Objednávky tovaru od Pyrosafestol, s.r.o. a N&Y s.r.o. zabezpečovala ona osobne alebo zamestnanec X. L., a to osobne, telefonicky alebo e-mailom. Za spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. prijímal objednávky D.. P. V. a za spoločnosť N&Y s.r.o. prijímal objednávky K. A., D.. P. V. a P. O.. Miestom vykládky preverovaného tovaru pre spoločnosť' FEGA FROST, s.r.o. boli mraziarne v Seredi, Niklová 3663/12. T. A. považuje ako dôkaz o pôvode tovaru prijaté faktúry od dodávateľa. Preverovaný tovar bol nakupovaný iba od slovenských dodávateľov, preto spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nenahlasovala zásielky do elektronického systému regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
8. Na základe žiadosti správcu dane č. 104374301/2016 zo dňa 29.11.2016 Daňový úrad Banská Bystrica zaslal protokol č. 102710014/2016 zo dňa 11.03.2016 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. za zdaňovacie obdobia január 2014, marec 2014 - december 2014 (evidenčné č. 250013564/2017 zo dňa 27.01.2017). Daňový subjekt A.P.P.I spol. s r.o. nákup kuracích pŕs, ktoré následne vyfakturoval spoločnosti FEGA FROST, s.r.o.., deklaroval faktúrou č. 02042014 zo dňa 02.04.2014, základ dane v sume 56 490,00 eur a DPH v sume 11 298,00 eur za dodanie mrazených kuracích pŕs v 2 kg baleniach v množstve 21 000 kg, faktúrou č. 10042014 zo dňa 10.04.2014, základ dane v sume 58 291,20 eur a DPH v sume 11 658,24 eur za dodanie mrazených kuracích pŕs v 2 kg jumbo balenie v množstve 22 080 kg a faktúrou č. 11042014 zo dňa 11.04.2014, základ dane v sume 59 641,68 eur a DPH v sume 11 928,34 eur za dodanie mrazených kuracích pŕs v 2 kg baleniach v množstve 22 008 kg od dodávateľa Pyrosafestol, s.r.o., Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 44826 915, DIČ 2022838796, IČ DPH SK2022838796 (spoločnosť' zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 25.06.2014 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť' SLOVRESPO, s.r.o.., Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom). Faktúra bola zaevidovaná v záznamoch DPH a v účtovníctve. K faktúre boli predložené dodacie listy od dodávateľa Pyrosafestol, s.r.o. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle uvedenej faktúry u dodávateľa Pyrosafestol, s.r.o., pričom bolo zistené, že spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. za príslušné zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie DPH, t. j. nedeklarovala vykonávanie ekonomickej činnosti, a tým uvedený zdaniteľný obchod nevykonala.
9. Správca dane v rámci svojej činnosti disponuje rozsiahlymi informáciami o spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. získanými z činností správcu dane, iných správcov daní a Kriminálneho úradu finančnej správy. Bývalý konateľ daňového subjektu D.. P. V. (konateľom bol do dňa 24.06.2014) potvrdil pri ústnom pojednávaní dňa 06.11.2014, že uvedený tovar na faktúrach dodal spoločnosti A.P.P.I spol. s r.0., ale nevedel svoje tvrdenia preukázať žiadnymi dôkazmi. Tovar nakupoval od svojho dodávateľa DUO ZH, s.r.o.., prepravu tovaru nezabezpečoval, nezúčastňoval sa pri nakládke, ani vykládke tovaru, za tovar mu zaplatil jeho odberateľ cez bankový prevod a on následne zaplatil svojmu dodávateľovi. Daňové priznania a daň bola odvedená do štátneho rozpočtu spoločnosťou, ktorá mu viedla účtovníctvo. Správca dane zistil, že spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie október 2013. Spoločnosť KUNSTAV, s.r.o.., Bratislavská 4, Nitra, IČO 36 021 865, ktorá mala podávať daňové priznania na dani z pridanej hodnoty, je nekontaktná, na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli. Spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o.. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 25.06.2014 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o.., Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom. Miestne príslušný správca dane za účelom preverenia a objasnenia skutočnosti týkajúcich sa obchodu s mrazeným mäsom vypočul dňa 1 1.08.2014 konateľa spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. Miroslava Štefánika, Nová Dubnica, ktorý sa vyjadril, že je bezdomovec, žije na ulici, a nevedel, že je jediným konateľom spoločnosti, nemá žiadne doklady a o činnosti spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. nevie nič.
10. Dňa 13.03.2015 bol zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy vypočutý bývalý konateľ spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. Ing. P. V., ktorý uviedol, že spoločnosť' Pyrosafestol, s.r.o. nezakladal, ale kúpil. Jeho zámerom bol nákup a predaj tovaru, konkrétne mrazené mäso, pretože už v tej dobe sprostredkoval obchody pre spoločnosť Tradeco, s.r.o.., Česká republika. Obchod prebiehal tak, že objednal tovar pre DUO ZH, s.r.o.. v Tradecu, s.r.o. a následne ho cez Pyrosafestol, s.r.o. predal spoločnosti X. V. s.r.o.., Exporton s.r.o.., A.P.P.I spol. s r.o. Tovar bol prepravený priamo zo spoločnosti Tradeco s.r.o.. a Made Group s.r.o.., Česká republika pre spoločnosti X. V. s.r.o.., Exporton s.r.o.. a A.P.P.I spol. s r.o. do Sládkovičova. Tovar však fyzicky nikdy nevidel. Súbor dokladov (dodacie listy, originály faktúr, prehlásenia a CMR) mu približne raz za týždeň šofér odovzdal na odpočívadle pri Trenčíne pod Drietomou. Uvedené doklady poslal po F. Z. konateľke spoločnosti DUO ZH, s.r.o. I. D.. Konateľka ich podpísala, opečiatkovala a vrátila mu ich naspäť po F. Z.. Podpísané doklady niekedy odovzdal osobne v spoločnosti Tradeco s.r.o. a niekedy ich poslal po šoférovi Tradeca s.r.o.. Na otázku, aký účel chcel dosiahnuť potvrdením dodacích listov, faktúr prehlásení a CMR, D.. P. V. odpovedal, že týmto sa malo potvrdiť dodanie tovaru, ktorý bol dovezený do skladov v Sládkovičove z Českej republiky na Slovensko. Na ďalšiu položenú otázku, prečo spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nakupovala tovar od spoločnosti DUO ZH, s.r.o.., a nie priamo od českého dodávateľa Tradeco s.r.o..,D.. P. V. odpovedal, aby spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Potreboval prvého odberateľa z Českej republiky, aby sa obišla daňová povinnosť'. Mal podiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 50 % a pridaná hodnota vo výške 0,03 eur za 1 kilogram. Druhých 50 % mala konateľka spoločnosti DUO ZH s.r.o. pani I.'ovičová D.. Na otázku, kto spracovával a podával daňové priznanie za spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o.., D.. P. V. odpovedal, že účtovníctvo viedla dodávateľským spôsobom spoločnosť Kunstav s.r.o.., Bratislavská 4, Nitra, IČO 36 021 865, na meno osoby, ktorej odovzdával doklady na zúčtovanie si nespomína. Na opakovane položenú otázku, ako odovzdával účtovné doklady účtovnej spoločnosti Kunstav, s.r.o.., D.. P. V. odpovedal, že žiadne účtovné doklady neodovzdával žiadnej účtovnej spoločnosti. Daňové priznanie si zostavil a odoslal sám. Neexistujú žiadne doklady, čiže záznamy DPH. Údaje do jednotlivých riadkov si vymyslel. Kontrolný výkaz DPH za spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nepodával. Na otázku, aké doklady vystavil za spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o.., ako ich odovzdával a komu D.. P. V. odpovedal, že vystavoval odberateľské faktúry pre odberateľov A.P.P.I spol. s r.0., Exporton s.r.o.., X. V. s.r.o.. Doklady odoslal e- mailom a neskôr poštou, u neho nezostali žiadne doklady. Ziskom z tohto obchodu bolo, že z ceny tovaru si pridal 0,03 eur za X kilogram. Platby za tovar odosielal na účet DUO ZH, s.r.o. Osobne sa na tomto postupe dohodli s konateľkou spoločnosti DUO ZH, s.r.o. pani I. D.. Sumu si zistil na e-mailovej adrese spoločnosti DUO ZH, s.r.o. Na túto adresu prichádzali dodávateľské faktúry od dodávateľa Tradeco s.r.o.., Prumyslová 1152, Uherské Hradiště. E-mailovú adresu mu poskytla konateľka spoločnosti DUO ZH, s.r.o. pani I. D.. Variabilný symbol k platbe vytvoril z dátumu odoslania platby. Faktúra od českého dodávateľa bola vystavená v eurách. Všetky úhrady za záväzky DUO ZH, s.r.o. českému dodávateľovi Tradeco s.r.o. z účtu spoločnosti DUO ZH, s.r.o. robil on. Všetky transakcie urobil za účelom krátenia dane z pridanej hodnoty. Ďalej uviedol, že urobili z neho bieleho koňa.
11. Správca dane disponuje zisteniami Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom o daňovom subjekte Pyrosafestol, s.r.o. z protokolu č. 498204/2015 zo dňa 20.05.2015 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014.
12. Dňa 10.12.2014 Ing. P. V., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o.., pri ústnom pojednávaní (zápisnica č. 9311401/5/5371083/2015/Bod) uviedol, že v uvedenom zdaňovacom období spoločnosť' Pyrosafestol, s.r.o. vykonávala predaj mrazených kuracích pŕs, dodávateľom bola spoločnosť DUO ZH, s.r.o. a odberatelia boli A.P.P.I spol. s r.0., EXPORTON, s.r.o.., X. V. s.r.o..5 VIREMA trade s.r.o.., obchodovalo sa telefonicky alebo mailom, spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemala žiadny majetok, tovar bol dovezený spoločnosťou DUO ZH, s.r.o., prepravu zabezpečil dodávateľ DUO ZH, s.r.o.., resp. jeho dodávatelia, tovar bol dovezený do skladov Sládkovičovo a do Nového Mesta nad Váhom, odberatelia si vždy určili sklad dodania, fyzicky tovar nikdy nevidel, nakládka sa vykonávala u dodávateľa DUO ZH, s.r.o. v Uherskom Hradišti. Faktúry vyhotovil, účtovníctvo prevzal nový konateľ za spoločnosť SLOVRESPO s.r.o.., na meno nového konateľa si nespomenul, pretože doklady a účtovníctvo za spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o.. odovzdal u notárky I. X. v Dubnici nad Váhom bez prítomnosti nového konateľa, kde podpísal preberací protokol a dokumenty na prevod spoločnosti. V kontrolovanom období bol oprávnenou osobou mimo štatutárnych zástupcov iných obchodných spoločností v Českej republike pre spoločnosti MADE GROUP s.r.o.., Praha a Tradeco s.r.o.., Uherské Hradiště.
13. Svedok D.. P. V. svojou svedeckou výpoveďou potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi dodávateľom Pyrosafestol, s.r.o. a odberateľom A.P.P.I spol. s r.0., ale formálne a ani vecne vôbec nepreukázal.
14. Pri svedeckej výpovedi dňa 21.08.2014 D.. P. V. na Daňovom úrade Trenčín (zápisnica č. 9301402/5/3948905/2014/Jud) uviedol, že v rámci obchodnej činnosti spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. prepravu zabezpečoval dodávateľ DUO ZH, s.r.o. Faktúry zasielal poštou, nedisponoval žiadnymi skladovými priestormi, ani mraziacimi boxmi, tovar len nakúpil a obratom predal bez priameho kontaktu s obchodovaným tovarom, obchodoval väčšinou telefonicky. Hlavným dodávateľom bola spoločnosť DUO ZH, s.r.o.., tovar osobne objednal u D. I., stretnutia boli na parkovisku kyselka Kostolná-Záriečie. D. I. požadované množstvá dodala priamo na miesto určenia. Tovar bol prepravovaný autami jej dodávateľov. Faktúry zahrnul do zdaniteľných obchodov a priznanie k DPH za 1. a 2. štvrťrok boli podané elektronicky, faktúry sa nachádzajú v účtovných dokladoch spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. a sú zaúčtované. Osobne sa stretol s pani A., miesta nakládok a vykládok tovaru nevedel uviesť.
15. Daňový subjekt Pyrosafestol, s.r.o. naposledy so sídlom Palackého 85/5, Trenčín nepodával daňové priznania, naposledy bolo podané za 3. štvrťrok 2013 a od 25.06.2014 je vymazaný z obchodného registra, pričom zanikol v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom je spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom.
16. Z dôvodu preverenia dodaní predmetných tovarov v súvislosti s obchodovaním s komoditou mrazené kuracie prsia správca dane uskutočnil šetrenie o právnom nástupcovi spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o.., a to spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o.., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom od 14.05.2015 sa stala spoločnosť K-2 - R-A, s.r.o.., Bratislavská 4051/40, 018 41 Dubnica nad Váhom a tá sa následne zlúčila so spoločnosťou GJP, s.r.o.., Nové Mesto nad Váhom, IČO 44 930 101 (dobrovoľný výmaz 15.05.2015). V čase zlúčenia spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. so spoločnosťou K-2
- R-A, s.r.o.., spoločnosť SLOVRESPO, s. r.o. bola právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia ďalších 60 spoločností. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 23.01.2014 rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia č. OU-NM-OZP-2014/00609-2 pre podnikateľský subjekt SLOVRESPO, s.r.o.., IČO 31 388 868 z dôvodu nesplnenia bezúhonnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 37(bR/5/2014-70 zo dňa 23.10.2014 vo veci zrušenia obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. na základe navrhovateľa Daňového úradu Trenčín konanie prerušil na dobu dvoch rokov z dôvodu, že voči spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. prebieha vyrubovacie konanie. Posledný konateľ spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. F. V., Nová Dubnica správcovi dane uviedol (zápisnica č. 9311401/5/3815840/2014 zo dňa 11.08.2014), že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nepozná a nemá žiadne účtovné doklady. Správca dane v rámci svojej činnosti vykonal niekoľko miestnych zisťovaní na adrese sídla spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o.., počas ktorých nebola prítomná žiadna
osoba za uvedený daňový subjekt, nebolo uvedené obchodné označenie spoločnosti. Správca dane uskutočnil dňa 1 1.03.2014 ústne pojednávanie s majiteľmi nehnuteľnosti na adrese sídla spoločnosti Ing. E. F. a F. F. (zápisnica č. 9311401/5/906782/Pas), ktorí uviedli, že žiadny súhlas s umiestnením sídla spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. neudelili a podpis na doklade o súhlase vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra zo dňa 13.05.2013 nie je ich.
17. Porovnaním výpovedí Ing. P. V. vyplývajú značné rozpory a zjavné nezrovnalosti v súvislosti s obchodovaním s mrazenými kuracími prsiami, na základe čoho správca dane konštatuje, že bývalý konateľ daňového subjektu Pyrosafestol, s.r.o.. D.. P. V. ako svedok je nedôveryhodný a dodanie predmetných tovarov formálne ani vecne vôbec nepreukázal.
18. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom vykonal u daňového subjektu A.P.P.1 spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014, o čom bol vyhotovený protokol č. 20111112/2015 zo dňa 17.04.2015, ktorého predmetom sú zistenia o daňovom subjekte Pyrosafestol, s.r.o.., ktorý nemá žiadne prevádzkové priestory vo vlastníctve ani v prenájme, na adrese sídla je nekontaktný, tovar mal byť obstaraný od spoločnosti DUO ZH, s.r.o. Správca dane uskutočnil dňa 30.07.2014 s konateľkou D. I. ústne pojednávanie vo veci preverenia ekonomických aktivít spoločnosti DUO ZH, s.r.o.. (zápisnica č. 9104406/5/3677107/2014), ktorá uviedla, že nezaložila túto spoločnosť a ani nemá vedomosť, kto túto spoločnosť v jej mene založil, že spoločnosť DUO ZH, s.r.o. nevykonáva žiadnu činnosť a ani nevie, že by nejakú činnosť spoločnosť vykonávala, nevie uviesť, kto vedie účtovnú evidenciu spoločnosti DUO ZH, s.r.o.., nevie, kto za spoločnosť podával daňové priznania DPH, uviedla, že nevie, či faktúry vyhotovovala alebo nie, daňový subjekt DUO ZH, s.r.o. nepodal daňové priznanie ani kontrolný výkaz za kontrolované zdaňovacie obdobie, pretože posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie október 2013.
19. Na základe kontrolných zistení Daňového úradu Banská Bystrica podľa protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie február 2014 vyplýva, že daňový subjekt DUO ZH, s.r.o. nepreukázal prepravu mäsa, nepreukázal pôvod mäsa, nepreukázal nákup tovaru od svojho dodávateľa, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, neviedol účtovnú evidenciu. Na základe uvedených zistení správca dane vyhodnotil spoločnosť DUO ZH, s.r.o. ako zmiznutého dodávateľa.
20. Dňa 19.03.2015 bola zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy vypočutá konateľka spoločnosti DUO ZH, s.r.o. D. I.'ovičová, ktorá uviedla, že pred 6-timi rokmi zostala byť závislá na drogách, konkrétne na pervitíne. Chodila striedavo do školy na Dopravnú akadémiu Trenčín a aj do zamestnania, kde pracovala ako čašníčka vo VIP. V Trenčíne. Raz v robote prišiel za ňou jej známy M. H. s tým, či môže na ňu napísať jeho firmu. Vtedy ho poslala preč, pretože sa s tým vôbec nechcela zapodievať. Približne v lete 2014 ju kontaktoval Daňový úrad Bratislava, prišli pre ňu policajti a odviezli ju tam. Na daňovom úrade v Bratislave sa dozvedela, že je konateľkou v rôznych firmách. Vôbec netuší, ako sa k tomu dostala. D. I. je konateľkou asi v 6-tich obchodných spoločnostiach, no pozná iba názov spoločnosti DUO ZH, s.r.o. Na ostatné veci si nepamätá. Vie, že bola párkrát u notára v meste Trenčín podpísať nejaké papiere. D. I. sa ďalej vyjadrila, že nemá žiadne účtovné doklady, prípadne zmluvy, ktoré sú v spojitosti s obchodnou spoločnosťou DUO ZH, s.r.o.., nevie, kto za spoločnosť spracováva a podáva daňové priznania, nevie, kde sa nachádzajú účtovné doklady. Prístup k bankovým účtom spoločnosti asi mala, ale nepamätá si okolnosti, nevlastní žiadny hnuteľný, nehnuteľný majetok, cenné papiere, peniaze v hotovosti ani na účte v bankách, nevie o žiadnych úkonoch vykonávaných v prospech spoločnosti DUO ZH, s.r.o.., nevie, či podpisovala nejaké faktúry, resp. iné dokumenty za spoločnosť' DUO ZH, s.r.o.., nevie uviesť spoločnosti, s ktorými spoločnosť' DUO ZH, s.r.o. obchodovala, nevie uviesť, s akou komoditou obchodovala, a nemá žiadne vedomosti o tejto spoločnosti.
21. Daňovému subjektu DUO ZH, s.r.o. bola Daňovým úradom Bratislava dňa 31.08.2014 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Dôvodom zrušenia registrácie bolo, že daňový subjekt DUO ZH, s.r.o. nespolupracoval so správcom dane, na výzvy správcu dane nereagoval, neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, nepredkladal požadované účtovné a iné doklady, čím opakovane porušoval svoje daňové povinnosti.
22. Spoločnosť DUO ZH, s.r.o. zanikla dňa 28.10.2015 zlúčením so spoločnosťou FAMAX plus s.r.o.., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava. Správca dane za účelom preverenia dodania a uskladnenia tovaru na
základe faktúr od spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. a vyjadrenia konateľa spoločnosti, že tovar bol dodaný do skladových priestorov v Sládkovičove a v Novom Meste nad Váhom, uskutočnil dňa 17.09.2015 ústne pojednávanie s konateľkou daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. T. A. (zápisnica č. 20843495/2015), ktorá uviedla, že na dodávateľa Pyrosafestol, s.r.o.. sa nakontaktovala prostredníctvom ponukových portálov na internete, resp. kontaktov z predchádzajúceho zamestnania X. L.. Komunikácia prebiehala mailom, telefonicky alebo osobne. Za uvedenú spoločnosť rokovala s Ing. P. V., stretla sa s ním aj osobne, v rôznych mestách, väčšinou išlo o pracovné obedy, napr. v Trenčíne, Dubnici nad Váhom. S istotou vie povedať, že tovar uvedený na faktúrach od dodávateľov spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. bol skutočne dodaný na miesto vykládky, pričom toto miesto bolo rôzne podľa toho, kde mal odberateľ skladové priestory. Nie vždy tento tovar fyzicky videla. Nemá vedomosť o tom, odkiaľ spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nakúpila predmetný tovar. Spoločnosť' A.P.P.I spol. s r.o. na základe objednávok alebo momentálnej ponuky na trhu kontaktuje svojich odberateľov, príp. odberatelia kontaktujú spoločnosť' A.P.P.I spol. s r.o. a následne spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. rieši objednávky u svojich dodávateľov telefonicky, mailom, niekedy osobne. Na základe uvedenej objednávky zaslanej dodávateľovi tento dodávateľ objedná alebo dodá zo svojich skladových zásob požadované množstvo mäsa, požadovanú značku a v požadovanom termíne. Presné určenie momentu nadobudnutia tovaru vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka. Momentom dodania tovaru bolo skutočné dodanie tovaru na sklady jednotlivých odberateľov a následná vykládka do skladových priestorov. Presný termín dodania tovaru sa dá zistiť na príjemkách v jednotlivých skladoch odberateľov. K úhrade za dodaný tovar došlo výlučne bankovým prevodom buď na účet vedený v ČSOB, Tatra Banke alebo VÚB až následne po dodaní tovaru pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.0. Hlavnými odberateľmi spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. boli TENDERFOOD s.r.o.., Projekt Market - Michal Gogh, Mraziame Chrien, Richard Toth, Fega Frost s.r.o.., Hope Familia s.r.o.., TC Group s.r.o. Na odberateľov sa spoločnosť nakontaktovala na základe obchodných vzťahov Petra Daňa, s ktorými sa spoznal ešte v čase, keď pracoval v spoločnosti NOWACO, a tiež na základe internetových ponúk. Tovar sa objednával aj s prepravou, čiže cena prepravy bola zahrnutá v nákupnej cene tovaru, prepravu vykonával a zabezpečoval dodávateľ a bola vykonávaná kamiónovou dopravou. Spoločnosť' nemá faktúru za prepravu ani CMR, pretože prepravu nezabezpečovala, nemá ju ako inak preukázať. Tovar bol odovzdaný odberateľovi pri vykládke v priestoroch jednotlivých odberateľov, buď vlastných alebo prenajatých, pri vykládke tovaru bola buď ona alebo jej zamestnanec a za odberateľa vystupovali buď zamestnanci alebo majitelia firmy alebo poverení zamestnanci. Existencia mäsa sa môže preukázať skladovou evidenciou vedenou na jednotlivých skladoch odberateľov, pohybmi na skladoch, faktúrou, úhradou faktúry, video záznamami kamiónu v daňovom subjekte MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, príp. výpoveďami osôb, ktoré boli pri nakládke a vykládke tovaru. Mäso spoločnosť skladuje v daňovom subjekte MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, ide o prenajaté priestory spoločnosti TENDERFOOD s.r.o. V prípade skladovania mrazeného mäsa v týchto mraziarňach je spoločnosti vystavená faktúra za skladovanie a manipuláciu mäsa zo strany odberateľa TENDERFOOD s.r.o.
23. Konateľke bolo pri ústnom pojednávaní dňa 17.09.2015 uložené opatrenie na predloženie zoznamu skladovacích priestorov podľa jednotlivých odberateľov. Dňa 24.09.2015 bol na služobný mail zamestnanca správcu dane zaslaný zoznam skladov podľa odberateľov (úradný záznam č. 20889695/2015).
24. Porovnaním výpovedí Ing. P. V., D. I. a T. A. správca dane zistil značné rozpory a zjavné nezrovnalosti, na základe čoho správca dane konštatoval, že preverované dodania tovarov sa neuskutočnili, pretože daňové subjekty A.P.P.I spol. s r.o., Pyrosafestol, s.r.o. a ani DUO ZH, s.r.o. nepreukázali, že sa tieto obchody reálne uskutočnili, nepreukázali vznik daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov, nepreukázali materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov, nepreukázali pôvod preverovaných tovarov, nepreukázali uskutočnenie prepravy a ani nedisponujú materiálno-technickým zabezpečením pre činnosti obchodovania s týmto tovarom.
25. V kontrolovanom zdaňovacom období marec 2014 bola jedným z hlavných odberateľov daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. spoločnosť TENDERFOOD AB, s.r.o.., Trenčianska 17, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO 46398 228, DIČ 2023357996, IČ DPH SK2023357996. Správca dane disponuje zisteniami Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom z protokolu č. 498204/2015 zo dňa 20.05.2015 z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu TENDERFOOD AB, s.r.o. na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014.
26. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti daňového subjektu TENDERFOOD AB, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období bolo obchodovanie najmä s mrazenými kuracími prsiami, ďalej hovädzie mäso, teľacie mäso, divina a pod. Daňový subjekt je registrovaný Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Nové Mesto nad Váhom č. registrácie 1944/2012-002 zo dňa 07.09.2012 podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
27. Z dôvodu preverenia skutočného dodania tovaru do jedného z hlavných skladovacích priestorov MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo zamestnanci správcu dane využili informácie získané z prebiehajúceho vyrubovacieho konania u daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie február 2014 a nahliadli do spisu daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. (úradný záznam č. 102494019/2016 zo dňa 04.02.2016). Z prebiehajúceho vyrubovacieho konania bolo zistené, že zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy bola vypočutá Mgr. D. V., ktorá uviedla, že jej náplňou práce je vedenie účtovníctva v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, a to nahrávanie došlých faktúr, bankové prevody, pokladňa, evidencia hmotného, ako aj nehmotného majetku, komunikácia s úradmi a personalistika. Ďalšou náplňou jej práce je aj vedenie účtovníctva a kontrola jednotlivých pracovníčok úseku. Tiež podliehajú priamo pod jej kontrolu dve skladové evidentky, ktoré sú zodpovedné za prvotnú evidenciu, t. j. príjem a výdaj tovaru vlastného, ako i cudzieho. Skladová evidencia prebieha tak, že na základe pokynov od cudzích ukladateľov dostanú pokyn na základe e- mailovej komunikácie a potom príjmu tovar tak, že skladník skontroluje fyzicky množstvo a komoditu a skladová evidentka na základe pokynu skladníka prijme tovar do ich podsúvahovej evidencie a tovar je prijatý do ich úschovy. Ďalej uviedla vo veci, či dochádza k opakovanému dodávaniu toho istého tovaru, že áno, pretože vidí príjem a výdaj tovaru opakujúce sa objemy tovarov a evidenčné lístky s označením spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, to znamená, že tovar už bol viackrát na ich sklade. Na základe účtovnej evidencie, ako i na základe opakujúcich sa daňových kontrol išlo o spoločnosti CORAL s.r.o.., TENDERFOOD AB s.r.o., J. K., Exporton, ktoré medzi sebou si ten istý tovar predávajú. Napríklad firma CORAL s.r.o.. nakúpi mrazené prsia, tovar sa prijme do podsúvahovej evidencie spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, následne sa tovar nepredá, ale vydá dokladovo na spoločnosť' TENDERFOOD AB s.r.o. Potom spoločnosť' TENDERFOOD AB s.r.o. tovar vydá na spoločnosť' EXPORTON s.r.o. a tá vyvezie napríklad do iného štátu. Tento tovar sa následne napríklad po mesiaci alebo dvoch mesiacoch objaví v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo znova.
XX. Mgr. D. V. bola opätovne vypočutá dňa 24.02.2015, kde uviedla, že spoločnosť CORAL s.r.o. kúpi tovar, ktorý predá spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o.., tá následná predá daňovému subjektu J. K. a on následne tovar (mrazené kuracie prsia) vyvezie do Českej republiky. Následne tento tovar sa objaví na Slovensku prípadne aj v daňovom subjekte MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Od kolegyne, ktorá má na starosti prepravu má informáciu, že neznámy prepravca z Čiech ju kontaktoval a dotazoval sa informácií o preprave, ktorú vykonal pre spoločnosť CORAL s.r.o. ohľadom kuracieho mäsa. Na otázku uvedenia celého reťazca zapojených do obchodov, ktoré spolupracujú so spoločnosťou CORAL s.r.o.., resp. zapojených do karuselových podvodov, menovaná uviedla TENDERFOOD AB, s.r.o.., J. K., Exporton, TC GROUP. Za účelom preverenia skutočného dodania tovaru pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.0. dodávateľom Pyrosafestol, s.r.o. zamestnanci správcu dane vykonali dňa 04.11.2015 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, Košútska 1342, Sládkovičovo (zápisnica č. 21163897/2015). Hlavnou podnikateľskou činnosťou daňového subjektu MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo je skladovanie a zmrazovanie. Členovia predstavenstva Mgr. V. a pán E. sa vyjadrili, že daňové subjekty A.P.P.I spol. s r.0., Voznica 130, Žarnovica, Pyrosafestol, s.r.o.., Palackého 85/5, Trenčín, DUO ZH, s.r.o.., Mást 1631, Stupava a N&Y s.r.o.., Olšovany 161 nemajú a ani nikdy nemali so spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo uzatvorené žiadne zmluvy o skladovaní. Podľa vyjadrenia členov predstavenstva daňový subjekt MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo má uzatvorené zmluvy o skladovaní len s daňovými subjektmi Richard Tóth, Hollého 1847/34, 927 05 Šaľa, TC Grupe s.r.o.., Viničky 13, 949 11 Nitra, GALLEX TRADE s.r.o.., Fučíkova 460, Sládkovičovo, TENDERFOOD AB, s.r.o.., Makovického 59/2, 010 01 Žilina. Každý daňový subjekt, s ktorým MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo chce uzatvoriť nový zmluvný vzťah, musí požiadať Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Galanta o registráciu maloobchodnej predajne pre produkty živočíšneho pôvodu a až po schválení žiadosti RVPS začne obchodný vzťah reálne fungovať. Podľa interných predpisov MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo je neprípustné, aby v ich skladovacích priestoroch bol uskladnený tovar iných spoločností ako tých, s ktorými majú uzatvorené zmluvy o
skladovaní. Tiež prekladanie tovaru z kamióna na kamión je veterinárne neprípustné. Vodiči kamiónov sú povinní predložiť zamestnancom MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo doklady od spoločnosti, ktorej tovar bol dovezený do skladu MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Podľa interných predpisov spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a podľa podmienok zakotvených v zmluve o skladovaní nemôže daňový subjekt, s ktorým majú MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo uzatvorenú zmluvu o skladovaní, prenajímať tieto priestory ďalej tretím osobám.
29. Priebeh príjmu tovaru na sklad uviedli Mgr. V. a F. O.. Za kontrolované obdobie marec 2014 - december 2014 prijali na sklad podľa dodacích listov tovar od daňových subjektov TENDERFOOD AB, s.r.o.., GALLEX TRADE s.r.o.., TC Grupe s.r.o. a J. K.. Podľa vyjadrenia F.. V. za daňový subjekt A.P.P.I spol. s r.0., žiadne pohyby ani názov spoločnosti v účtovnom systéme MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo nebol nájdený.
30. Na základe výsledkov miestneho zisťovania u skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo bolo zistené, že skladovateľ nedisponuje žiadnymi prepravnými a inými dokladmi daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. a daňového subjektu Pyrosafestol, s.r.o.., ktoré by preukazovali, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach od daňového subjektu Pyrosafestol, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období bol dodaný na sklad MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo daňovým subjektom A.P.P.I spol. s r.o. alebo Pyrosafestol, s.r.o.. Dňa 24.11.2015 bol na Daňovom úrade Trnava, pobočka Galanta vypočutý ako svedok F. O., zamestnanec daňového subjektu MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, ktorý v zdaňovacom období január 2014, marec 2014 - december 2014 vykonával a aj v súčasnosti vykonáva funkciu hlavného skladníka (zápisnica č. 21284351/2015). S obchodným názvom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. sa stretol len, keď dostal informáciu o tomto dodávateľovi ako avízo e-mailovou komunikáciou od spoločnosti TENDERFOOOD AB s.r.o.., príp. J. K.. Konateľku spoločnosti A.P.P.I spol. s.r.o. T. A. ani X. L. nepozná. Podľa prijatých dokladov, na základe ktorých bol uskladnený tovar, konkrétne pre ukladateľa TENDERFOOD AB s.r.o., J. K., GALEX TRADE s.r.o.. a TC GRUPE s.r.o.., nie je možné zistiť, či išlo o tovar dodaný spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.0., pretože sa obchodný názov tejto spoločnosti na dokladoch nenachádza. Pri preberaní tovaru na sklad ukladateľa sa v prijatých dokladoch nenachádzali doklady potvrdzujúce vlastníctvo tovaru spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. Správca dane v rámci kontrolnej činnosti o daňovom subjekte A.P.P.I spol. s r.o. zistil, že za platiteľa dane z pridanej hodnoty bol zaregistrovaný od 01.11.2013 a následne začal vykonávať úplne odlišnú činnosť ako tú, pre ktorú sa registroval. Skutočné vedenie spoločnosti a aj činnosť spoločnosti je vykonávaná mimo oficiálneho sídla, nemá materiálno technické zabezpečenie na obchodovanie s mrazeným mäsom, za kontrolované zdaňovacie obdobia január 2014, marec 2014 - december 2014 nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky ako obchodník, alebo distribútor s mäsom. Dňa 12.01.2015 podal oznámenie o registrácii výroby potravín, tabakových výrobkov a činností súvisiacich s ich uvedením na trh ako distribútor pre kategóriu výrobkov: mäso a mäsové výrobky, zverina a hydina a ryby a morské živočíchy. Daňový subjekt bol povinný sa registrovať v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov od začiatku vykonávania činnosti spojenej s činnosťou na akomkoľvek stupni výroby, spracovania a distribúcie potravín na účely registrácie. Nepreukázal pôvod a prepravu mäsa, nevlastnil žiadne skladovacie priestory, nemal nájomnú zmluvu k skladovým priestorom.
31. V podanom daňovom priznaní a kontrolnom výkaze daňový subjekt A.P.P.I spol. s r.o. uviedol nákup tovaru od dodávateľa Pyrosafestol, s.r.o.., ktorý ale nepodal daňové priznanie a kontrolný výkaz. Preverovaním správca dane zistil, že uvedený dodávateľ Pyrosafestol, s.r.o. v zdaňovacom období marec 2014 neuskutočnil žiadne zdaniteľné obchody, čím mu nevznikla daňová povinnosť' z dodania tovarov a služieb, na základe čoho kontrolovanému platiteľovi spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na základe výzvy správcu dane na predloženie dôkazov č. 104406945/2016 zo dňa 05.12.2016 daňový subjekt FEGA FROST, s.r.o. predložil k faktúre č. 201400018 zo dňa 02.04.2014 CMR CZ RV 7566636, na ktorom odosielateľom je daňový subjekt MADE GROUP, a.s., Dlouhá 614/10, Praha, prevádzka Mraziarenské sklady Olomouc, Hněvotín, príjemca DUO ZH, s.r.o.., Mást I, Stupava, miesto vykládky Sereď, Niklova 3663/12, prepravca J&M TRANSPED s.r.o.., Pavelkova 222/2, Olomouc, evidenčné číslo vozidla a prívesu 4M5 8130,4M2 0293, v časti „tovar prijal" je odtlačok pečiatky spoločnosti FEGA FROST, s.r.o.., Tehelňa 2,060 01 Kežmarok, č. t. 031/7899083 a nečitateľný podpis.
32. K faktúre č. 201400026 zo dňa 10.04.2014 predložil CMR Č. 10000020045, na ktorom odosielateľom je daňový subjekt Tradeco spol. s r.0. , Prumyslová 1152, 686 01 Uherské Hradiště, príjemca DUO ZH, s.r.o.., Mást I 1631, 900 31 Stupava, miesto vykládky tovaru Sereď, miesto nakládky tovaru dňa 10.04.2014 Uherské Hradiště, prepravca Autodoprava J. A., Uherský Brod, evidenčné číslo vozidla a prívesu 4Z9 6233,4Z6 8090, v časti tovar obdržal je odtlačok pečiatky spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., Tehelňa 2, 060 01 Kežmarok, č. t. 031/7899083 a nečitateľný podpis.
33. Daňový subjekt vo svojom podaní uvádza, že na CMR Č. 10000020045 a č. CZ RV 7566636 je potvrdené fyzické prevzatie tovaru spoločnosťou FEGA FROST, s.r.o. na sklad v Seredi skladníkom T. F., ktorého navrhuje vypočuť, pričom vo svojom podaní neuviedol jeho údaje o trvalom pobyte, a z uvedeného dôvodu ho správca dane nemôže predvolať ako svedka. Daňový subjekt dňa 03.03.2017 predložil zoznam zamestnancov v depe Sereď, medzi ktorými sa osoba T. F. nenachádza. K faktúre č. 201400033 zo dňa 17.04.2014 CMR spoločnosť FEGA FROST, s.r.o.. nemá k dispozícii, fyzické prevzatie tovaru realizoval skladník T. F. v Seredi, ktorého navrhuje vypočuť, pričom vo svojom podaní neuviedol jeho údaje o trvalom pobyte, a z uvedeného dôvodu ho správca dane nemôže predvolať ako svedka. Daňový subjekt dňa 03.03.2017 predložil zoznam zamestnancov v depe Sereď, medzi ktorými sa osoba Andrej Máte nenachádza. Skutočné prevzatie tovaru spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. preukazuje príjemkou tovaru číslo 2824/14, ktorá je vytlačená z informačného systému skladovej a účtovnej evidencie BARIS. Tovar bol po jeho vyložení v mraziarenskom sklade v Seredi naložený dňa 20.04.2014 na vozidlá EČ 1A4 5280 a 1A1 3565 prepravcu EFES s.r.o. Praha, o čom priložil CMR CZ RV 6135416. Ďalej sa v podaní uvádza, že tovar by nebolo možné odoslať bez jeho fyzického prijatia na sklad. Daňový subjekt predložil zmluvu o prenájme nebytových priestorov č. 012009 zo dňa 30.06.2009 uzatvorenú s prenajímateľom SAJVA, spol. s r.0., Niklova 3663/12, 926 00 Sereď, IČO 36232831, dodatok č. 2 a č. 5 k zmluve o prenájme nebytových priestorov. V zmysle článku I. Predmet zmluvy, bod 1 a2 prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v Seredi, v priemyselnom areáli Niklová ul. Ide o skladové priestory v hale postavenej na parcele č. XXXX/ XX, o celkovej výmere XXX m2, Podľa článku II. Účel nájmu, bod 1 prenajímateľ prenecháva do nájmu a nájomca berie do nájmu nebytové priestory za účelom umiestnenia vel'kokapacitného mraziaceho boxu s príslušenstvom o rozlohe cca 400 m2 pre potreby skladovania mrazených tovarov, s ktorými obchoduje nájomca. Nájom nebytových priestorov sa uzatvára na dobu určitú od 01.08.2009 do 31.07.2014. Podľa uzatvoreného dodatku č. 5 k zmluve o prenájme nebytových priestorov sa nájom nebytových priestorov uzatvára na dobu určitú do 31.08.2014.
34. Na základe výsledkov daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014, marec 2014 - december 2014 u daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.0. (protokol č. 102710014/2016 zo dňa 11.03.2016) a dôkazov predložených daňovým subjektom FEGA FROST, s.r.o. správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ale spochybňuje skutočnosť, že tovar dodala spoločnosť uvedená na faktúrach, teda spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. Správca dane spochybňuje aj pravdivosť' a vierohodnosť údajov na dôkazoch predložených daňovým subjektom FEGA FROST, s.r.o.., a to z dôvodu, že na prepravných dokladoch (CMR) je uvedený ako príjemca spoločnosť DUO ZH, s.r.o., pričom preverovaním nebolo preukázané, že táto spoločnosť bola oprávnená nakladať s tovarom ako vlastník. Zo skutočností zistených správcom dane vyplýva, že u predmetného tovaru nebol hodnoverne preukázaný jeho skutočný pôvod, ani zabezpečenie prepravy, a nie je zrejmé, kto v skutočnosti znášal náklady na prepravu.
35. Daňový subjekt FEGA FROST, s.r.o. predložil správcovi dane iba formálne dôkazy o nákupe tovaru od spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. - faktúru, doklad o úhrade a CMR. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovaným dodávkam a ich priama súvislosť k osobe dodávateľa je prakticky možná iba v prípade, ak samotný dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť', že dodávku skutočne vykonal. Zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v§2 ods. 1 písm. a) uvádza, že predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Z daného dôvodu nie je možné považovať za dodanie tovaru také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní dodávok osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V nasledujúcom stupni tiež nemožno tvrdiť, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre správne určenie vzniku daňovej povinnosti vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení uvedenými platiteľmi, ktoré sú alebo majú byť uskutočnené (§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). Právo odpočítania
dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je možné uplatniť iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť'. Správca dane pri vedenom dokazovaní a na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z platiteľom predložených sporných faktúr. Daň uvedená na faktúrach dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na faktúre (§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
36. Žiadna zo spoločností zapojených do reťazca fakturácie s tovarom DUO ZH, s.r.o.., Pyrosafestol, s.r.o.., A.P.P.I spol. s r.o. nepreukázali pôvod mäsa, ani nepredložili dôkazy o vykonanej preprave tovaru, čím preprava mäsa nebola preukázaná, nepredložili dôveryhodné dôkazy o tom, kto prepravu vykonával a na čí účet bola preprava vykonaná.
37. Boj proti podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov transportuje. Preto, ak finančné orgány v daňovom konaní zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitie práva (umelý charakter transakcií, personálne prepojenie platiteľov dane, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti, nekontaktnosť platiteľa dane, nepodávanie daňových priznaní, neplatenie vlastnej daňovej povinnosti a mnohé ďalšie objektívne skutočnosti), sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach, ako dôkazy nasvedčujúce zneužitie práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie.
38. Porovnaním výpovedí T. A., D.. P. V. a D. I. správca dane zistil značné rozpory a zjavné nezrovnalosti v súvislosti s obchodovaním s mrazenými kuracími prsiami, na základe čoho správca dane konštatoval, že preverované dodania sa neuskutočnili, pretože daňové subjekty A.P.P.I spol. s.r.o.., Pyrosafestol, s.r.o.. a DUO ZH, s.r.o. nepreukázali, že sa tieto obchody reálne uskutočnili, nepreukázali vznik daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov, nepreukázali materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov, nepreukázali pôvod preverovaných tovarov, nepreukázali uskutočnenie prepravy, a ani nedisponujú materiálno-technickým zabezpečením pre činnosť obchodovania s týmto tovarom.
39. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je vykonaný dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/51/2010). Podmienky uvedené v ustanoveniach §49 ods. l a 2 a v § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy, nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie a ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca považuje z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli skutočne v deklarovanom rozsahu uskutočnené, a to práve osobu uvedenou na faktúre. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba jej predložením. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Čisto umelý charakter plnenia dokazuje aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi obchodnými partnermi, ktorých jediným cieľom bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu (faktúry za spoločnosť DUO ZH s.r.o. vystavoval pán V., konateľ spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. bez poverenia jedinej konateľky spoločnosti DUO ZH, s.r.o.., ktorý bol zároveň oprávnenou osobou mimo štatutárnych zástupcov iných obchodných spoločností v ČR pre spoločnosti MADE GROUP s.r.o.., Praha a Tradeco s.r.o.., Uherské Hradiště v súvislosti s obchodovaním s mäsom).
40. Na základe týchto skutočností daňovému subjektu FEGA FROST, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 35 189,08 eur z faktúr č. 201400018 zo dňa 02.04.2014, č. 201400026 zo dňa 10.04.2014 a č. 201400033 zo dňa 17.04.2014 vyhotovených daňovým subjektom A.P.P.I spol. s r.o. So zisteniami správcu dane bol daňový subjekt oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 30.11.2016 (zápisnica č. 104387378/2016). Daňový subjekt svoje vyjadrenia k zisteným skutočnostiam doručil
správcovi dane elektronicky v dňoch 05.01.2017 (č. 600069948/2017), 10.01.2017 (č. 600136295/2017) a 16.02.2017 (č. 601929685/2017). Správca dane sa s predloženými vyjadreniami a dôkazmi daňového subjektu vysporiadal v protokole v časti 1.2 - preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, podľa jednotlivých zdaňovacích období. S ďalšími zisteniami správcu dane bol splnomocnený zástupca daňového subjektu oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 24.02.2017 (zápisnica č. 100355283/2017).
41. Dňa 22.03.2017 bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu zaslaný protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty č. 100507823/2017 zo dňa 22.03.2017 spolu s výzvou č. 100510350/2017 zo dňa 22.03.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov bola správcom dane určená lehota 30 pracovných dní na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Splnomocnený zástupca daňového subjektu v stanovenej lehote dňa 4.5.2017 správcovi dane elektronicky doručil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (č. 6/06188580/2017).
42. Dňa 28.09.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu č. 100507823/2017 zo dňa 22.03.2017, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102061097/2017. Na základe opatrení a záverov prijatých pri tomto ústnom pojednávaní splnomocnený zástupca daňového subjektu doručil správcovi dane elektronicky dňa 25.10.2017 vyjadrenie (č. 6/12771622/2017).
43. Dňa 15.02.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania vyjadrenia daňového subjektu k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102061097/2017 zo dňa 28.09.2017, (zápisnica č. 100381292/2018).
44. Na základe opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní dňa 15.02.2018 (zápisnica č. 100381292/2018) splnomocnený zástupca daňového subjektu doručil správcovi dane elektronicky dňa 12.03.2018 vyjadrenie (č. 6/03330668/2018).
45. Dňa 17.05.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania vyjadrenia daňového subjektu k zápisnici č. 100381292/2018 zo dňa 15.02.2018. Z ústneho pojednávania správca dane spísal poslednú zápisnicu č. 100978047/2018, čím ukončil dokazovanie a v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. 101012734/2018 zo dňa 22.05.2018, ktorým daňovému subjektu FEGA FROST, s.r.o.., Tehelňa 675/2, 060 01 Kežmarok vyrubil za zdaňovacie obdobie apríl 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35 189,08 eur.
46. Žalovaný citoval § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 4, § 44 ods. 1, § 63 ods. 2, 5 zák. č. 563/2009 Z.z.. Tiež § 8 ods. 1 písm. a) prvá veta, § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.
47. Ďalej sa vyporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu.
48. Podľa daňového subjektu rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ustanovením § 3 ods. l a 3,§ 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutie vydal na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, ktoré nevychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Správca dane zisteným skutočnostiam pripísal nesprávny právny význam. Napadnuté rozhodnutie je podľa daňového subjektu aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov i napriek tomu, že navonok pôsobí rozsah odôvodnenia bohato na prezentáciu skutkových okolností a prijatých právnych záverov, jeho ťažiskom je prepis protokolov z kontrol vykonaných u dodávateľov TENDERFOOD AB, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.0., vyjadrení daňového subjektu a stanovísk správcu dane k týmto vyjadreniam. Pri posudzovaní dodržiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane konštatoval, že v danom prípade nebolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie zdaniteľného obchodu označenými dodávateľmi a splnenie základnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 1 citovaného zákona, a to vzniku daňovej povinnosti u týchto daňových subjektov v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona.
49. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že tovar bol dodávaný v reťazci Tradeco, s.r.o.. alebo MADE GROUP s.r.o.. (Česká republika), DUO ZH, s.r.o.., Pyrosafestol, s.r.o.., resp. NkY s.r.o.., A.P.P.I spol. s r.0., FEGA FROST, s.r.o.., pričom tovar bol reálne prepravený od českého dodávateľa priamo k daňovému subjektu FEGA FROST, s.r.o.., čo bolo zistené na základe prepravných dokladov (CMR) predložených daňovým subjektom FEGA FROST, s.r.o. Dokazovaním vykonaným správcom dane bolo preukázané, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť (DUO ZH, s.r.o..), z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, nepreberajú poštu, nepredkladajú daňové doklady a v súčasnosti sú zlúčené v iných spoločnostiach.
50. Nepreukázalo sa, kto v skutočnosti objednal, zabezpečil a znášal náklady na prepravu tovaru, dodávatelia neboli evidovaní v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať s mrazeným mäsom. Dodania tovarov boli potvrdené formálne a o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu neboli predložené žiadne dôkazy.
51. Daňové subjekty A.P.P.I spol. s r.0., Pyrosafestol, s.r.o. a DUO ZH, s.r.o. nepreukázali materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov, ani vznik daňovej povinnosti. Porovnaním výpovedí konateľky spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. T. A., konateľa spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. Ing. P. V. a konateľky spoločnosti DUO ZH, s.r.o. D. I.'. správca dane zistil značné rozpory a zjavné nezrovnalosti v súvislosti s obchodovaním s mrazenými kuracími prsiami.
XX. Ing. P. V., ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období bol konateľom daňového subjektu Pyrosafestol, s.r.o. a zároveň osobou oprávnenou konať za spoločnosti MADE GROUP s.r.o.., Praha a Tradeco s.r.o.., Uherské Hradište, pri vypočúvaní na Kriminálnom úrade finančnej správy dňa 13.03.2015 okrem iného uviedol, že všetky transakcie robil za účelom krátenia dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt Pyrosafestol, s.r.o. nepodával daňové priznania na dani z pridanej hodnoty, naposledy podal za 3. Štvrťrok 2013 a od 25.06.2014 je vymazaný z obchodného registra. Zanikol v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o.., Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom. Posledný konateľ spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. F. V. správcovi dane uviedol, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nepozná a nemá žiadne účtovné doklady (zápisnica č. 9311401/5/3815840/2014 zo dňa 11.08.2014).
XX. T. A., konateľka spoločnosti A.P.P.I spol. s r.0., k obchodným transakciám s daňovým subjektom FEGA FROST, s.r.o. uviedla, že miesto nakládky tovaru nepozná, tovar bol nakupovaný od dodávateľa s prepravou, pri nakládke nebol nikto prítomný, miestom vykládky tovaru boli mraziarne v Seredi, tovar nakupovala od svojho dodávateľa s prepravou, preprava bola zabezpečovaná dodávateľom a bola zahrnutá v cene tovaru, preto nedisponuje evidenčnými číslami vozidiel, ktoré zabezpečovali prepravu preverovaného tovaru. Daňový subjekt A.P.P.I spol. s r.o. nevlastní skladovacie priestory a v prípade potreby sa v období roka 2014 používali na skladovanie skladovacie priestory daňového subjektu TENDERFOOD AB, s.r.o. v daňovom subjekte MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Daňový subjekt A.P.P.I spol. s r.o. v roku 2014 nakupoval tovar od daňového subjektu Pyrosafestol, s.r.o. a daňového subjektu N&Y s.r.o. Miestom vykládky preverovaného tovaru pre daňový subjekt FEGA FROST, s.r.o. boli Mraziarne v Seredi. Preprava bola zabezpečovaná dodávateľom a bola zahrnutá v cene tovaru.
54. Na začiatku reťazca je daňový subjekt DUO ZH, s.r.o.., ktorý posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie október 2013. Dňa 31.08.2014 mu správca dane z úradnej moci zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu, že so správcom dane nespolupracuje, na jeho výzvy nereaguje, neposkytuje mu potrebnú súčinnosť a opakovane porušuje svoje daňové povinnosti. Konateľkou spoločnosti DUO ZH, s.r.o. od 01.07.2013 do 27.10.2015 bola Ivana Zat'ovičová (bezdomovkyňa, ktorá je drogovo závislá), ktorá uviedla, že túto spoločnosť nezaložila, spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiadne účtovné doklady, nevie, kto spracováva a podáva daňové priznania, a nevie, kde sa nachádzajú účtovné doklady, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, cenné papiere ani peniaze v hotovosti a ani na účte v bankách, nevie o žiadnych úkonoch vykonávaných v mene spoločnosti DUO ZH, s.r.o. Spoločnosť DUO ZH. s.r.o. zanikla dňa 28.10.2015 zlúčením so spoločnosťou FAMAX plus s.r.o.., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO 36331 732.
55. Z výsledkov a záverov daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. vyplynulo, že tejto spoločnosti vznikla povinnosť' platiť' daň z faktúr vystavených pre daňový subjekt FEGA FROST, s.r.o. z titulu jej uvedenia na faktúrach (§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pretože vykonaným dokazovaním u dodávateľov a subdodávateľov nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť' podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a jej následná možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti správca dane poukázal na závery Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87, podľa ktorého právo na odpočítanie dane možno uplatniť' len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre.
56. Z uvedených dôvodov tvrdenie daňového subjektu, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101012734/2018 zo dňa 22.05.2018 bolo vydané v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2a5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, je podľa žalovaného ako odvolacieho orgánu neopodstatnené.
57. Pod bodmi 5. až 10. odvolania žalobca namietal dôvody rozhodnutia, a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa daňového subjektu správca dane i napriek tomu, že ho o to vo vyrubovacom konaní viackrát žiadal, v rozhodnutí jednoznačne a jasne k jednotlivým dodávateľom neuviedol, či priznanie odpočítania dane založil na neexistencii materiálneho plnenia, spochybnení osôb dodávateľov, absencii práva nakladať s tovarom ako vlastník, spochybnení prepravcu alebo pôvodu tovaru alebo iných dôvodoch. Napriek uvedenému z rozhodnutia nie je dostatočné zrejme, na čom je založené, je vnútorne rozporné a protirečivé.
58. K uvedeným námietkam žalovaný ako odvolací orgán uvádza, že na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane v protokole konštatoval, že zo strany dodávateľa A.P.P.I spol. s r.0. nebolo dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo k dodávanému tovaru, preto nemohol toto právo ďalej prevádzať na iné osoby, v danom prípade na daňový subjekt FEGA FROST, s.r.o. Pritom vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sa viaže na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. To znamená, že daňová povinnosť' vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedeným dodávateľom preto nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona, ale podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona a daňovému subjektu FEGA FROST, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle §51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. l a 2 citovaného zákona.
59. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nebol dodaný dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podmienky uvedené v ustanoveniach § 49 ods. l a 2 a v § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočítanie dane sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byt' identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Správca dane je preto povinný skúmať realizáciu zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale aj so skutočným stavom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/51/2010).
60. Na základe uvedených skutočnosti námietku daňového subjektu, že mu nie je dostatočne zrejmé, čo bolo dôvodom nepriznania odpočítania dane z faktúr dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., odvolací orgán považuje za neopodstatnenú. Správca dane v protokole o kontrole i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhodne konštatoval, že zo strany dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. nebolo dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo k dodávanému tovaru a následný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
61. K námietkam daňového subjektu o dôkaznom bremene, spôsobe dokazovania a hodnotenia dôkazov žalovaný ako odvolací orgán uvádza, že s poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuj e právom uplatniť' si za podmienok stanovených zákonom odpočítanie dane, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a v súlade so zákonom. V rámci výkonu daňovej kontroly je správca dane v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný i oprávnený kontrolovať' skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (zákon o dani z pridanej hodnoty). Na základe ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri zisťovaní skutkového stavu (§ 24 ods. 2 citovaného zákona) správca dane ako dôkaz môže použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Obmedzený je iba tým, aby dôkazy neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 citovaného zákona). Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany správcu dane pri zabezpečovaní dôkazných prostriedkov v danom prípade odvolací orgán nezistil. Daňový subjekt v odvolaní poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Správca dane v danom prípade jednoznačne preukázal, že v reťazci s obchodovaním s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť, so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, nepreberajú poštu, nepredkladajú daňové doklady a v súčasnosti sú zlúčené v iných spoločnostiach.
62. Podľa žalovaného daňový subjekt pri uzatváraní zdaniteľného obchodu musí mať na zreteli, aby pre prípadnú kontrolu oprávnenosti uplatneného odpočítania dane zabezpečil dostatok relevantných dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že pri odpočítaní dane boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky. Konštatovanie daňového subjektu v odvolaní, že predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponovať' mal a mohol, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť, žalovaný ako odvolací orgán nemôže akceptovať, pretože správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly relevantnými dôkazmi spochybnil deklarované zdaniteľné obchody, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane. I napriek výzvam správcu dane daňový subjekt v tomto smere nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by odstránil zistené pochybností, a tak preukázal oprávnenosť odpočítania dane.
63. Žalovaný nemôže akceptovať ani tvrdenie daňového subjektu, že záver správcu dane, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, ale im vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., v skutočnosti znamená spochybnenie samotnej existencie tovaru. Podľa správcu dane dodávatelia nepreukázali dodanie tovaru podľa ustanovenia § 8 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, následne im nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 citovaného zákona a odberateľovi právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 citovaného zákona.
64. V súvislosti s tvrdením správcu dane, že väčšina daňových subjektov nemá materiálno-technické zabezpečenie na obchodovanie s mrazeným mäsom, nevlastní žiaden majetok, reálne nevyužíva priestory na svoje podnikanie, prípadne nevykonáva ekonomickú činnosť', daňový subjekt poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp. K uvedenej námietke žalovaný ako odvolací orgán uvádza, že správca dane disponuje dôkazmi, ktoré jednoznačne dokazujú, že ide o umelé obchodné transakcie a samotní dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie k tomu, aby preukázali, že v rámci obchodného reťazca dodávok tovaru zabezpečili vierohodnosť zdaniteľného obchodu deklarovaného vyhotovenými dokladmi. Nepreukázali, že tieto dodávky vykonali opodstatnene, a nielen so zámerom získania daňovej výhody.
65. K námietke žalobcu - daňového subjektu, či konateľ spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. mal alebo mohol mat' vedomosť o obsahu a činnosti svojich dodávateľov, žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že akceptuje tvrdenie daňového subjektu, že mu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie svojich dodávateľov, poukazuje však na kontrolné zistenia správcu dane, z ktorých vyplynulo, že daňové subjekty A.P.P.I spol. s r.0., Pyrosafestol, s.r.o. a DUO ZH, s.r.o. neboli evidovaní v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať' s mrazeným mäsom. Daňový subjekt A.P.P.I spol. s r.o. nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď všetky zúčastnené daňové
subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období a tovar bol skladovaný na rovnakom mieste v Slovenskej republike a samotný daňový subjekt TENDERFOOD AB, s.r.o. najneskôr 24 hodín vopred elektronicky nahlasoval skladovateľovi údaje o pohybe tovarov, a to aj napriek tomu, že nemal mat' vedomosť o subdodávateľoch svojich dodávateľov. Preverované obchodné vzťahy tak nesú znaky reťazových transakcií, kde na začiatku reťazca figuruje zmiznutý platiteľ dane z pridanej hodnoty.
66. O prepojenosti daňových subjektov svedčí aj predložené CMR: CZ RV 7566636, na ktorom ako odosielateľ je uvedený daňový subjekt MADE GROUP, a.s., Dlouhá 614/10, Praha, prevádzka Mraziarenské sklady Olomouc, Hněvotín, ako príjemca je uvedený daňový subjekt DUO ZH, s.r.o.., Mast I 1631, Stupava, prepravca J&M TRANSPED s.r.o.., Pavelkova 222/2, Olomouc, evidenčné číslo vozidla a prívesu 4M5 8130, 4M2 0293, v časti „tovar prijal" je odtlačok pečiatky spoločnosti FEGA FROST, s.r.o.., Tehelňa 2, 060 01 Kežmarok, č. t. 031/7899083 a nečitateľný podpis, CMR Č. 10000020045, na ktorom odosielateľom je daňový subjekt Tradeco spol. s r.0., Prumyslová 1152, 686 01 Uherské Hradiště, príjemca DUO ZH, s.r.o.., Mást I 1631, 900 31 Stupava, miesto vykládky tovaru Sereď miesto nakládky tovaru dňa 10.04.2014 Uherské Hradiště, prepravca Autodoprava J. A., Uherský Brod, evidenčné číslo vozidla a prívesu 4Z9 6233,4Z6 8090, v časti tovar obdržal je odtlačok pečiatky spoločnosti FEGA FROST, s.r.o.., Tehelňa 2, 060 01 Kežmarok, č. t. 031/7899083 a nečitateľný podpis. K faktúre č. 201400033 zo dňa 17.04.2014 spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. CMR nemala k dispozícii.
67. Dňa 13.03.2015 bol zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy vypočutý bývalý konateľ spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. Ing. Jozef Štefíček, ktorý okrem iného uviedol, že spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nakupovala tovar od spoločnosti DUO ZH, s.r.o. a nie priamo od českého dodávateľa Tradeco s.r.o. z toho dôvodu, aby spoločnosti Pyrosafestol, s.r. o. nevznikla daňová povinnosť. Potreboval prvého odberateľa z Českej republiky, aby sa obišla daňová povinnosť'. Mal podiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 50 % a pridaná hodnota vo výške 0,03 eur za 1 kilogram, druhých 50 % mala konateľka spoločnosti DUO ZH s.r.o. D. I..
68. Uvedené skutočnosti podľa odvolacieho orgánu jednoznačne dokazujú účasť daňových subjektov v reťazci s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu.
69. Žalovaný ako odvolací orgán nesúhlasil s názorom žalobcu - daňového subjektu, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru od uvedených dodávateľov je, že táto daň nebola niektorým daňovým subjektom v reťazci dodávateľov odvedená a od uvedených subjektov je nevymožiteľná, preto vydané rozhodnutie nemá oporu v zákone a navrhuje ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
70. Podľa odvolacieho orgánu správca dane neuznal odpočítanie v sume 35 189,08 eur z faktúr vyhotovených daňovým subjektom A.P.P.I spol. s r.o. na základe vykonaného dokazovania z dôvodu, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť' podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto ani daňovému subjektu FEGA FROST, s.r.o. nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §49 ods. la2 citovaného zákona.
71. Žalovaný na základe uvedených skutočností posúdil, že správca dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vydal napadnuté rozhodnutie.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
72. Žalobca v žalobe uviedol, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. 101012734/2018 z 22.05.2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 35 189, 08 €. Správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa A.P.P.I. spol. s r. o. Podľa správcu dane v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a §51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“).
73. Správca dane neuznanie odpočítania dane od dodávateľa A.P.P.I. spol. s r. o. odôvodňuje najmä výsledkami kontroly u uvedeného dodávateľa. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r. o. v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nakupovala tovar od dodávateľov Pyrosafestol, s. r.o., DUO ZH, s. r. o. a N&Y, s. r. o. (AFTANAS, s. r. o.), no vecné plnenie nenastalo, faktúry sú vystavené bez reálneho podkladu. Čisto umelý charakter plnenia dokazuje aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi obchodnými partnermi, ktorých jediným cieľom bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, spochybňuje, že tovar dodal dodávateľ A.P.P.I. spol. s r. o. Správca dane spochybňuje skutočnosť, že tovar dodala spoločnosť A.P.P.I spol. s r. o. a to z dôvodu, že na prepravných dokladoch (CMR) je uvedený ako príjemca spoločnosť DUO ZH, s. r.o., pričom preverovaním nebolo preukázané, že táto spoločnosť bola oprávnená nakladať s tovarom ako vlastník.
74. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 101012734/2018 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pretože dôvody vo vzťahu k výroku sú protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel. Ak dodávateľovi A.P.P.I. spol. s r. o. vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre, potom tovar reálne neexistoval. Ak tovar neexistoval, je bezpredmetné spochybňovať osobu dodávateľa, ako aj právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca namietal, že dodávateľ na prepravných dokladoch ako príjemcu tovaru musel označiť spoločnosť DUO ZH, s. r. o., pretože táto spoločnosť bola jeho obchodným partnerom a odberateľom tovaru. Uvedené zistenie nemohlo viesť k spochybneniu pravdivosti a vierohodnosti údajov na dôkazoch predložených žalobcom. Žalobca namietal, že jeho dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie skutočností, na ktoré sa vzťahovala dôkazná povinnosť iných subjektov v iných konaniach. Správca dane takmer v celej šírke dokazovania použil ako dôkazný prostriedok protokoly o kontrolách u iných daňových subjektov a kontrolné zistenia založil na zisteniach, ktoré sa žalobcu bezprostredne netýkajú. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ namietal, že každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Prepis protokolov z kontrol u dodávateľov resp. ich subdodávateľov sú zisteniami z iných daňových konaní, ktoré nie je možné mechanicky považovať za preukázané kontrolné zistenia vo veci žalobcu. Ak neuniesli svoje dôkazné bremeno jeho dodávatelia vo vzťahu k svojim subdodávateľom, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči žalobcovi táto skutočnosť preukázaná bola. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a uvádza, že predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponovať mal a splnil svoju dôkaznú povinnosť. Správca dane pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku a jeho rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 Daňového poriadku nevychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Dodávateľ potvrdil existenciu tovaru a jeho dodanie, popísal priebeh obchodov, daň priznal a odviedol, z fakturácie medzi dodávateľom a žalobcom, z výpovedí svedkov a z listinných dôkazov (napr. platby, príjemky na sklad, atď.) vyplýva vecná, časová a cenová súvislosť. Medzi uvedeným skutkovým zistením a právnym posúdením veci, že tovar neexistoval a dodávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť daň len z dôvodu jej uvedenia na faktúre je extrémny rozpor. Žalobca namietal, že právo nakladať s tovarom ako vlastník nie je podmienené fyzickým odovzdaním tovaru. Ak bol tovar prepravovaný od zahraničných dodávateľov priamo do skladu žalobcu, pričom v reťazci a vo fakturačnom toku išlo o viacerých dodávateľov, to neznamená, že títo dodávatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník. Tento fakturačný tok je dôkazom, že dodávatelia v reťazci nakladali s tovarom ako vlastník. Žalobca v súvislosti s osobou dodávateľa poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Žalobca namietal, že ak tovar reálne existoval, no nedodal ho dodávateľ A.P.P.I. spol. s r. o., potom ten istý tovar musel dodať iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Takýto záver popiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Žalobca s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14 PPUH Stehcemp namietal, že správca dane nesprávne posúdil podmienky pre vykonávanie ekonomickej činnosti. Ak sporná hospodárska činnosť pozostáva z dodávok uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov, prvý predávajúci sa môže obmedziť na to, aby dal pokyn prepraviť tovar priamo k druhému alebo ku konečnému nadobúdateľovi bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami. Nie je možné tvrdiť, že spoločnosť DUO ZH, s. r. o. nevykonávala ekonomickú činnosť a súčasne uvádzať, že spoločnosť bola zapojená v reťazci dodávateľov, resp. argumentovať tým, že táto spoločnosť bola na prepravných dokladoch (CMR) označená za príjemcu tovaru. Správca dane len vo všeobecnosti poukazuje na zásadu poctivého obchodného styku, no z rozhodnutia nie je zrejmé, čo žalobca zanedbal. Žalobca s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 namietal, že zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Žalobca cituje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 z ktorého vyplýva, že požiadavku preverovať vierohodnosť obchodných partnerov v reťazci nie je možné bezhranične rozširovať a nemožno extenzívne vyvodzovať, že sa má jednať o nekonečne dlhé reťazce osôb, kam až by mala "obozretnosť" siahať. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/49/2010 a judikatúru Súdneho dvora EÚ namietal, že skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. To v danom prípade znamenalo jednoznačne preukázať, že tovar neexistoval. Takéto dôkazy správca dane nezabezpečil o čom svedčia, okrem iného aj jeho protichodné tvrdenia. V reťazci dodávateľov boli rizikové subjekty, ktoré daň neodviedli, čo správca dane nikde osobitne nehodnotí. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 uvádza, že povinnosť správne zistiť daň zahŕňa v sebe aj to, že je určená práve tomu, na koho sa daňová povinnosť v zákonnej výške vzťahuje. Pri výbere daní nemožno akceptovať prístup správcu dane, ktorý daň vyrubí fakticky "komukoľvek", resp. uprednostňuje jej vybranie u toho daňového subjektu, u ktorého je to z hľadiska vymožiteľnosti práva jednoduchšie a je zjavné, že daňový výnos bude zaručený. Jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr od uvedených dodávateľov je, že táto daň nebola niektorým daňovým subjektom v reťazci dodávateľov odvedená a je nevymožiteľná.
75. Ďalej žalobca poukázal na to, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 102238731/2018 z 13.11.2018 v odvolacom konaní predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdilo a plne sa stotožnilo so skutkovými zisteniami a s právnymi závermi správcu dane. Žalovaný právny záver uvádza na str. 20 až 25 rozhodnutia. Správca dane zistil, že tovar bol dodávaný v reťazci Tradeco, s. r. o. alebo MADE GROUP, s. r. o. (Česká republika), DUO ZH, s. r. o., Pyrosafestol, s. r. o., resp. N&Y, s. r. o., A.P.P.I spol. s r. o., FEGA FROST, s. r. o., pričom tovar bol reálne prepravený od českého dodávateľa priamo k žalobcovi. Do reťazca boli zapojené daňové subjekty, ktoré nevykonávali ekonomickú činnosť (DUO ZH, s.r.o.), z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú a boli zlúčené v iných spoločnostiach. Dodávatelia neboli evidovaní v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Dodania tovarov boli potvrdené formálne a o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu neboli predložené žiadne dôkazy. Daňové subjekty A.P.P.I spol. s.r.o., X., s.r.o. a DUO ZH, s.r.o. nepreukázali materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov ani vznik daňovej povinnosti. Ing. V. bol konateľom daňového subjektu Pyrosafestol, s.r.o. a zároveň osobou oprávnenou konať za spoločnosti MADE GROUP, s. r. o. a Tradeco, s.r.o. Uviedol, že všetky transakcie robil za účelom krátenia dane z pridanej hodnoty, mal podiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 50 % a druhých 50 % mala konateľka spoločnosti DUO ZH, s.r.o. A. A., konateľka spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o. k obchodným transakciám so žalobcom uviedla, že miesto nakládky tovaru nepozná, miestom vykládky boli mraziarne v Seredi, preprava bola zabezpečovaná dodávateľom a bola zahrnutá v cene tovaru. Konateľkou spoločnosti DUO ZH, s.r.o. bola I. I., drogovo závislá bezdomovkyňa. Uviedla, že spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Daňový subjekt TENDRFOOD AB, s.r.o. nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody. Spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o. vznikla povinnosť platiť daň z faktúr vystavených pre žalobcu podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. z titulu jej uvedenia na faktúrach, nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Vykonaným dokazovaním u jej dodávateľov a subdodávateľov nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zo strany dodávateľa A.P.P.I spol. s r. o. nebolo dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo k dodávanému tovaru, preto dodávateľ nemohol toto právo ďalej prevádzať na žalobcu. K námietkam žalobcu o dôkaznom bremene, spôsobe dokazovania a hodnotenia dôkazov žalovaný s poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku uvádza, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonom. Správca dane relevantnými dôkazmi spochybnil deklarované zdaniteľné obchody, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. I napriek výzvam správcu dane žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by odstránil zistené pochybnosti. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany správcu dane pri zabezpečovaní dôkazných prostriedkov v danom prípade odvolací orgán nezistil. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, ale vznikla mu povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v skutočnosti znamená spochybnenie samotnej existencie tovaru. Dodávateľ nepreukázal dodanie tovaru podľa ustanovenia § 8 zákona č. 222/2004 Z.z., následne mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť. V súvislosti s poukazom
žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp žalovaný uvádza, že ide o umelé obchodné transakcie a samotní dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie k tomu, aby preukázali, že v rámci obchodného reťazca dodávok tovaru zabezpečili vierohodnosť zdaniteľného obchodu. Nepreukázali, že tieto dodávky vykonali opodstatnene, a nielen so zámerom získania daňovej výhody. Žalovaný akceptuje tvrdenie žalobcu, že zákon mu nedáva právne prostriedky na sledovanie svojich dodávateľov, poukazuje však na to, že daňové subjekty A.P.P.I spol. s r.o., Pyrosafestol, s.r.o. a DUO ZH, s.r.o. neboli evidovaní v systéme štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať s mrazeným mäsom. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr od uvedených dodávateľov je, že táto daň nebola niektorým daňovým subjektom v reťazci dodávateľov odvedená a od uvedených subjektov je nevymožiteľná.
76. Ďalej žalobca argumentoval, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102238731/2018 z 13.11.2018 bol žalobca ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102238731/2018 je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca uvedené tvrdenie odôvodňuje nasledovne.
77. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je vždy v prvom rade vedené k preukazovaniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, teda reálnej existencie dodaného tovaru. Napriek nejasnosti z rozhodnutí je možné dedukovať, že daňové orgány nespochybňujú existenciu tovaru, čomu dosvedčuje aj ich zistenie, že tovar bol od českého dodávateľa reálne priamo prepravený k žalobcovi. Kľúčovým záverom je ich tvrdenie, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo dodávateľom A.P.P.I. spol. s r. o., čo znamená, že tovar v obchodných vzťahoch medzi žalobcom a uvedeným dodávateľom neexistoval. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ak dodávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre, potom tovar reálne neexistoval. V rozpore s týmto tvrdením je tvrdenie žalovaného (str. 22), že uvedeným dodávateľom vznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. z titulu jej uvedenia na faktúrach, nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Z uvedeného je možné vyvodiť len jediný logický záver, že dodávateľ nemohol preukázať dodanie tovaru podľa ustanovenia § 8 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože tovar v uvedenom obchodnom vzťahu reálne neexistoval. V súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej uplatniť (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo 17.10.2017, sp. zn. 1Sžf/31/2016 ).
78. Za daného stavu skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti spočíval v tom, že žalobca si odpočítal daň z faktúr, kde plnenie neexistovalo. Ak si žalobca odpočítal daň z faktúr, kde plnenie neexistovalo, potom bol priamym a vedomým účastníkom daňového podvodu. Ťažiskovou námietkou žalobcu s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ bolo, že skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca uvádza, že zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet z dôvodu fiktívneho plnenia a vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode nepostačuje len poukázať na zistenia v reťazci dodávateľov, ktoré viedli k daňovému podvodu, na ktoré žalobca nemal žiadny dosah. V danom prípade daňové orgány mali jednoznačne preukázať, že v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom A.P.P.I. spol. s r. o. išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Podľa žalobcu dôkazy, ktoré si zaobstarali daňové orgány nie sú postačujúce k prijatiu záveru, že bolo nespochybniteľne dokázané, že žalobca sa
svojim konaním úmyselne podieľa na daňovom podvode. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov.
79. Žalobca v súvislosti so záverom správcu dane, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale spochybňuje, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť A.P.P.I spol. s r. o. namietal, že ten istý tovar musel dodať iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu, čo popiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Žalobca tvrdil, že ak správca dane za daného stavu pripúšťa možnosť, že identický tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom jeho rozhodnutie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa k uvedenému nevyjadril.
80. S tvrdením žalobcu, že predložil všetky dôkazy a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť sa žalovaný vysporiadal oznámením finálneho záveru, že správca dane relevantnými dôkazmi spochybnil deklarované zdaniteľné obchody. Z rozhodnutia žalovaného však nie je zrejmé, ako zhodnotil skutočnosť, že priamy dodávateľ potvrdil existenciu tovaru, jeho dodanie, popísal priebeh obchodov, daň priznal a odviedol. Z fakturácie medzi dodávateľom a žalobcom, z výpovedí svedkov, z listinných dôkazov (napr. platby, príjemky na sklad, atď.) vyplýva vecná, časová a cenová súvislosť a sám žalovaný uvádza, že tovar bol reálne prepravený od českého dodávateľa priamo k žalobcovi. Správca dane a žalovaný pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože na uvedené závažné skutočnosti neprihliadli. Žalovaný uvádza, že žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by odstránil zistené pochybnosti. Žalobca uvádza, že pochybnosti vnikli v reťazci dodávateľov a požiadavky na ich odstránenie presahovali rámec jeho dôkaznej povinnosti. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nedostatok odôvodnenia. Podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia dôvodov odvolania nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede odvolacieho orgánu (porovnaj III. ÚS 469/2014 z 12. 05. 2015). Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že takto nepostupoval, pretože s námietkami žalobcu sa vysporiadal len veľmi vágne a nepresvedčivo. Žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní v značnej miere obmedzil len na odmietnutie námietok žalobcu s tým, že sú neopodstatnené. Jeho vyjadrenie vyznieva tendenčne v snahe prezentovať správnosť uvedeného postupu a záverov správcu dane, avšak bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich záverov a záverov žalobcu predstavil zákonne konformným spôsobom. Žalobca v odvolaní intenzívne poukazoval na pomerne širokú škálu judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Súdneho dvora EÚ, na ktorú však žalovaný v žiadnej časti svojho rozhodnutia nereflektoval a nijako sa s ňou nevysporiadal. Išlo pritom o judikatúru, ktorá v značnej miere podporovala argumentáciu žalobcu súvisiacu s dôkazným bremenom správcu dane, s jeho dôkaznou povinnosťou, ako aj to, že dôkazy majúce pôvod v inom konaní, nemôžu byť rozhodujúcimi dôkazmi, na ktorých správca dane prioritne založí svoje rozhodnutie. Podľa žalobcu, ak žalovaný nepovažoval prezentovanú a citovanú judikatúru za právne a odborne relevantnú, mal uviesť dôvody, ktoré ho k takémuto záveru viedli. Žalovaný prijaté právne závery ozrejmil veľmi priamočiaro bez toho, aby presvedčivo vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa s nimi v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku. (Pozn. Uvedeným postupom žalovaného došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.).
81. Ťažiskové námietky žalobcu sa týkali vedenia dokazovania a rozloženia dôkazného bremena žalobcu. Žalobca namietal, že jeho dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie skutočností, na ktoré sa vzťahovala dôkazná povinnosť iných subjektov v iných konaniach. Správca dane takmer v celej šírke dokazovania použil ako dôkazný prostriedok protokoly o kontrolách u iných daňových subjektov a kontrolné zistenia založil na zisteniach, ktoré sa žalobcu bezprostredne netýkajú. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ namietal, že každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Prepis protokolov z kontrol u dodávateľov resp. ich subdodávateľov sú zisteniami z iných daňových konaní, ktoré nie je možné mechanicky považovať za preukázané kontrolné zistenia vo veci žalobcu. Ak neuniesli svoje dôkazné bremeno jeho dodávatelia vo vzťahu k svojim subdodávateľom, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči žalobcovi táto skutočnosť preukázaná bola. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a uvádza, že predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponovať mal a splnil svoju dôkaznú povinnosť. S uvedenými zásadnými námietkami sa žalovaný v podstate vysporiadal tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia len opísal obsah spisu,
citoval ustanovenia právnych predpisov a formálne deklaroval, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene, v súlade so zákonom a porušenie právnych predpisov správcom dane nezistil.
82. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného je založené na množstve protirečivých záverov, ktoré popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, odôvodnenie nedáva zmysel, čo činí rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalovaný uvádza, že ide o umelé obchodné transakcie, no súčasne uvádza, že dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie aby preukázali, že tieto dodávky vykonali opodstatnene, nielen so zámerom získania daňovej výhody. Ak išlo o umelé transakcie, bez reálneho dodania tovaru, potom išlo o daňový podvod so zámerom získania daňovej výhody. Za danej situácie vystáva otázka, aké úsilie mali podľa žalovaného dodávatelia vyvinúť, aby preukázali, že tieto dodávky nevykonali so zámerom získania daňovej výhody. Žalovaný uvádza, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo dodávateľom a A.P.P.I. spol. s r. o., no na strane druhej nesúhlasí s tým, že v uvedenom obchodnom vzťahu tovar reálne neexistoval. Daňové orgány na strane jednej tvrdia, že vecné plnenie nenastalo, faktúry sú vystavené bez reálneho podkladu, no na druhej strane uvádzajú, že tovar bol reálne prepravený od českého dodávateľa priamo k žalobcovi. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto orgány nevedia ustáliť otázku, ktorú je potrebné objasniť, teda nevedia jednoznačne definovať svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom. Za daného stavu daňové orgány nemohli ani posúdiť kľúčovú otázku rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti preukazuje daňový subjekt a kedy dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. V rozhodnutí žalovaného absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie a žalovaný konanie zaťažil vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktoré v podstatnej skutočnosti sú vnútorne rozporné. Žalovaný však ďalej uvádza, že zo strany dodávateľa A.P.P.I spol. s r. o. nebolo dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo k dodávanému tovaru, preto nemohol toto právo previesť na žalobcu. (Pozn. Uvedené tvrdenie žalovaného zakladá aj žalobný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.). Žalobca namieta, že vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sa nespája so zmenou vlastníckeho práva ale s právom nakladať s tovarom ako vlastník. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník pre účely dane z pridanej hodnoty nie je podmienený fyzickým odovzdaním a prevzatím tovaru podľa vnútroštátnej úpravy vlastníckeho práva. Ak bol tovar prepravovaný od zahraničných dodávateľov priamo do skladu žalobcu, pričom v reťazci a vo fakturačnom toku išlo o viacerých dodávateľov, to neznamená, že títo dodávatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník. Práve naopak, tento fakturačný tok je dôkazom, že dodávatelia žalobcu v reťazci nakladali s tovarom ako vlastník.
83. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr od uvedených dodávateľov je, že táto daň nebola niektorým daňovým subjektom v reťazci dodávateľov odvedená a od uvedených subjektov je nevymožiteľná. Žalobca uvádza, že samotný nesúhlas žalovaného s tvrdením žalobcu v odvolaní nezodpovedá povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Bolo zistené, že k daňovému podvodu došlo konaním spoločností Pyrosafestol, s.r.o. a DUO ZH, s.r.o., prípadne aj iných spoločností v reťazci dodávateľov, ktoré sú nekontaktné, zanikli zlúčením a daň od uvedených subjektov je nevymožiteľná. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES, no tento boj nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Ak je daňová povinnosť od uvedených spoločností nevymožiteľná, dôsledky ich podvodného konania nie je možné prenášať na tých, ktorí sa podvodov nezúčastnili a dane riadne platia (porovnaj rozsudok SD EÚ vo veci C 80/11 a C 142/11 Mahagében kft a Péter L. z 21. 06. 2012, bod 48). Povinnosť správne zistiť daň, vyplývajúca z ustanovenia § 2 písm. a) Daňového poriadku zahŕňa v sebe aj to, že daň je určená práve tomu, na koho sa daňová povinnosť v zákonnej výške vzťahuje. Účel správy daní nie je možné dosiahnuť kompenzovaním nevymožiteľnej dane od spoločností v reťazci dodávateľov nepriznaním práva na odpočítanie dane žalobcovi. Takýto postup je nie len v zásadnom rozpore s mechanizmom fungovania DPH a so Smernicou Rady 2006/112/ES ale ide o svojvoľnú manipuláciu s kontrolnými zisteniami a v konečnom dôsledku o marenie účelu správy daní, ktorým je správne určenie dane. V nepriznaní nároku na odpočítanie dane žalobcovi ide o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ C 384/04 Federationof Technological Industries a i, bod 32, C 271/06 Netto Supermarkt, bod 23 a v spojených veciach C 80/11 a C 142/11Mahagében kft a Péter Dávid bod 48).
84. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
85. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe najskôr skonštatoval jej obsah i obsah prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 102238731/2018 zo dňa 13.11.2018 rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní potvrdilo, zhrnul jednotlivé žalobné námietky.
86. K týmto námietkam uviedol, že v danom prípade žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., Voznica 130. Tovar bol dodávaný v reťazci Tradeco, s.r.o. alebo MADE GROUP s.r.o. (Česká republika), DUO ZH, s.r.o., Pyrosafestol, s.r.o., resp. N&Y s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o., FEGA FROST, s.r.o., pričom tovar bol reálne prepravený od českého dodávateľa priamo k daňovému subjektu FEGA FROST, s.r.o., čo bolo zistené na základe prepravných dokladov (CMR) predložených daňovým subjektom FEGA FROST, s.r.o. Správca dane pri preverovaní pôvodu tovaru zistil, že daňovému subjektu A.P.P.I spol. s r.o. mal dodať tovar daňový subjekt Pyrosafestol, s.r.o., ktorý v čase realizovania zdaniteľného obchodu nevykazoval ekonomickú činnosť, nepodával daňové priznania a v dôsledku zlúčenia zanikol, právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom od 14.05.2015 sa stala spoločnosť K-2 - R-A, s.r.o., Bratislavská 4051/40, 018 41 Dubnica nad Váhom. Tá sa následne zlúčila so spoločnosťou GJP, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, IČO 44 930 101 (dobrovoľný výmaz 15.05.2015). V čase zlúčenia spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. so spoločnosťou K-2
- R-A, s.r.o. spoločnosť SLOVRESPO, s. r.o. bola právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia ďalších 60 spoločností. Bývalý konateľ spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. sa vyjadril, že tovar (mrazené mäso) od českého dodávateľa potreboval nakúpiť prostredníctvom prvého odberateľa z Českej republiky (DUO ZH, s.r.o.), aby sa obišla daňová povinnosť. Správca dane disponuje aj výsledkami daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 u daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o., ktorého predmetom sú zistenia o daňovom subjekte Pyrosafestol, s.r.o., ktorý nemá žiadne prevádzkové priestory vo vlastníctve ani v prenájme, na adrese sídla je nekontaktný, tovar mal byť obstaraný od spoločnosti DUO ZH, s.r.o., ktorej konateľka D. I. uviedla, že túto spoločnosť nezaložila a ani nemá vedomosť, kto túto spoločnosť v jej mene založil, pred 6-timi rokmi bola závislá na drogách, spoločnosť DUO ZH, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, nevedela uviesť, kto za spoločnosť podával daňové priznania. Daňovému subjektu DUO ZH, s.r.o. bola Daňovým úradom Bratislava dňa 31.08.2014 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Dôvodom zrušenia registrácie bolo, že daňový subjekt DUO ZH, s.r.o. nespolupracoval so správcom dane, na výzvy správcu dane nereagoval, neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, nepredkladal požadované účtovné a iné doklady, čím opakovane porušoval svoje daňové povinnosti. Spoločnosť DUO ZH, s.r.o. zanikla dňa 28.10.2015 zlúčením so spoločnosťou FAMAX plus s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava.
87. Z uvedených kontrolných zistení podľa žalovaného vyplýva, že faktúry vyhotovené daňovým subjektom A.P.P.I spol. s r.o. sú bez reálneho podkladu. Umelý charakter zdaniteľného obchodu dokazuje aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi obchodnými partnermi, ktorých jediným cieľom bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov. Ustanovenie § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly nemohol poukázať na skutočnosti zistené v daňových kontrolách u iných daňových subjektov. Zároveň to podľa žalovaného nemožno považovať za prenesenie dôkazného bremena z iných daňových subjektov na žalobcu, resp. prenášanie dôsledkov podvodného konania uvedených daňových subjektov na žalobcu. Výsledky daňovej kontroly podľa správcu dane i podľa žalovaného jednoznačne dokazujú účasť žalobcu v reťazci daňových subjektov s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu, a tým, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona.
88. K námietke žalobcu, že správca dane i žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami v súvislosti s rozložením dôkazného bremena, žalovaný poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
89. Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i v jeho rozhodnutí považoval všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
90. Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu.
91. Žiadny právny predpis nevylučuje, aby tovar bol od prvého dodávateľa priamo prepravený k žalobcovi. Poukázal opäť na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-277/14 PPUH Stehcemp. Preto nebolo možné tvrdiť na jednej strane, spoločnosť DUO ZH s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť a na strane druhej uvádzať, že spoločnosť bola zapojená v reťazci dodávateľov. K tvrdeniu žalovaného, že faktúry vyhotovené daňovým subjektom A.P.P.I. spol. s r.o. sú bez reálneho podkladu, zopakoval žalobné argumenty ohľadom ťažiskových námietok žalobcu už v odvolaní. Dodal, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako zhodnotil skutočnosť, že priamy dodávateľ potvrdil existenciu tovaru, jeho dodanie, priznania a odvedenie dane. Zdôraznil, že z fakturácie medzi dodávateľom a žalobcom, z výpovedí svedkov, listinných dôkazov vyplýva časová, vecná, cenová súvislosť a žalovaný sám konštatoval, že došlo k reálnej preprave od českého dodávateľa priamo k žalobcovi. Aj v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca konštatoval, že dôkazné bremeno a dôkazná núdza prešli na správcu dane, a hoci prisvedčil správcovi dane, že transakcie v reťazci medzi jednotlivými dodávateľmi vykazovali nejasnosti, nepresnosti, nebolo možné dospieť k záveru o neunesení dôkazného bremena u žalobcu. K záveru žalovaného o umelom charaktere zdaniteľného obchodu uviedol, že nemal žiadne ekonomické ani personálne prepojenie s obchodným partnermi. V súvislosti so stanoviskom žalovaného o použiteľnosti skutočností zistených pri daňových kontrolách u iných daňových subjektov uviedol, že aj správca dane je oprávnený toto preverovať, nie je možné prijať záver, že zistenia v jednom predchádzajúcom obchodnom vzťahu je možné mechanicky aplikovať do druhého nasledujúceho obchodného vzťahu. Ak dodávateľ žalobcu nepreukázal konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojim subdodávateľom, nie je možné vylúčiť preukázanie tejto skutočnosti v samostatnom konaní voči žalobcovi. K záveru žalovaného i správcu dane, že výsledky kontroly preukazujú účasť žalobcu v reťazci daňových subjektov s obchodovaním s mrazeným mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu, uviedol, že pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet z dôvodu fiktívneho plnenia a vedomej účasti na daňovom podvode nepostačuje len poukázať na zistenia v reťazci dodávateľov, ktoré viedli k daňovému podvodu, na ktoré nemal žalobca žiadny dosah. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že je postačujúce vyjadriť sa len k zásadným a relevantným odvolacím námietkam. Záverom poukázal na rozhodnutie NSS ČR 5 Afs 60/2017 a to v súvislosti so znakmi daňového podvodu, so zapojením subjektov do obchodného reťazca, príčinnou súvislosťou medzi nezaplatením dane a nárokovaným odpočtom, s narušením daňovej neutrality. Ako príklad nerešpektovania zistenia priamej príčinnej súvislosti medzi chýbajúcou daňou a poskytnutou či vylákanou výhodou uviedol situáciu, kedy by z dôvodu neodvedenia dane jedným zo subjektov bola daň dodatočne vymáhaná, resp. nárok na odpočet odmietnutý ktorémukoľvek, teoreticky aj všetkým subjektom v danom obchodnom reťazci okrem toho, kto daň neodviedol. Takýto stav podľa žalobcu nastal aj v predmetnej situácii, pretože správca dane nepriznal právo na odpočet u dodávateľa žalobcu A.P.P.I. a aj u žalobcu. Nemožno rešpektovať prístup správu dane, ktorý vyrubí daň fakticky komukoľvek, resp. uprednostní subjekt, u ktorého je to z pohľadu vymožiteľnosti najjednoduchšie.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
92. Na základe správnej žaloby mal správny súd preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, na základe ktorého príslušný správca dane žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil za zdaňovacie obdobie apríl 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35 189,08 EUR, keďže zo zistených skutočností žalobcovi ako daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 35 189,08 eur z faktúr č. 201400018 zo dňa 02.04.2014, č. 201400026 zo dňa 10.04.2014 a č. 201400033 zo dňa 17.04.2014 vyhotovených daňovým subjektom A.P.P.I. spol. s r.o..
93. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
94. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
95. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
96. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
97. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
98. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovat' náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byt' vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
99. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
100. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) (prvá veta) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
101. Podľa § 19 ods. 1 (prvá veta) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť' vzniká dňom dodania tovaru.
102. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť'.
103. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť', daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
104. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
105. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
106. V zmysel rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (V tejto veci zo skutkových okolností súd konštatoval zistenie o priamom prevzatí tovaru daňovým subjektom vo vlastnej prevádzkarni od dodávateľa v zmysle faktúr, uistenie sa o kvalite - bod 20 rozhodnutia).
107. V rozhodnutí C-277/14 Súdny dvor EÚ uviedol, že „Ustanovenia šiestej smernice Rady 77/388/ EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu
- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ (V tejto veci k skutkovým okolnostiam súdny dvor uviedol, že daňový subjekt tovar a daňové doklady prevzal od subjektu, ktorý bol zistený ako neexistujúci).
108. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 konštatoval, že „Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral“, tiež uviedol, že „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“. Najvyšší súd preto dospel k záveru, „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.Tento právny názor najvyššej súdnej autority však
možno označiť za ojedinelý a bol prekonaný neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. 109. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/12/2014 z 18.6.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
110. Obdobne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/46/2016 zo dňa 27.6.2017 uviedol, že „daňovo účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správca dane absentoval. Preto ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“
111. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/80/2013 zo 14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“
112. Rozhodujúce žalobné námietky žalobcu poukazovali na rozpornosť záverov žalovaného (správcu dane) ak na jednej strane tvrdil, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo dodávateľom A.P.P.I. s.r.o., teda že tovar v skúmanom obchodnom vzťahu neexistoval, a súčasne tvrdili, že uvedeným dodávateľom vznikla daňová povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona z titulu jej uvedenia na faktúre a nie uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
113. S tým súvisela otázka rozloženia dôkazného bremena, otázka, čo preukazuje daňový subjekt a čo správca dane, otázka povinnosti správcu dane dokazovať pri neexistencii plnenia priamu vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode, pritom nepostačuje odmietnuť priznanie práva na odpočet len s odkazom na zistenia v reťazi dodávateľov, ktoré viedli k daňovému podvodu, na ktoré žalobca nemal žiadny dosah. Pritom žalobca namietol rozpor záverov správcu dane (žalovaného) s pravidlami formálnej a právnej logiky, keď nespochybnili existenciu tovaru, ale spochybnili dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I. s.r.o., pričom žalovaný konštatoval, že tovar bol prepravený od českého dodávateľa priamo žalobcovi.
114. Rozhodnutie tiež napadol ako nepreskúmateľné aj pre nedostatok odôvodnenia.
115. Ďalej žalobca namietol nedostatočné vysporiadanie sa s jeho odvolacími námietkami, s judikatúrou, na ktorú odkazoval, s dôrazom na použitie dôkazov majúcich pôvod v inom konaní, na ktorých nemá
správca dane prioritne založiť rozhodnutie, ktoré nemôže mechanicky vyhodnotiť ako preukázané kontrolné zistenia vo veci žalobcu.
116. Keďže žalobca nenamietol samotný obsah a správnosť žalovaným konštatovaných skutkových zistení založených na výpovediach svedkov, ktoré boli realizované daňovými úradmi miestne príslušnými v závislosti od sídel jednotlivých daňových subjektov zapojených do obchodovania s predmetným tovarom, ani nespochybnil obsah listinných dôkazov vykonaných v daňovom konaní, žalobca okrem týchto ani nenavrhoval vykonať žiadne ďalšie dôkazy, správny súd vychádzal zo skutkového stavu ako bol zachytený v napadnutom rozhodnutí, odkazuje naň a len v detailoch poukáže na konkrétne skutočnosti.
117. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane.
118. Je nevyhnutné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencie faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.
119. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).
120. Pokiaľ ide o namietnutú rozpornosť záverov žalovaného v otázke subjektu dodania tovaru ale aj samotného dodania tovaru, podľa názoru správneho súdu ide iba o zdanlivý rozpor záverov žalovaného, ktoré žalobca považoval za odporujúce formálnej i právnej logike.
121. Vyššie už bolo konštatované, že pre záver o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH sú kumulatívne nevyhnutné reálna fyzická existencia tovaru, ale aj „fakturačná, listinná“ prítomnosť toho istého tovaru. Správny súd zdôrazňuje, že má ísť o ten istý (identický) tovar, nie iba rovnaký tovar. Pritom obchodný osud tohto jedného tovaru - reálny aj fakturačný - sa musí zhodovať v pôvode, subjektoch obchodovania, subjektoch skladovania, totožnosti medzičlánkov transakčnej, sprostredkovateľskej reťaze. Bez tohto „splynutia“ fakturačnej a reálnej existencie tovaru, nie je možné hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH a o následnej možnosti uplatniť si právo v zmysle § 49 zákona o DPH.
122. Evidentne zákonu odporujúci je stav, kedy listinné dôkazy sa týkajú iného tovaru (tu už skutočne bez ohľadu na jeho existenciu), než toho, ktorý sa hoci aj reálne, fyzicky ocitol v moci žalobcu.
123. Správny súd zastáva práve názor nezhodujúci sa s názorom žalobcu, že postačuje fakturačná existencia tovaru a reálna existencia rovnakého tovaru. V tomto prípade žalovaný správne zistil, že to tak nie je, a samotné preukázanie fakturačnej existencie tovaru žalobcom nebolo postačujúce.
124. Jeden z (subdodávateľ priameho žalobcovho dodávateľa) medzičlánkov Pyrosafestol s.r.o., jeho konateľ D.. V. uviedol, že tovar na faktúrach dodal spoločnosti A.P.P.I. s.r.o., nevedel to preukázať dôkazmi, tovar nakupoval od DUO ZH s.r.o., prepravu nezabezpečoval, tovar bol prepravovaný pre spoločnosť A.P.P.I. s.r.o. do skladov v Sládkovičove, údaje v dokladoch k DPH si vymyslel, daňové priznanie zostavoval sám, odberateľské faktúry pre A.P.P.I. s.r.o. vystavoval a zasielal e-mailom alebo poštou. Napokon aj platby za tovar odosielal inému subjektu DUO ZH, s.r.o.. Záver jeho vysvetlenia zo dňa 13.3.2015 bol ten, že transakcie urobil za účelom krátenia dane z pridanej hodnoty, urobili z neho bieleho koňa. Spoločnosť nič nevlastnila, nemala zamestnancov, prepravu zabezpečovala DUO ZH s.r.o., tovar bol dovezený do skladov v Sládkovičove alebo do Nového Mesta nad Váhom, tovar fyzicky nevidel nikdy, nakládka sa vykonávala u dodávateľa DUO ZH s.r.o.. v Uherskom Hradišti, s pani Kotálovou sa stretol osobne. D. I. konateľka DUO ZH s.r.o. nemala vedomosť, že niekto založil v jej mene túto spoločnosť, o činnosti spoločnosti nevedela vôbec nič. Posledné daňové priznanie bolo podané za október 2013. Sama sa dozvedela na daňovom úrade, že je konateľkou vo viacerých firmách.
125. Pri ústnom pojednávaní Ing. V. zopakoval tieto tvrdenia. Uvádzal, že tovar bol dovezený do skladov Sládkovičovo a Nové Mesto nad Váhom, odberatelia si určili sklad dodania, fyzicky tovar nevidel. S Kotálovou zo spoločnosti A.P.P.I. s.r.o. sa stretol osobne, miesta nakládok a vykládok nevedel uviesť. Posledné daňové priznanie podal Pyrosafestol s.r.o. za 3. štvrťrok 2013.
126. Záver žalovaného, že tento svedok síce potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, avšak formálne ani vecne ich nepreukázal, bol v súlade so zisteniami.
127. Konateľka spoločnosti A.P.P.I. s.r.o. t.j. bezprostredného dodávateľa žalobcu T. A. uviedla, že žalobca objednával tovar telefonicky, zmluva nebola písomná, miesto nakládky nepozná, tovar nakupovala od dodávateľa s prepravou, pri nakládke za spoločnosť A.P.P:I. s.r.o. nebol nikto prítomný, miestom vykládky bola Sereď, prepravu zabezpečil dodávateľ a bola zahrnutá v cene tovaru. Spoločnosť nevlastní skladovacie priestory, využívala skladovacie priestory Mraziarne a.s., Sládkovičovo alebo sklad TENDERFOOD AB v Novom Meste nad Váhom. Miestom vykládky preverovaného tovaru pre žalobcu boli mraziarne v Seredi, preverovaný tovar bol od slovenských dodávateľov, preto nenahlasovala zásielky do systému regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. K faktúram k preverovanému tovaru boli predložené dodacie listy od Pyrosafestol s.r.o.. S konateľom svojho dodávateľa Pyrosafestol s.r.o. Ing. V. sa stretla osobne niekoľkokrát v rôznych mestách, s istotou tvrdila, že tovar bol jej spoločnosti dodaný na miesto vykládky, tie boli rôzne podľa toho, kde mal odberateľ skladové priestory, tovar nie vždy fyzicky videla, nevie odkiaľ Pyrosafestol s.r.o. predmetný tovar nakúpil, faktúry za prepravu ani CMR nemá, prepravu nezabezpečovala, prepravu zabezpečoval dodávateľ, tovar bol odovzdaný odberateľovi pri vykládke v priestoroch odberateľov (vlastných alebo prenajatých), pri tom bola ona alebo jej zamestnanec, mäso sa skladuje v sklade v Sládkovičove.
128. Z výsledkov miestneho zisťovania zamestnancov správcu dane v Mraziarňach Sládkovičovo vyplynulo, že A.P.P.I. s.r.o. ani Pyrosafestol s.r.o. ani DUO ZH s.r.o. nemajú a ani nikdy nemali so spoločnosťou Mraziarne Sládkovičovo uzavreté žiadne zmluvy o skladovaní, navyše podľa tvrdení členov predstavenstva musí každý subjekt, ktorý chce uzatvoriť nový zmluvný vzťah, požiadať Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Galanta o registráciu maloobchodnej predajne pre produkty živočíšneho pôvodu a po schválení žiadosti začne obchodný vzťah fungovať. Je neprípustné, aby v sklade spoločnosti mali uskladnené tovary subjekty bez zmluvného vzťahu, ani nie je možné, aby účastník zmluvy o skladovaní priestory prenajímal. Názov spoločnosti A.P.P.I. s.r.o. v účtovných dokladoch spoločnosti vôbec nefiguruje. Skladník evidoval spoločnosť s týmto názvom len v rámci avíza e-mailovou komunikáciou, ale T. A. nepoznal, doklady preukazujúce vlastníctvo tovaru A.P.P.I. s.r.o. sa v prijatých dokladoch nenachádzali.
129. Samotný daňový subjekt preukazoval fyzické prevzatie tovaru (mäsa) na mieste vykládky Sereď v skúmaných troch prípadoch, k čomu predložil doklady CMR. Na týchto je pozoruhodné, že miesta nakládky sú v ČR, miesta vykládky v Seredi. Predložil tiež doklad o nájme nebytových priestorov v Seredi, kde mal mať umiestnený veľkokapacitný mraziaci box.
130. Správny súd len zopakuje, nielen že vlastné skladové priestory, ale ani vlastné dopravné prostriedky nemal ani bezprostredný dodávateľ žalobcu spoločnosť A.P.P.I. s.r.o., ani jeho subdodávateľ
Pyrosafestol s.r.o., preto tvrdenia konateľky priameho dodávateľa žalobcu A.P.P.I. s.r.o., že tovar prepravoval jej dodávateľ (teda Pyrosafestol s.r.o.), lebo pri tom niekoľkokrát bola, zásadným spôsobom spochybňuje, až vylučuje existenciu tovaru v tomto konkrétnom vzťahu.
131. Konštatovanie žalovaného, že kvôli značným rozporom vo výpovediach svedkov Ing. V., D. I., T. A. nepovažuje za preukázané, že obchody sa reálne uskutočnili, je náležité. Rovnako bol v súlade s vyššie uvedenými (a ďalšími v odôvodnení rozhodnutia žalovaného detailne opísanými) zisteniami záver žalovaného, že dôkazy nespochybňujú existenciu tovaru, ale spochybňujú skutočnosť, že tovar dodala spoločnosť uvedená na faktúrach A.P.P.I. s.r.o.. Ak žalobcom predložené dôkazy vyhodnotil len ako formálne dôkazy o nákupe tovaru od spoločnosti A.P.P.I. s.r.o., pričom materiálne plnenie by mohol potvrdiť samotný dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ potvrdením skutočnej realizácie vykonania dodávky tovaru, dospel k správnemu záveru.
132. Tiež bol správny právny záver žalovaného, že dodávateľovi žalobcu - spoločnosti A.P.P.I. s.r.o. vznikla daňová povinnosť len z titulu jej uvedenia na faktúrach (§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.), nie z titulu reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, teda nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. a následná možnosť uplatniť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 v spojení s § 51 tohto zákona. Ak žalovaný v istých častiach rozhodnutia uvádza, že dôvod pre neuznanie práva na odpočet dane bola skutočnosť, že dodávateľ žalobcu spoločnosť A.P.P.I. s.r.o. nedostatočne preukázal vlastnícke právo k dodanému tovaru, ktoré preto nemohol prevádzať na iné osoby, nejde o rozpor v tvrdeniach, je to v súlade s jeho záverom, že tovar v skúmanom obchodnom reťazci existoval len formálne na faktúre.
133. Správny súd poukazuje, že dôraz žalobcu na preukázanie reálneho dodania tovaru predložením CMR je dôkazne kontraproduktívny a evidentne v jeho neprospech, pretože v zásade vylučuje tvrdenie konateľky spoločnosti A.P.P.I. s.r.o., že v tomto konaní skúmaný tovar pre žalobcu mala zabezpečovať dodávateľská spoločnosť A.P.P.I. s.r.o. prostredníctvom svojho dodávateľa Pyrosafestol s.r.o. a využiť pri tom skladovacie priestory v Sládkovičove. CMR totiž dokazujú inú trasu tovaru, a to bez skladovacieho medzičlánku v Sládkovičove alebo Novom Meste nad Váhom, o ktorom uvádzala práve konateľka A.P.P.I. s.r.o., že pri obchodovaní so žalobcom FEGA FROST s.r.o. bol využitý pre dodanie fakturovaného tovaru. Preto nebolo ani možné, aby žalovaný dospel k inému záveru ako prezentovanému v napadnutom rozhodnutí, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať reálnu existenciu tovaru fakturovaného spoločnosťou A.P.P.I. s.r.o.
134. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nebola opodstatnená. Odvolacím námietkam sa žalovaný venoval veľmi podrobne a v samostatnej rozsiahlej časti svojho rozhodnutia a dal na ne odpovede. Reagoval aj na námietky žalobcu majúce oporu v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ.
135. V súvislosti s tvrdením žalobcu o dôkaznom bremene zaťažujúcom v tejto veci správcu dane (žalovaného), keďže žalobca svoju povinnosť splnil predložením dôkazov (dokladov), správny súd uvádza, že daňovým orgánom sa podarilo okolnosti, o ktorých predložené dôkazy svedčili, zásadne spochybniť (prípadne až vylúčiť), a tak pre odstránenie zistených pochybností mal ďalšie dôkazy predkladať opäť žalobca. Žalobca totiž má v súlade s § 24 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z. povinnosť preukázať vierohodnosť evidencií a záznamov a táto povinnosť sa nevyčerpáva prostým predložením listín, ktorých vierohodnosť momentom predloženia ešte správca dane nemal ako spochybniť, pretože pochybnosti vznikli až na základe realizovaných zistení správcu dane. Preto tento spätný prechod dôkazného bremena na žalobcu neodporuje ani zákonu, ani rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Daňový orgán v takej situácii nie je zaťažený povinnosťou, pri zistených pochybnostiach, dokazovať k čomu v obchodnom reťazci reálne došlo, pre účely uplatnenia práva na odpočet dane postačovalo jeho zistenie, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane. Správny súd sa nedomnieva, že by v takejto situácii bolo zákonnou povinnosťou žalovaného (resp. správcu dane) preukazovať úmyselnú účasť žalobcu na daňovom podvode, ako to interpretoval žalobca s oporou v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Príčinou stavu, aký bol v tomto konaní zistený, nemusí byť automaticky úmyselné (a z podstaty veci potom už trestnoprávne postihnuteľné) konanie žalobcu, jeho úmyselná účasť v daňovom podvode.
136. Napokon v porovnaní so závermi v niektorých vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré pracujú s tézou, že k podvodu, chybe došlo medzi subjektmi zoradenými v reťazci s odstupom od daňového subjektu (žalobcu), pričom na tie vzťahy prirodzene daňový subjekt nemá, resp. nemusí mať dosah ani vedomosť o nich, uvádza správny súd, že v skúmanom prípade k určitému defektu došlo aj v poslednom vzťahu, pretože z dôkazov bolo zistené objektívne, že tento zmluvný a tovarový vzťah nemohol existovať v podobe, akú žalobca listinami prezentoval, keďže pretože sám poskytoval dôkazy o pôvode a trase tovaru z Českej republiky priamo do Serede, nie cez Sládkovičovo alebo Nové Mesto nad Váhom, ako dodávku tovaru opísal jeho dodávateľ A.P.P.I. s.r.o..
137. Preto bola nedostatočná obrana žalobcu spočívajúca v tom, že nemal alebo nemohol mať vedomosť o obsahu činnosti svojich dodávateľov a ich subdodávateľov, lebo nemal právne prostriedky na ich sledovanie. V tejto konkrétnej veci ani nebolo rozhodujúce, či žalobca vedel o úmysle niektorého s prvkov obchodného reťazca získať len daňovú výhodu, keďže bolo spochybnené, že tovar mal osud tovaru uvedeného na predložených faktúrach.
138. Námietka žalobcu, že žalovaný a správca dane sa uspokojili a pre svoje rozhodnutie prevažne použili zistenia získané inými daňovými orgánmi, nemohla spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí, išlo o postup, ktorý v plnej miere rešpektuje rozsah dokazovania, ktorý má správca dane k dispozícii v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z.
139. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku , nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého daňové orgány vyvodili správny právny záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili.
140. S poukazom na ustanovenie § 167 Správneho súdneho poriadku, správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.
141. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.) a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).