Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1 035,42 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 035,42 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 007,73 eur odo dňa 29.3.2018 až do zaplatenia, zo sumy 27,69 eur odo dňa 25.4.2018 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 527,05 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia a 330,47 eur za náklady na prenájom náhradného vozidla.

2. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 2 403,38 eur bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 1 876,33 eur bez DPH. Celková nepriznaná suma je vo výške 527,05 eur bez DPH. Táto neuznaná suma vo výške 527,05 eur bola vlastníkom motorového vozidla BMW 330xd, A.: S. XXX S., ktorým je poškodený, t.j. GYNEDAN s.r.o., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.3.2018.

3. Fakturovaná suma za dobu prenájmu náhradného motorového vozidla z poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX bola vo výške 722,50 eur bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola len vo výške 392,03 eur bez DPH. Celková nepriznaná suma predstavuje 330,47 eur bez DPH. Táto neuznaná suma vo výške 330,47 eur bola postúpená poškodeným na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.3.2018.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 5.9.2018 platobným rozkazom sp.zn. -71, v ktorom žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group, uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi H Point, s.r.o. sumu 857,52 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

6. V odpore uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh." Zároveň podľa ods. 2 „Opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy."

7. V tomto smere žalovaný má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

8. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR") sp. zn. : ,,Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. ., 9. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva. kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie žalovaný je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov.

10. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej faktúre 1, resp. faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra 1, resp. faktúra 2, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený.

11. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len .. -) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva. že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP 1, resp. ZoPP 2. Uzatvorením predmetnej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobou (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry 1, resp. faktúry 2 predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. 524 .

13. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

14. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn . zo dňa 29. januára 2008 : „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide

vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP 1., resp. ZoPP 2 medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP 1, resp. ZoPP 2 bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takéto právne úkony podľa ustanovenia 39 za absolútne neplatné.

16. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 dal do pozornosti žalovaný aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných Zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok.

17. V predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej Zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Doplňujúco uviedol žalovaný, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP 1, resp. ZoPP 2) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu.

18. Súčasne si dovolil poukázať žalovaný na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

19. Z vyššie uvedených dôvodov nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

20. Uznesením sp.zn. -144 zo dňa 13.3.2020 Okresný súd Košice I pripustil zmenu žaloby a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 035,42 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 007,73 eur odo dňa 29.3.2018 až do zaplatenia, zo sumy 27,69 eur odo dňa 25.4.2018 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

21. Právna zástupkyňa žalobcu podaním v elektronickej podobe zo dňa 9.3.2020, ktoré bolo prevzaté 10.3.2020 požiadala o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní dňa 13.3.2020 a zároveň dala súhlas s konaním bez jej prítomnosti na základe jej podaní a dôkazov. Jej postup je v súlade s odporúčaniami a preventívnymi opatreniami Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva SR o obmedzení migrácie a združovania sa. V dôsledku súčasnej situácie šírenia COVID 19 je riziko ohrozenie života a zdravia vysoké. Je v jej záujme zabezpečiť práva klientom, ich bránenie a hájenie, ako aj poskytovať súčinnosť súdu, ale momentálna situácia vyžaduje rešpektovanie vyšších zásad a to ochrany zdravia.

22. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 12.3.2020, ktoré bolo prevzaté 13.3.2020 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 13.3.2020 vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Ďalej uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a navrhujú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súhlasia s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti.

23. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu resp. právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného resp. právneho zástupcu žalovaného.

24. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

25. Dňa 6.2.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 330xd, A.: S. XXX S., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: GYNEDAN s.r.o., Mudroňova 36, 040 01 Košice-JUH, IČO: 36 603 414, (ďalej aj ako poškodený). Škoda bola spôsobená

vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené Zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil v poisťovni u žalovaného, ktorý ju zaregistroval pod Č.. XXXXXXXXXX.

26. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla BMW 330xd, A.: S. XXX S. v dôsledku poistnej udalosti č. 9565409402, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: H Point, s.r.o., IČO: 43 838 286, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2 403,38 eur bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180040.

27. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.3.2018 žalovaným oznámené, že dňa 13.3.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.

28. Žalobca H Point, s.r.o. vyfakturoval opravu motorového vozidla BMW 330xd, A.: S. XXX S. faktúrou č. P180040 zo dňa 23.2.2018 na sumu 2 884,06 eur so splatnosťou 9.3.2018.

29. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1 876,33 eur bez DPH. Celková nepriznaná suma je 527,05 eur bez DPH.

30. Táto neuznaná suma vo výške 527,05 eur bola vlastníkom motorového vozidla BMW 330xd, A.: S. XXX S., ktorým je poškodený, t.j. GYNEDAN s.r.o. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.3.2018.

31. V dôsledku škodovej udalosti Č.. XXXXXXXXXX a opravy poškodeného motorového vozidla, poškodený nemohol používať svoje motorové vozidlo a prenajal si od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Náklady na prenájom náhradného vozidla boli vo výške 722,50 eur bez DPH. Táto suma bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 318016. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval pod Č.. XXXXXXXXXX.

32. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.3.2018 oznámené, že dňa 14.3.2018 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti Č.. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.

33. Žalobca H Point, s.r.o. vyfakturoval GYNEDAN s.r.o. prenájom motorového vozidla Škoda Octavia A.: O. XXX V. faktúrou č. 318016 zo dňa 23.2.2018 na sumu 867,00 eur so splatnosťou 9.3.2018.

34. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola len vo výške 392,03 eur bez DPH. Celková nepriznaná suma predstavuje 330,47 eur bez DPH.

35. Táto neuznaná suma vo výške 330,47 eur bola spoločnosťou GYNEDAN s.r.o. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.3.2018.

36. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

37. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

38. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

39. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

40. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

41. Žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore poukazujúc na ust. Žalovaný ďalej uvádza, že poškodený postúpil tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávky, ktoré predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením . Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

42. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený z povinného zmluvného poistenia vinníkov škodových udalostí.

43. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla.

44. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predložených faktúr servisu postúpil.

45. Tvrdenie žalovaného, že poškodený v danom prípade je dlžníkom servisu a nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohol postúpiť na tretiu osobu, je preto neopodstatnené, nemá oporu v zákone ako aj judikatúre súdov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.: , , a pod.).

46. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

47. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť.

48. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.”

49. V zmysle § 4 ods.4 zákona o PZP: „Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.”

50. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

51. Poškodení z dopravnej nehody, ktorú nezavinili, majú teda priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

52. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzavretia Zmlúv o postúpení pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako

veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.

53. Ustanovenie o PZP predstavuje hmotnoprávny základ nároku poškodených.

54. Poškodení sú oprávnení svoj priamy zákonný nárok, ktorý majú voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodený postúpil svoj priamy zákonný nárok voči žalovanému na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

55. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.

56. Ustanovenie umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému /okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon- /. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ust. a nasl. . Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.

57. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

58. Žalovaný v podaných vyjadreniach poukazuje na to, že v samotných Zmluvách o postúpení časti pohľadávky absentujú konkrétne prejavy vôle poškodeného ako postupcov, týkajúce sa postúpenia samotných pohľadávok žalobcu.

59. Žalovaný poukazujúc na skôr uvedené skutočnosti tiež uvádza, že samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

60. Žalovaný tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 22.6.2000.

61. V oboch Zmluvách o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky

- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V oboch Zmluvách o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky majú postupcovia voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti, resp. za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy motorového vozidla.

62. V Zmluvách je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je časť pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluvách nie je konkrétny prejav vôle poškodených k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený sa uzrozumil s obsahom Zmlúv o postúpení pohľadávky, svoju vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpismi týchto Zmlúv, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“

63. V oboch Zmluvách je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, resp. za prenájom náhradného vozidla, pričom v oboch prípadoch je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmlúv je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmlúv o postúpení pohľadávky.

64. Vzhľadom k uvedenému neobstoja námietky žalovaného, ktorými namieta neurčitosť oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky a z tohto dôvodu ich považuje za absolútne neplatné.

65. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

66. Žalovaný poukazuje v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 22.6.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 2.6.2014.

67. K týmto rozhodnutiam je potrebné uviesť, že tieto rozsudky sú bez akejkoľvek právnej relevancie na prejednávaný prípad. Obsahujú všeobecné právne závery k neplatnosti právneho úkonu pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ktoré však nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aplikovať na Zmluvy o postúpení pohľadávky predložené v tomto konaní.

68. Predložené Zmluvy o postúpení pohľadávky sú platné a účinné, pričom riadne zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

69. Žalovaný vo svojom vyjadrení vznáša námietku miestnej nepríslušnosti pričom za miestne príslušný súd považuje Okresný súd Bratislava I s poukazom na . 70. Podľa : „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky." 71. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom určeným podľa patrí výlučne žalobcovi. Podmienkou na založenie miestnej príslušnosti podľa je to, že spor prebieha v mieste kde sa nachádza organizačná zložka žalovaného a zároveň spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky.

72. Je potrebné uviesť, že žalovaného Centrum likvidácie Košice spĺňa podmienky organizačnej zložky, vzhľadom na to, že táto zložka prijíma všetky podklady potrebné na likvidáciu škodovej udalosti, komunikuje s klientmi a má svojho vedúceho. Zároveň predmetná zložka priamo komunikovala s poškodeným, preberala od neho všetky podklady.

73. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto miestne príslušným súdom na prejednanie Okresný súd Košice I, vzhľadom k tomu, že Centrum likvidácie Košice ako organizačná zložka žalovaného spadá pod jeho miestnu príslušnosť. Uvedené bolo už mnohokrát potvrdené Krajským súdom v Bratislave. 74. Právny zástupca žalovaného sa vo vyjadrení zo dňa 5.12.2018 vôbec nevyjadril ku skutočnostiam, ktoré uviedla právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu. Žalovaný vo svojom vyjadrení len duplicitne uvádza tvrdenia, ktoré už uviedol vo svojom odpore. 75. Žalovaný sa taktiež nevyjadril ani k zmene žaloby zo strany žalobcu , čím vlastne potvrdil jeho nárok. 76. Podľa : „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné." 77. Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ak teda jedna zo strán nepoprela tvrdenie druhej strany toto sa považuje za nesporné. 78. V rámci civilného sporového konania platí zásada, že každý účastník musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa

rozumie zodpovednosť účastníka strany za výsledok konania. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou, účastníkom konania je jeho neúspech v spore.

79. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca v podanej žalobe neuviedol a neoznačil rozhodujúce skutočnosti a dôkazy o ktoré svoju žalobu opiera. Podľa tvrdenia žalovaného: „ Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje napr. ani o priebehu škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa uvádzaných škodových udalostí."

80. Na vyššie uvedené tvrdenia je potrebné uviesť, že priebeh samotných poistných udalostí nie sú rozhodujúcimi skutočnosťami pre danú vec. Žalovaný totiž po uplatnení nárokov poškodených z predmetných poistných udalostí uznal dôvodnosť týchto nárokov a poukázal poškodeným časť poistného plnenia. Spornou skutočnosťou v predmetnom konaní je preto len rozsah výšky poistného plnenia a nie samotný nárok.

81. Žalobca vo svojej žalobe uviedol všetky pre vec relevantné skutočnosti súvisiace so vznikom poistných udalostí, pričom všetky tieto skutočnosti podložil dôkazmi. Žalobca v žalobe uviedol že poistné udalosti boli poškodeným riadne a včas nahlásené, pričom žalovaný vykonal ich registráciu, ďalej že v dôsledku vzniku poistných udalostí si dal poškodený vykonať opravu vozidla u žalobcu a prenajal si náhradné vozidlo, pričom žalovanému boli žalobcom predložené príslušné faktúry za opravu vozidla a za prenájom náhradného vozidla. Taktiež boli predložené všetky dokumenty týkajúce sa prenájmu náhradného vozidla ako Nájomná zmluva, doklad o úhrade za prenájom atď. Boli predložené Oznámenia o poistnom plnení s presným určením výšky poukázaného poskytnutého poistného plnenia žalovaným a taktiež boli predložené Zmluvy o postúpení pohľadávok z poškodených na žalobca ako aj Dodatok k Zmluve o postúpení pohľadávky za prenájom náhradného vozidla a Dodatok k zmluve o oprave poškodeného vozidla zo dňa 10.10.2018.

82. Žalobca teda vo svojej žalobe uviedol všetky pre vec podstatné skutočnosti od ktorých odvádza svoj nárok, preto námietku žalovaného o tom, že neuviedol všetky pre vec podstatné skutočnosti považuje súd za nedôvodnú a bezpredmetnú.

83. Okrem iného ak by mal súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku za to, že žaloba neobsahuje všetky pre vec rozhodujúce skutočnosti, vyzval by žalobcu na doplnenie podania, čo však v predmetnom prípade súd nevykonal, pretože z obsahu žaloby a predložených dôkazov jasne vyplývala dôvodnosť nároku žalobcu.

84. Žalovaný v predmetnom vyjadrení tvrdí, že žalobca nie je v danom spore aktívne vecne legitimovaný a to z dôvodu, že poškodený postúpil svoje pohľadávky na žalobcu, ktoré mal voči žalovanému, avšak vyplývajúce z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo znamená že postúpil jeho záväzky a nie pohľadávky.

85. Vyššie uvedená argumentácia žalovaného je v rozpore s platnou legislatívou ako aj s účelom poistenia. Poškodený zo škodových udalostí v žiadnom prípade nepostúpil svoje záväzky ale postúpil svoje pohľadávky.

86. Podľa konštantnej judikatúry súdov právo na vyplatenie náhrady škody zo škodovej udalosti vzniká momentom vzniku škody a nie úhradou faktúr. Teda už momentom kedy dôjde k vzniku škodovej udalosti má poškodený právo, aby mu poisťovateľ poskytol poistné plnenie titulom vzniku tejto škody.

87. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.25Cdo 347/2017, , : „Nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody." „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. "(R 5/1988, R 25/1990)."

88. Podľa vyššie uvedenej judikatúry teda nie je podstatné či si poškodený dal vozidlo opraviť a či za túto opravu aj zaplatil, pretože toto sú skutočnosti ktoré nesúvisia so škodovou udalosťou.

89. Čo sa týka faktúry za prenájom náhradného vozidla, v tomto prípade poškodený predmetnú faktúru za prenájom riadne uhradil dňa 25.04.2018, čím došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére a k vzniku pohľadávky voči žalovanému, pričom túto svoju pohľadávku riadne postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2018 spolu s Dodatkom zo dňa 30.04.2018.

90. V predmetnom prípade poškodený po vzniku poistných udalostí platne postúpil svoje vzniknuté pohľadávky na žalobcu Zmluvami o postúpení pohľadávky spolu s Dodatkami, pričom po postúpení sa stal aktívne vecne legitimovaným subjektom žalobca.

91. Argumentácia žalovaného podľa ktorej by poistený musel najskôr po poistnej udalosti uhradiť faktúru za opravu servisu a až následne si uplatniť nárok na poskytnutie poistného plnenia od poisťovne je v rozpore s účelom a zmyslom poistenia, ktorého účelom je zmierňovať negatívne dôsledky vzniknuté z náhodnej neočakávanej udalosti. 92. Argumentáciu o neuhradení faktúry za prenájom vozidla je potrebné považovať za nedôvodnú, keďže zo strany poškodeného došlo k úhrade. 93. Žalovaný naďalej zotrval na svojom tvrdení, že v Zmluvách o postúpení pohľadávok absentuje vôľa postupcu postúpiť predmetné pohľadávky vzniknuté zo škodových udalostí. 94. Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného o absencii vôle postupcov je nedôvodné. Totiž v čl. III bod 4 predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne uvedené, že zmluvné strany predmetnými zmluvami vyjadrujú svoju skutočnú vôľu postúpiť svoje vzniknuté pohľadávky.

95. Teda postupca jednoznačne prejavil svoju vôľu postúpiť predmetnú pohľadávku Okrem iného čl. II bod 1 predmetných Zmlúv ustanovuje, že postupca si je vedomý, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná správna, čoho logický výkladom je možné vydedukovať, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a takto tak vyjadruje svoju vôľu predmetné pohľadávky postúpiť na žalobcu.

96. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Žalovaný neuvádza v čom vidí rozporuplnosť, nejasnosť a nešpecifikovanosť predmetu Zmlúv o postúpení pohľadávok. 97. Predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je vyjadrený dostatočne určito s presnou špecifikáciou postupovaných pohľadávok s dôvodmi ich vzniku ako aj s presným označením osoby dlžníka, voči ktorému postupcovia evidujú svoje pohľadávky. 98. Podľa rozhodnutia R ČR 27/2008: Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, bez toho aby postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované." 99. „Nemá-li postupitel vuči dlužníku v dobé postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky s pŕedmétem plnéní stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaménitelné s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvé o postoupení pohledávky dostatečné, určité identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobé dlužníka a předmětu plnéní."(NS ČR, sp.zn. ).

100. V danom prípade je teda v Zmluvách o postúpení pohľadávok jasne vyjadrená vôľa oboch zmluvných strán postúpiť pohľadávky, pričom obsah vôle zmluvných strán postúpiť predmetné pohľadávky je definovaný jasne, zrozumiteľne a dostatočne určito.

101. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že predmetné Zmluvy o postúpení pohľadávok sú dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom vyjadrujú vôľu zmluvných strán postúpiť pohľadávky. 102. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou nevyplatenia poistného plnenia a za prenájom motorového vozidla a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

103. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

104. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

105. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. .

106. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1 035,42 eur s 5,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 007,73 eur odo dňa 29.3.2018 až do zaplatenia, zo sumy 27,69 eur odo dňa 25.4.2018 až do zaplatenia.

107. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

108. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutie smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).