Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcov: 1/ M.. N. Š., bytom H. P. J., G.. G. XX a 2/ M.. I. Š., bytom H. P. J., G.. G.L. XX, obaja právne zast. JUDr. Milanom Šulvom, advokátom, AS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava 3, Hlučinská 1/11, IČO: 36 857 688, proti žalovaným: 1/ Mesto Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 7, IČO: 00 329 614 a 2/ Východoslovenská distribučná, a.s., Košice, Mlynská 31, IČO: 36 599 361, o žalobe na odstránenie nehnuteľností, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu proti žalovaným 1, 2 zamieta.

II. Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 31.12.2018 podali žalobcovia na tunajší súd žalobu v ktorej žiadali, aby bola žalovaným 1 a 2 uložená povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu - J. XX U. E.: X. XX/X,X U.:P. X,XKvb U..H. postavenú na pozemku žalobcov parc. č. XXXX/X zapísanú na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie H. P. J. do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V žalobe konštatovali, že spoločnosť Micronex s.r.o. Spišská Nová Ves podala na príslušný stavebný úrad - Okresný úrad Spišská Nová Ves žiadosť o vydanie stavebného povolenia na výstavbu stavby J. XX U. E.: X. XX/X,X U.:P. X,XKvb U..H.; verejné osvetlenie s predpokladaným termínom dokončenia stavby 12/1999. Projektovú dokumentáciu stavby vypracoval M.. D. W.. Stavba mala byť umiestnená na pozemku U. XXXX/X,X,X,X, k.ú. H. P. J.. Dňa 3.8.1998 vydal stavebný úrad rozhodnutie o povolení stavby na uvedenom pozemku v prospech žiadateľa, pričom medzi podmienkami stavebného povolenia boli: a/ uskutočnenie stavby podľa projektovej dokumentácie M.. W., b/ prípadné zmeny stavby a odchýlky od projektovej dokumentácie bez predchádzajúceho povolenia stavebného povolenia boli neprípustné, c/ lehota na dokončenie stavby bola určená na 12/1999 a d/ že stavebné povolenie stratí platnosť, ak do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nebude stavba začatá. Z uvedeného je zrejmé, že platnosť stavebného povolenia bola limitovaná do 4.8.2000. Dňa 7.3.2003 vydal žalovaný v 1. rade rozhodnutie č. 09-125/2003-Ag, ktorým predlžil lehotu výstavby do 31.12.2004. Rozhodnutie o predlžení bolo vydané žalovaným v 1. rade na jeho vlastnú žiadosť, pričom dátum žiadosti o predlženie stavebného povolenia, ako aj jej doručenie im nebol známy. Poukázali na ustanovenie § 70 Stavebného zákona s tým, že im nie je známy spôsob akým sa žalovaný v 1. rade stal právnym nástupcom spoločnosti Micronex. Medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. bola uzavretá dohoda o zmene stavebníka na základe ktorej žalovaný v 1. rade previedol práva stavebníka na uvedenú spoločnosť. Dátum uzavretia dohody nie je zrejmý. Dňa 5.6.2003 bola medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. uzavretá zmluva č. 012/2002/DSS o združení finančných prostriedkov. Spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. odo dňa 1.7.2014

zmenila obchodné meno na Východoslovenská energetika Holding a.s.. Žalovaný v 1. rade vydal dňa 20.10.2003 oznámenie č. 09-1687/2003-Ag-ozn o začatí kolaudačného konania a nariadení ústneho konania ku stavbe. Dňa 5.11.2003 bol spísaný protokol o kolaudácii k stavbe z ktorého vyplýva, že stavba sa nachádza na parcelách č. XXXX, XXXX a XXXX. V predmetnom protokole je uvedené, že proti schválenej dokumentácii v priebehu prác neboli vykonané žiadne zmeny. Dňa 12.11.2003 bolo žalovaným v 1. rade vydané kolaudačné rozhodnutie č. 09-1687/2003-Ag, ktorým sa povolilo užívanie stavby na pozemku parcela č. U. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. H. P. J.. V súčasnosti je časť stavby J. XX U. prípojka umiestnená na pozemku č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a časť stavby na parcelách č. XXXX/X a časť H. P. X,X U.. U. H. umiestnená na pozemku parcela č. XXXX/X a ďalších parcelách. Presné umiestnenie stavby nie je možné z dostupných dokumentov určiť, pretože táto nebola evidovaná v geodetických údajoch katastra nehnuteľností. Umiestnenie stavby v súčasnosti však nezodpovedá stavebnému povoleniu a ani kolaudačnému rozhodnutiu. Z uvedeného je teda zrejmé, že

- nie je zrejmý spôsob prevodu práv stavebníka z pôvodného stavebníka spoločnosti Micronex s.r.o. a stavebníka Mesto Spišská Nová Ves, ktorý podal žiadosť o predlženie stavebného povolenia,

- stavebné povolenie bolo platné do 4.8.2000, po tomto dni stratilo svoju platnosť a stavebné konanie bolo zo zákona zastavené,

- rozhodnutie o predlžení stavebného povolenia bolo vydané 7.3.2003, teda takmer 3 roky po tom, čo stavebné povolenie stratilo svoju platnosť,

- pri vydávaní rozhodnutia o predlžení stavebného konania nie je zrejmé, či vôbec príslušný stavebný úrad jednal so stavebníkom a vydal rozhodnutie v prospech stavebníka, predovšetkým nie je preukázané právne nástupníctvo žalovaného v 1. rade,

- stavebné povolenie bolo vydané na realizovanie stavby na stavebných pozemkoch parcela č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X k.ú. H. P. J., stavba však bola realizovaná i na ďalších pozemkoch,

- z kolaudačného rozhodnutia nie je vôbec možné určiť umiestnenie stavby, pretože toto odkazuje na neexistujúce parcelné čísla. Považovali tak rozhodnutie o predlžení a kolaudačné rozhodnutie za nulitný správny akt. Poukázali na to, že nulitný správny akt, teda paakt je vlastne neexistujúce rozhodnutie a súd je povinný k nulite prihliadať ex offo s odvolaním sa na rozhodnutie č.k. -13 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 72/1998. Argumentoval, že rozhodnutie o predlžení a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané správnym orgánom bez jeho právomoci a vecnej príslušnosti a nebolo vydané v prebiehajúcom a existujúcom stavebnom konaní iniciovanom stavebníkom. Mali za to, že žalovaní 1, 2 ako stavebníci a vlastníci stavby túto realizovali bez platného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia k príslušnému pozemku vo vlastníctve žalobcov a k zriadeniu stavby nemali žiadne užívacie právo. Odvolali sa na ustanovenie na základe ktorého žiadali stavbu odstrániť. K žalobe pripojili žiadosť o vydanie stavebného povolenia, rozhodnutie o povolení stavby, rozhodnutie o predlžení stavby, dohodou o zmene stavebníka, oznámenie o začatí kolaudačného konania a nariadenie ústneho konania, protokol o kolaudácii stavby, kolaudačné rozhodnutie, zmluvu o združení finančných prostriedkov.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 6.1.2019 konštatoval, že stavba - J. XX U. E.E.; X. XX/ X,X U.; P. X,X U. U.. H. bola povolená a kolaudovaná v súlade so zákonom. V stavebnom povolení č. 4041/1998-4-Ag zo dňa 03.08.1998, ktorým bola predmetná stavba povolená bola uvedená lehota na dokončenie stavby december 1999, o ktorej predĺženie môže požiadať stavebník. Nedodržanie lehoty na dokončenie stavby nezakladá neplatnosť stavebného povolenia. V zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je stavebník povinný začať so stavebnými prácami do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, inak sa stavebné povolenie stáva absolútne neplatným. Mal za to, že so stavebnými prácami bolo začaté v zákonnej dvojročnej lehote. Mesto Spišská Nová Ves žiadosťou zo dňa 17.02.2003 požiadalo o predĺženie lehoty na dokončenie stavby, ktorá bola predĺžená do 31.12.2004. K protokolu o kolaudácii uviedol, že tam uvedené parcely sú písané ceruzkou, keďže ide len o pracovné poznámky z miesta konania kolaudácie, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že samotný protokol o kolaudácii bol písaný rukou. V nadväznosti na to došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, ktoré vychádzalo z poznámok uvedených v protokole o kolaudácii a ostatných podkladov priložených k žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Tvrdenia žalobcov, že v roku 2003 uvedené parcely neexistovali pokladal za nepreukázané. Parcelné číslo je označenie parcely, ktoré sa môže meniť v dôsledku rôznych udalostí (najčastejšie pri zapísaní nového geometrického plánu do katastra nehnuteľností a pod.). Na podporu tvrdení priložil kópie máp, ktoré mal stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutí k dispozícii. Taktiež poukázal na skutočnosť, že ak by uvedené parcely v kolaudačnom rozhodnutí boli uvedené nesprávne, považovalo by sa to za chybu v písaní, ktorú je možné dodatočne opraviť. V žiadnom prípade nejde o skutočnosť, ktorá zakladá neplatnosť kolaudačného

rozhodnutia. Aj vyjadrenie Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi - štátneho okresného hygienika deklaruje, že stavba bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou. Reagujúc na poznámku žalobcov o tom, že Rozhodnutie mesta Spišská Nová Ves č. 09-125/2003-Ag a Kolaudačné rozhodnutie č. 09-1687/2003-Ag sú nulitné (ničotné) poznamenal, že platný právny poriadok pojem "nulitný správny akt" nedefinuje. V prípade, ak súd zistí nulitný správny akt, teda paakt, nezaoberá sa ďalšími prípadnými žalobnými námietkami, pretože zákonnosť možno skúmať len z aktu, ktorý existuje. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom stanovenej forme vydané, alebo že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. ). K otázke či a do akej miery je občianskoprávny súd oprávnený skúmať a posudzovať obsah správnych aktov, sa Najvyšší súd vyjadril už vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že mimo rámca správneho súdnictva nie je občianskoprávny súd oprávnený skúmať ani platnosť, ani zákonnosť správnych aktov. Občianskoprávny súd v prípadoch, v ktorých je to potrebné skúma iba to, či ide vôbec o správny akt (a nie paakt) vydaný v medziach právomocí príslušného orgánu, ktorý je právoplatný a vykonateľný (Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). V zmysle , správne súdy na základe žalôb preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, preto namietal nedostatok právomoci občianskoprávneho súdu v danej veci rozhodnúť. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení , ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2003 v ustanovení §-u 117 hovorí: "Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy." Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že kompetencie stavebného úradu od 01.01.2003 vykonávala obec, ako prenesený výkon štátnej správy, a teda všetky rozhodnutia vydané od uvedeného dátumu mestom Spišská Nová Ves ako stavebným úradom, sú vydávané vecne príslušným správnym orgánom, čo úplne vylučuje namietanú ničotnosť, teda neexistenciu vyššie spomínaných rozhodnutí, nakoľko sú všetky žalobcami namietané rozhodnutia vydávané v konkrétnom čase práve príslušným stavebným úradom. S poukazom na nutnosť sledovania časových súvislosti vydávaných rozhodnutí je potrebné podľa jeho názoru prihliadať aj na skutočnosť, že o územnom plánovaní a stavebnom poriadku platný a účinný od 01.09.1997 do 31.07.1999 v hovorí: "V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie." Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase vydania Stavebného povolenia č. 4041/1998-4-Ag stavebný zákon neukladal stavebnému úradu (v zmysle citovaného zákona je stavebným úradom okresný úrad) v stavebnom povolení upozorniť stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby. Stavba, o ktorej odstránenie žalobcovia žiadajú, sa už podľa samotného názvu skladá z viacerých častí. Za dodržanie termínu platnosti stavebného povolenia, a teda za začatie stavebných prác sa považuje začatie čo i len jednej z týchto častí. Ako poukázal vyššie, preukazovanie začatia stavebných prác sa v rozhodnom období nevyžadovalo. Tvrdenie žalobcov, že stavebné povolenie stratilo platnosť 04.08.2000 je výmysel, ktorý nie je podložený žiadnou právne relevantnou skutočnosťou. Prejavil presvedčenie, že žalobcovia odvolávaním sa na ustanovenia stavebného zákona, ktoré platia v súčasnosti, úmyselne zavádzajú súd. Stavebné povolenie č. 4041/1998-4-Ag bolo vydané spoločnosti Micronex s.r.o., ktorá bola v roku 1998 vlastníkom pozemkov, na ktorých sa stavba povolila, nakoľko stavebník v stavebnom konaní preukazoval vlastnícky vzťah k pozemkom. Uvedená spoločnosť dňa 27.07.1999 zanikla a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Zuk-stav, s.r.o.. Predpokladal, že pozemok parc. č. U. XXXX/ X nadobudol súčasný spoluvlastník M.. Č. s manželkou od spoločnosti Micronex s.r.o. tesne pred zánikom tejto spoločnosti v čase, keď už stavebné povolenie bolo vydané, právoplatné a stavebné práce na stavbe začaté. Dal do pozornosti aj skutočnosť, že od roku 1998 prebiehala výstavba lokality rodinných domov na ul. G. G., v rámci ktorej staval svoj rodinný dom aj M.. Č. s tým, že následne bude celá lokalita napojená na spornú trafostanicu, k čomu aj skutočne došlo. Z uvedeného teda vyplýva, že celá lokalita rodinných domov na ul. G. G. odoberá elektrickú energiu práve z tejto trafostanice. V roku 2017 Mesto Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku ako vecne a územne príslušný stavebný úrad na základe žiadosti stavebníkov (žalobcov): M.. N. Š. a M.. I. Š.Á., obaja bytom G. G. XX, H. P. J., vydalo stavebné povolenie na stavbu s názvom: "Rodinný dom, Spišská Nová Ves" pod č. 20-2003-2/2017-Ľo dňa 23.08.2017. Táto stavba bola povolená na

pozemku W. U. XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území H. P. J. v stavebnom konaní, ktoré prebehlo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. V projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní umiestnenie stavby rodinného domu na predmetnom pozemku rešpektovalo existenciu trafostanice a aj jej ochranné pásmo (vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od elektrickej stanice bola 10,26 m). Rozhodnutie o povolení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2017. Mesto Spišská Nová Ves, na základe písomného podnetu (VSD, a.s. Košice) zo dňa 27.12.2017 a na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu konaného dňa 25.01.2018 zistilo, že stavba s názvom: "Rodinný dom, H. P. J." na parcele U. XXXX/X a XXXX/XX na ul. G. G. v katastrálnom území H. P. J. je realizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením. Pri miestnom šetrení bolo zistené, že stavba rodinného domu je umiestnená na pozemku W. U. XXXX/X v rozpore so stavebným povolením a to tak, že vzdialenosť rodinného domu od existujúcej trafostanice je cca 5 m. Terajším osadením stavby na pozemku došlo k porušeniu ochranného pásma trafostanice a ochranného pásma vonkajšieho podzemného elektrického vedenia - list VSD a.s., Košice č. zo dňa 07.12.2017. Poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, § 88a ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona. Stavebný úrad z vlastného podnetu začal konanie o dodatočnom povolení stavby, vyzval vlastníkov stavby, aby v termíne do 31.12.2018 doložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a konanie prerušil. Súčasne stavebníkov upozornil, že ak požadované doklady v určenej lehote nebudú predložené alebo sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona nariadi odstránenie stavby. Dňa 14.12.2018 stavebníci listom požiadali o predĺženie lehoty na doplnenie požadovaných dokladov do doby, než bude zo strany stavebného úradu mesta Spišská Nová Ves vyjasnený skutkový a právny stav veci, minimálne však do doby odstránenia nepovolenej stavby trafostanice. Stavebný úrad žiadosti stavebníkov vyhovel a lehotu na doloženie dokladov predĺžil do 30.06.2019. Stavebný úrad zároveň uviedol, že na stavbu trafostanice bolo vydané stavebné povolenie a následne kolaudačné rozhodnutie. V povoľovacom konaní stavby rodinného domu bolo umiestnenie trafostanice stavebníkmi akceptované - návrh umiestnenia rodinného domu bol mimo ochranného pásma trafostanice a v čase povoľovania rodinného domu stavebníci jej existenciu na pozemku nenamietali. Upozornil na to, že daná situácia vznikla na základe protiprávneho konania stavebníkov/žalobcov, ktorým bol aktuálny stav pozemku, na ktorom svoj rodinný dom postavili dobre známy. Poukázal na ustanovenie . Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. K vyjadreniu predložil žiadosť o predĺženie termínu ukončenia stavby, protokol o kolaudácii stavby, kópiu z katastrálnej mapy vrátane geodetických podkladov, stanovisko štátneho okresného hygienika v Spišskej Novej Vsi, žiadosť o zastavenie prác v ochrannom pásme elektrickej stanice s prílohou.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 11.2.2019 uviedol, že s argumentáciou žalobcov sa nemôže za žiadnych okolností stotožniť a mal za to, že uplatnený nárok nie je dôvodný. Ich postup pri realizácii stavby elektroenergetických zariadení nachádzajúcich sa na pozemku žalobcov bol v súlade vtedy platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a to predovšetkým a č. . Žalovaný v 2. rade je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy regionálnej distribučnej sústavy podľa ; a tento vykonáva svoju činnosť na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257 na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja. Stavba, ktorú žiadajú žalobcovia zo svojho pozemku odstrániť je súčasťou regionálnej distribučnej sústavy žalovaného v II. rade, ktorý ju využíva na účely zabezpečovania distribúcie elektriny do odberných miest odberateľov, prevažne domácností, ktorých je k dnešnému dňu približne 40. Žalovaný v II. rade ju nadobudol do svojho vlastníctva od svojho právneho predchodcu, spoločnosti Východoslovenská energetika a.s., a to na základe zmluvy o prevode časti podniku, ktorá nadobudla účinnosť a 01.01.2014. Stavba bola vybudovaná na základe a v súlade so stavebným povolením vydaným Okresným úradom Spišská Nová Ves - odbor životného prostredia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.1998. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že právny predchodca nerealizoval stavbu od začiatku, t.j. od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, ale k tejto realizácii pristúpil až potom, čo bola uzatvorená Dohoda o zmene stavebníka, ktorou prešli na právneho predchodcu žalovaného v II. rade všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia č. . Uzavretím predmetnej dohody a nadobudnutím práv a povinnosti zo stavebného povolenia už realizoval stavbu právny predchodca žalovaného v II. rade. Je pravdou, že Dohoda o zmene stavebníka nie je datovaná, ale keďže nejde o podstatnú náležitosť chýbajúci dátum nespôsobuje jej neplatnosť. Navyše, z jej obsahu gramatickým a logickým nepochybne vyplýva, že dohoda bola uzatvorená po tom, čo bolo rozhodnutím príslušného stavebného úradu povolené predlženie lehoty výstavby do 31.12.2004. Na

základe uvedeného tak, že právny predchodca žalovaného v II. rade nadobudol práva a povinnosti zo povolenia dobromyseľne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Skutočnosť, že od vydania stavebného povolenia resp. nadobudnutia jeho právoplatnosti do rozhodnutia úradu o predlžení lehoty na výstavbu stavby ubehlo dlhšie časové obdobie, nemôže byť samo skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala záver o zániku stavebného povolenia, ako to mylne žalobcovia. Nedodržanie lehoty na dokončenie stavby totiž nemá za následok stratu platnosti povolenia. Platnosť stavebného povolenia nezaniká pasivitou stavebníka, resp. neuskutočnením stavby alebo niektorej jej časti v stanovenej lehote. Ak sa totiž so stavbou počas stavebného povolenia začalo, stavebné povolenie platí až do úplného dokončenia celej stavby. Uvedené vyplýva z ustanovenia Stavebného zákona, pričom toto ustanovenie bolo platné v čase realizácie stavby, a táto právna úprava vzťahujúca sa na stavebné povolenie je aktuálna dodnes. Navyše v tejto súvislosti zdôraznil, že v prípade rozhodnutia stavebného úradu o predlžení lehoty výstavby zo dňa 07.03.2003 došlo len k predlženiu lehoty výstavby, t.j. lehoty na dokončenie stavby, a nie k predlženiu právoplatnosti samotného stavebného povolenia. Rozhodnutie o predlžení právoplatnosti stavebného povolenia totiž vtedy platná právna úprava nepoznala a takýto postup nepredpokladá a nepozná dodnes. Z uvedeného dôvodu považoval argumentáciu žalobcu o nulite právneho aktu, ktorým bola predlžená lehota na dokončenie stavby za neopodstatnenú a účelovú, pričom táto zostáva len v rovine tvrdenia. Účelom týchto tvrdení žalobcu je len navodiť dojem o neoprávnenom postupe stavebníka pri realizácia stavby, s čím za žiadnych okolností nemožno súhlasiť. Na základe vyššie uvedeného trval na tom, že stavba bola realizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia, pričom bola dokončená v lehote, ktorá bola v súlade s lehotou na dokončenie výstavby určenou príslušným stavebným úradom v rozhodnutí zo dňa 07.03.2003. Kolaudačné rozhodnutie k stavbe nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2003, pričom od tohto času stavba slúži na účely distribúcie elektriny do odberných miest odberateľov, čo je v súlade s účelom rozhodnutia o povolení užívania stavby. Zdôraznil, že počas celého priebehu stavebného ani kolaudačného konania nebola k realizácii stavby vznesená zo strany dotknutých osôb žiadna námietka. Už viac ako 15 rokov stavba slúži na zabezpečenie distribúcie elektriny v danej lokalite, pričom žalovaný v II. rade si vo vzťahu k stavbe plní povinnosti vyplývajúce z kolaudačného rozhodnutia a príslušných ustanovení o energetike, t.j. zabezpečuje bezpečné, stabilné a efektívne prevádzkovanie stavby, ktorá je súčasťou regionálnej distribučnej sústavy. Žalobcovia požadujú odstránenie stavby aj z dôvodu, že jej umiestnenie údajne nezodpovedá stavebnému povoleniu, pričom z podanej žaloby nie je zrejmé aký nesúlad majú žalobcovia na mysli. Vzhľadom na to, že žalobcovia bližšie nešpecifikujú rozpor medzi stavebným povolením a skutočným umiestnením stavby a už vôbec tvrdený rozpor nijako nepreukazujú, mal za to, že danom prípade sa jedná len účelové tvrdenia, ktoré nemajú skutkový ani právny základ. V prebiehajúcom konaní žalobcovia požadujú odstránenie stavby z pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území H. P. J.. Žalovaný v II. rade nepopiera, že na danom pozemku stojí elektroenergetické zariadenie, ktoré je súčasťou stavby, avšak toto zariadenie bolo postavené v súlade so stavebným povolením č. 404111998-4-Ag zo dňa 3.8.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.1998. Z textovej časti je tohto stavebného povolenia je zrejmé, že stavba elektroenergetického zariadenia mala byť postavená aj na pozemku par. č. XXXX/X nachádzajúcom sa v k. ú. H. P. J.. Na základe uvedeného nie je zrejmé o aký nesúlad medzi stavebným povolením a skutočným umiestnením stavby sa má jednať. V tejto súvislosti zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu tých skutočnosti tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdí, že stavba je zrealizovaná v rozpore so stavebným povolením je jeho povinnosťou označiť a predložiť tomu zodpovedajúce relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Čo sa týka argumentácie žalobcu o neoprávnenom užívaní pozemku, tak predovšetkým uviedol, že stavba je súčasťou regionálnej distribučnej sústavy, pričom táto stavba bola zriadená a uvedená do prevádzky v roku 2003. Podmienky zriadenia predmetného elektrického vedenia ako aj s tým súvisiacich vecných práv upravoval v tom čase o energetike a o zmene o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Mal jednoznačne za to, že podľa právneho stavu účinného v čase zriadenia stavby na pozemku žalobcov, vzniklo na pozemku žalobcov zákonné vecné bremeno v zmysle ustanovenia Na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v sa právny rámec vecných bremien zriaďovaných v prospech prevádzkovateľov siete energetickej infraštruktúry na základe zákona vyznačuje predovšetkým existenciou verejného záujmu, ktorý presahuje osobné záujmy oprávneného a povinného z vecného bremena. Tieto odlišnosti tvoria verejnoprávny prvok vecného bremena. Obsahom tohto vecného bremena je teda na jednej strane povinnosť vlastníka strpieť existenciu predmetného vedenia na svojom pozemku, čomu na druhej strane zodpovedá právo energetického podniku - držiteľa licencie umiestňovať na dotknutých pozemkoch svoje

zariadenia. Obsah vecného bremena je ďalej rozšírený aj o ďalšie oprávnenia podľa ustanovenia , v zmysle ktorého je držiteľ licencie oprávnený vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a zariadení v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkou, opravami a údržbou rozvodných zariadení, odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty atď.. V zmysle ustanovenia o energetike, ktorý je platným a účinným právnym predpisom na úseku energetiky, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia užívania pozemku v dôsledku ochranného pásma, vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak. Z vyššie uvedeného mal za to, že právny vzťah k pozemku vo vlastníctve žalobcov je vo vzťahu k existujúcej stavbe v plnom rozsahu vysporiadaný. Vzhľadom na to, že žalobca vyvodzuje svoj hmotnoprávny nárok na odstránenie stavby z dôvodu realizácie stavby; bez stavebného a kolaudačného rozhodnutia uviedol, že je na mieste zaoberať sa otázkou právomoci civilného súdu rozhodovať v danej veci. Vzťah medzi vlastníkom pozemku, stavebníkom a stavebným úradom týkajúci sa vydávania a revízie stavebných a kolaudačných rozhodnutí je vzťahom verejnoprávnym, ktoré sú výsledkom postupu stavebného úradu a účastníkov stavebného konania v zmysle ustanovení . Takýto vzťah nie je vzťahom občianskoprávnym ani obchodnoprávnym. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že stavba bola postavená bez príslušných povolení malo by sa v prvom rade posudzovať či došlo alebo nedošlo k porušeniu noriem verejného práva, ktorý postup sa štandardne rieši podľa ustanovení Stavebného v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti zdôraznil že, odstránenie nepovolenej stavby môže v zásade nariadiť len príslušný stavebný úrad. Uvedené je zrejmé predovšetkým zo znenia ustanovenia Stavebného zákona, ktorý upravuje postup stavebného úradu v konaní o odstránení stavby v rámci ktorého sa rieši aj otázka legálnosti stavby. V súlade s ustanovením Stavebného zákona konanie o odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním začína úrad "ex offo". V uvedenom prípade sa navyše jedná o elektroenergetickú stavbu, ktorá je súčasťou regionálnej distribučnej sústavy. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR neprislúcha civilnému súdu rozhodovanie o preložkách elektroenergetických zariadení, a to z dôvodu, že v uvedenom prípade sa jedná o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme. K tomu poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 26.09.2008 sp. zn. alebo R 39/2006. K vyjadreniu predložil Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, povolenie č. 2007E 0257 zo dňa 4.6.2007, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, povolenie č. 2007E 0257 - 1. zmena zo dňa 11.5.2009, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, povolenie č. 2007E 0257- 2. zmena zo dňa 6.6.2011, výpis z Obchodného registra, Dohodu o zmene stavebníka uzavretú medzi Mestom Sp. Nová Ves a Východoslovenskou energetikou a.s. a Osvedčenie Technickej inšpekcie SR č. 71/3/2012/ EZ zo dňa 30.2.2012.

5. Žalobcovia v replike zo dňa 13.3.2019 konštatovali, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalovanými nevyplýva, že k stavbe - J. XX U. E.; X. XX/X,X U.;P. X,XKvb U..H.; verejné osvetlenie bolo vydané platné stavebné povolenie, alebo že by bola skolaudovaná. Predovšetkým zdôraznili, že z rozhodnutia zo dňa 3.8.1998 vydaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor životného prostredia v prospech spoločnosti MICRONEX, s.r.o. - rozhodnutie o povolení Stavby na pozemku U. - XXXX/X,X,X,X kat. územie H. P. J. a súvisiacich dokumentov (projektová dokumentácia) vyplýva, že stavba mala byť umiestnená na inom pozemku ako v skutočnosti umiestnená je. Stavebné povolenie bolo vydané na realizovanie stavby na stavebných pozemkoch uvedených v stavebnom povolení, teda na pozemkoch

- parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X kat. územie H. P. J. v hraniciach dotknutých pozemkov platných v danom čase. Stavba však bola realizovaná i na ďalších pozemkoch a táto skutočnosť však nie je v žiadnych relevantných dokumentoch reflektovaná, a to vrátane kolaudačného rozhodnutia. Umiestnenie stavby však nezodpovedá ani kolaudačnému rozhodnutiu, v ktorom je uvedené, že stavba sa nachádza na pozemku parcela číslo U.-XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v kat. území H. P. J.. Takéto parcelné čísla však neexistovali v čase vydania stavebného povolenia, ani v čase vydania kolaudačného rozhodnutia. Taktiež uviedli, že parcela na ktorej je umiestnená sporná stavba je podľa územného plánu mesta určená k výstavbe rodinných domov a nie stavbu trafostanice. Ďalej konštatovali, že žiadnymi tvrdeniami a dôkazmi uvádzanými žalovanými nebolo vyvrátené, že: stavebné povolenie bolo platné do dňa 4.8.2000 (2 roky od jeho vydania) a po tomto dni stratilo svoju platnosť a predmetné stavebné konanie bolo zo zákona zastavené; rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia bolo vydané 7.3.2003, teda takmer 3 roky potom, čo stavebné povolenie stratilo svoju platnosť a stavebné konanie bolo zastavené, z čoho plynie že rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia bolo vydané v neexistujúcom stavebnom konaní; kolaudačné rozhodnutie bolo vydané a nie je vôbec možné určiť umiestnenie stavby, pretože odkazuje na neexistujúce parcelné čísla. Uviedli, že podľa ich informácií sa s výstavbou

spornej stavby určite nezačalo v lehote 2 roky od vydania stavebného povolenia čo spôsobilo zánik stavebného povolenia a zastavenie stavebného konania. Ďalej konštatovali, že žalovaný v I. rade vôbec vo svojom vyjadrení neuviedol na základe akého titulu vystupoval v dotknutom stavebnom konaní, či mal právo žiadať predĺženie stavebného povolenia, čo bolo povolené rozhodnutím zo dňa 7.3.2003. Vôbec nie je zrejmý spôsob prevodu práv stavebníka z pôvodného stavebníka spoločnosti MICRONEX s.r.o. na stavebníka Mesto Spišská Nová Ves (žalovaného v I. rade), ktorý podal žiadosť o predĺženie stavebného povolenia a taktiež pri vydávaní rozhodnutia o predĺžení stavebného povolenia, ktoré bolo vydané 7.3.2003 nie je zrejmé, či vôbec príslušný stavebný úrad jednal so stavebníkom a vydal rozhodnutie v prospech stavebníka, predovšetkým nie je preukázané právne nástupníctvo žalovaného v I. rade. Žalovaní vo svojich vyjadreniach poukazovali na prebiehajúce stavebné konanie v ktorom bolo vydané stavebné povolenie na stavbu s názvom: Rodinný dom, H. P. J., pod č. 20-2003-2/2017-Ľo dňa 23.08.2017 v ktorom ako stavebníci vystupujú oni ako žalobcovia. Toto poukazovanie na vyššie uvedené stavebné konanie však považujú za právne bezvýznamné a cieľom takéhoto konania žalovaných je odviesť pozornosť od prejednávanej veci. K ďalším tvrdeniam žalovaných žalobcovia uvádzajú, že štátny okresný hygienik svojim vyjadrením nie je z hľadiska svojej právomoci, kompetencie a odbornosti spôsobilý vyjadrovať sa k súladu realizácie stavby so stavebným povolením. Žalovaný v II. rade tvrdí, že na sporných pozemkoch bolo zriadené vecné bremeno v zmysle ust. z.č. , o energetike s čím však oni nesúhlasia, pretože okrem iného žalovaný v II. rade vôbec neuviedol kto bol stavebník a vlastník stavby, v prospech ktorej osoby a za akých podmienok by malo byť vecné bremeno zriaďované a kde je vecné bremeno evidované. Taktiež žalovaný v II. rade nepreukázal, že stavba bola zrealizovaná v roku 2004 ako sám tvrdí, k uvedenej skutočnosti neprodukoval žiadne dôkazy. Opakovanie uviedli, že považujú rozhodnutie o predĺžení a kolaudačné rozhodnutie za nulitný (ničotný) správny akt na základe toho, že rozhodnutia boli vydané v neexistujúcom stavebnom konaní; správny orgán nekonal s účastníkom konania, resp. konal s osobou (žalovaný v I. rade) ktorá nebola účastníkom konania a jej adresoval svoje rozhodnutia; boli vydané orgánom, ktorý nemohol takéto rozhodnutia vydať z dôvodu absencie vydania samotného stavebného povolenia k stavbe v jej skutočnom prevedení. Žalovaný v I. rade sám vo svojom vyjadrení zo dňa 6.1.2019 uvádza, že súd v civilnom sporovom konaní smie posúdiť nulitu správneho aktu s odkazom na rozhodnutia NS SR či . Na argumentácii o nulite vyššie uvedených rozhodnutí zotrvali. K replike pripojili mapu - porovnanie aktuálneho stavu so stavom podľa kolaudačného plánu, stanovisko Mesta Spišská Nová Ves k novostavbe rodinného domu zo dňa 20.7.2017, technicko-geodetickú dokumentáciu, kolaudačný plán.

6. Žalovaný v 1. rade v duplike zo dňa 10.5.2019 zotrval na predchádzajúcom vyjadrení vo veci zo dňa 06.01.2019, a teda, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa stavby trafostanice, ktorá je predmetom sporu sú platné a vydané v súlade so zákonom vecne a miestne príslušným stavebným úradom. Tvrdenie žalobcov, že Rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves č. 09-125/2003-Ag a Kolaudačné rozhodnutie č. 09-1687/2003-Ag boli vydané správnym orgánom bez jeho právomoci a vecnej príslušnosti neobstojí, nakoľko ako bolo uvedené v spomínanom písomnom vyjadrení, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení , ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2003 v ustanovením §-u 117 prešli kompetencie stavebných úradov na obec, preto od 01.01.2003 kompetencie stavebného úradu vykonávala obec, ako prenesený výkon štátnej správy a teda všetky konania začaté od uvedeného dátumu boli rozhodnuté Mestom Spišská Nová Ves ako stavebným úradom, preto sú tieto rozhodnutia vydávané vecne príslušným správnym orgánom. Ďalej uviedol, že stavebné povolenie č. 4041/1998-4-Ag zo dňa 03.08.1998 je platné, nakoľko s výstavbou trafostanice sa začalo dňa 10.11.1999 vytýčením výškových a smerových bodov a toto vytýčenie bolo v teréne zachytené oceľovými stĺpikmi, čo vyplýva z priloženého denného záznamu o priebehu stavby, ktorý bol okrem dodávateľa podpísaný aj vedúcim oddelenia výstavby a dopravy MsÚ - M.. G. C.. Mal za to, že so stavebnými prácami bolo začaté v zákonnej dvojročnej lehote. K návrhu žalobcov na predloženie dokumentácie preukazujúcej čas zhotovenia stavby uviedol, že montážny denník mesto k dispozícii nemá, nakoľko práva a povinnosti stavebníka prešli počas výstavby trafostanice na žalovaného v II. rade, avšak denný záznam o priebehu stavby jasne preukazuje dátum začatia stavby a zároveň s tým súvisiacu platnosť stavebného povolenia. Na podporu tvrdení priložil odstúpenie investorstva, zo dňa 11.07.1999, ktorým spoločnosť Micronex s.r.o. odstúpila investorstvo a všetky práva a povinnosti pre stavbu "Inžinierske siete pre rodinné domy pod D. J. J. H.H. P. J." na Mesto Spišská Nová Ves. Poukazovanie na prebiehajúce stavebné konanie týkajúce sa stavby rodinného domu, ktorého stavebníkmi sú žalobcovia, má svoje opodstatnenie predovšetkým v tom, že je to hlavný dôvod, pre ktorý žalobcovia žiadajú odstránenie trafostanice, ktorá 20 rokov zabezpečuje elektrickú energiu pre danú lokalitu. Žalobcovia úmyselne postavili svoj rodinný dom v rozpore so stavebným

povolením a v ochrannom pásme trafostanice, ktorá je postavená v súlade so zákonom. Týmto svojím konaním vyvolali potrebu prekládky trafostanice, s čím súvisia určité finančné náklady. S cieľom zakryť tieto skutočnosti zavádzajú súd a žiadajú odstránenie predmetnej stavby - J. XX U. E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H.. K otázke, ktorý dotknutý orgán podáva alebo nepodáva svoje vyjadrenie k realizácii stavby poznamenal, že stavebný úrad bez týchto vyjadrení rozhodnutie nevydá. Preto je ich význam pre samotné konanie podstatný a neodborné tvrdenie žalobcov ho v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť. Právomoc, kompetencie a odborná spôsobilosť dotknutých orgánov je daná zákonom. Na preukázanie tvrdených skutočností, priložil celú dokumentáciu spisu týkajúceho sa Oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo žalobcami predložené súdu na ústnom pojednávaní, konanom dňa 17.04.2019. V rámci tohto konania bolo vykonané miestne šetrenie dňa 20.12.2002, z ktorého priložil Záznam z miestneho šetrenia, ktorý bol spísaný na mieste výstavby trafostanice a M.. Č. a M.. U. v rámci námietok účastníkov vyjadrili svoj súhlas so stavbou trafostanice za podmienky, že sa budú riešiť aj NN rozvody v zmysle stavebného povolenia č. 4041/1998-4-Ag zo dňa 03.08.1998, čím zároveň uznali platnosť tohto stavebného povolenia. Taktiež priložil Žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, stanovisko Štátneho okresného hygienika k dodatočnému povoleniu stavby a Rozhodnutie č. 5497/2002-3-Ag, zo dňa 14.02.2003, ktorým bolo toto konanie o dodatočnom povolení stavby zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod konania, nakoľko práva a povinností z platného stavebného povolenia boli postúpené spoločnosťou Micronex s.r.o. na Mesto Spišská Nová Ves. Naďalej navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. K duplike pripojil Stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby od štátneho okresného hygienika zo dňa 10.12.2002, Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves o zastavení konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 14.2.2003, Odstúpenie investora zo dňa 11.7.1999, Vyjadrenie Okresného úradu Sp. Nová Ves odboru životné prostredia zo dňa 20.12.2002, záznam z miestneho šetrenia zo dňa 20.12.2002 vrátane prezenčnej listiny a stanoviska od mesta i farského úradu, denný záznam o priebehu stavby zo dňa 10.11.1999 a žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 10.12.2002. 7. Žalovaný v 2. rade v duplike zo dňa 23.5.2019 uviedol, že má za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam obsiahnutých vo svojich podaniach, v dôsledku čoho považoval ich nároky za neopodstatnené a nedôvodné. Z dokladov, ktoré boli predložené žalovaným v l. rade jednoznačne vyplýva, že stavba trafostanice bola realizovaná na základe platného stavebného povolenia vydaného príslušným stavebným úradom v konaní, ktoré zodpovedalo ustanoveniam všeobecne záväzných právnych predpisov. V súvislosti s tvrdením žalobcov o zániku stavebného povolenia opätovne zdôraznil, že nedodržanie lehoty na dokončenie stavby nemá za následok stratu platnosti stavebného povolenia. Platnosť stavebného povolenia nezaniká pasivitou stavebníka, resp. neuskutočnením stavby alebo niektorej jej časti v stanovenej lehote. Ak sa so stavbou počas platnosti stavebného povolenia začalo, stavebné povolenie platí až do úplného dokončenia celej stavby. Z dokumentov, ktoré predložil žalovaný v l. rade jednoznačne vyplýva, že so stavbou elektroenergetických zariadení sa začalo najneskôr dňa 10.11.1999, a to vytýčením smerových a výškových bodov pre osadenie trafostanice a VN káblov. Názov stavby v liste zo stavebného denníka sa presne zhoduje s označením stavby, ktorá bola povolená v rozhodnutí príslušného stavebného úradu zo dňa 03.08.1998. Záznam zo stavebného denníka teda preukazuje, že so stavbou sa začalo počas platnosti stavebného povolenia zo dňa 03.08.1998. Napokon skutočnosti týkajúce sa začatia realizácie stavby boli potvrdené aj svedeckou výpoveďou. Vzhľadom k tomu, že so stavbou elektroenergetických zariadení sa začalo najneskôr dňa 10.11.1999 stavebné povolenie nemohlo stratiť platnosť, tak ako to mylne uvádzajú žalobcovia. Na základe uvedeného tak možno spoľahlivo konštatovať, že stavba, ktorá je predmetom tohto konania bola realizovaná na základe platného stavebného povolenia, pričom bola dokončená v lehote, ktorá bola v súlade s lehotou na dokončenie výstavby určenej príslušným stavebným orgánom v rozhodnutí zo dňa 07.03.2003. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že stavba trafostanice nebola realizovaná na pozemku podľa stavebného povolenia uviedol, že s uvedeným nemožno za žiadnych okolností súhlasiť. Samotní žalobcovia vo svojom žalobnom petite žiadajú odstránenie stavby z pozemku parc. č. XXXX/X. Stavebné povolenie bolo okrem iného vydané aj na pozemok parc. č. XXXX/X. Z uvedeného teda nie je zrejmé o aký rozpor so stavebným povolením by sa malo v danom prípade jednať. Jediný rozpor tak možno vidieť len vo vyjadreniach žalobcov. Na stavbu, ktorá je predmetom tohto konania bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.12.2003. Poukázal na ustanovenia vtedy platného , podľa ktorého stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúmal najmä, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územný plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že otázky súvisiace so skutočnou realizáciou stavby boli

právoplatne zodpovedané príslušným správnym orgánom v kolaudačnom konaní. Podľa ustanovenia platí, že "otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa ustanovenia platí, že "ak bolo o otázke podľa ods. 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. "Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že otázku o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci môže súd v zásade posúdiť aj sám, ale len vtedy, ak o nej ešte nebolo rozhodnuté. Ak už bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne, t.j. je ním viazaný a už ju nemôže posúdiť ako otázku prejudiciálnu inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej moci. V zmysle predmetných ustanovení súd na túto poukáže v odôvodnení rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného považoval argumentáciu o údajnom nesprávnom umiestnení stavby pre toto konanie za bezpredmetnú. Skutočnosti, ktoré žalobcovia vo svojom vyjadrení namietajú (realizácia a umiestnenie stavieb elektroenergetických zariadení) boli právoplatne posúdené príslušným orgánom verejnej moci. V tomto prípade príslušným stavebným úradom. Zdôraznil, že počas celého priebehu stavebného

- ani kolaudačného konania nebola k realizácii stavby trafostanice vznesená zo strany dotknutých osôb žiadna námietka. Problém nastal až po 15 rokoch, tým, že žalobcovia v rozpore so stavebným povolením vydaným na realizáciu ich rodinného domu, umiestnili svoju stavbu v ochrannom pásme elektroenergetických zariadení, ktorých vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaný v II. rade, čím porušili ustanovenie o energetike. Žalobcovia tvrdia, že v doterajšom konaní nebolo preukázané kedy presne bola stavba zrealizovaná, aby tak spochybnili legalitu vecného bremena, ktoré vzniklo v prospech právneho predchodcu žalovaného v II. rade. S uvedeným opätovne nemožno za žiadnych okolností súhlasiť. Súčasťou spisu prebiehajúceho konania je predsa kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12.11.2003, ktorým bolo povolené užívanie stavby, ktorej odstránenie predmetom tohto konania. Navyše dňa 10.05.2002 bola vykonaná úradná skúška pre trafostanicu, o čom bolo vydané osvedčenie o bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia zo dňa 13.05.2002 s platnosťou na desať rokov. Dohodou O zmene stavebníka uzatvorenej medzi Mestom Spišská Nová Ves a právnym predchodcom žalovaného v II. rade prešli práva a povinnosti zo stavebného povolenia zo dňa 03.08.1998 na právneho predchodcu žalovaného v II. rade. Právny predchodca žalovaného v II. rade vstúpil do práv stavebníka a stavbu vykonal v súlade so stavebným povolením a overenou projektovou dokumentáciou. Právny predchodca žalovaného v II. rade a od roku 2014 aj žalovaný II. rade zabezpečuje spoľahlivú, bezpečnú a efektívnu prevádzku elektroenergetických zariadení pre odberateľov danej lokality, a to už viac ako 15 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené a dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného v II. rade pri realizácii stavby a neskôr aj žalovaného v II. rade pri prevádzkovaní stavby, mal za to, že vecné bremeno spočívajúce v umiestnení elektroenergetických zariadení na pozemku žalobcov je toho času už dávno vydržané. Zdôraznil, že argumentáciu ohľadom vydržania uvádza len z opatrnosti a stále trval na tom, že vecné bremeno v prospech právneho predchodcu žalovaného v II. rade vzniklo už zo zákona. Čo sa týka požiadavky na predloženie stavebného denníka uviedol, že stavebný denník zo zhotovenia stavby, ktorá je predmetom tohto konania sa nepodarilo dohľadať. Zároveň však uviedol, že žiadny právny predpis neustanovuje stavebníkovi povinnosť archivovať stavebný denník aj po kolaudácii stavby. Podľa právnej úpravy účinnej v čase realizácie stavby slúžil stavebný denník ako jeden z podkladov v kolaudačnom konaní. Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2003, nevidel v požiadavke žalobcov na predloženie stavebného denníka žiadnu relevanciu. Ako dôkaz predložil Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12.11.2003, Odborné a záväzné stanovisko a osvedčenie Technickej inšpekcie SR zo dňa 13.5.2002, Osvedčenie Technickej inšpekcie SR č. 71/3/2012-EZ zo dňa 30.3.2012 a Správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia zo dňa 5.2.2016.

8. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 1.7.2019 uviedli, že dňa 3.8.1998 vydal Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor životného prostredia v prospech spoločnosti MICRONEX, s.r.o. rozhodnutie o povolení Stavby na pozemku U. - XXXX/X,X,X,X kat. územie H. P. J.. Žalovaný v I. rade uvádza, že platnosť stavebného povolenia vydaného dňa 3.8.1998 Okresným úradom Spišská Nová Ves nezanikla, nakoľko s výstavbou trafostanice sa začalo dňa 10.11.1999 vytýčením výškových a smerových bodov, čoho dôkazom je denný záznam o priebehu stavby. Poukázal na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku platného od 1.9.1997, podľa ktorého pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom." Z vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona je zrejmé, že samotný

úkon vytýčenia stavby prebieha pred začatím stavby a nie je možné ho za začatie stavby považovať. Z uvedeného vyplýva, že denný záznam zo dňa 10.11.1999 je len dôkazom o vykonávaní úkonov pred začatím stavby, avšak nie je dôkazom o začatí stavby. Predmetný denný záznam je dôkazom o tom, že ku dňu 10.11.1999 stavba ešte nezačala. Ďalej poukázali na ust. § 67 ods. 2 Stavebného zákona s tým, že žalovaní v konaní neposkytli žiaden dôkaz, že sa so stavbou začalo v lehote 2 rokov odo dňa vydania stavebného povolenia. Nesúhlasili s právnym názorom žalovaného v I. rade, že jednostranným listom - Inžinierske siete pre rodinné domy pod D. J. H. P. J. - odstúpenie investorstva, ktorý bol adresovaný spoločnosťou Micronex, s.r.o. ako adresáta stavebného povolenia a vlastníka pozemkov na ktorých mala byť stavba umiestnená, boli postúpené práva a povinnosti na žalovaného v I. rade. V prípade stavebného povolenia ide o individuálny správny akt in rem. Podľa právnej teórie - práva alebo povinnosti, ktoré z individuálneho správneho aktu in rem vyplývajú, sú "prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú." Obdobne podľa je tomu aj podľa českej správnej vedy. Stavebné povolenie, "hoci je formálne adresované stavebníkovi ako‚ držiteľovi práva', vzťahuje sa na konkrétnu stavbu." Podľa ust. § 70 Stavebného poriadku: "Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania." Hypotézou § 70 Stavebného zákona preto nemôže byť súkromnoprávna dispozícia so samotnými právami vyplývajúcimi zo stavebného povolenia, ale dispozícia s vecou, na ktorú sa stavebné povolenie vzťahuje. Štandardne pôjde o prevod alebo prechod vlastníckeho práva k pozemku. Musí však ísť o dispozíciu s vecou, resp. s právom k veci, v dôsledku ktorej dôjde k prechodu práv a povinností zo stavebného povolenia; nie o dispozíciu so samotnými právami a povinnosťami zo stavebného povolenia. V uvedenej veci je zrejmé, že pôvodný adresát stavebného povolenia spoločnosť MICRONEX, s.r.o. vlastnila pozemok na ktorom mala stáť stavba a tieto pozemky odpredala na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.1999 nasledujúcim osobám: L. I., L. G., M.. G. D., G. N., U. M., M.. Č. H. a Č. D.. V zmysle ust. § 70 Stavebného poriadku práva a povinnosti zo stavebného povolenia vydaného dňa 3.8.1998 vydaného Okresným úradom Spišská Nová Ves prešli na nasledujúce osoby ako nadobúdateľov vlastníctva pozemkov na ktorých mala byť stavba postavená. Jednostranný list stavebníka Micronex s.r.o. bez vyjadrenia druhej strany - žalovaného v I. rade je absolútne neplatný právny úkon, pri ktorom absentuje prejav vôle adresáta - žalovaného v I. rade a predmetný právny úkon je v priamom rozpore s ust. § 70 Stavebného zákona ako aj skutočnosťou, že práve v súlade s ust. § 70 Stavebného zákona boli v dôsledku prevodu vlastníctva pozemku práva a povinnosti zo stavebného povolenia prevedené na jednotlivých nových vlastníkov pozemkov. Žalovaný v I. rade nemal právny vzťah k pozemkom na ktorých mala byť umiestnená stavba podľa stavebného povolenia a z uvedeného dôvodu nie je prevod práv a povinností možný. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia zo stavebníka na žalovaného v I. rade. Zotrvali na argumentácii o nulite správneho aktu ako aj na argumentácii spochybňujúcej zriadenie vecného bremena v zmysle ust. z.č. , o energetike. Za účelom preukázania skutočnosti, že stavba nie je zriadená na pozemkoch definovaných v rozhodnutí zo dňa 3.8.1998 vydaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor životného prostredia v prospech spoločnosti MICRONEX, s.r.o. - rozhodnutie o povolení stavby na pozemku U. - XXXX/X,X,X,X kat. územie H. P. J. a súvisiacich dokumentov (predovšetkým projektovej dokumentácie vypracovanej M.. D. W., H. X, H. P. J.) nechali vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru geodézia a rovnako oslovili znalca z odboru stavebníctvo, aby sa vyjadril k niektorým otázkam podstatným pre príslušné konanie. Ako dôkaz priložili Znalecký posudok č. 11/2019 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Fučilom a Znalecký posudok č. 7/2019 vypracovaný znalcom Ing. Ladislavom Tichým.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 31.7.2019 uviedol, že na znalecký posudok č. 11/2019 vyhotovený znalcom Ing. Jánom Fučilom vo veci zistenia skutkového stavu legálnosti stavby trafostanice M. G. nie je možné v prebiehajúcom konaní prihliadať, nakoľko uvedený znalecký posudok bol vypracovaný znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností. Stavba trafostanice, ktorej sa uvedený znalecký posudok týka je v zmysle ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov inžinierskou stavbou, teda znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý nemá oprávnenie posudzovať inžinierske stavby. Stavba trafostanice bola postavená v súlade s územným plánom mesta Spišská Nová Ves. V súvislosti s tvrdeniami žalobcov, že v zmysle Stavebného zákona prešli práva a povinnosti zo stavebného povolenia na nadobúdateľov vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých mala byť trafostanica postavená považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že k odstúpeniu investorstva spoločnosťou Micronex s.r.o. na Mesto Spišská Nová Ves došlo dňa 11.07.1999 a zmluva o prevode vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. XXXX/X zo spoločnosti Micronex s.r.o. na nových vlastníkov pozemku bola uzatvorená až dňa 27.07.1999. Zároveň v zmysle žalobcami použitej citácie "hoci je

stavebné povolenie formálne adresované stavebníkovi ako držiteľovi práva, vzťahuje sa na konkrétnu stavbu" je zrejmé, že stavebné povolenie sa vzťahovalo na predmetnú trafostanicu a nie na pozemok, ako tvrdia žalobcovia. Práva a povinnosti zo stavebného povolenia tak prešli odstúpením investorstva na Mesto Spišská Nová Ves, nie na vlastníka pozemku, pretože v čase odstúpenia investorstva bola vlastníkom pozemku spoločnosť Micronex s.r.o., ktorá tieto práva odstúpila Mestu Spišská Nová Ves. Tvrdenia žalobcov o prechode práv a povinností zo stavebného povolenia na nových vlastníkov pozemku nadobudnutého na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.1999 by bolo možné akceptovať len v prípade, ak by pred touto skutočnosťou nedošlo k odstúpeniu investorstva, a zároveň by bolo so stavbou začaté v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, ktorého súčasťou by bol aj prevod vlastníckeho práva k stavbe. Vecou sa v prípade výkladu § 70 Stavebného zákona myslí stavba a nie pozemok, ako mylne uvádzajú žalobcovia. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa M.. I. H., ktorá vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že spoločnosť Micronex s.r.o. odovzdala projekty Mestu Spišská Nová Ves, ktoré mohlo na základe týchto projektov žiadať o dotáciu na výstavbu inžinierskych sietí. Z uvedenej dotácie boli vyfinancované vodovod a kanalizácia a následne bola Mestom Spišská Nová Ves z vlastných finančných prostriedkov vybudovaná aj prístupová cesta. Ďalej uviedla že, Východoslovenská distribučná realizovala výstavbu trafostanice, VN rozvodov a NN rozvodov a následne oni sa asi v roku 2003 na ňu napojili. Priložil Vyjadrenie k umiestneniu trafostanice zo dňa 29.07.2019 vydané Mestským úradom V Spišskej Novej Vsi, oddelením územného plánovania a stavebného poriadku.

10. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 12.8.2019 reagoval na znalecké posudky predložené žalobcom. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 11/2019 vypracovaný znalcom Jánom Fučilom uviedol, že menovaný je znalcom z odboru stavebníctvo, v odvetví pozemné stavby, ktorému neprislúcha vyjadrovať sa k realizácii, umiestneniu a premiestneniu elektroenergetických zariadení. Odhliadnuc od tendenčného prístupu znalca, ktorý sa v rámci svojho posudku snažil len o vyhovenie požiadavkám objednávateľa, poukázal na skutočnosť, že znalec vo svojom posudku rieši prevažne otázky právneho charakteru (legálnosť stavby, právoplatnosť stavebného povolenia a súlad umiestnenia stavby s územným plánom mesta Spišská Nová Ves). V tejto súvislosti zdôraznil, že nie je vecou znalcov oznamovať súdu svoje názory na právne otázky a vykonávať hodnotenie dôkazov. Skutkové zistenia znalca považoval za zmätočné a rozporné, keďže podľa názoru znalca trafostanica, ktorá je predmetom tohto sporu, nebola nikdy postavená, ergo neexistuje. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že znalec nedisponuje projektovou dokumentáciou ani technickou špecifikáciou trafostanice (ako sám uvádza, k dispozícii má len výkres EL 1). Poznatky znalca sú len domnienky, ktoré nemajú pôvod v poznatkoch získaných metódami špecifickými pre daný znaleckú činnosť. Mal za to, že simplexným opakovaním tých istých fráz o neexistencii trafostanice a neznámom vlastníkovi, menovaný znalec nijakým spôsobom neprispel k zisteniu skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 7/2009 vypracovaný znalcom Ing. Ladislavom Tichým, uviedol, že znalec disponuje len textovou časťou stavebného povolenia a kolaudačným plánom (žiadnom projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní). Logicky sa tak natíska otázka, ako sa môže znalec relevantne vyjadriť k otázke zhotovenia stavby podľa projektovej dokumentácie potvrdenej v stavebnom konaní, keď takouto dokumentáciou sám nedisponuje. Na základe uvedeného považoval skutkové zistenia znalca za nedostatočné. V prejednávanom prípade žalobcovia žiadajú odstránenie stavby z pozemku parc. č. XXXX/X. To, že je stavba trafostanice postavená na pozemku par. č.XXXX/X nie je sporné. Tak ako nie je nesporné, že stavebné povolenie bolo vydané aj na parc. č. XXXX/X. K irelevantnosti oboch znaleckých posudkov opätovne uviedol, že na stavbu, ktorá je predmetom tohto konania bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.12.2003. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

11. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 19.8.2019 na námietky žalovaných 1, 2 uviedli, že znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby je jediný, ktorého odvetvie je zamerané na posudzovanie pozemných stavieb, bytových budov, bytov, nebytových priestorov, nebytových budov, športovísk a inžinierskych stavieb neobsiahnutých v iných odvetviach odboru Stavebníctvo a súladu realizácie s projektovou dokumentáciou a podobne, čo v danom prípade vystihuje zameranie tohto odvetvia v zmysle prílohy č.2 vyhlášky č. ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Zotrvali na tom, že znalec v danom odbore je jediný odborne spôsobilý posúdiť inžinierske stavby tohto typu a súlad realizácie s projektovou dokumentáciou, územnoplánovacou dokumentáciou, stavebným povolením a podobne, pre stavbu trafostanice, ktorá je predmetom tohto konania a súd musí k danému posudku prihliadať ako k znaleckému dôkazu. Vo vyjadrení č. 20-2107-2/2019-AC Mesta Spišská Nová Ves oddelenie územného plánovania sa jasne uvádza, že parcela W. U. XXXX/X v k. ú. H. P. J. je určená pre bývanie formou rodinných domov s

označením 3a, čiže stavba trafostanice na danej parcele je v rozpore s plánovaným využitím a v danom území nemá čo hľadať a to aj z dôvodu všeobecného ohrozenia. Je niekoľko možností kde stavba mohla byť postavená a mohla byť už dávno premiestnená, pričom toto užívateľ tohto zariadenia a žalovaný v I. rade mali vo vlastnej údržbe zabezpečiť, na čo ich oni niekoľkokrát vyzývali. Poukázali na ust. § 32 Stavebného zákona. Keďže na predmetnú v skutočnosti postavenú stavbu trafostanice nebolo vydané žiadne územné rozhodnutie ani stavebné povolenie a jej umiestnenie je v rozpore s územným plánom Mesta Spišská Nová Ves o čom svedčí aj vyjadrenie č. 20-2107-2/2019-AC Mesta Spišská Nová Ves oddelenie územného plánovania a SP, kde dané územie je určené pre bývanie formou rodinných domov, čiže v danom prípade sa skutočne jedná o nepovolenú stavbu pričom ako ďalší silný dôkaz je aj žiadosť o dodatočné povolenie zo strany žalovaného v II. rade, ktorého konanie bolo z nevysvetliteľných príčin zastavené. Takisto zdôraznili, že na základe svedeckých výpovedí, je možné konštatovať, že stavba sa realizovala na prelome rokov 2002 a 2003 a keďže územným plánom schváleným v roku 2000, v ktorom bola schválená daná lokalita a parcela č. XXXX/X pre účely bývania formou rodinných domov s označením 3a, preto postaviť takúto nebezpečnú stavbu ohrozujúcu životy, zdravie a bez zabezpečenia ochrany prístupu detí k tejto stavbe je nezákonné. K prevodu práv stavebníka na základe jednostranného odstúpenia investorstva nesúhlasili s právnym názorom žalovaného v I. rade. Stavebné povolenie je aktom verejnej moci a z hľadiska členenia práva na súkromné a verejné patrí do oblasti verejného práva. Pre stavebné povolenie ako pre právny akt (oprávnenie) verejného práva sú potom charakteristické vlastnosti príznačné verejnoprávnym oprávneniam. Oprávnenia vyplývajúce z verejného práva majú iný právny charakter ako oprávnenia súkromnoprávne (napr. právo na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzavretej medzi subjektami súkromného práva). Verejnoprávnymi oprávneniami nemožno totiž disponovať pomocou súkromnoprávnych prostriedkov. Tento princíp je vyjadrený aj v rímsko-právnej zásade: "Ius publicum privatorum pactis mutari non potest" ("súkromnými dohodami nemožno meniť právo verejné", Papinianus). Vzhľadom na to, že aj v súčasnosti jasne pretrváva zásadné odlišovanie verejného práva od súkromného práva, je nevyhnutné rešpektovať uvedený princíp a pri aplikácii práva ho použiť. Z tohto dôvodu nemožno právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo stavebného povolenia disponovať súkromnoprávnym inštitútom zmluvy o prevode práv. Obmedzenie v súkromnoprávnej dispozícii verejnoprávnym oprávnením vykonávať stavebné činnosti sa opiera aj o zmysel stavebného konania, v rámci ktorého kompetentný orgán (stavebný úrad) v mene štátu v rámci štátnej správy udeľuje súhlas na uskutočňovanie stavieb, kedy skúma splnenie zákonných podmienok pre vydanie stavebného povolenia. Jedna z takýchto podmienok sa nachádza v ustanovení § 58 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého "stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu." Súkromnoprávnym prevodom oprávnení poskytnutých verejným právom by mohli byť preto obchádzané požiadavky zákona, keďže prípadný nadobúdateľ verejnoprávneho oprávnenia by vykonával činnosti, k vykonávaniu ktorých sa nevyhnutne vyžaduje splnenie zákonných predpokladov, ktoré nadobúdateľ nespĺňa. V ďalšom zotrval na predchádzajúcej argumentácii.

12. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 12.9.2019 v plnom rozsahu súhlasil s argumentáciou žalovaného v l. rade, že na znalecký posudok č. 11/2019 vypracovaný Ing. Jánom Fučilom nie je možné v tomto konaní prihliadať. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že bol vypracovaný znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetví pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľnosti. Zariadenie, ktoré je predmetom tohto konania je elektroenergetickým zariadením regionálnej distribučnej sústavy, ktoré je líniovou stavbou, ktorá patrí do odvetvia líniových stavieb podľa prílohy č. 1 a 2 vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o znakoch tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov. Podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. sú líniovými stavbami najmä, ropovody, plynovody, rozvody vody, pary, kanalizácie a elektriny. Odvetvie líniových stavieb je zamerané na zabudované stavebné konštrukcie, kvalitu vykonaných stavebných prác, porúch stavieb, súlad realizácie s projektovou dokumentáciou a podobne. Na základe vyššie uvedeného trval na tom, že znalec Ing. Ján Fučila nie je kompetentný sa vyjadriť k elektroenergetickým zariadeniam, ktoré sú líniovými stavbami, a teda ani k zariadeniam, ktoré sú predmetom tohto konania. U znaleckých posudkov predložených žalobcami v plnom rozsahu zotrval na predchádzajúcej argumentácii. Žalobcovia vo svojom vyjadrení argumentujú, že trafostanica, ktorá je premetom tohto konania je postavená v rozpore s územným plánom. Z vyjadrenia Mesta Spišská Nová Ves pritom jednoznačne vyplýva, že umiestnenie transformátora, ako súčasť technickej infraštruktúry v území, je pre existenciu a užívanie stavieb rodinných domov v danej lokalite nevyhnutné. Čo sa týka argumentácie o prevádzke zariadenia, ktoré je nebezpečné a život a zdravie ohrozujúce uviedol, že s uvedeným nemôže za žiadnych okolnosti súhlasiť. Uvedené tvrdenia považoval za účelové a nepravdivé, ktoré žalobcovia nepodporili žiadnymi dôkazmi.

Zariadenie, ktoré je predmetom tohto konania je bezpečné, spoľahlivé a efektívne a je prevádzkované v súlade s platnými právnymi predpismi a STN normami o čom predložili platnú úradnú skúšku. Čo sa týka argumentácie žalobcov o neprevoditeľnosti oprávnení zo stavebného povolenia, tak nie je zrejmé, čo sa touto snažia žalobcovia dosiahnuť, pretože aj v prípade, ak by išlo o spochybnenie akýchkoľvek vecných práv žalovaného v II. rade vo vzťahu k elektroenergetickým - zariadeniam alebo pozemkom na ktorých sú postavené, tak mal jednoznačne za to, že tieto by boli bez ohľadu na argumentáciu žalobcov toho času už dávno vydržané. Právny predchodca žalovaného v II. rade nadobudol práva zo stavebného povolenia dobromyseľne. Vlastníci výstavbu trafostanice sami požadovali a nemali voči nej žiadne námietky. Námietky neboli vznesené v žiadnom správnom konaní súvisiacom so zariadeniami, ktoré sú predmetom tohto konania ani v žiadnom inom konaní, ktoré bolo možné vo vzťahu k danej stavbe dotknutými osobami iniciovať na ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Uvedené je celkom logické nakoľko bez zabezpečenia distribúcie elektriny by nebolo možne realizovať ich zámery spočívajúce v stavbe rodinných domov a už vôbec nie ich plnohodnotne užívať. Prevádzkovanie elektroenergetických zariadení, ktoré sú predmetom tohto konania bolo nerušené až do času, kým si žalobcovia postavili (v rozpore so stavebným povolením) rodinný dom v ochrannom pásme trafostanice.

13. Žalobcovia opätovne podali dňa 12.9.2019 vo veci vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných k predloženým znaleckým posudkom.

14. Zároveň podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v ktorom žiadali, aby súd nariadil žalovanému v II. rade povinnosť v celom rozsahu zastaviť prevádzku trafostanice nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX/X reg. C nachádzajúcej sa v kat. území H. P. J. vo vlastníctve žalobcov ako povinnosť zdržať sa vstupu na pozemok parc. č. XXXX/X reg. C nachádzajúci sa v kat. území H.H. P. J. vo vlastníctve žalobcov až do právoplatného rozhodnutia v tomto konaní.

15. Uznesením sp. zn. -208 zo dňa 25.9.2019 súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1, 2, ktorého dôvody doplnili podaním zo dňa 14.10.2019.

16. Uznesením -239 zo dňa 27.11.2019 Krajský súd v Košiciach uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí neodkladného opatrenia potvrdil.

17. Vo veci bolo opakovane nariadené pojednávanie, naposledy na deň 12.2.2020, ktorého sa zúčastnili žalobca v 1. rade vrátane svojho právneho zástupcu a splnomocnení zástupcovia oboch žalovaných. Pojednávania sa nezúčastnila žalobkyňa v 2. rade, preto súd v súlade s ust. pojednával v jej neprítomnosti.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov M.. G. C., G. L., M.. I. H., I. L., M.. H. Č., M.. A. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to žiadosťou o vydanie stavebného povolenia, rozhodnutím o povolení stavby, rozhodnutím o predlžení stavby, dohodou o zmene stavebníka uzavretú medzi Mestom Spišská Nová Ves a Východoslovenskou energetikou a.s., oznámením o začatí kolaudačného konania a nariadením ústneho konania, protokolom o kolaudácii stavby, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 12.11.2003, zmluvou o združení finančných prostriedkov, žiadosťou o predĺženie termínu ukončenia stavby, kópiou z katastrálnej mapy vrátane geodetických podkladov, stanoviskom štátneho okresného hygienika v Spišskej Novej Vsi, žiadosťou o zastavenie prác v ochrannom pásme elektrickej stanice s prílohou, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, povolením č. 2007E 0257 zo dňa 4.6.2007, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, povolením č. 2007E 0257 - 1. zmena zo dňa 11.5.2009, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, povolením č. 2007E 0257- 2. zmena zo dňa 6.6.2011, výpisom z Obchodného registra, Osvedčením Technickej inšpekcie SR č. /EZ zo dňa 30.2.2012, mapou - porovnaním aktuálneho stavu so stavom podľa kolaudačného plánu, stanoviskom Mesta Spišská Nová Ves k novostavbe rodinného domu zo dňa 20.7.2017, technicko-geodetickou dokumentáciou, kolaudačným plánom, Stanoviskom k dodatočnému povoleniu stavby od štátneho okresného hygienika zo dňa 10.12.2002, Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves o zastavení konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 14.2.2003, Odstúpením investora zo dňa 11.7.1999, Vyjadrením Okresného úradu Spišská Nová Ves odboru životné prostredia zo dňa 20.12.2002, záznamom z miestneho šetrenia zo dňa 20.12.2002 vrátane prezenčnej listiny a stanoviska od mesta i farského úradu, denným záznamom o priebehu stavby zo dňa 10.11.1999, žiadosťou o vydanie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 10.12.2002,

Odborným a záväzným stanoviskom a osvedčením Technickej inšpekcie SR zo dňa 13.5.2002, Osvedčením Technickej inšpekcie SR č. 71/3/2012-EZ zo dňa 30.3.2012, Správou o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia zo dňa 5.2.2016, Znaleckým posudkom č. 11/2019 vypracovaným znalcom Ing. Jánom Fučilom a Znaleckým posudkom č. 7/2019 vypracovaným znalcom Ing. Ladislavom Tichým, vyjadrením k umiestneniu trafostanice zo dňa 29.07.2019 vydaným Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi, oddelením územného plánovania a stavebného poriadku, kúpnou zmluvou zo dňa 27.7.1999, dohodou o zrušení a úprave podielového spoluvlastníctva zo dňa 22.1.2008, čestným prehlásením geodeta M.. O. X. zo dňa 7.2.2020 ako i obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

19. Svedok M.P.. G. C. uviedol, že v minulosti od roku 1991 pracoval na oddelení výstavby Mesta Spišská Nová Ves a má vedomosť o tom, že mesto sa podieľalo na projekte výstavby k technickej vybavenosti k IBV (individuálnej bytovej výstavby), predmetom investície však nebolo vybudovanie elektrických rozvodov, ani trafostanice. Mesto investovalo do vybudovania vodovodu miestnej komunikácie a verejnej kanalizácie, avšak čo sa týka elektriny, o tomto vedomosť nemal. Individuálna bytová výstavba sa realizovala nie z iniciatívy mesta ale z iniciatívy spoločnosti Mikroenergy, ktoré započalo výstavbu 12 rodinných domov pre svojich zamestnancov, resp. iné spriatelené osoby. Stavebníkom bol vždy individuálny stavebník. Všetko čo sa dialo v súvislosti s výstavbou sa dialo legálne, stavebníci o všetkom vedeli a súhlasili s tými. Mesto do vzťahov vstúpilo až dodatočne. Pôvodný stav hraníc pozemkov bol úplne iný počas výstavby, pôvodnej výstavby a stavom akým je dnes. Konštatoval, že čo sa týka výstavby rodinných domov, mesto vstúpilo do tejto výstavby ako investor na vybudovanie sietí, pričom časť finančných prostriedkov investovalo mesto, časť investoval štát a čiastočne sa na tom podieľal správca sietí, pravdepodobne Energetika. Všetci vlastníci rozostavaných rodinných domov túto investíciu vítali, keďže sami potrebovali finančné prostriedky na dokončenie svojich rodinných domov. Počas celého obdobia nezaznamenali žiadnu námietku, protest alebo konflikt medzi mestom a stavebníkmi. Priamo G.. E. ako jedna zo stavebníčok iniciovala stretnutie s vtedajším primátorom mesta M.. D. a mesto tak na základe dohody investovalo 900.000,- Sk do výstavby cesty, ktorá funguje dodnes. Čo sa týka Stavebného zákona a postupu v roku 1998 a v súčasnosti, domnieval sa, že ten postup bol rovnako prísny v tom období ako je tomu aj v súčasnosti. S vydaním stavebného povolenia sa vždy určuje lehota jeho platnosti. Je to buď 2 roky alebo v prípade inžinierskych sietí 3 roky, pričom stavebné povolenie je platné ak sa v lehote platnosti so stavbou začne. Domnieval sa, že pri takej výstavbe ako bola výstavba 12 rodinných domov a technického vybavenia muselo sa začať čo i len možno so stavebnými prípravami na výstavu inžinierskych sietí vzhľadom na jej rozľahlosť. Samotný termín ukončenia výstavby sa stále dá predlžiť ak je stavebné povolenie platné. Uviedol, že v minulosti pracoval 20 rokov ako vedúci výstavby a dopravy Mesta Spišská Nová Ves a od roku domnieval sa, že to bol rok 2003, prešli na mesto aj kompetencie stavebného úradu, takže mesto vykonávalo aj funkciu stavebného úradu. Nemal informáciu o tom, žeby mesto investovalo do elektriky v rámci tejto IBV cez oddelenie výstavby a nemal ani vedomosti o stavebnom konaní, ktorého predmetom bolo vydanie stavebného povolenia týkajúce sa tohto konania. Stavebné povolenie v tom čase vydával buď príslušný stavebný úrad alebo ONV. Ubezpečil súd, že stavba technickej vybavenosti k IBV pod Poliklinikou by nezískala finančné prostriedky od Krajského stavebného úradu v Košiciach ak by neexistovalo právoplatné stavebné povolenie a ak by nebola celá dokumentácia kompletná, v tomto bol Krajský stavebný úrad veľmi dôsledný. K financovaniu bytov bolo potrebné stavebné povolenie a následne k odúčtovaniu i kolaudačné rozhodnutie, k žiadosti o financovanie bytov bolo potrebné stavebné povolenie a k odúčtovaniu kolaudačné rozhodnutie, u technického vybavenia to bolo stavebné povolenie a k odúčtovaniu stačí preberací protokol. Vo všeobecnosti veril v implementáciu Stavebného zákona príslušnými pracovníkmi a domnieval sa, že títo postupovali v súlade so zákonom. Zároveň prejavil presvedčenie, že neverí, že ak by stavebníci podstúpili procedúru vydania stavebného povolenia, neučinili by v stanovenej lehote čo i len minimálne úkony smerujúce k tomu, aby mohlo k predlženiu stavebného povolenia dôjsť legálne. Uviedol, že vždy sa vydávalo stavebné povolenie najprv na technickú vybavenosť až následne na bytovú výstavbu resp. stavbu domov, po ukončení sa najprv kolaudovalo technické vybavenie a až následne sa kolaudovali byty. Konštatoval, že okrem jeho výpovede by sa našlo určite množstvo svedkov z radu 12 stavebníkov, ktorí so stavbami začali, ktorí disponujú i listinnými dôkazmi príp. fotodokumentáciou svedčiacou o tejto skutočnosti, pričom vychádzal z vlastnej skúsenosti, pretože ľudia si dokumentujú priebeh stavebných prác, aby mali dôkazy či už k dodávateľom alebo pre vlastnú potrebu. Kedy presne sa so stavebnými prácami začalo sa vyjadriť nevedel. Čo sa týka stavebného povolenia uviedol, že zásadou je, že toto sa vydáva na stavbu, ktorá je v ňom konkrétne popísaná. Ako stavebník sa síce uvedie žiadateľ stavebného povolenia ale tento sa dá kedykoľvek v priebehu konania resp. v priebehu realizácie vymeniť, robilo sa

to takto bežne napr. aj v prípade Mesta Spišská Nová Ves keď mesto zastrešilo technické vybavenie a technické zabezpečenie určitej výstavby a následne sa veci postupovali iným investorom vodárňam, elektrárňam a pod., čiže práva z toho stavebného povolenia boli postúpené parciálne iným investorom. V tomto prípade nebolo stavebné povolenie vydané na Mesto Spišská Nová Ves, ale na iný subjekt. Predpokladal, že išlo o Mikroenergy, alebo nejaký taký subjekt. Postúpenie právnych vzťahov sa vždy vykonávalo písomne a tento dokument sa prikladal k stavebnému povoleniu. Pokiaľ sa postupovali i majetkové práva, prikladali sa i zmluvy o dielo, kúpne zmluvy.

20. Svedkyňa G. L. konštatovala, že začali s výstavbou rodinného domu, ktorý bol súčasťou radovej výstavby 4-bytovky v roku 1997. Túto bytovku mala postaviť stavebná firma Mikroenergy, ktorá však následne skrachovala. V roku 2000 bola postavená hrubá stavba a to inou stavebnou spoločnosťou a v roku 2001 oni nehnuteľnosť predali. V čase keď dom odpredávali na ich spoločnom pozemku, ktorý bol spoločný pre všetky 4 bytovky žiadna trafostanica ani iná betónová stavba nestála. Mali objednané UNC vozidlo, ktorým pozemok zrovnávali. Elektrinu vtedy nemali vlastnú, mali natiahnuté káble od polikliniky. Mala vedomosť o tom, že stavebné povolenie, ktoré bolo vydané firme Mikronex po 2 rokoch stratilo platnosť, pričom v tom čase ešte kompetencia stavebného úradu nepatrila Mestu Spišská Nová Ves a k postaveniu trafostanice došlo až v roku 2003 a to svojvoľne bez stavebného povolenia. V roku 2001 predávali dom, žiadne stavebné práce na trafostanici zrealizované neboli, neboli tam zrealizované ani žiadne iné stavebné práce ohľadom elektrifikácie územia. Pamätala si to z toho dôvodu, lebo v tom období poskytoval Štátny fond rozvoja bývania pôžičku 100.000,- Sk a keď dom predávali, ešte stále nebolo nič začaté, preto museli celú pôžičku fondu vrátiť. Peniaze stavebníkovi odovzdali v roku 1997, avšak stále chýbali nejaké doklady, nejaké povolenia, preto sa reálne s výstavbou začalo až v roku 1999. Mikron im v tom období odovzdal stavbu, kde bola iba základná doska. Oni novému majiteľovi domu stále niečo podpisovali kvôli zárukám, posúval sa pozemok, ktorý spolu so stavbou odpredali v roku 2001 pánovi U.. Nemala vedomosť o tom či niekedy bolo vydané stavebné povolenie na trafostanicu, pretože elektrárne jej v roku 2001 keď chceli dom predať tvrdili, že nie je vydané stavebné povolenie, preto ho predať nemôžu.

21. Svedkyňa M.. I. H. konštatovala, že do roku 1999 pracovala vo firme Mikronex ako riaditeľka výroby. Spoločnosť bola v tomto roku predaná a ona už ďalej pre firmu pracovať odmietla. Vedela uviesť len toľko, že spoločnosť Mikronex odovzdala projekty Mestu Spišská Nová Ves, ktoré mohlo na základe toho žiadať o dotáciu na výstavu inžinierskych sietí. Táto mala byť dotovaná, bol stanovený limit nad 100.000,- Sk na jeden rodinný dom. Z týchto finančných prostriedkov boli vyfinancované vodovod a kanalizácia dažďová a splašková. Následne po rokovaniach mesto vybudovalo prístupovú cestu k ich rodinným domom, to financovalo mesto. Čo sa týka trafostanice a prípojok NN (nízkeho napätia) k rodinným domom, na toto už dotácia nestačila, preto všetci obyvatelia postavených domov vyvolali konania na elektrárňach za účelom zrealizovania týchto prác. Po opakovaných jednaniach im to bolo prisľúbené, s tým, že elektrárne sľúbili zabezpečiť všetku projektovú dokumentáciu. Rokovania prebiehali v roku 2001, 2002. Konštatovala, že má vedomosť, že už v tom čase stál stožiar vysokého napätia, k tomuto sa postavil nový stožiar, samostatná vetva, zemným vedením sa priviedlo VN (vysoké napätie) k trafostanici resp. na miesto, kde mal stáť stožiar, išlo totiž stožiarovú trafostanicu. Následne sa robili rozvody k jednotlivým domom, pričom tieto rozvody sa však robili niekde inde, oni museli chodiť žiadať o ne správcu do Prešova, trvalo to ďalší rok. Predpokladala, že prípravné práce k vybudovaniu trafostanice sa začali niekedy v roku 2002, určite to nebolo za éry Mikronexu. Ona sa sťahovala do domu v novembri 2001, vtedy tam ešte žiadne práce zrealizované neboli, takže z toho usudzovala, že to bolo niekedy v roku 2002. Neboli zrealizované ani žiadne výkopové práce, pretože zbytočne by sa tieto robili dopredu. V tom čase založili občianske združenie, ktorého členmi boli všetci vlastníci rodinných domov, bolo to 12 rodinných domov, takže krát 2. Vždy keď sa jednalo o výstavu infraštruktúry resp. čohokoľvek ohľadom rodinných domov dal sa podpísať všetkým na to adekvátny doklad - súhlas. Proti trafostanici ani v roku 2001, 2002, 2003 nemal nikto z rodinných domov žiadne výhrady. Nevedela kedy bola trafostanica kolaudovaná. Oni mali v tom období takmer všetci príspevky z fondu bývania, kolaudovali domy v roku 2002, 2003, v roku 2002 im boli dotácie schvaľované. V prípade, že by stavby neboli do 2 rokov skolaudované, museli by dotáciu vrátiť. Boli radi, že trafostanicu majú, nikto z ostatných susedov sa na ňu ako stavebníka neobrátil so žiadnym problémom týkajúcej sa trafostanice. Ona stavebný pozemok nadobudla v roku 1999. K prevodu spoločnosti na nového majiteľa, na nového konateľa firmy došlo niekedy v roku 1999, avšak už predtým im konateľ pôvodnej spoločnosti Mikronex pozemky odpredal. Mala ukončenú pracovnú zmluvu nie so spoločnosťou Mikronex ale s tou novou spoločnosťou a to preto, že bola práceneschopná, nemohla teda pracovnú zmluvu ukončiť skôr. Východoslovenská

distribučná realizovala výstavbu trafostanice, VN rozvodov a NN rozvodov a následne sa oni asi v roku 2003 na ňu napojili. Ona kolaudovala dom v máji 2002, nevedela sa však presne vyjadriť kedy došlo k napojeniu na verejnú sieť, pretože v tom období mala stavebný prúd. Nikdy nebola účastníkom akéhokoľvek správneho konania súvisiaceho s výstavbou trafostanice. Rodinné domy majú postavené tak, že pozemky pod nimi majú všetky vo výlučnom vlastníctve, avšak dvory a predzáhradky majú v podielovom spoluvlastníctve. Konkrétne na jej pozemku, resp. na spoločnom pozemku, avšak na jej dome stojí elektrický rozvádzač, ide o rozvádzač na ktoré sú napojené domy smerom hore, ako aj smerom dole, tzn. aj samostatne stojace domy. Nemala vedomosť, že by dávali nejaké súhlasy Východoslovenskej energetike.

22. Svedok I. L. uviedol, že sa v roku 2001 s manželku rozviedli, tak sa rozhodli predať dom. V tom čase sa to všetko iba vybavovalo, teda ohľadom trafostanice nič ešte nebolo zrealizované. Z fondu rozvoja bývania dostali dotáciu na inžinierske siete a za tieto prostriedky sa vybudovala kanalizácia. Mal vedomosť o tom, že v roku 1999, 2000, 2001 neboli vykonávané žiadne práce na trafostanici. Elektrickú prípojku mali k domu vedenú len cez garáže, ako stavebnú prípojku. V čase keď dom predávali, nebol skolaudovaný, a to ani inžinierske siete, ani rodinný dom. Pozemok kupovali v roku 1999, vedomosť o plánovanej výstavbe trafostanice vtedy nemal. Nevedel o žiadnom stavebnom rozhodnutí, ani územnom rozhodnutí.

23. Svedok M.. H. Č. konštatoval, že žalobcovia 1, 2 sú jeho zaťom a dcérou. K veci uviedol, že taká trafostanica aká bola predmetom stavebného povolenia pre Mikronex neexistuje, táto ani nikdy nebola začatá, ani v zmysle projektovej dokumentácie nebola realizovaná. Na trafostanicu, ktorá je postavená nebolo vydané stavebné povolenie. Pôvodná stavba mala byť inak projektovo i technicky riešená, mali tam byť iné body napojenia, k tomuto nebolo vydané ani územné rozhodnutie. S výstavbou VN a NN rozvodov sa začalo niekedy v roku 2002 a tieto boli ukončené niekedy v roku 2003 a až v tomto období bol jeho rodinný dom napojený na zdroj energie. Dovtedy boli napojení iba na stavebný prúd a to konkrétne on tento rozdeľoval, išlo o elektrický prúd pre štyroch, avšak všetci dvanásti stavebníci boli napojení iba na stavebný prúd. On sa sťahoval do rodinného domu 1.12.2001 a v tom období stála na pozemku, kde teraz stojí trafostanica len jedna veľká kopa zeminy, takže ak by mala byť na tomto mieste umiestnená trafostanica, bolo by to na vyvýšenom mieste. Stĺp trafostanice a to asi jeden meter zasahuje do pozemku č. XXXX/X a vlastníkom tohto pozemku sa oni stali v roku 1999, išlo o podielové spoluvlastníctvo. Prípojka NN však prechádza cez predmetný pozemok, asi v dĺžke 6 metrov. On prvýkrát začal namietať postavené zariadenie v roku 2008, vadilo mu to však aj do tohto obdobia. Oslovil viaceré orgány, napr. listom z roku 2013 adresovaným Východoslovenskej distribučnej za účelom odstránenia zariadenia. Bolo mu odpovedané, že si to majú vyriešiť vo vlastnej réžii. Poukázal na to, že umiestnenie tohto zariadenia je v rozpore s územným plánom, kde územie má slúžiť výstavbe rodinných domov, resp. má byť obytnou zónou. Nikdy a nikto ich nepožiadal o možnosť zriadenia vecného bremena a za účelom umiestnenia trafostanice resp. elektrických rozvodov, resp. práva uloženia inžinierskych sietí, čo je základnou podmienkou pre vydávanie stavebného povolenia. Územný plán musel byť zmenený niekedy v roku 1998, pretože vtedy došlo k súhlasu a vydaniu rozhodnutia na výstavbu rodinných domov. Poukázal na vyjadrenie Mesta Spišská Nová Ves, ktoré je súčasťou znaleckého posudku Ing. Jána Fučilu, príloha č. 14 zo dňa 20.7.2017, z ktorého je zrejmé, že mesto súhlasilo s novostavbou rodinného domu žalobcov na parcele W.-P. XXXX/X. Oni sa k projektovej dokumentácii stavby trafostanice neodstali, avšak majú kolaudačný výkres pre Mikronex a podľa tohto trafostanica postavená nebola. Nie je možné teda stotožniť dokumentáciu pre stavbu, ktorá mala byť postavená pôvodne so stavbou, ktorá je postavená v súčasnosti. On fungoval ako znalec a to v odbore stavebníctvo, oceňovanie nehnuteľností a mal k dispozícii znalecký posudok Ing. Jána Fučilu, ktorý mu poskytol zať (žalobca v 1. rade). Bol pritom ako znalec vykonával ohliadku. Žalobu čítal, avšak nie celú, má ju k dispozícii. On pozemok s parcelou č. XXXX/X kúpil v roku 1999 od spoločnosti Mikronex a následne v roku 2007 sme dokúpili ešte parcelu č. XXXX/X a táto bola pričlenená k parcele XXXX/X. Trafostanica už v roku 2007 postavená bola, a to z časti na parcele č. XXXX/X a z časti asi jeden meter na parcele č. XXXX/X, resp. na hranici pozemkov je postavený stĺp. Trafostanica je technológia, ktorá visí vo vzduchu, je predsunutá pred ten stĺp. Oni kúpili parcelu od cirkvi, pričom trafostanica nikdy nebola evidovaná v žiadnych právnych dokumentoch, takže kúpili iba pozemok bez trafostanice. Trafostanica existovala aj v roku 2007 a existuje aj dnes, jej vlastník je však neznámy. On sa zúčastnil v roku 2002 jedného konania, ktorého predmetom bolo dodatočné stavebné povolenie, avšak dodatočné stavebné povolenie bolo zamietnuté. Oni sa v tomto konaní vyjadrovali, pretože elektrárne ich odmietali pripojiť na verejnú sieť. Vyjadrovali sa asi tým štýlom, že sa chcú pripojiť na elektrickú sieť, čo však stavebný

úrad vo svojom rozhodnutí zamietol. Ich sa pýtal na možnosť pripojenia stavebný úrad a na základe ich vyjadrenia vydal nesúhlasné stanovisko. Nevedel, či sa iný vlastník pozemkov v tomto konaní ešte vyjadroval. V roku 2007 keď odkupoval pozemok od cirkvi mu dekan farnosti Mišík povedal, že nikto za ním kvôli súhlasu s umiestnením trafostanice nebol a nikto o zriadenie vecného bremena nepožiadal. Konanie o dodatočnom stavebnom povolení bolo zamietnuté, rozhodnutie videl. Stavba trafostanice na VN a NN rozvody zahájená v roku 2002 a v apríli 2003 bola dokončená. Čo sa týka výstavby trafostanice VN a NN rozvodov s nimi nikto zo strany elektrárne nekomunikoval. O kolaudácii trafostanice nevedel, dozvedel sa o tom až v roku 2017 keď si zať vyžiadal nejaké materiály od Mesta Spišská Nová Ves. Od roku 2003 sa snažil ústne kontaktovať rôzne orgány vrátane mesta z dôvodu odstránenia trafostanice, s tým že táto je postavená nevhodne, ohrozuje jeho rodinu, ale žiadne právne kroky v tomto nepodnikol. Tak ako bolo projektovaná pôvodná trafostanica, tak mala stáť 10 metrov od jeho rodinného domu, prečo bola posunutá uviesť nevedel.

24. Svedok M.. A. B. uviedol, že niekedy v roku 1997 ako firma Micronex kúpili pozemky od Poľnobanky, ktorá ich mala v zálohu. S výstavbou rodinných domov sa začalo na jar 1998 a do konca tohto roka mali byť vystavané hrubé stavby rodinných domov. Tento plán zrealizovať nestihol, hrozil už jeho pád a v roku 1999 zbankrotoval resp. firmu predal. Firmu predal niekedy v júni alebo v júli 1999. Čo sa týka elektrickej prípojky, na výstavbu tejto prípojky si nepamätal, na domoch mali postavené iba základy, riešili cez U. D. plyn, ale nepamätal sa na výstavbu trafostanice. Naposledy bol na stavbe začiatkom roka 1999, kedy rozpredávali všetko čo sa dalo, na záver to bolo oplotenie okolo staveniska. Po predložení denného záznamu o priebehu stavby z č.l. 278 a odstúpením investora z č.l. 105 uviedol, že ani jeden z podpisov nie je jeho ani nevedel, ktorého z jeho zamestnancov by to podpis mohol byť. On bol jediným konateľom firmy Micronex zapísanej v Obchodnom registri, avšak kompetenciu v menej závažných úkonov mali stavbyvedúci, riaditeľ výroby príp. aj iné osoby podľa dôležitosti písomností, úkonu. Pravdepodobne mali byť písomnosti podpísané ním. Nespomínal si, žeby sme s jednotlivými vlastníkmi domov riešili aj otázku inžinierskych sietí. Tieto boli majetkom buď SPP alebo iných firiem. Oni sa snažili všetko odpredať a splatiť majiteľom aspoň tie finančné prostriedky, ktoré do toho investovali. Následne zákazku postúpili firme Panorama Spišská Nová Ves, avšak mal vedomosť, že aj táto do 2 rokov skrachovala. V roku 1997 začali s výstavbou, riešili rodinné domy a priebežne riešili plyn, elektriku a vodu resp. tieto sa mali riešiť až následne. Čo sa týka elektriky, mali stavebný prúd. Pri trvalej infraštruktúre sa určite s ňou plánovalo, mali vyjadrenia a súhlasy pri výstavbe rodinných domov od elektrárni, plynárni, vodárni ale na plyn sme sa napojili z Blaumontu. Využívali stavebný prúd, preto tieto veci v tom momente neriešili. M.. I. H., robila u neho istý čas riaditeľku výroby.

25. Zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia doručenej Okresnému úradu Spišská Nová Ves dňa 14.7.1998 súd zistil, že spoločnosť MIKRONEX s.r.o., Spišská Nová Ves ako vlastník pozemku, požiadala o stavebné povolenie na realizáciu stavby - J. XX U. E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie. V texte žiadosti je uvedené, že územné rozhodnutie vydal OÚ Spišská Nová Ves, odbor životného prostredia dňa 3.6.1998 pod č. 2350/1998-4-Ag. Súčasťou listiny je vyjadrenie - súhlas obce, t.j. Mestského úradu Spišská Nová Ves, referátu územného plánovania s realizáciou stavby podľa projektu - kolaudačného plánu M.. W., ako aj prehlásenie odborného dozoru - M.. E. I.. Predpokladaný termín realizácie stavby bol 12/1999. Zoznam príloh je uvedený v závere listiny.

26. Z rozhodnutia o povolení stavby vydaného Okresným úradom Spišská Nová Ves - odborom životného prostredia dňa 3.8.1998 pod č. 4041/1998-4-Ag bolo zistené, že stavba J. XX U. E.; X. XX/ X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie na pozemku parcela č. U. - XXXX/X,X,X,X v k.ú. H. P. J. bola povolená za presne vymedzených podmienok. Lehota dokončenia stavby bola v bode 12 stanovená na 12/1999, s tým, že stavebné povolenie stratí platnosť ak do 2 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nebude stavba začatá. V bode 11 je uvedené, že dokončenú stavbu, alebo jej časť možno užívať iba na základe kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.1998.

27. Spoločnosť Micronex s.r.o. Spišská Nová Ves listom - Odstúpením investorstva zo dňa 11.7.1999 odstúpila investorstvo a všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebných povolení pre stavbu inžinierske siete pre rodinné domy pod D. J. J. H. P. J. povolené stavebnými povoleniami na Mesto Spišská Nová Ves. Predmetom odstúpenia bola i stavba J. XX U. E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie Spišská Nová Ves, povolená rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves - odborom životného prostredia dňa 3.8.1998 pod č. 4041/1998-4-Ag.

28. Z denného záznamu o priebehu stavby zo dňa 10.11.1999 súd zistil, že v tomto je zaznamenané vytýčenie smerových a výškových bodov pre osadenie miestnej trafostanice, pričom tohto sa podľa záznamu za účasti geodeta M.. X. zúčastnili zástupca dodávateľa (neidentifikovaný) a zástupca MsÚ M.. C..

29. Z oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadení ústneho konania vydaného dňa 11.12.2002 Okresným úradom Spišská Nová Ves - odborom životného prostredia súd zistil, že na návrh Vsl. energetiky a.s. Košice bolo začaté príslušným stavebným úradom konanie o dodatočnom povolení stavby a nariadené ústne jednanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 20.12.2002. Podľa rozdeľovníka sa rozhodnutie doručovalo i Rímsko-katolíckej cirkvi, farnosti Spišská Nová Ves i M.. H. Č.. Ku konaniu o dodatočnom povolení stavby bola dňa 20.5.2002 vypracovaná technicko-projektová dokumentácia - porealizačné zameranie VN kábelovej prípojky. Z miestneho šetrenia bol vyhotovený záznam, ktorého súčasťou bola aj prezenčná listina prítomných, vyjadrenie farského úradu, stanovisko MsÚ Spišská Nová Ves. Miestneho šetrenia sa osobne zúčastnili stavebníci rodinných domov vrátane M.. H. Č., ktorý spolu s ďalšími prítomnými susedmi súhlasili s dodatočným povolením stavby za podmienky, že sa budú riešiť aj NN rozvody v zmysle pôvodne vydaného stavebného povolenia. Zástupca farského úradu pán D. nesúhlasil so zriadením vecného bremena na trafostanicu a v jej ochrannom pásme, do vyporiadania pozemku kúpou alebo nájomnou zmluvou. Mesto Spišská Nová Ves vo svojom stanovisku nesúhlasilo s dodatočným povolením stavby vzhľadom na platnosť pôvodného stavebného povolenia ani s rozdelením stavby na jednotlivé objekty s tým, že podmienečný súhlas vydá mesto ako stavebník až po doriešení celej výstavby. Dofinancovanie stavby malo byť riešené internou dohodou medzi stavebníkom (mestom) a budúcim užívateľom (VSE).

30. Rozhodnutím Okresného úradu Sp. Nová Ves č. 5497/2002-3-Ag odborom životného prostredia bolo dňa 14.2.2003 rozhodnuté o zastavení konania o dodatočnom povolení stavby na žiadosť žalovaného v 2. rade, keďže bolo zistené, že stavebníkom predmetnej stavy bol žalovaný v 1. rade.

31. Z rozhodnutia o predlžení stavby vydaného Mestom Spišská Nová Ves, ako stavebným úradom dňa 7.3.2003 pod č. 09-125/2003-Ag bolo zistené, stavebný úrad na základe žiadosti Mestského úradu Spišská Nová Ves zo dňa 17.2.2003 predĺžilo lehotu výstavby stavby s názvom J. XX U. E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie pre IBV pod D. J. v k.ú. H. P. J. do 31.12.2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2003. K dodatočnému povoleniu stavby bolo Okresným úradom Spišská Nová Ves - Štátnym okresným hygienikom dňa 10.12.2002 vydané stanovisko so záverom, že k dodatočnému povoleniu stavby nie sú námietky.

32. Z dohody o zmene stavebníka uzavretej medzi Mestom Spišská Nová Ves a Východoslovenskou energetikou a.s., súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na zmene stavebníka pre stavbu Spišská Nová Ves - IBV D. J. J. XX U. prípojka; trafostanica; NN káblová sieť povolenou stavebným povolením vydaným Okresným úradom Spišská Nová Ves - odborom životného prostredia dňa 3.8.1998 č. 4041/1998-4-Ag, predĺženým dňa 7.3.2003 rozhodnutím č. 09-125/2003-Ag, právoplatným dňa 14.3.2003.

33. Zo zmluvy č. 012/2002/DSS uzavretej dňa 5.6.2003 medzi Východoslovenskou energetikou a.s. Košice a Mestom Spišská Nová Ves súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na združení finančných prostriedkov na stavbu H. P. J., M. E. D. J. NN vedenie káblové AYKY 4Bx70 396m. Účelom príspevkovej zmluvy bolo zabezpečenie výstavby stavby NN vedenie kábelové AYKY 4Bx70 396m v hodnote 633588,- Sk. Termín realizácie bol stanovený na 6,7/2003.

34. Z oznámenia o začatí kolaudačného konania a nariadení ústneho konania zo dňa 20.10.2003 súd zistil, že na návrh Vsl. energetiky a.s. Košice začalo Mesto Spišská Nová Ves, ako príslušný stavebný úrad kolaudačné konanie na časť stavby J. XX U. E.; X.P. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H.M. zo stavby s názvom J. XX U. E.E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie v k.ú. H. P. J. a to nariadením ústneho jednania spojeného s miestnym zisťovaním nariadeného na deň 5.11.2003. Z ústneho jednania spojeného s miestnym zisťovaním bol spísaný v uvedený deň protokol o kolaudácii stavby v ktorom súd uvedené údaje týkajúce sa stavby, jej popis, číslo stavebného povolenia a pod.. Stavba bola podľa protokolu zrealizovaná na parcelách č. XXXX, XXXX a XXXX. V zázname je uvedené vyjadrenie orgánov štátnej správy - "bez pripomienok" a pri zmenách oproti schválenej dokumentácii - " nie je verejné osvetlenie".

35. Z kolaudačného rozhodnutia č. 09-1687/2003-Ag zo dňa 12.11.2003 bolo zistené že Mesto Spišská Nová Ves, ako príslušný stavebný úrad povolilo užívanie stavby s názvom J. XX U. E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., teda časť so stavby s názvom J. XX U. E.; X.P. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H.M. zo stavby s názvom J. XX U. E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie na pozemku parcela č. U. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. H. P. J. na účel posilnenia rozvodnej energetickej siete. Podľa rozhodnutia stavba obsahovala : TS PTS do 400kVA - 1 ks, Transformátor - 1 ks, VN 22 kV vzduch - 19 m, VN 22 kV kábel - 90 m a NN vedenie kábelové v dĺžke 396 m pre rodinné domy. Pre užívanie stavby stavebný úrad stanovil stavebníkovi podmienky podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2003. Vydaniu kolaudačného rozhodnutia predchádzal prípis Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi - Štátneho okresného hygienika zo dňa 5.11.2003, ktorý k vydaniu kolaudačného rozhodnutia nemal žiadne námietky. V texte prípisu bolo konštatované, že k užívaniu stavby bol vydaný Okresným úradom, štátnym okresným hygienikom v Spišskej Novej Vsi súhlasný posudok č. C/2002/11057-00001.

36. Zo stanoviska Mesta Spišská Nová Ves k novostavbe rodinného domu zo dňa 20.7.2017 súd zistil, že Mesto Spišská Nová Ves súhlasilo so žiadosťou žalobcu v 1. rade na výstavbu rodinného domu na G.P. S. v H.M. P.A. J., na parcele W. U. XXXX-X podľa predloženej projektovej dokumentácie. Súčasťou stanoviska bola i snímka s vyznačením predmetnej parcely.

37. Zo žiadosti o zastavenie prác v ochrannom pásme elektrickej stanice s prílohou zo dňa 7.12.2017 súd zistil, že žalovaný v 2. rade požiadal žalovaného v 1. rade o výkon štátneho stavebného dohľadu v súvislosti s realizáciou stavby a prebiehajúcimi prácami v ochrannom pásme elektrickej stanice na ul. G. J. H. P. J.. Súčasťou žiadosti je fotodokumentácia i znázornenie situácie v teréne z ktorého je zrejmé, že ide o stavbu žalobcov 1, 2.

38. Z rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, povolením č. 2007E 0257 zo dňa 4.6.2007, povolením č. 2007E 0257 - 1. zmena zo dňa 11.5.2009 a povolením č. 2007E 0257 - 2. zmena zo dňa 6.6.2011 ako aj z výpisu z Obchodného registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR súd zistil, že žalovanému v 2. rade bolo udelené povolenie na predmet podnikania "elektroenergetika", rozsah podnikania "distribúcia elektriny".

39. Z odborného a záväzného stanoviska a osvedčenia Technickej inšpekcie SR č. 1521/3/2002-EZ zo dňa 13.5.2002 súd zistil, že po posúdení podkladov, prehliadke a vyhodnotení skúšok zariadenia Technická inšpekcia a.s. podala odborné a záväzné stanovisko a osvedčila splnenie základných požiadaviek bezpečnosti technického zariadenia - J. E. N. X. XX/X,X U. - D. J., H. P. J..

40. Z Osvedčenia Technickej inšpekcie SR č. /EZ zo dňa 30.2.2012, súd zistil, že po posúdení podkladov, prehliadke a vyhodnotení skúšok zariadenia Technická inšpekcia a.s. dňa 21.3.2012 osvedčila splnenie základných požiadaviek bezpečnosti technického zariadenia - Transformátorovej stanice X. XXXX-XXXX - H. P. J., G., J. XX U. U. N. J. E.E. ".-N. - X.-XXXX". Osvedčením Technickej inšpekcie SR č. 71/3/2012-EZ zo dňa 30.3.2012 bolo osvedčené, že zariadenie spĺňa požiadavky bezpečnosti technických zariadení a že je obsluhovaná bezpečným spôsobom.

41. Zo Správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia zo dňa 5.2.2016 súd zistil, že posudzované zariadenie Spišská Nová Ves, J. E. a X. G. M. H. X. E., X. XXXX- XXXX vyhovuje bezpečnej prevádzke.

42. Zo súkromného znaleckého posudku č. 11/2019 vypracovaného na základe zadania žalobcu v 1. rade dňa 25.5.2019 znalcom Ing. Jánom Fučilom, znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že znalec v celkovom závere znaleckého posudku hodnotí, že na pozemku parcela č. XXXX/X (pôvodná parcela XXXX/X) bola zistená stavba trafostanice s názvom H. G. M. X.-XXXX J. neznámeho vlastníka, ktorá nie je evidovaná v popisných údajoch katastra, ani v geodetických údajoch katastra a neboli mu predložené žiadne podklady, ktoré by preukazovali vlastnícke právo. Stavbu, ktorá mala byť postavená na základe stavebného povolenia vydaného pod č. 4041/1998-4-Ag Okresným úradom, odborom životného prostredia v Spišskej Novej Vsi na stavbu s názvom trafostanica XX/X,X U., P. X,X U. kábel. sieť: verejné osvetlenie, nie je možné stotožniť so stavbou zistenou na pozemku parc. č. XXXX/X. Stavba trafostanice je postavená v rozpore s ÚPN Mesta Spišská Nová Ves a svojím ochranným pásmom zasahuje do zástavby rodinných domov a tým ohrozuje

život a zdravie rodín bývajúcich v týchto nehnuteľnostiach, ale aj možnosť užívať tento pozemok na účel určený územným plánom. V schválenom územnom pláne Mesta Spišská Nová Ves je parcela XXXX/X súčasťou urbanistického okrsku G - Sever. Z hľadiska funkčného využitia je súčasťou funkčnej plochy 3a

- bývanie formou rodinných domov. Pozemok sa nachádza v lokalite s prevládajúcou obytnou štruktúrou zastúpenou individuálnou bytovou výstavbou v rôznej urbanisticko-architektonicej štruktúre.

43. Zo súkromného znaleckého posudku č. 7/2019 vypracovaným na základe zadania žalobcu v 1. rade dňa 6.7.2019 znalcom v odbore geodézia a kartografia Ing. Ladislavom Tichým súd zistil, že tento na žalobcom zadané otázky hodnotil, že stavba J. XX U. E.: X. XX/X,X U. U.. H., verejné osvetlenie nebola zrealizovaná podľa stavebného povolenia vydaného dňa 3.8.1998 Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom životného prostredia, nakoľko nebola dodržaná lehota dokončenia stavby a investor nepožiadal do 2 rokov o jej predĺženie. Ku kolaudácii stavby resp. kolaudačnému rozhodnutiu je priložený kolaudačný plán zo dňa 19.9.2003, ktorý znázorňuje trasu NN vedenia medzi domami aj trafostanicu s prípojkou, ktorá po zameraní a skartirovaní do geodetického podkladu nie je totožná so zákresom v kolaudačnom pláne. Stavba je postavená podľa platných parcelných čísel v čase vydania stavebného povolenia na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/1. Táto je umiestnená na pozemkoch určených podľa terajších hraníc pozemkov a parciel U. W. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX. Na otázku umiestnenia stavby v súlade s územným plánom mesta znalec neodpovedal a na poslednú otázku poukázal na možnosť najvhodnejšieho premiestnenia stavby.

44. Z vyjadrenia Mesta Spišská Nová Ves, oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku k umiestneniu trafostanice zo dňa 29.07.2019 súd zistil, že Transformátor na parcele W. U. XXXX/X v k.ú. H. P. J., na ulici G. sa podľa platného územného plánu mesta nachádza na území s funkčným využitím označeným 3a - plochy bývania formou rodinných domov. Umiestnenie transformátora, ako súčasti technickej infraštruktúry v území je pre existenciu a užívanie stavieb rodinných domov v danej lokalite nevyhnutným.

45. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.1999 súd zistil, že spoločnosť Micronex s.r.o. ako výlučný vlastník odpredala I. L. s manž., D. G. s manž., M. U. a H. Č. s manž., nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/X zast. plocha o výmere 1328 m2 do ich vlastníctva.

46. Z dohody o zrušení a úprave podielového spoluvlastníctva zo dňa 22.1.2008 súd zistil, že účastníci touto dohodou rušia podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ktoré sú jej predmetom a tieto nadobúdajú do podielového resp. bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle dohody. Parcelu č. U. W. XXXX/X zast. plochy nádvoria o výmere 883 m2, k.ú. H. P. J. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva M.. H. Č. s manž..

47. Z čestného prehlásenia geodeta M.. O. X. zo dňa 7.2.2020 súd zistil, že tento vyhlásil, že sa nikdy nezúčastnil vytyčovania smerových a výškových bodov pre osadenie trafostanice na ul. G. J. H. P. J..

48. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Spišská Nová Ves súd zistil, že vlastníkmi parcely č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 754 m2 sú manželia M.. H. Č. a D. Č.Á. v podiele 1/2 a manželia M.. N. Š. a M.. I. Š. v podiele v 1/2.

49. Podľa -3 , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemkov rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

50. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

51. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

52. Súd sa prioritne zaoberal otázkou právomoci v predmetnej veci konať a rozhodnúť, vzhľadom na žalovaným v 2. rade vznesenú námietku nedostatku právomoci občianskeho súdu.

53. Predmetom podanej žaloby a teda tohto konania, bolo rozhodnutie o uložení povinnosti odstránenia stavby žalovanými 1, 2 z pozemku žalobcov. Žalobcovia svoj žalobný nárok opierali o ust. s tým, že žalovaní zrealizovali predmetnú stavbu bez platného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na pozemku, ku ktorému nemali žiadne užívacie právo.

54. Zákonodarca pri zriadení stavby na cudzom pozemku rozlišuje medzi neoprávnenou stavbou a stavbou nepovolenou. Neoprávnenou je stavba je stavba zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastníkovi svedčil právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku, teda bez toho aby mal vlastník stavby k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Týmto sa rozumie najmä vlastnícke právo, vecné bremeno s takýmto obsahom, či nájomná zmluva. Nepovolenou je stavba zrealizovaná v rozpore so stavebno-právnymi predpismi, najmä bez stavebného povolenia. V závislosti od toho či ide o stavbu neoprávnenú alebo nepovolenú sa môže vlastník pozemku pod stavbou domáhať ochrany svojich vlastníckych práv. Pri neoprávnenej stavbe tak môže učiniť podaním žalobou podľa , kým pri nepovolenej stavbe tak musí urobiť prostredníctvom prostriedkov administratívnej povahy, napr. návrhom na odstránenie stavby v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona.

55. Po oboznámení sa s listinami, ktoré sú obsahom spisu a posúdení veci súd konštatuje, že v tomto prípade sa jedná o žalobu na odstránenie nepovolenej stavby žalovaného v 2. rade, ktorú je nutné subsumovať pod ust. , z čoho vyplýva právomoc tunajšieho súd na prejednanie a rozhodnutie sporu. Námietku žalovaného v 2. rade o nedostatku právomoci súdu, tak nebolo možné akceptovať.

56. Súd sa teda v ďalšom zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán v konaní o odstránení stavby v zmysle ust. , ktorú ktorou sa súd musí zaoberal aj bez uplatnenej hmotnoprávnej námietky. V tejto súvislosti bolo nutné zaoberať sa aj argumentáciou žalobcov o nulite správnych aktov vydaných príslušnými správnymi orgánmi v stavebnom konaní, teda nulitou rozhodnutia o predlžení stavebného povolenia a predovšetkým nulitou kolaudačného rozhodnutia.

57. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

58. Podľa , , správne súdy na základe žalôb preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách,

k) návrhoch v iných veciach.

59. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v rámci stavebného konania bolo príslušným stavebným úradom, ktorým bol Okresný úrad Spišská Nová Ves - odbor životného prostredia vydané dňa 3.8.1998 rozhodnutie o povolení stavby č. 4041/1998-4-Ag stavby J. XX U. E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie na pozemku parcela č. U. - XXXX/X,X,X,X v k.ú. H. P. J.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.1998. Zároveň bolo v konaní preukázané, že rozhodnutím o predlžení stavby zo dňa 7.3.2003, vydaného Mestom Spišská Nová Ves, ako stavebným úradom (úrad s preneseným výkonom štátnej správy počnúc od 1.1.2003) pod č. 09-125/2003-Ag došlo k predĺženiu lehoty výstavby vyššie uvedenej stavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2003. V rámci kolaudačného konania bolo následne Mestom Spišská Nová Ves, ako príslušným stavebným úradom vydané na návrh Východoslovenskej energetiky a.s., Mlynská 31, Košice kolaudačné rozhodnutie č. 09-1687/2003-Ag zo dňa 12.11.2003 ktorým stavebný úrad povolil užívanie stavby s názvom J. XX U. E.E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., teda časť so stavby s názvom J. XX U. E.E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H. zo stavby s názvom J. XX U. E.E.; X. XX/X,X U.; P. X,X U. U.. H., verejné osvetlenie na pozemku parcela č. U. XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX v k.ú. H.. P. J. na účel posilnenia rozvodnej energetickej siete. Podľa rozhodnutia stavba obsahovala: TS PTS do 400kVA - 1 ks, Transformátor - 1 ks, VN 22 kV vzduch - 19m, VN 22 kV kábel - 90m a NN vedenie kábelové v dĺžke 396 m pre rodinné domy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2003. Uvedené rozhodnutia boli vydané príslušnými správnymi orgánmi a nadobudli právoplatnosť tak ak je to uvedené vyššie.

60. Súd sa zaoberal argumentáciou žalobcov smerujúcou k nulite uvedených rozhodnutí a je nútený konštatovať, že čo sa preskúmateľnosti správnych aktov týka, bolo konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 14.10.2008, uznesenie sp. zn. zo dňa 31.3.2016) jednoznačne ustálené, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce. Mimo povinnosť skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Pri kategórii aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle , (predtým 135 ods. 2 ) záväzné. V tomto konaní teda súd nemohol preskúmavať vecnú správnosť právoplatného správneho aktu, teda rozhodnutia v stavebnom alebo kolaudačnom konaní, pretože toto neprináleží súdu v konaní mimo rámca správneho súdnictva. Preskúmal ho však z hľadiska existencie právomoci správneho orgánu na jeho vydanie i z hľadiska nedostatkov formálnych náležitostí vyžadovaných zákonnou úpravou, ktoré by bránili tomu, aby ich bolo možné považovať za rozhodnutia zakladajúce práva a povinnosti dotknutých strán, pretože v opačnom prípade by išlo o nulitný správny akt (paakt), ktorý by nemohol privodiť právne následky. Právomoc v rámci stavebného konania mal do 31.12.2002 Okresný úrad, odbor životného prostredia, teda v tomto prípade Okresný úrad, Sp. Nová Ves a po 1.1.2003 bol výkon štátnej správy v oblasti stavebného konania prenesený na obce resp. mestá, teda v tomto prípade právomoc na rozhodnutie svedčila stavebnému úradu - Mestu Sp. Nová Ves. Nezrovnalosti týkajúce sa označovania parcelných čísel pozemkov, na ktorých stavba stojí, boli spôsobené delením a zlučovaním pozemkov, ich prečíslovaním ku ktorým činnostiam aj reálne dochádzalo ako vyplýva z listinných dôkazov (zmluvy o prevode nehnuteľnosti, vyporiadaní spoluvlastníctva), čo však samo o sebe nespôsobuje nulitnosť, ničotnosť správneho aktu, ktorý bol vydaný na to oprávneným orgánom v medziach jeho kompetencie. Súd teda nezistil nulitu žalobcami namietaných správnych aktov vydaných v rámci stavebného a kolaudačného konania a považoval ich vychádzajúc zo zásady prezumcie ich správnosti za zákonné a právoplatné.

61. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

62. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd v zmysle má povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach a povinnostiach. Poučenie o hmotnom práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť.

63. Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

64. Podľa , , nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

65. Čo sa týka otázky vecnej legitimácie strán v konaní o odstránenie stavby v zmysle ust. , súdnou teóriou i praxou bol prijatý záver, že pokiaľ je neoprávnená stavba alebo pozemok na ktorom bola stavba zriadená v spoluvlastníctve viacerých osôb musia byť všetky tieto osoby sporovými stranami v spore podľa . Žaloba by teda mala byť podaná nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov počítanou podľa veľkosti podielov (analogicky podľa ). Keďže u spoluvlastníkov pozemku ide o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. , ktoré je spoločenstvom núteným podľa , teda ten spoluvlastník pozemku, ktorý nie je žalobcom, by tak zákonite musel byť označený v konaní na strane žalovanej. V opačnom prípade nie je možné žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

66. V predmetnom spore bolo zistené, že podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H. P. J. je parcela č. XXXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 754 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktorí ako manželia vlastnia podiel 1/2 a M.. H. Č. s manželkou, ktorí rovnako vlastnia podiel 1/2, ktorý je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia 1, 2 ako podieloví spoluvlastníci pozemku nie sú sami bez účasti ďalších spoluvlastníkov vecne legitimovaní na podanie žaloby na odstránenie neoprávnenej stavby žalovaných zriadenej na pozemku v spoluvlastníctve. Pri vyporiadaní neoprávnenej stavby na pozemku v spoluvlastníctve viacerých osôb alebo pri spoločnom majetku manželov vznikol medzi stavebníkom, ktorý sa stal jej vlastníkom a vlastníkmi pozemku hmotnoprávny vzťah, ktorý možno, pokiaľ si ho neupravili samotné strany mimosúdne, vyporiadať iba spôsobmi podľa . Je teda nutné vyporiadať celý hmotnoprávny vzťah a teda stranami v konaní musia byť všetci spoluvlastníci pozemku. Rozhodnutie podľa , tak vždy zasiahne do právnych pomerov vlastníka stavby a vlastníka pozemku; teda pokiaľ sú uvedené nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých osôb, tak budú dotknuté práva všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ by niektorí spoluvlastníci pozemku nechceli vystupovať na strane žalobcov, musia byť v žalobe označení na strane žalovanej. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že umožňuje tri spôsoby vyporiadania tohto vzťahu, pričom súd nie je v tomto konaní viazaný petitom žaloby a je na ňom ktorý spôsob vyporiadania zvolí.

67. Ako bolo uvedené vyššie poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, ktoré nemôže súd stranám poskytnúť a to ani v prípade, že by v konaní neboli právne zastúpení. Žalobcovia boli v konaní právne zastúpení advokátom, avšak procesný návrh na rozšírenie okruhu sporových strán o ďalších spoluvlastníkov pozemku na ktorom bola neoprávnená stavba zriadená v konaní neučinili.

68. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže stranami v spore neboli tie subjekty, ktoré nimi podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. H. P. J. a to či už na strane nositeľa hmotnoprávneho oprávnenia alebo na strane nositeľa hmotnoprávnej povinnosti byť mali (podieloví spoluvlastníci M.. H. Č. s manželkou, ktorí rovnako ako žalobcovia vlastnia podiel 1/2), súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietol.

69. Ďalej súd uvádza, že žalobcovia v priebehu konania opakovane spochybňovali postup súvisiaci s nadobudnutím vlastníctva neoprávnenej stavby najprv žalovaným v 1. rade a následne žalovaným v 2. rade. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z obsahu spisu bolo zistené spoločnosť Mikronex s.r.o. Spišská Nová Ves listom - Odstúpením investorstva zo dňa 11.7.1999 odstúpila investorstvo a všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebných povolení pre stavbu inžinierske siete pre rodinné domy pod D. J. v H.. P. J. povolené stavebným povolením na Mesto Spišská Nová Ves. Následne po právoplatnosti rozhodnutia o predĺžení stavby, právoplatného dňa 14.3.2003 došlo na základe dohody o zmene stavebníka k jeho zmene z Mesta Spišská Nová Ves na Východoslovenskú energetiku a.s., ktorá bola predchodcom žalovaného v 2. rade. Stavba energetického zariadenia bola na návrh Východoslovenskej energetiky a.s. riadne skolaudovaná a stala sa súčasťou jej regionálnej distribučnej sústavy resp. jej právneho nástupcu - žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sa teda po realizácii stavby, minimálne od roku 2003 o jej prevádzku riadne stará a ako vlastník realizuje svoje oprávnenia a povinnosti súvisiace so stavbou, stará sa o bezpečnosť jej prevádzky, zabezpečuje zákonom nariadené kontroly, odborné prehliadky a osvedčenia o odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia. Rovnako prostredníctvom tohto technického zariadenia zabezpečuje dodávku elektrickej energie podľa jeho vyjadrenia do 40-tich odberných miest, pričom tieto činnosti realizuje neprerušene od roku 2003. Súd teda konštatuje, že s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.3.2016 pasívna legitimácia v spore svedčí žalovanému v 2. rade, ktorý relevantne preukázal vlastnícke právo k stavbe, teda žaloba proti žalovanému v 1. rade nebola podaná dôvodne. Ak žalobcovia tvrdia, že vlastníkom neoprávnenej stavby nie sú žalovaní 1, 2 ale iný subjekt, súd konštatuje, že práve ich zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, vrátane označenia a preukázania pasívnej vecnej legitimácie iného subjektu.

70. Po preukázaní nedostatku vecnej legitimácie v spore sa súd ďalším vecným preskúmavaním merita sporu nezaoberal.

71. V závere súd uvádza, že napriek tomu, že sa žalobcovia snažia bagatelizovať svoje konanie súvisiace s výstavbou ich rodinného domu je nutné konštatovať, práve nerešpektovaním obmedzení vyplývajúcich z budovania stavieb v blízkosti energetického diela teda vlastným konaním zavinili stav, ktorého zmeny sa v súčasnosti žalobou domáhajú. Žalobcovia 1, 2 sa totiž stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti až v roku 2017 (výpis z LV č. XXXX, k.ú. H.. P. J.), teda viac ako 10 rokov potom, čo predmetná trafostanica bola skolaudovaná a užívaná žalovaným v 2. rade na distribúciu energie pre konečného odberateľa. Museli si teda byť vedomí situácie existujúcej na pozemku, ktorého sú spoluvlastníkmi, napriek tomu v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciu vybudovali nehnuteľnosť v ochrannom pásme energetického diela a to bez súhlasu jeho prevádzkovateľa tak, ako to vyžaduje zákona o energetike.

72. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana v konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. Žalovaní 1, 2 mali v konaní plný úspech. Avšak, keďže títo náhradu trov konania nežiadali, súd rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( , ).

Proti výroku o svedočnom má právo v tej istej lehote podať odvolanie svedok.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.