Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/51/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Táňa Šefčíková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX, E., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária DANUVIUS s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 54 017 769, a otec: F. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XX, E., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o určenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -118 zo dňa 24.01.2023, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. -124 zo dňa 28.02.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v časti výroku I. m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. výživným v celkovej výške 600,- eur mesačne za obdobie od 25.03.2022 do 11.04.2022, z toho na bežné výživné sumou vo výške 500,- eur mesačne k rukám matky a na výživné na tvorbu úspor sumou vo výške 100,- eur na osobitný bankový účet vedený na meno maloletej.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v časti výroku II. m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý zaplatiť dlh na zročnom výživnom v celkovej výške 265,54 eur za obdobie od 25.03.2022 do 11.04.2022 tak, že je povinný zaplatiť dlh na zročnom bežnom výživnom vo výške 207,40 eur k rukám matky a dlh na zročnom výživnom na tvorbu úspor vo výške 58,14 eur na osobitný bankový účet vedený na meno maloletej.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 350 eur mesačne od 01.08.2020 do 12.04.2022, výrokom II. zročné výživné za obdobie od 01.08.2020 do 12.04.2022 vo výške 2 840 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc mesiacom marec 2023 pod následkom straty výhody splátok, výrokom III. zamietol vo zvyšku návrh matky a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , a , , , o rodine (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že matka sa v lete 2020 ocitla v neľahkej životnej situácii, rodičia žili v manželskom zväzku a otázka výživného na maloletú bola spojená aj s riešením manželskej krízy. Matka a otec (v tom

čase ešte manželia) sa snažili manželstvo zachrániť, uskutočnili pokusy o obnovenie spolužitia, ktoré boli v konečnom dôsledku bezúspešné. Ďalším významným faktorom, ktorý vplýval na konanie resp. nekonanie matky, bolo jej tehotenstvo (vzniknuté v tomto období), ktoré otec neprijal a matke odporučil interrupciu, ktorú nakoniec aj postúpila. Dá sa súhlasiť s matkou, že otec (v tom čase ešte manžel) jej situáciu neuľahčil, na tento úkon jej dokonca poslal peniaze. Táto udalosť bezpochyby do značnej miery na istú dobu ovplyvnila akcieschopnosť matky, a tým aj riešenie otázky výživného. Vo februári 2021 matka vyhľadala právnu pomoc, teda urobila zrejme všetko, čo bolo možné od nej požadovať. Matka prostredníctvom právneho zástupcu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie výživného a vo vyjadrení k návrhu na rozvod navrhla určiť zročné výživné. Bolo by nespravodlivé vyhodnotiť konanie matky v kontexte celej situácie ako špekulatívne alebo zneužívajúce možnosť priznať výživné. Matka v podstate robila to, čo bolo v jej silách a možnostiach, nebola pasívna, vyhľadala odbornú pomoc a to, že nebol podaný riadny návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nemožno vyčítať matke. Súd prvej inštancie teda posúdil dôvody matky ako výnimočné a výživné priznal od augusta 2020, kedy otec opustil definitívne opustil spoločnú domácnosť a prestal prispievať na výživu maloletej.

3. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možností rodičov. Niektoré výdavky uvádzané matkou považoval súd prvej inštancie za nadhodnotené, napr. výdavok za stravu, za oblečenie, niektoré výdavky za neodôvodnené, napr. výdavok za benzín. Súd prvej inštancie ustálil náklady na maloletú vo výške 350,- eur mesačne. Stotožnil sa s názorom procesného opatrovníka, že vzhľadom na rodičovskú dovolenku matky by mal byť otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou, ktorá by pokryla všetky náklady maloletej. Matka v tom čase kompenzovala svoju vyživovaciu povinnosť celodennou osobnou starostlivosťou o maloletú, navyše v tom čase bola na rodičovskej dovolenke, jej príjem bol obmedzený. Oproti tomu sa otec mohol plnohodnotne venovať práci a dosahovať tak nadštandardný príjem. Určené výživné zodpovedá cca 10% z priemerného mesačného príjmu otca, bolo teda bezpochyby v jeho možnostiach ho uhrádzať. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol, keďže matkou požadované výživné nezodpovedalo preukázaným nákladom maloletej a dokonca značne presahovalo aj výživné určené v konaní o rozvode, ktoré navyše zohľadňovalo aj tú skutočnosť, že maloletá navštevuje predškolské zariadenie. Platením spoločného hypotekárneho úveru otec umožnil matke bývať aj s maloletou v byte, ktorý je zaťažený hypotékou a touto formou prispel na výdavky maloletej na bývanie.

4. Z uhradených splátok súd prvej inštancie započítal do zročného výživného 1. Zročné výživné k maloletej tvorí súčin plnení za obdobie odo dňa 01.08.2020 do dňa 12.04.2022 (20 mesiacov + alikvótna časť za mesiac apríl 2022) 7 130,- eur (350,- eur x 20 mesiacov = 7 000,- + alikvótna časť za mesiac apríl 2022). Voči sume zročného výživného súd prvej inštancie započítal plnenia otca vo výške 4 290,- eur. Z toho plnenie výživného určeného neodkladným opatrením 2 160,- eur (14 mesiacov x 150,- eur + alikvótna časť za mesiac apríl 2022), časť hypotekárnych splátok (1) 1 680,- eur (14 mesiacov x 120,- eur) a mimoriadne plnenia otca vo výške 450,- eur. Zročné výživné tak dosahuje výšku 2 840,- eur. Vzhľadom na príjem otca ako aj samotnú výšku určeného výživného súd prvej inštancie povolil otcovi úhradu zročného výživného v splátkach, pričom výšku splátok stanovil v takej výške, aby otec uhradil zročné výživné v priebehu cca jedného kalendárneho roka. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa (ďalej len „“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka sa doposiaľ žiadnym spôsobom ani len nesnažila preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, pričom otec mal za to, že práve kvôli tomu, že žiadne jej toho času nesvedčali, resp. neboli u nej prítomné. Matka, ani jej právny zástupca v návrhu ani v rámci svojich ústnych vyjadrení nikdy neodôvodnili, z akého dôvodu matka nepodala návrh na určenie zročného výživného skôr, matka dôvody bez ich reálneho preukázania uvádzala na pojednávaní len zmätočne a až po poučení súdom, čo otec považuje len za účelové tvrdenia v snahe zachrániť oneskorene podaný návrh. Prvá zmienka o dôvodoch hodných osobitného zreteľa zaznela až po poučení súdom prvej inštancie, že tieto dôvody musia byť prítomné. Matka sa k nim vyjadrovala neurčito, vôbec ich neodôvodnila a už vôbec nepreukázala. Matka žiadala

od otca uhradiť zročné výživné od roku 2019, pričom matkou boli popísané skutočnosti v roku 2020 len na základe dopytovania sa zo strany súdu prvej inštancie. Matka pôvodne tieto skutočnosti vôbec neuvádzala ako dôvody, kvôli ktorým návrh nepodala skôr. Súd prvej inštancie poukázal na údajný zákrok matky, ktorý mal matku ovplyvniť natoľko, že návrh na určenie zročného výživného podala až po 2 rokoch, pričom v rámci súdneho konania otec opakovane rozporoval, či vôbec matka takýto zákrok podstúpila a navrhoval jeho preukázanie, pričom toto preukázané zo strany matky nikdy nebolo a nebolo ani preukázané to, či táto skutočnosť matku negatívne ovplyvnila a v akom rozsahu – matka sa v tomto smere ani nikdy nevyjadrila.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že matka vyhľadala právnu pomoc vo februári 2021, avšak matka sama na túto skutočnosť vôbec nepoukazovala. Súd prvej inštancie zanedbal posúdenie skutočnosti, že matku aj jej právneho zástupcu v inom súdnom konaní poučil ešte v roku 2021 o tom, že nárok na zročné výživné je potrebné uplatniť v samostatnom konaní, pričom napriek tomuto poučeniu zo strany súdu bol návrh podaný až v marci 2022. Matka bola v súdnom konaní ako aj v predchádzajúcich súdnych konaniach riadne právne zastúpená, súd prvej inštancie nemôže mať vedomosť o tom, či matka dala alebo nedala pokyn na podanie návrhu svojmu právnemu zástupcovi alebo nie a aká bola jej dohoda s právnym zástupcom najmä s ohľadom na vyššie uvedené poučenie matky aj jej právneho zástupcu zo strany súdu, a preto je špekulatívne tvrdenie súdu prvej inštancie, že matka urobila všetko čo sa z jej strany dalo požadovať a podobne. Matka dosiaľ nepreukázala existenciu akýchkoľvek dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd prvej inštancie následne mohol začať len uvažovať nad priznaním zročného výživného za obdobie pred podaním návrhu. Súd prvej inštancie tieto dôvody vyslovene sám vyhľadával a neskoré podanie návrhu si sám odôvodnil bez toho, aby tieto skutočnosti boli čo i len čiastočne zo strany matky preukázané alebo odôvodnené, resp. vôbec tvrdené. Súd prvej inštancie odôvodnenie rozsudku založil len na svojich domnienkach, pričom otec má za to, že súd prvej inštancie mal od začiatku zámer určiť zročné výživné, a počas súdneho konania len hľadal dôvody, ktoré by jeho názor mohli podložiť. Otcov názor umocňuje skutočnosť, že od ukončenia manželského spolužitia s matkou, ako aj od údajného zákroku matky uplynuli skoro 2 roky, kým z jej strany bol podaný návrh na určenie zročného výživného. Súd prvej inštancie síce uvádza, že nemožno matkine konanie považovať za účelové v snahe obohatiť sa, avšak s týmto názorom sa otec nestotožňuje, keďže návrh bol podaný po tom, ako došlo k rozhodnutiu ohľadne bežného výživného. Matka v návrhu uviedla, že požaduje určiť zročné výživné za obdobie od októbra 2019, avšak návrh podala až v marci 2022. Vzhľadom na to treba považovať za relevantné obdobie v tomto konaní mesiac marec 2022, nakoľko v apríli 2022 došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matky a otca.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že odvolanie otca nie je dôvodné, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa boli dané. Tieto boli v konaní matkou a jej predchádzajúcim právnym zástupcom riadne uvádzané, odôvodnené a preukázané. Matka preto námietku otca považuje za irelevantnú. Zo súdneho spisu ako aj z rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie uznal, že dôvody hodné osobitného zreteľa boli dané, a preto priznal právo na výživu maloletej spätne za obdobia pred začatím konania, pričom sa správne vysporiadal aj s otázkou odkedy si otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej, t. j. určil začiatok odkedy má otec plniť vyživovaciu povinnosť.

8. Matka ako aj jej predchádzajúci právny zástupca riadne odôvodnili prečo návrh nebol podaný skôr, tieto skutočnosti uvádzali na pojednávaniach, čo nepochybne vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 01.12.2022, kde predchádzajúci právny zástupca matky uviedol, že vec sa skomplikovala aj tým, že v máji 2020 obnovili manželia spolužitie, ale bolo to len na týždeň, v júli 2020 matka absolvovala zákrok, ktorý ju priviedol do psychickej nepohody a z tohto dôvodu riešila veci neskôr. Tak ako súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, matka sa ocitla v lete 2020 v neľahkej životnej situácii, prechádzala náročným obdobím, ktoré bolo poznačené krízou manželov, starostlivosť o maloletú bola výlučne na nej a v neposlednom rade stála pred neľahkým rozhodnutím ohľadom podstúpenia interrupcie, pretože po krátkom obnovení manželského spolužitia s otcom otehotnela. Jej situácia ako matky, ktorá podstúpila interrupciu, je citlivá a vyžaduje rešpektovanie jej súkromia. Rozhodnutie bolo pre ňu osobné a emotívne a má na neho ťažké emocionálne spomienky. Otec mal vedomosť o tom, že matka v máji 2020 otehotnela, keďže o tom komunikovali, a v tejto veci sa otec vyjadroval odmietavo a bez akejkoľvek podpory matky, dokonca jej na tento zákrok poskytol finančné prostriedky. Matka urobila to najťažšie

životné rozhodnutie vôbec a podstúpila interrupciu. Hovoriť o tejto skúsenosti je pre matku aj z dnešného pohľadu náročné a dostáva ju to do psychickej nepohody. Správanie otca v tom čase ako aj v súdnom konaní vníma matka ako vysoko neempatické a účelové. Preto aj námietku otca, že „nebolo preukázané, či táto skutočnosť matku negatívne ovplyvnila a v akom rozsahu” považuje matka za irelevantnú, keďže mal vedomosť o tom, v akom stave sa vtedy nachádzala a napriek tomu neberie ohľad na toto jej ťažké obdobie. Závery súdu, že toto do značnej miery na istú dobu ovplyvnilo akcieschopnosť matky, a tým aj riešenie otázky výživného sú správne a nepochybné. Matka odvolaciemu súdu predložila dôkaz o tom, že podstúpila interrupciu. Tento dôkaz je pre ňu citlivý, avšak už nemôže ďalej čeliť neustálemu osočovaniu zo strany otca ohľadom „údajného zákroku”.

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní odkedy má otec prispievať na výživu maloletej považoval za smerodajné to, že otec prispel na výživu maloletej naposledy v júli 2020 a následne ďalších päť mesiacov na výživu maloletej neprispieval. Súd prvej inštancie zistil, že otec si prestal plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej v auguste 2020 (kedy prvýkrát neprispel na výživu maloletej), čo vyplýva jednak z písomných podaní matky, ako aj z pojednávaní (bod. 2 odôvodnenia rozsudku, zápisnica z pojednávania zo dňa 01.12.2022). Súd prvej inštancie tento dátum neodvodzoval od termínu zákroku matky - interrupcie. Je potrebné si uvedomiť, že súd prvej inštancie zákrok matky - interrupciu posúdil iba ako jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa a začiatok určil na august 2020, kedy si otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie z bodu 20, kde uviedol: „20. Súd teda posúdil dôvody matky ako výnimočné a priznal výživné od augusta 2020, kedy otec opustil definitívne opustil spoločnú domácnosť a prestal prispievať na výživu maloletej.“ Matka návrh na zročné výživné podala dňa 25.03.2022, t. j. 4 dni pred pojednávaním o rozvode manželstva, pričom nemohla mať vedomosť o tom, či manželstvo bude dňa 29.03.2022 rozvedené. Tvrdenia otca o účelovosti konania matka odmieta a považuje za účelové. Súd prvej inštancie zistil, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť prestal plniť od 01.08.2020 a tento dátum určil ako rozhodný deň odkedy má otec plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej a vo zvyšku návrh matky zamietol.

10. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením k napadnutému rozsudku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že matka ani jej právny zástupca v návrhu ani v rámci svojich ústnych vyjadrení nikdy neodôvodnili, z akého dôvodu matka nepodala návrh na určenie zročného výživného skôr, matka dôvody, bez ich reálneho preukázania, uvádzala na pojednávaní len zmätočne a po poučení súdu prvej inštancie, čo otec považuje len za účelové tvrdenia v snahe zachrániť oneskorene podaný návrh. Prvá zmienka o dôvodoch hodných osobitného zreteľa zaznela až po poučení súdom prvej inštancie, že tieto dôvody musia byť prítomné, matka sa k nim však vyjadrovala neurčito, vôbec ich neodôvodnila a už vôbec ich v prvoinštančnom konaní nepreukázala. Matka od podstúpenia zákroku v júli 2020 podala návrh vo veci samej až o nasledovné 2 roky, podstúpenie zákroku mohlo mať na matku psychický dopad, avšak určite nebola u nej prítomná objektívna nemožnosť podať návrh takmer 2 roky, a to aj s poukazom na vykonaný zákrok. Matka bola v konaní povinná tvrdiť ako aj preukázať objektívnu nemožnosť podať návrh vo veci samej skôr, pričom predloženie lekárskej správy o absolvovaní zákroku samo osebe nie je absolútne možné považovať za akési preukázanie splnenia tejto podmienky, matka nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jej zhoršený psychický stav, resp. fyzický stav, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že matku uvedený zákrok zasiahol takým spôsobom, že nebola schopná podať návrh skôr (hoci bola schopná podávať návrhy v iných veciach, ako aj zúčastňovať sa pojednávaní v iných súdnych konaniach). Predloženie lekárskej správy len preukazuje tú skutočnosť, že matka uvedený zákrok podstúpila, avšak nič iné. Súd prvej inštancie síce uviedol, že matka vyhľadala právnu pomoc vo februári 2021, o čom má súd prvej inštancie vedomosť z iných súdnych konaní, matka sama na túto skutočnosť vôbec nepoukazovala. Matka dosiaľ nepreukázala existenciu akýchkoľvek dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd prvej inštancie následne mohol začať len uvažovať nad priznaním zročného výživného za obdobie pred podaním návrhu. Otec má za to, že zákrok, ktorý matka podstúpila nemôže v žiadnom prípade zdôvodňovať, resp. ospravedlňovať matku za neskoré podanie návrhu, nakoľko v dôsledku vykonania zákroku nebola matka v ohrození života a taktiež zákrok nemohol mať na fyzické zdravie matky následky, ktoré by trvali po dobu vyše 2 rokov. Z uvedených dôvodov za relevantné obdobie možno považovať v tomto konaní mesiac marec 2022, nakoľko v apríli 2022 došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matky a otca.

11. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý odporučil odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdiť, pretože je plne so záujmom maloletej.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote ( - ďalej len „“), oprávnenou osobou, matkou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( ).

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo určenie zročného výživného otcovi na maloletú A. na základe návrhu matky maloletej, ktorá navrhla určiť otcovi zročné výživné od 1. októbra 2019 do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 29. marca 2022, sp. zn. .

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola otcovi určená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 350,- eur mesačne od 01.08.2020 do 12.04.2022, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode rodičov maloletej. Otec v odvolaní namietal, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne pred podaním návrhu a za relevantné obdobie možno považovať priznanie výživného za mesiac marec 2022, nakoľko v apríli 2022 došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matky a otca.

15. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky na určenie zročného výživného otcovi na maloletú. Berúc však do úvahy jednak dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, ako aj argumentáciu otca v podanom odvolaní, dospel odvolací súd k čiastočne odlišnému právnemu posúdeniu otázky priznania výživného na maloletú spätne pred podaním návrhu a jeho výšky. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné vo veci nariadiť pojednávanie a opakovať, resp. dopĺňať dokazovanie.

16. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

17. Podľa , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa ) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4)

18. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa veta prvá pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

20. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

22. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

23. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal podstatnou odvolacou námietkou otca, ktorou namietal priznanie výživného na maloletú spätne od 01.08.2020, nakoľko neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa právo na výživné sa nepremlčuje, výživné pre maloleté dieťa je možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Inak povedané, pri určovaní výživného na maloleté deti môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne pred podaním návrhu, avšak pre priznanie spätného výživného je potrebné preukázať v konaní dôvody hodné osobitné zreteľa v konkrétnej veci. Odvolací súd k tejto otázke poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. , podľa ktorého: „Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.“

25. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala dňa 25.03.2022 návrh na určenie zročného výživného otcovi na maloletú A. s účinnosťou od 01.10.2019 do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II vo výške 900 eur mesačne. Z podaného návrhu matky vyplynulo, že na Okresnom súde Bratislava II bolo vedené konanie o rozvod manželstva otca a matky a o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletej na čas po rozvode pod spisovou značkou , pričom do podania návrhu na určenie zročného výživného nebolo ešte v danom konaní o rozvod manželstva rozhodnuté. Zároveň z návrhu matky vyplynulo, že na Okresnom súde Bratislava II bolo vedené konanie o nariadenie neodkladného opatrenia (určenie výživného otcovi na maloletú na čas do rozvodu manželstva) pod sp. zn. , ktorý dňa 24.02.2021 na základe návrhu matky nariadil neodkladné opatrenie, č.k. -33, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. -58 zo dňa 07.05.2021, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v nevyhnutnej miere vo výške 150,- eur mesačne.

26. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zročného výživného spätne ustálil neľahkú životnú situáciu matky v lete 2020, kedy podstúpila umelé prerušenie tehotenstva, ktoré otec neprijal, na tento úkon jej poslal peniaze, čo na istú dobu negatívne ovplyvnilo akcieschopnosť matky aj pri riešení otázky výživného. Tiež ako dôvod hodný osobitného zreteľa ustálil skutočnosť, že od augusta 2020 otec na výživu maloletej neprispieval, pričom vo februári 2021 matka vyhľadala právnu pomoc, teda urobila zrejme všetko, čo bolo možné od nej požadovať. S uvedenými dôvodmi sa však odvolací súd nestotožňuje poukazujúc na skutočnosť, že matka nezdôvodnila (ani počas odvolacieho konania) aký objektívny dôvod jej najneskôr vo februári 2021 bránil podať súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj návrh na určenie výživného na maloletú na čas do rozvodu, najmä za situácie, keď otec a matka od septembra 2019 nežili v spoločnej domácnosti a od augusta 2020 otec matke prestal prispievať na výživu maloletej. Inak povedané, odvolací súd nezistil objektívne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré znemožnili matke rovnako aktívne konať ako pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu posúdeniu skutkových okolností určujúcich začiatok doby určenia vyživovacej povinnosti otcovi na maloletú v zmysle ustanovenia a z týchto dôvodov zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletej tak, že určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej výživné s účinnosťou od 25.03.2022, kedy matka podala návrh na určenie výživného na čas do rozvodu, do 11.04.2022, t.j. do dňa predchádzajúcemu dňu (12.04.2022), kedy rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletej nadobudol právoplatnosť. S účinnosťou od 12.04.2022 sa totiž režim výživného spravuje rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.03.2022, sp. zn. , ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na čas po rozvode, a ktorý sa dňom 12.04.2022 stal právoplatným.

27. V súvislosti s určením výšky výživného odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, z ktorého vyplynulo, že maloletá býva spoločne s matkou v 3-izbovom byte, s ktorým sú spojené náklady vo výške cca 211,- eur mesačne. Maloletá je zdravá, nemá žiadne zvýšené výdavky. Základné a najnevyhnutnejšie výdavky na maloletú sú vo výške cca 600,- eur mesačne, z toho výdavky na stravu cca 250,- eur, 94,50 eur ako polovica nákladov na služby spojené s užívaním bytu, 50,- eur plienky, 30,- eur kozmetika, 20,- eur lieky, 100,- eur oblečenie a obuv, 30,- eur hračky, knižky a iné pomôcky pre rozvoj maloletej. Ďalšie výdavky matka vynakladá na súkromnú materskú škôlku, ktorú maloletá navštevuje od marca 2022. Matka maloletej bola až do začiatku marca 2022 na rodičovskej dovolenke s maloletou, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 394,95 eur mesačne, od februára 2021 vo výške 403,60 eur mesačne. Následne sa zamestnala s príjmom vo výške cca 1 000,- eur mesačne v čistom.

28. Priemerný čistý mesačný príjem otca v roku 2021 činil 3 778,35 eur. Okrem tohto príjmu mal príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve vo výške 350,- eur, ktorým splácal hypotekárny úver na danú nehnuteľnosť. Mesačné výdavky otca predstavovali sumu 2 230,- eur, ktorá zahŕňala náklady spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti matkou a dcérou a príspevku na maloleté dieťa spolu vo výške 550,- eur mesačne, splátka hypotéky na spoločnú nehnuteľnosť bola vo výške 460,68 eur mesačne. Od februára 2021 otec prispieval na maloletú výživným vo výške 150,- eur mesačne v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia.

29. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -541 zo dňa 29.03.2022, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej a bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne, vždy do 15.

dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Okrem bežného výživného bol otec zaviazaný prispievať výživným na tvorbu úspor maloletej sumou vo výške 100,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva na bankový účet vedený na meno maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2022.

30. Odvolací súd potom prihliadajúc na určené výživné rozsudkom Okresného údu Bratislava II č.k. -541 zo dňa 29.03.2022, zmenil výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že od 25.03.2022 (kedy bol podaný návrh matky na určenie výživného otcovi na maloletú na čas do rozvodu) určil výživné otcovi na maloletú v rovnakej výške, t.j. vo výške 600,- eur mesačne, z toho bežné výživné činí 500,- eur mesačne a výživné na tvorbu úspor maloletej činí 100,- eur mesačne. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie, resp. odvolania otca a vyjadrenia matky k odvolaniu otca totiž nevyplynulo, že v období od 25.03.2022 do 29.03.2022 by sa podstatne zmenili skutkové okolnosti týkajúce sa účastníkov konania odôvodňujúce určenie výšky výživného v odlišnej výške, aká bola určená na čas po rozvode .

31. Adekvátne k vyššie uvedenému odvolací súd vypočítal aj dlh na zročnom výživnom za obdobie od 25.03.2022 do 11.04.2022 vo výške 265,54 eur: – bežné výživné od 25.03.2022 do 31.03.2022, t.j. 7 dní po 16,13 eur denne (500 eur rozpočítaných na 31 dní mesiaca marec), t.j. 112,91 eur, od ktorej sumy odrátal pomernú časť výživného vo výške 33,88 eur (otec v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia uhrádzal 150,- eur mesačne, rozpočítané na 31 dní v mesiaci marec činí 4,84 eur na deň, t.j. 7 dní po 4,84 eur činí 33,88 eur), t.j. 112,91 eur – 33,88 eur = 79,03 eur + od 01.04.2022 do 11.04.2022, t.j. 11 dní po 16,67 eur, t.j. 183,37 eur, od ktorej sumy je potrebné odpočítať pomernú časť výživného vo výške 55,- eur (otec v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia uhrádzal 150,- eur mesačne, rozpočítané na 30 dní v mesiaci apríl činí 5 eur na deň, t.j. 11 dní po 5,- eur činí 55,- eur), t.j. 183,37 eur – 55,- = 128,37 eur, t.j. bežné výživné spolu 207,40 eur, – výživné na tvorbu úspor od 25.03.2022 do 31.03.2022, t.j. 7 dní po 3,23 eur denne (100 eur rozpočítaných na 31 dní mesiaca marec), t.j. 22,61 eur + od 01.04.2022 do 11.04.2022, t.j. 11 dní po 3,33 eur (100 eur rozpočítaných na 30 dní mesiaca apríl), t.j. 35,53 eur, t.j. spolu 22,61 eur + 35,53 eur + = 58,14 eur ako výživné na tvorbu úspor,

32. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti otca a matky ustanovenie , z ktorého vyplýva, že spotrebované výživné na maloleté dieťa sa nevracia.

33. K splatnosti výživného odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je súdne rozhodnutie vykonateľné po jeho právoplatnosti (porovnaj a ). Za určitých okolností je však táto následnosť narušená a rozhodnutie sa stáva vykonateľným predtým ako nadobudne právoplatnosť. K predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu napr. v zmysle alebo nastáva zo zákona napr. v zmysle ako je to v prípade rozsudkov o výživnom. V praxi to znamená, že rozsudok vyhlásený súdom prvej inštancie v časti výroku o výživnom je vykonateľný bez ohľadu na to, či je rozsudok právoplatný, pričom v prípade rozsudku vyhláseného odvolacím súdom, je rozsudok upravujúci vyživovaciu povinnosť právoplatný a vykonateľný dňom doručenia účastníkom konania.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. -14 z 23. mája 2019, z ktorého vyplýva, že „podľa sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným účelom tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí lehotu na plnenie zročného výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosť plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie.“ Vzhľadom na výšku dlhu na celkovom zročnom výživnom 266,64 eur s prihliadnutím na výšku bežného výživného 500,- eur mesačne, výživného na tvorbu úspor vo výške 100,- eur, ako aj na výšku príjmu otca nebolo potrebné postupovať podľa .

34. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. postupom podľa v spojení s tak ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozhodnutia.

36. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia . O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).