Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/558/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., v konaní právne zast.: JUDr. Barbora Volárová, advokát so sídlom AK v Piešťanoch, Kukučínova 11, IČO: 37 846 728, proti povinnej: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 980 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Polák so sídlom exekútorského úradu Potočná, 909 01 Skalica, IČO: 41 208 374, pod sp. zn. 311EX 177/2023, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 12.07.2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

II. Súd oprávnenej p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 38,24 EUR, ktoré budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.07.2023 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenej nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, aplikujúc ustanovenia , , , až 5 a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dôvodom podania návrhu povinnej na zastavenie exekúcie boli podľa nej falošné obvinenia, neobdržanie poštovej korešpondencie a podanie trestného oznámenia na povereného súdneho exekútora. Vyšší súdny úradník konštatoval, že exekúcia sa vedie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie zohľadnil najmä skutočnosti, ktoré považoval za dôležité. Poukázal, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Samotné podanie trestného oznámenia na povereného exekútora nemá žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Ku dňu začatia exekúcie mala oprávnená voči povinnej pohľadávku vo výške 980 EUR s príslušenstvom, priznanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, teda exekúcia bola začatá dôvodne. Oprávnená sa len domáha toho, čo jej priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jej návrh podľa Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

2/ O trovách rozhodol tak, že nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinnej oprávnenej nepriznal. Keďže návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, mala oprávnená vo veci plný úspech. Náhradu trov, ktoré by jej vznikli v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, si však riadne a včas neuplatnila. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania a toho, že exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd nerozhoduje ex offo o takom nároku oprávneného, ktorý nebol z jeho strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnená nenavrhla v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie, vyšší súdny úradník oprávnenej trovy konania súvisiace s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal.

3/ Proti rozhodnutiu podala povinná sťažnosť, v ktorej uviedla, že trvá na svojom návrhu na zastavenie exekúcie a vrátenie finančných prostriedkov. Výpoveď bola poskytnutá v už uvedenom trestnom oznámení. Vymáhanie finančných prostriedkov v sume 980.00 EUR považovala za nezákonné a proces za marenie výkonu úradného rozhodnutia a hanobenie dobrého mena jej osoby. Dodala, že je mimoriadne pracovne vyťažená, obvykle sa zdržiava v Bratislave. V prípade neúspechu podá trestné oznámenie na konkrétnu osobu. Ďalej uviedla, že sa oprávnenej snažila vzniknutú situáciu vysvetliť písomne a slovne, pred približne 3 rokmi, pričom oprávnená reagovala vulgárne. Vzniknutá škoda obytných priestorov na G. H. I. D., o ktoré sa jedná, presahuje 2 000,- EUR (poškodená kuchynská linka, podlahové kúrenie, steny, elektrické spotrebiče - umývačka riadu a práčka na pranie). Za účelom dokazovania priložila fotodokumentáciu. Obytné priestory sú aktuálne v rekonštrukcii. Navrhla preto zastaviť exekučné konanie a vrátiť finančné prostriedky na bankový účet vedený v J. J.: IBAN 6209 00 0000 000576091005.

4/ Oprávnená považovala sťažnosť povinnej v celom rozsahu za nedôvodnú, preto ju navrhla zamietnuť. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania podľa § 199d Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu považovala za vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie netvrdila (ani nepreukázala) existenciu žiadnej zo zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie. Povinná mala zákonnú možnosť sa voči žalobe, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, riadne a kvalifikovane brániť, preukazovať súdu v civilnom sporovom konaní všetky svoje tvrdenia a predkladať dôkazné prostriedky, čo však počas dvoch rokov trvania sporu neurobila. Povinná si účelovo dlhodobo nepreberala zásielky zo súdu určené jej do vlastných rúk a doručované jej na všetky súdu známe adresy, a to aj prostredníctvom príslušníkov PZ SR, v domnení, že týmto spôsobom „vyrieši“ uplatnený nárok oprávnenej na vrátenie kaucie po skončení nájmu, o ktorom mala preukázateľne vedomosť. I napriek nedostatku právomoci exekučného súdu na skúmanie vecnej správnosti exekučného titulu uviedla, že v základnom konaní predložila preberací protokol spísaný medzi sporovými stranami pri skončení nájmu, v ktorého závere povinná prehlásila, že všetky tam uvedené hnuteľné veci a zariadenia (vrátane kuchynskej linky, umývačky riadu, automatickej práčky) prevzala v bezchybnom a funkčnom stave a v tam uvedenom množstve. Námietky voči stavu bytu začala povinná uvádzať (a postupne aj rozširovať ich počet) až v momente, keď oprávnená od nej žiadala vrátiť zvyšok kaucie. Nájomný vzťah medzi povinnou a oprávnenou sa skončil v septembri roku 2020. Po skončení nájmu povinná na výzvu vrátila zo zloženej kaucie len jej polovicu (600,- EUR), zvyšnú polovicu bezdôvodne zadržiava spolu s časťou nájomného zaplateného bez právneho dôvodu. Ak by bola škoda na obytnom priestore v rozsahu a výške, ako dnes tvrdí povinná, nemala by žiaden dôvod vrátiť polovicu prevzatej kaucie. Predmetné priestory povinná hneď po skončení nájomnej zmluvy prenajala ďalšiemu nájomcovi v rovnakom stave, ako ich prevzala od oprávnenej. Na základe informácií od neskoršieho nájomcu predmetného bytu, p. A. E., povinná nevrátila z rovnakých dôvodov po skončení nájmu časť zloženej kaucie ani tomuto nájomcovi. V nasledovných rokoch povinná byt prenajímala ďalším nájomcom. Ak je skutočne dnes byt v rekonštrukcii, tak určite nie z dôvodov na strane oprávnenej, ktorá povinnej preukázateľne vrátila predmet nájmu v riadnom stave a bez vád. Z priložených fotografií nevyplýva žiadna z ňou tvrdených skutočností, nie je zrejmé, čo a kde zachytávajú, ani v ktorom čase, sú neidentifikovateľné.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

11/ Sťažnosť povinná odôvodňovala v zásade rovnakými tvrdeniami ako návrh na zastavenie exekúcie (že exekúciu považuje za nezákonnú, proces za marenie výkonu úradného rozhodnutia), ktorú doplnila tvrdeniami o vzniku škody obytných priestorov.

12/ Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. -88 zo dňa 19.05.2022, ktorý podľa pripojenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.06.2022 a uznesenia Okresného súdu Piešťany, č.k. -121 zo dňa 18.01.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2023 a vykonateľnosť dňa 18.02.2023. Podľa ustanovenia je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, čo predstavuje materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, z 13.07.20000, sp. zn. , sa výkon vykonateľného rozhodnutia súdu musí považovať za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle SR, inak záruky, ktorými toto ustanovenie v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy SR vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v . Preto právo na súdnu ochranu zaručené v SR sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. V prípade exekúcie sú subjekty zaviazané exekučným titulom k splneniu povinnosti povinné sa nútenému výkonu rozhodnutia podrobiť, ibaže existujú dôvody jej neprípustnosti (zastavenia). K zastaveniu exekúcie podľa niektorého z dôvodov upravených v Exekučného poriadku môže dôjsť len na základe zákonom predpokladaných skutočností (zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, osobitné dôvody uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a osobitný predpoklad dobrovoľného plnenia pri exekúcii na nepeňažné plnenie).

13/ Svoje tvrdenia, prečo by mala byť exekúcia na podklade exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku povinná nijako bližšie nekonkretizovala, len odkázala na svoje trestné oznámenie. Z neho vyplývalo iba to, že povinná dňa 19.05.2023 (teda až po začatí exekúcie), sa dostavila na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Ružinov – západ za účelom podania trestného oznámenia na súdneho exekútora. Do zápisnice okrem iného uviedla, že jej mala oprávnená poškodiť prenajatý byt v sume približne 2000 EUR, na list právnika oprávnenej, ktorý ju žiadal o vrátenie depozitu vo výške 600 EUR nereagovala, následne napísala list Okresnému súdu Piešťany, že sa jedná o klamlivú výpoveď a po cca roku jej bola z bankového účtu strhnutá suma cca 1700 EUR. Exekučný súd však tieto tvrdenia povinnej, vrátane jej ďalších tvrdení, že vzniknutú situáciu sa snažila riešiť s oprávnenou už pred troma rokmi nepovažoval za skutočnosti, na základe ktorých by došlo k zániku vymáhaného nároku, a nepredstavujú ani skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14/ K zániku vymáhaného nároku, tak ako to má na mysli ustanovenie Exekučného poriadku, môže dôjsť len na základe hmotno-právnych ustanovení ( až , resp. až 357 ), pričom preukázanie týchto skutočností zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (R 104/2003). Povinná však neuviedla, tým pádom ani nepreukázala, žiaden zo spôsobov zániku dlhu (ku ktorému by malo dôjsť po vzniku exekučného titulu).

15/ Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, - Komentár, . vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Avšak tvrdenia týkajúce sa skutočností pred vznikom exekučného titulu (ktoré povinná prezentovala ako falošné obvinenia oprávnenej) a tvrdenia o existencii škody, ktoré mali povinnej vzniknúť v prenajatých priestoroch, ktoré uplatnila až v exekučnom konaní, nemajú vplyv na splnenie povinnosti povinnou v tomto exekučnom konaní, a preto nemôžu byť ani skutočnosťami, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Rovnako podanie trestného oznámenia na súdneho exekútora nie je skutočnosťou, s ktorou by spájal zastavenie exekúcie (keďže nespôsobuje ani zánik vymáhaného nároku, ani zrušenie exekučného titulu a nie je ani skutočnosťou, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu). Za bezvýznamnú súd považoval i poznámku povinnej, že proces je marením úradného rozhodnutia, pretože povinná bližšie neidentifikovala úradné rozhodnutie, ktoré by sa malo mariť, ani konanie, ktorým by sa malo rozhodnutie mariť, pričom o naplnení skutkovej podstaty trestného činu marenia úradného rozhodnutia podľa nie je kompetentný rozhodovať exekučný súd. V tejto súvislosti sa však opätovne žiada zdôrazniť, že vymáhanie nároku na podklade riadneho exekučného titulu, ktorý v konaní predložila oprávnená, po tom, čo jej povinná povinnosť uloženú exekučným titulom dobrovoľne nesplnila, je zákonom (Exekučným poriadkom) predpokladaným postupom, ako integrálna súčasť súdnej ochrany podľa SR (viď bod 12/ odôvodnenia tohto rozhodnutia).

16/ Ak sa povinná domnievala, že oprávnenej nepatrí pohľadávka, ktorú si uplatnila v základnom konaní pred Okresným súdom Piešťany (v ktorom bol vydaný exekučný titul), pretože jej v prenajatých priestoroch vznikla škoda, mala a mohla túto skutočnosť na svoju obranu uplatniť v základnom konaní. Ak povinná nekonala v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, dôsledkom bolo, že Okresný súd Piešťany vydal rozsudok pre zmeškanie, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa riadnym exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Vznikom exekučného titulu zanikla povinnej možnosť tieto námietky relevantne uplatňovať v exekučnom konaní. Exekučný súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Ako už vyšší súdny úradník správne uviedol, exekučný súd je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, inak povedané, exekučný súd nemá oprávnenie exekučný titul vecne preskúmať. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie

príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Pokiaľ má povinná naďalej za to, že oprávnená jej spôsobila škodu, musí sa plnenia domáhať podaním žaloby na všeobecnom súde. Exekučný súd nie je vybavený právomocou vysloviť záver, či bola povinnej spôsobená škoda. V exekučnom konaní súd právo nenachádza, iba vykonáva, keďže účelom exekúcie je vymoženie judikovaného nároku (nároku priznaného exekučným titulom).

17/ Keďže povinná neuviedla a ani nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia podľa Exekučného poriadku zastavená, sudca podľa ustanovenia jej sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. zo dňa 12.07.2023, zamietol ako nedôvodnú.

18/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

21/ Oprávnená si v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinnej uplatnila trovy konania. Keďže sťažnosť voči výroku II. napadnutého uznesenia nepodala, súd rozhodoval len o trovách sťažnostného konania. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 980,- EUR), priznal sudca oprávnenej podľa , v spojení s , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 25,72 EUR a 12,52 EUR ako režijný paušál za rok 2023. Trovy exekúcie oprávnenej za vyjadrenie k sťažnosti povinnej vo výške 38,24 EUR priznané jej týmto rozhodnutím, budú vymáhané od povinnej na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).