Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9CoCsp-6-2020.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: PRIVATdebt s. r. o., so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 45 322 571, zast. JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 105/2, IČO: 50 589 865, proti žalovanému: I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. nad O., X. XX, o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. novembra 2019 č. k. 4Csp/124/2019-56 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 09. 04. 2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 14 ods. 1 písm. d) a 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 07. 03. 2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 70,70 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 09. 04. 2018 do zaplatenia, a to titulom ceny cestovného lístka vo výške 0,70 eura a úhrady v sume 70 eur, a to z toho dôvodu, že žalovaný sa na vyzvanie kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 01. 2019 postúpil právny predchodca žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a. s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v plnom rozsahu. Táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo 14. 02. 2019. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 28Up/296/2019 vydal dňa 21. 03. 2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, právny zástupca žalobcu na žiadosť súdu oznámil, že žiada o pokračovanie v konaní pred miestne príslušným Okresným súdom Nové Zámky, čím sa platobný rozkaz zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 13. 09. 2019 na ďalšie konanie. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s prílohami dňa 02. 10. 2019, žalovaný však nevyužil svoje právo sa k žalobe a k jej prílohám sa vyjadriť. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 09. 03. 2018 bola revízorom Dopravného podniku v Bratislave vykonaná kontrola, a to na linke č. 21, č. voza 1852 o 15:33 hodine, pričom revízor zistil, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka a nepredložil ani iný doklad oprávňujúci ho k bezplatnému cestovaniu a nezaplatil ani uložený finančný postih 70 eur. Revízor z tohto dôvodu spísal hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 1800477. Podľa Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji článku A.12, cestujúci je povinný mať pri sebe platný cestovný doklad po celý čas prepravy, ako aj v okamihu vystúpenia z vozidla a na vyzvanie sa ním preukázať oprávnenej osobe dopravcu. Podľa Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom
kraji článku A.14, bod A.14.4, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu A.14.3 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu. Výška sankčnej úhrady vo vlakoch sa riadi PP ZSSK. Podľa Cenníka IDS BK cena cestovného lístka na jednu cestu časová na 15 minút činí 0,70 eura. Podľa Prílohy 1 k Prepravnému poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, základná sadzba za cestovanie bez platného cestovného lístka činí 70 eur. Na základe predložených dôkazov zo strany žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, bolo preukázané, že žalovaný porušil predmetné ustanovenia prepravného poriadku IDS BK cestujúceho tým, že dňa 09. 03. 2018 na linke č. 21, č. voza 1852 o 15:33 hodine, necestoval s riadne platným cestovným lístkom, a preto je povinný v zmysle vyššie cit. zák. ust. zaplatiť žalobcovi cestovné vo výške 0,70 eura a sankčnú úhradu vo výške 70 eur. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 09. 04. 2018 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle platnej novely vyhlášky č. 87/1995 Z. z. od 01. 02. 2013 vo veciach občianskoprávnych sa úroková sadzba počíta podľa úrokovej sadzby ECB (táto činila k 09. 04. 2018 - 0%) + 5 percentuálnych bodov, pretože sa jednalo o občiansko-právny vzťah a žalovaný sa dostal do omeškania s plnením od tohto dňa. Žalobca si uplatnil sumu 26,40 eura titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tento svoj nárok odôvodnil tým, že v zmysle aktuálnej úpravy náhrady trov konania v zmysle § 255 a nasledujúce CSP nie je možné znížiť neprimerané trovy konania v drobných sporoch, tak ako to bolo možné v zmysle § 150 ods. 2 OSP. Poukazoval na to, že sa jedná o účelne vynaložené trovy konania, pozostávajúce z nákladov žalobcu na predžalobnú výzvu, čo odôvodňoval zaslaním takéhoto dokumentu žalovanému. Súd však poukázal práve na konštantnú judikatúru v oblasti náhrady trov konania, pričom v žiadnom prípade neupiera žalobcovi právo na jeho zastúpenie v konaní advokátom, ale upiera pozornosť práve na účelnosť vynaložených nákladov v konaní. Takto súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale v súvislosti s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia v konaní, pretože sa jednalo o úkon právnej pomoci pred podaním žaloby vo veci samej, preto v tejto časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd v rozhodnutí vychádza z nesprávnych skutkových záverov. Žalobca svoj nárok na trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu neodôvodnil tým, že v zmysle aktuálnej úpravy náhrady trov konania v zmysle § 255 a nasledujúce CSP nie je možné znížiť neprimerané trovy konania v drobných sporoch tak, ako to bolo možné v zmysle § 150 ods. 2 CSP. Táto argumentácia v žalobe sa týkala výhradne náhrady trov konania, ktoré niektoré súdy žalobcovi v minulosti znižovali s prihliadnutím na výšku žalovanej sumy. Žalobca si trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky, keďže tieto nevznikli v konaní a nemôžu byť z toho dôvodu priznané v rámci náhrady trov konania. Žalobca netvrdil, že sa má jednať o trovy právneho zastúpenia v konaní, ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Ak by tomu tak bolo, žalobca by túto sumu zvlášť nevyčísloval popri úroku z omeškania ako ďalšieho príslušenstva žalovanej pohľadávky. Keďže trovy právneho zastúpenia za predloženú výzvu nie sú trovami konania, súd prvej inštancie nemôže posudzovať ich účelnosť v zmysle § 251 CSP. Účelnosť je preukázaná skutočnosťou, že predžalobná výzva v tejto veci bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3M Cdo 2/2010. Uviedol, že priznávanie trov právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky je v rámci rozhodovacej činnosti súdov SR až na ojedinelé výnimky konštantné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
3. Krajský súd v Nitre (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o trovách konania (III.) je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 70,70 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 09. 04. 2018 do zaplatenia, a to titulom ceny cestovného lístka vo výške 0,70 eura a úhrady v sume 70 eur a zaplatenia sumy 26,50 eura titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy 70,70 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 09. 04. 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol. V dôsledku odvolania zo strany žalobcu je predmetom preskúmania odvolacím súdom zamietajúci výrok (II.) a výrok o trovách konania (III.).
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
7. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
8. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku, cestovné a iné obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania.
9. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní nemožno priznať bezvýnimočne. Z ustanovenia § 251 CSP možno vyvodiť, že trovami konania sú len také preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom možno považovať len také, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a z časového hľadiska vznikli v konaní, t. j. časový interval je striktne ohraničený začatím konania a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu sa napríklad v súvislosti s trovami právneho zastúpenia za účelné považujú len tie náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis, možno za príslušenstvo pohľadávky považovať aj náklady, ktoré vznikli v štádiu predsúdneho konania, a to najmä vtedy, pokiaľ povinnosť vykonať pokus o mimosúdne vyriešenie veci ustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný predpis.
10. Rovnako tak rozhodol NS SR v konaní sp. zn. 3 M Obdo 2/2010 zo dňa 09. 06. 2010, v ktorom uviedol, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vyložené náklady na odmenu a právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
11. Podľa § 3 ods. 6 písm. d) zák. č. 307/2016 Z. z. návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu.
12. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. 08. 2004).
13. Aj keď si žalobca zaplatenie sumy 26,40 eura uplatňoval ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie sa z pohľadu tohto ustanovenia jeho nárokom nezaoberal a posudzoval ho ako nárok na náhradu trov konania. Neposúdil ho ani v zmysle ust. § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 307/2016 Z. z. Takýmto jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z tohto dôvodu k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne tento nárok žalobcu posúdiť ako nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).