Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)411/361785.7eb78e.pdf
PDF · 157.54 KB
No categories available
3MCdo/2/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 M Cdo 2/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného G., a.s.,
so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej N., so sídlom v Č., IČO: X., pre vymoženie
19 210,35 € (578 731 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
4 Er 371/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. 4 Er 371/2007-140 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. 10 CoE 67/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e
a) uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. 10 CoE 67/2008, ktorým
potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. 4 Er 371/2007-140 vo
výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
b) uznesenie Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. 4 Er 371/2007-140 vo výroku
o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Čadca.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. T. B. sa G.,
a.s. ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie na majetok N. ako povinnej na základe
exekučných titulov, a to platobného výmeru z 21. októbra 2002 číslo 847/2002 v spojení
s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 847/2002 a platobného výmeru z 21. októbra 2002 číslo
848/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 848/2002, ktoré vydal JUDr. T. K.,
správca konkurznej podstaty úpadcu P. v likvidácii. Uvedenými platobnými výmermi bolo
povinnej predpísané poistné vo výške 578 731 Sk za obdobie 03/96 – 05/99 a poplatok
z omeškania za neodvedenie tohto poistného vo výške 1 400 512 Sk. K návrhu na vykonanie
exekúcie pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo 7. júla 2005 uzavretú medzi JUDr. T. K.,
správcom konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze a spoločnosťou Z., s.r.o., ako aj zmluvu
o postúpení pohľadávky z 29. septembra 2006 uzavretú medzi spoločnosťou Z., s.r.o.
a oprávneným. Oprávnený v návrhu dôvodil, že pohľadávku voči povinnej nadobudol
postúpením na základe uvedených zmlúv.
Na základe poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného súdom na vykonanie vyššie
označených platobných výmeroch, vydal exekútor dňa 20. augusta 2007 podľa § 47 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná podala proti upovedomeniu o začatí exekúcie
námietky, ďalej podala návrh na odklad exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie, ako i návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Okresný súd Čadca uznesením z 29. januára 2008 č.k. 4 Er 371/2007-140 rozhodol
tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie, námietky povinnej proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, ako i návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a povinnej nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie odôvodnil tým, že dôvod uvedený v § 56
ods. 4 Exekučného poriadku, pre ktorý povinná žiadala odklad exekúcie, nie je daný. Návrhu
na zastavenie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že nezistil, že by exekučné tituly boli v rozpore
so zákonom a námietkam proti upovedomeniu o začatí exekúcie z dôvodu, že boli podané po
lehote stanovenej v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie námietok. Taktiež nezistil
splnenie podmienok uvedených v § 138 O.s.p. pre oslobodenie povinnej od súdnych
poplatkov.
Krajský súd v Žiline na odvolanie povinnej uznesením z 27. februára 2009 sp. zn.
10 CoE 67/2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh
povinnej na zastavenie exekúcie, zrušil uznesenie vo výroku, ktorým povinnej nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Súčasne
vyslovil, že nenapadnuté výroky o zamietnutí návrhu povinnej na odklad exekúcie
a zamietnutí námietok povinnej proti upovedomeniu o začatí exekúcie, zostávajú nedotknuté.
Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, že „v exekučnom konaní nie je možné, a ani prípustné,
posudzovať tie argumenty účastníka (osobitne povinného), ktoré mali a mohli byť uplatnené
v základnom konaní. Rovnako inštitúty exekučného konania (napríklad námietky povinného
proti upovedomeniu o začatí exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie) neslúžia ako
ďalší opravný prostriedok vo vzťahu k exekučnému titulu (exekučným titulom), t.j. vo vzťahu
k vymáhaným rozhodnutiam.“. Nestotožnil sa tvrdeniami povinnej v odvolaní, že pohľadávka
vzniká až okamihom jej judikovania (priznania konkrétnym právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím) a mal za to, predmetom postúpenia môže byť ktorákoľvek existujúca
pohľadávka a nielen pohľadávka „judikovaná“. Za neopodstatnené považoval aj tvrdenie
povinnej, že vymáhaný záväzok prešiel v dôsledku zmeny zriaďovateľa na Ministerstvo
zdravotníctva SR, resp. na štát. Poukázal na to, že vymáhaný záväzok vznikol za činnosti
povinnej ako samostatného právneho subjektu a otázka zriaďovateľa nemá vplyv ako na
existenciu tohto záväzku, tak i na nositeľa vymáhanej povinnosti; ide i záväzok samostatnej
povinnej (príspevkovej organizácie) a nie o záväzok zriaďovateľa.
Proti uzneseniu Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. 4 Er 371/2007-140 vo
výroku, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnutý, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. 10 CoE 67/2008, ktorým v tejto časti
uznesenie okresného súdu potvrdil, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené rozhodnutia v dovolaním
napadnutých častiach zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní poukázal na to, že oba súdy
nevenovali dostatočnú pozornosť rozhodnutiam predloženým na výkon exekúcie napriek
tomu, že im táto povinnosť vzniká už v momente rozhodovania o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Predpokladom pre vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, notárskej
zápisnice alebo schváleného zmieru, ktoré sú bližšie špecifikované v § 41 Exekučného
poriadku. Platobné výmery predložené v preskúmavanej veci ako exekučné tituly neboli
vydané orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným; boli vydané správcom
konkurznej podstaty úpadcu, ktorému takéto oprávnenie nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu. Ide o nulitné akty, z ktorého dôvodu je výkon exekúcie v danom prípade
neprípustný. Vo väzbe na to poukázal na právny záver, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008.
Oprávnený ani povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ l0a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne.
Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či na nútený výkon rozhodnutia
(exekúciu) bolo vydané rozhodnutie, ktoré môže byť podľa Exekučného poriadku titulom pre
vykonanie exekúcie. Vychádzal pritom z nižšie uvedeného nesporného skutkového
a právneho stavu:
V čase, keď mali byť vydané vykonávané rozhodnutia (21. október 2002), postavenie
zdravotných poisťovní upravoval zákon č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení predpisov účinných
k 28. januáru 2003 (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z.z.“). Uvedený zákon bol zrušený
s účinnosťou od 1. novembra 2004 zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Z ustanovenia § 77a ods. 9 tohto zákona vyplýva, že
konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 581/2004 Z.z. sa dokončia podľa
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k.
7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu
v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 21. októbra 2002 číslo 847/2002
v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 847/2002 a platobný výmer z 21. októbra
2002 číslo 848/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 848/2002. Tieto
rozhodnutia majú byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo
väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako už bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval
za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer
z 21. októbra 2002 číslo 847/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 847/2002
a platobný výmer z 21. októbra 2002 číslo 848/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára
2003 číslo 848/2002, vydané JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného
oprávneného) P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona
č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na
základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2
a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom (§ 58 ods. 5).
Ako vyplynulo z vyššie uvedeného skutkového stavu, platobné výmery, ktoré mali byť
v posudzovanej veci exekučným titulom, neboli vydané zdravotnou poisťovňou ale správcom
konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce
vyriešiť otázku, či platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty sú exekučnými
titulmi, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu
konkurznej podstaty.
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č.328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej
moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno
rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca
konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať
žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia
pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej
podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi
konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje,
správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty,
ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.
Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia,
pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba
vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri
skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná
o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je
vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým
súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol
vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal
nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania
neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie
je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho
nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že
v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne
dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998,
pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je
neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského
súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. 10 CoE 67/2008, ktorým potvrdil uznesenie
Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. 4 Er 371/2007-140 vo výroku o zamietnutí
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, uznesenie Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008
č.k. 4 Er 371/2007-140 vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a vec
v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243b O.s.p.), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí
pre tento súd záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková