Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného G., a.s.,

so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej N., so sídlom v Č., IČO: X., pre vymoženie

19 210,35 € (578 731 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. -140 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

a) uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. , ktorým

potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. -140 vo

výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

b) uznesenie Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. -140 vo výroku

o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Čadca.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. T. B. sa G.,

a.s. ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie na majetok N. ako povinnej na základe

exekučných titulov, a to platobného výmeru z 21. októbra 2002 číslo 847/2002 v spojení

s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 847/2002 a platobného výmeru z 21. októbra 2002 číslo

848/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 848/2002, ktoré vydal JUDr. T. K.,

správca konkurznej podstaty úpadcu P. v likvidácii. Uvedenými platobnými výmermi bolo

2

povinnej predpísané poistné vo výške 578 731 Sk za obdobie 03/96 – 05/99 a poplatok

z omeškania za neodvedenie tohto poistného vo výške 1 400 512 Sk. K návrhu na vykonanie

exekúcie pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo 7. júla 2005 uzavretú medzi JUDr. T. K.,

správcom konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze a spoločnosťou Z., s.r.o., ako aj zmluvu

o postúpení pohľadávky z 29. septembra 2006 uzavretú medzi spoločnosťou Z., s.r.o.

a oprávneným. Oprávnený v návrhu dôvodil, že pohľadávku voči povinnej nadobudol

postúpením na základe uvedených zmlúv.

Na základe poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného súdom na vykonanie vyššie

označených platobných výmeroch, vydal exekútor dňa 20. augusta 2007 podľa § 47 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná podala proti upovedomeniu o začatí exekúcie

námietky, ďalej podala návrh na odklad exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie, ako i návrh

na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd Čadca uznesením z 29. januára 2008 č.k. -140 rozhodol

tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie, námietky povinnej proti upovedomeniu o začatí

exekúcie, ako i návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a povinnej nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie odôvodnil tým, že dôvod uvedený v § 56

ods. 4 Exekučného poriadku, pre ktorý povinná žiadala odklad exekúcie, nie je daný. Návrhu

na zastavenie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že nezistil, že by exekučné tituly boli v rozpore

so zákonom a námietkam proti upovedomeniu o začatí exekúcie z dôvodu, že boli podané po

lehote stanovenej v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie námietok. Taktiež nezistil

splnenie podmienok uvedených v pre oslobodenie povinnej od súdnych

poplatkov.

Krajský súd v Žiline na odvolanie povinnej uznesením z 27. februára 2009 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh

povinnej na zastavenie exekúcie, zrušil uznesenie vo výroku, ktorým povinnej nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Súčasne

vyslovil, že nenapadnuté výroky o zamietnutí návrhu povinnej na odklad exekúcie

a zamietnutí námietok povinnej proti upovedomeniu o začatí exekúcie, zostávajú nedotknuté.

Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, že „v exekučnom konaní nie je možné, a ani prípustné,

3

posudzovať tie argumenty účastníka (osobitne povinného), ktoré mali a mohli byť uplatnené

v základnom konaní. Rovnako inštitúty exekučného konania (napríklad námietky povinného

proti upovedomeniu o začatí exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie) neslúžia ako

ďalší opravný prostriedok vo vzťahu k exekučnému titulu (exekučným titulom), t.j. vo vzťahu

k vymáhaným rozhodnutiam.“. Nestotožnil sa tvrdeniami povinnej v odvolaní, že pohľadávka

vzniká až okamihom jej judikovania (priznania konkrétnym právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím) a mal za to, predmetom postúpenia môže byť ktorákoľvek existujúca

pohľadávka a nielen pohľadávka „judikovaná“. Za neopodstatnené považoval aj tvrdenie

povinnej, že vymáhaný záväzok prešiel v dôsledku zmeny zriaďovateľa na Ministerstvo

zdravotníctva SR, resp. na štát. Poukázal na to, že vymáhaný záväzok vznikol za činnosti

povinnej ako samostatného právneho subjektu a otázka zriaďovateľa nemá vplyv ako na

existenciu tohto záväzku, tak i na nositeľa vymáhanej povinnosti; ide i záväzok samostatnej

povinnej (príspevkovej organizácie) a nie o záväzok zriaďovateľa.

Proti uzneseniu Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. -140 vo

výroku, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnutý, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. , ktorým v tejto časti

uznesenie okresného súdu potvrdil, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie podľa (ďalej len

„“). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené rozhodnutia v dovolaním

napadnutých častiach zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní poukázal na to, že oba súdy

nevenovali dostatočnú pozornosť rozhodnutiam predloženým na výkon exekúcie napriek

tomu, že im táto povinnosť vzniká už v momente rozhodovania o žiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Predpokladom pre vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, notárskej

zápisnice alebo schváleného zmieru, ktoré sú bližšie špecifikované v § 41 Exekučného

poriadku. Platobné výmery predložené v preskúmavanej veci ako exekučné tituly neboli

vydané orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným; boli vydané správcom

konkurznej podstaty úpadcu, ktorému takéto oprávnenie nevyplýva zo žiadneho právneho

predpisu. Ide o nulitné akty, z ktorého dôvodu je výkon exekúcie v danom prípade

neprípustný. Vo väzbe na to poukázal na právny záver, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009 sp. zn. .

4

Oprávnený ani povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ l0a ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne.

Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či na nútený výkon rozhodnutia

(exekúciu) bolo vydané rozhodnutie, ktoré môže byť podľa Exekučného poriadku titulom pre

vykonanie exekúcie. Vychádzal pritom z nižšie uvedeného nesporného skutkového

a právneho stavu:

V čase, keď mali byť vydané vykonávané rozhodnutia (21. október 2002), postavenie

zdravotných poisťovní upravoval o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení predpisov účinných

k 28. januáru 2003 (ďalej len „“). Uvedený zákon bol zrušený

s účinnosťou od 1. novembra 2004 o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Z ustanovenia § 77a ods. 9 tohto zákona vyplýva, že

konania začaté pred nadobudnutím účinnosti sa dokončia podľa

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona

č. ). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k.

-30 bol podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu

v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 21. októbra 2002 číslo 847/2002

v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 847/2002 a platobný výmer z 21. októbra

2002 číslo 848/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 848/2002. Tieto

5

rozhodnutia majú byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo

väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.

Ako už bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval

za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer

z 21. októbra 2002 číslo 847/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára 2003 číslo 847/2002

a platobný výmer z 21. októbra 2002 číslo 848/2002 v spojení s rozhodnutím z 3. januára

2003 číslo 848/2002, vydané JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného

oprávneného) P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona

č. , je exekučným titulom v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na

základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie

upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem

iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej

správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2

písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti pôsobnosť orgánu

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2

a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise

poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení

vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné

súdom (§ 58 ods. 5).

Ako vyplynulo z vyššie uvedeného skutkového stavu, platobné výmery, ktoré mali byť

v posudzovanej veci exekučným titulom, neboli vydané zdravotnou poisťovňou ale správcom

konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce

vyriešiť otázku, či platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty sú exekučnými

titulmi, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu

konkurznej podstaty.

6

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré

existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty ( o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení

uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej

moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno

rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca

konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať

žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia

pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej

podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi

konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje,

správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty,

ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.

Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia,

pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba

vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri

skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná

o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je

vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým

súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol

vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal

nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania

neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie

je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho

nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom

konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že

v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne

dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke

7

rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998,

pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je

neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského

súdu v Žiline z 27. februára 2009 sp. zn. , ktorým potvrdil uznesenie

Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008 č.k. -140 vo výroku o zamietnutí

návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, uznesenie Okresného súdu Čadca z 29. januára 2008

č.k. -140 vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a vec

v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení

s ), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí

pre tento súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková