Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9CoCsp-9-2020.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majernikova 3479/3A, Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanej: U. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, Z., zast. JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, IČO: 50 487 108, o zaplatenie 4 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18. októbra 2019 č. k. 8Csp/66/2019-70 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania (III.) m e n í tak, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,80%.
Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 4 eur od 05. 06. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zo zmluvy o úvere č. 405401466 zo dňa 04. 06. 2015 bolo zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 300 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok 288 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 588 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola dohodnutá vo výške 84 eur, čo predstavovalo RPMN vo výške 28%, úrok 68%, termín konečnej splatnosti úveru 04. 06. 2016. Žalobca si uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur podľa bodu 13. všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca v žalobe tvrdil, že na úhradu dlhu žalovanú vyzval, výzvu, ani doklad o doručovaní však nepredložil a v spise sa nenachádzajú. Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj zák. č. 129/2010 Z. z. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky z titulu uzavretej úverovej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní zmluvy mala postavenie fyzickej osoby - nepodnikateľa. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že žalovaná pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Zároveň bola medzi stranami sporu uzavretá formulárová zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený žalovaným a žalobca nemohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že ide o spotrebiteľsko-právny vzťah a žalobca má postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd preskúmal túto úverovú zmluvu a dospel k názoru, že vzhľadom na charakter úveru, ako aj zmluvné podmienky, úverová zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti, ktoré požaduje ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve bola dohodnutá RPMN 28% a ročná úroková sadzba 68%, ktorá výška je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko desaťnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v čase podpisu zmluvy, pretože pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka sa v mesiaci jún 2015 sa pohybovali na úrovni 6,86% a súd mal za to, že dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2009 vydané vo veci 1MCdo1/2009). RPMN je tak isto nesprávne v zmluve uvedená, nakoľko súd pri prepočte cez kalkulačku na stránke www.openiazoch.sk zistil, že pri sume pôžičky 300 eur, suma ktorá bude splatená 588 eur, doba splatnosti 12 mesiacov je RPMN 300,29%. Vzhľadom k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je výška dohodnutej úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná a výška RPMN je uvedená v nesprávnej výške, teda absentuje jej skutočný údaj, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. i) a § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.). Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie iba poskytnutej pôžičky, t. j. v sume 300 eur a to bez poplatkov a úrokov. Keďže žalovaná uhradila sumu 296 eur, súd priznal žalobcovi sumu 4 eur, predstavujúcu rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného úveru (300 eur - 296 eur). Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, preto priznal súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobcovi úrok z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy 4 eur od nasledujúceho dňa odo dňa, kedy mal byť úver splatený, t. j. od 05. 06. 2016 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nakoľko bol žalobca v časti istiny plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, nakoľko súdna prax vyslovila, že príslušenstvo pohľadávky nemožno započítavať pri výpočte miery úspechu a neúspechu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie vo výroku o trovách konania z dôvodu, že ho považuje za nesprávny a rozporný so zásadou úspechu v spore. Z petitu žaloby je zrejmé, že žalobca nepožadoval len istinu vo výške 4 eur, ale aj odplatu vo výške 84 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, pokutu za upomienku vo výške 240 eur, zmluvný úrok vo výške 68 eur a zákonný úrok z omeškania. Predmetom žaloby tak bola suma vo výške 361 eur (4 + 84 + 33+ 240), teda súčet žalobcom kvantifikovaných súm, ktoré však v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ani nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky, ale za samostatne uplatniteľné nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy popri istine úveru. Priznanie týchto nárokov je autonómne a úplne nezávislé od priznania istiny v konaní, pričom súčasne aj v petite žaloby ich žalobca vyjadril jednotlivo. Vzhľadom na súhrnnú výšku uplatnených nárokov, je výška požadovanej istiny absolútne zanedbateľná a bez priority. Vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a mieru úspechu, ktorá sa zisťuje u žalobcu a žalovaného, tak miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2904/16, Krajského súdu v Prešove, Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov žalovanej nenapĺňa kompenzačnú, preventívnu a sankčnú funkciu trov konania, ale taktiež ignoruje tradičný princíp, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Žalovaná bola nepochybne v prvoinštančnom konaní úspešná v prevažnej časti, keďže sa ubránila voči neodôvodneným nárokom žalobcu, pričom jej úspech v konaní predstavuje 98,9% a neúspech je len v rozsahu 1,1%. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť trov konania žalovanej v rozsahu 97,8%, alternatívne, aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadala priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy istiny 4 eur, odplaty 84 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, pokuty za upomienku 240 eur, zmluvného úroku vo výške 68% zo sumy 300 eur od 04. 06. 2015 do 29. 06. 2015, sumy 251 eur od 30. 06. 2015 do 27. 07. 2015. zo sumy 202 eur od 28. 07. 2015 do 27. 08. 2015, zo sumy 153 eur od 28. 08. 2015 do 23. 10. 2015, zo sumy 104 eur od 24. 10. 2015 do 26. 10. 2015, zo sumy 53 eur od 27. 10. 2015 do 15. 12. 2015, zo sumy 4 eur od 16. 12. 2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 4 eur od 05. 06. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 04. 06. 2015 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 405401566. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s odplatou pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojný so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 288 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku 255 eur. V zmysle všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok. Žalovaná plnila vo výške 296 eur. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 4 eur od 05. 06. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnej z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.
10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% nie je správny. Žalobca sa podanou žalobou nedomáhal od žalovanej len istiny 4 eur, ale aj súm 84 eur ako odplaty, 33 eur ako zmluvnej pokuty, sumy 240 eur ako pokuty za upomienku a sumy 68 eur ako vyčísleného zmluvného úroku. Žalovaná však tento vyčíslený zmluvný úrok nežiadala započítať ako jej úspech, ale uviedla a navrhla vychádzať z toho, že celková istina, ktorej sa žalobca domáhal, tvorila suma 361 eur, pričom žalobca bol v konaní úspešný, len čo do sumy 4 eur. Aj keď v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, v danom prípade bola predmetom konania okrem istiny odplata, zmluvná pokuta a pokuta za upomienku, ktoré príslušenstvom nie sú, išlo o samostatné nároky, ktoré súd mal zarátať do sumy, z ktorej potom rátal úspech žalobcu v konaní. Keďže uvedeným spôsobom nepostupoval, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil a žalovanej priznal podľa pomeru úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,80% (98,90 úspech - 1,1 neúspech). Zmluvný úrok, ktorý žalobca žiadal tiež priznať v tejto sume nebol zahrnutý.
11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).