Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/104/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: INTERAGROS VP, a. s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 47 681 659, zastúpený splnomocnencom: LEGATE, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, F., zastúpená splnomocnencom: JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13. novembra 2018, č.k. -137, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, F. a žalovanou, predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely na v žalobe a v napadnutom rozsudku špecifikovaných nehnuteľnostiach, je voči žalobcovi neúčinná. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. a , a (ďalej aj ako „OZ“), keď uviedol, že predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a dlžníkom (jej manželom) vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu odporovateľnosti. Základným predpokladom úspechu v konaní podľa a nasl. je hmotno-právny predpoklad, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky na strane žalobcu, čo v danom prípade splnené bolo, pričom išlo o pohľadávku vo výške 40.592,28 eur, pre vymoženie ktorej je vedená exekúcia pod sp. zn. Ex 2222/2017 a jedná sa o pohľadávku vzniknutú z kúpnej zmluvy, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom Okresného súdu Galanta č.k. -26, právoplatným dňa 31.05.2016. V konaní považoval súd za nesporné, že žalovaná ako obdarovaná z napadnutej darovacej zmluvy je (v čase uzatvorenia zmluvy aj bola) manželkou dlžníka ako darcu, na základe čoho ich možno považovať za osoby blízke podľa ust. . Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. V danom prípade odôvodnila žalovaná nemožnosť vedomosti o úmysle dlžníka vzhľadom na neexistenciu tohto úmyslu

na strane dlžníka, s čím sa súd nestotožnil, nakoľko vo vzťahu k osobe dlžníka sa úmysel predpokladá v prípade, keď boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, pričom uzatvorením darovacej zmluvy žalobca ako veriteľ jednoznačne ukrátený bol a žalovaná neuviedla a ani nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by súd dospel k záveru, že žalovaná ako manželka dlžníka dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať, a teda vo vzťahu k procesnej obrane neuniesla dôkazné bremeno, na základe čoho súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súd úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške podľa ust. .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že súd vôbec neskúmal, či žalobou napadnutým právnym úkonom - darovacou zmluvou uzatvorenou medzi dlžníkom žalobcu a ňou došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky a zároveň tiež neskúmal tento právny úkon v kontexte s ďalším konaním dlžníka žalobcu, na ktoré ona poukazovala, a ktoré potvrdil v priebehu konania aj samotný žalobca, ale tento právny úkon vyhodnotil súd samostatne a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré potom vyústili do nesprávneho právneho posúdenia. Uviedla, že dlžník disponuje aj iným majetkom (postupne získanými výnosmi z podnikania), z ktorého možno (postupne) uspokojovať pohľadávku žalobcu. Dlžník žalobcu viackrát smerom k žalobcovi deklaroval úmysel postupne čiastkovými plneniami plniť svoj peňažný záväzok voči nemu, čo potvrdil i žalobca, pričom dlžník žalobcu aj reálne v prospech žalobcu opakovane poskytoval čiastkové plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, a to podľa svojich objektívnych možností a schopností. V zmysle uvedeného dlžník žalobcu v roku 2018 tomuto poskytol nepeňažné plnenie (úrodu) v hodnote približne 10.000 eur a peňažné plnenie v hodnote približne 6.600 eur, pričom tieto plnenia predstavujú výnosy z podnikateľskej činnosti dlžníka žalobcu. Uviedla tiež, že dlžník žalobcu ako fyzická osoba - podnikateľ, resp. obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou dlžníka žalobcu naďalej vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť a nevykonávajú žiadne úkony smerujúce k zrušeniu podnikania, či smerujúce k oddlženiu alebo konkurzu, čo dokumentuje úmysel dlžníka postupne uhradiť žalobcovi jeho pohľadávku. Poukázala tiež na obdobný spor medzi žalobcom a spoločnosťou Andrej Strýček, s. r. o., v ktorej má dlžník žalobcu majetkovú účasť, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. , a ktoré bolo vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zastavené, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre späťvzatie žaloby bolo plnenie žalovanej obchodnej spoločnosti Andrej Strýček, s. r. o. v prospech žalobcu titulom úhrady dlhu dlžníka žalobcu. Uviedla, že ona s dlžníkom žalobcu ako svojim manželom nepodniká a je minimálne neštandardné a neobvyklé, aby ona ako manželka dlžníka žalobcu pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy vyžadovala napríklad doklady preukazujúce hospodársku bilanciu jeho podnikania za účelom preverovania jeho záväzkov po lehote splatnosti. Napadla tiež, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, nakoľko z neho nevyplývajú úvahy súdu, z akých dôvodov nepovažoval jej právnu argumentáciu za relevantnú a rozhodol sa na túto neprihliadať.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobcov dlžník R. F. stále žalobcovi dlhuje sumu 27.775,16 eur, pričom ide o sumu, ktorá bola súčasťou dlžnej sumy, ktorú je dlžník žalobcovi povinný zaplatiť na základe platobného rozkazu Okresného súdu Galanta č.k. -26, právoplatného a vykonateľného dňa 31.05.2016. Akékoľvek plnenia, ktoré poskytol údajne dlžník žalobcu v jeho prospech, boli realizované spoločnosťou Andrej Strýček, s. r. o., pričom k zníženiu dlžnej sumy dlžníka žalobcu nedošlo len z dôvodu, že dlžník žalobcu ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti Andrej Strýček, s. r. o. odmietol pristúpiť k záväzku dlžníka, následkom čoho by mohlo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a teda k zníženiu celkového dlhu dlžníka žalobcu voči žalobcovi. Nie je ani pravdou, že dlžník žalobcu disponuje iným majetkom, z ktorého by vedel uspokojiť pohľadávku žalobcu, takýto majetok žalovaná neoznačila a ani jemu nie je známy. Poukázal na to, že v prebiehajúcej exekúcii nebol zatiaľ zistený žiaden majetok dlžníka a ani vymožená žiadna suma. Dlžník síce svoj úmysel postupne čiastkovými platbami dlžnú sumu uhradiť viackrát deklaroval, avšak k žiadnej úhrade nikdy nedošlo. V danom prípade dlžník žalobcu a žalovaná sú manželmi, vzhľadom na čo sa predpokladá vedomosť žalovanej o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa,

ide teda o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorou zákon zaťažuje žalovanú, ktorá musí preukázať, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, teda nesie dôkazné bremeno. Poukázanie žalovanej na konanie prebiehajúce na súde prvej inštancie pod sp. zn. je právne bezvýznamné, nakoľko toto konanie je vedené medzi inými stranami, nezakladá žiaden relevantný predbežný záver, ani uznanie vo vzťahu k predmetnému konaniu a nemožno ho ani vnímať ako akceptáciu absencie úmyslu dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa. Podľa názoru žalobcu bol tiež napadnutý rozsudok riadne odôvodnený.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na podanom odvolaní. Poukázala na to, že ak by bol úmysel dlžníka žalobcu napadnutými právnymi úkonmi zmariť uspokojenie žalobcu ako svojho veriteľa, dlžník by predsa následne neposkytoval postupne čiastkové plnenia za účelom uhradenia svojho dlhu. Čiastkové plnenia dlžníka žalobcu zároveň dokumentujú, že dlžník disponuje aj iným majetkom, z ktorého sa môže uspokojiť pohľadávka žalobcu.

6. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý opätovne navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že neskoršie plnenie spoločnosti Andrej Strýček, s. r. o. voči žalobcovi nemá vplyv na samotnú odporovateľnosť darovacej zmluvy, nakoľko bez ďalšej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou Andrej Strýček, s. r. o. akékoľvek plnenia tejto spoločnosti nemajú vplyv na znižovanie dlhu samotného dlžníka. V ďalšom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je určenie, že darovacia zmluva uzatvorená medzi dlžníkom R. F. a žalovanou, predmetom ktorej boli v žalobe špecifikované spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, je voči žalobcovi právne neúčinná.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

10. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ] a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorého odporujú ust. až 210 . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

14. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

17. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

18. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

19. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

20. Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi dlžníkom žalobcu R. F. a žalovanou došlo preukázateľne k zmenšeniu majetku dlžníka bez primeraného protiplnenia, pričom vymáhateľnú pohľadávku žalobcu priznanú mu platobným rozkazom Okresného súdu Galanta č.k. -26 zo dňa 29.05.2015, právoplatného a vykonateľného dňa 31.05.2016, nemožno riadne uspokojiť ani v rámci prebiehajúceho exekučného konania pod sp. zn. EX 2222/2016. Vzhľadom na to, že k právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu došlo medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou - manželkou dlžníka, teda osobou blízkou, tak úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú, pričom žalovaná hodnoverným spôsobom nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu nielenže nepoznala, ale

i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

21. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalovanej neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej povinnosti ( ), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil ( ).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).