Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-219-2019.pdf
PDF · 120.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/219/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol. s.r.o. so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava-Ružinov, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX Z. M., o zaplatenie 534,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 21Csp/70/2019-124 zo dňa 19.08.2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 90,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 90,15 eur od 01.10.2017 až do zaplatenia, pričom sa žalovanej povoľuje splácať uvedený dlh mesačnými splátkami vo výške 20,-- eur, a to vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. V ostatných výrokoch II. a III. napadnutý rozsudok r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol nasledovne : I. „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX sumu 90,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 90,15 eur od 01.10.2017 až do zaplatenia, pričom sa žalovanej povoľuje splácať uvedený dlh mesačnými splátkami vo výške 20 eur, a to vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý dlh. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 66,55%“
2. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 534,27 eur s príslušenstvom. Odôvodnil ju tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvy č. A10879211; A10896668; A10896817, ku ktorým boli uzavreté dodatky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré umožnili žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca pri uzavretí dodatkov k zmluvám odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenia za kúpnu cenu uvedenú v dodatkoch k zmluvám s dohodnutou zmluvnou pokutou. V dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy ktorá bola žalovanej poskytnutá. Žalobca tiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Tým, že žalovaná
riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 90,15 eur porušila zmluvné podmienky a v zmysle dodatku k zmluvám je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 397,- eur. Zmluvnú pokutu v sume 88,- eur si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. A10879211. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s čl. 2.5 dodatku k zmluve. Žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 24 mesiacov. Zmluvnú pokutu v sume 185,08 eur si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. A10896668. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s čl. 2.5 dodatku k zmluve. Žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 23 mesiacov. Zmluvnú pokutu v sume 111,04 si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. A10896817. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s čl. 2.5 dodatku k zmluve. Žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 23 mesiacov. Neuhradené splátky v sume 60,- eur si žalobca uplatňuje na základe Dohody o splátkach č. 3503519823 z 19.04.2017. Žalobca pokusom o pokonávku oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, sumu zmluvnej pokuty za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 01.10.2017 vo výške 5 % ročne. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 3. Rozhodnutie právne odôvodnil s použitím § 43 ods.1 písm. a), § 44 ods.1, § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách, § 52 ods.1, ods. 2, ods.3, ods.4, § 53 ods.1, ods.2 ods.3, ods. 5, § 54 ods.1, ods. 2, § 488, § 489, § 491 ods. 1,2,3, § 544 ods.1 a 2, § 517 ods.2, Občianskeho zákonníka (OZ) § 3 Nar. Vlády SR č. 87/1995 Zb. a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej dohodnutý druh služieb a žalovaná bola povinná platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaná však svoju povinnosť nesplnila, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradila riadne a včas, v dôsledku čoho dlžná suma žalovanej predstavovala sumu 90,15 eur na poskytnutých telekomunikačných službách. 4. Ďalej sa súd zaoberal aj so žalobcom uplatnenou zmluvnou pokutou, pričom súd posudzoval obsah zmluvy a dodatku k nej z hľadiska dodržania rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v súvislosti so zákonnými požiadavkami ustanovenými vo vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. 5. V predmetnej veci žalovaný žalobcovi nezaplatil predložené faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas. 6. Z výpovede žalovanej ako aj obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb v znení ich dodatkov uzavretých medzi stranami vyplýva, že text zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ich dodatkov bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane ich dodatkov boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ich dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými ustanoveniami pred podpisom zmlúv o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. O individuálnom dojednaní totiž nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách o poskytovaní verejných služieb a ich dodatkoch preto s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených zmluvách o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov ako celok odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa dodávateľom určenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná a zároveň k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované
služby, ale na základe slobodnej a vážnej vôle žalobcu poskytnúť žalovanej zľavu z kúpnej ceny, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Článkom 38 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého štáty Európskej únie zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. (viď. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/171/2018 z 13.02.2019). Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť zmluvnú pokutu zo zmlúv č. A0879211, A10896817 a A10896668. 7. Súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu 90,15 eur na poskytnutých telekomunikačných službách aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti v zmysle predložených faktúr. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 8. Vychádzajúc z § 232 ods. 2, 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP) zákonom je stanovená zákonná 3-dňová lehota na plnenie; v odôvodnených prípadoch však súd môže určiť aj dlhšiu lehotu; napokon ods. 4 citovaného ustanovenia hovorí o dávkach a splátkach, ak je uložená povinnosť. Keďže žalovaná preukázala, že sa nie vlastným zavinením nachádza v zlej finančnej situácií, kedy je invalidná, poberá invalidný dôchodok a jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je o 50% znížená v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, povolil súd žalovanej splácať dlh 90,15 eur žalobcovi mesačnými splátkami vo výške 20 eur, a to vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý dlh. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania žalovanej voči žalobcovi vo výške 66,55%. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca ktoré smeruje proti výroku č. I., II. a III. tzn., že napadol rozsudok v celom rozsahu. Za odvolacie dôvody označil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v jednotlivých dodatkoch dohodnuté medzi účastníkmi nemožno považovať za individuálne dohodnuté, s ktorým názorom nemožno súhlasiť a tento neobstojí. Zdôraznil, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov resp. iných dokumentov. Účastník ktorý sa rozhodne využívať služby žalobcu má možnosť výberu či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom. Tiež si má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť a kúpiť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, alebo nie. Čo sa jedná o dobu viazanosti, značku a hodnotu telekomunikačného zariadenia, výšku paušálu, rozsah benefitov, existenciu resp. neexistenciu zmluvnej pokuty a jej výšky, obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a účastníkom vzniká a je zostavený na základe individuálnych rozhodnutí toho ktorého účastníka. Toto platí aj pre žalovaného, ktorý uskutočnil individuálne voľby na základe vlastnej a slobodnej vôle, s ktorými požiadavkami žalobca súhlasil a tak uzavrel predmetnú zmluvu a jeho dodatky. V tejto súvislosti poukázal na názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu Košice spis. zn. 5Co 35/018. Zdôraznil, že dojednaná zmluvná pokuta je v súlade s požiadavkami § 37 ods. 1 OZ. Ďalej poukázal na bod 28. odôvodnenia rozsudku keď súd posudzoval obsah zmlúv a dodatkov z hľadiska rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd však tu vôbec neprihliadal a nevyhodnotil benefity získané podpísaním jednotlivých zmlúv a ich dodatkov. Zmluvnú pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a jej dodatku. Konajúci súd sa nezaoberal skutočnosťou, že telekomunikačné zariadenia si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok a že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú jej žalobca preukázateľne poskytol. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, neuhrádzal faktúry za riadne a včas poskytované služby a to ani v jednej z troch uzavretých zmlúv resp. ich dodatkov. Neuhradil ani jednu splátku za odpredané mobilné telefóny a žalobca z toho dôvodu má za to, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie
za akciovú cenu a využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, teda plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. 11. Súd prvej inštancie ďalej nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie totiž žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie istiny vo výške 60,- Eur z titulu neuhradených splátok. 12. Zdôrazňujúc základy spravodlivého procesu ktoré sú zaručené Ústavou a medzinárodným dohovorom a zmluvami s poukazom na § 220 ods. 2 CSP navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 534,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.10.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Záverom uviedol, , že aj keď súd prvej inštancie vo výroku I. z časti vyhovel žalobe, presne uvedený IBAN čísla účtu by mohlo v prípade zmeny účtu na strane žalobcu viesť k znemožneniu vykonateľnosti rozsudku. Preto sa odvoláva aj proti výroku I. rozsudku.
Žalovaná odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa nevyjadrila.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu; v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 90,15 eur s príslušenstvom zmeniť len včasti určenia platobného miesta a vo zvyšku výrok II. a výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
15. Vo výroku I. žalobca napadol rozsudok len v časti určenia platobného miesta. Jeho odvolacia argumentácia je dôvodná, aj podľa názoru odvolacieho súdu. Je nepotrebné aj z hľadiska praktického uvádzať platobným miestom aktuálny číslom označený účet žalobcu. Takto označené platobné miesto nie je nemenné a nemusí existovať stále aj do budúcna, preto je logickejšie uvádzať len povinnosť plnenia žalobcovi, s tým, že výber platobného miesta je už na povinnom, v tomto prípade žalovanom. Podstatným je, aby plnenie bolo žalobcovi.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. rozsudku len vypustením uvedenia konkrétneho platobného miesta a postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku (CSP), odvolaniu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, pričom upravil i znenie výroku v časti splatnosti plnenia, tak aby bol v súlade so zákonom.
17. Aj v ostatnej časti odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné. V zmysle § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka (OZ) zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatné citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
20. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
21. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
22. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
23. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
24. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
25. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná.
26. Súd prvej inštancie žalobu (okrem sumy 60 Eur) zamietol len na základe zistenia, že dodatky, na základe ktorých boli zmluvné pokuty dohodnuté neboli individuálne dohodnuté. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že zmluva je individualizovaná v častiach označenia účastníka, adresy, spôsob fakturácie, SIM karty, že sa uzatvára len na základe požiadavky zákazníka s jeho výslovným súhlasom s obsahom zmluvy, individuálne prerokovanie zmluvy a pod. neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny.
27. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka) a v rozhodnutí uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ale v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje.
28. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ).
29. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.
30. Je nesporné, že zmluvy a ich dodatky zo dňa 24.04.2017, z ktorých si žalobca vyvodzuje nároky na zmluvné pokuty uzavreté medzi stranami sporu popísané v bodoch 3-4. odôvodnenia sú zmluvami spotrebiteľskými , preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluvy (ne)obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute mal súd prvej inštancie posúdiť z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné), je potrebné posúdiť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní. Je ale potrebné prihliadnuť aj na to, že mobilní operátori prispôsobili dojednania o zmluvnej pokute rozhodovacej praxi súdov.
31. Okrem zmluvnej pokuty si žalobca uplatnil aj sumu 60,-- eur z titulu neuhradených splátok na základe dohody o splátkach zo dňa 19.4.2017. Zamietnutie žaloby v tejto časti uplatneného nároku súd neodôvodnil žiadnym spôsobom.
32. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Pre súdne konanie je tiež dôležitá zásada predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť prekvapení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie NS SR č. k. 5Cdo 189/2010 z 24.05.2011, č. k. 7Cdo 42/2010 zo 17.10.2011).
33. Z vyššie uvedených dôvodov v záujme rešpektovania práva sporových strán na spravodlivý proces so zachovaním všetkých zákonom stanovených podmienok , právneho posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením v súlade s ust. § v § 220 ods. 2 CSP) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa odseku 2 § 389 CSP , vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
34. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (keďže ako bolo vyššie uvedené nebola individuálne dojednaná). Východiskom úvah o neprijateľnosti podmienok je predpoklad, že spotrebiteľ sa
fakticky nachádza v nerovnom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri dojednávaní podmienok vystupuje v profesijnej pozícii a spravidla predkladá pripravený návrh dojednaní v podobe formulárovej predlohy zmluvy. Nemalú mieru zohráva aj to, že spotrebiteľ sa rozhoduje v časovej tiesni, bezprostredne po tom, čo sa nedostatočne oboznámi s predloženým návrhom zmluvy, ktorej text býva často zámerne neprehľadný. Ustanovenie odseku 1 (§ 53), za nerovnováhu v právach a povinnostiach považuje bez ďalšieho za neprimeranú zmluvnú podmienku. Je však treba pripomenúť, že nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neplatnosť. Pre takýto záver je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie dojednané podmienky a všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu samotnej zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu (napr. i priznanie žalovanej, že zmluvu uzavierala s tým, že obdržané zariadenia odpredá, keďže bola v zlej situácii ) 35. Súd prvej inštancie je povinný v ďalšom konaní opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou stránkou veci, dôvodnosťou žalobcom uplatneného zvyšného nároku resp. jeho častí nároku, tzn. aj uplatnenej sumy 60 .- Eur , za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky opätovne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne o zvyšnom nároku znova vo veci rozhodnúť, a rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
36. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
37. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).