Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/76/2019

Potvrdené rozhodnutím 8Co/72/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: SPEEDLINES, s. r. o., so sídlom Pri prachárni 20, Košice - Juh, IČO: 36 608 548, zastúpeného splnomocneným zástupcom AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom U. S. X/L., M., o zaplatenie 320,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/76/2019-150 zo dňa 18. marca 2020, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., IČO: 36 608 548, so sídlom Pri prachárni 20, Košice - Juh, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 320,37 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 320,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 320,37 Eur od 19.6.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 320,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 320,37 Eur od 19.6.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.04.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N. R., O.: Z., Z. W. Č. Š. Y. Q. Q. - R. Q., N. M.: M. X, XXX XX Z.. Táto škodová udalosť bola dňa 30.04.2019 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9851209137. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo N. R., O.: Z., J. W. V. - Y. Ž.. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 543,54 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 190020. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019 oznámené, že bolo dňa 03.06.2019 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851209137 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora: „V zmysle zmluvných dojednaní poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov pracovníka poisťovne zodpovedným za výkon obhliadky / s priznaním Nh opravárenských prác vo výške 23,00 EUR s DPH.“ Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9851209137 predstavovala sumu vo výške 543,54 Eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným, po odpočítaní spoluúčasti v sume 166,00 Eur, však bola iba do výšky 57,17 Eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 320,37 Eur. Táto neuznaná suma vo výške 320,37 Eur bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2019. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou

poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poistený tj. žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Žalobca poukázal na to, že podľa čl. IX ods. 2 sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. Podľa žalobcu došlo zo strany žalovaného ku kráteniu poistného plnenia za 1NH opravárenských prác, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla prebehla v neautorizovanom servise. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Navyše z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ , ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH mechanickej a lakovacej práce sumu 40,00 EUR bez DPH, resp. 48,00 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma. Za nedôvodne žalobca považoval to, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH mechanickej a lakovacej práce iba vo výške 23,00 Eur s DPH. Ďalej uviedol, že zo strany žalovaného boli uznané nedostatočné náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Uznané náklady nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál. Výška lakovacej konštanty podľa kalkulácií predstavuje 130 %, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu koeficientu lakovacej konštanty o 30 %. Poistený si riadne splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO a taktiež si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z . Poistený sa teda nedopustil vedomého porušenia povinnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že poistený si splnil všetky svoje povinnosti nedôvodne krátil poistné plnenie. Okrem istiny si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, pričom vychádzal zo skutočnosti, že listom zo dňa 06.06.2019 mu žalovaný oznámil, že dňa 03.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851209137. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žaloba si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to od 19.06.2019 do zaplatenia

3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. zo dňa 30.7.2019), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 32). V podanom odpore žalovaný v prvom rade uviedol, že celý žalobný nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Ďalej tvrdil, že faktúry predložené k žalobe neeviduje vo svojom účtovníctve. Rovnako namietal, že žaloba nespĺňa kritéria v zmysle , a to najmä absentuje opis škodových udalostí. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, nakoľko poistený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie bola práve poškodená. Nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla. Uvedené postúpenie tak považoval za neplatný právny úkon v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia k nároku poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku škodovej udalosti zaplatené poistné plnenie v sume 57,17 EUR (čo potvrdil aj samotný žalobca). Z

vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal žalovaný za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 46), v ktorom namietal tvrdenie žalobcu, že žaloba nemá náležitosti podľa . K námietke aktívnej vecnej legitimácie v spore uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej havarijnej zmluvy o poistení motorového vozidla so žalovaným. Upriamil pozornosť na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia (bližšie rozsudok NS SR, sp.zn. zo dňa 27.01.2011). „Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené.“ Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: jednak vedomé porušenie povinností a jednak to, že porušenie týchto povinností uvedených v zákone, resp. v poistných podmienkach má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V prípade vedomého porušenia povinnosti jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Žalovaný je povinný podľa a skončiť šetrenie do jedného mesiaca a plnenie uhradiť do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania. Dôvody zníženého plnenia je povinný uviesť a nemôže ich dodatočne meniť. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného poistného, keďže z toho majú priaznivé dôsledky. Žalovaný síce predložil kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, no tá je nepreskúmateľná. Je to práve žalovaný, kto musí preukázať dôvodnosť svojho krátenia už pri ukončení šetrenia. Žalovaný nepredložil žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil dané poistné plnenie, čím nepreukázal tvrdené, a to že sú tu dôvody na krátenie, a tým pádom poisťovňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. Žalobca tiež uviedol, že zo zákona nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení . Poukázal tiež na to, že z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považoval námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019 a dodal, že: „akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalovaný síce predložil kalkuláciu nákladov, ale z nej nevyplýva dôvodnosť krátenia nároku žalobcu, tj. nie je zrejmé ako dospel k cene práce, ceny sú len jednostranne určené bez akéhokoľvek vysvetlenia. Žalovaný nepreukázal dôvod nevyplatenia poistného plnenia - v čom konkrétne spočíval rozdiel medzi faktúrou vystavenou žalobcom a kalkuláciou nákladov na opravu, vystavenou žalovaným - v čom konkrétne spočíva navýšenie prác. Žalovaný nepreukázal, neuviedol, akú cenu považuje za primeranú v regióne, nepredložil žiadne cenníky. Navyše, kalkulácia vypracovaná žalovaným, na základe ktorých poskytuje žalovaný výplatu poistného plnenia, nie je objektívnym nástrojom, keďže žalovaný do kalkulácie môže vstupovať, meniť cenu náhradných dielov, navýšiť počet normohodín. Rozsah prác v predmetnej kalkulácii nákladov na opravu tak nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla, ale podľa ľubovôle

likvidátora. Zároveň, v predloženej kalkulácii, ktorú predložil žalovaný, je pri lakovaní skratka AZT. AZT systém lakovania je systém vytvorený práve na podnet poisťovní, ktorý uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla. Pri prepočte časových jednotiek nevychádza z časových noriem a jednotiek stanovených výrobcom konkrétneho vozidla, ale uvedený systém priemeruje časové jednotky všetkých vozidiel. Daný systém nerozoznáva ani skutočnosť aký druh farby a v akej kvalite bol na lakovanie vozidla konkrétne použitý. Žalovaný len zavádza súd aj žalobcu, nakoľko nevychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla, tj. z časových noriem udávaných výrobcom, ale iba z priemerných hodnôt, čím náklady umelo znižuje. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky.

5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 18.3.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Dňa 9.3.2020 doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právny zástupca žalobcu a s ohľadom na vyhlásenú pandémiu súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Dňa 18.3.2020 doručil právny zástupca žalovaného súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa článku 8 (ďalej len „“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

8. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

10. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

11. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

12. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Podľa a : (1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa až 4 : (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

15. Podľa až 3 : (1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

16. Podľa (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa ust. (ďalej len "") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

18. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Po posúdení žaloby a vyjadrení strán sporu súd dospel k záveru, že medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 21.04.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N. R., O.: Z., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistnému - Rastislavovi Prokopovi, trvale bytom: Baltická 9, 040 12 Košice. Táto škodová udalosť bola dňa 30.04.2019 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9851209137. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo N. R., O.: Z., J.praviť v servise - u žalobcu. Existencia škodovej udalosti ako aj nárok žalobcu uplatnený u žalovaného vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.6.2019, z ktorého vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti (č. 9851209137) ukončil žalovaný dňa 3.6.2019, pričom na základe predložených dokladov vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 57,17 Eur. Z uvedeného oznámenia (č.l. 13) vyplýva, že oznámenie bolo adresované priamo žalobcovi a bolo krátené poistné plnenie za normohodinu vypočítanú v sume 23,- Eur s DPH pre rozdiel v opravárenských prácach. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou veta prvá .

20. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok titulom krátenia poistného plnenia, ktoré vzniklo následkom dopravnej nehody poistenca žalovaného havarijne poisteného u žalovaného. Žalobca v priebehu sporu zdôrazňoval, že žalovaný nezdôvodnil krátenie poistného plnenia a nepreukázal dôvody krátenia poistného, čo je v rozpore so zákonom a poistnými podmienkami. Nárok na zaplatenie krátenej časti poistného plnenia titulom vyššie uvedenej poistnej udalosti je tak medzi stranami sporný.

21. V prvom rade sa súd zaoberal žalovaným namietaným nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval samotný nárok na náhradu škody. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2019 (č.l. 14) je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka

mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust. . Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry ( NS ČR ) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží. Vo vzťahu k postúpenej pohľadávke súd navyše konštatuje, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. ). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore.

22. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil titulom škodovej udalosti sumu 57,17 Eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení adresovanom žalobcovi (č.l. 13) ako aj zhodných vyjadrení strán sporu.

23. Súd pri posudzovaní žalobného nároku vzal do úvahy aj skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný - poisťovňa, v prípade škodovej udalosti zo dňa 21.4.2019 nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa a žalobcovi nevyplatil plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Z citovaného ustanovenia zákona je zrejmé, že vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Žalovaný sa o poistnej udalosti dozvedel dňa 30.4.2019 a šetrenie poistnej udalosti ukončil 3.6.2019. Uvedené vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.6.2019 (č.l. 13).

24. Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom. Poistencovi žalovaného, ktoré postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 21.4.2019, vznikli náklady na opravu poškodeného vozidla v sume 543,54 Eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 190020 zo dňa 27.5.2019. Z uvedenej faktúry je zrejmé, že náklady na materiál predstavovali sumu 154,74 Eur, práce sumu 388,80 Eur (č.l. 12). Žalovaný po odpočítaní spoluúčasti poistenca v sume 166,- Eur vyplatil žalobcovi sumu 57,17 Eur z uplatnenej sumy opravy motorového vozidla vo výške 543,54 Eur. Z kalkulácie žalovaného v oznámení o poistnom plnení nie je zrejmé, ako dospel k výpočtu a dôvodom krátenia poistného plnenia. Prílohu podaného odporu tvorí kalkulácia, podľa ktorej mala byť výška opravy v sume 223,18 Eur pri súčte hodnoty práce 110,35 Eur, lakovanie vo výške 75,63 Eur, po pripočítaní DPH 20% dospel k výsledku 223,18 Eur. Uvedené vyčíslenie nákladov však nemá oporu v žiadnom odôvodnení, či poukázaní na cenníky, priemerné či porovnateľné ceny v regióne, ide iba o súčet položiek. Z uvedeného vyčíslenia tiež nevyplývajú náklady na materiál (nie sú súčasťou vyčíslenia) ani zdôvodnenie, prečo nebol materiál zahrnutý do ceny opráv. Na základe uvedeného súd považoval kalkuláciu nákladov na opravu vozidla za nedostatočnú a nerelevantnú. Z uvedenej kalkulácie vyplýva cena normohodiny vo výške 16.67 Eur bez DPH (23,- Eur s DPH), pričom uvedené rovnako žalovaný neodôvodnil tak, ako neodôvodnil nezapočítanie materiálu do sumy nákladov opravy vozidla. Krátenie poistného plnenia žalovaným preto nemožno považovať za dôvodné a preukázané, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Naopak, žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v regióne východného Slovenska. Žalobca tak uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu vo vzťahu k nároku na uplatnenú výšku normohodiny vykonaných prác. Žalobca účtoval normohodinu za lakovacie práce, ktorá je v danom regióne obvyklá, čo preukázal jednotlivými cenníkmi normohodín (č.l. 19 - 23). Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Výška normohodiny sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu. Taktiež nie nepodstatnou skutočnosťou je to, že kalkulácia nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre

výpočet poistného plnenia, nakoľko kalkulácia žalovaného je predbežná (program audatex) a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Samotný žalovaný pritom v rámci procesnej obrany iba konštatoval, že nim poskytnuté plnenie považuje objektívne a preukázané a jeho krátenie za dostatočne odôvodnené. Opätovne poukázal na výpočet programom Audatex, pričom nepreukázal dôvodnosť a spôsob krátenia poistného plnenia.

25. V prejednávanej veci - škodovej udalosti zo dňa 21.4.2019 vznikla poškodenému škoda spočívajúca v nákladoch opravy vozidla v sume 543,54 Eur (faktúra č.l. 12). Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným vo výške 57,17 Eur je potom žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto konaní vo výške 320,37 Eur po odpočítaní spoluúčasti vo výške 166,- Eur uplatnená dôvodne (skutočná škoda 543,54 Eur - priznaná suma 57,17 Eur - spoluúčasť vo výške 166,- Eur = žalovaná istina 320,37 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , na základe konštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

26. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady opravy poškodených vozidiel v prípade oboch škodových udalostí v plnej výške. V tomto smere je nutné poznamenať, že súd nevzhliadol dôvod krátenia normohodiny ani v jednom prípade opráv, nakoľko žalovaný nepreukázal dôvodnosť tohto krátenia a odkázal iba na počítačový program, ktorý používa pri výpočte škody. Podľa názoru súdu použitie takéhoto programu výpočtu ani iná metodika nie sú záväzné a v prípade krátenia poistného plnenia, musí byť jeho dôvodnosť náležite preukázaná. Naopak, žalobca preukázal, že ním účtovaná suma za normohodinu práce je v regióne, v ktorom vykonával činnosť primeraná a nijakým spôsobom nepredstavuje nadštandardnú výšku oproti iným autoservisom. Uvedené vyplýva z cenníkov iných autoservisov v regióne. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať čo najlacnejší autoservis s najnižšími cenami, či zmluvný autoservis, ktorý spolupracuje so žalovaným. V prípade trhovej ekonomiky v demokratickom štáte má súd za to, že ide o slobodnú súťaž na trhu a nemožno poškodeného (poistenca) nútiť vyberať sa iba ten autoservis, ktorý určí poisťovňa. Uvedené by bolo v zjavnom rozpore nielen s vnútroštátnym právom, ale aj právom Európskej únie.

27. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok od 19.6.2019, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 3.6.2019, kedy začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 18.6.2019. Skutočnosť, či sa dostal žalovaný do omeškania súd posudzoval v zmysle , t.j. či si žalobca splnil povinnosť a ukončil šetrenie poistnej udalosti do jedného mesiaca od jej nahlásenia. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti po viac ako mesiaci od nahlásenia škodovej udalosti (t.j. po zákonom stanovenej 1-mesačnej lehote), preto súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 320.37 Eur od 19.6.2019 do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby v čase omeškania je súdu známa z jeho činnosti.

28. Súd tak na základe vyššie uvedených skutočností vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 320,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 320,37 Eur od 19.6.2019 do zaplatenia.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a tak súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.