Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/72/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: SPEEDLINES, s. r. o., so sídlom Pri prachárni 20, Košice - Juh, IČO: 36 608 548, zastúpeného splnomocneným zástupcom AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom U. S. X/L., M., o zaplatenie 320,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -150 zo dňa 18. marca 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -150 zo dňa 18. 03. 2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 320,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 320,37 eur od 19. 06. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 320,37 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na motorovom vozidle poškodeného R. Q. v celkovej výške 543,54 eur, ktoré bolo havarijne poistené u žalovanej, ktorý nárok vyplývajúci z poistnej udalosti poškodený postúpil žalobcovi. Žalovaná s uplatneným nárokom nesúhlasila, namietajúc neevidovanie faktúr predložených žalobcom vo svojom účtovníctve, nedostatočné vymedzenie žaloby, pokiaľ ide o opis škodových udalostí a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Citujúc ust. , , , , , , , , až 4, až 3, , , súd žalobe žalobcu vyhovel. Súd mal za nesporné, že dňa 21. 04. 2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného R. Q. TOYOTA RAV4, EČV: KE796GD. Škodová udalosť bola dňa 30. 04. 2019 riadne ohlásená žalovanej, u ktorej mal poistený (poškodený) uzatvorené havarijné poistenie. Poistený si dal poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Šetrenie poistnej udalosti ukončila žalovaná dňa 03. 06. 2019, pričom na základe predložených dokladov vyplatila žalobcovi poistné plnenie v sume 57,17 eur. Poistné plnenie bolo krátené za normohodinu vypočítanú v sume 23,- eur s DPH pre rozdiel v opravárenských prácach. Žalobca si uplatnil nárok titulom krátenia poistného plnenia. K obrane žalovanej spočívajúcej v námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky poškodeného na žalobcu súd uviedol, že v dôsledku Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 20. 06. 2019 je aktívna legitimácia žalobcu daná. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktorými sú odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa . Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Žalovanej bolo oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaná plnila titulom škodovej udalosti sumu 57,17 eur priamo žalobcovi. Súd ďalej mal preukázané, že poistencovi žalovanej v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 21. 04. 2019 vznikli náklady na opravu poškodeného vozidla v sume 543,54 eur (náklady na materiál 154,76 eur, práce 388,80 eur). Žalovaná po odpočítaní spoluúčasti poistenca v sume 166,- eur vyplatila žalobcovi 57,17 eur z uplatnenej sumy opravy motorového vozidla. Nakoľko z kalkulácie žalovanej v oznámení o poistnom plnení nie je zrejmé ako žalovaná dospela k výpočtu a dôvodom krátenia poistného plnenia, nepovažoval súd krátenie poistného plnenia žalovanou za dôvodné a preukázané, nakoľko žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že výška normohodiny (žalovanou bez akéhokoľvek odôvodnenia kalkulovaná vo výške 23,- eur s DPH) účtovaná žalobcom vo výške 48,- eur s DPH (porovnávajúc túto s inými servismi) je nadhodnotená, resp. neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. Majúc zato, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, pri zohľadnení škody spočívajúcej v nákladoch opravy vozidla v sume 543,54 eur, vyplatenia poistného plnenia žalovanou vo výške 57,17 eur, považoval súd žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 320,37 eur, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 166,- eur, za dôvodnú. Súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania z priznanej istiny, keď žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti po viac ako mesiaci od nahlásenia škodovej udalosti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , , (ďalej len „“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodu podľa , odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná považovala rozsudok okresného súdu za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Rozsudok je podľa žalovanej výsledkom zjavnej svojvôle súdu a vo svojej podstate trpí aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Uviedla, že dňa 21. 04. 2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného R. Q., havarijne poisteného u žalovanej, ktorý si dal motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190020 vo výške 543,54 eur. Poškodenému bolo oznámením zo dňa 06. 06. 2019 oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti a výška poskytnutého plnenia v sume 57,17 eur. Nepriznanú sumu vo výške 320,37 eur poškodený postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 06. 2019. Podľa žalovanej z uvedeného vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanej, ktorá však vyplývala z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s ust. . Žalobca tak nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom súdnom konaní. V zmluve o postúpení pohľadávky podľa žalovanej absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. Predmet zmluvy je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Z textu postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou žalovanej o arbitrárnosti rozsudku okresného súdu. Mal za to, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovanej. Nesúhlasil ani s námietkou o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, zotrvávajúc na argumentácii prezentovanej v prvoinštančnom konaní. Poukázal na ust. , z

ktorého vyplýva, že nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Je potrebné rozlišovať vzťah poškodeného a žalovanej a poškodeného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom konania je nárok na krátené poistné plnenie z poistnej udalosti poisteného, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúce opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku, je tá istá osoba. Právne postavenie žalovanej sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Tvrdenie žalovanej, že poškodený je dlžníkom žalobcu neobstojí. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni - žalovanej, a to nárok na poistné plnenie. Právo na plnenie nie je podmienené úhradou faktúry zo strany poškodeného. Poukázal pritom na to, že časť nároku na náhradu škody bola zo strany žalovanej bola poukázaná priamo na účet žalobcu. V ďalšom uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávka má všetky zákonom predpísané náležitosti, ktorými sú označenie účastníkov zmluvy a identifikácia pohľadávky, ktorá je v zmluve špecifikovaná čo do výšky, ale aj čo do dôvodu vzniku. Postupca vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Námietku žalovanej ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie preto považuje za irelevantnú a nedôvodnú.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu už nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a vyhodnotiac odvolanie žalovanej ako nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, vyjadrenia žalobcu a obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , preto odvolací súd podľa , konštatujúc správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania.

7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( a ), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalovanej a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

8. Žalovaná v odvolaní v prvom rade namietala, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a arbitrárny, postihnutý nepreskúmateľnosťou.

9. V nadväznosti na uvedenú námietku žalovanej odvolací súd uvádza, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka/strany na spravodlivý proces.

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej o arbitrárnosti, nesprávnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne normy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil.

Odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky otázky uvádzané žalovanou v odvolaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto zodpovedá požiadavkám ust.

11. V ďalšom žalovaná namietala nesprávne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú námietku odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovanej v odvolaní o neurčitosti, nejasnosti predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným R. Q. a žalobcom, v dôsledku čoho by mala byť zmluva neplatná. V písomne uzavretej zmluve o postúpení pohľadávky je jasne definovaný predmet postúpenia - pohľadávka postupcu voči žalovanej vo výške 320,37 eur z poistnej udalosti č. 9851209137. Preto nie je pochybnosť o tom aká suma, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávky vznikla. Z toho dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú.

15. Pokiaľ ide o predmet postúpenia, medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21. 04. 2019 došlo v dôsledku škodovej udalosti k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného R. Q.. Poškodený mal motorové vozidlo havarijne poistené u žalovanej, voči ktorej mu tak v zmysle vznikol nárok na poistné plnenie, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporná, nakoľko žalovaná časť poistného plnenia poškodenému z tejto poistnej udalosti i poskytla. Medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovanou) vznikol záväzkovo-právny vzťah, kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle . Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. , pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli o postúpení pohľadávky poškodeného voči žalovanej poisťovni, ktorá pohľadávka je v zmluve o postúpení riadne špecifikovaná. Zákonný nárok na poistné plnenie voči žalovanej zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.

16. Pokiaľ žalovaná namietala, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi.

17. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie dôvody žalovanej, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žalovanej, a pri ktorom okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, podľa ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )