Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/295/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: I. Z., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. D. G. XX, zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, proti žalovaným: 1/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX O. XXX, 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. N. XXX/X, XXX XX G., žalovaní obidvaja zastúpení Mgr. Ľubomírom Holákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX O., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -249 zo dňa 12. 06. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -249 zo dňa 12. 06. 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú nahradiť ich žalobkyni v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvoinštančného súdu v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka (výrok II.). Žalovanej uložil aj povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných štátom sumu 128,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 01.10.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, a to rodinnému domu č. XX stojacemu na parcele CKN č. 259 nachádzajúcej sa v kat. úz. S. D. G. a túto nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne oproti výplate spoluvlastníckych podielov žalovaných v rade 1/ a 2/. Dňa 07.10.2014 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu, keď žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu i k CKN parc. č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2 a CKN parc. č. 260 - záhrady o výmere 203 m2, zapísaným na LV č. XXXX. Uvedenú zmenu žaloby pripustil konajúci súd uznesením č.k. -43 zo dňa 07.10.2014. Podaním zo dňa 25.02.2016 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Následne v podaní zo dňa 23.02.2017 uviedla, že pokiaľ nedôjde k zastaveniu konania, navrhuje žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa ust. zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nastali v priebehu konania, čo malo vplyv na výraznú zmenu skutkového stavu na strane žalobkyne. 3. V žalobe zo dňa 1.10.2013 žalobkyňa žiadala zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo k rodinnému domu č. XX na parcele CKN 259 kat. úz. S. D. G., zapísaným na LV č. XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou a žalovanými 1/, 2/ ako spoluvlastníkmi označených nehnuteľností dlhodobo pretrvávajú nezhody. Tieto nezhody sa týkajú reálnej deľby rodinného domu č. XX, správy a údržby rodinného domu, kúrenia, jeho nutných opráv a pod. Nezhody spoluvlastníkov hraničia s nevraživosťou, ktorá

vyústila až do absencie ich vzájomnej komunikácie. O užívaní rodinného domu č. XX bolo rozhodnuté Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. . Tento rodinný dom má dva samostatné vchody. Prízemie užíva žalobkyňa, poschodie užívala nebohá O. S., ktoré v súčasnosti užíva žalovaná v rade 1/. Žalovaná v rade 1/ však vlastní aj byt č. X v školskej bytovke č. XXX na parcele CKN 267/2, v kat. úz. O., zapísaný na LV XXXX a žalovaný v rade 2/ býva v obci G. na adrese uvedenej v žalobe. Obidvaja žalovaní využívajú sporný dom minimálne. Na pojednávaní dňa 07.10.2014 žalobkyňa rozšírila predmet sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj k parcelám CKN 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, CKN 260 - záhrady o výmere 203 m2 zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. S. D. G.. Uznesením č.k. -43 zo dňa 07.10.2014 súd túto zmenu žaloby ( ) pripustil. Zároveň žalobkyňa doplnila svoju žalobu v tom smere, že nehnuteľnosti by mali byť prikázané do jej výlučného vlastníctva, keďže žalovaná v rade 1/ má zabezpečené bývanie v byte v O. a žalovaný v rade 2/ realizuje výstavbu rodinného domu v G.. Je teda zrejmé, že obidvaja dlhodobo spornú domovú nehnuteľnosť neužívajú, pretože nie sú na jej užívanie odkázaní. Žalobkyňa však býva v spornom dome od narodenia, užíva ju spoločne s manželom, ktorý tam býva 45 rokov. Sporná domová nehnuteľnosť je teda pre ňu nevyhnutná. Aj v minulosti realizovala len žalobkyňa so svojím manželom údržbu sporného rodinného domu. Dňa 25.2.2016 vzala žalobkyňa žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Po zrušení zastavujúceho uznesenia odvolacím súdom doručila žalobkyňa dňa 23.02.2017 do spisu podanie, v ktorom uviedla, že pokiaľ nedôjde k zastaveniu konania, v takom prípade žiada zamietnuť žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že sa od podania žaloby na súd na jej strane výrazne zmenil skutkový stav. V mesiaci september 2014 zomrel vnuk žalobkyne - O. Z.. Žalobkyňa so svojím manželom mu musela zorganizovať pohreb, pretože ich syn O. Z. nemal na to dostatok finančných prostriedkov. Po vnukovi zostali veľké dlhy, ktoré žalobkyňa s manželom spláca doteraz. Žalobkyňa teda aktuálne nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu žalovaných v rade 1 a 2/ po zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva. V rokoch 1970 až 1975 so súhlasom nebohého M. S., otca žalobkyne a žalovanej v rade 1/ žalobkyňa zrekonštruovala rodinný dom č. XX. Bolo tiež dohodnuté, že na prízemí bude bývať žalobkyňa so svojimi rodinnými príslušníkmi a na poschodí nebohá O. S.. V roku 1982 pokračovala rekonštrukcia rodinného domu č. XX, keď boli vytvorené dve samostatné bytové jednotky so samostatnými vchodmi a prízemie aj poschodie boli výhradne oddelené. Spoločným priestorom zostala len kotolňa na ústredné kúrenie a je tomu tak aj doteraz. Žalobkyňa s manželom investovala do rekonštrukcie domu značné finančné prostriedky. Naopak žalovaní v rade 1/a 2/ do rodinného domu neinvestovali žiadne finančné prostriedky. Žalobkyňa má 66 rokov, jej manžel má 69 rokov a celý svoj život prežili na prízemí, ide o rodičovského rodinného domu č. XX žalobkyne a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa s manželom nemá možnosť si zabezpečiť iné bývanie, len to, ktoré v súčasnosti majú a predpokladali, že do smrti v tomto rodinnom dome dožijú. V súčasnosti s nimi na prízemí rodinného domu býva aj ich rozvedená dcéra R. Z. spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi - T. a H.. Žalobkyňa a jej manžel majú značné zdravotné problémy, s čím majú zvýšené výdavky. Žalobkyňa trpí cukrovkou, musí si denne štyrikrát pichať inzulín, má zvýšený krvný tlak, trpí tiež psoriázou a psoriantickou artritídou. Jej manžel O. Z. trpí cukrovkou, je po operácii srdca, má dvojitý bypass. Ako dôkaz o tom žalobkyňa predložila do spisu lekárske potvrdenie MUDr. Z. O.. Žalobkyňa prezentovala názor, že v danom prípade sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré (ak nedôjde k zastaveniu konania), je potrebné žalobu zamietnuť. V danej súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a judikát R 100/99, z ktorých vyplýva, že dôvody pre zamietnutie žaloby podľa sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru (najmä zdravotný stav účastníkov, vek, sociálna situácia a odkázanosť na bývanie v domovej nehnuteľnosti). V súdenom prípade je jednoznačne zrejmé, že subjektívne okolnosti na strane žalobkyne boli preukázané a tieto vyplývajú aj z rozsudku Okresného súdu Čadca sp.zn. . Žalobkyňa aj so svojimi rodinnými príslušníkmi nemá inú možnosť vzhľadom na svoj zdravotný stav, sociálnu situáciu, finančné problémy len zotrvať v rodinnom dome č. XX s poukazom na to, že dom je prakticky reálne rozdelený a ani žalobkyňa, najmä žalovaná v rade 1/ nie sú na seba odkázaní, pretože dom č. XX má dve samostatné bytové jednotky, ktoré v rámci užívania nezasahujú do pomerov účastníkov. Zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva by sa žalobkyňa so svojimi rodinnými príslušníkmi dostala do stavu sociálnej a hmotnej núdze a ohrozilo by to ich ďalšiu existenciu. 4. Z listu vlastníctva č. XXXX mal prvoinštančný súd preukázané, že v kat. úz. O. v školskej bytovke č. XXX, na byt č. X sú ako spoluvlastníci v podiele 1/1 zapísaní S. M. a žalovaná v rade 1/ V. S., rod. S., na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu V 285/97 z 02.12.1997. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -182 zo dňa 09.07.2014 mal súd preukázané, že týmto

rozhodnutím, bolo rozdelené užívanie rodinného domu č. XX kat. úz. obce S. D. G. zapísaného na LV č. XXXX, ktorý aktuálne tvorí predmet zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. . V zmysle označeného rozhodnutia je právom žalobkyne užívať na prízemí rodinného domu obývačku, kuchyňu, verandu, závetrie, vchod, WC, kúpeľňu, schodište do kotolne a kotolňu, prístup na podkrovie cez vstup na schodisko, priestory povaly. Právom žalovaných v rade 1/ a 2/ je užívať na prízemí sporného rodinného domu miestnosti - detskú izbu, spálňu, na prvom poschodí všetky miestnosti, a to špajzu, kuchyňu, obývačku, spálňu, kúpeľňu, WC, balkón, kvetinovú miestnosť, schodisko so samostatným vstupom. Zo znaleckého posudku Ing. Vladimíra Kubinca zo dňa 13.01.2016 č. 152/2015 vyplýva, že všeobecná trhová hodnota pozemkov a rodinného domu č. XX prestavuje sumu 45.000,00 Eur. Z potvrdenia lekára na čl. 172 spisu mal súd preukázané, že zdravotný stav žalobkyne je taký, ako deklarovala vo svojom podaní, teda zlý. Lekárske posudky na žalobkyňu o zhoršení jej zdravotného stavu boli do spisu predložené aj na čl. 9, 172, 228 a na jej manžela na čl. 229. 5. Žalovaní v rade 1/ a 2/, zastúpení vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.06.2014 namietali absenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, s odôvodnením, že ešte prebieha konanie vo veci Okresného súdu Čadca pod sp.zn. o úpravu užívania k spornej nehnuteľnosti. Žalovaní označili tvrdenia žalobkyne že pravidelne neužívajú spornú domovú nehnuteľnosť za nepravdivé, tvrdiac, že sú odkázaní na jej užívanie. Zdôraznili, že sa jedná o starý rodinný dom, ktorý si vyžaduje opravy, na ktorých sa obidvaja žalovaní aktívne podieľajú. Nezhody spoluvlastníkov pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti možno riešiť práve úpravou užívania v rámci konania sp. zn. . Z toho dôvodu v podaní zo dňa 04.06.2014 žalovaní žiadali žalobu žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam zamietnuť. Na pojednávaní dňa 07.10.2014 zástupca žalovaných uviedol, že vertikálna deľba spornej nehnuteľnosti nie je možná, dokazovanie o tom je nadbytočné. Keby aj reálna deľba nehnuteľností bola možná, žalovaní nie sú ochotní vynaložiť finančné prostriedky na ich rozdelenie a preto sa z právneho hľadiska takáto vec považuje za nedeliteľnú. Navrhli preto, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí majú finančné prostriedky na výplatu žalobkyne. Zároveň však zástupca žalovaných žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej uviedol, že žalovaná v rade 1/ je odkázaná na bývanie v spornej nehnuteľnosti, pretože byt č. X. už predala prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovaná v rade 1/ užíva rodinný dom a stará sa o matku. Tvrdenie žalobkyne, že len ona realizovala udržiavacie a stavebné práce na rodinnom dome žalovaní označili za nepravdivé. Poukázali tiež na násilné správanie žalobkyne. Žalovaný v rade 2/ M. S. na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že jeho rodinný dom je vo výstavbe. Dom je vedený na neho a jeho manželku a stavia ho kvôli predaju. Terajšie bývanie u rodičov manželky označil za nevyhovujúce. Pozemok pod stavbu kúpili lacno na predaji domu chcú zarobiť. Žalovaný v rade 2/ je na výsluhovom dôchodku. Na dôchodok by sa však chcel vrátiť do spornej nehnuteľnosti. Na otázku súdu, prečo si žalovaný v rade 2/ nezvolí radšej bývanie v rodinnom dome, ktorý postavil, kde by bol v kľude, namiesto rodinného domu, ktorý je predmetom sporov medzi žalovanými a žalobkyňou, uviedol: „Lebo som sľúbil babke tesne pred smrťou, že nedopustím, aby ten dom získali ľudia, ktorí ju celý život týrali.“ Žalovaná v rade 1/ uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľnosť udržiavajú len oni, dom chátra. Strechu natieral jej manžel so synom - žalovaným v rade 2/. Jej stará mama bola v dome týraná. 5 rokov mala vypustenú vodu z poschodia, oni jej tam museli namontovať pec. Žalovaná v rade 1/ žije deväť rokov vo S. D. G., jej byt na O. berie realitná kancelária na predaj. Sporná nehnuteľnosť - rodinný dom je dedičstvom po otcovi. Z úcty k otcovi a jeho pamiatke žalovaná v rade 1/, nedopustí, aby dedičstvo po ňom zdevastovalo. V podaní zo dňa 11.02.2016 žalovaní opäť uviedli, na strane žalobkyne nie je daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako to požaduje. Poukázali pritom na nedostatočný príjem žalobkyne a jej nemožnosť vyplatiť žalovaných, a tiež jej nemožnosť zhodnocovať v budúcnosti nehnuteľnosť. Po doručení späťvzatia žaloby v podaní zo dňa 14.03.2016 žalovaní uviedli, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania nesúhlasia. Žiadali, aby súd pokračoval v konaní a rozhodol. Poukázali pritom na citové väzby k nehnuteľnosti, možnosť jej zhodnotenia a fakt, že žalovaní majú dostatok finančných prostriedkov na výplatu žalobkyne. Zároveň uviedli, že aj po zániku spoluvlastníctva žalobkyne by jej zabezpečili bývanie na prízemí, napr. zriadením vecného bremena na doživotné užívanie pre ňu a jej manžela, pretože nemajú záujem ju z nehnuteľnosti deložovať. Žalobkyňa by tak uhrádzala len pravidelné poplatky za energie a vodu a musela strpieť rekonštrukčné práce, ktoré by zlepšili užívanie spornej nehnuteľnosti na prvom poschodí a prízemí. Ich cieľom je zhodnotiť spornú nehnuteľnosť stavebnou činnosťou takým spôsobom, aby sa definitívne odstránili rozpory v jej užívaní, čomu žalobkyňa dlhodobo bráni. V odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania zo dňa 16.5.2016 žalovaní zopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu. Nesúhlasili so zastavením konania a žiadali,

aby súd pokračoval v tomto konaní a rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalovaným vzhľadom na ich osobné väzby k nej, ich bytovú potrebu a odkázanosť bývať v spornej nehnuteľnosti a tiež za účelom jej zhodnotenia. Zároveň poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , na dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce rozhodnutie súdu podľa . V podaní zo dňa 09.12.2016 žalovaní poukázali na násilné správanie žalobkyne a jej manžela voči žalovanej V. S. a žiadali o tom pripojiť do spisu priestupkový spis Okresného úradu Čadca sp. zn. . Zdôraznili, že žalobkyňa nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. a nechce umožniť žalovanej v rade 1/ vstúpiť do súdom určených miestností. 6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhli v priebehu konania vykonať výsluch znalca, od vykonania ktorého súd upustil, keďže predmetom sporu sa nestalo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale zastavenie konania. Obidvaja žalovaní predložili do spisu výpis z účtu o tom, že majú k dispozícii disponibilné finančné prostriedky na výplatu žalobkyne po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Doručili súdu aj výpis z LV č. XXXX pre k. ú. O., z ktorého je zrejmé, že byt č. X na druhom poschodí, dom XXX, od roku 1997 vlastnil M. S. a V. S. v podiele 1/1 od roku 1997, ktorý zmluvou č. V 934/2016 zo dňa 18.04.2016, t.j. v priebehu tohto konania, previedli na H. O. a O. O., rod. S., T. XX, O. v podiele 1/1. Toto súdne konanie začalo dňa 01.10.2013 a k prevodu došlo 18.04.2016. Súčasťou pripojeného spisu Obvodného úradu Čadca sp.zn. Ps 666/2012 je rozkaz o uložení sankcie za priestupok O. Z., S. D. G. XX, ktorým bol menovaný uznaný za vinného proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že 27.07.2012 na dvore rodinného domu č. XX po vzájomnej hádke fyzicky napadol V. S., udrel ju lopatou po pravom zápästí. Zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, za čo dostal pokutu 15,00 Eur. Je teda zrejmé, že skutok sa stal dňa 27.07.2012, teda pred podaním žaloby vo veci sp. zn. , ktorá bola podaná na súd dňa 01.10.2013 a pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. o rozdelení užívania sporného domu. Žalovaní tiež vzniesli procesný návrh na doplnenie dokazovania výsluchom a konfrontáciou žalobkyne a žalovanej v rade 1/ a predložením listinných dôkazov, faktúr a podobne, ktorý návrh súd zamietol. Žalobkyňa a žalovaní už v tomto spore boli vypočutí. Zástupca žalovaných nenavrhol tieto dôkazy skôr. Vo svojich početných podaniach i v odvolaní a po doručení späťvzatia žaloby, keď nesúhlasili so zastavením konania, žalovaní mali právo tieto dôkazy prvýkrát navrhnúť už vtedy. Zároveň žalovaní vôbec nekonkretizoval, čo konkrétne chce dôkazmi preukázať. Podľa názoru konajúceho súdu boli tieto dôkazy naviac právne irelevantné, pretože v spise mal dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých mohol vo veci rozhodnúť bez odročovania pojednávania a prieťahov v konaní. Z uvedených dôvodov súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Žalovaní tiež doručili do spisu výzvu žalobkyni zo dňa 25.10.2009 na vypratanie a jej odpoveď zo dňa 05.11.2009 (čl. - 235). 7. Okresný súd Čadca uznesením č. k. -177 zo dňa 28.02.2017 konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobkyne Krajský súd uznesením č. k. -208 zo dňa 30.11.2017 toto rozhodnutie na základe odvolania žalovaných zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Nadväzne na to vychádzajúc zo znenia ust. sa konajúci súd rešpektujúc poradie vyporiadania uvedené v tomto ustanovení zaoberal jednotlivými spôsobmi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 9. Primárne skúmal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou podľa veľkosti podielov a účelnosti využitia. Uviedol, že reálna deľba rodinného domu prichádza do úvahy len zvislým (vertikálnym) smerom tak, aby výsledkom deľby boli samostatné veci v zmysle ust. , t. j. veci spojené pevným základom so zemou, aby mali charakter veci v občianskoprávnom význame a mohli byť ako samostatný predmet zapísané na samostatné listy vlastníctva so samostatným číslom domu. K tomuto spôsobu deľby sa obidve strany sporu vyjadrili, že táto nie je možná, nakoľko žiaden spoluvlastník nie je ochotný vynaložiť finančné prostriedky na vertikálnu deľbu predmetnej domovej nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo zhodného vyhlásenia obidvoch sporových strán okresný súd uzavrel, že po právnej stránke je vec nedeliteľná zvislým smerom a nadväzne na to sa už zaoberal v poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni alebo žalovaným. 10. Druhým spôsobom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov. Pôvodne žalobkyňa sama navrhovala tento spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, s tým, že súd prikáže sporné nehnuteľnosti do jej vlastníctva oproti výplate žalovaných. Vzhľadom k zmene skutkového stavu,

ku ktorému došlo na strane žalobkyne a jej manžela, (zmene ich ekonomickej situácie, a tiež zmene ich zdravotného stavu), žalobkyňa následne žiadala konanie zastaviť na základe späťvzatia žaloby. V ďalšom štádiu konania žalobkyňa žiadala svoju žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaní najskôr sami žiadali žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Až následne zmenili svoj procesný postoj a procesné návrhy a žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do ich vlastníctva oproti výplate žalobkyne. Tento svoj procesný návrh doplnili v podaní zo dňa 07.04.2017 tak, že nechcú žalobkyňu deložovať, no chcú jej pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zriadiť právo vecného bremena spočívajúce v doživotnom práve bývania a užívania spornej nehnuteľnosti v tej časti, v ktorej je aktuálne podielovou spoluvlastníčkou. Žalobkyňa by tak nemusela riešiť otázku bývania a naďalej by bývala v spornej nehnuteľnosti. Žalovaní by ju vyplatili zo spoluvlastníckeho podielu a tak by žalobkyňa platila by len pravidelné poplatky za energie, vodu. Za situácie, kedy žalovaní sami žiadali zamietnuť žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa mal konajúci súd za to, že nie je dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci žalovaným oproti vyplateniu náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyni. Týmito podaniami samotní žalovaní pripustili, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré znemožňujú vyhovieť žalobe žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Uvedený záver vyplýva aj z ich podania zo dňa 07.04.2017 (čl. 188), podľa ktorého sa žalovaní chceli stať len výlučnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a nevadilo by im, že fakticky by naďalej žalobkyňa ostala v rodinnom dome žiť a bolo by jej zriadené právo vecného bremena spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľností, pričom žalovaní by ju vyplatili. Tento záver je však v rozpore s tvrdeniami žalovaných o tom, že existencia ďalšieho spoluvlastníctva a ich spolužitia so žalobkyňou nie je možná. Ak totiž popierajú možnosť ďalšieho spolužitia so žalobkyňou a existenciu spoluvlastníctva za súčasného ideálneho spoluvlastníckeho práva na strane žalobkyne i žalovaných, potom je ťažké si predstaviť, na základe akých tvrdení a dôkazov by bolo možné ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaných za situácie, ak by už žalobkyňa spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti nebola, no naďalej by zostala fakticky v nehnuteľnosti žiť. 11. Súd nepristúpil ani k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností tretím osobám. Podľa jeho názoru totiž tento spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva medzi stranami konania neprichádza do úvahy vzhľadom k vekovej kategórii a zdravotnému stavu žalobkyne a jej manžela, ich odkázanosti na bývanie v spornej domovej nehnuteľnosti, v ktorej žili a ktorú zhodnocovali celý život. Je dosť pravdepodobné, že s prihliadnutím kúpnu cenu nehnuteľností pri trhových hodnotách bytov a iných nehnuteľností by nebolo možné, aby si z vyplatenej náhrady za spoluvlastnícky podiel zabezpečili náhradné bývanie. Žalobkyňa a jej manžel iné bývanie nemá. Na bývanie v spornom dome sú tak na rozdiel od žalovaných odkázaní. 12. Súd preto zamietol žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa . Dôvodom je vek žalobkyne, jej manžela, zdravotný stav žalobkyne, jej manžela, odkázanosť žalobkyne, jej manžela na bývanie v tejto nehnuteľnosti, v ktorej bývajú od počiatku a zhodnocujú ju, pričom nemajú finančné prostriedky na nadobudnutie iného bývania. Vychádzal pritom z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. a judikát R 100/99, v zmysle ktorých dôvody pre zamietnutie žaloby podľa sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru (najmä zdravotný stav účastníkov, vek, sociálna situácia, odkázanosť na bývanie v domovej nehnuteľnosti). Pri posudzovaní subjektívnych okolností mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že subjektívne okolnosti na strane žalobkyne a tieto vyplývajú aj z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. . Žalobkyňa a jej rodinní príslušníci nemajú inú možnosť vzhľadom na svoj zdravotný stav, sociálnu situáciu, finančné problémy, len zotrvať v rodinnom dome č. XX, najmä s poukazom na to, že tento dom je prakticky reálne rozdelený, a tak žalobkyňa, ako žalovaná v rade 1/ nie sú na seba odkázané. Rodinný dom č. XX má totiž dve samostatné bytové jednotky, ktoré vznikli v rámci rozdelenia užívania v konaní Okresného súdu Čadca pod sp. zn. . V dôsledku toho žalobkyňa nezasahuje do užívacích pomerov druhých spoluvlastníkov (žalovaných). Zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva by sa žalobkyňa so svojimi rodinnými príslušníkmi dostala do stavu sociálnej a hmotnej núdze. Ohrozilo by to teda ďalšiu existenciu žalobkyne a jej rodinných príslušníkov. Skutkový stav na strane žalobkyne sa v priebehu konania zmenil. Spolu s manželom je zadĺžená, jej ekonomická situácia je v porovnaní so situáciou, kedy podala žalobu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na súd, veľmi zlá. V porovnaní s tým dôvody na strane žalovaných na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nie sú tak závažné, aby bolo nevyhnutné žalobkyňu nútiť do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z dôvodu vysokého veku a zlého zdravotného stavu žalobkyňa spolu s manželom nie je už schopná si zabezpečiť iné bývanie. K nehnuteľnosti má vzťah, keďže v nej bývajú s manželom odjakživa a celé roky sa

podieľali na jej zhodnocovaní a rekonštrukcii. Žalobkyňa preukázala svoj veľmi zlý zdravotný stav aj zdravotný stav svojho manžela listinnými dôkazmi, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že žalobkyňu nie je možné za týchto okolností nútiť, aby došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva a aby opustila spornú domovú nehnuteľnosť, keď vzhľadom k trhovým hodnotám nehnuteľností nemá zaručené, že za výplatu spoluvlastníckeho podielu od žalovaných nadobudne inú nehnuteľnosť, v ktorej by mohla s manželom žiť. Navodenie takej situácie by mohlo zhoršiť zdravotný stav žalobkyne a jej manžela. Naproti tomu súd dospel k záveru, že dôvody na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ nie sú tak závažné, aby bolo potrebné nútiť žalobkyňu do zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Užívanie sporného domu je upravené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 09.07.2014, ktorým súd fakticky rozdelili užívanie sporných nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Žalovaní teda majú právo užívať nehnuteľnosti na základe právoplatného rozsudku v rozsahu, v ňom uvedenom. Nikto im v užívaní ich spoluvlastníckeho podielu nebráni. Pokiaľ sa žalovaní domáhajú aj spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, na užívanie jej spoluvlastníckeho podielu nie sú odkázaní, práve preto, že majú svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach vydelený na základe rozsudku sp. zn. a aj z toho dôvodu, že odkázanosť na spoluvlastnícky podiel žalobkyne popri svojom vlastnom spoluvlastníckom podiele vytvorili umelo, svojím účelovým postupom počas súdneho konania. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú odkázaní užívať spoluvlastnícky podiel žalobkyne popri svojom spoluvlastníckom podiele. Z LV č. XXXX pre k. ú. O. vyplýva, že žalovaná v rade 1/ vlastnila spolu so svojím mužom byt č. X v školskej bytovke v podiele 1/1, ktorý počas súdneho konania predala (V 285/97 z 02.12.1997) manželom O., (čl. 124). Taký účelový postup žalovanej v rade 1/ preto súd nemohol vyhodnotiť ako odkázanosť na užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Taktiež žalovaný v rade 2/ nie je odkázaný na užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu v spornej nehnuteľnosti mu nikto nebráni, (má právo tak robiť na základe rozsudku sp. zn. ). Zo žaloby je zrejmé, že v čase podania žaloby dňa 01.10.2013 bolo bydlisko žalovaného v rade 2/ na adrese G. D. N. XXX/X. Na pojednávaní dňa 07.10. žalovaný v rade 2/ uviedol, že stavia rodinný dom, ktorý chce predať a chce ísť bývať do spornej nehnuteľnosti. M. S. teda prezentoval, že chce radšej bývať v dome, v ktorom prebieha dlhodobý spor medzi žalobkyňou a žalovanými, namiesto toho, aby býval v kľude rodinnom dome, ktorý sám postavil a ktorého je výlučným vlastníkom. Motív uviedol samotný žalovaný v rade 2/ na pojednávaní, keď tvrdil, že sľúbil babke tesne pred smrťou, že nedopustí, aby ten dom získali ľudia, ktorí ju celý život týrali. Rovnako sa vyjadrila aj žalovaná v rade 1/. Tým mal súd preukázané, že na strane žalovaných sa jedná o silný motív. Za popísaného stavu mal konajúci súd preukázané, že v hmotnoprávnej rovine nie v posudzovanom prípade nie sú dané dôvody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré má na mysli ustanovenie , ale tieto dôvody vzhľadom k uvedenému motívu sú vytvárané žalovanými v rade 1/ a 2/, čomu nasvedčuje aj ich postoj, keď počas konania žiadali najskôr žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, no neskôr sa chceli stať výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností a už im nevadilo, keby žalobkyňa zostala v dome fakticky bývať. Práve to zodpovedá práve hore uvedenému motívu konania žalovaných, no nezodpovedá už hypotéze právnej normy - ust. , teda dôvodom pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Pokiaľ žalovaní poukazovali na násilné správanie žalobkyne, súd poukázal na to, že žaloba vo veci sp. zn. bola podaná dňa 01.10.2013 a z priestupkového spisu Ps 666/2012 vyplýva, že priestupok O. Z. voči V. S. sa stal 27.07.2012. Medzitým došlo k usporiadaniu užívacích vzťahov právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -182 zo dňa 09.07.2014. Po tomto usporiadaní nepreukázali žalovaní žiadne násilné správanie zo strany žalobkyne. Argumentáciu žalovaných, že dôvodom pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je aj skutočnosť, že nemôžu zhodnocovať nehnuteľnosť pre nesúhlas žalobkyne, rovnako súd vyhodnotil ako právne irelevantný argument pre konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva podľa . Obidvaja žalovaní ako spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti majú právny prostriedok podľa a Občianskeho, t.j. požiadať súd, aby rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou v prípade, že žalobkyňa ako ďalšia spoluvlastníčka s ničím nesúhlasí. Nie je to však dôvod pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaní nepredložili súdu žalobu, ani žiadne súdne rozhodnutie, že by právne relevantným spôsobom žiadali o rozhodnutie súdu podľa a že by ich žalobe bolo vyhovené, teda že bola podaná dôvodne. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí nemali úspech v spore sú povinní nahradiť žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvoinštančného súdu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia

14. Súd tiež zaviazal žalobkyňu zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 128,50 Eur. Jedná sa o sumu, na ktorej zaplatenie boli pôvodne zaviazaní žalovaní na základe uznesenia č. k. -111 zo dňa 29.03.2016. Súd priznal znalcovi Ing. Kubincovi znalečné vo výške 257,00 Eur. Túto sumu dal vyplatiť v rozsahu 128,50 Eur zo zálohy zaúčtovanej pod položkou denníka D 14 22/2015 a sumu 128,50 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Žalobkyni vrátil zostatok zálohy vo výške 71,50 Eur. Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť Slovenskej republike titulom trov preddavkovaných štátom 128,50 Eur. Proti tomuto výroku žalovaní 1/, 2/ podali odvolanie a Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -142 zo dňa 29.9.2016 výrok IV. zrušil čo do trov preddavkovaných štátom vo výške 128,58 Eur a vrátil vec na ďalšie konanie. Preto prvoinštančný súd v tomto novom rozhodnutí rozhodol tak, že zaviazal k zaplateniu trov preddavkovaných štátom vo výške 128,50 Eur žalobkyňu podľa a žalobkyňa má právo žiadať túto sumu od žalovaných v rámci náhrady trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Uviedli, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie okresného súdu tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše namietali, že vek, zdravotný stav, sociálny status žalobkyne I. Z. a jej manžela nie sú dostatočným dôvodom na to, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušil a nevyporiadal najmä za situácie, že žalobkyňa sa podstatnou mierou podieľa na vyvolávaní nezhôd medzi spoluvlastníkmi, alebo iným obdobným spôsobom koná v rozpore s určitými morálnymi zásadami. Žalobkyňa totiž nerešpektuje ani rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp.zn. o úprave užívania spornej domovej nehnuteľnosti. V dôsledku toho boli žalovaní v rade 1/ a 2/ nútení podať novú žalobu o vypratanie časti nehnuteľností, ktoré sú podľa vyššie označeného súdneho rozhodnutia oprávnení užívať výlučne oni. Žalobkyňa tiež bráni žalovaným realizovať akúkoľvek stavebnú činnosť, hoci i ona sama vie (čo vyplýva aj podľa znaleckého posudku Ing. Blendovského), že pre riadne a plnohodnotné užívanie spornej nehnuteľnosti je nevyhnutné túto stavebnú činnosť zrealizovať. Zároveň žalobkyňa bráni aj pripojeniu rodinného domu na kanalizáciu a sama načierno vypúšťa žumpu na okolité pozemky, čo obťažuje najmä susedov, ktorí sa na jej správanie sťažujú. Žalovaná v rade 1/ však nemá možnosť takémuto protiprávnemu konaniu žalobkyne zabrániť a je tak vystavená správnemu (administratívnemu) konaniu. Žumpa sa nachádza na pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa je priečnej povahy a sama vyvoláva konflikty nielen vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/, ale aj voči susedom. Akákoľvek dohoda je s ňou fakticky nemožná. Odvolatelia tiež popierajú pravdivosť tvrdení žalobkyne prezentované v žalobe i v priebehu konania. Sporný rodinný dom súp. č. XX postavili rodičia žalobkyne a žalovanej v rade 1/. Samotná žalobkyňa žiadnu stavebnú činnosť v zmysle Stavebného zákona na predmetnej nehnuteľnosti nerealizovala. Údržbu predmetného rodinného domu realizovali žalovaná v rade 1/ spoločne s jej manželom ešte za života rodičov žalobkyne. Manžel žalobkyne sa na udržiavacích prácach ohľadne domu podieľal len sporadicky a v malom rozsahu. Spoločne so svojou manželkou (žalobkyňou) však nerealizovali žiadnu rekonštrukciu domu, a ani sa na nej finančne nepodieľali. Pokiaľ aj rodinný dom v minulosti prešiel opravami, tieto finančne znášali rodičia žalobkyne a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa sa teda nijako nepodieľala ani na udržiavacích prácach k spornej nehnuteľnosti, hoci túto nehnuteľnosť užíva tak, ako bola postavená ešte za života jej otca. Pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalobkyne o realizácii stavebnej činnosti na spornej domovej nehnuteľnosti, musela by o tom existovať písomnosť a mala by o tom vedomosť obec, (či už v archívoch alebo stavebných denníkoch). Takéto listinné dôkazy žalobkyňa v priebehu prvoinštančného konania súdu nepredložila. Na charakter a povahu žalobkyne poukázala i jej matka v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. . Ak teraz žalobkyňa produkuje tvrdenia, že v roku XXXX zomrel jej vnuk a zanechal veľké dlhy, ktoré ona musí doteraz splácať, jedná sa o ničím nepodložené a nepravdivé tvrdenia. Žalobkyňa totiž nie je zákonným dedičom po svojom vnukovi. Skutoční zákonní dedičia poručiteľa O. Z. sa dedičstva výslovne vzdali, čo vyplýva i z výsledkov dedičského konania po označenom poručiteľovi. Žalobkyňa zároveň poručiteľovi neorganizovala pohreb, tento mu zorganizovali jeho rodičia, ktorí si následne uplatnili aj v dedičskom konaní nárok na pohrebné. Navyše náklady na pohreb by boli len malým zlomkom sumy, ktorú by musela žalobkyňa vyplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ z titulu výplatku z ich spoluvlastníckeho podielu v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa hovorila o rekonštrukcii rodinného domu v roku 1982 a dvoch samostatných bytových jednotkách so samostatnými vchodmi, zo znaleckého posudku Ing. Rudolfa Blendovského podaného v konaní Okresného súdu Čadca sp.zn.

je zrejmé, že rodinný dom má len jednu bytovú jednotku na prízemí a prvé poschodie nie je bytovou jednotkou v zmysle Stavebného zákona, ale je len súborom obytných miestností, ktoré nenapĺňajú základné znaky bytovej jednotky. Rodinný dom má teda len jeden byt na prízemí, ktorý užíva výlučne žalobkyňa takým spôsobom, že žalovanú v rade 1/ z užívania tohto bytu vylúčila a to aj napriek právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Čadca vo veci sp.zn. . Exekučné konanie voči žalobkyni prebiehalo v časti peňažného plnenia v zmysle uvedeného exekučného titulu. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že jej dcéra R. Z. je odkázaná na bývanie v spornom rodinnom dome. Uznesením Obecného zastupiteľstva S. D. G. č. 5/2017-4.5 bol totiž R. Z. pridelený jednoizbový byt č. X s výmerou 43,87 m2 v šestnásťbytovom nájomnom dome č. XXXX. Zdravotný stav žalobkyne a jej manžela nie je až taký zlý. Manžel žalobkyne totiž bežne riadi motorové vozidlá. Zdravotný stav samotnej žalobkyne je primeraný veku, nie je život ohrozujúci alebo nejako obmedzujúci. Navyše lekárske potvrdenie MUDr. Z. O. je len vyjadrením všeobecného lekára a nemá povahu znaleckého posudku o zdravotnom stave žalobkyne, a preto je v tomto konaní bez právneho významu. Z tohto potvrdenia ani nevyplýva, že by žalobkyňa a jej manžel boli odkázaní na výhradné bývanie v spornom rodinnom dome. Žalovaná v rade 1/ býva s manželom v spornom rodinnom dome a žalovaný v rade 2/ nemá doposiaľ v G. postavený žiadny dom. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti sú žalovaní toho názoru, že v posudzovanom prípade neexistujú dostatočné dôvody na to, aby súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných, najmä za situácie, že žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhli žalobkyni aj možnosť zriadenia užívania časti nehnuteľnosti súp. č. XX v podiele 1/4 formou vecného bremena v jej prospech a v prospech jej manžela. V prípade realizácie riešenia navrhnutého žalovanými by teda zostalo žalobkyni zabezpečené bývanie a mala by aj finančné prostriedky z výplatku jej spoluvlastníckeho podielu žalovanými v rade 1/ a 2/. Žalobkyňa tiež v konaní nepredložila ani jeden doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že je v hmotnej alebo materiálnej núdzi. Odvolatelia tiež akcentovali, že ak sa podielový spoluvlastník podstatne podieľa na vyvolávaní nezhôd medzi spoluvlastníkmi alebo iným obdobným spôsobom koná v rozpore s určitými morálnymi zásadami, takýto spoluvlastník sa v konaní nemôže dovolávať dôvodov hodných osobitného zreteľa pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uvedený názor prezentoval i Krajský súd v Žiline v uznesení č.k. -208 zo dňa 30.11.2017. Žalovaní ďalej uviedli, že pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania prezentovala určité skutočnosti, tieto už dostatočným spôsobom nepreukázala, naviac tieto boli z veľkej časti nepravdivé. Žalovaní tiež namietali, že v konaní navrhovali výsluch znalca aj z toho dôvodu, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa neriešila otázka reálnej deľby pozemkov, ktoré boli tiež predmetom sporu, no súd sa zaoberal reálnou deľbou len vo vzťahu k domovej nehnuteľnosti. Súd totiž pri svojom rozhodovaní opomenul, že pripustil zmenu žaloby, ktorou rozšíril predmet sporu z pôvodnej domovej nehnuteľnosti aj na priľahlé pozemky. Celé jeho konanie tak bolo koncentrované len na vzťahy ku stavbe (domu súp. č. XX). K problematike pozemkov sa žalovaným nebolo umožnené súdom vyjadriť, keďže ich návrhy na doplnenie dokazovania predčasne zamietol. Odvolatelia ďalej namietali, že žalobkyňa svoj návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (stavbe) neskôr rozšírila aj o pozemky. Svoju žalobu odôvodnila neurčito a nezrozumiteľne práve v čase, keď ešte prebiehalo konanie na Okresnom súde Čadca sp.zn. o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobkyňa svoje podanie návrhu odôvodnila „nevraživosťou“, ktorú však súdu ani žalovaným nijako neobjasnila. Bola to práve žalobkyňa, ktorá sa nesnažila so žalovanými dohodnúť, ani uplatňovať si v konaní tzv. inštitút predkupného práva, t. j. neurobila podanie, v ktorom by žalovaným písomne oznámila, že je ochotná ich podiely odkúpiť a za akú cenu. Podala hneď žalobu na súd. Neskôr adresovala súdu podanie, v ktorom žiadala konanie zastaviť. Až následne sa začala odvolávať na svoj vysoký vek, zdravotný stav, sociálnych stav a podobne. Žalobkyňa sa však v tomto konaní nemôže dovolávať dôvodov hodných osobitného zreteľa, ak sama neustále vyvoláva konflikty a nerešpektuje súdne rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp.zn. . Zároveň žalobkyňa bráni väčšinovým podielovým spoluvlastníkom (žalovaným) v nimi zamýšľanej nevyhnutnej stavebnej činnosti. Nechce im dovoliť vybudovanie a pripojenie sporného rodinného domu na kanalizáciu a sama s manželom načierno vypúšťa žumpu do okolitých pozemkov. Zlá ekonomická situácia žalobkyne nebola v tomto konaní doposiaľ preukázaná. Žalobkyňa doposiaľ nepožiadala súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a v konaní je zastúpená advokátom, ktorý jej neposkytuje právne služby pro bono. To naopak svedčí o jej dostatočnom finančnom statuse. Žalovaní sú toho názoru, že lekárske potvrdenie, ktoré predložila žalobkyňa do spisu, je len účelovo a formálne spísané a zdravotný stav žalobkyne môže byť úplne iný. Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že žalovaní najskôr sami žiadali žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, bolo tomu v čase, keď ešte konanie na Okresnom súde Čadca vedenom pod sp.zn. nebolo právoplatne skončené. Žalovaní v tom čase žiadali žalobu zamietnuť, ale z dôvodov hodných osobitného

zreteľa existujúcich na ich strane, a nie na strane žalobkyne. Nakoľko ani po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Čadca vo veci sp.zn. sa vzťahy žalobkyne a žalovaných nezlepšili, ale skôr zhoršili, žalovaní zmenili svoj postoj a následne žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalovaných v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali rozhodnutie súdu o tom, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezruší a nevyporiada. Napokon nie je zrejmé, prečo by súd nemohol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že by tieto boli prikázané žalovaným s povinnosťou výplatku žalobkyni, ktorej by súčasne zriadil na domovej nehnuteľnosti vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/4. Žalobkyňa by následne platila len poplatky za energie, vodné, stočné z tej časti domu, ktorú by užívala. Naviac by získala výplatu z titulu zániku jej podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takže jej situácia by sa výrazne zlepšila. Žalovaní akcentovali, že pokiaľ bude žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, môže neustále svojimi zákazmi paralyzovať akýkoľvek dobrý úmysel žalovaných v rade 1/ a 2/ ako väčšinových spoluvlastníkov. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, I. Z. doposiaľ im stále bráni pripojeniu domu na kanalizáciu, ako aj realizácii opráv a prístavieb. Žalobkyňa nechce prispievať ani na udržiavacie práce na nehnuteľnostiach a nechce sa ani podieľať na refundácii dane, ktorú musí platiť žalovaná v rade 1/ titulom spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach (1/4). Je zrejmé, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam by vyriešilo dlhodobo pretrvávajúce problémy vznikajúce najmä neprimeraným správaním žalobkyne. Pokiaľ by žalovaná v rade 1/ mala zakaždým, keď žalobkyňa s niečím nesúhlasí, podávať žalobu na súd, nič by nerobila, len by sa súdila, čo je ekonomicky náročné a hospodársky neúčelné. Podľa názoru odvolateľov konajúcemu súdu nič nebránilo v tom, aby podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zrušil a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaným v rade 1/ a 2/ oproti povinnosti vyplatiť žalobkyňu. Pokiaľ aj žalobkyňa poukázala na účelový prevod bytu žalovanou v rade 1/ a jej manželom v školskej bytovke, jej predaj bol ohlásený realitnej kancelárii ešte pred začatím konania vo veci sp.zn. . Byt v školskej bytovke v O. bol starý a vyžadoval si investíciu väčšieho rozsahu. Zároveň bolo potrebné investovať aj do sporného rodinného domu vo S. D. G.. Žalovaná sa musela starať o svoju matku, ktorej žalobkyňa odmietla pomôcť. Je teda logické, že žalovaná v rade 1/ predala svoj byt v školskej bytovke v O. a z výťažku z tohto predaja chcela opraviť sporný rodinný dom vo S. D. G.. Ponechať si starý byt v školskej bytovke a súčasne aj podiel v rodinnom dome, do ktorého musela žalovaná v rade 1/ chodiť opatrovať svoju matku, by ekonomicky neúnosné. Žalovaný v rade 2/ nemá do dnešného dňa postavený žiaden dom a stále býva u svojich svokrovcov. Dom si plánuje postaviť až v budúcnosti. 17. Zároveň odvolatelia nesúhlasili ani s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania s odôvodnením, že oni svojim správaním nedali príčinu na podanie žaloby v tejto veci. Hoci žalovaní zaslali ponuku žalobkyni na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu pred začatím i v čase tohto sporového konania, tieto žalobkyňa vždy odmietala a vylúčila možnosť uzavretia akejkoľvek dohody so zvyšnými spoluvlastníkmi (žalovanými). Samotná žalobkyňa pred podaním žaloby nebola iniciatívna vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom a nesnažila sa spor vyriešiť mimosúdnou cestou. 18. Zároveň žalovaní ku svojmu opravnému prostriedku pripojili fotokópiu z výpisu uznesenia č. 5/2017-4.5 o pridelení bytu R. Z., fotokópiu čestného vyhlásenia H. O. o technickom stave bytu žalovanej v O. a odpoveď na ponuku predkupného práva zo dňa 28.03.2018.

19. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 20. Podľa jej názoru opravný prostriedok žalovaných nenapĺňa ani jeden z nimi označených odvolacích dôvodov. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci je zrejmé, že v tomto spore bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Súdu preto nie je možné vyčítať žiadne nedostatky alebo vady pri hodnotení obsahu vykonaných dôkazov. Zameriavať sa na okolnosti, či dom, ktorý bol predmetom sporu, má jednu alebo dve bytové jednotky, je právne irelevantné. O tomto už bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. . Naviac je zrejmé, že žalovaní vytýkajú konajúcemu súdu nesprávne právne posúdenie vo veci, t. j. zastavenie konania, ktoré je dispozičným oprávnením žalobkyne, netýka sa posúdenia merita sporu. V danom prípade súd pri svojom rozhodnutí aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 22.09.2010. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a jej manžel majú nepriaznivý zdravotný stav, vysoký vek a sú odkázaní v spornej nehnuteľnosti bývať, pretože nemajú inú možnosť zabezpečiť si iné bývanie a ich ekonomická situácia je veľmi zlá. Zo strany žalovaných nie je preto možné nútiť žalobkyňu, aby pokračovala v predmetnom konaní a sú tu objektívne okolnosti a dôvody osobitného zreteľa, ktoré sú prevažne subjektívneho charakteru na strane žalobkyne, aby sa v konaní ďalej nepokračovalo.

Tvrdenie žalovaných, že lekárske potvrdenie o zdravotnom stave žalobkyne nie je dôkazom, nemá žiadne opodstatnenie. Ošetrujúci lekár sa stará o zdravotný stav svojho pacienta. V danom prípade nie je potrebné, aby takýto úkon bol realizovaný formou znaleckého posudku.

21. Žalovaní vo svojej odvolacej replike zopakovali argumentáciu prezentovanú vo svojom opravnom prostriedku. Opätovne namietali, že vo veci nebolo nariadené žiadne dokazovanie a ani výsluch strán sporu. Zdôraznili, že spory medzi spoluvlastníkmi existujú nielen pri užívaní stavby, ale aj pozemkov, najmä pokiaľ ide o pripojenie stavby (rodinného domu) na kanalizáciu. V tejto časti označili odvolatelia postup súdu ako tzv. denegatio iustitiae. Predmetom sporu nie je zastavenie konania, ale meritórne rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zdravotný stav žalobkyne a jej manžela nebol v konaní podložený tak, ako to vyžaduje zákon. Tento by mal byť spísaný na predpísanom tlačive tzv. výpisom zo zdravotnej dokumentácie ( o zdravotnej starostlivosti). Žalovaní zdôraznili, že z predmetného lekárskeho potvrdenia nevyplýva, že žalobkyňa a jej manžel sú odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti. Lekár v nich len konštatuje bežné ochorenia primerané veku, ktorý žalobkyňa a jej manžel dovŕšili. Naviac žalobkyňa a jej manžel sa podstatne podieľajú na vyvolávaní nezhôd, či už voči terajším, ale aj minulým podielovým spoluvlastníkom, o čom svedčí i svedecká výpoveď matky žalobkyne v minulosti. Žalobkyňa pred podaním žaloby na súd nenavrhla ostatným spoluvlastníkom mimosúdnu dohodu, takže nie je dôvod na to, aby jej žalovaní platili trovy konania.

22. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike zdôraznila, že odvolacia replika protistrany je podpísaná súkromnou osobou zástupcu žalovaného (H. C.), a preto nie je možné zistiť, či sa jedná o vyjadrenie žalovaných. V danom prípade preto nie je namieste, aby sa žalobkyňa vyjadrovala k obsahu tohto vyjadrenia, ktoré nemá žiadne opodstatnenie vo vzťahu k predmetu sporu. Zároveň požiadavka podľa o zdravotnej starostlivosti je podmieňovaná súhlasom osoby, z ktorej zdravotnej dokumentácie sa má informácia poskytovať, ktorá je však chránená lekárskym tajomstvom.

23. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. , a zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dôvodné.

25. Primárne odvolací súd uvádza, že ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo veľmi úzko nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú najmä podľa článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vlastnej vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch prípadoch rozhoduje pri nezhode súd (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 11.06.1997).

26. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dňa 01.10.2013 podala žalobkyňa na súd návrh (žalobu) proti žalovaným, v ktorom sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej domovej nehnuteľnosti (rodinného domu č. XX stojacemu na parcele CKN č. 259 nachádzajúcim sa v kat. úz. S. D. G. zapísaným na LV č. XXXX) a následne po zmene žaloby zo dňa 07.10.2014, (ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 07.10.2014), žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo i k parcelám CKN parc. č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2 a CKN parc. č. 260 - záhrady o výmere 203 m2 zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. S. D. G.. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim žalovaným sumu v hodnote zodpovedajúcej výške ich spoluvlastníckeho podielu v zmysle znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca.

27. Z obsahu spisového materiálu je tiež nesporné, že žalobkyňa i žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. S. D. G., obec S. D. G., okres T., a to rodinného domu súp. č. XX stojacom na CKN parc. č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, ako aj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S. D. G., obec S. D. G., okres T., a to CKN parc. č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2 a CKN parc. č. 260 - záhrady o výmere 203 m2, pričom žalobkyňa a žalovaná v rade 1/ sú podielové spoluvlastníčky rodinného domu súp. č. XX každá s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/4 a žalovaný v rade 2/ je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Pokiaľ sa týka pozemkov CKN parc. č. 259 a CKN parc. č. 260, tieto sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v rade 1/, keď každá je (spolu)vlastníčkou predmetných nehnuteľností s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Medzi stranami nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody ohľadne predmetu sporu, ich vzťahy sú dlhodobo narušené, o čom svedčia i viaceré súdne i administratívne konania. V dôsledku toho žalobkyňa podala svoju žalobu v tejto veci na súd.

28. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Predmetom vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdu v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná ( ). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na základe žaloby niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov ( ). , vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v . Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi; b/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.

29. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku ( ).

30. Možnosť zamietnutia žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa tohto zákonného ustanovenia je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielom spoluvlastníctve. Ustanovenie o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou - nekonkrétnou) hypotézou („dôvody hodné osobitného zreteľa“), t. j. právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktoré tak ponechávajú súdu, aby vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, podľa

svojho zváženia v každom jednotlivom prípade. Zamietnutie takéhoto návrhu možno iba so zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Zo znenia ust. nevyplýva, že by žalobca musel tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Naopak z ust. vyplýva, že práve nevyhovenie žalobe musí byť opodstatnené existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Len výnimočne je možné návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takéhoto postupu bude presvedčivo v konaní doložená a preukázaná. Ak žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci obrany tvrdia existenciu takých dôvodov a ponúkajú o tom dôkazy, potom je povinnosťou súdu, na základe vykonaného dokazovania sa s ňou vysporiadať. Podľa aktuálneho procesného predpisu () je strana povinná v konaní uviesť svoje skutkové tvrdenia a na ich preukázanie predložiť dôkazy. Ak sa jedná o dôkazy, ktoré strana nemôže bez svojej viny predložiť, je povinná ich súdu označiť. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov navrhnutých žalovanými v rade 1/ a 2/ vykoná ( ). V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobou ( ), z ust. totiž vyplýva chronológia jeho postupu pri rozhodovaní v takejto právnej veci. Pokiaľ rozdelenie veci v spoluvlastníctve strán nie je možné (čo musí byť ako odborná otázka vyriešená v konaní znaleckým posudkom), je povinnosťou súdu, aby sa pri konečnej úvahe o tom ako rozhodne, vždy zaoberal pri hodnotení zisteného skutkového stavu tiež posúdením toho, či sú alebo nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa . Nie je správny taký postup, keď sa súd zaoberá možnosťou zamietnutia žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva len na základe obrany strany (v súdenej veci žalobkyne) bez toho, aby mal pre takéto rozhodnutie dostatočné podklady a zistil skutkový stav veci v potrebnom rozsahu. Krajský súd zdôrazňuje, že a priori nevylučuje možnosť zamietnutia žaloby podľa ust. . Okresný súd je však povinný aj pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby v tomto spore vychádzať dôsledne tak z právnej úpravy, ako aj judikatúry viažucej sa k súdenej veci. Prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil, prečo tvrdenia žalovaných v spore považoval za nepreukázané a prečo si osvojil viaceré nepreukázané tvrdenia žalobkyne, ktoré boli protistranou popreté, a ani sa nevysporiadal s tým, prečo zamietol žalobu aj vo vzťahu k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, pre k.ú. S. D. G.. Vo vzťahu k nim absentuje v napadnutom rozhodnutí akékoľvek odôvodnenie. Je nepochybné, že vysoký vek podielového spoluvlastníka nebude spravidla bez ďalšieho dostatočným dôvodom pre zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( ). Pri takomto rozhodnutí musí byť zohľadnený celý komplex dôvodov, ako aj situácia obidvoch procesných strán. Okresný súd však len nekriticky prevzal tvrdenia žalobkyne,, s výnimkou potvrdení o zdravotnom stave jej i jej manžela (v súčasnej dobe už neaktuálnych). Žalobkyňa však doposiaľ žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že nedisponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov na to, aby vyplatila žalovaných ako ustupujúcich spoluvlastníkov. Nemožno opomenúť ani fakt, že žalobkyňa ako minoritná spoluvlastníčka dlhodobo bráni v realizácii spoluvlastníckych práv ostatným spoluvlastníkom, o čom svedčí i konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. . Skutočnosť, že žalobkyňa nasťahovala do rodinného domu i svoju dcéru R. Z. s jej dvomi maloletými deťmi, nie je pre rozhodnutie v tejto veci relevantná. Jej dcéra ani vnúčatá nemajú žiaden spoluvlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti a nemožno tým odôvodňovať existenciu dôvodov, pre ktoré by súd nezrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Je len na dcére žalobkyne, aby si sama zabezpečila bývanie. Nemožno pritom opomenúť ani fakt, že jej bol pridelený byt, ktorý aktuálne nevyužíva.

31. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax viažucu sa k prejednávanej veci. Viaceré z rozhodnutí súdov Českej republiky (vychádzajúcich z totožnej právnej úpravy) sú v plnej miere použiteľné pri jej rozhodovaní. K jednotlivým kritériám pre prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom krajský súd uvádza, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je vždy rozhodujúcim kritériom, hoci nesporne významným, a to najmä vtedy, ak veľkosť spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere. Pod účelným využitím veci je potrebné rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená. Rozdielne bude treba napríklad hodnotiť využitie pozemku určeného na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto využitie venuje, alebo v prípade, ak ide o rodinný dom a v dome dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov, pričom iný spoluvlastník má bytovú potrebu vyriešenú inak. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom zákon kladie dôraz aj na to, aby sa prikázaním veci vytvorili priaznivé podmienky pre nerušené využitie veci a najmä založením spoluvlastníctva nedochádzalo k vzniku mnohých sporných situácií. Pod

vyporiadaním podielového spoluvlastníctva je potrebné rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším a novovzniknutým podielom.

32. K námietke žalovaných v rade 1/ a 2/, že v prejednávanej veci boli dané dôvody na zamietnutie žaloby odvolací súd opätovne poznamenáva, že nikto nemôže byť nútený, aby v spoluvlastníctve zotrvával, okrem prípadov ustanovených zákonom - . Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať záujem spoluvlastníka na zachovanie vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Skutkové podklady pre závery súdu v tomto smere sú však povinné produkovať strany sporu (v danom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/); súd ich nemá povinnosť vyhľadávať.

33. V prípade rozhodovania súdu v zmysle ust. súd musí mať možnosť posúdiť celú vec komplexne tak, aby súdne rozhodnutie zodpovedalo úprave hmotného práva a rešpektovalo ochranu vlastníckych práv garantovaných článkom 11 Listiny základných práv a slobôd. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníctva voči ostatným spoluvlastníkom), ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (pozri judikatúru NS SR publikovanú pod č. R 37/2012, rozhodnutie NS SR sp.zn. ).

34. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností ( a nasl. ). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdeným jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra ( ). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Súd je teda povinný v tomto spore primárne skúmať reálnu deliteľnosť sporných nehnuteľností.

35. Skôr ako súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym rozdelením, je povinný sa zaoberať tým, či sú doterajší spoluvlastníci alebo niektorý nich ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba z tohto hľadiska považovaná za nedeliteľnú (pozri judikatúru pod č. R 45/1991).

36. Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, rešpektujú súdy požiadavku účelného využitia veci. Pri obytných domoch skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov, prihliadajú na to, kto dom doteraz obýval, kto ho udržiaval a opravoval, prípadne, kto doň investoval, kto je schopný a ochotný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu, pričom veľkosti spoluvlastníckych podielov pripisuje zväčša až druhoradý význam.

37. Ak by v prejednávanej veci bol daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva jeho prikázaním do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov, súd tak môže urobiť len na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania - nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorý by zistil primeranú náhradu, ktorú je potrebné ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť. Primeranú náhradu podľa ust. vety druhej súd určí zodpovedajúcim podielom ceny celej veci, nielen cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Základom pre stanovenie primeranej náhrady pri

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v čase rozhodovania. Náhrada predstavuje príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo možné reálne predať celú vec, nielen cenu, za ktorú by bolo možné predať príslušný spoluvlastnícky podiel. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom sa oceňuje spoluvlastnícky podiel účastníkov na nehnuteľnosti, v prípade, keď spoluvlastníkom zvyšnej ideálnej časti je jeden z účastníkov, vychádza súd z ocenenia celej nehnuteľnosti (nielen podielu). Pritom sa neprihliada k zaťaženiu nehnuteľností záložným právom, ak ide o zabezpečenie pohľadávky zo spoločného dlhu účastníkov. Primeranou náhradou v zmysle je nutné chápať ako hodnotový ekvivalent, vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu, závislú nielen na konštrukcii a vybavení, ale i na ponuke a dopyte v danom mieste a čase. Za takúto nie je možné považovať náhradu, vychádzajúcu len z ceny zistenej podľa predpisov o oceňovaní nehnuteľností.

38. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Súdy pri úvahe o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musia zaoberať aj posúdením, či spoluvlastníci, ktorým má pripadnúť celá vec, disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady druhému zo spoluvlastníkov. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Pod rozsah posúdenia primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho spoluvlastníka, ktorému má spoločná vec pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady). Toto hľadisko je dôležité z toho hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému zo spoluvlastníkov a ktorému konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko solventnosti nie je preukázané, môže postup podľa tretej vety znamenať zásah do práva vlastniť majetok, pretože nie je garantované, že spoluvlastník bude svojho vlastníckeho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 02.02.2005).

39. Ak prichádza do úvahy prikázanie veci viacerým doterajším spoluvlastníkom, je súd pri úvahe, ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže, povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Ak však v priebehu konania vyjde najavo, že vec môže byť prikázaná do výlučného vlastníctva len jedného z doterajších spoluvlastníkov (napr. z dôvodu, že druhý zo spoluvlastníkov nemá o prikázanie veci záujem) a súd nezistí dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), stáva sa hľadisko účelného využitia veci ( druhá veta ) pre rozhodnutie nerozhodným práve z dôvodu, že hľadisko účelného využitia veci nemožno použiť vo vzťahu k viacerým doterajším spoluvlastníkom.

40. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ konštatovali, že do spoločných nehnuteľností vložili investície, odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere nepodali vzájomný návrh vo veci, a preto okresný súd postupoval správne, ak na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Zhodnotením vyporiadanej nehnuteľnosti jedným zo spoluvlastníkov sa súd môže zaoberať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva len za predpokladu, že tento spoluvlastník urobí návrh na takéto vyporiadanie. Dôkazné bremeno je na spoluvlastníkovi, ktorý tvrdí, že nehnuteľnosť zhodnotil. Zároveň je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na potrebnú opravu alebo údržbu osobou, ktorá vec užíva a inými investíciami, než na nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré zhodnocujú nehnuteľnosť. Dôsledkom uvedených investícií nemusí byť potom zvýšenie ceny spoločnej nehnuteľnosti, pretože obvykle ide o zabezpečenie nevyhnutnej údržby a nutných opráv, dosiahne sa spravidla to, že sa vec neznehodnotí nad rámec bežného opotrebenia. Táto okolnosť môže mať však vplyv pri jeho rozhodovaní o tom, ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže do výlučného vlastníctva (pozri bod 36. tohto rozhodnutia).

41. Žiada sa dodať, že na násilné správanie podielového spoluvlastníka súd prihliada len pri v poradí druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kde zákon expessis verbis uvádza, že súd v takom prípade prihliada „na násilné správanie podielového spoluvlastníka“. Ak teda manžel žalobkyne O. Z. útočil na žalovanú v rade 1/, takého konanie je pre rozhodovanie tohto sporu bez právneho významu.

42. Zo znenia ust. tiež vyplýva, že súdu je dané oprávnenie zriadiť vecné bremeno len v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, no nie v ďalších prípadoch uvedených v ust. . Podľa ust. môže byť rozhodnutím súdu zriadené len vecné bremeno spojené s vlastníctvom veci. Je preto vylúčené, založenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by patrilo určitej osobe. Ak je právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, prechádza s vlastníctvom na ďalšieho nadobúdateľa nehnuteľnosti. (pozri napr. judikatúru č. R 45/1986, R 1/1989, , ). Prax súdov, ktoré zriaďujú právo doživotného užívania bytu v prospech spoluvlastníka, ktorý stráca svoj spoluvlastnícky podiel v dôsledku prikázania celej veci inému spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) je preto v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade preto súd nemôže akceptovať návrh žalovaných na prikázanie veci do ich (spolu)vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podielu, so súčasným zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne a jej manžela, spočívajúcom v práve doživotného užívania časti spornej domovej nehnuteľnosti.

43. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva súd postupuje podľa ust. , a teda môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú za situácie, že určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ak je žalobou uplatnený nárok z právneho vzťahu, pre ktorý právny predpis prikazuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, je osobitne významné samotné pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe tak, aby súd mohol zistiť, či ide o právny vzťah, pre ktorý je kogentne ustanovený určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi účastníkmi. Súd v týchto prípadoch nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov/strán podľa toho, čoho sa žalobca domáhal (v súlade alebo v rozpore s právnym predpisom upravujúcim ten-ktorý právny vzťah), ale podľa spôsobu vyporiadania vzťahu predpísaného pre tento vzťah právnym predpisom, v danom prípade ust. (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

44. Odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie ust. , z ktorého vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom, (t.j. aj potvrdenie ošetrujúceho lekára o aktuálnom zdravotnom stave niektorej strany sporu). Námietka žalovaných o potrebe znaleckého dokazovania, prípadne iného spôsobu dokazovania vo vzťahu zdravotnému stavu žalobkyne a jej manžela preto neobstojí.

45. Naopak námietku odvolateľov o tom, že konajúci súd sa opomenul zaoberať otázkou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. S. D. G., odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.

46. V napadnutom rozhodnutí k tejto časti predmetu sporu totiž absentuje odôvodnenie. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo porušeniu práva žalovaných v rade 1/ a 2/ na spravodlivý proces, t.j. procesným postupom súdu sa im ako strane znemožnila realizácia ich procesných práv, ktoré im priznáva za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

47. Z uvedených dôvodov popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, ktoré naplnili jednoznačne podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (, a ).

48. V ďalšom konaní okresný súd vytýči pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu a vykoná dokazovanie dôkazmi, predloženými a označenými obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania. Prvoinštančný súd je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Obidve strany sporu majú pritom dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou nároku uplatneného žalobou a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. a výsledky vyhodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. a . V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.

49. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

50. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).