Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-8-2017.pdf
PDF · 120.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: S. - Animal hotel center, IČO: 41930665, 906 38 Rohožník, o zaplatenie 413,37 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.01.2017 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 413,37 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom neuhradených faktúr č. XXXXXXXXXX na sumu 5,37 € splatnú 30.01.2014 a č. XXXXXXXXXX na sumu 408 € splatnú 28.02.2014, ktorými podľa skutkových tvrdení žalobcu v žalobe vyúčtoval jeho právny predchodca žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby na základe uzatvorenej Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2012, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky a cenník. V žalobe uviedol, že dňa 22.09.2015 spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. ako postupca na jednej strane a on ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Iné skutkové tvrdenia žalobca v žalobe neuviedol. Žalobca si tiež uplatnil zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 10Cb/8/2017-41, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Z dôvodov podľa § 266 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preto súd platobný rozkaz Uznesením č.k. 10Cb/8/2017-67 zo dňa 06.11.2019 zrušil.
3. Uznesením č.k. 10Cb/8/2017-68 zo dňa 06.11.2019 súd vyzval žalovaného, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril a aby v prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd poučil žalovaného, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP.
4. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.
5. Podľa § 106 ods. 1 písm. a), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
6. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
7. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
8. Žalovanému bola žaloba s prílohami, uznesenie podľa bodu 3. odôvodnenia a poučenie o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 19.02.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP vyhlásil dňa 18.03.2020 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.03.2020. Súd vykonal dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 22.09.2015 spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu, ktorou postúpil postupník pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému. Z Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok za neuhradené služby v celkovej výške 413,37 €.
12. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.05.2012 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o. a žalovaný ako účastník (pred zmenou obchodného mena S. - ANYOCA) uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať elektronické služby v ním zvolenom účastníckom programe „O2 moja firma“ na účastníckom telefónnom čísle +XXXXXXXXXXXX a žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu za zriadenie a poskytovanie služby podľa platného cenníka služby a zvoleného programu. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ.
13. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXX/2 uzatvorenej zo dňa 23.05.2012 medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863 ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako užívateľom na druhej strane vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytovanie zvýhodnených podmienok pri poskytovaní elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému, a to v rámci ním zvolených účastníckych programov za podmienky, že jeho platby na ich základe neklesnú pod 25 € bez DPH mesačne. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť pod obchodným menom S. ANYOCA, s prideleným IČO: 419 306 65.
14. V čl. 3 Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb strany dojednali 3. Prípady porušenia Zmluvy: 3.1. Za podstatné porušenie Zmluvy sa považuje, ak: a) klesnú platby Účastníka za Služby pod Minimálny obrat v rozpore s podmienkami stanovenými v čl. 2.2. a 2.3. Zmluvy; b) Účastník využíva Služby v rozpore s čl. 4.2 písm. a) Všeobecných podmienok. 3.2. V prípade podstatného porušenia Zmluvy podľa čl. 3.1. písm. a) je Poskytovateľ oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné porušenie podľa čl. 3.1. písm. a) zmluvnú pokutu vo výške podľa nasledovnej tabuľky: Nesplnenie dohodnutého minimálneho obratu o % Výška Zmluvnej pokuty podľa viac ako 20%
- do 30% 6,00 €, viac ako 30% - do 40% 9,00 €, viac ako 40% - do 50% 12,00 €, Viac ako 50% 30,00 €. 3.3. V prípade podstatného porušenia Zmluvy podľa čl. 3.1. písm. b) je Poskytovateľ oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné porušenie podľa čl. 3.1. písm. b) zmluvnú pokutu vo výške 1.000 € (slovom: jeden tisíc eur) za každú SIM kartu, prostredníctvom ktorej k porušeniu došlo, a to aj opakovane.
15. Podľa článku 4.2. Všeobecných podmienok účastník je okrem ďalších povinnosti uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä: a) využívať Služby spôsobom, ktorý je v súlade so Zákonom, Zmluvou, s týmito Všeobecnými podmienkami, Cenníkom, písomnými návodmi a s pokynmi Poskytovateľa a ktorý nemôže negatívne ovplyvniť prevádzku siete alebo akejkoľvek jej časti, ani kvalitu Služieb poskytovaných iným Účastníkom. Za zneužitie sa považuje najmä, nie však výlučne: (i) automatizované generovanie telekomunikačnej prevádzky; (ii) generovanie telekomunikačnej prevádzky, ktoré môže negatívne ovplyvniť prevádzku siete Poskytovateľa napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany Poskytovateľa na takéto využívanie Služby; (iii) využívanie Služby so stanoveným maximálnym cenovým stropom alebo poskytovanej v neohraničenom rozsahu za pevný mesačný poplatok v neprimeranom rozsahu neobvyklom oproti štandardnému správaniu užívateľa, predovšetkým neúmerné využívanie tzv. nekonečných, resp. neobmedzených volaní za účelom získania finančného prospechu (napr. získavanie Kreditu) volajúceho alebo volaného priamo závislého od dĺžky takéhoto volania; (iv) umožnenie využívania SIM karty na šírenie nelegálneho obsahu, neoprávneného zasahovania do práv tretích strán; (v) umožnenie, aby prostredníctvom SIM karty boli poskytované akékoľvek služby elektronických komunikácii tretím stranám, pripadne poskytovanie technických riešení určených na poskytovanie Služby tretím stranám ; (vi) využitie tzv. GSM brán; (vii) využitie SIM karty výlučne na zabezpečenie spojenia medzi tretími stranami navzájom prostredníctvom nedovoleného presmerovania telekomunikačnej prevádzky pripojením na zariadenie slúžiace na automatické smerovanie telekomunikačnej prevádzky a/alebo využitím softvéru na takéto automatické smerovanie); c) Účastník nezaplatí Poskytovateľovi úhradu za niektorú Službu poskytovanú na základe zmluvy o pripojení, na ktorú sa vzťahuje táto Zmluva ani do 30 dni odo dňa splatnosti úhrady.
16. Podľa čl. 4 Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb „Trvanie Zmluvy“ sa zmluva uzatvára na dobu určitú 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti.
17. Podľa čl. 5. Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb „Ukončenie Zmluvy“, 5.1. Poskytovateľ je oprávnený písomne odstúpiť od tejto Zmluvy, ak sa Účastník počas jej trvania dopustí podstatného porušenia Zmluvy podľa čl. 3.1.tejto Zmluvy. 5.2. V prípade odstúpenia od Zmluvy podľa čl. 5.1. alebo v prípade jednostranného ukončenia tejto Zmluvy zo strany Účastníka s výnimkou odstúpenia Účastníka od Zmluvy podľa čl. 5.3. je Účastník povinný uhradiť Poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške vypočítanej podľa nasledovného vzorca: Q =330€ + (2 x (DxMx0,235)) Pričom D znamená zostávajúca doba platnosti Zmluvy v zmysle čl. 4.1a/ alebo čl. 4.2 M znamená Minimálny obrat; Q znamená zmluvná pokuta v EURO.
18. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.01.2014 splatnej 30.01.2014 na sumu 29 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poplatok za odpojenie vo výške 29 €. Vo faktúre dodávateľ tiež uviedol, že eviduje tiež neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 28.12.2013 na sumu 47,48 €, celková suma na úhradu potom predstavuje sumu 76,48 €. V poznámke vo faktúre je uvedené, že právny predchodca žalobcu eviduje od žalovaného prijaté zábezpeky vo výške 200 € (č.l. 22 spisu).
19. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.02.2014 splatnej 28.02.2014 na sumu 408 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému upomienku v sume 6 € a zmluvnú pokutu v sume
402 €. Vo faktúre dodávateľ tiež uviedol, že eviduje tiež neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 30.01.2014 v sume 5,37 €, celková suma na úhradu potom predstavuje sumu 413,37 €.
20. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
21. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
22. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
20. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.
22. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako podnikateľom došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení, ktorej predmetom bola dodávka elektronických služieb žalovanému v ním zvolenom účastníckom programe „O2 moja firma“ na účastníckom telefónnom čísle +XXXXXXXXXXXX, a to na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXX/2 zo dňa 23.05.2012. Prílohou zmluvy boli všeobecné podmienky a Cenník služieb.
24. Žalobca si však v prejednávanej veci neuplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za dodávku elektronických služieb, ktoré mal jeho právny predchodca vyúčtovať žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 5,37 € splatnou 30.01.2014 a č. XXXXXXXXXX na sumu 408 € splatnou 28.02.2014, ako uviedol v žalobe. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom, uplatnený nárok pozostáva z nároku na zaplatenie poplatku za odpojenie 29 € (dodanie podľa faktúry je 17.01.2014), poplatku za upomienku 6 € a zmluvnej pokuty 402 €. Žalobca skutočne uplatnený nárok v žalobe ničím neodôvodnil, neprezentoval žiadne skutkové tvrdenia. Všetky uplatnené nároky (t. j. aj poplatky) sú pritom charakterom sankciou za porušenie zmluvných povinností, t. j. právne je potrebné tieto potrebné posúdiť ako zmluvnú pokutu.
25. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Obč. z.), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.
26. Ustanovenie § 150 ods. 1 CSP a čl. 8 základných princípov CSP ukladá stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Žalobcu teda zaťažuje v prípade, že si uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, povinnosť tvrdenia: 1/ vo vzťahu k platnosti dohody o zmluvnej pokute (kde musí preukázať dodržanie obligatórnej písomnej formy dohody o zmluvnej pokute, dohodu o výške zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia, ako aj dohodu o tom, za porušenie akej konkrétnej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá), 2/ vo vzťahu ku vzniku nároku na zmluvnú pokutu konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ktoré zakladá nárok na jej uplatnenie. Žalobca ako strana sporu má povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu pravdivo a súčasne úplne.
27. Žalobca však v konaní pred súdom primárne neuniesol bremeno tvrdenia, keď netvrdil a neuviedol žiadne skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, neuviedol konkrétne konanie alebo opomenutie žalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute. Z obsahu žaloby a ani listinných dôkazov nie je možné posúdiť, k akému konkrétnemu porušeniu zmluvných povinností žalovaným prišlo ani kedy sa tak stalo. Z predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb nevyplýva existencia dohody zmluvných strán o poplatkoch, resp. akejkoľvek zmluvnej pokute. V čl. 3 Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb „Prípady porušenie zmluvy“ strany síce dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného (viď. bod 14 odôvodnenia), avšak pokuta vo výške 402 € dojednaná nebola. V čl. 5 je síce tiež dojednaná zmluvná pokuta, avšak ani v prípade tejto zmluvnej pokuty žalobca ničím nepreukázal (a primárne ani netvrdil) splnenie tam dojednaných podmienok pre jej uplatnenie, teda že odstúpil od zmluvy z dôvodov porušenia zmluvných povinností žalovaným (viď. bod 17. odôvodnenia). Posúdenie skutkových tvrdení vo vzťahu k okamihu tvrdeného porušenia povinnosti je pritom v súdenej veci rozhodujúce nielen z hľadiska splnenia podmienok pre uplatnenie zmluvnej pokuty, ale aj z hľadiska možného posúdenia výšky nároku. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 402 €, v takom prípade mal povinnosť tvrdiť a preukázať platné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute v uplatnenej výške. Žiadnu z týchto skutkových okolností však žalobca v konaní netvrdil a teda ani nepreukazoval.
28. Zákon umožňuje pre porušenie právnej povinnosti zmluvne dojednanej si upraviť aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak z textu zmluvného dojednania sankcie za porušovanie povinností, z právneho hľadiska musia byť formulované správne, nepochybne a prehľadne. Nedostatok presného formulovania zmluvného dojednania o zmluvnej pokute má za následok, že strana, ktorá si nárokuje nárok zo zmluvnej pokuty, nemôže mať úspech v súdnom konaní, čo bolo aj v danom prípade. Zmluva obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti, pričom formulácia o zmluvnej pokute nijako neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou a pri danej formulácii nie je ani zrejmá výška zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je formulovaná tak, že výklad môže spôsobiť značné ťažkosti a užívateľ sa len ťažko orientuje, takéto neurčité formulácie neumožňujú posúdiť aj primeranosť výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu zabezpečenej povinnosti. Slovné spojenie uvádzané vo formulácii o zmluvnej pokute, ktorá obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznych závažností, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne sú neakceptovateľné. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> v spojení s § 544 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> zmluvná pokuta nebola dojednaná platne, práve pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti (viď. napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave v analog. právnej veci spis. zn. 1Cob/187/2015).
29. Ďalej žalobca uplatnil žalobou nárok na zaplatenie poplatku za odpojenie 29 €, ku ktorému malo prísť zrejme podľa faktúry 17.01.2014 (dátum dodania služby) a poplatku za upomienku 6 €, ani tieto nároky však ničím nepreukázal, netvrdil a ani nepreukázal, že žalovaného „odpojil“, t.j. zamedzil mu odoberanie elektronických služieb dňa 17.01.2014 ani platné dojednanie zmluvnej pokuty vo forme poplatku vo výške 29 €, keď výška poplatku nevyplýva ani z predloženého cenníka. V prípade nároku na zaplatenie poplatku za upomienku žalobca síce predložil upomienky, avšak tieto boli zasielané už právnym nástupcom v r. 2015 a 2016, zaslanie upomienky v r. 2014 (v čase od 08.01.2014 do 07.02.2014 ako vyplýva z faktúry) nebolo žalobcom ničím preukázané.
30. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
31. Ustanovenie § 151 CSP síce predpokladá, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). V súdenej veci však nie je možné aplikovať citované ustanovenie práve z dôvodov nesplnenia procesných povinností samotným žalobcom označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie, resp. povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu pravdivo a úplne. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu poskytol elektronické komunikačné služby, vystavil v žalobe uvedené faktúry a tieto žalovaný neuhradil. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nesporoval, čím boli splnené podmienky rozhodnutia o žalobe aj bez nariadenia pojednávania a súd z nich súd pri rozhodovaní vychádzal. Nakoľko ale žalobca neuviedol žiadne skutkové okolnosti týkajúce sa uplatneného nároku na zmluvnú pokutu a sankčné poplatky (majúce tiež charakter zmluvnej pokuty), nebolo možné ani z nich pri rozhodovaní vychádzať a považovať ich za nesporné. Berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti žalobcu tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP by bola v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená. Súd tiež dospel k záveru, že nemožnosť aplikácie § 151 CSP (na skutkové tvrdenia, ktoré ale žalobca neprezentoval) ešte bez ďalšieho neznamená aj nemožnosť meritórne vo veci rozhodnúť vo veci postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, teda bez nariadenia pojednávania. Nakoľko vo veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením týka zisteného skutkového stavu a v konkrétnych okolnostiach veci bola požiadavka nespornosti skutkových tvrdení splnená tým, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril (teda skutkové tvrdenia - ktoré síce súd vyhodnotil ako nedostatočné pre priznanie nároku - nesporoval). Z uvedených dôvodov preto súd bez nariadenia pojednávania rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu v merite veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
32. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená) (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nesplnením povinnosti tvrdenia a na to nadväzujúceho bremena dokazovania prezentovaných skutkových tvrdení, sa sám žalobca vystavil riziku procesnej sankcie v podobe straty sporu.
33. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vo veci bol úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie NS SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).